Mimidae (spevákovité / drozdcovité)
Hlasový prejav speváka obočnatého je bohatý, dlhý a mimoriadne variabilný — patrí k najlepším spevákom svojho areálu a k čeľadi spevákovité (Mimidae), ktorá je preslávená hlasovým majstrovstvom a napodobňovaním. Samec prednáša dlhé, premenlivé série fráz, do ktorých votkáva imitácie spevu a volaní iných vtákov, často aj mechanické zvuky (autoalarmy, ľudské hvizdy) a hlasy cicavcov (napríklad opíc). Spieva veľkú časť dňa, najintenzívnejšie za úsvitu a v hniezdnej sezóne, zvyčajne z vyvýšeného miesta. Spev pôsobí energicky a sebavedome a slúži na obhajovanie teritória a komunikáciu s partnerom. Okrem spevu vydáva aj ostré varovné a kontaktné volania. Spieva najmä samec, no ozýva sa aj samica; práve hlasové schopnosti sú hlavným dôvodom, prečo je druh v chove cenený.
Spevák obočnatý je monogamný a vytvára trvalejšie páry, ktoré spoločne bránia teritórium. Samec pri dvorení a obhajobe teritória intenzívne a vytrvalo spieva z vyvýšených miest. Hniezdna sezóna pripadá na jar a leto južnej pologule (zhruba september až február). Pár si dôsledne bráni okolie hniezda a odvážne odháňa votrelcov vrátane hniezdneho parazita.
Pár stavia miskovité hniezdo z konárikov, vystlané jemnejším materiálom, ktoré umiestňuje v hustom kríku alebo nízkom strome, zvyčajne do niekoľkých metrov nad zemou. Samica znáša najčastejšie 3 až 4 vajcia (terénne štúdie uvádzajú priemer okolo 2,9 vajca, rozsah 1–6). Za sezónu môže mať viac hniezdnych pokusov.
Vajcia zahrieva prevažne samica. Terénne pozorovania v savane strednej Brazílie uvádzajú priemernú dĺžku inkubácie približne 14,2 dňa (v rôznych častiach areálu sa uvádza zhruba 12–15 dní). Pár medzitým bráni teritórium a okolie hniezda; rušenie v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé speváky sú kŕmené takmer výhradne hmyzom a článkonožcami a potrebujú veľa bielkovín; bez ich dostatku mláďatá zaostávajú v raste.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo približne za 14 dní (terénne údaje z Brazílie uvádzajú hniezdne obdobie okolo 14,1 dňa). Na kŕmení sa podieľajú obaja rodičia a po vylietnutí mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia. Hniezda tohto druhu v domovine často parazituje vlhovec hnedohlavý (Molothrus bonariensis), ktorý do nich znáša vlastné vajcia a niekedy prepichuje hostiteľské; miera parazitácie býva miestami veľmi vysoká.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať hmyz a ovocie. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh v chove dožíva približne 10 a viac rokov; presné údaje o dĺžke života vo voľnej prírode sú menej známe.
Spevák obočnatý je vták na pozorovanie a počúvanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ho „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene čulý, ostražitý a teritoriálny. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane pokojný pri približovaní a postupne berie obľúbenú potravu z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi a spieva v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody, hmyzu a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbenú živú potravu (cvrček, múčny červ) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi, spieva a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, dostupnosti a chovateľa; ide o mäkkožravca, ktorý nie je tak masovo odchovávaný ako zrnožravé exoty, preto býva drahší a menej bežný v ponuke. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu — v domovine je tento a príbuzné spevavé druhy terčom nelegálneho odchytu pre spev).
