Salašník horský (Sialia currucoides)

Turdidae (drozdovité)

Salašník horský

Sialia currucoides — jediný celý modrý salašník bez hrdzavej hrude — samec žiarivo tyrkysový, samica sivohnedá s modrými krídlami, hniezdič horských lúk od Aljašky po Mexiko

IUCN: LC (Least Concern, 2020) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Populacia odhadovana na 4,6–6 milionov dospelych jedincov (zdroj: American Bird Conservancy, ADW). Trend populacie je podla zdrojov rozporuplny: niektore zdroje (WWF Canada, eBird) ukazuju dlhodoby pokles za poslednych 50 rokov, ine (ABC, sialis.org) poukazuju na stabilizaciu a miestny narast vdaka bud'kovym programom. Rychlost poklesu nepresahuje prahy pre kategoriu zranitelnych (NT/VU). Hlavne hrozby: strata biotopov (premena trvalich pasienkov), pesticidy (smrt hmyzu=potrava), klimaticke zmeny (extremne snezenie v jarnom termite). Bud'kove programy (nest box trail) v USA a Kanade su prikladom uspesnej kompenzacie straty prirodzenych hniezdnych dutin.
Dĺžka15,5–18 cm (24–37 g)
PôvodZápad Severnej Ameriky (Aljaška, Kanada, USA, severné Mexiko)
PovahaSťahovavý dutinový hniezdič otvorených horských lúk
StravaHmyz (kobylky, húsenice, chrobáky), v zime bobule
Dožitie4–6 r priemerne, max. 9–10 r (vo voľnej prírode)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
0/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

65% 25% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — kobylky, húsenice, chrobáky, muchy, cikády, pavúky; hlavná potrava v hniezdnom období; lov na zemi, z bidla, z letu aj kĺzavím 65%
Bobule a plody — borievky, sumach, baza, brslen, imelo, fialky; rastie na zimu a pri nepriaznivom počasí, keď hmyz nie je dostupný 25%
Semená a zrná — príležitostný doplnok najmä v zime na ornej pôde a lúkach 7%
Iné — drobné stavovce, minerály, pieskové kamienky na trávenie 3%

Odporúčané potraviny

  • Živá potrava — kobylky, cvrčky, chrobáky, húsenice, muchy, osy, vážky (hlavná naturálna strava v sezóne)
  • Čerstvé bobule a drobné plody — borievky, sumach, baza, brslen, imelo, fialky (dôležité v zime)
  • Drobné semená tráv a bylín ako sezónny doplnok (nie hlavná zložka)
  • Čistá čerstvá voda denne; plytká miska alebo fontánka aj na kúpanie
  • Minerály a grit — drobné kamienky na trávenie, vápnik pre samice v hniezdnom období

