Slávik červenohrdlý (Calliope calliope)

Muchárovité

Slávik červenohrdlý

Calliope calliope — sibírsky speváč s rubínovo červeným hrdlom — voľne žijúci diaľkový migrant a jeden z najcennejších hlasových interpretov čeľade muchárovité

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie IUCN / BirdLife International) — populácia je stabilná a nepribližuje sa prahovým hodnotám pre kategóriu Vulnerable. BioLib uvádza LC podľa IUCN 2024-1. Druh nie je zaradený v prílohách CITES. Hlavnými potenciálnymi hrozbami sú strata biotopu (odlesňovanie) a klimatická zmena ovplyvňujúca migračné trasy a dostupnosť potravy. V EÚ je ako voľne žijúce vtáctvo chránený smernicou o vtákoch (2009/147/ES), ktorá zakazuje odchyt divých vtákov z prírody.
Dĺžka14–16 cm (16–29 g)
PôvodSibír a severná Ázia (zimuje v JV a juž. Ázii)
PovahaPlachý, aktívny, voľne žijúci; výnimočný speváč
StravaHmyzožravec (hmyz, pavúky, larvy; v zime aj bobule)
Dožitiepresné údaje neoverené

Výživa

  • Chrobáky, mravce, muchy a iný drobný hmyz — základ stravy počas hniezdneho obdobia, vyhľadávaný prevažne na zemi a v nízkom podraste
  • Húsenice a larvy hmyzu — mäkká bielkovinová potrava, kľúčová pri odchove mláďat
  • Pavúky — bežná súčasť koristi vyhľadávanej v podraste a na zemi
  • Červy a slimáky bez ulitky — doplnková živočíšna potrava získavaná na vlhkej zemi
  • Malé plody a bobule — sezónny doplnok, najmä na zimoviskách v juhovýchodnej Ázii
  • Minerály a grit — drobné kamienky napomáhajúce tráveniu (štandardná potreba hmyzožravých vtákov, presné podiely neoverené)
Tip od odborníka Slávik červenohrdlý je typický hmyzožravec — vo voľnej prírode loví chrobáky, mravce, muchy, húsenice, pavúky, červy aj slimáky bez ulitky, ktoré vyhľadáva prevažne na zemi a v nízkom podraste; na zimoviskách príležitostne dopĺňa potravu malými plodmi a bobuľami. V prípade legálneho chovu (len z preukázateľne odchovaných vtákov) musí byť základom živý alebo sušený hmyz — múčne červy, zofobas, cvrčky a muchy — doplnený univerzálnou insektivornou mäkkou zmesou a vaječnou pastou. Suché obilné zmesi pre tento druh nie sú vhodné — nie je zrnožravec a samotné semená vedú k podvýžive. Rozmanitosť živočíšnej potravy je kľúčová, najmä v období zvýšenej potreby bielkovín. Čerstvá voda a možnosť kúpania sú pri drobných spevavcoch samozrejmosťou. Presné krmné dávky pre klietkový chov tohto druhu v európskych podmienkach nie sú dobre zdokumentované — vychádzaj zo štandardov pre hmyzožravé muchárovité a konzultuj so skúseným chovateľom mäkkožravých vtákov.

Hlasový prejav

Slávik červenohrdlý patrí medzi najcennejších spevákov čeľade muchárovité. Samec spieva dlhý, bohatý a variabilný sled flautových a škrípavých fráz, ktorý je prirovnávaný k tvrdšej verzii spevu penice záhradnej (Sylvia borin). Charakteristické je opakovanie sád motívov 10–15-krát za minútu a schopnosť napodobniť hlasy iných druhov vtákov (mimikry). Spev sa ozýva z vyčnievajúcich posedov. Kontaktný hlas je hlasné dvojslabičné „chee-wah", poplašný zvuk nižšie, tlmené „kuck". Práve hlasová kvalita robí z tohto druhu vyhľadávaného klietkového speváka v ázijskej chovateľskej tradícii, hoci ľudskú reč nenapodobňuje.

