Pterorhinus pectoralis — veľký ázijský spevavec s nezameniteľným čiernym náhrdelníkom — veľmi hlasný a družný voliérový mäkkozobec so smejúcim sa „rehotavým" chórusom
IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern — vďaka veľmi širokému areálu (rozloha výskytu okolo 5,95 milióna km²) naprieč severovýchodnou Indiou, južnou Čínou a juhovýchodnou Áziou. Druh nie je zaradený v dohovore CITES, jeho medzinárodný obchod preto nie je dohovorom obmedzený, o to dôležitejší je etický pôvod vtáka z chovu.
Dĺžka26,5–34,5 cm
Hmotnosť105–170 g
Dĺžka života~10–15 rokov
Stravavšežravec — hmyz + ovocie + softbill
AreálSV India, J Čína a JV Ázia (Bangladéš, Bhután, Nepál, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam)
🔊
Hlučnosť
5/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
2/5
💎
Zriedkavosť
3/5
Výživa
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, húsenice, mravce, larvy, červy, pavúky (hľadané najmä na lesnej zemi)55%
Ovocie, bobule a figy — mäkké plody (najmä mimo hniezdneho obdobia)20%
Mäkkozobá (softbill) zmes / univerzálny krm — denný základ v chove15%
Semená a zrná — doplnková zložka, najmä v chladnejšej časti roka6%
Varené vajce, doplnky vápnika a vitamínov4%
Odporúčané potraviny
Živý hmyz — cvrčky, múčiare (Tenebrio molitor), zofóbasy, švábiky, mole a iný drobný hmyz (základná bielkovinová zložka)
Bezstavovce — dážďovky, larvy, húsenice, pavúky, drobné slimáky a článkonožce (blízke prirodzenej strave hľadanej na zemi)
Kvalitná mäkkozobá (softbill) zmes alebo univerzálny krm — denný základ v klietkovom chove
Mäkké ovocie, bobule a figy — jablko, hrozno, banán, moruše, drobné lesné plody (najmä mimo hniezdenia)
Drobné semená a zrná — doplnková zložka, najmä v chladnejšej časti roka
Varené vajce nadrobno a vaječná zmes — cenný doplnok bielkovín, hlavne pri odchove mláďat
Doplnky vápnika (sépiová kosť, drvené škrupiny) a vitamínov — najmä počas hniezdenia a pelichania
Nastrúhaná mäkká zelenina — príležitostný doplnok pre pestrosť
Zakázané potraviny
Čisto zrnková (semienková) diéta — sojkovec je prevažne hmyzožravý mäkkozobec, zo samotných tvrdých semien neprospieva
Výhradne múčiare a tučný hmyz — jednostranná tučná strava vedie k obezite a stukovateniu pečene
Avokádo, čokoláda, kofeín, alkohol, slané a korenené zvyšky z kuchyne — toxické pre vtáky
Hmyz a plody zo striekaných lokalít — riziko pesticídov a parazitov
Pokazené, plesnivé alebo prikvasené ovocie — riziko črevných nákaz a otravy mykotoxínmi
Tip od odborníka
Sojkovec golierový je všežravý mäkkozobec (softbill) s výraznou prevahou živočíšnej zložky — v prírode hľadá najmä hmyz a bezstavovce (chrobáky, húsenice, mravce, larvy, červy, pavúky) prevažne na lesnej zemi v podraste, kde prehrabáva listový opad, a dopĺňa ich ovocím, bobuľami a figami, predovšetkým mimo hniezdneho obdobia. V chove tvorí základ jedálnička kvalitná mäkkozobá (softbill) zmes alebo univerzálny krm doplnená pestrým živým hmyzom — cvrčky, múčiare, zofóbasy, švábiky, mole — ideálne „gut-loadovaným" (24 h pred podaním nakŕmeným kvalitným krmivom) a posypaným vápnikovo-vitamínovým prípravkom. Pridávajte aj mäkké ovocie a bobule (jablko, hrozno, banán, moruše, figy) a v chladnejšej časti roka drobné semená. Múčiare a tučný hmyz podávajte s mierou — sú návykové a ich nadbytok vedie k obezite a problémom pečene. Keďže ide o veľkého a aktívneho sojkovca, ocení výdatné porcie živej potravy rozdelené počas dňa. Vyhýbajte sa čisto zrnkovej diéte (sojkovec na nej neprospieva), toxickým potravinám (avokádo, čokoláda) a pokazenému ovociu. Vždy musí mať čistú vodu na pitie aj kúpanie. V období hniezdenia výrazne zvýšte podiel živého hmyzu a mäkkých vaječných zmesí — mláďatá sa odchovávajú takmer výhradne na hmyze a mäkkej živočíšnej potrave.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Sojkovec golierový patrí medzi najhlasnejšie chované mäkkozobce — jeho zvučný, ďaleko nesúci sa „rehotavý", smejúci sa chórus dal celej skupine anglické meno laughingthrush („smejúci sa drozd"). Vtáky sa ozývajú silne a vytrvalo, najmä ráno a v období toku, a v skupine spúšťajú nákazlivé spoločné „rehotanie". Vo vonkajšej voliére či na vidieku to býva bez problémov a pre mnohých chovateľov je práve tento hlasový prejav súčasťou kúzla druhu, no v malom tenkostennom byte alebo paneláku môže sila a vytrvalosť hlasu citlivejšiemu okoliu výrazne prekážať. Ide o spoločenského vtáka, ktorý hlasom udržiava kontakt s partnerom aj skupinou.
