Šabľozob žltozobý (Pomatorhinus horsfieldii)

Timaliidae (timáliovité)

Šabľozob žltozobý

Pomatorhinus horsfieldii — endemická indická timália s dlhým žltým zahnutým zobákom a nápadným bielym obočím — hlasný pozemný hmyzožravec hustého lesného podrastu, jediný šabľozob polostrovnej Indie

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, rok 2018). Druh má rozsiahly areál v rámci polostrovnej Indie a populáciu dostatočne veľkú na to, aby bol zaradený do kategórie najmenej ohrozený. Populačný trend nie je v dostupných zdrojoch explicitne uvedený. Hlavnou potenciálnou hrozbou je strata a fragmentácia lesných biotopov v dôsledku odlesňovania a premeny krajiny v Indii. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka22 cm (43–53 g)
PôvodEndemit polostrovnej Indie
PovahaAktívny, hlasný, prevažne pozemný druh podrastu
StravaPrevažne hmyz a bezstavovce, doplnkovo bobule a plody
Dožitiedo cca 10 r (orientačne)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

65% 20% 10% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, mravce, húsenice, larvy a pavúky zbierané pri zemi v opade a v hustom podraste; hlavná zložka po celý rok a nevyhnutná pri odchove mláďat 65%
Bobule a drobné plody — sezónny doplnok v podraste lesov a kroví 20%
Semená a drobné rastlinné semená — doplnková zložka, najmä mimo hniezdneho obdobia 10%
Mäkké zelené časti rastlín a klíčky — príležitostný doplnok 3%
Minerály a grit — drobné kamienky na trávenie, prijímané zo zeme 2%

Odporúčané potraviny

  • Živá potrava — hmyz (chrobáky, mravce), larvy, kukly, húsenice a pavúky; pre tento prevažne hmyzožravý druh nevyhnutný základ jedálnička po celý rok
  • Mäkká mäsitá zmes pre mäkkozobé vtáky (insectivore softbill) — vhodná báza v (vzácnom) chove, doplnená živým hmyzom
  • Múčne červy, cvrčky a ďalší kŕmny hmyz — dôležitý zdroj bielkovín, najmä v období rozmnožovania a pelichania
  • Drobné bobule, plody a kúsky ovocia — sezónny doplnok; bobule tvoria prirodzenú zložku stravy v prírode
  • Malé semená — doplnková zložka mimo hniezdneho obdobia; nie základ kŕmenia
  • Zelené krmivo — naklíčené semená, mladá zeleň (nepostriekané, umyté)
  • Vitamíny a minerály — najmä vápnik a vitamín D3 v hniezdnej perióde a pri odchove mláďat
  • Grit a sépiová kosť trvalo k dispozícii a denne čerstvá pitná voda; plytká miska na kúpanie vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekaný (pesticídmi ošetrený) hmyz, zelenina a semená neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a živá potrava — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne tučné olejnaté semená (slnečnica) ako základ — pre prevažne hmyzožravý druh nevhodné, vedú k poruchám trávenia a obezite
Tip od odborníka Šabľozob žltozobý je v prírode prevažne hmyzožravý (mäkkozobý) druh — dlhý zahnutý žltý zobák mu umožňuje obratne hrabať sa v opade a vyhrabávať hmyz, larvy a bezstavovce z pôdy a lístia. Stravu dopĺňa bobuľami a plodmi dostupnými v podrastu. V európskej avikultúre ide o vzácne chovaného mäkkozobého vtáka, preto overené detailné chovateľské recepty prakticky neexistujú. Odporúčania vychádzajú zo všeobecných zásad pre mäkkozobé (insektivorné) vtáky: základom by mala byť kvalitná mäkká mäsitá zmes (softbill/insectivore) doplnená pravidelnou živou potravou (múčne červy, cvrčky), sezónne ovocie a bobule, vápnik a vitamín D3 v hniezdnej perióde, grit a sépiová kosť trvalo k dispozícii a denne čerstvá voda. Pre prevažne hmyzožravého vtáka nie sú vhodné zrninové zmesi ako základ — vedú k poruchám trávenia. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.8
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Šabľozob žltozobý patrí medzi hlasné timálie — ozýva sa silnými prenikavými hvizdovými tónmi a charakteristickým antifónnym duetom páru, pri ktorom si samec a samica striedajú slohy tak presne, že to znie ako jeden hlas. Bežným prejavom sú aj bublajúce volania (characteristic bubbling calls). V byte by jeho vytrvalý hlas mohol rušiť — ide o druh vhodnejší do priestrannej vonkajšej voliéry. Keďže sa chová len vzácne, posudzovanie rušenia susedov je do veľkej miery teoretické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Šabľozob žltozobý nie je maznavý vták na ruku — ide o plachejší pozemný mäkkozobý druh, ktorý si v zajatí udržiava odstup. Fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci. Akýkoľvek vzťah má podobu pokojného pozorovania aktívneho vtáka vo voliére, nie maznania.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny, prevažne pozemný druh — šabľozob žltozobý celý deň prehľadáva opad a podrast, kde dlhým zahnutým zobákom vyhrabáva hmyz a bezstavovce. Je to čulý a hlasný vták s veľkou potrebou priestoru, štruktúrovaného prostredia (krovie, vetvy, vrstva lístia na hrabanie). Práve táto aktivita je dôvodom, prečo sa hodí len do priestrannej zarastenej voliéry, nie do klietky.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Šabľozob žltozobý nenapodobňuje ľudskú reč — timálie túto schopnosť nemajú. Jeho repertoár je vrodený a tvoria ho hlasné hvizdy, duetové piesne páru a bublajúce volania. Reč sa nenaučí; ide o lesný mäkkozobý druh, ktorý sa nedrží ako hovoriaci spoločenský vták.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Šabľozob žltozobý patrí medzi hlasné a vokálne výrazné timálie — jeho prejav je silný, prenikavý a charakteristický. Najtypickejším prejavom je antifónne dueto páru: samec vydáva hlasný, flautovitý hvizdový tón oop-pu-pu-pu, na ktorý bezprostredne nadväzuje samica tónom krukru — pár je natoľko synchronizovaný, že to znie, akoby spieval jeden vták. Repertoár zahŕňa aj bublajúce volania (characteristic bubbling calls) používané na komunikáciu a obhajobu teritória. V prírode je šabľozob žltozobý skôr počuť než vidieť, keďže sa pohybuje skryto pri zemi. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Šabľozob žltozobý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Timálie túto schopnosť nemajú — repertoár flautovitých hvizdov, antifónnych duetov a bublajúcich volaní je vrodený. Reč sa nenaučí; ide o lesný mäkkozobý druh, ktorý sa nedrží ako hovoriaci spoločenský vták.