Typické zvuky

  • Bohatý, variabilný sled flautových a škrípavých fráz — dlhé slohy s opakovaním motívov 10–15-krát za minútu
  • Napodobňovanie iných druhov vtákov (mimikry) — súčasť komplexného repertoáru samca
  • Kontaktný hlas — hlasné, prenikavé dvojslabičné „chee-wah"
  • Poplašný zvuk — nižší, tlmený „kuck"

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — po neskorom prílete na hniezdisko (koniec mája/jún) samec intenzívne spieva z vyčnievajúcich posedov a obhajuje teritórium
Hlavná hniezdna sezóna na Sibíri — máj až júl; pár stavia miskovité hniezdo ukryté pri zemi
Inkubácia 13–14 dní (sedí prevažne samica); mláďatá opúšťajú hniezdo asi 14 dní po vyliahnutí, starajú sa obaja rodičia
Pelichanie — po skončení hniezdnej sezóny pred jesennou migráciou; mláďatá strácajú škvrnitý juvenilný šat
Jesenná migrácia — dlhý ťah na juh do zimovísk; jesenná trasa vedie cez centrálnu Čínu (zaznamenané okolo 3 250 km)
Zimovanie v juhovýchodnej a južnej Ázii (Thajsko, India, Bangladéš, Indonézia) — tropické lesy a krovinové porasty; jarný návrat býva kratší a priamejší

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop (prírodný)
Husté kroviny pozdĺž riečnych brehov, okraje tajgy, prieseky a sekundárna vegetácia po požiaroch; nížiny až cca 3 000 m n. m.
Vo voľnej prírode obýva slávik červenohrdlý zmiešané ihličnaté a listnaté lesy s hustým podrastom, najmä pobrežné (riparné) kroviny pozdĺž riek, okraje tajgy, prieseky a porasty zakrslej borovice v montánnom stupni. Niekedy zaznamenaný aj v blízkosti väčších miest na Sibíri. Zdržiava sa prevažne pri zemi a v krovinách.
Zimný biotop (prírodný)
Tropické lesy, krovinové porasty a sekundárna vegetácia juhovýchodnej a južnej Ázie
Na zimoviskách (Thajsko, India, Bangladéš, Indonézia) vyhľadáva tropické lesy, krovinové porasty a sekundárnu vegetáciu, kde pokračuje v zemnom spôsobe hľadania hmyzu a dopĺňa stravu malými plodmi a bobuľami.
Ustajnenie v chove (voliéra)
Priestranná voliéra s hustým krytím, podrastom a možnosťou hľadať potravu pri zemi; tesná klietka nevyhovuje
V prípade legálneho chovu (z preukázateľne odchovaných vtákov) potrebuje priestrannú voliéru s nízkou vegetáciou a úkrytmi pri zemi, ktorá zodpovedá jeho prirodzenému zemnému spôsobu života. Ako plachý druh zle znáša tesný priestor a vyrušovanie. Presné minimálne rozmery pre tento druh v EÚ nie sú štandardizované.
Spoločnosť a teritorialita
V hniezdnom období teritoriálny; mimo neho menej spoločenský — nejde o kŕdľový voliérový druh
V hniezdnom období sú samce silne teritoriálne a bránia spevom svoj okrsok. Nejde o typický spoločenský kŕdľový druh ako astrildovité pinky; pri akomkoľvek chove treba zohľadniť teritorialitu samcov a poskytnúť dostatok priestoru a úkrytov.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie a denná výmena vody — štandardná potreba drobných spevavcov
Drobné spevavce si pravidelne ošetrujú perie kúpaním. Ponúkni plytkú misku s čistou vodou a vodu meň denne. Suché a čisté prostredie je základom prevencie plesňových ochorení. (Frekvencia kúpania špecificky pre tento druh nie je v zdrojoch kvantifikovaná — platí štandard pre mäkkožravé spevavce.)
Svetlo, teplo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; ochrana pred mrazom a prievanom; pôvod z mierneho až chladného pásma s teplým zimoviskom
Druh hniezdi v chladnejšom pásme sibírskej tajgy, ale zimuje v trópoch — v chove preto potrebuje ochranu pred mrazom a prievanom a pravidelný cyklus svetla a tmy. Presné teplotné optimum pre klietkový chov tohto druhu nie je dobre zdokumentované; vychádzaj zo štandardov pre mäkkožravé muchárovité a vyhýbaj sa extrémom.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Po neskorom prílete na hniezdisko (koniec mája/jún)

Samec sa na hniezdisko vracia neskoro (koniec mája/jún) a hneď začína intenzívne spievať z vyčnievajúcich posedov, čím obhajuje teritórium a priťahuje samicu. Spev je bohatý, variabilný a obsahuje aj napodobňovanie iných vtákov.

Hniezdo a znáška
Znáška zvyčajne 3–6 vajec (zdroje: Prague Zoo 3–6; sdakotabirds a birdingdepot 4–6)

Pár stavia miskovité hniezdo utkané z trávy, koreňov a lístia, ukryté pod trávnatým trsom alebo v kríku tesne pri zemi. Samica kladie zvyčajne 3–6 vajec (zdroje sa mierne líšia: Prague Zoo uvádza 3–6, sdakotabirds a birdingdepot 4–6). Farba vajec nebola v dostupných zdrojoch jednoznačne overená.

