Šabľozob obočnatý (Pomatorhinus schisticeps)

Timaliidae (timáliovité)

Šabľozob obočnatý

Pomatorhinus schisticeps — stredne veľká juhoázijská timália s dlhým žltým zahnutým zobákom a výrazným bielym obočím — hlasný pozemný hmyzožravec hustého lesného podrastu, ktorý spieva v páre antifónne dueto

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, rok 2016). Napriek klesajúcemu populačnému trendu nie je pokles dosť rýchly na to, aby sa druh priblížil prahom pre kategóriu zraniteľný, a populácia je stále dostatočne veľká. Druh má rozsiahly areál od Himalájí po Malajský polostrov. Hlavnou hrozbou je strata a fragmentácia lesných biotopov v juhovýchodnej Ázii v dôsledku odlesňovania a pretvárania krajiny. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka19–23 cm (40 g)
PôvodHimaláje, SV India, Mjanmarsko, Thajsko, JV Ázia
PovahaAktívny, hlasný, prevažne pozemný druh podrastu
StravaPrevažne hmyz a bezstavovce, doplnkovo semená a bobule
Dožitiedo cca 9 r (v zajatí, orientačne)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

65% 20% 10% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, mravce, húsenice, larvy a pavúky zbierané pri zemi v lístí a hustom podraste; hlavná zložka po celý rok a nevyhnutná pri odchove mláďat 65%
Semená a drobné rastlinné semená — doplnková zložka, najmä mimo hniezdneho obdobia 20%
Bobule a drobné plody — sezónny doplnok v podraste a na okrajoch lesa 10%
Mäkké zelené časti rastlín a klíčky — príležitostný doplnok 3%
Minerály a grit — drobné kamienky na trávenie, prijímané zo zeme 2%

Odporúčané potraviny

  • Živá potrava — hmyz (chrobáky, mravce), larvy, kukly, húsenice a pavúky; pre tento prevažne hmyzožravý druh nevyhnutný základ jedálnička po celý rok
  • Mäkká mäsitá zmes pre mäkkozobé vtáky (insectivore softbill) — vhodná báza v (vzácnom) chove, doplnená živým hmyzom
  • Múčne červy, cvrčky a ďalší kŕmny hmyz — dôležitý zdroj bielkovín, najmä v období rozmnožovania a pelichania
  • Drobné bobule, plody a kúsky ovocia — sezónny doplnok podobne ako v prírode
  • Malé semená — doplnková zložka mimo hniezdneho obdobia; nie základ kŕmenia
  • Zelené krmivo — naklíčené semená, mladá zeleň (nepostriekané, umyté)
  • Vitamíny a minerály — najmä vápnik a vitamín D3 v hniezdnej perióde a pri odchove mláďat
  • Grit a sépiová kosť trvalo k dispozícii a denne čerstvá pitná voda; plytká miska na kúpanie vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekaný (pesticídmi ošetrený) hmyz, zelenina a semená neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a živá potrava — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne tučné olejnaté semená (slnečnica) ako základ — pre prevažne hmyzožravý druh nevhodné, vedú k poruchám trávenia a obezite
Tip od odborníka Šabľozob obočnatý je v prírode prevažne hmyzožravý mäkkozobý druh — jeho jedálniček tvoria z väčšej časti bezstavovce zbierané pri zemi a v nízkom podraste (hmyz, larvy, kukly, húsenice, pavúky), doplnené malými semenami a bobuľami, najmä mimo hniezdneho obdobia. V európskej avikultúre ide o vzácne chovaného mäkkozobého vtáka, preto overené detailné chovateľské recepty preň prakticky neexistujú. Odporúčania nižšie vychádzajú zo všeobecných zásad pre mäkkozobé (insektivorné) vtáky: základom by mala byť kvalitná mäkká mäsitá zmes (softbill/insectivore) doplnená pravidelnou živou potravou (múčne červy, cvrčky), sezónne ovocie a bobule, vápnik a vitamín D3 v období rozmnožovania, grit a sépiová kosť trvalo k dispozícii a denne čerstvá voda. Pre prevažne hmyzožravého vtáka nie sú vhodné zrninové zmesi ako základ — vedú k poruchám trávenia. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.8
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Šabľozob obočnatý patrí medzi hlasné timálie — ozýva sa silnými, prenikavými hvizdovými volaním, rachotivými hlásky a charakteristickými antifónnymi duetovými piesňami páru, pri ktorých si samec a samica striedajú slohy. Repertoár zahŕňa aj kvičiace a rachotiace hlasy pri poplašení. V byte by jeho prenikavý a vytrvalý hlas mohol byť rušivý — ide o druh skôr do priestrannej vonkajšej voliéry. Keďže sa chová len vzácne, posudzovanie rušenia susedov je do veľkej miery teoretické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Šabľozob obočnatý nie je maznavý vták na ruku — ide o plachejší lesný mäkkozobý druh, ktorý sa chová len vzácne a v zajatí si udržiava odstup. Fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci a neprirodzený. Akýkoľvek vzťah má podobu pokojného pozorovania zaujímavého aktívneho vtáka vo voliére, nie maznania či nosenia na ruke.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny, prevažne pozemný druh — šabľozob obočnatý celý deň prehľadáva lístie a podrast, kde dlhým zahnutým zobákom vyhrabáva hmyz a bezstavovce, a neúnavne sa pohybuje v hustom kroví. Je to čulý a hlučný vták s veľkou potrebou priestoru a štruktúrovaného prostredia (krovie, vetvy, vrstva lístia na hrabanie). Práve táto aktivita je dôvodom, prečo sa hodí len do priestrannej zarastenej voliéry, nie do klietky.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Šabľozob obočnatý nenapodobňuje ľudskú reč — timálie túto schopnosť nemajú. Jeho repertoár je vrodený a tvoria ho silné hvizdy, duetové piesne páru a rachotiace poplašné hlasy. Reč sa nenaučí; ide o lesný mäkkozobý druh, ktorý sa nechová ako hovoriaci spoločenský vták. Jeho prejavom je výrazný prirodzený spev a duetovanie, nie imitácia.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Šabľozob obočnatý patrí medzi hlasné a vokálne výrazné timálie — jeho prejav je silný, prenikavý a pestrý. Typickým prejavom je dueto páru: samec a samica si striedajú slohy do plynulého antifónneho hvizdu tak synchronizovane, že to znie, akoby spieval jeden vták. Repertoár zahŕňa silné whoopy (bubnujúce hvizdy), rachotiace (klokotavé) hlásky a hooting (sovie) tóny. Poplašný hlas je ostrý rachot alebo kvičivý krik. Druh sa ozýva veľmi hlasno a často, takže v prírode ho skôr počuť než vidieť. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Na xeno-canto je k dispozícii viac ako 130 nahrávok tohto druhu.

