skaliar modrý (Monticola solitarius)

Muscicapidae (muchárovité)

skaliar modrý

Monticola solitarius — samec celý modrosivý s takmer čiernymi krídlami, samica tmavohnedá vlnkovaná — skalný spevavec Stredomoria a Ázie, národný vták Malty a hrdina talianskej poézie; voľne žijúci druh, nie klietkový vták

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, ref. e.T22708286A87933903, hodnotiaci rok 2016). Populačný trend je hodnotený ako stabilný a celkové rozšírenie aj odhadovaná veľkosť populácie (globálne 4,4–8,2 milióna jedincov; európska populácia 2,67–3,98 milióna dospelých) sú dostatočne veľké na to, aby druh neprekročil prahy pre kategórie ohrozenosti. V rámci Európy má však druh status SPEC3 (globálne distribuovaný druh s nepriaznivým stavom ochrany v Európe). Hlavnými hrozbami sú strata a degradácia skalných mediteránnych hniezdísk (výstavba, ťažba v lomoch, urbanizácia), vyrušovanie na hniezdiskách a v niektorých oblastiach nelegálny odchyt. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES, je však chránený Bernským dohovorom (Príloha II) a na Slovensku zákonom č. 543/2002 Z. z. (spoločenská hodnota 2 000 €).
Dĺžka21–23 cm
Hmotnosť40–70 g
Dožitie5–10 r vo voľnej prírode (orientačne)
AreálStredomorie, SZ Afrika, Blízky východ, Stredná Ázia, Himaláje, V Ázia
SťahovavosťStály (Stredomorie); sťahovavý (Ázia)
IUCNLC — najmenej ohrozený (stabilný trend)
CITESbez zápisu (Bernský dohovor Príloha II; SR 543/2002)
StatusVoľne žijúci druh, nie klietkový vták
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

70% 12% 13% STRAVA zloženie
Hmyz a iné bezstavovce — chrobáky, kobylky, muchy, pavúky, slimáky, dážďovky; základ stravy, lovené prevažne na zemi striehnutím z vyvýšeného posedu 70%
Malé stavovce — jašterice, žaby a príležitostne myši, podľa lokality; väčšia korisť než u drobnejších spevavcov 12%
Ovocie a bobule — sezónny doplnok na jeseň a v zime, zdroj energie v chladnom období 13%
Drobné bezstavovce zbierané zo skál, múrov a kamenných plôch 5%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz — chrobáky, kobylky, muchy a iný bezstavovcový hmyz; základ stravy počas celého roka (v prírode, nie v chove)
  • Pavúky, slimáky a dážďovky — bežná súčasť živočíšnej zložky potravy
  • Malé plazy — jašterice, lovené na zemi alebo na skalách
  • Žaby a obojživelníky — príležitostná korisť podľa lokality
  • Drobné cicavce — príležitostne myši, najmä u väčších jedincov a podľa prostredia
  • Ovocie a bobule — sezónny doplnok stravy na jeseň a v zime
  • Korisť lovená striehnutím z vyvýšeného posedu — vták sleduje terén a strháva sa na korisť na zemi (technika podobná drozdom)

