Salašník hájový (Sialia mexicana)

Turdidae (drozdovité)

Salašník hájový

Sialia mexicana — drobný drozdovitý Z Severnej Ameriky so sýto modrým hrdlom a hrdzavou hruďou samca — dutinohniezdič milujúci búdky, populárny hosť záhrad od Kanady po Mexiko

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený). Hodnotenie BirdLife International / IUCN 2021 (ref. T22708553A137565063). Populácia hodnotená ako stabilná. Druh bol silne postihnutý stratou dutín po expanzii inváznych druhov (škorec európsky, vrabec domový), no búdkové programy od 70. rokov 20. stor. populáciu výrazne stabilizovali a čiastočne zotavili. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA chránený Zákonom o sťahovavých vtákoch (MBTA). Hlavnými hrozbami ostávajú: konkurencia inváznych druhov o dutiny, strata starých lesov, pesticídy a predácia pri búdkach (mačky, enóty, hady).
Dĺžka16–19 cm
Hmotnosť24–31 g
Dožitiemax. 8 r (vo voľnej prírode)
IUCNLC — najmenej ohrozený (stabilný)
AreálZ Kanada, Z USA, centrálne Mexiko

Výživa

  • Hmyz a bezstavovce — chrobáky, koníky, cvrčky, húsenice, pavúky; hlavná zložka najmä v hniezdnom období (jar–leto), odhadovaná na ~68 % stravy
  • Bobule a drobné plody — imelo, borievky, plody liesky, čerešne, čučoriedky; kľúčová zimná zložka, keď je hmyz nedostupný
  • Červy a mäkké pôdne bezstavovce — zbierané zo zeme pounce (skokom z bidla) po vizuálnom zámerení
  • Voda a minerálne zložky — z potokov, kaluží, kŕmidiel s vodou; potrebná aj pre rast mláďat
Tip od odborníka Salašník hájový je v prírode predovšetkým hmyzožravec a ovocožravec — semená takmer vôbec neprijíma. V lete tvorí základ jeho stravy hmyz (odhadovaných ~68 %): koníky, cvrčky, chrobáky, húsenice a pavúky, lovené tzv. pounce metódou (vták spozoruje korisť zo bidla a skokom ju chytí na zemi). V zime, keď je hmyz nedostupný, prechádza na bobule a plody (imelo, borievky, čerešne, borievky). V chove alebo pri kŕmení búdkovej populácie sú teda zásadné živé alebo sušené červy (tenebrio/superworms), ktoré sú pre tento druh to, čím sú semená pre pinky. Bobule a mäkké ovocie doplňujú zimný jedálniček. Suchá zrninová zmes nie je pre tento druh vhodná — ide o záväžnú chybu, keďže salašníky takmer nezobú semená.

Hlasový prejav

Salašník hájový vydáva jasné a melodické hlásky — najcharakteristickejší je opakovaný pokrik cheer (alebo chur, few), ktorý samec prednáša zo viditeľného bidla pri ochrane teritória a volaniach na partnerku. Bežná je tiež tichšia kontaktná hláska chup a rozrušená séria chur-chur pri vyrušení alebo predátorovi. Spev samca nie je zložitá flautová pieseň (ako u drozda speváka), ide skôr o krátke, ostré a opakujúce sa slabiky. Celosezónne budí záhradnú búdkovú kolóniu živými výmenami volikov medzi pármi a susedmi.

Typické zvuky

  • cheer — ostré, opakujúce sa teritórne volanie samca zo viditeľného bidla; najcharakteristickejší hlas druhu
  • chup — krátka tichá kontaktná hláska oboch pohlaví; typická komunikácia v páre a pri kŕmení mláďat
  • chur-chur — rozrušená rýchla séria pri vyplachu alebo prítomnosti predátora pri búdke
  • few — mäkké hlásky pri volaní partnera a spojenecká komunikácia v rodinnom zoskupení mimo sezóny