Priľnavosť
Sojkovec nie je maznavý „ručný" vták v zmysle papagája — fyzický kontakt a hladkanie netoleruje a chytanie do ruky je preň stresujúce. Pri trpezlivom, pokojnom chove (najmä od mladého veku) si však zvyká na chovateľa, stráca prudkú plachosť a prilieta k pamlsku. Hodnotu má predovšetkým ako temperamentný, hlasovo nápadný a spoločenský vták do voliéry, ktorý poteší živým správaním a zvučným chórusom, nie ako spoločník na maznanie. V chove sa cení jeho charakterná, družná povaha a pôsobivý vzhľad s čiernym náhrdelníkom.
Aktivita
Mimoriadne živý, čulý a družný druh — sojkovec golierový rád prehrabáva podstielku a listový opad, neúnavne hľadá hmyz na zemi a v nízkej vegetácii, poskakuje a prelietava medzi vetvami a v prírode sa zdržiava v kŕdľoch po 5–15 (až 25) jedincoch. Je to vták podrastu lesov, bambusových húštin a krovín. V chove potrebuje priestrannú voliéru s vetvami, úkrytmi, hrubou podstielkou na prehrabávanie a možnosťou kúpania — v stiesnenej klietke je nervózny, hlučný a môže si poškodzovať perie. Energiu si vybíja aj intenzívnym hlasovým prejavom a spoločným „rehotaním"; oceňuje obohacovanie prostredia (živý hmyz na dohľadanie, čerstvé vetvičky, listový opad, kúpeľ).
Reč
Sojkovec golierový je predovšetkým zvučný hlasový spevavec, nie napodobiteľ ľudskej reči — jeho doménou je hlasitý, „rehotavý" a smejúci sa chórus, kontaktné a varovné volania a bohatý hlasový repertoár skupiny. Napodobňovanie ľudskej reči preň nie je typické tak ako u bea či žaka; hodnotu má ako temperamentný, hlasovo nápadný voliérový vták s charakteristickým „smiechom", nie ako hovoriaci vták.
Hlasový prejav a reč
Sojkovec golierový má mimoriadne zvučný a ďaleko nesúci sa hlas — jeho „rehotavý", smejúci sa chórus dal celej skupine anglické meno laughingthrush („smejúci sa drozd"). Hlasový prejav tvoria silné, jasné pískavé a flautové frázy a najmä typické spoločné „rehotanie" — nákazlivý zborový smiech skupiny, ktorým vtáky udržiavajú kontakt a oznamujú prítomnosť. Ozývajú sa sebavedomo a vytrvalo, najintenzívnejšie ráno a v období toku (jar). Hlas je výrazne silnejší než u drobných mäkkozobcov typu pekinského slávika a v skupine sa „rehot" spúšťa reťazovo od jedného vtáka k druhému. Pár a skupina medzi sebou komunikujú aj tichšími kontaktnými tónmi a pri vyrušení ostrejšími varovnými volaniami. Ľudskú reč spravidla nenapodobňuje — devízou druhu je sila a charakteristický „smiech", nie imitácia reči.
Dokáže hovoriť?
Sojkovec golierový nie je napodobiteľom ľudskej reči ako beo či žako — jeho hlasovou doménou je zvučný „rehotavý" chórus, kontaktné a varovné volania a bohatý zborový prejav skupiny. Hodnotu má ako temperamentný, hlasovo nápadný voliérový spevavec s charakteristickým smejúcim sa „rehotaním", ktoré dalo celej skupine meno, nie ako hovoriaci vták.
Typické zvuky
„Rehotavý", smejúci sa chórus — zvučné zborové „rehotanie" skupiny, ktoré dalo druhu meno laughingthrush
Silné jasné pískavé a flautové frázy — hlasný, ďaleko nesúci sa prejav najmä ráno a na jar
Reťazové spoločné ozývanie — „rehot" sa nákazlivo spúšťa od jedného vtáka k ďalšiemu v kŕdli
Tokový hlasový prejav samca — najintenzívnejší ráno a na jar, slúži aj na obranu teritória
Kontaktné tóny páru a skupiny — tichšie ozývanie sa pri pohybe v podraste a na zemi
Varovné a vzrušené volania — ostrejšie, rýchlejšie série pri vyrušení alebo strete so súperom
Sezónny kalendár
Tok a párenie — jar (marec–jún), vrchol hlasového a speváckeho prejavu
Hniezdenie — február–august (miskovité hniezdo z bambusu, listov a vetvičiek v kríku či nízkom strome), aj viacero znášok
Inkubácia a odchov mláďat na hmyze a mäkkej živočíšnej potrave do vyletenia
V prírode prevažne rezidentný druh — bez pravidelnej migrácie
Preperovanie (pelichanie) — koniec leta, dočasne tichší prejav
Hlasový prejav počuť veľkú časť roka, najintenzívnejšie na jar a ráno
Vhodný pre teba?
SkúsenosťStredne náročný druh — vhodný pre mierne pokročilého chovateľa mäkkozobcov. Vyžaduje priestrannú voliéru, mäkkozobú (hmyzo-ovocnú) stravu a rešpektovanie jeho temperamentnej, hlasnej a v hniezdení teritoriálnej povahy. Pre úplného začiatočníka je skôr náročnejší pre živú stravu, priestor a výrazný hlasový prejav, no pre nadšenca, ktorý túži po charizmatickom družnom spevavcovi, ide o vďačný a obohacujúci chov.