Zakázané potraviny

  • Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie kŕmny návod
  • Pesticídmi ošetrený hmyz — chemicky kontaminovaná korisť je nepriamou hrozbou pre hmyzožravé druhy v kultúrnej krajine
  • Plesnivé a hnijúce plody — riziko mykotoxínov, druh sa im vo voľnej prírode vyhýba
  • Ľudské spracované potraviny — pre voľne žijúce spevavce nevhodné
  • Otrávená korisť z insekticídmi ošetrených sadov a polí — riziko sekundárnej otravy
Tip od odborníka Skaliar modrý je všežravec so zameraním na živočíšnu stravu. Základ jedálnička tvorí hmyz (chrobáky, kobylky, muchy) a iné bezstavovce — pavúky, slimáky, dážďovky; na rozdiel od drobnejších muchárovitých loví aj väčšiu korisť: malé plazy (jašterice), žaby a príležitostne myši. Typicky číha z vyvýšeného miesta (skala, múr, strecha), sleduje terén a strháva sa na korisť na zemi — spôsob lovu pripomína drozdy. Na jeseň a v zime dopĺňa stravu ovocím a bobuľami. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode, nie kŕmenie v klietke.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Skaliar modrý má melodický, flautovo čistý a jemne melancholický spev, ktorý samec prednáša z vysokých exponovaných miest a ktorý je hlasnejší než u príbuzného skaliara pestrého. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Skaliar modrý je plne voľne žijúci, plachý skalný vták — nie je maznavý druh ani spoločenský miláčik. Akýkoľvek fyzický kontakt s človekom preňho znamená extrémny stres. Druh sa nechová.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Čulý a ostražitý vták — zaujíma vzpriamenú „kolíkovú“ postavu na vyvýšených miestach, odkiaľ striehne na korisť, a spieva z exponovaných posedov. Ázijské populácie sú sťahovavé a prekonávajú dlhé vzdialenosti medzi hniezdiskami a zimoviskami.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Skaliar modrý nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom melodického flautového spevu a volaní. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Skaliar modrý má melodický, flautovo čistý a jemne melancholický spev — séria variovaných frázok prerušovaných krátkymi prestávkami, opisovaná ako čisté, mierne smutné pískanie. Samec spieva z vysokých exponovaných miest — skalných vyčnievaní, striech, ruín. Spev je hlasnejší než u príbuzného skaliara pestrého. Japonské štúdie opísali zložitý repertoár s viacerými typmi volaní pri základnej frekvencii okolo 1,6 kHz. Práve tento spev z osamelého posedu nad krajinou inšpiroval talianskeho básnika Giacoma Leopardiho k básni Il passero solitario. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Skaliar modrý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom melodického flautového spevu a krátkych volaní; schopnosť napodobovať reč nemá a ako voľne žijúci druh sa nechová.

Typické zvuky

  • Melodická flautová pieseň — čisté, jemne melancholické pískanie v sériách variovaných frázok s krátkymi prestávkami; prednášané samcom z vysokých exponovaných miest (skaly, strechy, ruiny)
  • Hlasnejší spev než skaliar pestrý — pieseň sa dobre nesie skalnatou a otvorenou krajinou; nápadná za jarných a letných rán
  • Zložitý repertoár viacerých typov volaní — podľa japonských štúdií pri základnej frekvencii okolo 1,6 kHz
  • Krátke kontaktné a poplašné hlásky — vydávané pri vyrušení alebo počas presunov

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a spev (marec–máj) — samce spievajú melodický flautový spev z vysokých exponovaných miest (skaly, strechy, ruiny), hája teritórium a lákajú samicu
Hniezdna sezóna (apríl–júl, vrch máj–jún) — misokovité hniezdo v trhline skaly, múre alebo ruine; 3–5 vajec, inkubácia 14–16 dní (sedí prevažne samica)
Odchov mláďat — mláďatá zostávajú v hniezde asi 2 týždne, lietať dokážu po cca 3 týždňoch; obaja rodičia ich dokrmujú ďalších ~15 dní po opustení hniezda
Druhé hniezdenie — južné populácie majú zvyčajne 2 hniezdenia za sezónu; v sezónne obmedzených podmienkach iba 1 hniezdenie
Jesenné presuny — ázijské populácie (najmä z V Ázie) odlietajú na zimoviská; stredomorské a severoafrické populácie sú prevažne stále
Zimovanie (november–február) — stredomorské populácie zostávajú na hniezdiskách alebo zostupujú do nižších polôh; ázijské zimujú v subsaharskej Afrike, Indii a JV Ázii