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (marec–júl): kladenie vajec od polovice marca, vrchol apríl–máj; 1–2 znášky ročne (zdroj: sialis.org)
Tok a párenie (február–apríl): samec spieva a háji teritórium hlasmi cheer/chur-chur/chup, prináša do búdky krmivo ako svadobný dar
Odchov mláďat (apríl–august): mláďatá sú krmivé, obaja rodičia prinášajú hmyz; vyletenie ~21 dní po vyliahnutí
Zimovanie (november–február): severnejšie populácie sa presúvajú na juh, živia sa bobulami; južné populácie sú stálym druhom
Pelichanie a jarné migrácie: po hniezdnej sezóne pelichajú dospelé vtáky pred eventuálnym presunon na zimoviská
Stály druh v californských nížinách, JZ Arizone, NM a centrálnom Mexiku; severnejšie populácie (BC, Montana) sú sťahovavé — prílety február–marec, odlety september–október

Prostredie a požiadavky

Biotop — voľná príroda (nie klietka)
Otvorené a polootvorené lesy (borovicové, dubové, zmiešané), sady, farmy s rozptýlenými stromami, okraje lesov, kroviny na svahoch do výšky ~2 900 m n. m.
Salašník hájový obýva otvorené a polootvorené lesnaté stanovištia — pôvodne bol viazaný na staré lesy so stromy dutými po drevárikoch, dnes sa úspešne prispôsobil oblasti sadov, vinohradov, rančov a záhrad vďaka búdkovým programom. Vyhýba sa uzatvoreným hustým lesom a rozsiahlym otevřeným trávnatým pláňam bez stromov. V horách vystupuje do výšky ~2 900 m n. m. (zdroj: Animal Diversity Web).
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo sezóny malé rodinné skupiny; kooperatívne hniezdenie — pomocníci (offspring z predchádzajúcej sezóny) pomáhajú pri odchove mláďat
Počas hniezdenia samec intenzívne háji teritórium okolo búdky. Výnimočný jav: kooperatívne hniezdenie — hniezdiace pár mu pomáhajú pomocníci (typicky mládky z predchádzajúcej sezóny), čo zvyšuje úspešnosť odchovu. Mimo sezóny sa vtáky združujú v malých rodinných skupinách, spolu hľadajú potravu.
Teplota a podnebie
Mierné a subtropické podnebie Z Severnej Ameriky; odolný voči zimám v nižších polohách, pri ťažkých snehovinkách sa presúva nižšie
Druh je prispôsobený na miernu klímu Z Severnej Ameriky — znáša miernu zimu za predpokladu dostupnosti bobúľ. Počas ťažkých zimných podmienok (sneh zasiahne bobule) sa skupiny presúvajú do nižších polôh. Na horských stanovištiach (až 2 900 m) sa vyskytuje len v hniezdnej sezóne, zimuje nižšie.
Búdka a hniezdna dutina
Dutina drevárika alebo búdka: dno ~13×13 cm, vletový otvor priemer ~4,1 cm, výška otvoru nad dnom 15–18 cm; montáž 120–180 cm nad zemou na tyči s ochranou pred predátormi (zdroj: NABS / sialis.org)
Salašník hájový je striktný dutinohniezdič — nedokáže si sám vykopať dutinu a závisí výlučne od existujúcich dutín (po drevárikoch) alebo umelých búdok. Búdkové programy v Severnej Amerike dramaticky zvýšili jeho populáciu po dekádach úbytku spôsobeného konkurenciou škorcom a vrabcom. Hniezdo stavia samica zo suchej trávy vystlanej mäkkými materiálmi. Búdka musí mať otvíracie veko pre monitorovanie.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých potokoch, kaluž iach a záhradných fontánach; voda je dôležitá aj pre pitie
Salašník hájový rád sa kúpe a pije z plytkých vodných zdrojov — záhradná fontána alebo plytkú miska s vodou v blízkosti búdky sú vítanou atrakciou, ktorá zvyšuje vierohodnosť biotopnej simulácie a priláka vtáky aj mimo hniezdnej sezóny.
Svetlo a sezónny rytmus
Denný vták s výrazným sezónnym rytmom; hniezdna aktivita riadená dĺžkou dňa (jar — jar); severné populácie sťahovavé
Salašník hájový je denný vták s klasickým sezónnym rozmnožovacím cyklom riadením dĺžkou dňa. Severné populácie (BC, Montana) sú sťahovavé a reagujú na skracovanie dní odletom na zimovišti. Južné populácie (California, Arizona, NM) sú stálym druhom s menej výraznou migráciou.