PriestorPriestranná voliéra s dostatkom dĺžky na prelietavanie, s vetvami, úkrytmi, hrubou podstielkou na prehrabávanie a kúpeľníkom. Keďže ide o veľkého a aktívneho sojkovca, malá klietka nestačí. V hniezdnom období je vhodný chov v páre s dostatkom priestoru; samce bývajú voči sebe a iným vtákom teritoriálne, preto v stiesnenom priestore môže dochádzať k sporom.
Deti v domácnostiSojkovec golierový je pôsobivý a živý spevavec, ktorý dokáže deti nadchnúť predovšetkým svojím zvučným „rehotavým", smejúcim sa chórusom a temperamentným, družným správaním. Pútavý je aj jeho vzhľad — výrazný čierny „náhrdelník" cez hruď a kontrastný čierno-biely vzor tváre. Pre rodiny je vhodný najmä ako spevavý vták do voliéry, nie ako maznáčik na hranie — fyzický kontakt netoleruje a naháňanie či hluk ho stresujú. Starostlivosť o živý hmyz a čerstvé ovocie, nároky na priestor, výrazný hlasový prejav a jeho temperamentná povaha robia z neho chov vhodný pre staršie deti pod dohľadom skúsenejšieho chovateľa. Edukatívne témy pre deti: čo je mäkkozobec (softbill) a prečo žerie hmyz a ovocie namiesto semien, prečo sa skupina spevavých vtákov volá „smejúce sa drozdy" a ako spoločným „rehotaním" udržiavajú kontakt, prečo má vták čierny „náhrdelník", a tiež prečo je dôležité kupovať len vtáky odchované v zajatí.
HlučnosťHlas je zvučný a pre milovníkov spevavých vtákov je súčasťou kúzla druhu, no sojkovec golierový je jeden z najhlasnejších chovaných mäkkozobcov — jeho „rehotavý" chórus je silný a vytrvalý, najmä ráno a na jar. Vo vonkajšej voliére či na vidieku zvyčajne bez problémov; v paneláku alebo tenkostennom byte môže sila a vytrvalosť hlasu citlivejším susedom výrazne prekážať. Pred zaobstaraním zvážte umiestnenie voliéry a toleranciu domácnosti i okolia.
Verdikt odborníka
Sojkovec golierový (Pterorhinus pectoralis, staršie Garrulax pectoralis) je veľký hnedo-biely ázijský mäkkozobec (softbill) z čeľade timáliovité/sojkovcovité (Leiothrichidae) v rade vrabcotvaré (Passeriformes). Druh sa tradične radil do rodu Garrulax, no po molekulárnej fylogenetickej štúdii (2018) ho viaceré systematiky presunuli do obnoveného rodu Pterorhinus (staré meno Garrulax pectoralis ostáva ako synonymum). Veľkosť a vzhľad: ide o jedného z väčších sojkovcov s dĺžkou približne 28–34 cm a hmotnosťou asi 105–170 g. Vrch tela je hnedý, spodok biely až plavý, no najnápadnejším znakom je široký čierny „náhrdelník" — čierny pás cez hruď, ktorý sa po stranách spája s čierno-bielym vzorom krku a tváre: biele hrdlo, čierny líčny pruh zasahujúci pod oko a plavo prúžkovaná lícna škvrna. Chvost má bledší pás pri konci, zobák je tmavý a nohy žltkasté; pohlavia sú si veľmi podobné. Pozor na zámenu s príbuzným sojkovcom menším / náhrdelníkovým (Pterorhinus monileger) — golierový je väčší, má tmavé oko, výrazne prúžkované líca a čierny líčny pruh zasahujúci pod oko, kým menší má žlté oči, jednoliato biele líca a vždy úplný čierny prsný pás. Areál: domovinou je severovýchodná India, južná Čína a juhovýchodná Ázia — Bangladéš, Bhután, Nepál, Mjanmarsko, Thajsko, Laos a Vietnam; obýva podrast vlhkých lesov, bambusové húštiny, kroviny a okraje lesov od nížin po horské polohy. Zavlečený bol aj na Havaj. Strava: sojkovec je všežravec s výraznou prevahou živočíšnej zložky — živí sa najmä hmyzom a bezstavovcami (chrobáky, húsenice, mravce, červy, pavúky), ktoré hľadá prevažne prehrabávaním lesnej zeme, a dopĺňa ich ovocím, bobuľami a figami. Povaha a hlas: je veľmi spoločenský a hlasný — v prírode žije v kŕdľoch po 5–15 (až 25) jedincoch, často spolu so sojkovcom bielochochlatým (Garrulax leucolophus) a sojkovcom menším (P. monileger). Jeho zvučný, „rehotavý", smejúci sa chórus dal celej skupine meno laughingthrush („smejúci sa drozd"). Je živý, družný a temperamentný; samce bývajú teritoriálne, najmä v hniezdnom období. Chov je stredne náročný a vhodný pre mierne pokročilého chovateľa: sojkovec vyžaduje priestrannú voliéru s vetvami, úkrytmi, hrubou podstielkou na prehrabávanie a kúpeľníkom, mäkkozobú diétu (softbill zmes a živý hmyz doplnené ovocím a vápnikovými doplnkami) a možnosť kúpania. V zajatí pár hniezdi — v prírode prebieha hniezdenie zhruba február–august (aj viacero znášok), znáška býva 3–7 (najčastejšie 4) modrých až modrozelenkastých vajec v objemnom miskovitom hniezde z bambusových a iných listov, koreňov a vetvičiek umiestnenom v kríku, bambusovej húštine alebo nízkom strome, nezriedka takmer pri zemi; mláďatá sa odchovávajú prevažne na hmyze. Dĺžka života je približne 10–15 rokov, v zajatí pri dobrej starostlivosti môže byť aj dlhšia. Z hľadiska ochrany je druh hodnotený ako málo dotknutý (IUCN LC) vďaka veľmi širokému areálu (rozloha výskytu okolo 5,95 milióna km²). Druh nie je zaradený v dohovore CITES, čo však o to viac kladie dôraz na etický výber vtáka odchovaného v zajatí. Pre chovateľa je sojkovec golierový charizmatický, družný a hlasovo nápadný spevavec — pri dodržaní mäkkozobej stravy, dostatočného priestoru a rešpektovaní jeho temperamentu odmení majiteľa živým správaním a nezameniteľným „rehotavým" chórusom.