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Skalnaté biotopy — útesy, skalné steny, kamenné lomy, ruiny, pevnosti, pobrežné skaly; v Himalájach do 2 700 m n. m. (výnimočne 4 000 m)
Skaliar modrý preferuje otvorené, teplé a exponované skalnaté plochy s výhľadom — typicky stredomorské útesy, suché horské svahy, skalné steny, kamenné lomy a historické budovy. Vyhľadáva vyvýšené posedy, odkiaľ striehne na korisť a spieva. V Himalájach hniezdi do 2 700 m n. m., výnimočne až do 4 000 m. Pobrežné skaly a skalnaté morské brehy sú tiež typickým biotopom.
Rozšírenie a areál
Južná Európa, SZ Afrika, Turecko, Blízky východ, Stredná Ázia, Himaláje, S Čína, Japonsko, Malajzia, Sumatra, Filipíny
Druh je rozšírený od Iberského polostrova, Talianska, Balkánu a Malty cez SZ Afriku, Turecko a Blízky východ až po Strednú Áziu, Himaláje, S Čínu, Japonsko, Malajziu, Sumatru a Filipíny. Hniezdiace krajiny v Európe zahŕňajú Španielsko, Francúzsko, Taliansko (10 000–20 000 párov), Grécko, Chorvátsko, Albánsko, Maltu (národný vták), Turecko a Gibraltar, v Afrike Maroko, Alžírsko a Tunisko. Rozlišuje sa päť poddruhov.
Sťahovavosť a zimovisko
Stály v Stredomorí; čiastočne až výrazne sťahovavý v strednej a východnej Ázii (zimuje v subsaharskej Afrike, Indii, JV Ázii)
Stredomorské a severoafrické populácie sú prevažne stále (sedavé) alebo vykonávajú len nadmorské sezónne presúvanie (z vyšších polôh do nižších na zimu). Ázijské populácie — najmä z V Ázie — sú výrazne sťahovavé a zimujú v subsaharskej Afrike, na indickom subkontinente a v JV Ázii. Druh sa tak správa rôzne podľa časti areálu.
Správanie a aktivita
Ostražitý skalný vták; striehne na korisť z vyvýšeného posedu (technika podobná drozdom); samce spievajú z exponovaných miest
Skaliar modrý zaujíma vzpriamenú „kolíkovú“ postavu na vyvýšených miestach (skaly, múry, strechy), odkiaľ sleduje terén a strháva sa na korisť na zemi — spôsob lovu pripomína drozdy. Samce spievajú z vysokých exponovaných posedov, kde sú dobre viditeľné. Druh je pomerne plachý a ostražitý; v urbánnom prostredí sa však čoraz viac prispôsobuje blízkosti človeka.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Misokovité hniezdo v trhline skaly, múre alebo ruine (urbánne páry na budovách); 3–5 vajec, inkubácia 14–16 dní
Hniezdo je misokovitého tvaru, voľne stavané z korienkov, suchej trávy, konárikov a machu; vnútro je vystlané jemnejšími materiálmi (tráva, perie, chlpy). Umiestňuje sa do trhlín v skalách, múrov a ruín; urbánne páry hniezdia na budovách. Znáša 3–5 vajec bledozelenkastomodrej farby s jemnými hrdzastohnedými škvrninami. Inkubácia trvá 14–16 dní a sedí prevažne samica.
Právna ochrana a CITES
IUCN LC (stabilný trend); CITES: bez zápisu; Bernský dohovor Príloha II; SR zákon 543/2002 (spoločenská hodnota 2 000 €)
Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným trendom populácie; globálny počet 4,4–8,2 mil. jedincov, v Európe však status SPEC3. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Je chránený Bernským dohovorom (Príloha II). Na Slovensku je chránený zákonom č. 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 2 000 € (Vyhláška MŽP SR č. 170/2021), hoci sa tu vyskytuje len ako vzácne zatúlaný jedinec.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Marec–máj (spev a obsadzovanie teritórií; zdroj: Wikipedia EN, oiseaux-birds.com)

Samec obsadzuje teritórium a spieva melodický flautový spev z vysokých exponovaných miest — skalných vyčnievaní, striech a ruín. Intenzívny spev háji revír a láka samicu; je hlasnejší než u príbuzného skaliara pestrého. Práve tento spev z osamelého posedu nad krajinou inšpiroval básnika Giacoma Leopardiho k básni Il passero solitario. Vrch tokovej aktivity nastáva na jar pred začiatkom hniezdenia.

