skaliar pestrý (Monticola saxatilis)

Muscicapidae (muchárovité)

skaliar pestrý

Monticola saxatilis — samec s modrosivou hlavou, oslnivo bielou škvrnou na chrbte a živooranžovým spodkom — jeden z najnápadnejších vtákov európskych hôr a silne sťahovavý druh zimujúci v Afrike; voľne žijúci druh, nie klietkový vták, na Slovensku kriticky ohrozený

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Globálne Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Napriek tomu, že populačný trend je hodnotený ako klesajúci (globálne mierne, regionálne výrazne), celkové rozšírenie a odhadovaná veľkosť svetovej populácie (895 000 – 2 860 000 dospelých jedincov; európska populácia 100 000 – 320 000 hniezdiacich párov) sú dostatočne veľké na to, aby druh neprekročil prahy pre kategóriu ohrozenosti. Na Slovensku je však druh klasifikovaný ako kriticky ohrozený (CR) — v roku 2023 odhadovaných iba 0 – 1 hniezdiacich párov (pokles z 15 – 30 párov v roku 2001), čím prakticky vymizol ako hniezdny druh. Hlavnými príčinami regionálneho poklesu sú zarastanie skalnatých biotopov, klimatická zmena, pesticídy a vyrušovanie na hniezdiskách. CITES: druh je zaradený iba do Prílohy III, a to výhradne pre ukrajinskú populáciu — celosvetovo nie je v Prílohe I ani II. Druh chráni Bernský dohovor (Príloha II) a na Slovensku zákon 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 3 000 €.
Dĺžka17–20 cm
Rozpätie krídiel33–37 cm
Hmotnosť40–65 g (priemerne okolo 50–55 g)
Dožitiepresné údaje neoverené (rod typicky 5–8 r vo voľnej prírode)
HniezdiskoSkalnaté svahy nad hranicou lesa — južná Európa, severná Afrika, Stredná Ázia po severnú Čínu
ZimoviskoSub-saharská Afrika (Etiópia, Keňa, Zimbabwe, Mozambik)
IUCN globálneLC — najmenej ohrozený (klesajúci trend)
IUCN SlovenskoCR — kriticky ohrozený (0–1 párov, 2023)
CITESiba Príloha III (ukrajinská populácia); celosvetovo nezaradený v App I/II
Spoločenská hodnota SR3 000 €
StatusVoľne žijúci sťahovavý druh, nie klietkový vták

Výživa

  • Hmyz — chrobáky, koníky, húsenice; prevládajúca zložka stravy najmä v hniezdnom období, lovený slietavaním z vyhliadkového miesta na zem
  • Iné bezstavovce zbierané zo zeme a skalnatého substrátu počas slietavania (perch-to-ground)
  • Bobule a iné mäsité plody — sezónny rastlinný doplnok, najmä mimo hlavnej hniezdnej sezóny
  • Malé plazy — príležitostná korisť doplňujúca prevažne hmyzožravú stravu
Tip od odborníka Skaliar pestrý je prevažne hmyzožravec s charakteristickou technikou slietavania z vyhliadkového miesta na zem (perch-to-ground): sedí vzpriamene na výčnelku skaly, sleduje okolie, slietne na korisť na zemi a vracia sa na vyhliadkové miesto, pričom sa po substráte pohybuje typickými „skákacími“ pohybmi. Základ jedálnička tvorí hmyz (chrobáky, koníky, húsenice), prevládajúci najmä v hniezdnom období, sezónne dopĺňaný bobuľami a mäsitými plodmi, príležitostne aj malými plazmi. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode, nie kŕmenie v klietke.