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky toxický
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, korenené a spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekané ovocie, bobule alebo hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy pesticídmi
  • Plesnivé alebo zatuchnuté krmivo — riziko aspergilózy
Tip od odborníka Salašník horský je primárne hmyzožravec — v prírode tvoria základ jedálnička kobylky, húsenice a chrobáky (lov z nízkeho bidla, zo zeme alebo kĺzaním nad lúkou). V zime a pri nepriaznivom počasí výrazne stúpa podiel bobúľ a plodov (borievky, sumach, baza). Tento druh sa v avikultúre mimo Severnej Ameriky bežne nechová — je to voľne žijúci chránený vták USA/Kanady (Migratory Bird Treaty Act); stránka má predovšetkým atlasový charakter. Ak by bol dočasne v ľudskej starostlivosti (napr. zranený), je nevyhnutná pestrá živočíšna potrava (živý hmyz, larvy) doplnená drobnými plodmi; samica v hniezdnom období potrebuje vápnik.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 0 Reč 4 Zriedkavosť 2.2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Salašník horský je pomerne tichý a nenápadný spevavec. Spev samca je krátky, tichý, flejtnový „tur-a-lee" (trochu podobný spevu drozda, no tichší a kratší), prednášaný najmä za súmraku a rána. Kontaktné hlásky sú jemné čvirikania. Nepatrí medzi hlučných vtákov.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Salašník horský nie je maznavý vták na ruku — ide o voľne žijúceho chráneného vtáka, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nechová. Je zvyknutý na búdky a blízkosť človeka na hniezdiskách, no fyzický kontakt so živým vtákom je preň stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Energický, aktívny a migrujúci druh — salašník horský je najviac migrujúci zo troch salašníkov a aktívne loví hmyz z bidla aj za letu. Potrebuje otvorený priestor a hniezdi vo výškach až 3 800 m n. m. Jeho prirodzená energetická potreba je vysoká.
0/5 Žiadna Výborná
Reč
Salašník horský nenapodobňuje ľudskú reč — turdidy túto schopnosť nemajú. Repertoár je krátka flejtnová pesnička a kontaktné hlásky, ktoré sú vrodené. Hovorenie sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Salašník horský má tichý, jemný flejtnový spev — krátka fráza „tur-a-lee" alebo „tru-lee" prednášaná samcom z bidla, najčastejšie za súmraku a skoro ráno počas toku. Spev je menej komplikovaný a tichší než u príbuzného salašníka modrochrbtého (S. sialis), ktorý je známy svojím bohatým melodickým spevom. Bežné sú jemné kontaktné hlásky pri liete — krátke čvirikanie. Druh nenapodobňuje ľudskú reč.

Dokáže hovoriť? Salašník horský nenapodobňuje ľudskú reč ani iné vtáky. Repertoár je vrodený a tvorí ho jednoduchá flejtnová pesnička a jemné kontaktné hlásky. Hovorenie sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Flejtnová pesnička samca — krátke frázy "tur-a-lee" alebo "tru-lee", prednášané za súmraku a ráno počas toku; menej bohatá ako spev salašníka modrochrbtého
  • Jemné kontaktné čvirikanie — krátke hlásky pri liete a v kŕdliku, typické pre turdidy
  • Poplašné hlásky — ostrejšie čviriknutie pri narušení hniezda alebo pri predátorovi
  • Tichý spev mimo hniezdnej sezóny — mimo reprodukčného obdobia vokalizuje zriedkavo a nenápadne

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Prílet na hniezdisko a tok — samec obsadzuje dutiny a búdky; spev a ukázovanie modrého šatu
Hniezdna sezóna — prvá znáška od apríla, druhá do júla; 2 hniezda za sezónu bežné
Odchov mláďat — inkubácia 13–15 dní, mláďatá v hniezde 17–22 dní, posledné mláďatá vyletia do augusta
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou; zvýšená potreba hmyzu
Zimovanie (október–február) — juhozápadné USA, severné Mexiko; v kŕdloch, strava prevažne bobule
Sťahovavý druh: jar prílet (február–apríl), jeseň odlet (september–október); najmigrujúcejší zo troch salašníkov