Hniezdo a znáška
Znáška 3–5 vajec (zdroj: birdfact.com, oiseaux-birds.com); hniezdna sezóna apríl–júl

Hniezdo je misokovité, voľne stavané z korienkov, suchej trávy, konárikov a machu, vystlané jemnejšími materiálmi. Umiestňuje sa do trhlín v skalách, múrov a ruín; urbánne páry hniezdia na budovách. Samica znáša 3–5 vajec bledozelenkastomodrej farby s jemnými hrdzastohnedými škvrninami. Hniezdna sezóna trvá od apríla do júla (vrch máj–jún), južné populácie majú zvyčajne 2 hniezdenia za sezónu.

Inkubácia
14–16 dní (zdroj: oiseaux-birds.com; birdfact.com 14–15 dní); prevažne samica

Na vajíčkach sedí prevažne samica; inkubácia trvá 14–16 dní (birdfact.com uvádza 14–15 dní — v rozmedzí). V tomto období je kľúčový pokoj a utajenie hniezda v trhline skaly alebo múre pred predátormi aj vyrušovaním. Kryptické sfarbenie samice jej pomáha splynúť so skalným podkladom.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v hniezde asi 2 týždne; obaja rodičia ich dokrmujú ~15 dní po opustení hniezda

Mláďatá sa liahnu holé a slepé; obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom a inými bezstavovcami. V hniezde zostávajú približne 2 týždne, lietať dokážu po asi 3 týždňoch. Po opustení hniezda ich rodičia ešte ~15 dní dokrmujú, kým sa osamostatnia.

Vyletenie a juvenilný šat
Juvenilné sfarbenie: tmavohnedé s výraznejšou šupinatosťou na spodine

Mláďatá sú podobné samici — tmavohnedé s výraznejšou šupinatosťou na spodine. Mladý samec sa do definitívneho dospelého modrosivého šatu dostáva postupne v priebehu 1.–2. roku života. Záznamy z Japonska a severnej Afriky potvrdzujú úspešné hniezdenie aj v industriálnych a rezidenčných budovách, kde mláďatá vyrastajú na „skalách 21. storočia“.

Pohlavná dospelosť
Okolo 1 roka (presné údaje neoverené)

Pohlavnú dospelosť dosahuje druh okolo 1 roka (presné druh-špecifické údaje neoverené). Mladý samec však plné modrosivé sfarbenie získava postupne počas prvého až druhého roku. Dožitie vo voľnej prírode sa odhaduje na 5–10 rokov (birdfact.com; presnejšie rekordné vekové záznamy zo zaistenia sa v dostupných zdrojoch nenašli — uvádzame ako orientačné).

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — skaliar modrý je voľne žijúci skalný druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Skaliar modrý nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho, plachého a ostražitého skalného spevavca, ktorý pri stretnutí s človekom rýchlo odlieta do bezpečia skál a múrov. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli, bez rušenia vtáka. V minulosti bol síce v Stredomorí chovaný pre spev, dnes je však jeho odchyt z prírody trestný čin.

1

Skaliar modrý sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — nepribližuj sa, neplaš a neruš vtáka počas spevu ani pri hniezde

3

Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj hniezda (umiestnené v trhlinách skál, múroch a ruinách) a nepoužívaj nahrávky spevu na vábenie počas hniezdenia

4

Rešpektuj zákonnú ochranu — odchyt, držba ani chov nie sú pre tento chránený druh prípustné (spoločenská hodnota 2 000 €)