Rozmnožovací cyklus

Tok a výber dutiny
Február–apríl (závisí od zemepisnej šírky a nadmorskej výšky)

Samec prichádza na teritórium skôr než samica a zaberá vhodnú dutinu alebo búdku. Tok zahŕňa hlasové prejavy (cheer, chur-chur) zo viditeľného bidla, ukazovanie dutiny samici (sadá do vchodu, mával krídlami) a prinášanie potravy samici (mealworms) ako svadobný dar — typické správanie salašníkov. Samica rozhoduje o výbere dutiny. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (zdroj: Animal Diversity Web).

Stavba hniezda a znáška
Kladenie vajec od polovice marca; 1 vajce denne; znáška 3–7 vajec (typicky 4–5)

Samica stavia hniezdo sama (3–13 dní) zo suchých stebiel trávy, vystlané jemnými materiálmi (perie, srst). Znáša 3–7 vajec (priemer 4–5), typicky bledozelené až bledozeleno-biele (2–8 podľa Wikipedia EN), rozmery priemerne 20,8 × 16,2 mm. 1–2 znášky ročne, výnimočne 3 pri priaznivých podmienkach. Stavba hniezda + kladenie vajec trvá celkovo 5–7 dní od prvého vajca (zdroj: sialis.org, Wikipedia EN).

Inkubácia
12–18 dní, typicky 13–14 dní; sedí výlučne samica

Na vajciach sedí výlučne samica (zdroj: sialis.org); dĺžka inkubácie je 12–18 dní, typicky okolo 13–14 dní. Samec v tomto období stráži teritórium a nosí samici potravu. Fenomén extrapartnerského otcovstva: asi 45 % hniezd obsahuje mláďatá, ktoré nemá biologicky otec samec (zdroj: Wikipedia EN — DNA štúdie).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá sú krmivé; obaja rodičia prinášajú hmyz; trvanie kŕmenia v búdke ~21 dní

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — obaja rodičia ich kŕmia. Hmyz (koníky, chrobáky, húsenice) je nevyhnutný pre rast kostry a peria mláďat, preto je jaro kľúčové obdobie závislosti od dostupnosti entomofauny. Pomocníci (offspring z predchádzajúcej sezóny) sa môžu zapojiť do kŕmenia (kooperatívne hniezdenie). Mláďatá opúšťajú dutinu po priemerne 21,8 dňoch (rozsah 16–23 dní, zdroj: sialis.org).

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie po ~21 dňoch; rodičia dokrmujú ešte ~2 týždne

Po vyletení rodičia mláďatá dokrmujú ešte asi 2 týždne (zdroj: Animal Diversity Web). Juvenilné sfarbenie: sivohnedé telo s výraznými bielymi bodkami na hrudi a chrbte (typicky drozdovitý vzor mláďat), bez výraznej modrej farby. Plné dospelé sfarbenie nadobúdajú po prvom pelichaní jesene/zimy. Pohlavná dospelosť: prvý rok života (samice niekedy až v druhom roku — sialis.org: females do not breed until the year after birth).

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť: 1. rok (samce), 2. rok (samice podľa sialis.org); max. dožitie vo voľnej prírode 8 r 8 m