Typické zvuky

  • Antifónne dueto páru — samec vydáva hlasný flautovitý hvizdový tón oop-pu-pu-pu, na ktorý samica bezprostredne odpovedá tónom krukru; synchronizácia páru je taká presná, že to znie ako jeden hlas
  • Bublajúce volania — charakteristické bublajúce zvuky používané pri pohybe v podraste a pri komunikácii; typický kontaktný hlas tohto druhu
  • Ostrý poplašný hlas — rachotivé alebo piskľavé krik pri vyrušení alebo prítomnosti predátora; druh sa rýchlo skryje do hustého podrastu
  • Tichšie kontaktné hlásky — jemné tichšie zvuky pri pohybe páru v hustom krovie; menej nápadné než duetový hvizdový hlas

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (december–máj) v hustom krovie a lesoch polostrovnej Indie (zdroj: Wikipedia EN)
Tok — pár sa intenzívne ozýva antifónnym duetom; samec a samica synchronizovane striedajú slohy; obhajoba teritória
Odchov mláďat — znáška zvyčajne 3 čisto bielych vajec; obaja rodičia kŕmia; kľúčový je dostatok hmyzu
Mimohniezdne obdobie — vtáky sa pohybujú v pároch alebo malých skupinkách v hustom krovie; druh je stály (nesťahovavý)
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; obdobie zvýšenej potreby kvalitnej, bielkovinami bohatej potravy
Celoročne stály druh svojho areálu — pohybuje sa pri zemi v hustom kroví a opade; nesťahovavý endemit polostrovnej Indie