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh)
Druh sa v avikultúre bežne nechová; v prírode obýva otvorené horské lúky, sage­brush step a pasienky so solitérnymi stromami od 0 do 3 800 m n. m.
Salašník horský je voľne žijúci sťahovavý druh bez štandardu klietkového chovu. Prirodzene obýva otvorené horské lúky, sage­brush step, pasienky, roztrúsené sady a okraje lesov — prostredia s nízkym porastom, kde vidí korisť na zemi. Aktívne využíva búdky v hniezdiskom programe. Keďže sa nechová, priestorový štandard preňho neexistuje.
Spoločenské správanie
Počas hniezdenia monogamné páry v teritóriu; mimo sezóny sa zhromažďuje v kŕdloch až 50 jedincov
V hniezdnom období žijú monogamné páry hájiace teritórium okolo búdky/dutiny. Samec aktívne odhána ostatných salašníkov. Mimo sezóny a počas migrácie sa vtáky pohybujú v kŕdloch až 50 jedincov, niekedy zmiešane s inými vtákmi otvorených krajín.
Teplota a nadmorská výška
Horský a subalpínsky druh — hniezdi do 3 800 m n. m.; zimuje v miernom podnebí JZ USA a severného Mexika
Druh je prispôsobený na chladné horské a subalpínske pásmo — hniezdi vo výškach až 3 800 m n. m. v Skalnatých horách. Znáša neskoré jarné sneženie (v búdke pretrpí). Zimuje v teplejšom a miernom podnebí juhozápadných štátov USA (Arizona, Nové Mexiko, Colorado) a severného Mexika. Teplotný rozsah od arkticky chladného horského leta po subtropickú zimu.
Hniezdo a búdka
Dutina stromu alebo búdka (12x12 cm podlaha, otvor 4 cm); misovité hniezdo z trávy, mäkké vystlanie vlnou, srsťou, perím
Salašník horský je obligátny dutinový hniezdič (secondary cavity nester) — hniezdi v opustených dutinách ďatľov, prirodzených dutinách stromov a búdkach. Búdka: dno 12 × 12 cm, výška 25–30 cm, otvor 4 cm, montáž 1,2–1,5 m vo voľnej lúke. Misovité hniezdo stavia len samica zo suchej trávy, ihličia a rastlinných vlákien; vystlanie z mäkkého materiálu (vlna, srsť, perie). Hniezdna sezóna: apríl–júl, bežné 2 hniezda za sezónu.
Kúpanie a hygiena
Aktívne sa kúpe v plytkých vodách, potokoch a kúpaliskách — nutná plytká miska pri búdkovom programe
Salašník horský sa rád kúpe v plytkých potokoch, kalužiach a birdbath fontánkach — je to dôležitá súčasť ich hygieny. Búdkové programy odporúčajú umiestniť plytké kúpalisko (nie hlbšie ako 3 cm) v blízkosti stanovišťa. Voda musí byť denne menená.
Denný a sezónny rytmus
Denný vták s výrazným sezónnym rytmom — jar prílet (február–apríl), jeseň odlet (september–október)
Salašník horský je denný vták aktívny od svitu do súmraku. Fotoperióda riadi migráciu — jarný prílet na hniezdiska (február–apríl podľa zemepisnej šírky) a jesenný odlet (september–október). Samce prichádzajú prvé a obsadzujú búdky pred príletom samic.

Rozmnožovací cyklus

Tok a obsadzovanie dutín
Február–apríl (samce prichádzajú skôr ako samice)

Samce prichádzajú na hniezdisko ako prvé (február–apríl) a obsadzujú búdky a dutiny ešte pred príletom samic. Samec láka samicu ukázovaním jasne modrého šatu, lietaním do otvoru búdky a ven, predvádzaním materiálu pre hniezdo. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (hniezdia vo veku ~1 roka).

Hniezdo a znáška
Prvá znáška apríl–máj; druhá júl–august

Hniezdo stavia len samica zo suchých stebiel trávy, korienkov a rastlinných vlákien; vystlanie z mäkkého materiálu (vlna, perie, srsť). Znáška 4–6 vajec pri prvom hniezde, 4–5 pri druhom (zdroj: sialis.org); jedno vajce denne. Vajcia sú bledosivé, belasé alebo belavo-modré, vzácne biele, hladké a lesklé, bez skvrn.

Inkubácia
13–15 dní (zdroj: sialis.org, ADW); inkubuje len samica

Inkubuje výlučne samica (má broodpatch; samec nemá). Trvá 13–15 dní v závislosti od nadmorskej výšky a počasia; inkubácia začína s posledným alebo predposledným vajcom. Samec kŕmi samicu pri hniezde, ale na vajciach nesedí.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v hniezde 17–22 dní; kŕmia obaja rodičia

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia živým hmyzom (kobylky, húsenice, chrobáky). Škvrnitá hruď mláďat je typická pre drozdovité (Turdidae). V hniezde zostávajú 17–22 dní (zdroj: sialis.org). Po vyletení ich rodičia dokrmujú ešte 3–4 týždne.