Dokáže hovoriť? Šabľozob obočnatý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Timálie túto schopnosť nemajú — repertoár hvizdových volaní, duetových piesní páru a rachotivých poplašných hlasov je vrodený. Reč sa nenaučí; ide o lesný mäkkozobý druh, ktorý sa nedrží ako hovoriaci spoločenský vták.

Typické zvuky

  • Antifónne dueto páru — samec a samica si striedajú slohy do plynulého hvizdového hovoru, pôsobiaceho akoby spieval jeden vták; posilňuje párové puto a slúži na obhajobu teritória
  • Silné whoopy (bubnujúce hvizdy) — opakované melodické tóny nesúce sa ďaleko cez hustý podrast; kontaktný a teritoriálny hlas
  • Rachotiace (klokotavé) hlásky a hooting — bohatší repertoár zahŕňajúci rachot, klokotanie a sovie tóny pri komunikácii a rozrušení
  • Ostrý poplašný rachot — rachotivý krik pri vyrušení alebo prítomnosti predátora; druh sa na xeno-canto vyznačuje obzvlášť bohatou záznamovou databázou (133+ nahrávok)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (november–august, vrchol február–júl) v hustom podraste lesov Himalájí a JV Ázie (zdroj: ogaclicks.com)
Tok — pár sa intenzívne ozýva silnými hvizdovými volaním a antifónnym duetom; samec a samica si striedajú hlasy
Odchov mláďat — znáška 2–5 vajec, inkubácia oboma rodičmi; kľúčový je dostatok hmyzu a bezstavovcov pri odchove
Mimohniezdne obdobie — vtáky sa pohybujú v hustom podraste v pároch alebo menších skupinkách; druh je stály (nesťahovavý)
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; obdobie zvýšenej potreby kvalitnej, bielkovinami bohatej potravy
Celoročne stály druh svojho areálu — pohybuje sa pri zemi v hustom kroví a podraste; mimo hniezdenia žije v pároch a menších skupinkách