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vzácne chovaný mäkkozobý druh — nie je to bežný klietkový vták. Šabľozob žltozobý je indický lesný hmyzožravec, ktorý sa v európskej avikultúre objavuje len ojedinele a chovateľské skúsenosti s ním sú obmedzené. Nejde o maznáčika na ruku ani o nenáročný zrninožravý druh — je to čulý, hlasný a prevažne pozemný vták s nárokmi (priestranná zarastená voliéra, vrstva lístia na hrabanie, prevažne živá a mäkká strava), ktoré zvládne skôr skúsený chovateľ mäkkozobých vtákov. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; chovateľské odporúčania vychádzajú zo všeobecných zásad pre mäkkozobé vtáky a pre tento konkrétny druh nie sú podrobne overené.
Priestor Druh sa chová len vzácne, no jeho prirodzené nároky určujú jasný smer: potrebuje priestrannú zarastenú voliéru s hustým krovím, vetvami v rôznych výškach a najmä vrstvou lístia alebo substrátu na zemi na hrabanie, keďže je to prevažne pozemný hmyzožravec. Tesná klietka je preň nevhodná — obmedzuje jeho prirodzenú aktivitu. Ideálne je vonkajšie alebo presvetlené vnútorné zariadenie s úkrytmi, kde môže celý deň prehľadávať podrast. Pre tohto aktívneho vtáka platí, že priestor a štruktúra prostredia sú dôležitejšie než akékoľvek doplnkové vybavenie.
Deti v domácnosti Šabľozob žltozobý nie je domáci maznáčik ani spoločenský vták na ruku pre deti — ide o plachejší a hlasný lesný mäkkozobý druh, ktorý sa chová len vzácne a vo voliére si udržiava odstup. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý druh z atlasu vtákov: učí o indických lesoch, o tom, ako dlhý zahnutý zobák pomáha vyhrabávať hmyz z opadu, a o unikátnom antifónnom duete páru. Najlepšou interakciou s týmto druhom je rešpekt a pozorovanie z odstupu.
Hlučnosť Druh je pomerne hlasný — prenikavé hvizdy a duetové piesne páru môžu prenikať cez steny a vytrvalé ozývanie by v byte mohlo rušiť. Vhodnejší je do priestrannej vonkajšej voliéry než do tichej domácnosti. Keďže sa šabľozob žltozobý chová len vzácne, posudzovanie vhodnosti do bytu je prevažne teoretické.
Verdikt odborníka Šabľozob žltozobý (Pomatorhinus horsfieldii) je stredne veľká timália (22 cm, 43–53 g) z čeľade timáliovité (Timaliidae) s nezameniteľným dlhým, nadol zahnutým žltým zobákom s čiernou bázou hornej čeľuste. Temeno a svrchná časť hlavy sú tmavé, nad okom sa tiahne dlhý biely nadočný prúžok (obočie), pod ním čierny prúžok cez oko. Hrdlo a hruď sú biele, kontrastujúce s tmavošedohnedou hornou stranou tela a tmavosivými bokmi. Chvost je dlhý a graduovaný; krídla krátke. Pohlavia sú sfarbením totožné (bez dimorfizmu). Druh je endemický pre polostrovnú Indiu — vyskytuje sa južne od línie Rádžasthán–Orísa v lesoch, hustom krovie a sekundárnom poraste. Je to stály (nesťahovavý) druh so 4 poddruhmi. Prevažne pozemný hmyzožravec — hľadá potravu hrabaním v opade; živí sa hmyzom, bobuľami a plodmi. Mimoriadne hlasný druh: ozýva sa charakteristickým antifónnym duetom páru (oop-pu-pu-pu + krukru) a bublajúcimi volaniami. Hniezdi december–máj v globálnom hniezde z lístia ukrytom nízko v krovie; znáška zvyčajne 3 čisto biele vajcia. V avikultúre ide o vzácne chovaného mäkkozobého vtáka — nie je to bežný klietkový druh. IUCN: najmenej ohrozený (LC), hodnotenie BirdLife International 2018; bez CITES.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (mäkkozobý druh, chová sa vzácne)
Priestranná zarastená voliéra s hustým krovím, vetvami v rôznych výškach a vrstvou lístia alebo substrátu na hrabanie; tesná klietka je nevhodná
Šabľozob žltozobý je prevažne pozemný, aktívny mäkkozobý vták, ktorý potrebuje priestrannú zarastenú voliéru s úkrytmi a najmä vrstvou lístia alebo substrátu na zemi na hrabanie, kde môže celý deň prehľadávať podrast. Tesná klietka mu nevyhovuje. Prirodzene sa zdržiava pri zemi v hustom krovie, lesoch a sekundárnom poraste polostrovnej Indie. Ide o druh pre skúseného chovateľa mäkkozobých vtákov.
Spoločenské správanie
Žije v pároch; niekedy sa pridáva k zmiešaným kŕdľom hľadajúcim potravu; v hniezdnej sezóne teritoriálny
Druh žije prevažne v pároch; mimo hniezdenia sa môže pridávať k zmiešaným kŕdľom hľadajúcim potravu v podraste (mixed-species foraging flocks; zdroj: Wikipedia EN). Pár je silne zviazaný a charakteristicky duetuje (samec a samica synchronizovane spievajú). V hniezdnej sezóne si pár háji teritórium. V chove treba počítať s jeho hlučnosťou a sociálnymi nárokmi.
Teplota a podnebie
Tropické a subtropické lesné prostredie; lesy vlhkej nížiny a kopcov polostrovnej Indie
Druh je prispôsobený na tropické a subtropické vlhké lesné prostredie polostrovnej Indie — vlhké nížinné lesy aj kopcovité lesy do väčších nadmorských výšok. Je to stály druh bez dlhých sezónnych migrácií. V chove potrebuje ochranu pred mrazom a prievanom; vhodná teplota minimálne 15–18 °C.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Veľká, voľná guľovitá (globálna) hmota lístia ukrytá v krovie pri zemi alebo nízko nad zemou; znáška zvyčajne 3 čisto biele vajcia
Hniezdo je veľká, voľná guľovitá (globálna) hmota lístia (large and loose globular mass of foliage) ukrytá v krovie pri zemi alebo nízko nad ňou (zdroj: Wikipedia EN). Znáška obsahuje zvyčajne 3 vajcia (rozsah 2–4), ktoré sú čisto biele. Hniezdna sezóna trvá december–máj. Inkubačná doba a presné hniezdne detaily (kto sedí, dĺžka kŕmenia) nie sú v dostupných zdrojoch overené; presné údaje neoverené.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode v podraste; v chove plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa vtáky kúpu v plytkých kalužiach a potokoch v podrastu. V chove ponúkni plytkú misku s čistou vodou na kúpanie a udržuj suché, čisté prostredie ako prevenciu plesní a parazitov. Misku aj vodu vymieňaj denne.
Svetlo a denný režim
Denný vták aktívny od svitania; prehľadáva podrast celý deň, ráno a podvečer sa najhlasnejšie ozýva
Šabľozob žltozobý je denný vták aktívny od svitania, ktorý celý deň prehľadáva podrast a lístie. Najhlasnejší býva ráno a podvečer, keď sa pár intenzívne ozýva a duetuje. Je to stály druh bez výraznej sezónnej migrácie; endemit polostrovnej Indie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Pred hniezdnou sezónou, cca november–december (zdroj: Wikipedia EN — hniezdna sezóna december–máj)