Vyletenie a vývoj mláďat
2 hniezda bežné; posledné mláďatá vyletia do augusta

Mláďatá vyletia vo veku 17–22 dní so škvrnitou hruďou a tlmenými farebnymi odtieňmi (juvenilné sfarbenie). Plné dospelé sfarbenie samcov — žiarivo modrý šat — nastupuje pelichaním v prvom roku života. Dve hniezda za sezónu sú bežné; južnejšie populácie (a Kanada/Alberta) niekedy hniezdia aj trikrát.

Pohlavná dospelosť
Prvý rok života

Salašník horský dosiahne pohlavnú dospelosť v prvom roku života a hniezdi v nasledujúcej hniezdnej sezóne po vyliahnutí. Maximálne zaznamenané dožitie bánderovaého vtáka je 9 rokov v divočine (Ellis Bird Farm, Alberta: samec 8 rokov, samica 7 rokov; ADW: max. 10 rokov). Priemerná dĺžka života je 4–6 rokov (zdroj: birdfact.com).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová a neochočuje — je to chránený voľne žijúci severoamerický vták.

Salašník horský je voľne žijúci, chránený druh, ktorý sa neochočuje. Napriek tomu, že je zvyknutý na búdky a blízkosť ľudí pri nest box programoch, fyzický kontakt so živým vtákom je preň stresujúci a bez licencie v USA/Kanade nelegálny. Jedinou legálnou formou interakcie je pozorovanie vo voľnej prírode, fotografia a účasť v búdkových programoch (nest box trail). V Európe sa nechová.

1

Neusiluj sa o ochočenie — salašník horský je chránený voľne žijúci druh, v USA/Kanade chránený federálnym zákonom (Migratory Bird Treaty Act)

2

Sleduj druh ďalekohľadom z odstupu na vhodných stanovištiach — otvorené lúky, ranče, národné parky Skalnatých hôr (Rocky Mountains, Yellowstone, Glacier NP)

3

Zúčastni sa búdkového programu (nest box trail) — legálny a zmysluplný spôsob pomoci tomuto druhu a pozorovania jeho biológie

4

Pri náleze zraneného jedinca ho zver licencovanej záchrannej stanici, nedrž ho doma

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Salašník horský 15,5–18 cm Salašník modrochrbtý 16–19 cm Salašník západný 16–19 cm Drozd červenobruchý 23–28 cm Slavík červenohrdlý 13–15 cm
Salašník horský Salašník modrochrbtý (Sialia sialis) Salašník západný (Sialia mexicana) Drozd červenobruchý (Turdus rufiventris) Slavík červenohrdlý (Calliope calliope)
Dĺžka15,5–18 cm16–19 cm16–19 cm23–28 cm13–15 cm
Váha24–37 g27–34 g24–31 g60–90 g16–24 g
Dožitie4–6 rokov priemerne, max. 9–10 r (divočina)6–10 rokov6–8 rokov10–12 rokovdo 6 rokov
Hlučnosťvoľne žijúci chránený severoamerický druh, nechová sa v Európevoľne žijúci chránený druh; v avikultúre tiež zriedkavývoľne žijúci chránený druhklietkový voliérový druh (Brazília, JA); v SR legálny s krúžkomklietkový voliérový druh; pôvod Ázia; v SR legálny s krúžkom
Stav IUCNIUCN LC, CITES nelistovaný; chránený MBTA (USA) a MBCA (Kanada)IUCN LC, CITES nelistovaný; chránený MBTAIUCN LC, CITES nelistovaný; chránený MBTAIUCN LC, CITES nelistovanýIUCN LC, CITES nelistovaný
PovahaSamec celý žiarivo tyrkysovo-modrý bez hrdzavej hrude; samica sivohnedá s modrými krídlami a chvostom; mláďatá so škvrnitou hruďou; bez pohlavného chocholíkaSamec modrý vrch + výrazná HRDZAVÁ ORANŽOVÁ hruď a boky — hlavný rozlišovací znak od S. currucoides; samica tlmenejšia s hrdzavým nádychomSamec modrý s HRDZAVÝMI BOKMI a hruďou (reze podobný S. sialis, no boky sú zahrnuté do hrdzava); samica sivohnedá s modrým nádychomVýrazne väčší turdid; vrch olivovo-hnedý, hruď a brucho tehlovočervené; štátny vták Brazílie; bez modrého sfarbeniaHnedastý s výraznou červenou hrdlovou škvrnou samca; bez modrého sfarbenia; Muscicapidae (nie Turdidae)
AreálHniezdi v otvorených horských lúkach a sage­brush stepi od Aljašky po Mexiko; zimuje JZ USA a severné Mexiko; sťahovavý, v kŕdlochZápad + východ USA, Stredná Amerika; hniezdič otvorených lesov, sadov a záhrad; šírky rodu siahajú od Veľkých plání po AtlantikPacifické pobrežie a západ USA po Stredný západ, Mexiko; horské a nížinné otvorené lesy; čiastočne stály, čiastočne sťahovavýJuhová Brazília, Paraguaj, Argentína, Uruguaj; záhradný druh miest a lesných okrajovSibír, stredná a východná Ázia; zimuje v JV Ázii; klietkový chov hlavne v Číne a Japonsku