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vzácne chovaný mäkkozobý druh — nie je to bežný klietkový vták. Šabľozob obočnatý je juhoázijský a juhovýchodoázijský lesný hmyzožravec, ktorý sa v európskej avikultúre objavuje len ojedinele a chovateľské skúsenosti s ním sú obmedzené. Nejde o maznáčika na ruku ani o nenáročný zrninožravý druh — je to čulý, hlasný a prevažne pozemný vták s nárokmi (priestranná zarastená voliéra, vrstva lístia na hrabanie, prevažne živá/mäkká strava), ktoré zvládne skôr skúsený chovateľ mäkkozobých vtákov. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; chovateľské odporúčania vychádzajú zo všeobecných zásad pre mäkkozobé vtáky a pre tento konkrétny druh nie sú podrobne overené.
Priestor Druh sa chová len vzácne, no jeho prirodzené nároky určujú jasný smer: potrebuje priestrannú zarastenú voliéru s hustým krovím, vetvami v rôznych výškach a najmä vrstvou lístia alebo substrátu na zemi na hrabanie, keďže je to prevažne pozemný hmyzožravec. Tesná klietka je preň nevhodná — obmedzuje jeho prirodzenú aktivitu a hlasný, pohyblivý spôsob života. Ideálne je vonkajšie alebo presvetlené vnútorné zariadenie s úkrytmi, kde môže páriť a duetovať a celý deň prehľadávať podrast. Pre tohto aktívneho vtáka platí, že priestor a štruktúra prostredia sú dôležitejšie než akékoľvek vybavenie klietky.
Deti v domácnosti Šabľozob obočnatý nie je domáci maznáčik ani spoločenský vták na ruku pre deti — ide o plachejší a hlasný lesný mäkkozobý druh, ktorý sa chová len vzácne a vo voliére si udržiava odstup. Deti ho môžu spoznať skôr ako zaujímavý druh z atlasu vtákov: učí o himalájskych a juhovýchodoázijských lesoch, o tom, ako dlhý zahnutý žltý zobák pomáha vyhrabávať hmyz z lístia, a o tom, prečo niektoré vtáky spievajú ako „jeden hlas dvoch vtákov“ (antifónne dueto). Najlepšou interakciou s týmto druhom je rešpekt a pozorovanie z odstupu.
Hlučnosť Druh je pomerne hlasný — silné hvizdy a duetové piesne páru môžu prenikať cez steny a vytrvalé ozývanie by v byte mohlo rušiť. Vhodnejší je do priestrannej vonkajšej voliéry než do tichej domácnosti. Keďže sa šabľozob obočnatý chová len vzácne, posudzovanie vhodnosti do bytu je prevažne teoretické.
Verdikt odborníka Šabľozob obočnatý (Pomatorhinus schisticeps) je stredne veľká timália (19–23 cm, cca 40 g) z čeľade timáliovité (Timaliidae) s nezameniteľným dlhým, do kosáka zahnutým žltým zobákom a výrazným bielym obočím, podľa ktorého dostal meno (obočnatý). Temeno je bridlicovosivé (druhové meno schisticeps = bridlicová hlava), chrbát a krídla ochrovoolivovohnedé, hrdlo a stred hrude biele, boky hrude gaštanové. Žltý zobák má čiernu bázu hornej čeľuste, dúhovka je žltá až bledooranžová, nohy bridlicovohnedé. Pohlavia sú sfarbením totožné (bez dimorfizmu). Druh obýva husté krovie, opadavé a vždyzelené lesy, bambusoviská a sekundárny porast od 200 do 2650 m n. m. v Himalájach, severovýchodnej Indii, Mjanmarsku, Thajsku, Laose, Kambodži, Vietname a na Malajskom polostrove. Je to stály (nesťahovavý) druh s 13 poddruhmi. Prevažne pozemný hmyzožravec — potravu vyhrabáva z lístia a hrabie sa v podraste; živí sa hmyzom, malými semenami a bobuľami. Mimoriadne hlasný druh: ozýva sa silnými hvizdovými volaním a charakteristickými antifónnymi duetovými piesňami páru. Hniezdi v dlhom kupolovitom hniezde z bambusu a tráv; znáška 2–5 vajec; inkubácia trvá pravdepodobne 13–16 dní (presné údaje pre tento druh neoverené). V avikultúre ide o vzácne chovaného mäkkozobého vtáka — nie je to bežný klietkový druh. IUCN: najmenej ohrozený (LC), klesajúci trend; bez CITES.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (mäkkozobý druh, chová sa vzácne)
Priestranná zarastená voliéra s hustým krovím, vetvami v rôznych výškach a vrstvou lístia/substrátu na hrabanie; tesná klietka je nevhodná
Šabľozob obočnatý je prevažne pozemný, aktívny mäkkozobý vták, ktorý potrebuje priestrannú zarastenú voliéru s úkrytmi a najmä vrstvou lístia alebo substrátu na hrabanie, kde môže celý deň prehľadávať podrast. Tesná klietka mu nevyhovuje. Prirodzene sa zdržiava pri zemi v hustom kroví a podraste lesov. Ide o druh pre skúseného chovateľa mäkkozobých vtákov, nie pre bežný klietkový chov.
Spoločenské správanie
Žije v pároch a menších skupinkách; pár je silne zviazaný a spoločne duetuje; v hniezdnej sezóne teritoriálny
Druh je pomerne družný — mimo hniezdenia sa pohybuje v menších skupinkách, pároch alebo vo zmiešaných hejnách s inými timáliami a smiechavými drozdami. Pár je silne zviazaný a charakteristicky duetuje (samec a samica spievajú striedavo). V hniezdnej sezóne si pár háji teritórium. V chove treba počítať s jeho hlučnosťou a sociálnymi nárokmi.
Teplota a podnebie
Od teplých nížin (200 m) po chladnejšie horské lesy (2650 m); subtropické až mierné pásmo Himalájí a JV Ázie
Druh je prispôsobený na subtropické až mierneho pásma lesy v rozsahu cca 200–2650 m n. m. Toleruje dosť široké teplotné rozpätie od vlhkých nížin po chladnejší horský podrast. Je to stály druh bez výraznej migrácie — nerobí dlhé sezónne presuny. V chove potrebuje ochranu pred mrazom a prievanom.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Veľké voľné kupolovité hniezdo s bočným vstupom z bambusu, tráv, koreňov a kôry; 2–5 vajec; stavajú obaja partneri
Oba partneri stavajú veľké, voľné kupolovité hniezdo s bočným vstupom z bambusových listov, tráv, koreňov a kúskov kôry — stavba trvá približne 10 dní (zdroj: ogaclicks.com). Znáška obsahuje 2–5 vajec. Hniezdna sezóna je dlhá — od novembra do augusta, s vrcholom vo februári–júli. Ide o údaje z voľnej prírody.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode; v chove plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa vtáky kúpu v plytkých kalužiach a potokoch v podraste. V chove ponúkni plytkú misku s čistou vodou na kúpanie a udržuj suché, čisté prostredie ako prevenciu plesní a parazitov. Misku aj vodu vymieňaj denne.
Svetlo a denný režim
Denný vták aktívny od svitania; prehľadáva podrast po celý deň, ráno a podvečer sa najviac ozýva
Šabľozob obočnatý je denný vták aktívny od svitania, ktorý celý deň prehľadáva podrast a lístie. Najhlasnejší býva ráno a podvečer, keď sa pár intenzívne ozýva a duetuje. Je to stály druh bez výraznej sezónnej migrácie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Začiatok hniezdnej sezóny, cca november–február (zdroj: ogaclicks.com)