Hlasový prejav

Skaliar pestrý má jasný, melodický a pestrý spev, ktorý pripomína spev kosa (Turdus merula), no je bohatší a variabilnejší. Samec ho prednáša z výrazného vyhliadkového miesta na skale alebo aj vo vzduchu pri spevávacom lete. Pieseň je bohato frázovaná a hudobná — jeden zdroj ju opisuje ako „enchanting soft and melodic song“. Poplašná výzva je krátke „chak-chak“, doplnené mäkšími kontaktnými hláskami. Druh nie je klasifikovaný ako imitátor a nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Typické zvuky

  • Jasná melodická pieseň — bohato frázovaný, pestrý spev pripomínajúci kosa, no variabilnejší; prednášaný samcom z výrazného vyhliadkového miesta na skale
  • Spevávací let — samec spieva aj vo vzduchu počas predvádzacieho letu nad skalnatým svahom, čo umocňuje viditeľnosť bielej škvrny na chrbte
  • Poplašná výzva „chak-chak“ — krátky ostrý zvuk pri vyrušení alebo nepokoji
  • Mäkšie kontaktné výzvy — tichšie hlásky medzi jedincami mimo hlavného spevu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jarný prílet na hniezdiská — druh prilieta na skalnaté svahy južnej Európy koncom apríla alebo začiatkom mája, samce zaberajú teritóriá a začínajú spievať
Tok a spev (máj–jún) — samec spieva jasný melodický spev z výrazného vyhliadkového miesta na skale alebo pri spevávacom lete, biela škvrna na chrbte je viditeľná na diaľku
Hniezdna sezóna (máj–júl) — hniezdo v skalnej štrbine, pod balvanom alebo vo výklenku múru; 4–6 vajec, inkubácia 14–16 dní, sedí výlučne samica
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia mláďatá prevažne hmyzom; mláďatá opúšťajú hniezdo po 14–16 dňoch
Pelichanie a príprava na ťah — po hniezdnej sezóne pred dlhou jesennou migráciou do Afriky
Jesenný odlet na zimoviská — druh odlieta v priebehu septembra; východné populácie prekonávajú viac než 7 500 km do sub-saharskej Afriky
Zimovanie (október–marec) — druh sa zdržiava v otvorenej krajine, savane a suchých krovinách sub-saharskej Afriky (Etiópia, Keňa, Zimbabwe, Mozambik)

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop
Otvorené, suché skalnaté svahy a plošiny, väčšinou južne exponované, nad hranicou lesa (typicky nad 1 500 m, až do 3 000 m n. m.)
Skaliar pestrý preferuje otvorené, suché skalnaté svahy a plošiny s riedkou vegetáciou, väčšinou južne exponované, nad hranicou lesa. Vyhľadáva skalné výchozy, kamenné lomy a ruiny s vyhliadkovými miestami. Hniezdenie prebieha väčšinou v 1 000–3 000 m n. m. Na Slovensku historicky obýval skalné strany v pohoriach do nadmorskej výšky 2 000 m.
Hniezdny areál
Južná Európa (Pyreneje, Alpy, Balkán, Španielsko, Taliansko, Grécko), severná Afrika (Maroko, Alžírsko), cez Turecko a Blízky východ až po Strednú Áziu a severnú Čínu
Druh hniezdi na skalnatých svahoch južnej Európy (Pyreneje, Alpy, Balkán, Španielsko, Taliansko, Grécko), v severnej Afrike (Maroko, Alžírsko) a ďalej cez Turecko, Blízky východ a Strednú Áziu po severnú Čínu. Druh je monotypický — naprieč celým areálom ide o jeden konzistentný druh bez poddruhov. Na Slovensku historicky hniezdil vzácne vo väčšine pohorí; dnes je dokumentovaný iba na niekoľkých lokalitách (predovšetkým Veľká Fatra, Slovenský kras, Malá Fatra).
Migrácia a zimovisko
Silne sťahovavý — všetky populácie zimujú v sub-saharskej Afrike (Etiópia, Keňa, Tanzánia, Zimbabwe, Mozambik); východné populácie letia viac než 7 500 km
Skaliar pestrý je silno sťahovavý — celá populácia zimuje v sub-saharskej Afrike (Etiópia, Keňa, Tanzánia, Mozambik, Zimbabwe a okolie), výnimočne v južnej Arábii. Východné populácie prekonávajú viac než 7 500 km — jednu z najdlhších migrácií v rámci rodu Monticola. Jarný prílet na hniezdiská: koniec apríla–máj; jesenný odlet: priebeh septembra. Zimovacím biotopom je otvorená savana, suché kroviny a skalnaté oblasti.
Správanie a aktivita
Sedí vzpriamene na výčnelkoch skál, kýva chvostom; loví slietavaním na zem (perch-to-ground) a vracia sa na vyhliadkové miesto
Skaliar pestrý sedí vzpriamene na výčnelkoch skál, kýva chvostom a slietava na korisť na zem, potom sa vracia na vyhliadkové miesto (perch-to-ground hunting). Po substráte sa pohybuje typickými „skákacími“ pohybmi. Samec v hniezdnom šate je ľahko identifikovateľný na diaľku vďaka bielej škvrne na chrbte; spieva z výrazného posedu na skale alebo pri spevávacom lete.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Miskovité hniezdo z trávy, korienkov a machu v skalnej štrbine, pod balvanom alebo vo výklenku skál a múrov; 4–6 vajec, inkubácia 14–16 dní
Hniezdo je miskovité, z trávy, korienkov a machu, vystlané jemnejšími materiálmi, umiestnené v štrbinách skál, pod balvanmi, vo výklenkoch skál, v múroch a ruinách (zriedkavo vyššie než 7 m nad zemou). Znáša 4–6 vajec (zdroje sa mierne líšia, rozsah 3–6) bledomodrej farby s jemnými ryšavohnedými škvrnami. Inkubácia trvá 14–16 dní a sedí výlučne samica; mláďatá opúšťajú hniezdo po 14–16 dňoch a kŕmia ich obaja rodičia. Spravidla 1 znáška ročne (pri stratách možná druhá).
Právna ochrana a CITES
IUCN globálne LC (klesajúci trend), na Slovensku kriticky ohrozený (CR); CITES iba Príloha III (ukrajinská populácia); SR zákon 543/2002 (3 000 €), Bernský dohovor App II
Druh je globálne hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) s klesajúcim trendom, no na Slovensku je kriticky ohrozený (CR) — v roku 2023 iba 0–1 hniezdiacich párov. CITES: zaradený iba do Prílohy III, a to výhradne pre ukrajinskú populáciu — celosvetovo nie je v Prílohe I ani II. Na Slovensku je prísne chránený zákonom 543/2002 Z. z. (vyhláška 170/2021 Z. z.) so spoločenskou hodnotou 3 000 €, chráni ho Bernský dohovor (Príloha II) a je zahrnutý v sieti Natura 2000 (478 lokalít v Európe).