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) skaliar modrý 21–23 cm skaliar pestrý 17–20 cm skaliar gaštanový 21–24 cm skaliar modrohlavý 16–17 cm
skaliar modrý (Monticola solitarius) skaliar pestrý (Monticola saxatilis) skaliar gaštanový (Monticola rufiventris) skaliar modrohlavý (Monticola cinclorhyncha)
Dĺžka21–23 cm17–20 cm21–24 cm16–17 cm
Váha40–70 gpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Dožitie5–10 r (vo voľnej prírode, orientačne)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci druh — v SR len vzácne zatúlaný jedinec, nechová savoľne žijúci druh (mimo SR ako hniezdič)voľne žijúci druh (mimo SR)voľne žijúci druh (mimo SR)
Stav IUCNIUCN LC (stabilný trend); bez CITES; Bernský dohovor Príloha IIIUCN LC; bez CITESIUCN LC; bez CITESIUCN LC; bez CITES
PovahaSamec: celý modrosivý s takmer čiernymi krídlami a chvostom, nezameniteľný. Samica: tmavohnedá zhora, na spodine jemne vlnkovaná (šupinatá). Poddruh philippensis: samec s hrdzavým bruchomNajbližší príbuzný, rovnaký rod. Samec má modrú hlavu a chrbát, hrdzavooranžovú hruď a brucho a charakteristický hrdzavý chvost s bielou škvrnou na chrbte; samica hnedá, hrdzavejšia na spodine než samica skaliara modréhoPríbuzný ázijský druh rovnakého rodu. Samec má modrú hlavu, chrbát a hrdlo a sýto hrdzavogaštanovú (hrdzavočervenú) spodnú stranu tela; samica hnedá so šupinatým vzorom — odlišuje sa výrazne hrdzavou spodinou od celkovo modrosivého samca skaliara modréhoMenší ázijský druh rovnakého rodu. Samec má modrú hlavu a hrdlo, čiernu masku, biele krídlové zrkadielko a hrdzavooranžovú spodnú stranu; výrazne menší a pestrejšie kontrastný než celkovo modrosivý samec skaliara modrého; samica hnedá
AreálJužná Európa, SZ Afrika, Turecko, Blízky východ, Stredná Ázia, Himaláje, S Čína, Japonsko, Malajzia, Filipíny; stredomorské populácie stále, ázijské sťahovavéHornaté a skalnaté biotopy južnej Európy, severnej Afriky a strednej Ázie; výrazne sťahovavý druh zimujúci v subsaharskej Afrike; líši sa hrdzavým chvostom a menšou veľkosťouHimaláje a hornaté oblasti južnej a juhovýchodnej Ázie (od severnej Indie po Čínu a Indočínu); horský lesný a skalnatý druhHniezdič himalájskych a podhorských lesov severnej Indie a okolitých oblastí; sťahovavý, zimuje v južnej Indii a na Srí Lanke; odlišný lesný areál

Choroby a prevencia

Strata a degradácia skalných hniezdísk (populačná hrozba)
stredná

Príznaky: Pokles hniezdnych hustôt, úbytok vhodných skalných lokalít v Stredomorí

Hlavnou hrozbou je zničenie skalných mediteránnych hniezdísk výstavbou, ťažbou v lomoch a urbanizáciou bez náhradných hniezdnych miest. Druh sa síce dokáže prispôsobiť hniezdeniu na budovách, no strata prirodzených skalných stien lokálne znižuje hniezdne príležitosti. Ide o populačnú hrozbu voľne žijúcich populácií, nie o chovateľský problém.

Vyrušovanie na hniezdiskách ľudskými aktivitami
stredná

Príznaky: Opustenie hniezda, znížený hniezdny úspech pri opakovanom rušení

Hniezda v skalných stenách a ruinách sú citlivé na vyrušovanie turistami a horolezcami. Opakované rušenie počas inkubácie alebo odchovu môže viesť k opusteniu hniezda. Ohľaduplné správanie v skalnatých biotopoch počas hniezdnej sezóny (apríl–júl) je dôležité.

Klimatická zmena a posun vhodných biotopov
nízka

Príznaky: Posun areálu, zmena dostupnosti vhodných teplých skalných biotopov

Klimatická zmena môže meniť distribúciu vhodných teplých skalných biotopov a ovplyvniť hniezdne areály v dlhodobom horizonte. Druh je viazaný na teplé, otvorené a exponované skalnaté plochy, takže posuny klimatických pásov môžu lokálne meniť jeho rozšírenie.

Historický a nelegálny odchyt a lov (Stredomorie)
stredná

Príznaky: Úbytok jedincov v oblastiach s nelegálnym odchytom

V minulosti bol skaliar modrý v Stredomorí (napr. Taliansko, Malta) lovený a odchytávaný do klietok pre melodický spev. Dnes je tento odchyt nelegálny a v krajinách areálu sa proti nemu bojuje, no ilegálny lov vtáctva v niektorých oblastiach Stredomoria ostáva problémom ochrany prírody.