Na začiatku hniezdnej sezóny sa pár intenzívne ozýva a duetuje — samec a samica striedavo prikladajú slohy do silného hvizdového hovoru, čím spevňujú pevné párové puto a hája teritórium. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými timáliami; presné údaje pre tento druh neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov; v zajatí sa druh rozmnožuje len ojedinele.

Hniezdo a znáška
Znáška 2–5 vajec; hniezdna sezóna november–august (zdroj: ogaclicks.com)

Oba partneri stavajú veľké, voľné kupolovité hniezdo s bočným vstupom z bambusových listov, tráv, koreňov a kôry; stavba trvá cca 10 dní. Hniezdo je umiestnené v hustom kroví alebo bambusovom poraste nízko nad zemou. Znáška obsahuje 2–5 vajec. Dlhá hniezdna sezóna — november až august — s vrcholom vo februári–júli. Ide o údaje z voľnej prírody.

Inkubácia
Inkubácia trvá pravdepodobne 13–16 dní; sedí pravdepodobne samica aj samec (presné údaje pre P. schisticeps neoverené)

Presná dĺžka inkubácie pre šabľozoba obočnatého nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — pri príbuznom druhu šabľozob červenolíci (P. erythrogenys) trvá inkubácia cca 13–16 dní a striedajú sa obaja rodičia (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). V tomto období je kľúčový pokoj v okolí hniezda a dostatok potravy.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich pravdepodobne obaja rodičia. Živočíšna bielkovina, najmä hmyz, larvy a bezstavovce, je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat. Mláďatá rýchlo rastú v krytí hustého podrastu. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presný vek vyletenia neoverený; juvenily sú bledšie a tlmenejšie

Mláďatá opúšťajú hniezdo po niekoľkých týždňoch (presný vek pre tento druh neoverený). Juvenily sú celkovo bledšie a tlmenejšie než dospelé vtáky — hnedastejšie čelo a hrdzavastejší odtieň na hrudi, menej kontrastné sfarbenie. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými timáliami sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Plné dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne. Dožitie v zajatí je orientačne uvádzané na 9 rokov (zdroj: oiseaux.net).