Inkubácia
13–14 dní; sedí prevažne samica (zdroj: sdakotabirds; Prague Zoo uvádza 14 dní)

Inkubácia trvá približne 13–14 dní (Prague Zoo uvádza 14 dní, birdingdepot a sdakotabirds ~12–14 dní). Na vajciach sedí prevažne samica. V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok potravy v okolí hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmia obaja rodičia (zdroj: sdakotabirds)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. O potomstvo sa starajú obaja rodičia, ktorí ich kŕmia prevažne hmyzom a mäkkou živočíšnou potravou — práve dostatok hmyzu je v tomto období rozhodujúci pre úspešný odchov.

Vyletenie a osamostatnenie mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo asi 14 dní po vyliahnutí (zdroj: birdingdepot)

Mláďatá opúšťajú hniezdo približne 14 dní po vyliahnutí. Juvenilné jedince sa podobajú samici a majú tmavo škvrnitú hruď, ktorá vyblednie počas prvého jesenného šatenia. Po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Presné údaje neoverené — predpokladá sa približne 1 rok (vzor čeľade Muscicapidae)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch jednoznačne uvedený; analógiou s príbuznými muchárovitými sa predpokladá približne 1 rok. Plné sfarbenie samca (rubínové hrdlo) sa naplno prejaví po prepelichaní juvenilného šatu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Slávik červenohrdlý 14–16 cm Slávik obyčajný 15–16,5 cm Slávik modrák 13–14 cm Modravec červenoboký 13–14 cm Slávik himalájsky 14–15 cm
Slávik červenohrdlý (slávik rubínový) Slávik obyčajný (Luscinia megarhynchos) Slávik modrák (Luscinia svecica) Modravec červenoboký (Tarsiger cyanurus) Slávik himalájsky (Calliope pectoralis)
Dĺžka14–16 cm15–16,5 cm13–14 cm13–14 cm14–15 cm
Váha16–29 g18–27 g13–23 g10–18 gpresné údaje neoverené
Dožitiepresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC, bez CITES; v EÚ chránený smernicou o vtákoch (2009/147/ES)IUCN LC, bez CITES; v EÚ chránený smernicou o vtákoch (2009/147/ES)IUCN LC, bez CITES; v EÚ chránený smernicou o vtákoch (2009/147/ES)IUCN LC, bez CITES; v EÚ chránený smernicou o vtákoch (2009/147/ES)IUCN LC, bez CITES; v EÚ chránený smernicou o vtákoch (2009/147/ES)
CharakteristikaSamec: olivovo-hnedý chrbát, výrazná biela nadočná páska, sýto rubínovo červené hrdlo lemované čiernym a bielym pásom; samica bez červeného hrdla, bledé kremové podhrdlieJednotne hrdzavohnedý vrch s výraznejšie ryšavým chvostom, sivkastý spodok; bez červeného hrdla — nenápadné sfarbenie, ale legendárny spevSamec má namiesto červeného hrdla žiarivo modré hrdlo s bielou alebo červenou stredovou škvrnou; iná štruktúra chvosta (ryšavé boky pri koreni)Samec modrastý vrch a chvost, oranžovo-ryšavé boky, biele hrdlo; samica hnedá s modrastým chvostom — bez červeného hrdlaNajbližší rodový príbuzný (rod Calliope) — samec má tiež červené hrdlo, no oddelené čiernym pásom na hrudi a s iným hlavovým vzorom; sivastejší celkový tón
AreálHniezdi v Sibíri, sev. Mongolsku, sev. a SV Číne a sev. Kórei; zimuje v JV a juž. Ázii (Thajsko, India, Bangladéš, Indonézia); diaľkový migrant, v EÚ len vagrantHniezdi v Európe, severozápadnej Afrike a juhozápadnej Ázii; zimuje v subsaharskej Afrike — na rozdiel od slávika červenohrdlého bežný hniezdič aj na SlovenskuHniezdi naprieč severnou a strednou Euráziou; zimuje v Afrike a južnej Ázii — najbližší vzhľadovo zameniteľný príbuzný, no s modrým (nie červeným) hrdlomHniezdi v tajge severnej Eurázie a zimuje v juhovýchodnej Ázii — podobný areál a biotop ako slávik červenohrdlý, líši sa modro-oranžovým sfarbenímHniezdi vo vysokých polohách Himalájí a strednej Ázie; zimuje nižšie v južnej Ázii — patrí do rovnakého rodu Calliope ako slávik červenohrdlý

Zaujímavosti

1

Rubínové hrdlo samca — samec slávika červenohrdlého je nezameniteľný: na olivovo-hnedom tele vyniká sýto rubínovo červené hrdlo ohraničené úzkym čiernym a širším bielym pásom, doplnené výraznou bielou nadočnou páskou a bielym fúzovým pásikom. Žiadny európsky spevavec nemá podobné hrdlo. Odtiaľ pochádza populárny názov „slávik rubínový".