| Spevák obočnatý | Drozd červenobruchý | Tanečník zelenokrídly | Vlhovec čopi | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 24–26 cm | 23–25 cm | ~20 cm | ~25 cm |
| Váha | 55–73 g | ~68–80 g | ~32–42 g | ~65–75 g |
| Dožitie | ~10+ r (zajatie) | ~10+ r | ~8–10 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Sivohnedý vrch, belavo-sivý spodok, biele obočie, dlhý chvost; pohlavia podobné | Olivovohnedý vrch, oranžovo-hrdzavé brucho, prúžkované hrdlo; pravý drozd | Sivozelenkavý so silným čiernym zobákom, biely prúžok cez líce; sálator | Celý čierny s leskom, robustný zobák; čeľaď trupiálovité (Icteridae) |
| Areál | Juž. Amerika — prispôsobivý spevák otvorenej krajiny, všežravec a majster imitácie | Vých./juž. Brazília a okolie — národný vták Brazílie, cenený ľubozvučný spevák | Brazília a okolie — populárny súťažný spevák, terč nelegálneho odchytu | Stred/juh Južnej Ameriky — družný a hlasný spevák, obľúbený v chove pre spev |
Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny
Riziko typické pre mäkkožravce vrátane spevákov. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) mäkkožravá strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, slabosť, znížená kondícia
Mäkkožravce konzumujúce živý hmyz a prehrabávajúce sa v zemi sú vystavené vnútorným parazitom (červy, kokcídie a iné prvoky), ktoré sa môžu prenášať aj medzihostiteľmi v krmive a v substráte voliéry. Drobné vtáky pri zaťažení rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: hygiena voliéry a kŕmidiel, kvalitné a prečistené krmivo, karanténa nových vtákov a podľa potreby vyšetrenie trusu u veterinára s cielenou liečbou.
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie a živá strava sa rýchlo kazia. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie a živú stravu vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a hmyzu a čistotu kŕmidiel. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá mäkkožravá strava (kvalitná granulovaná zmes, živý hmyz, pestré ovocie, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.
Kriedovo biele obočie. Najvýraznejším znakom je nápadné biele obočie (supercilium), zvýraznené tmavým pruhom cez oko. Práve podľa neho dostal druh anglické meno Chalk-browed Mockingbird — doslova „spevák s kriedovým obočím". Vrch tela je sivohnedý, spodok belavo-sivý, oko žltkasté a chvost dlhý s bielymi koncami.
Majster spevu a napodobňovania. Patrí do čeľade spevákovité (Mimidae) a je vynikajúcim spevákom s dlhým, variabilným spevom, do ktorého votkáva imitácie iných vtákov, mechanických zvukov (autoalarmy, hvizdy) aj cicavcov. Spieva veľkú časť dňa, najmä za úsvitu.
Všežravec, nie zrnožravec. Na rozdiel od kanárikov a iných zrnožravých exotov je spevák obočnatý všežravec s prevahou hmyzu a článkonožcov (koníky, chrobáky, húsenice, pavúky, dážďovky), doplnených o ovocie, bobule a semená a príležitostne aj drobné stavovce. To z neho v chove robí náročnejší mäkkožravý druh.
Odvážny obranca teritória. Pár a rodinná skupina dôsledne bráni svoje teritórium — speváky spoločne odháňajú aj oveľa väčšie vtáky, hady a cicavce a útočia (mobbing) na predátorov v okolí hniezda.
Obľúbený hostiteľ hniezdneho parazita. Hniezda speváka obočnatého v domovine často parazituje vlhovec hnedohlavý (Molothrus bonariensis), ktorý do nich znáša vlastné vajcia a niekedy prepichuje hostiteľské; miera parazitácie býva miestami veľmi vysoká.
Mestský vták otvorenej krajiny. Je veľmi prispôsobivý a bežný aj v parkoch, záhradách a mestskom prostredí, popri savanách, cerrado, okrajoch lesov a poliach — od nížin až do horských polôh (v Argentíne miestami približne do 2 500 m n. m.).
Domov naprieč Južnou Amerikou. Areál pokrýva východnú, strednú a južnú Južnú Ameriku — Brazíliu, Bolíviu, Paraguaj, Uruguaj, sever a stred Argentíny a aj Surinam — s veľmi veľkou rozlohou rádovo okolo 10 miliónov km².
Veľmi početný a stabilný — IUCN LC. Spevák obočnatý je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený); je veľmi rozšírený a hojný, populácia je stabilná a druh nie je v CITES.