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Druh sa chová len vzácne a neochočuje sa na ruku — ide o plachejší lesný mäkkozobý druh. Vo voliére si pri trpezlivom, pokojnom prístupe a pravidelnom kŕmení môže na chovateľa zvyknúť natoľko, že nie je výrazne plachý, no skutočné ochočenie nie je reálnym cieľom.

Šabľozob obočnatý je plachejší lesný mäkkozobý druh, ktorý sa neochočuje na ruku — žije aktívne v podraste a pred človekom si udržiava odstup. Nie je to vták na maznanie ani spoločenský maznáčik. Pri trpezlivom, pokojnom prístupe a pravidelnom kŕmení vo voliére si môže na chovateľa zvyknúť a prestať byť výrazne plachý — to je realistické maximum. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie aktívneho, hlasného vtáka z odstupu.

1

Neočakávaj vtáka na ruku — šabľozob obočnatý je plachejší lesný druh, ktorý sa chová vzácne a kontakt zblízka ho stresuje

2

Zabezpeč priestrannú zarastenú voliéru s úkrytmi a vrstvou lístia na hrabanie — pocit bezpečia je základom, aby vták nebol ustráchaný

3

Buduj dôveru pokojne a cez krmivo — pravidelné kŕmenie živou/mäkkou potravou v ten istý čas, bez prudkých pohybov a hluku

4

Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo; rešpektuj ochranu vtáctva

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa chová len vzácne — bežná trhová cena je ťažko stanoviteľná (presné údaje neoverené)

Šabľozob obočnatý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre chová len vzácne — ide o juhoázijský mäkkozobý lesný druh, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách, takže ustálená trhová cena preň prakticky neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Ak sa výnimočne objaví u špecializovaného chovateľa mäkkozobých vtákov, cena zodpovedá vzácnosti a nárokom druhu. Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva a veterinárne/dovozné predpisy; pri kúpe je dôležitý doklad o legálnom (chovnom) pôvode.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre je vzácny; ak vôbec, tak u špecializovaných chovateľov mäkkozobých (insektivorných) vtákov
Pri akejkoľvek ponuke vyžaduj doklad o legálnom chovnom pôvode (krúžok, doklady) — uprednostni vtáky odchované v zajatí pred dovozom z prírody
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania tohto druhu; v jeho areáli je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode
Na čo si dať pozor Šabľozob obočnatý nie je bežný vták na predaj — ide o vzácne chovaného mäkkozobého druhu s vyššími nárokmi (priestranná voliéra, prevažne živá/mäkká strava). Ak na neho narazíš, ber ho ako druh pre skúseného chovateľa mäkkozobých vtákov, nie pre začiatočníka. Pri kúpe vždy over legálny chovný pôvod a uprednostni jedince odchované v zajatí. Najlepšie tento druh spoznáš pozorovaním vo voľnej prírode v Himalájach alebo juhovýchodnej Ázii a štúdiom atlasov a databáz.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Šabľozob obočnatý 19–23 cm Šabľozob červenolíci 22–26 cm Šabľozob bielohrdlý cca 19–22 cm Timália zlatá cca 10–12 cm Timaliovec maskový cca 28 cm
Šabľozob obočnatý Šabľozob červenolíci (Pomatorhinus erythrogenys) Šabľozob bielohrdlý (Pomatorhinus ruficollis) Timália zlatá (Cyanoderma chrysaeum) Timaliovec maskový (Pterorhinus perspicillatus)
Dĺžka19–23 cm22–26 cmcca 19–22 cmcca 10–12 cmcca 28 cm
Váha40 g59–70 gcca 25–35 gcca 8–12 gcca 70–95 g
Dožitiedo cca 9 r (v zajatí, zdroj: oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvzácne chovaný mäkkozobý druh — pre skúseného chovateľavzácne chovaný mäkkozobý druhneudomácnený voľne žijúci druhvzácne chovaný mäkkozobý druhklietkový/voliérový druh, bežnejšie chovaný
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend, 2016), bez CITESIUCN LC (2016), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaBridlicovosivé temeno, výrazné biele obočie, biele hrdlo a hruď, gaštanové boky hrude, ochrovoolivovohnedý chrbát; dlhý žltý zahnutý zobák; pohlavia rovnaké (bez dimorfizmu)Väčší príbuzný bez bieleho obočia, s rozsiahlou oranžovohrdzavou farbou na lícach a bokoch; sivý (nie žltý) zobák so svetlou bázou dolnej čeľusteMenší a bledší šabľozob s bielym hrdlom a hrúbejším bielym obočím; menej výrazné gaštanové boky, tenší zahnutý zobák; podobný celkový vzor, no subtílnejšíMalá zlatistá timália bez zahnutého zobáka; žlté/zlaté sfarbenie celého tela s rudobielym obočím; príbuzná čeľaď Timaliidae, ale odlišný rod a veľkosťVäčší príbuzný z čeľade Leiothrichidae s čiernou maskou, rysavým podchvostníkom a priamym zobákom; žiadny zahnutý zobák ani biele obočie; iná čeľaď
AreálHusté krovie a lesy Himalájí, SV India, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Kambodža, Vietnam, Malajský polostrov; stály pozemný hmyzožravec, 13 poddruhov, hlasný duetový druhHimaláje (SV Pakistan, S India, Nepál, Bhután), 300–2400 m; od šabľozoba obočnatého sa odlišuje chýbajúcim bielym obočím a sfarbením lícHimaláje a juhovýchodná Ázia; areál sa čiastočne prekrýva s areálom šabľozoba obočnatého; niekedy žijú sympatrickyHimaláje a JV Ázia — podobný areál, ale oveľa menšia a bez šabľovitého zobákaČína a JV Ázia; ekologicky podobný pozemný hmyzožravec podrastu, ale z odlišnej (príbuznej) čeľade Leiothrichidae