Pred začiatkom hniezdnej sezóny sa pár intenzívne ozýva a duetuje — samec a samica synchronizovane striedajú tóny silného flautovitého hvizdu, čím spevňujú pevné párové puto a hája teritórium. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými timáliami; presné druh-špecifické údaje neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov; v zajatí sa druh rozmnožuje len ojedinele.

Hniezdo a znáška
Znáška zvyčajne 3 vajcia (rozsah 2–4); hniezdna sezóna december–máj (zdroj: Wikipedia EN)

Hniezdo je veľká, voľná guľovitá (globálna) hmota lístia ukrytá v krovie pri zemi alebo nízko nad ňou. Znáška obsahuje zvyčajne 3 čisto biele vajcia (rozsah 2–4; zdroj: Wikipedia EN). Hniezdna sezóna trvá december–máj. Ide o údaje z voľnej prírody — hniezdo druhu v zajatí sa prakticky nevyskytuje.

Inkubácia
Presné údaje pre tento druh neoverené; analógiou s príbuznými timáliami cca 13–16 dní

Presná dĺžka inkubácie pre šabľozoba žltozobého nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — pri príbuznom šabľozobovi červenolícom (P. erythrogenys) trvá inkubácia cca 13–16 dní; uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické (presné údaje neoverené). V tomto období je kľúčový pokoj v okolí hniezda a dostatok potravy.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný (presné trvanie neoverené)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich pravdepodobne obaja rodičia. Živočíšna bielkovina, najmä hmyz, larvy a bezstavovce, je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presný vek vyletenia neoverený; juvenily bledšie a tlmenejšie

Mláďatá opúšťajú hniezdo po niekoľkých týždňoch (presný vek pre tento druh neoverený). Juvenily sú celkovo bledšie a tlmenejšie než dospelé vtáky. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú. Sfarbenie dospelých vtákov (biele hrdlo, tmavé temeno, kontrastné obočie) nadobúdajú postupne.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné druh-špecifické údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými timáliami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie sa orientačne uvádza na 10 rokov (zdroj: oiseaux.net); presné druh-špecifické údaje o dožití v zajatí nie sú overené.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Druh sa chová len vzácne a neochočuje sa na ruku — ide o plachejší lesný mäkkozobý druh. Vo voliére si pri trpezlivom, pokojnom prístupe a pravidelnom kŕmení môže na chovateľa zvyknúť natoľko, že nie je výrazne plachý, no skutočné ochočenie nie je reálnym cieľom.