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Máj–jún (prílet a spev, zdroj: Wikipedia EN/SK)

Po jarnom prílete na hniezdiská (koniec apríla–začiatok mája) samec obsadzuje teritórium a spieva jasný melodický pestrý spev z výrazného vyhliadkového miesta na skale alebo aj vo vzduchu pri spevávacom lete. Pri predvádzaní je nápadná biela škvrna na chrbte, viditeľná na veľkú vzdialenosť, ktorá z neho robí jedného z najnápadnejších vtákov európskych hôr.

Hniezdo a znáška
Znáška 4–6 vajec (Wikipedia CZ/EN; rozsah 3–6); hniezdna sezóna máj–júl

Samica stavia miskovité hniezdo z trávy, korienkov a machu, vystlané jemnejšími materiálmi, a umiestňuje ho do skalnej štrbiny, pod balvan, do výklenku skál, do múrov alebo ruín (zriedkavo vyššie než 7 m nad zemou). Znáša 4–6 vajec bledomodrej farby s jemnými ryšavohnedými škvrnami. Hniezdna sezóna trvá od mája do júla, prvá znáška väčšinou v druhej polovici mája. Spravidla 1 znáška ročne, pri stratách možná druhá.

Inkubácia
14–16 dní (zdroj: Wikipedia CZ); sedí výlučne samica

Na vajíčkach sedí výlučne samica; inkubácia trvá 14–16 dní. V tomto období je kľúčový pokoj a utajenie hniezda v skalnej štrbine alebo výklenku pred predátormi aj vyrušovaním. Pri kriticky ohrozenej slovenskej populácii je rušenie v tejto fáze obzvlášť kritické.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo po 14–16 dňoch

Mláďatá sa liahnu holé a slepé; obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom (chrobáky, koníky, húsenice). Mláďatá opúšťajú hniezdo po 14–16 dňoch (niektoré zdroje uvádzajú 12–16 dní). Pestrá hmyzožravá strava je v tejto fáze kľúčová pre úspešný odchov.