Samce sú pohlavne dospelé v prvom roku (Animal Diversity Web), samice podľa sialis.org až v druhom roku. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode: 8 rokov 8 mesiacov (kroužkovaný samec v Californii 2008); ďalší záznam: samec 8 rokov 3 mesiace v Oregone. Priemerná dĺžka života vo voľnej prírode: cca 73 mesiacov (~6 rokov) podľa ADW (animaldiversity.org).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Salašník hájový 16–19 cm Salašník modrochrbtý 16–21 cm Salašník horský 16–20 cm Drozd spevavý 20–22 cm
Salašník hájový Salašník modrochrbtý (Sialia sialis) Salašník horský (Sialia currucoides) Drozd spevavý (Turdus philomelos)
Dĺžka16–19 cm16–21 cm16–20 cm20–22 cm
Váha24–31 g27–34 g25–37 g60–100 g
Dožitiemax. 8 r 8 m (vo voľnej prírode); priem. ~6 rmax. ~10 rmax. cca 9 rmax. cca 10 r
OchranaIUCN LC (stabilný), bez CITES; MBTA USAIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES; chránený zákonom 543/2002 SR
CharakteristikaSamec: sýto modrá hlava (vrátane hrdla), krídla a chvost + hrdzavá hruď a plecia + sivé brucho. Samica: sivohnedá, modrý nádych na krídlach/chvoste, tlmená hrdzavá hruď. Mláďa: bodky na hrudi.Samec: modrá hlava a chrbát, hrdzavooranžové hrdlo a hruď, biele brucho. Odlišuje sa od S. mexicana oranžovým hrdlom (nie modrým).Samec: celý svetlomodrý bez akejkoľvek hrdzavej farby — jediný spomedzi troch Sialia bez hnedooranžovej. Samica: sivohnedá.Hnedý vrch, krémovobiele brucho s čiernymi škvrnami; spieva bohatú opakujúcu sa pieseň — veľmi odlišný od modrého salašníka
AreálJZ Kanada, Z USA, centrálne Mexiko; polootvorené lesy, sady, farmy; dutinohniezdič (búdky); sťahovavý na severe, stálym na juhuVýchodná Severná Amerika, stredná Amerika, Kuba; otvoren é lesy, záhrady; dutinohniezdičHory Z Severnej Ameriky, nadmorské výšky 1 000–4 200 m; sťahovavý na zimu do nižínCelá Európa vrátane SR, lesy, parky, záhrady; sťahovavý; v príbuznosti Turdidae zdieľa s S. mexicana čeľaď

Zaujímavosti

1

Modrá hruď — nie! Modré hrdlo áno. Samec salašníka hájového má na rozdiel od salašníka modrochrbtého (S. sialis) modré hrdlo, nie oranžové. Práve táto vlastnosť — spolu s hrdzavými plecami namiesto celooranžového chrbta — je kľúčovým terénym znakom pri rozlišovaní oboch druhov. Salašník horský (S. currucoides) je naopak celý modrý bez akejkoľvek hrdzavej farby.

2

Dutinohniezdič bez vlastného dláta. Salašník hájový nedokáže si sám vykopať dutinu — závisí výlučne od dutín, ktoré po sebe zanechali strakadlá a iné vtáky drevárikovité, alebo od umelých búdok. Búdkové programy v Severnej Amerike (od 70. rokov 20. storočia) dramaticky pomohli obnoviť jeho populáciu po dekádach úbytku spôsobeného inváznym škorcom európskym a vrabcom domovým.

3

Kooperatívni chovanci. Salašník hájový je jedným z mála severoamerických spevácov, u ktorého bolo zdokumentované kooperatívne hniezdenie — mláďky z predchádzajúcej sezóny (helper males) zostávajú pri rodinnom teritóriu a aktívne pomáhajú pri kŕmení novej znášky. Táto stratégia zvyšuje prežitie mláďat v zhoršených podmienkach.

4

45 percent mláďat — iný otec. DNA štúdie odhalili, že v asi 45 % hniezd salašníka hájového sú jedno alebo viacero mláďat, ktorých biologickým otcom nie je samec hájaci teritórium. Extra-párové kopulácie sú u tohto zdanlivo monogamného druhu prekvapivo časté (zdroj: Wikipedia EN / výskumy na californských populáciách).

5

Hmyz ako 68 percentný základ stravy. Na rozdiel od mnohých obľúbených klietkových spevavcov (pápežíky, diamanty) je salašník hájový hmyzožravec — podľa sialis.org tvorí hmyz odhadom ~68 % jeho stravy. Koníky, cvrčky, chrobáky a húsenice loví typicky metódou pounce: vták sedí na nízkej vetvičke, vizuálne zameria korisť na zemi a skočí na ňu. V zime, keď je hmyz nedostupný, prechádza výlučne na bobule.