Prostredie a požiadavky
Biotop
Podrast vlhkých lesov, bambusové húštiny, kroviny a okraje lesov v SV Indii, J Číne a JV Ázii — od nížin po horské polohy
Sojkovec golierový je vták podrastu a húštin — zdržiava sa v podraste vlhkých nížinných i horských lesov, bambusových húštinách, krovinách a na lesných okrajoch, kde prevažne prehrabáva lesnú zem a listový opad za hmyzom; len príležitostne vystúpi do stredného poschodia. V chove oceňuje voliéru s vetvami, kríkmi, úkrytmi a hrubou podstielkou na prehrabávanie, ktorá pripomína jeho prirodzené prostredie.
Nadmorská výška
Od nížin po horské polohy (vlhké nížinné aj submontánne až montánne lesy v častiach areálu)
Obýva široký výškový rozsah — od vlhkých nížinných lesov po horské polohy. V častiach areálu (Himaláje, južná Čína, Indočína) vystupuje do submontánnych až montánnych vlhkých lesov s dostatkom podrastu a húštin.
Priestor (chov)
Priestranná voliéra s dĺžkou na prelietavanie, s vetvami, úkrytmi, hrubou podstielkou na prehrabávanie a kúpeľníkom
Sojkovec golierový je veľký, čulý a temperamentný — potrebuje dĺžku na prelietavanie a členitý priestor; malá klietka nestačí. Ideálna je voliéra s prirodzenými vetvami, kríkmi, úkrytmi, hrubou podstielkou na prehrabávanie (rád hľadá hmyz na zemi) a plytkým kúpeľníkom. V hniezdnom období sú samce teritoriálne; v stiesnenom priestore sú vtáky nervózne, hlučné a môžu si poškodzovať perie.
Teplota
Subtropický až tropický druh — optimálne ~18–28 °C, neznáša mráz, vlhký chlad ani prievan
Sojkovec pochádza zo subtropického a tropického pásma, preto je teplomilnejší — v teplej časti roka mu prospieva vonkajšia voliéra. Neznáša však mráz, vlhký chlad ani prievan: na zimu potrebuje temperovaný priestor s vyhriatym úkrytom. Pri prechode do vonkajšej voliéry je dôležité postupné otužovanie a ochrana pred náhlym ochladením.
Vlhkosť a hygiena
Mierne vyššia vzdušná vlhkosť, denne čistá voda na kúpanie aj pitie, dôsledná hygiena pri ovocí a hmyze
Druhu vyhovuje mierne vyššia vzdušná vlhkosť a pravidelné kúpanie (rád sa kúpe). Keďže prijíma mäkké ovocie a živý hmyz a prehrabáva podstielku, je nevyhnutná dôsledná hygiena — zvyšky plodov rýchlo kvasia a plesnejú a podstielka sa znečisťuje, preto sa misky čistia denne a voliéra pravidelne. Čistý kúpeľník a upratovanie predchádzajú črevným nákazám.
Spoločnosť
Veľmi družný (v prírode kŕdle po 5–15, až 25), no v hniezdení teritoriálny — chov v páre s dostatkom priestoru
Sojkovec golierový je vo svojom prostredí mimoriadne družný — žije v kŕdľoch po 5–15 (až 25) jedincoch, často spolu s inými druhmi sojkovcov (napr. bielochochlatým a menším). V hniezdnom období je však teritoriálny — samce bývajú voči sebe konfliktné a pri stiesnení dochádza k sporom. Chová sa preto najlepšie v páre s dostatkom priestoru, prípadne v zladenej skupine vo veľkej voliére. Kombinácia s inými druhmi v malej klietke je riziková; pri voliérovom chove treba dostatok priestoru, úkrytov a rozvahu pri zložení obsadenia.
Areál výskytu
Prirodzený areál
Severovýchodná India, južná Čína a juhovýchodná Ázia (Mjanmarsko, Thajsko, Indočína); podrast lesov, bambusové húštiny a kroviny.