Šabľozob žltozobý je plachejší lesný mäkkozobý druh, ktorý sa neochočuje na ruku — pohybuje sa aktívne pri zemi a pred človekom si udržiava odstup. Nie je to vták na maznanie ani spoločenský maznáčik. Pri trpezlivom, pokojnom prístupe a pravidelnom kŕmení vo voliére si môže na chovateľa zvyknúť a prestať byť výrazne plachý — to je realistické maximum. Zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie aktívneho, hlasného vtáka z odstupu.

1

Neočakávaj vtáka na ruku — šabľozob žltozobý je plachejší lesný druh, ktorý si kontakt zblízka nevyhľadáva

2

Zabezpeč priestrannú zarastenú voliéru s úkrytmi a vrstvou lístia na hrabanie — pocit bezpečia je základom, aby vták nebol ustráchaný

3

Buduj dôveru pokojne a cez krmivo — pravidelné kŕmenie živou a mäkkou potravou v ten istý čas, bez prudkých pohybov a hluku

4

Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo; rešpektuj ochranu vtáctva

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa chová len vzácne — bežná trhová cena je ťažko stanoviteľná (presné údaje neoverené)

Šabľozob žltozobý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre chová len vzácne — ide o indický mäkkozobý lesný druh, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách, takže ustálená trhová cena preň prakticky neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Ak sa výnimočne objaví u špecializovaného chovateľa mäkkozobých vtákov, cena zodpovedá vzácnosti a nárokom druhu. Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva a veterinárne a dovozné predpisy; pri kúpe je dôležitý doklad o legálnom (chovnom) pôvode.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre je vzácny; ak vôbec, tak u špecializovaných chovateľov mäkkozobých (insektivorných) vtákov
Pri akejkoľvek ponuke vyžaduj doklad o legálnom chovnom pôvode (krúžok, doklady) — uprednostni vtáky odchované v zajatí pred dovozom z prírody
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania tohto druhu; v jeho areáli v Indii je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode
Na čo si dať pozor Šabľozob žltozobý nie je bežný vták na predaj — ide o vzácne chovaného mäkkozobého druhu s vyššími nárokmi (priestranná voliéra, prevažne živá a mäkká strava). Ak na neho narazíš, ber ho ako druh pre skúseného chovateľa mäkkozobých vtákov, nie pre začiatočníka. Pri kúpe vždy over legálny chovný pôvod a uprednostni jedince odchované v zajatí. Najlepšie tento druh spoznáš pozorovaním vo voľnej prírode v indických lesoch a štúdiom atlasov a databáz.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Šabľozob žltozobý 22 cm Šabľozob červenolíci 22–26 cm Šabľozob obočnatý 19–23 cm Šabľozob bielohrdlý cca 19–22 cm
Šabľozob žltozobý Šabľozob červenolíci (Pomatorhinus erythrogenys) Šabľozob obočnatý (Pomatorhinus schisticeps) Šabľozob bielohrdlý (Pomatorhinus ruficollis)
Dĺžka22 cm22–26 cm19–23 cmcca 19–22 cm
Váha43–53 g59–70 g40 gcca 25–35 g
Dožitiedo cca 10 r (orientačne, zdroj: oiseaux.net)presné údaje neoverenédo cca 9 r (v zajatí)presné údaje neoverené
Hlučnosťvzácne chovaný mäkkozobý druh — pre skúseného chovateľavzácne chovaný mäkkozobý druhvzácne chovaný mäkkozobý druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (BirdLife 2018), bez CITESIUCN LC (2016), bez CITESIUCN LC (2016), bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaTmavé temeno, čierny prúžok cez oko, dlhé biele obočie, biele hrdlo a hruď, tmavošedohnedá horná strana, tmavosivé boky; dlhý žltý zahnutý zobák s čiernou bázou; pohlavia rovnaké (bez dimorfizmu)Väčší príbuzný; rozsiahla oranžovohrdzavá farba na lícach a bokoch; sivé temeno (nie tmavé); sivý zobák so svetlou bázou dolnej čeľuste; chýba čierne temeno šabľozoba žltozobéhoBridlicovosivé (nie tmavohnedočierne) temeno; biele obočie; biele hrdlo a hruď; gaštanové boky hrude; dlhý žltý zahnutý zobák; podobný celkový vzor, no bridlicové temeno namiesto tmavéhoMenší šabľozob s bielym hrdlom, hrubším bielym obočím a hrdzavohnedastým krkom; tenší zahnutý zobák; podobný celkový vzor, no subtílnejší a s výraznejším hrdzavohnedým krkom
AreálEndemit polostrovnej Indie južne od línie Rádžasthán–Orísa; stály pozemný hmyzožravec, 4 poddruhy, hlasný antifónny duetový druh lesov a hustého krovieHimaláje (SV Pakistan, S India, Nepál, Bhután), 300–2400 m; od šabľozoba žltozobého sa odlišuje sfarbením líc, sivastejším temenom a himalájskym areálomHimaláje, SV India, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Kambodža, Vietnam, Malajský polostrov; druh sa areálom s šabľozobom žltozobým neprekrýva — žije severne od nehoHimaláje a juhovýchodná Ázia; areál sa čiastočne prekrýva s výskytom šabľozoba obočnatého; geograficky od šabľozoba žltozobého oddelený himalájskym pásom