6

Bobule imela = zimná záchrana. Jednou z kľúčových zimných potravín salašníka hájového je imelo (Phoradendron / Viscum) — hemiparazitická rastlina bežná v suchých otvorených lesoch Z USA a Mexika. Imelo produkuje lepkavé biele bobule, ktoré sú pre vtáky cenným zdrojom energie v chladnom období, keď je hmyz nedostupný. Vtáky hrajú zároveň dôležitú rolu v šírení semien imela.

7

Šesť poddruhov naprieč Z Amerikou. Druh zahŕňa šesť uznaných poddruhov (IOC 2024): S. m. occidentalis (severozápadné populácie od juhozápadnej Kanady po severnú Baju Californiu), S. m. bairdi (skalnaté hory a Sonora/Chihuahua), S. m. jacoti (juhostredný západ USA a severovýchodné Mexiko), S. m. amabilis (severostredné Mexiko), S. m. nelsoni (centrálne Mexiko) a S. m. mexicana (juh centrálneho Mexika, typová poddruh podľa Swainsona 1832).

8

Búdky zachránili druh. Populácie salašníka hájového výrazne klesali počas 20. storočia, keď invázne druhy (škorec európsky a vrabec domový) obsadili väčšinu prirodzených dutín. Od 70. rokov 20. storočia búdkové programy, predovšetkým koordinované North American Bluebird Society (NABS), umožnili dramatické obnovy populácií. Tento prípad je modelovým príkladom úspešnej ochrany pomocou občianskej vedy a aktívneho managementu.

9

Mealwormy a imunita. Štúdia z Minnesoty (2022, BioRxiv) zistila, že búdkové páry salašníkov kŕmené navyše živými červami (Tenebrio molitor) mali vyššiu imunitnú odpoveď (hladina protilátok) voči blowfly parazitom (Protocalliphora sialia) než nekŕmené kontrolné páry. Živé červy sú teda nielen lákadlom pre vtáky, ale aj nástrojom zvyšovania kondície hniezdiacich populácií.

Taxonomická klasifikácia

species Salašník hájový (Sialia mexicana)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Turdidae (drozdovité)
Rod Sialia Swainson, 1827
Druh Sialia mexicana Swainson, 1832
Poddruh SR V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severo- a stredoamerický druh. Šesť uznaných poddruhov: S. m. occidentalis (JZ Kanada – severná Baja California), S. m. bairdi (vnútrozemský západ USA – Sonora, Chihuahua), S. m. jacoti (juhostredný západ USA a SV Mexiko), S. m. amabilis (severostredné Mexiko), S. m. nelsoni (centrálne Mexiko), S. m. mexicana (juhostredné Mexiko).
Poddruhy Šesť uznaných poddruhov (IOC, Wikipedia EN). Druh opísal William Swainson v roku 1832; typová lokalita je v Mexiku, čo vysvetľuje druhové meno mexicana.
Avibase_ID AC2B812A19A746DC

? Často kladené otázky

Nie — v klietke sa bežne nechová. Salašník hájový je voľne žijúci severoamerický druh, ktorý nie je etablovaným klietkovým vtákom ani v Európe, ani v SR. V USA je chránený Zákonom o sťahovavých vtákoch (MBTA), ktorý zakazuje jeho chov bez špeciálnej licencie. Správna forma interakcie s týmto druhom je búdkový program — zavesiť búdku podľa štandardov NABS a sledovať hniezdenie z bezpečného odstupu. V SR sa druh nevyskytuje a nie je reálna šanca, že by ste naň narazili.

Tri druhy Sialia sa odlišujú sfarb ením: Salašník hájový (S. mexicana) — samec má modré hrdlo, hrdzavú (gaštanovú) hruď a hrdzavé plecia (horný plášť), sivé brucho. Salašník modrochrbtý (S. sialis) — samec má hrdzavooranžové hrdlo a rovnako oranžovú hruď, bez modrej na hrdle. Salašník horský (S. currucoides) — samec je celý svetlomodrý bez akejkoľvek hrdzavej farby. Klúčový znak pre rozlíšenie S. mexicana vs. S. sialis: modré hrdlo (mexicana) vs. oranžové hrdlo (sialis). Pre rozlíšenie vs. currucoides: prítomnosť hrdzavej hrude (mexicana) vs. jednotná modrá (currucoides).