Rozmnožovací cyklus
Tok a párenie
Najmä jar (marec–jún), vrchol hlasového a speváckeho prejavu
Samec sa predvádza intenzívnym, zvučným hlasovým prejavom a spoločným „rehotaním", ktorým zároveň láka samicu aj bráni teritórium. Pár je hlasovo komunikatívny. V chove treba páru poskytnúť pokoj a hustejší porast či kríky pre založenie hniezda; teritoriálne samce sa v hniezdení nesmú držať spolu.
Znáška
Typicky 3–7 vajec (najčastejšie 4)
Znáška býva 3–7 vajec (v Indii a Mjanmarsku najčastejšie 4), jasno modrých až bledo modrozelenkastých. Hniezdo má tvar objemnej, skôr plytkej miskovitej stavby z odumretého bambusu a iných listov, koreňov, machu, tráv a vetvičiek, umiestnenej v kríku, bambusovej húštine alebo nízkom strome — nezriedka takmer pri zemi až do výšky okolo 6 m; v chove ho pár zakladá v hniezdnom koši, polobúdke alebo hustom poraste vo voliére.
Inkubácia
Na vajciach sa striedajú obaja rodičia (presná dĺžka u tohto druhu málo zdokumentovaná)
Na vajciach sa striedajú obaja rodičia; u príbuzných sojkovcov trvá inkubácia približne dva týždne, presná dĺžka inkubácie a hniezdneho obdobia tohto druhu je však v literatúre málo zdokumentovaná. Pokoj v okolí hniezda je kľúčový — opakované vyrušovanie môže viesť k opusteniu znášky.
Liahnutie
Mláďatá kŕmené prevažne živým hmyzom a mäkkou potravou
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Kŕmené sú prevažne mäkkým živým hmyzom (larvy, húsenice, cvrčky, drobné bezstavovce) a mäkkou potravou. V tomto období je nevyhnutný dostatok kvalitnej živej potravy a vaječných zmesí — bez bielkovinového hmyzu mláďatá neprospievajú.
Mláďatá
Rastú rýchlo, rodičia ich po vyletení ešte dokrmujú
Mláďatá rastú rýchlo a po opustení hniezda ich rodičia ešte niekoľko týždňov dokrmujú. Mladé majú spočiatku matnejšie sfarbenie a menej výrazný čierny náhrdelník, ktorý sa dotvára s vekom a pelichaním. Druh môže mať v sezóne aj viac znášok.
Samostatnosť
Osamostatnenie po niekoľkých týždňoch; pohlavná dospelosť ~1. rok
Po osamostatnení je vhodné mladé vtáky včas oddeliť, najmä pri teritoriálnych samcoch a ak rodičia chystajú ďalšiu znášku. Pohlavná dospelosť nastáva približne v prvom roku života. Pohlavia sa rozlišujú ťažko (sú si veľmi podobné), pri odchove pomáha sledovanie správania a hlasu, prípadne DNA test pohlavia.
Ochočenie a kontakt
3Trvanie: Dni až týždne trpezlivej, pokojnej práce
Sojkovec sa nedá „skrotiť" ako papagáj na maznanie, pri pokojnom prístupe a chove od mladého veku však stráca prudkú plachosť, zvyká si na chovateľa a prilieta k pamlsku (kúsok ovocia, cvrček). Cieľom „ochočenia" je dôvera a pokoj vo voliére, nie kontakt do ruky. Kľúčové je tiché prostredie, pravidelný režim a odmena obľúbenou potravou; hrubé chytanie a naháňanie dôveru zničí. Treba rátať s jeho temperamentnou, hlasnou a v hniezdení teritoriálnou povahou — samec sa najlepšie cíti, keď má dostatok vlastného priestoru a partnera.
1
Umiestnite voliéru alebo priestrannú klietku do pokojnej, no bežne navštevovanej časti domácnosti, aby si vták zvykol na pohyb ľudí bez stresu.
2
Prvé dni len pokojne pracujte v okolí, hovorte tlmene a vyhýbajte sa prudkým pohybom — nechajte sojkovca udomácniť sa.
3
Postupne ponúkajte obľúbený pamlsok (kúsok ovocia, cvrček) z ruky pri mrežiach alebo z pinzety, vždy v rovnakom čase.
4
Keď vták prestane unikať a začne dôverčivo prilietať na kŕmenie, predlžujte čas blízkosti — odmeňujte pokoj, nikdy ho nenaháňajte.
5
Rešpektujte jeho teritoriálnosť (v hniezdení samce konfliktné) a chytanie do ruky obmedzte na nevyhnutné situácie (veterinár, prenos), aby ste nestratili vybudovanú dôveru.
Cena a kde kúpiť
približne 80 – 220 € za jedinca
Cena kolíša podľa pôvodu (odchov v zajatí vs. dovoz), veku, pohlavia a dostupnosti — zladený pár alebo v zajatí odchované jedince bývajú drahšie. Uprednostnite vtáky odchované v zajatí od preukázateľného chovateľa — pre etiku aj lepšiu adaptáciu a zdravie. Sojkovec golierový nie je zaradený v dohovore CITES, no ako u mnohých ázijských spevavcov má etický pôvod vtáka osobitnú váhu; pred kúpou si overte, že ide o jedinca z chovu, nie z odchytu.
Špecializovaní chovatelia mäkkozobcov a spevavých exotov — najlepší zdroj zdravých, v zajatí odchovaných vtákov s informáciami o pôvode, povahe a strave.
Vtáčie burzy a chovateľské výstavy (cez kluby a zväzy chovateľov exotov) — možnosť vidieť a počuť vtáka naživo a poradiť sa s chovateľom.