Bežné parazity a prirodzené hrozby voľne žijúcich vtákov
nízka

Príznaky: Poškodené perie, oslabenie pri silnej infekcii alebo nepriaznivých podmienkach

Voľne žijúce spevavce bežne hostia ektoparazity a črevné parazity; u zdravého jedinca s dostatkom potravy zvyčajne neohrozujú prežitie. Ide o prirodzenú súčasť ekológie voľne žijúcich populácií — druh sa v zajatí nechová, preto nejde o chovateľskú problematiku.

Prevencia Skaliar modrý je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Hlavnými hrozbami populácie sú strata a degradácia skalných mediteránnych hniezdísk (výstavba, lomy, urbanizácia), vyrušovanie na hniezdiskách turistami a horolezcami, klimatická zmena a v niektorých oblastiach Stredomoria stále aj nelegálny odchyt a lov. Druh sa dokáže prispôsobiť hniezdeniu na budovách, vďaka čomu má IUCN status LC so stabilným trendom. Ak nájdeš vyčerpaného alebo poraneného jedinca, nemanipuluj s ním svojvoľne a kontaktuj rehabilitačnú stanicu.

Zaujímavosti

1

Národný vták Malty — Skaliar modrý je od roku 1971 národným vtákom Malty, kde je miestne nazývaný Merill. Hniezdi na typických maltských skalnatých útesoch a fasádach historických pevností, objavoval sa na bývalých maltských lirových minciach a poštových známkach a je rozšírený v maltskej kultúre, literatúre a folklóre.

2

Leopardiho múza — Taliansky básnik Giacomo Leopardi (1798–1837) venoval tomuto vtákovi báseň Il passero solitario (Osamelý vrabec/drozd), v ktorej jeho prirodzenú samotu porovnáva s vlastnou existenciálnou osamelosťou. Latinské meno solitarius (osamelý) mu priamo pripisuje tento melancholický charakter.

3

Mestský dobrodruh — Hoci skaliar modrý obýva predovšetkým skalné steny a útesy, v Japonsku a Stredomorí stále viac hniezdi na strechách výškových budov, v priemyselných zónach a na mostoch — budovy sa preňho stali „skalami 21. storočia“. Vďaka tejto adaptabilite si druh udržiava stabilnú populáciu.

4

Japonský pobrežný spevák — V japončine sa nazýva Isohiyodori (磯鵯) — doslova „pobrežný bul-bul“ — pretože bol pôvodne typický pre morské pobrežia. Dnes sa rozšíril do vnútrozemia, dokonca až do centra Tokia, kde hniezdi na budovách.

5

Dimorfizmus v dvoch rovinách — Skaliar modrý má okrem pohlavného dimorfizmu (samec modrosivý, samica tmavohnedá vlnkovaná) aj geografický dimorfizmus: východoázijské populácie (poddruh philippensis) majú samcov s hrdzavohnedočerveným bruchom, zatiaľ čo stredomorské sú celé modrosivé. Vedci diskutujú o ich prípadnom rozdelení na dva samostatné druhy.

6

Stabilná a veľká populácia — Napriek tomu, že je v Európe vzácnejší a má status SPEC3, celosvetová populácia sa odhaduje na 4,4–8,2 milióna jedincov so stabilným trendom. Druh preto patrí do kategórie LC (najmenej ohrozený). V rámci celého areálu je jedným z najrozšírenejších skalných spevavcov Starého sveta.