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého hniezda — riziko najmä u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: suché, hygienické prostredie, čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára.

Trichomonóza (Trichomonas gallinae)
stredná

Príznaky: Ťažkosti s prehĺtaním, tvorba žltastých plakov v zobáku a hrdle, chudnutie, slabosť

Parazitárna infekcia protozoami prenášaná kontaminovanou vodou a potravou — v Severnej Amerike zaznamenaná u bluebirds a iných turdidov. Prevencia: čistá čerstvá voda, hygiena napájadla. Liečba metronidazolom u veterinára.

Hniezdna parazitóza (blchy, roztoče — Ornithonyssus sylviarum)
stredná

Príznaky: Nekľudné správanie na hniezde, chudnutie mláďat, anémia u silne napadnutých jedincov

Severní roztočci vtákov (northern fowl mite) sú bežným problémom búdkových hniezdičov vrátane salašníkov. Odporúča sa čistiť búdky po každej hniezdnej sezóne a pri silnom napadnutí použiť pyrethínové prípravky. U jedincov v dočasnej starostlivosti skontrolovať perie na roztoče.

Stres a poranenia z odchytu a dopravy
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pri akomkoľvek kontakte s týmto voľne žijúcim druhom. Odchyt, transport a manipulácia spôsobujú silný stres; pre zranené jedince v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma a minimum manipulácie. Stres výrazne oslabuje imunitu.

Avian pox (kiahne vtákov)
stredná

Príznaky: Bradavicovité výrastky na neoperenýúch častiach (nohy, okorubie, zobák), oslabenie, krvácanie

Vírusová infekcia prenášaná komármi a priamym kontaktom — zaznamenaná u populácií salašníkov v Severnej Amerike. Nie je liečiteľná; prevencia spočíva v hygiene búdok a minimalizácii komárov v okolí hniezdiska. Postihnuté jedince väčšinou prežijú miernu formu.

Prevencia Salašník horský sa v európskej avikultúre bežne nechová, takže nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté jedince (záchranná stanica): (1) Ticho a tma — minimalizácia stresu je priorita; stres môže byť smrteľný. (2) Živá potrava — kobylky, červy, chrobáky; čistá voda. (3) Suché a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy a parazitov. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri akomkoľvek príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára. V bežnom živote je najlepšou starostlivosťou búdkový program a ochrana biotopu.

Zaujímavosti

1

Najmodrešia hruď Ameriky — samec salašníka horského je celý žiarivo tyrkysovo-modrý bez akejkoľvek hrdzavej farby na hrudi; vrch je sýtejší, spodok bledší, brucho biele. Toto ho jednoznačne odlišuje od salašníka modrochrbtého (S. sialis) s hrdzavou hruďou a salašníka západného (S. mexicana) s hrdzavými bokmi.