Vyletenie a juvenilný šat
Juvenilné sfarbenie: podobné samici, výrazne škvrnitošupinovité

Mláďatá sú v prvom šate podobné samici — s výrazným škvrnitošupinovitým sfarbením. Plné kontrastné sfarbenie (modrosivá hlava, biely chrbát, oranžový spodok u samcov) dosahujú postupne. Rúdohnedý chvost je viditeľný už od mladosti a slúži ako spoľahlivý identifikačný znak rodu.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené pre tento druh

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedený — analógiou s príbuznými druhmi sa predpokladá hniezdenie od prvého roku života. Spoľahlivé dlhodobé údaje o dožití vo voľnej prírode nie sú k dispozícii (presné údaje neoverené); príbuzné druhy rodu Monticola sa v prírode dožívajú orientačne 5–8 rokov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) skaliar pestrý 17–20 cm skaliar modrý 20–23 cm skaliar gaštanový 21–23 cm
skaliar pestrý skaliar modrý (Monticola solitarius) skaliar gaštanový (Monticola rufiventris)
Dĺžka17–20 cm20–23 cm21–23 cm
Váha40–65 gpresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Dožitiepresné údaje neoverené (rod typicky 5–8 r vo voľnej prírode)presné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN globálne LC (klesajúci), na Slovensku CR; CITES iba App III (ukrajinská populácia)IUCN LC; celosvetovo nezaradený v CITES App I/IIIUCN LC; celosvetovo nezaradený v CITES App I/II
CharakteristikaSamec: modrosivá hlava, biela škvrna na chrbte (diagnostický znak), tmavé krídla, živooranžový spodok. Samica: tmavohnedá, šupinovitá. Chvost rúdohnedý u oboch pohlavíSamec celokobaltovo modrý, bez bieleho chrbtu a bez oranžového spodku — to ho odlišuje od skaliar pestrého. Samica hnedá bez výrazného rysovania; chvost samice bledší než u skaliar pestréhoSamec má modrú hlavu a vrchnú stranu a sýto gaštanovohrdzavý (kaštanový) celý spodok tela — bez bielej škvrny na chrbte typickej pre skaliar pestrého; samica hnedá so šupinovitým vzorom
AreálHniezdisko: skalnaté svahy nad hranicou lesa — južná Európa, severná Afrika, Turecko, Stredná Ázia po severnú Čínu; zimovisko: sub-saharská Afrika; silne sťahovavý (východné populácie >7500 km)Skalnaté biotopy, pobrežné útesy a kamenné stavby Stredomoria, južnej Európy a Ázie; čiastočne stály alebo krátkodiaľkový migrant — odlišný od silne sťahovavého skaliar pestréhoHorské lesy a skalnaté svahy Himalájí a juhovýchodnej Ázie (Čína, Mjanmarsko, Indočína) — odlišný ázijský areál než skaliar pestrý; prevažne výškovo migrujúci horský druh

Zaujímavosti

1

Biely chrbát ako bleskový odznak — Oslnivá biela škvrna na chrbte hniezdneho samca je viditeľná na veľkú vzdialenosť a robí ho jedným z najnápadnejších vtákov európskych hôr. V zimnom šate je čiastočne zakrytá bledými okrajmi pier, takže nápadnosť samca sezónne kolíše. Spolu s modrosivou hlavou a živooranžovým spodkom je hniezdny samec nezameniteľný už na diaľku.

2

Výrazný pohlavný dimorfizmus — Narozdiel od farebného samca je samica tmavohnedá a šupinovitá na vrchnej i spodnej strane tela, bez akéhokoľvek kontrastu. Spoločným znakom oboch pohlaví je však rúdohnedý chvost — spoľahlivý terénny znak rodu Monticola, ktorý pomáha určiť aj nenápadnú samicu. Mláďatá sú podobné samici s výrazným škvrnitošupinovitým sfarbením.