Renomované overené inzeráty (bazár, špecializované fóra) — len od preukázateľných chovateľov s informáciou o pôvode (uprednostnite odchov v zajatí pred odchytom).
Na čo si dať pozor
Pred kúpou si vyžiadajte informácie o pôvode (uprednostnite odchov v zajatí, nie odchyt) a o doterajšej strave. Zdravý sojkovec má hladké, kompletné operenie, jasné oči, čistý kontrastný vzor čierneho náhrdelníka a tváre, čistý kloak a je čulý a pozorný. Vyhnite sa apatickým, nasršeným vtákom s poškodeným perím. Keďže ide o mäkkozobca, overte si, či bol kŕmený hmyzo-ovocnou stravou — náhla zmena z nevhodnej diéty je riziková. Rátajte s jeho výrazným hlasovým prejavom a nárokmi na priestor. Pre etiku aj úspech chovu uprednostnite vtáky odchované v zajatí pred divo odchytenými.
Porovnanie s podobnými druhmi
Sojkovec golierový
Sojkovec čiernohrdlý
Sojkavec spevavý (hwamei)
Sojkovec bielochochlatý
Dĺžka
26,5–34,5 cm
23–28 cm
21–25 cm
~28–31 cm
Váha
105–170 g
70–90 g
60–78 g
~100–130 g
Dožitie
~10–15 r
~10–15 r
~10–15 r
~10–15 r
Hlučnosť
3/5
3/5
3/5
3/5
Stav IUCN
IUCN LC · nie je v CITES
IUCN LC · nie je v CITES
IUCN LC · CITES II
IUCN LC
Povaha
Hnedý vrch, biely spodok, široký čierny náhrdelník, prúžkované líca, tmavé oko (Pterorhinus pectoralis)
Následok jednostrannej tučnej diéty — najmä prekrmovania múčiarmi a zofóbasmi. Sojkovec má prijímať pestrú stravu s prevahou softbill zmesi a striedaním hmyzu, doplnenú ovocím; tučný hmyz len ako doplnok. Prevencia: kontrola množstva tučného hmyzu, dostatok pohybu vo voliére a pestrý jedálniček.
Deficit vápnika a hypovitaminóza
vysoká
Príznaky: Slabosť, kŕče, problémy pri znáške, zlá kondícia operenia
Hmyz aj ovocie sú chudobné na vápnik — bez „gut-loadingu" a vápnikovo-vitamínových doplnkov hrozí deficit, najmä u znášajúcich samíc a mláďat. Prevencia: posýpanie hmyzu vápnikom, sépiová kosť, kvalitná mäkkozobá zmes a doplnky vitamínov (vrátane D3 pri chove vnútri).
Črevné nákazy a parazity (z ovocia, hmyzu a podstielky)
Pri kŕmení mäkkým ovocím a živým hmyzom a pri prehrabávaní podstielky je riziko kvasenia zvyškov, plesní a endoparazitov (červy, prvoky), najmä u divo odchytených vtákov. Prevencia: denné čistenie misiek a odstraňovanie zvyškov ovocia, kvalitný zdroj hmyzu, hygiena voliéry a karanténa nových vtákov; pri príznakoch rozbor trusu a liečba u veterinára so zameraním na vtáky.
Poškodenie peria a stres z malého priestoru či súbojov
stredná
Príznaky: Oškubané či poškodené perie, nervozita, neustály nepokoj, poranenia
V stiesnenej klietke si čulý sojkovec poškodzuje perie a stres môže viesť k nepokoju a nadmernému hluku; pri spoločnom chove teritoriálnych samcov (najmä v hniezdení) hrozia vážne poranenia z bitiek. Prevencia: dostatočne priestranná voliéra s vetvami a úkrytmi, rozvážne zloženie obsadenia, pokoj a možnosť kúpania. Poškodené perie sa upraví až pelichaním, preto je dôležité odstrániť príčinu.
Prechladnutie a respiračné ochorenia
stredná
Príznaky: Nasršené perie, kýchanie, sťažené dýchanie, sedenie nahrbene v kúte
Ako pôvodom subtropický až tropický druh je sojkovec citlivý na mráz, prievan a vlhkú zimu. Prevencia: temperovaný priestor v zime, žiadny prievan a postupné otužovanie pri prechode do vonkajšej voliéry. Pri dýchacích ťažkostiach vyhľadajte veterinára.
Prevencia
Zdravie sojkovca golierového stojí na správnej mäkkozobej strave, hygiene a dostatočnom priestore. (1) Strava — základ tvorí kvalitná mäkkozobá (softbill) zmes s prevahou hmyzu, doplnená „gut-loadovaným" hmyzom posypaným vápnikom a vitamínmi, ovocím a v chladnejšej časti roka semenami; tučný hmyz len s mierou, aby nedošlo k obezite. (2) Hygiena — mäkké ovocie rýchlo kvasí a plesnie a podstielka sa znečisťuje, preto misky čistite denne a voliéru pravidelne; čistá voda na pitie aj kúpanie je samozrejmosťou. (3) Priestor a temperament — priestranná voliéra s dĺžkou na let, vetvami a úkrytmi predchádza poškodeniu peria aj stresu; v hniezdení samce držte oddelene, aby nedošlo k súbojom. (4) Teplota — sojkovec je teplomilnejší, na zimu potrebuje temperované prostredie bez prievanu a vlhkého chladu. (5) Karanténa — nové vtáky aspoň 3–4 týždne oddelene a po príchode zvážte rozbor trusu (najmä u dovozových jedincov). (6) Pravidelné sledovanie — kontrolujte hmotnosť, kondíciu operenia, chuť do jedla a hlasový prejav; pri apatii, riedkom truse či dýchacích ťažkostiach vyhľadajte veterinára so zameraním na vtáky (aviárna medicína). Pri zodpovednej starostlivosti sa sojkovec dožíva približne 10–15 rokov a odmení vás živým správaním a zvučným chórusom.