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy — mäkkozobé vtáky kŕmené vlhkou mäsitou zmesou a hmyzom sú na ňu obzvlášť citlivé. Prevencia: čerstvé, neplesnivé krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie, suchá podestielka, rýchle odstraňovanie zvyškov mäkkej stravy. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Prevažne pozemné, hrabavé vtáky prijímajú parazity zo zeme a živej potravy (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri zhoršenej kondícii alebo v stiesnenom prostredí premnožia. Pomáha hygiena voliéry, čerstvé krmivo a pravidelná koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové či zranené vtáky drž oddelene v karanténe.

Hemochromatóza (ukladanie železa do pečene)
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, opuch brucha, ťažkosti s dýchaním, chudnutie, náhly úhyn

Mäkkozobé a ovocie prijímajúce vtáky sú náchylné na nadmerné ukladanie železa v pečeni (hemochromatóza/iron storage disease) pri strave s vysokým obsahom železa. Prevencia: kŕmne zmesi pre mäkkozobé s nízkym obsahom železa, primeraný podiel ovocia, vyhýbanie sa potrave bohatej na železo. Ide o riziko typické pre túto skupinu vtákov; presné dietetické potreby tohto druhu v chove nie sú overené.

Podvýživa pri nevhodnej (zrninovej) strave
stredná

Príznaky: Slabosť, nastŕpané perie, zhoršená kondícia, poruchy trávenia, znížená plodnosť

Šabľozob obočnatý je prevažne hmyzožravec — kŕmenie ako zrninožravý vták (samé semená) vedie k podvýžive a poruchám trávenia. Základom musí byť mäkká mäsitá zmes a živý hmyz, doplnené ovocím a bobuľami. Jednostranná strava oslabuje imunitu a kondíciu.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Plachejší lesný druh zle znáša odchyt a manipuláciu — vo voliére aj v ruke je náchylný na paniku a nárazy. Manipuláciu obmedz na minimum, voliéru zariaď s úkrytmi a tlmeným prostredím, aby sa vták cítil bezpečne. U zranených jedincov je kľúčové ticho, tma a minimum stresu.

Prevencia Pri (vzácnom) chove šabľozoba obočnatého platia zásady starostlivosti o mäkkozobé (insektivorné) vtáky: (1) Správna strava — základ tvorí mäkká mäsitá zmes a živý hmyz, doplnené ovocím a bobuľami; pozor na hemochromatózu (uprednostni zmesi s nízkym obsahom železa) a nikdy nekŕm ako zrninožravca. (2) Hygiena a vetranie — mäkká vlhká strava rýchlo plesnivie, preto čerstvé krmivo, rýchle odstraňovanie zvyškov a suché, dobre vetrané prostredie ako prevencia aspergilózy. (3) Priestor a pokoj — priestranná zarastená voliéra s úkrytmi a vrstvou lístia znižuje stres tohto plachejšieho aktívneho druhu. (4) Karanténa a kontrola trusu pri parazitoch. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára. Keďže sa druh chová len vzácne, presné chovateľské a dietetické potreby preň nie sú podrobne overené.

Zaujímavosti

1

Žltý zobák ako šabľa — najnápadnejším znakom druhu je dlhý, do kosáka zahnutý (dekurvátny) žltý zobák s čiernou bázou hornej čeľuste, podľa ktorého dostal slovenské meno šabľozob. Tvar zobáka mu umožňuje obratne vyhrabávať hmyz a bezstavovce z lístia a z pôdy — ideálny nástroj pozemného hmyzožravca hustého podrastu.