2

Samica je nenápadná — na rozdiel od samca samica nemá červené hrdlo: jej podhrdlie je bledé, kremovo-belasé, a celkovým vzhľadom sa ľahko zamieňa s inými malými muchárovitými. Tento výrazný pohlavný dimorfizmus je pri druhu kľúčový pri rozlišovaní pohlaví.

3

Tri poddruhy naprieč severnou Áziou — druh má tri uznané poddruhy: nominátny C. c. calliope (Sibír po severnú Kóreu), C. c. beicki (centrálna Čína vo vyšších polohách) a C. c. camtschatkensis (Kamčatka, Kurilské a Veliteľské ostrovy). Posledný menovaný obýva drsné severné ostrovné prostredie.

4

Z rodu Luscinia do rodu Calliope — druh bol dlho zaraďovaný do rodu Luscinia (ako Luscinia calliope). Okolo roku 2010 viedla molekulárna fylogenetická analýza k obnoveniu samostatného rodu Calliope, ktorý je dnes všeobecne akceptovaný; staršie meno sa však v niektorých zdrojoch stále používa.

5

Diaľkový migrant s tisíckami kilometrov — slávik červenohrdlý je dlhý migrant: hniezdi v severnej Ázii a zimuje v južnej a juhovýchodnej Ázii. Podľa telemetrickej štúdie (PMC 2024) vedie jesenná trasa cez centrálnu Čínu a meria okolo 3 250 km, zatiaľ čo jarná trasa býva kratšia a priamejšia (okolo 2 730 km).

6

Výnimočný speváč s napodobňovaním — samec spieva bohatý, variabilný sled flautových a škrípavých fráz a dokáže napodobniť hlasy iných druhov vtákov (mimikry). Opakuje sady motívov 10–15-krát za minútu z vyčnievajúcich posedov. Práve táto hlasová kvalita z neho robí ceneného speváka v ázijskej chovateľskej tradícii.

7

Hmyzožravec hľadajúci potravu pri zemi — druh loví prevažne chrobáky, mravce, muchy, húsenice, pavúky, červy a slimáky bez ulitky, ktoré vyhľadáva na zemi a v nízkom podraste. Na zimoviskách dopĺňa stravu malými plodmi a bobuľami. Nie je to zrnožravec.

8

V Európe len výnimočný hosť — slávik červenohrdlý sa v Európe objavuje iba ako zriedkavý zatúlaný hosť (vagrant), napríklad v Británii; zaznamenaný bol aj na Aleutských ostrovoch (Aljaška). V SR nie je hniezdič ani pravidelný migrant a nepatrí medzi bežné druhy „Zoznamu vtákov Slovenska".

9

Najmenej ohrozený, no s tradíciou klietkového chovu v Ázii — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou (IUCN 2024-1 / BirdLife DataZone). V ázijskej kultúre (Čína, Japonsko) má dlhú tradíciu ako klietkový speváč, kým v EÚ nejde o bežne chovaný druh — divé vtáky chráni smernica o vtákoch (2009/147/ES) a odchyt z prírody je zakázaný. Pražská zoo uvádza, že druh aktuálne v zajatí nechová.

Taxonomická klasifikácia

species Slávik červenohrdlý (Calliope calliope)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)
Rod Calliope Gould, 1836
Druh Calliope calliope (Pallas, 1776)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje ako hniezdič ani pravidelný migrant — voľne žijúci palearktický druh hniezdiaci v Ázii; v Európe iba výnimočný zatúlaný hosť (vagrant)
Poddruhy Druh má tri uznané poddruhy: nominátny C. c. calliope (Pallas, 1776) rozšírený od Sibíri po severnú Kóreu; C. c. beicki (Meise, 1937) obývajúci centrálnu Čínu vo vyšších polohách; a C. c. camtschatkensis (Gmelin, 1789) viazaný na Kamčatku, Kurilské a Veliteľské ostrovy. Druh bol dlho zaraďovaný do rodu Luscinia (Luscinia calliope) a na základe molekulárnej fylogenézy okolo roku 2010 bol obnovený samostatný rod Calliope.
Avibase_ID 786B0F98D1EE4C54

? Často kladené otázky

Názov „slávik rubínový" je populárny opisný výraz odvodený od sýto rubínovo červeného hrdla samca, ktoré pripomína drahokam rubín. Hrdlo je navyše ohraničené úzkym čiernym a širším bielym pásom, čím farba ešte viac vynikne. Autoritatívny slovenský názov podľa Avibase je slávik červenohrdlý, no oba názvy sú deskriptívne správne a v chovateľskej literatúre sa „rubín" bežne používa.