Zaujímavosti
1
„Smejúci sa drozd" — meno celej skupiny (anglicky laughingthrush) vystihuje sojkovca golierového dokonale: jeho zvučný, „rehotavý" chórus znie ako nákazlivý spoločný smiech a v kŕdli sa spúšťa reťazovo od jedného vtáka k druhému. Patrí pritom medzi najhlasnejšie chované mäkkozobce.
2
Široký čierny „náhrdelník" — najnápadnejším znakom je široký čierny pás cez hruď, ktorý sa po stranách spája s čierno-bielym vzorom krku a tváre. Práve tento „náhrdelník" dal druhu slovenské aj anglické meno (greater necklaced laughingthrush) a robí ho nezameniteľným.
3
Pozor na zámenu s menším príbuzným — sojkovec golierový (P. pectoralis) sa ľahko zamení so sojkovcom menším / náhrdelníkovým (P. monileger). Golierový je väčší, má tmavé oko, výrazne prúžkované líca a čierny líčny pruh zasahujúci pod oko; menší má žlté oči, jednoliato biele líca a vždy úplný čierny prsný pás.
4
Veľký medzi sojkovcami — pri dĺžke 26,5–34,5 cm a hmotnosti približne 105–170 g patrí medzi najväčšie sojkovce. Telo má hnedý vrch, biely až plavý spodok, chvost s bledším pásom pri konci a nápadne žltkasté nohy; pohlavia sú si veľmi podobné.
5
Z rodu Garrulax do rodu Pterorhinus — druh sa dlho radil do „odpadkového" rodu Garrulax, no po rozsiahlej molekulárnej fylogenetickej štúdii (2018) ho viaceré systematiky presunuli do obnoveného rodu Pterorhinus. Staršie meno Garrulax pectoralis sa preto uvádza ako synonymum.
6
Vták podrastu, ktorý hrabe v opadanke — sojkovec golierový nie je vták otvorenej krajiny, ale obyvateľ podrastu lesov, bambusových húštin a krovín, kde sa živí najmä prehrabávaním lesnej zeme a listového opadu za hmyzom; len príležitostne vystúpi do stredného poschodia.
7
Žije v družných kŕdľoch — mimo hniezdenia sa zdržiava v kŕdľoch po 5–15, niekedy až 25 jedincoch, ktoré sa často pridružujú k iným sojkovcom — najmä k sojkovcovi bielochochlatému (Garrulax leucolophus) a menšiemu (P. monileger) tam, kde sa ich areály prekrývajú.
8
Široký areál naprieč južnou Áziou — druh obýva severovýchodnú Indiu, južnú Čínu a juhovýchodnú Áziu (Bangladéš, Bhután, Nepál, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam) s rozlohou výskytu okolo 5,95 milióna km². Práve preto je hodnotený ako málo dotknutý (IUCN LC). Zavlečený bol aj na Havaj.
9
Modré vajcia v objemnom hniezde — hniezdi zhruba február–august (aj viac znášok), znáša 3–7 (najčastejšie 4) jasno modrých až modrozelenkastých vajec do objemného miskovitého hniezda z bambusu a listov, ukrytého v kríku, húštine alebo nízkom strome, nezriedka takmer pri zemi.
10
Nie je v CITES — na rozdiel od niektorých príbuzných spevavcov (napríklad hwamei) nie je sojkovec golierový zaradený v dohovore CITES, takže medzinárodný obchod s ním nie je dohovorom obmedzený. O to dôležitejší je etický výber vtáka odchovaného v zajatí pred divo odchytenými jedincami.
Taxonomická klasifikácia
speciesSojkovec golierový
RíšaAnimalia
KmeňChordata
TriedaAves (vtáky)
RadPasseriformes (vrabcotvaré)
ČeľaďLeiothrichidae (timáliovité/sojkovcovité)
RodPterorhinus Swainson, 1832
DruhP. pectoralis (Gould, 1836)
Poddruh SRv SR sa nevyskytuje — juhoázijský druh, chovaný len v zajatí (klietka/voliéra)
PoddruhyDruh sa tradične radil do rodu Garrulax (ako Garrulax pectoralis), po publikovaní rozsiahlej molekulárnej fylogenetickej štúdie (2018) ho však viaceré systematiky presunuli do obnoveného rodu Pterorhinus (Pterorhinus pectoralis) — staršie meno Garrulax pectoralis sa preto často uvádza ako synonymum. Patrí do čeľade timáliovité/sojkovcovité (Leiothrichidae) v rade vrabcotvaré (Passeriformes); v slovenčine sa pre rod Garrulax/Pterorhinus používa názov sojkovec (zaužívaný je aj sojkavec). Druh je polytypický — uznáva sa viacero poddruhov, ktoré sa líšia najmä intenzitou hnedého sfarbenia, šírkou čierneho náhrdelníka a prúžkovaním líc. Pozor na zámenu s príbuzným sojkovcom menším / náhrdelníkovým (Pterorhinus monileger): golierový (pectoralis) je väčší, má tmavé oko, výrazne prúžkovanú lícnu škvrnu a čierny líčny pruh zasahujúci pod oko, kým menší má žlté oči, jednoliato biele líca a vždy úplný čierny prsný pás.