Hniezdo nízko v kríku. Pár stavia miskovité hniezdo z konárikov, vystlané jemnejším materiálom, v hustom kríku alebo nízkom strome. Samica znáša najčastejšie 3–4 vajcia, ktoré približne 14 dní zahrieva; mláďatá vyletujú zhruba za 14 dní.
Pozor na zámenu s drozdom. V Brazílii sa volá sabiá-do-campo, no nejde o pravého drozda (rod Turdus) — patrí do čeľade spevákovité (Mimidae). Od skutočných drozdov ho odlíši najmä biele obočie, dlhý chvost a imitačný spev.
Skôr nie — odporúča sa pre skúsenejšieho chovateľa. Hoci je v prírode mimoriadne prispôsobivý a bežný aj v mestách, v zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu s podielom živého hmyzu — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, hmyz a pestré ovocie, nie zrnie ako kanárik. Vhodný je aj nižší obsah železa v krmive (riziko jeho hromadenia). Vyžaduje tiež priestrannú voliéru, stabilne teplé prostredie a — keďže je teritoriálny — premyslené ustajnenie. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.
Je to všežravec a mäkkožravec (softbill) s prevahou živočíšnej zložky, takže základom je kvalitná mäkkožravá (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pravidelný živý hmyz (cvrčky, koníky, múčne červy a zofóbas s mierou, pinky, dážďovky) a pestré nakrájané ovocie (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán s mierou). V hniezdnom období je živý hmyz nevyhnutný, mláďatá sú kŕmené takmer výhradne ním. Vhodná je aj vaječná zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nižší obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé krmivo vymieňajte niekoľkokrát denne.
Áno — je to vynikajúci napodobňovač. Patrí do čeľade spevákovité (Mimidae), preslávenej imitáciou. Do svojho dlhého a variabilného spevu zapája spev a volania iných vtákov, ale dokáže prevziať aj mechanické zvuky (autoalarmy, ľudské hvizdy) a hlasy cicavcov (napríklad opíc). Nejde o cielené učenie ľudských slov ako u papagájov — ide o prirodzený imitačný spev, ktorý je hlavným dôvodom, prečo je druh v chove cenený.
Patrí k najlepším spevákom svojho areálu — jeho spev je dlhý, bohatý a variabilný, s množstvom imitácií. Je však aj hlasovo výrazný a vytrvalý: spieva veľkú časť dňa, najintenzívnejšie za úsvitu a v hniezdnej sezóne, zvyčajne z vyvýšeného miesta. Milovníkovi vtáčieho spevu to spravidla neprekáža, no v menšom byte alebo citlivejšiemu okoliu môže neustály spev po čase vadiť. Spieva najmä samec, ozýva sa aj samica.
Potrebuje priestrannú, členitú voliéru (vetvy, kríky, viac úrovní) s plochou na prehrabávanie v zemi a vyvýšenými bidlami na spev, kde si môže zalietať, behať a hľadať potravu — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí, keďže je veľmi čulý a aktívny. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rád sa kúpe) a úkryty. Ide o juhoamerický druh teplejšieho pásma, preto vyžaduje stabilne teplé prostredie a ochranu pred chladom, prievanom a mrazom; vonkajšiu voliéru možno využiť len v teplom období a vždy s prístupom do vykurovaného vnútorného priestoru.
Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene čulý, ostražitý a teritoriálny a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi a spieva v jeho prítomnosti. Chová sa v páre; vzhľadom na výraznú teritorialitu je spravidla najistejšie chovať pár samostatne. V dostatočne veľkej zmiešanej voliére s opatrne vybranými druhmi treba počas hniezdenia počítať so zvýšenou neznášanlivosťou a zabezpečiť dostatok priestoru a možnosť úniku.
Je monogamný a vytvára trvalejšie páry, ktoré spoločne bránia teritórium. Pár stavia miskovité hniezdo z konárikov v hustom kríku alebo nízkom strome. Samica znáša najčastejšie 3–4 vajcia (priemer okolo 2,9; rozsah 1–6) a prevažne ich približne 14 dní zahrieva. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne za 14 dní a obaja rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Za sezónu môže byť viac hniezdnych pokusov. Hniezda v domovine často parazituje vlhovec hnedohlavý. V chove sa druh dožíva približne 10 a viac rokov.