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy — mäkkozobé vtáky kŕmené vlhkou mäsitou zmesou a hmyzom sú na ňu obzvlášť citlivé. Prevencia: čerstvé, neplesnivé krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie, suchá podestielka, rýchle odstraňovanie zvyškov mäkkej stravy. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Prevažne pozemné, hrabavé vtáky prijímajú parazity zo zeme a živej potravy (kokcídie, hlísty). Pomáha hygiena voliéry, čerstvé krmivo a pravidelná koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové vtáky drž oddelene v karanténe.

Hemochromatóza (ukladanie železa do pečene)
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, opuch brucha, ťažkosti s dýchaním, chudnutie, náhly úhyn

Mäkkozobé a ovocie prijímajúce vtáky sú náchylné na nadmerné ukladanie železa v pečeni (hemochromatóza/iron storage disease) pri strave s vysokým obsahom železa. Prevencia: kŕmne zmesi pre mäkkozobé s nízkym obsahom železa, primeraný podiel ovocia, vyhýbanie sa potrave bohatej na železo. Presné dietetické potreby tohto druhu v chove nie sú overené.

Podvýživa pri nevhodnej (zrninovej) strave
stredná

Príznaky: Slabosť, nastŕpané perie, zhoršená kondícia, poruchy trávenia, znížená plodnosť

Šabľozob žltozobý je prevažne hmyzožravec — kŕmenie ako zrninožravý vták (samé semená) vedie k podvýžive a poruchám trávenia. Základom musí byť mäkká mäsitá zmes a živý hmyz, doplnené ovocím a bobuľami. Jednostranná strava oslabuje imunitu a kondíciu.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Plachejší lesný druh zle znáša odchyt a manipuláciu — vo voliére aj v ruke je náchylný na paniku a nárazy. Manipuláciu obmedz na minimum, voliéru zariaď s úkrytmi a tlmeným prostredím. U zranených jedincov je kľúčové ticho, tma a minimum stresu.

Prevencia Pri (vzácnom) chove šabľozoba žltozobého platia zásady starostlivosti o mäkkozobé (insektivorné) vtáky: (1) Správna strava — základ tvorí mäkká mäsitá zmes a živý hmyz, doplnené ovocím a bobuľami; pozor na hemochromatózu (uprednostni zmesi s nízkym obsahom železa) a nikdy nekŕm ako zrninožravca. (2) Hygiena a vetranie — mäkká vlhká strava rýchlo plesnivie, preto čerstvé krmivo, rýchle odstraňovanie zvyškov a suché, dobre vetrané prostredie ako prevencia aspergilózy. (3) Priestor a pokoj — priestranná zarastená voliéra s úkrytmi a vrstvou lístia znižuje stres tohto plachejšieho aktívneho druhu. (4) Karanténa a kontrola trusu pri parazitoch. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára. Keďže sa druh chová len vzácne, presné chovateľské a dietetické potreby preň nie sú podrobne overené.

Zaujímavosti

1

Žltý zobák ako šabľa — diagnostický znak — najnápadnejším znakom druhu je dlhý, nadol zahnutý (dekurvátny) žltý zobák s čiernou bázou hornej čeľuste, podľa ktorého dostal slovenské meno šabľozob. Tvar zobáka mu umožňuje obratne vyhrabávať hmyz a bezstavovce z opadu a pôdy — ideálny nástroj pozemného hmyzožravca hustého podrastu.

2

Výrazné biele obočie a tmavá maska — okrem žltého zobáka sú diagnostickým znakom tmavé temeno a čierny prúžok cez oko v kombinácii s dlhým bielym nadočným prúžkom (obočím), ktorý výrazne kontrastuje s tmavou tvárou. Práve tento vzor spolu so žltým zobákom odlišuje šabľozoba žltozobého od všetkých ostatných druhov v jeho areáli.