3

Extrémne dlhé migrácie — Východoeurópske a stredoázijské populácie prekonávajú pri lete na zimovisko viac než 7 500 km — jednu z najdlhších migrácií v rámci rodu Monticola. Všetky populácie druhu, vrátane západoeurópskych, zimujú v sub-saharskej Afrike; na hniezdiská sa vracajú koncom apríla alebo začiatkom mája a odlietajú v priebehu septembra.

4

Kritické vymieranie na Slovensku — Pokles z 15–30 hniezdiacich párov (2001) na 0–1 pár (2023) radí skaliar pestrý k vtákom, ktoré na Slovensku fakticky vymizli ako hniezdny druh. Hlavnou príčinou je zarastanie skalnatých biotopov po znížení pasienkarstva, doplnené klimatickou zmenou, pesticídmi a vyrušovaním. Je to výstražný signál stavu skalnatých biotopov v strednej Európe.

5

Monotypický druh — Skaliar pestrý nemá žiadne uznávané poddruhy — ide o jeden konzistentný druh naprieč obrovským areálom od Pyrenejí po severnú Čínu. Pôvodne bol opísaný v rode Turdus (Linnaeus 1766, typová lokalita Švajčiarsko), no jeho presun do rodu Monticola potvrdila moderná fylogenetika.

6

Melodická pieseň skalnatých hôr — Spev samca je opisovaný ako „enchanting soft and melodic song“ a pripomína kosa — neočakávane bohatý pre hniezdiča drsných skalnatých biotopov. Samec spieva z výrazného vyhliadkového miesta na skale alebo aj vo vzduchu pri spevávacom lete. Druh nie je klasifikovaný ako imitátor, no jeho pieseň je bohato frázovaná a hudobná.

7

Etymológia mena — Rodové meno Monticola pochádza z latinčiny: mons/montis (hora) + colere (obývať) — doslova „horský obyvateľ“. Druhové meno saxatilis znamená „skalný, skalnato bývajúci“ (z lat. saxum = skala). Meno teda presne vystihuje biotop druhu — suché skalnaté svahy vysokých hôr.

8

CITES iba pre ukrajinskú populáciu — Skaliar pestrý je v rámci CITES zaradený iba do Prílohy III, a to výhradne pre ukrajinskú populáciu (CITES Appendices 2024) — celosvetovo nie je zaradený do Prílohy I ani II. Pre slovenské jedince sa toto zaradenie priamo nevzťahuje, no komerčné dovozy z Ukrajiny vyžadujú dokumentáciu. Na Slovensku druh chráni zákon 543/2002 Z. z. (3 000 €) a Bernský dohovor (Príloha II).

9

Hniezdo v skalnej štrbine — Na rozdiel od mnohých spevavcov hniezdiacich v krovinách umiestňuje skaliar pestrý miskovité hniezdo z trávy, korienkov a machu do skalných štrbín, pod balvany a do výklenkov skál, múrov a ruín — zriedkavo vyššie než 7 m nad zemou. Znáša 4–6 vajec bledomodrej farby s jemnými ryšavohnedými škvrnami; inkubuje výlučne samica 14–16 dní.

Taxonomická klasifikácia

species skaliar pestrý (Monticola saxatilis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)
Rod Monticola Boie, 1822
Druh Monticola saxatilis (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR na Slovensku kriticky ohrozený hniezdič (CR) — v roku 2023 odhadovaných iba 0–1 hniezdiacich párov; v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy Druh je monotypický — nemá žiadne uznávané poddruhy. Ide o jeden konzistentný druh naprieč obrovským areálom od Pyrenejí po severnú Čínu (potvrdené: Avibase, oiseaux.net, Wikipedia EN). Pôvodne bol opísaný v rode Turdus, presun do rodu Monticola potvrdila moderná fylogenetika.
Avibase_ID 736D38E7F9967842

? Často kladené otázky

Nie — skaliar pestrý nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. Ide o voľne žijúceho sťahovavého spevavca, ktorý patrí na otvorené skalnaté svahy vysokých hôr a každoročne migruje tisíce kilometrov do sub-saharskej Afriky. V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov. Druh je z hľadiska CITES zaradený iba do Prílohy III a len pre ukrajinskú populáciu, no na Slovensku je prísne chránený zákonom 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 3 000 €. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode.