2

Biele obočie dalo druhu meno — okrem žltého zobáka je diagnostickým znakom výrazný biely nadočný prúžok (obočie), ktorý sa tiahne od základne zobáka po šiju a výrazne kontrastuje s bridlicovosivým temenom. Práve toto obočie sa odráža v slovenskom „obočnatý“ aj anglickom „white-browed“.

3

Bridlicová hlava — druhové meno schisticeps je odvodené z gréckeho schistos (bridlicový, rozštiepený) a ceps (hlava). Temeno je charakteristicky bridlicovosivé s neostrou tmavou pruhovanosťou, čo konštrastuje s bielym obočím a odlišuje ho od príbuzných šabľozobov.

4

Pohlavia na nerozoznanie — na rozdiel od mnohých spevavcov sa samec a samica šabľozoba obočnatého sfarbením prakticky nelíšia (sexes alike). Pohlavie preto v teréne nemožno určiť podľa operenia; pri chovateľskom párovaní sa odlišujú len nepriamo (správaním, prípadne laboratórne).

5

Spieva vo dvojici (dueto) — pár sa ozýva charakteristickým antifónnym duetom: samec a samica striedavo prikladajú slohy do silných hvizdových tónov tak synchronizovane, že to znie, akoby spieval jeden vták. Duetovanie posilňuje párové puto a slúži na obhajobu teritória.

6

Hlasný, ale ťažko viditeľný — napriek výraznému sfarbeniu sa šabľozob obočnatý pohybuje skryto pri zemi v hustom podraste, takže ho skôr počuť než vidieť. Silné whoopy, rachotiace hlásky, hooting a antifónne dueto ho prezradia na veľkú vzdialenosť, no samotného vtáka zazriete často len na okamih.

7

Rozsiahly areál s 13 poddruhmi — druh sa člení na 13 poddruhov rozložených od centrálnych Himalájí (západ Nepálu) cez severovýchodnú Indiu a Mjanmarsko po Thajsko, Laos, Kambodžu, Vietnam a Malajský polostrov. Jednotlivé poddruhy sa navzájom líšia najmä intenzitou olivovohnedej farby chrbta, stupňom gaštanovohrdzavého odtieňa na bokoch a tmavosťou temena.

8

Vták hustého podrastu — šabľozob obočnatý obýva husté krovie, opadavé aj vždyzelené listnaté lesy, bambusoviská, sekundárny porast a krovnaté okraje lesov od cca 200 m až po 2650 m n. m. Je to stály (nesťahovavý) druh — nepodniká dlhé sezónne migrácie, robí len drobné výškové presuny.

9

Bohatá databáza nahrávok — na databáze xeno-canto je k dispozícii viac ako 133 nahrávok popredia tohto druhu, čo odzrkadľuje jeho hlasnosť a dostupnosť v teréne. Repertoár hlasov zahŕňa whoopy, rachot, hooting a komplexné antifónne duetové piesne páru — jeden z najbohatších hlasových prejavov v rode Pomatorhinus.

Taxonomická klasifikácia

species Šabľozob obočnatý (Pomatorhinus schisticeps)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Timaliidae (timáliovité)
Rod Pomatorhinus Horsfield, 1821
Druh Pomatorhinus schisticeps Hodgson, 1836
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoázijský a juhovýchodoázijský lesný druh; v Európe nie je pôvodný a v avikultúre sa chová len vzácne ako mäkkozobý vták
Poddruhy Rozoznáva sa 13 poddruhov (zdroj: Avibase): nominátny schisticeps (centrálne Himaláje — západ Nepálu po Bhután a Assam, SZ Mjanmarsko); leucogaster (Himáčalpradéš po SZ Uttarpradéš); salimalii (SV Assam, pohorie Mishmi Hills); cryptanthus (SV Assam, okres Lakhimpur a susedné Mjanmarsko); mearsi (západ Mjanmarska — dolný Chindwin po pohorie Arakan); ripponi (V Mjanmarsko po severné Thajsko a SZ Laos); nuchalis (západ Mjanmarska — južný štát Shan a štát Karenni); difficilis (hory SZ Thajska a južného Mjanmarska); olivaceus (nížiny J Mjanmarska a polostrovné Thajsko); fastidiosus (Malajský polostrov — J Mjanmarsko a ústie Kra po Trang); humilis (V Thajsko po južné Laos a stredný Vietnam); klossi (JV Thajsko a JZ Kambodža); annamensis (J Vietnam, náhorná plošina Langbian). Druh opísal Brian Houghton Hodgson v roku 1836 (typová lokalita Nepál). Druhové meno schisticeps pochádza z gréčtiny: schistos (bridlicový/rozštiepený) + ceps (hlavy).
Avibase_ID E2E9A29513D87685