Salašník hájový je predovšetkým hmyzožravec — hmyz tvorí asi 68 % jeho stravy (koníky, cvrčky, chrobáky, húsenice, lovené skokom zo bidla). V zime prechádza na bobule (imelo, borievky, čerešne). Na pritiahnutie vtákov do záhrady najefektívnejšie fungujú živé červy (Tenebrio molitor) v plytkej miske v blízkosti búdky — salašníky si na tento kŕmny bod zvyknú veľmi rýchlo. Vhodná je aj záhradná miska s vodou (kúpanie). Semenné kŕmidlá nie sú vhodné — tento druh semená takmer neprijíma.

Hniezdny areál zahŕňa juhozápadnú Kanadu (Britská Kolumbia), celý západ USA (Californi a, Oregon, Washington, Montana, Idaho, Colorado, Nevada, Utah, Arizona, Nové Mexiko) a centrálne Mexiko (po Oaxacu a Veracruz). Severnejšie populácie (BC, severná Montana) sú sťahovavé — na zimu sa presúvajú na juh; južné populácie v Californii, Arizone a Mexiku sú prevažne stálym druhom. Druh obýva otvorené lesy, sady, farmy a okraje lesov od hladiny mora po ~2 900 m n. m.

IUCN hodnotí salašníka hájového ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou (hodnotenie 2021, ref. T22708553A137565063). Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chránený Zákonom o sťahovavých vtákoch (Migratory Bird Treaty Act — MBTA), ktorý zakazuje odchyt, chov a obchodovanie bez licencie. Populácia výrazne vzrástla vďaka búdkovým programom po 70. rokoch 20. storočia. Hlavnými hrozbami ostávajú strata starých lesov s dutinami, pesticídy a konkurencia inváznych druhov (škorec, vrabec domový).

Samica znáša 3–7 vajec (priemer 4–5), bledozelených až bledobiely ch. Inkubácia trvá 12–18 dní, typicky okolo 13–14 dní — sedí výlučne samica (zdroj: sialis.org). Mláďatá opúšťajú búdku po priemerne 21,8 dňoch (rozsah 16–23 dní). Rodičia ďalej dokrmujú mláďatá ~2 týždne po vyletení. Ročne 1–2 znášky, výnimočne 3 pri priaznivých podmienkach. Hniezdna sezóna: marec–júl (kladenie vajec od pol marca).

Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode: 8 rokov 8 mesiacov (kroužkovaný samec v Californii; zaznamenaný rok 2008 po krúžkovaní 2001). Ďalší záznam: 8 rokov 3 mesiace v Oregone. Priemerná dĺžka dožitia vo voľnej prírode je odhadovaná na cca 73 mesiacov (~6 rokov) podľa Animal Diversity Web. V zajatí nie sú overené údaje (druh sa bežne nechová).

ZDROJ: Avibase (Sialia mexicana, ID AC2B812A19A746DC, SK názov salašník hájový, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=AC2B812A19A746DC&lang=SK), Wikipedia EN (Western bluebird — taxonómia, popis

 Video — Salašník hájový

Salašník hájový (Sialia mexicana) — spev a hlas v prírode

Salašník hájový (Sialia mexicana) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Western Bluebird, Česky:   salašník západní, Nemecky:   Blaukehl-Hüttensänger, Španielsky:   Azulejo Occidental, Francúzsky:   Merlebleu de l'Ouest, Taliansky:   Azzurrino occidentale, Holandsky:   Blauwkeelsialia, Portugalsky:   azulejo-ocidental, Poľsky:   błękitnik meksykański, Maďarsky:   mexikói kékmadár, Rusky:   Западная сиалия, Japonsky:   チャカタルリツグミ, Latinsky:   Sialia mexicana Swainson, 1832