V EÚ nejde o bežný klietkový druh. Slávik červenohrdlý je voľne žijúci hmyzožravý mäkkožravec a jeho chov je legálny len z preukázateľne odchovaných vtákov s príslušnou dokumentáciou — divé vtáky chráni smernica o vtákoch (2009/147/ES) a odchyt z prírody je zakázaný. Ide o náročný druh vyžadujúci špecializovanú hmyzovú stravu a priestrannú voliéru s krytím. V ázijskej chovateľskej tradícii je naopak ceneným klietkovým spevákom.

Je to typický hmyzožravec. Vo voľnej prírode loví chrobáky, mravce, muchy, húsenice, pavúky, červy a slimáky bez ulitky, ktoré vyhľadáva prevažne na zemi a v nízkom podraste; na zimoviskách dopĺňa stravu malými plodmi a bobuľami. V prípade legálneho chovu musí byť základom živý alebo sušený hmyz a insektivorná mäkká zmes — suché zrnové zmesi sú pre tento druh nevhodné.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec má nezameniteľné sýto rubínovo červené hrdlo lemované čiernym a bielym pásom a výraznú bielu nadočnú pásku. Samica červené hrdlo nemá — jej podhrdlie je bledé, kremovo-belasé, a ľahko sa zamieňa s inými malými muchárovitými. Mláďatá sa podobajú samici a majú tmavo škvrnitú hruď, ktorá vyblednie po prvom jesennom šatení.

Hniezdi v sibírskej tajge (od Uralu po Kamčatku a Anadyr), v severnom Mongolsku, severnej a severovýchodnej Číne a severnej Kórei. Ako diaľkový migrant zimuje v južnej a juhovýchodnej Ázii — najmä v nížinách Thajska, v Indii, Bangladéši a Indonézii. Jesenná migračná trasa vedie cez centrálnu Čínu a meria okolo 3 250 km. V SR sa pravidelne nevyskytuje — v Európe je len výnimočným zatúlaným hosťom.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou (IUCN 2024-1 / BirdLife DataZone). Nie je zaradený v prílohách CITES. V EÚ ho ako voľne žijúce vtáctvo pokrýva smernica o vtákoch (2009/147/ES), ktorá zakazuje odchyt divých vtákov z prírody; legálny chov je možný len z preukázateľne odchovaných jedincov. V SR sa druh nevyskytuje ako bežný hniezdič ani migrant.

Samec patrí medzi najlepších spevákov čeľade muchárovité. Jeho spev je dlhý, bohatý a variabilný, zložený z flautových a škrípavých fráz, a dokáže napodobniť hlasy iných druhov vtákov (mimikry). Opakuje sady motívov 10–15-krát za minútu. Práve táto hlasová komplexnosť z neho v ázijskej chovateľskej kultúre (Čína, Japonsko) robí vysoko ceneného klietkového speváka. Ľudskú reč však nenapodobňuje.

ZDROJ: Avibase (Calliope calliope, ID 786B0F98D1EE4C54, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=786B0F98D1EE4C54), IUCN Red List (Siberian Rubythroat, PDF 87886433, https://www.iucnredlist.org/spec

 Video — Slávik červenohrdlý

Slávik červenohrdlý (Calliope calliope) — video o speve a chove

Slávik červenohrdlý (Calliope calliope) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Siberian Rubythroat, Česky:   slavík kaliopin (slavík Kalliopin / slavík kaliopa), Nemecky:   Rubinkehlchen / Taigarubinkehlchen, Španielsky:   Ruiseñor calíope, Francúzsky:   Rossignol calliope / Calliope sibérienne, Taliansky:   Calliope siberiana, Holandsky:   Roodkeelnachtegaal, Portugalsky:   pisco-de-garganta-vermelha, Poľsky:   słowiczek rubinowy, Maďarsky:   rubinbegy, Rusky:   Соловей-красношейка, Japonsky:   ノゴマ (nogoma), Latinsky:   Calliope calliope (Pallas, 1776)