3

Biela hruď a tmavé boky — kontrastné sfarbenie — hrdlo a hruď sú čisto biele, čo kontrastuje s tmavošedohnedou hornou stranou a tmavosivými až čiernymi bokmi. Tento vzor je podobný u iných šabľozobov z rodu Pomatorhinus, no kombinácia so žltým zobákom a tmavým temenom je pre tohto endemita Indie charakteristická.

4

Jediný šabľozob polostrovnej Indie — šabľozob žltozobý je jediným zástupcom rodu Pomatorhinus, ktorý žije na Indickom polostrove južne od línie Rádžasthán–Orísa. Na severe subkontinentu ho nahrádza príbuzný šabľozob červenolíci (P. erythrogenys), v Himalájach šabľozob bielohrdlý (P. ruficollis) a obočnatý (P. schisticeps) — geografická výlučnosť na peninsulárnej Indii je u tohto druhu jasná.

5

Antifónne dueto — presne synchronizovaný hlas páru — pár sa ozýva charakteristickým antifónnym duetom: samec vydáva hlasný flautovitý hvizdový tón oop-pu-pu-pu, na ktorý samica okamžite a presne nadväzuje tónom krukru. Synchronizácia je taká dokonalá, že to znie, akoby spieval jeden vták. Tento duet slúži na obhajobu teritória a posilnenie párového puta.

6

V prírode skôr počuť než vidieť — napriek relatívne nápadnému sfarbeniu sa šabľozob žltozobý pohybuje skryto pri zemi v hustom podraste, takže ho pozorovatelia skôr počujú než vidia. Pohybuje sa skákavým pohybom po zemi, listuje v opade a niekedy sa pridáva k zmiešaným kŕdľom hľadajúcim potravu (mixed-species foraging flocks; zdroj: Wikipedia EN).

7

Globálne hniezdo z lístia pri zemi — hniezdo šabľozoba žltozobého je veľká, voľná guľovitá (globálna) masa lístia (large and loose globular mass of foliage) ukrytá v krovie pri zemi alebo nízko nad ňou — typická stratégia zamaskovaného hniezdenia pozemných timálií. Znáška je zvyčajne 3 čisto biele vajcia (rozsah 2–4); hniezdna sezóna trvá december–máj.

8

4 poddruhy rôznej farby — nominátny horsfieldii (juhoindická plošina) tvorí referenčnú formu; obscurus (SZ India) je svetlejší a sivastejší; travancoreensis (JZ India — Kérala, Goa) je najtemnejší; maderaspatensis (Východné Ghaty) má prechodné sfarbenie a ako jediný poddruh nemá čiernu bázu zobáka a má kratší zobák. Tieto rozdiely odrážajú lokálne podmienky prostredia.

9

Druhové meno venované naturalistovi Horsefieldovi — latinský názov horsfieldii je venovaný americkému naturalistovi Thomasovi Horsefieldovi (1773–1859), ktorý dlhé roky pracoval pre Britskú Východoindickú spoločnosť a opísal množstvo indických a jávskych živočíchov a rastlín. Druh opísal v roku 1832 plukovník William Henry Sykes na základe vzoriek z Indie.

Taxonomická klasifikácia

species Šabľozob žltozobý (Pomatorhinus horsfieldii)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Timaliidae (timáliovité)
Rod Pomatorhinus Horsfield, 1821
Druh Pomatorhinus horsfieldii Sykes, 1832
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemický indický druh; v Európe nie je pôvodný a v avikultúre sa chová len vzácne ako mäkkozobý vták
Poddruhy Rozoznávajú sa 4 poddruhy (zdroj: Wikipedia EN, Avibase): nominátny horsfieldii Sykes, 1832 (nížiny južnej Indickej plošiny); obscurus Hume, 1872 (svetlejšie, sivastejšie sfarbenie — suché severozápadné oblasti: Madhjapradéš, Rádžasthán, Gudžarát, príp. Orísa); travancoreensis Harington, 1914 (tmavšie sfarbenie — Západné Ghaty južne od Goy; typová lokalita Peermade, Travancore, Kérala); maderaspatensis Whistler, 1936 (Východné Ghaty — prechodné sfarbenie medzi nominátom a obscurus, chýba čierna báza hornej čeľuste, kratší zobák; záznamy z Palkonda Hills, Nallamalai Hills, Kurumbapatti a Shevaroy Hills). Druh opísal plukovník William Henry Sykes v roku 1832; druhové meno horsfieldii je venované americkému naturalistovi Thomasovi Horsefieldovi (1773–1859), dlhoročnému pracovníkovi Východoindickej spoločnosti.
Avibase_ID 212FC7939803BFBE