Pohlavný dimorfizmus je výrazný. Hniezdny samec je nezameniteľný: modrosivá hlava a šija, výrazná biela škvrna na chrbte (diagnostický znak), tmavohnedé krídla a živooranžový spodok tela. Samica je oveľa nenápadnejšia — tmavohnedá a šupinovitá na vrchnej i spodnej strane tela. Spoločným znakom oboch pohlaví je rúdohnedý chvost — dobrý terénny znak rodu, ktorý pomáha určiť aj nenápadnú samicu.

Na Slovensku je druh kriticky ohrozený (CR) — v roku 2023 odhadovaných iba 0–1 hniezdiacich párov (pokles z 15–30 párov v roku 2001). Príčinou je kombinácia zarastania hniezdnych biotopov (prirodzená sukcesia lesa na opustených skalách a lúkach po znížení pasienkarstva), klimatickej zmeny, pesticídov, rušenia na hniezdiskách (turistika, horolezectvo) a pravdepodobne aj zmien na afrických zimoviskách. Druh prakticky vymizol z väčšiny historických hniezdísk.

Patrí do čeľade muchárovité (Muscicapidae), nie do drozdovitých (Turdidae), hoci historicky bol zaraďovaný k drozdovitým (pôvodne opísaný v rode Turdus). Blízkymi príbuznými sú slávky, mucháre a skaliar modrý (Monticola solitarius). Veľkostne je podobný drozdovi plavému, ale štíhlejší. Presun do rodu Monticola a zaradenie do čeľade muchárovité potvrdila moderná fylogenetika.

Druh je silne sťahovavý — všetky populácie zimujú v sub-saharskej Afrike, hlavne vo východnej (Etiópia, Keňa, Tanzánia) a juhovýchodnej Afrike (Zimbabwe, Mozambik), výnimočne v južnej Arábii. Východné populácie prekonávajú viac než 7 500 km — jednu z najdlhších migrácií v rámci rodu Monticola. Na hniezdiská sa vracia koncom apríla alebo začiatkom mája, odlieta v priebehu septembra.

Skaliar modrý (Monticola solitarius) má samca celokobaltovo modrého, bez bieleho chrbtu a bez oranžového spodku — to ho jasne odlišuje od pestrého vzoru skaliar pestrého (modrosivá hlava + biely chrbát + oranžový spodok). Samica skaliar modrého je hnedá bez výrazného rysovania a jej chvost je bledší než rúdohnedý chvost skaliar pestrého. Oba druhy patria do rodu Monticola a obývajú skalnaté biotopy.

Druh je na Slovensku prísne chránený zákonom 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 3 000 € a navyše je kriticky ohrozený (0–1 párov). Vyrušovanie v hniezde je zakázané. Pozorovanie a fotografovanie z primeranej vzdialenosti ďalekohľadom alebo teleobjektívom je povolené, no nikdy nesmie vtáka rušiť — najmä počas inkubácie a kŕmenia mláďat. Rešpektovanie ochrany je pri tomto druhu obzvlášť dôležité.

ZDROJ: Wikipedia EN (Common rock thrush, Monticola saxatilis — taxonómia, Linnaeus 1766, monotypický druh, dĺžka 17–20 cm, popis samca/samice/mláďaťa, biela škvrna na chrbte, rúdohnedý chvost, biotop suché s

 Video — skaliar pestrý

skaliar pestrý (Monticola saxatilis) — hlas a správanie v prírode

skaliar pestrý (Monticola saxatilis) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Common Rock Thrush / Rufous-tailed Rock-Thrush, Česky:   skalník zpěvný, Nemecky:   Steinrötel, Španielsky:   Roquero rojo, Francúzsky:   Monticole de roche, Taliansky:   Codirossone europeo, Holandsky:   Rode rotslijster, Portugalsky:   Melro-das-rochas-eurasiático, Poľsky:   nagórnik, Maďarsky:   kövirigó, Rusky:   Пёстрый каменный дрозд, Japonsky:   コシジロイソヒヨドリ (koshijiro isohiyodori), Latinsky:   Monticola saxatilis (Linnaeus, 1766)