Taxonomická klasifikácia

species skaliar modrý (Monticola solitarius)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)
Rod Monticola Boie, 1822
Druh Monticola solitarius (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR v SR sa ako hniezdič nevyskytuje — vzácne zatúlaný jedinec z balkánskych a stredomorských populácií (kategória A2 Z); v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy Päť uznávaných poddruhov: M. s. solitarius — SZ Afrika, južná Európa, Turecko po Gruzínsko; M. s. longirostris — Grécko, Blízky východ, Himaláje, SV Afrika; M. s. pandoo — stredné Himaláje po V Čínu, S Vietnam, Veľké Sundy; M. s. philippensis — V Mongolsko po Sachalin, J po Japonsko a Indonéziu (samec má hrdzavé brucho); M. s. madoci — Malajský polostrov a S Sumatra. Pôvodne bol druh radený do čeľade drozdovité (Turdidae), molekulárna fylogenetika ho reklasifikovala do muchárovitých (Muscicapidae).
Avibase_ID 41D76F4B19ACB4BD

? Často kladené otázky

Skaliar modrý sa na Slovensku vyskytuje len celkom výnimočne — ide o zatúlaných jedincov (kategória A2 Z v slovenskom ornitologickom zozname). Nemá u nás žiadne stále hniezdisko. Prípadné pozorovania pochádzajú prevažne z juhozápadného Slovenska, kde vtáky môžu zalietať z balkánskych a stredomorských populácií. Akékoľvek pozorovanie je hodnotnou ornitologickou raritou.

Samec skaliara modrého je rovnomerne modrosivý bez hrdzavých prvkov na chvoste. Naproti tomu samec skaliara pestrého (Monticola saxatilis) má charakteristický hrdzavooranžový chvost s bielou škvrnou na chrbte. Samice oboch druhov sú hnedé, ale samica skaliara pestrého je na spodine hrdzavejšia. Tvar tela a biotop sú veľmi podobné — kľúčom je práve sfarbenie chvosta a celkový tón.

Záleží na populácii. Európske a severoafrické populácie sú prevažne stále alebo vykonávajú len nadmorské sezónne sťahovanie (z vyšších polôh do nižších na zimu). Ázijské populácie — najmä z východnej Ázie — sú výrazne sťahovavé a zimujú v subsaharskej Afrike, Indii a juhovýchodnej Ázii.

Nie. Skaliar modrý je chránený druh podľa zákona č. 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 2 000 € a je tiež chránený Bernským dohovorom (Príloha II). Jeho odchyt z prírody a chov bez príslušného povolenia je trestný čin. V minulosti bol tento vták v Stredomorí chovaný pre krásny spev, táto prax je však dnes nelegálna a neetická. Ide o divoký druh patriaci do prírody.

Skaliar modrý je všežravec so zameraním na živočíšnu stravu. V prírode loví hmyz (chrobáky, kobylky, muchy), pavúky, slimáky, dážďovky a aj malé plazy (jašterice) a žaby. Na jeseň a v zime dopĺňa stravu bobuľami a ovocím. Číha z vyvýšeného miesta a strháva sa na korisť na zemi alebo na skale — spôsobom podobným drozdom.

Na Malte je skaliar modrý (maltsky Merill) všadeprítomným a charakteristickým vtákom súostrovia — hniezdi na typických maltských skalnatých útesoch a fasádach historických pevností. V roku 1971 bol oficiálne vyhlásený za národného vtáka; jeho obraz sa objavoval na lirových minciach, poštových známkach a je súčasťou miestnych názvov, literatúry a folklóru.

ZDROJ: Wikipedia EN (Blue rock thrush, Monticola solitarius — taxonómia, Linnaeus 1758, reklasifikácia z Turdidae do Muscicapidae, 5 poddruhov, dĺžka 21–23 cm, hmotnosť 40–70 g, popis samca/samice/mláďaťa, f

 Video — skaliar modrý

skaliar modrý (Monticola solitarius) — hlas a správanie v prírode

skaliar modrý (Monticola solitarius) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Blue Rock Thrush / Blue Rock-Thrush, Česky:   Skalník modrý, Nemecky:   Blaumerle, Španielsky:   Roquero solitario, Francúzsky:   Monticole merle-bleu (tiež Merle bleu), Holandsky:   Blauwe rotslijster, Portugalsky:   Melro-azul, Poľsky:   Modrak śródziemnomorski, Maďarsky:   Kék kövirigó, Rusky:   Синий каменный дрозд, Japonsky:   イソヒヨドリ (Isohiyodori), Latinsky:   Monticola solitarius (Linnaeus, 1758)