? Často kladené otázky

Len výnimočne a pre skúseného chovateľa. Šabľozob žltozobý je indický mäkkozobý (prevažne hmyzožravý) lesný druh, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre chová len vzácne. Nie je to bežný klietkový vták — je to čulý, hlasný a prevažne pozemný druh s vyššími nárokmi: priestranná zarastená voliéra s vrstvou lístia na hrabanie a prevažne živá a mäkká strava (hmyz, mäkká mäsitá zmes, ovocie). Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; chovateľské odporúčania vychádzajú zo zásad pre mäkkozobé vtáky a pre tento druh nie sú podrobne overené.

Šabľozob žltozobý je endemit polostrovnej Indie — geograficky sa teda s väčšinou príbuzných druhov neprekrýva. Od šabľozoba červenolíceho (P. erythrogenys) sa odlišuje absenciou rozsiahlej oranžovohrdzavej farby na lícach a tým, že má tmavé temeno (nie sivé); od obočnatého (P. schisticeps) ho odlišuje tmavé (nie bridlicovosivé) temeno a areál (peninsulárna India vs. Himaláje a JV Ázia). Kombinacia žltý zahnutý zobák + tmavé temeno + čierny prúžok cez oko + biele hrdlo je pre šabľozoba žltozobého charakteristická.

Je to prevažne hmyzožravý (mäkkozobý) druh. Základ jedálnička tvoria bezstavovce zbierané z opadu a pôdy — hmyz, larvy, kukly, húsenice, pavúky. Stravu dopĺňa bobuľami a plodmi dostupnými v podrastu. Práve preto má dlhý zahnutý žltý zobák, ktorým obratne prehľadáva opad a pôdu. V (vzácnom) chove musí byť základom mäkká mäsitá zmes a živý hmyz, nie zrninová zmes.

Je to endemit polostrovnej Indie — vyskytuje sa južne od línie Rádžasthán–Orísa. Obýva lesy, husté krovie, sekundárny porast a vlhké krovište prevažne kopcovitých oblastí. Je to stály (nesťahovavý) druh so 4 poddruhmi rozloženými naprieč rôznymi časťami poluostrova. V strednej Európe sa nevyskytuje.

IUCN hodnotí šabľozoba žltozobého ako najmenej ohrozeného (LC) podľa hodnotenia BirdLife International z roku 2018. Populačný trend nie je v dostupných zdrojoch explicitne uvedený; druh má rozsiahly areál v rámci Indie. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva.

Šabľozob žltozobý znáša zvyčajne 3 čisto biele vajcia (rozsah 2–4) do veľkého guľovitého hniezda z lístia ukrytého v krovie pri zemi. Hniezdna sezóna trvá december–máj (zdroj: Wikipedia EN). Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je spoľahlivo overená — pri príbuznom šabľozobovi červenolícom trvá cca 13–16 dní (uvádzame ako orientačné); presné druh-špecifické údaje neoverené.

Je to nápadne hlasný druh — najkrajším prejavom je antifónne dueto páru: samec vydá flautovitý hvizdový tón oop-pu-pu-pu a samica okamžite odpovedá krukru, pričom synchronizácia je taká presná, že to znie ako jeden hlas. Repertoár zahŕňa aj bublajúce volania a poplašné hlasy. Hlas je melodický, ale prenikavý a vytrvalý, preto v byte môže rušiť a vhodnejší je do priestrannej voliéry. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

ZDROJ: Avibase (Pomatorhinus horsfieldii, ID 212FC7939803BFBE, slovenský názov šabľozob žltozobý, čeľaď Timaliidae, rad Passeriformes, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=212FC7939803BFBE a SK

 Video — Šabľozob žltozobý

Šabľozob žltozobý (Pomatorhinus horsfieldii) — spev a hlas v prírode

Šabľozob žltozobý (Pomatorhinus horsfieldii) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Indian Scimitar Babbler, Česky:   křivozobka indická, Nemecky:   Horsfieldsäbler, Španielsky:   Cimitarra India, Francúzsky:   Pomatorhin de Horsfield, Taliansky:   Garrulo scimitarra indiano, Holandsky:   Travancorekruiplijster, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   łączniak żółtodzioby, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Желтоклювый саблеклюв, Japonsky:   インドマミジロマルハシ, Latinsky:   Pomatorhinus horsfieldii Sykes, 1832