2

Jediný salašník bez hrdzavej hrude — kľúčový identifikačný znak: v teréne stačí pohľad na farbu hrude. Samec S. currucoides nemá ani stopu hrdzavého; samica je sivohnedá s modrými krídlami a kostrcom, čo ju odlíši od samíc ostatných dvoch druhov.

3

Samica má modré krídla — na rozdiel od mnohých vtákov s výrazným dimorfizmom sú samice salašníka horského identifikovateľné modrými letkami, chvostom a kostrcom, hoci celkovo sú sivohnedé.

4

Horský hniezdič — druh obýva horské a subalpínske lúky, sage­brush step a pasienky so solitérnymi stromami od hladiny mora po nadmorskú výšku cez 3 800 m. Hniezdil na rančoch, v národných parkoch a na pastvinách Skalnatých hôr od Aljašky po Mexiko.

5

Búdkový fenomén — salašník horský bol jedným z prvých druhov v Amerike, ktorý profitoval z masívnych búdkových programov (nest box trail). Dobrovoľníci v Idahu, Montane, Alberte a Yukone inštalujú tisíce búdok pozdĺž ciest a ranč — populácia sa vďaka nim stabilizovala a miestami rastie.

6

Najmigrujúcejší salašník — zo troch druhov rodu Sialia je S. currucoides najdlhší migrant, putujúci od Aljašky a severnej Kanady až do severného Mexika. Počas migrácie tvorí kŕdle až 50 jedincov, niekedy zmiešané s inými vtákmi otvorených krajín.

7

Štátny vták dvoch štátov — salašník horský je štátnym vtákom Idaha (od roku 1931) a Nevady (od roku 1967), čo svedčí o jeho kultúrnom a symbolický víznam pre západ USA.

8

Lov kĺzaním a hover-foraging — pri love hmyzu na lúkach využíva výnimočnú techniku: kĺzavý spúšťací let (hover-foraging) — vznesie sa do vzduchu, visí na mieste a pozoruje zem, potom sa spustí na korisť. Lov prebieha aj z nízkeho bidla alebo priamo zo zeme.

9

Bledosivé vajcia bez skvrn — znáška 4–6 hladkých, lesklých, bledosivých až belavo-modrých vajec (vzácne čisto bielych). Táto farba je unikátna medzi salašníkmi — odlíši od hniezda S. sialis, kde sú vajcia skôr tyrkysovo-modré.

10

Kooperatívne hniezdenie — v niektorých populáciách bol zaznamenaný pomocný jedinec (helper) pri kŕmení mláďat — tretí vták, zvyčajne samec z predchádzajúceho vrhu, ktorý pomáha rodičom.

11

Chránený zákonom — v USA je salašník horský chránený Migratory Bird Treaty Act of 1918 a v Kanade Migratory Birds Convention Act; jeho chytanie, usmrcovanie a obchod sú bez licencie federálne nelegálne. V CITES nie je zaradený.

Taxonomická klasifikácia

species Salašník horský (Sialia currucoides)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Turdidae (drozdovité)
Rod Sialia Swainson, 1827
Druh Sialia currucoides (Bechstein, 1798)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — severoamerický druh; žiadne poddruhy nie sú uznávané (monotypický druh)
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, Avibase ani Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Johann Matthäus Bechstein v roku 1798. Druhové meno currucoides odkazuje na podobnosť s penicami rodu Curruca (currucoides = podobný penici). Patrí do rodu Sialia s ďalšími dvoma druhmi: salašník modrochrbtý (S. sialis) a salašník západný (S. mexicana).
Avibase_ID 97B870B4

? Často kladené otázky

Najspoľahlivejší znak: samec salašníka horského nemá hrdzavú farbu na hrudi ani bokoch — je celý žiarivo modrý (vrch sýtejší, spodok bledší, brucho biele). Salašník modrochrbtý (Sialia sialis) má hrdzavú oranžovú hruď a salašník západný (Sialia mexicana) má hrdzavú hrdzavú farbu na bokoch a hrudníku. Samica salašníka horského je sivohnedá s modrými krídlami a chvostom — samica modrochrbtého má tiež hrdzavý nádych na hrudi. Mláďatá majú škvrnitú hruď (typické pre turdidy).