? Často kladené otázky

Len výnimočne a pre skúseného chovateľa. Šabľozob obočnatý je juhoázijský mäkkozobý (prevažne hmyzožravý) lesný druh, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre chová len vzácne. Nie je to bežný klietkový vták ani maznáčik na ruku — je to čulý, hlasný a prevažne pozemný druh s vyššími nárokmi: priestranná zarastená voliéra s vrstvou lístia na hrabanie a prevažne živá/mäkká strava (hmyz, mäkká mäsitá zmes, ovocie). Stránka má preto najmä atlasový a poznávací charakter; chovateľské odporúčania na nej vychádzajú zo všeobecných zásad pre mäkkozobé vtáky a pre tento druh nie sú podrobne overené.

Podľa operenia prakticky nijako — druh nemá výrazný pohlavný dimorfizmus, samec a samica sú sfarbením na nerozoznanie. Obe pohlavia majú rovnaký žltý zahnutý zobák, biele obočie, biele hrdlo a hruď a gaštanové boky. Pohlavie preto nemožno určiť pohľadom; chovatelia ho rozlišujú len nepriamo (správaním pri párovaní, prípadne laboratórne). To šabľozoba odlišuje od mnohých iných spevavcov.

Je to prevažne hmyzožravý (mäkkozobý) druh. Základ jedálnička tvoria bezstavovce zbierané z lístia a pôdy — hmyz, larvy, kukly, húsenice, pavúky — ktoré dopĺňa malými semenami a bobuľami, najmä mimo hniezdneho obdobia. Práve preto má dlhý zahnutý žltý zobák, ktorým obratne prehľadáva podrast a pôdu. V (vzácnom) chove musí byť základom mäkká mäsitá zmes a živý hmyz, nie zrninová zmes.

Obýva husté krovie, opadavé a vždyzelené lesy, bambusoviská a sekundárny porast od Himalájí (Nepál, Bhután) cez severovýchodnú Indiu (Assam), Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Kambodžu, Vietnam až po Malajský polostrov. Vyskytuje sa od 200 do 2650 m n. m. Je to stály (nesťahovavý) druh s 13 poddruhmi. V strednej Európe sa nevyskytuje.

IUCN hodnotí šabľozoba obočnatého ako najmenej ohrozeného (LC) — populačný trend je síce klesajúci, ale pokles zatiaľ nie je dosť rýchly na zaradenie do vyššej kategórie ohrozenia. Druh má rozsiahly areál naprieč juhovýchodnou Áziou. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva.

Šabľozob obočnatý znáša 2–5 vajec do veľkého kupolovitého hniezda s bočným vstupom, ktoré oba partneri stavajú z bambusových listov, tráv, koreňov a kôry (stavba trvá cca 10 dní; zdroj: ogaclicks.com). Hniezdna sezóna je dlhá — november až august, vrchol vo februári–júli. Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je spoľahlivo overená — pri príbuznom šabľozobovi červenolícom trvá cca 13–16 dní (uvádzané ako orientačné); mláďatá kŕmia obaja rodičia.

Je to nápadne hlasný druh — na rozdiel od mnohých skrytých timálií sa veľmi hlasno a často ozýva. Najkrajším prejavom je antifónne dueto páru: samec a samica striedajú slohy do silného hvizdového hovoru, takže to znie, akoby spieval jeden vták. Repertoár zahŕňa aj silné whoopy, rachot a hooting. Hlas je melodický, ale prenikavý a vytrvalý, preto v byte môže rušiť a vhodnejší je do priestrannej voliéry. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Na xeno-canto je k dispozícii viac ako 133 nahrávok tohto druhu.

ZDROJ: Avibase (Pomatorhinus schisticeps, ID E2E9A29513D87685, slovenský názov šabľozob obočnatý, čeľaď Timaliidae, rad Passeriformes, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=E2E9A29513D87685 a SK

 Video — Šabľozob obočnatý

Šabľozob obočnatý (Pomatorhinus schisticeps) — spev a hlas v prírode

Šabľozob obočnatý (Pomatorhinus schisticeps) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   White-browed Scimitar-Babbler, Česky:   křivozobka bělobrvá, Nemecky:   Himalajasäbler, Španielsky:   Cimitarra Cejiblanca, Francúzsky:   Pomatorhin à tête ardoise, Taliansky:   Garrulo scimitarra cigliabianche, Holandsky:   Witbrauwkruiplijster, Portugalsky:   tagarela-de-coroa-cinzenta, Poľsky:   łączniak siwogłowy, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Гималайский саблеклюв, Japonsky:   マミジロマルハシ, Latinsky:   Pomatorhinus schisticeps Hodgson, 1836