Často kladené otázky
Anglické meno celej skupiny laughingthrush („smejúci sa drozd") vystihuje sojkovca golierového dokonale — jeho zvučný, „rehotavý" chórus znie ako nákazlivý spoločný smiech. V kŕdli sa „rehot" spúšťa reťazovo od jedného vtáka k druhému a slúži na udržiavanie kontaktu a oznamovanie prítomnosti. Hlas tvoria silné jasné pískavé a flautové frázy, najintenzívnejšie ráno a na jar. Patrí medzi najhlasnejšie chované mäkkozobce, preto pred zaobstaraním zvážte umiestnenie voliéry a toleranciu okolia. Ľudskú reč spravidla nenapodobňuje — jeho devízou je sila a charakteristický „smiech", nie imitácia reči.
Oba druhy majú čierny „náhrdelník" a ľahko sa zamieňajú, no sojkovec golierový (Pterorhinus pectoralis) je väčší (asi 28–34 cm), má tmavé oko, výrazne prúžkovanú lícnu škvrnu a čierny líčny pruh zasahujúci pod oko aj tmavé krovky letiek. Sojkovec menší / náhrdelníkový (Pterorhinus monileger) je menší, celkovo menej hrdzavý, má žlté oči, jednoliato biele (neprúžkované) líca a vždy úplný čierny prsný pás. V miestach, kde sa areály prekrývajú, sa oba druhy navyše často pohybujú spolu v jednom kŕdli, čo zámenu uľahčuje.
Sojkovec je všežravec s výraznou prevahou živočíšnej zložky. Základ v chove tvorí kvalitná mäkkozobá (softbill) zmes alebo univerzálny krm doplnená pestrým živým hmyzom — cvrčky, múčiare, zofóbasy, švábiky, mole — ideálne „gut-loadovaným" a posypaným vápnikom a vitamínmi. Pridávajte mäkké ovocie, bobule a figy (jablko, hrozno, banán, moruše) a v chladnejšej časti roka drobné semená. Tučný hmyz (múčiare, zofóbasy) dávajte s mierou, aby vták neobéznel. Nesmie dostávať čisto zrnkovú diétu (na nej neprospieva) ani toxické potraviny (avokádo, čokoláda) a pokazené, plesnivé ovocie. Vždy musí mať čistú vodu na pitie aj kúpanie; pri odchove výrazne zvýšte podiel hmyzu.
Skôr pre mierne pokročilého chovateľa — sojkovec je veľký mäkkozobec (softbill), takže vyžaduje priestrannú voliéru a mäkkozobú stravu (softbill zmes a živý hmyz doplnené ovocím a semenami) namiesto jednoduchej zrnkovej diéty. Treba rátať aj s jeho temperamentnou, veľmi hlasnou a v hniezdení teritoriálnou povahou — samce bývajú voči sebe konfliktné. Pre úplného začiatočníka, ktorý chce nenáročného spievajúceho vtáka, sa skôr odporúča kanárik alebo pekinský slávik. Kto má základné skúsenosti s exotmi, dosť priestoru a túži po charizmatickom družnom spevavcovi, získa v sojkovcovi vďačného a obohacujúceho zverenca.
V IUCN Červenom zozname je sojkovec golierový hodnotený ako málo dotknutý (Least Concern) vďaka veľmi širokému areálu (rozloha výskytu okolo 5,95 milióna km²). Druh nie je zaradený v dohovore CITES, takže jeho medzinárodný obchod nie je dohovorom obmedzený. Tak ako u mnohých ázijských spevavcov má však pri kúpe osobitnú váhu etika pôvodu — vždy uprednostnite vtáky odchované v zajatí pred divo odchytenými a overte si pôvod jedinca.
Sojkovec sa nedá „skrotiť" na maznanie ako papagáj, pri pokojnom prístupe a chove od mladého veku však stráca prudkú plachosť, zvyká si na chovateľa a prilieta k pamlsku. Treba rešpektovať jeho temperamentnú, hlasnú a v hniezdení teritoriálnu povahu — samce bývajú voči sebe konfliktné, najmä v období hniezdenia. V zajatí hniezdi zohratý pár: v prírode prebieha hniezdenie zhruba február–august (aj viacero znášok), znáška býva 3–7 (najčastejšie 4) modrých až modrozelenkastých vajec v objemnom miskovitom hniezde z bambusu a listov, ukrytom v kríku, húštine alebo nízkom strome (nezriedka takmer pri zemi), na vajciach sa striedajú obaja rodičia a mláďatá sa odchovávajú prevažne na hmyze. Pre úspešný odchov je kľúčový pokoj, hustejší porast pre hniezdo a dostatok živého hmyzu. Pohlavia sú si veľmi podobné, preto pri tvorbe páru pomáha sledovanie správania a hlasu, prípadne DNA test pohlavia.
ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Pterorhinus pectoralis — Least Concern), BirdLife International DataZone (Greater Necklaced Laughingthrush, EOO ~5 950 000 km²), Cornell Lab — Birds of the Wo