Hniezdi v otvorených horských lúkach, sage­brush stepi a pastvinách od Aljašky a Yukonu po juh Skalnatých hôr (Rocky Mountains) — bežný v Idahu, Montane, Wyomingu, Colorade, Britskej Kolumbii, Alberte a Yukone. Zimuje v juhozápadných štátoch USA (Arizona, Nové Mexiko, Texas, Californie) a v severnom Mexiku (severná Baja California, Sonora, Chihuahua). Vzácne zimuje aj v strednom Mexiku.

Prevažne hmyzom — kobylky, húsenice, chrobáky, muchy, cikády, pavúky — lovené z nízkeho bidla, zo zeme alebo charakteristickým hover-foraging (kĺzavý spúšťací let). V zime, keď hmyz nie je dostupný, prechádza na bobule a plody (borievky, sumach, baza, brslen, imelo). Je to jeden z mála turdidov, ktorý zvláda zimu v miernom podnebí práve vďaka tejto flexibilite stravy.

Spev samca je krátky, tichý, flejtnový — jednoduché frázy podobné „tur-a-lee" alebo „tru-lee", prednášané za súmraku a skoro ráno počas toku. Je tichší a jednoduchší ako bohatý spev salašníka modrochrbtého (S. sialis). Kontaktné hlásky sú jemné krátke čvirikania pri liete.

Salašník horský je dutinový hniezdič — hniezdi v opustených dutinách ďatľov, prirodzených dutinách stromov a búdkach. Búdkový program mu veľmi pomáha: búdka s dnom 12 × 12 cm, otvorom 4 cm a montážou 1,2–1,5 m na kovovej tyčke vo voľnej lúke je pre neho ideálna. Samica stavia misovité hniezdo zo suchej trávy (samec nehniezdi); znáška 4–6 bledosivých vajec bez skvrn, inkubácia 13–15 dní (len samica), mláďatá vyletia po 17–22 dňoch. Bežné sú dve hniezda za sezónu.

V USA a Kanade je chránený federálnym zákonom — Migratory Bird Treaty Act (USA) a Migratory Birds Convention Act (Kanada); chytanie, usmrcovanie a obchodovanie bez licencie sú nelegálne. V CITES nie je zaradený. V SR (zákon 543/2002 Z. z.) sa nevyskytuje — nie je natívny a nie je na zozname chránených druhov SR; dovoz do EÚ by podliehal veterinárnym a dovozným predpisom. V európskej avikultúre sa bežne nechová; jeho chov v SR nemá žiadnu tradíciu ani platformu.

Salašník horský je štátnym vtákom Idaha od roku 1931 a Nevady od roku 1967. Bol zvolený pre svoju nápadnú modrú farbu, symbolizujúcu modrú oblohu a slobodu západu USA, a pre svoju hojnosť a viditeľnosť na otvorených rančoch, pastvinách a horských lúkach týchto štátov. Je obľúbeným vtákom miestnych obyvateľov a dobrovoľníckych búdkových programov.

ZDROJ: Avibase (Sialia currucoides, ID 97B870B4, SK nazov salasnik horsky, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=97B870B4D154F7DB&lang=SK), Wikipedia EN (Mountain bluebird — taxonomia, dlzka 15,5

 Video — Salašník horský

Salašník horský (Sialia currucoides) — spev a hlas v prírode

Salašník horský (Sialia currucoides) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Mountain Bluebird, Česky:   salašník horský, Nemecky:   Berghüttensänger, Španielsky:   Azulejo Pálido, Francúzsky:   Merlebleu azuré, Taliansky:   Azzurrino montano, Holandsky:   Bergsialia, Portugalsky:   Azulino-da-montanha, Poľsky:   błękitnik górski, Maďarsky:   hegyi kékmadár, Rusky:   Голубая сиалия, Japonsky:   ムジルリツグミ, Latinsky:   Sialia currucoides (Bechstein, 1798)