Šabľozob červenozobý (Pomatorhinus ochraceiceps)

Timaliidae (timáliovité)

Šabľozob červenozobý

Pomatorhinus ochraceiceps — juhovýchodoázijská timália s dlhým červeno-oranžovým zahnutým zobákom a okrovým temenom — hlasný hmyzožravec tropických lesov a bambusovísk od severovýchodnej Indie po Thajsko a južnú Čínu

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, rok 2016). Napriek klesajúcemu populačnému trendu nie je pokles dosť rýchly na to, aby sa druh priblížil prahom pre kategóriu zraniteľný. Populácia nebola presne vyčíslená, no areál je rozsiahly a druh pomerne bežný v rámci vhodného habitatu. Druh sa vyskytuje v SV Indii, Mjanmarsku, Thajsku, Laose, Vietname, Kambodži a JZ Číne. Hlavnými hrozbami sú strata a fragmentácia lesných biotopov v dôsledku odlesňovania a zmeny využívania pôdy. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka24 cm (33–38 g)
PôvodSV India, Mjanmarsko, Thajsko, Indočína, J Čína
PovahaAktívny, hlasný, stály tropický hmyzožravec
StravaPrevažne hmyz a larvy, príl. nektár a semená
Dožitiedo cca 9 r (orientačne)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

70% 10% 12% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, larvy, mravce, húsenice a pavúky vyhrabávané dlhým zahnutým zobákom v podraste, lístí a kôre; hlavná zložka po celý rok, nevyhnutná pri odchove mláďat 70%
Nektár z kvetov — príležitostná zložka, zaznamenaná u tohto druhu v prírode (zdroj: Wikipedia EN) 10%
Drobné semená — doplnková zložka, najmä mimo hniezdneho obdobia 12%
Bobule a drobné plody — sezónny doplnok v podraste tropického lesa 5%
Minerály a grit — drobné kamienky na trávenie, prijímané zo zeme 3%

Odporúčané potraviny

  • Živá potrava — hmyz (chrobáky, mravce), larvy, kukly, húsenice a pavúky; pre tento prevažne hmyzožravý druh nevyhnutný základ jedálnička po celý rok
  • Mäkká mäsitá zmes pre mäkkozobé vtáky (insectivore softbill) — vhodná báza v (vzácnom) chove, doplnená živým hmyzom
  • Múčne červy, cvrčky a ďalší kŕmny hmyz — dôležitý zdroj bielkovín, najmä v období rozmnožovania a pelichania
  • Drobné bobule, plody a kúsky ovocia — sezónny doplnok, podobne ako v prírode
  • Malé semená — doplnková zložka mimo hniezdneho obdobia; nie základ kŕmenia
  • Zelené krmivo — naklíčené semená, mladá zeleň (nepostriekané, umyté)
  • Vitamíny a minerály — najmä vápnik a vitamín D3 v hniezdnej perióde a pri odchove mláďat
  • Grit a sépiová kosť trvalo k dispozícii a denne čerstvá pitná voda; plytká miska na kúpanie vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekaný (pesticídmi ošetrený) hmyz, zelenina a semená neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a živá potrava — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne tučné olejnaté semená (slnečnica) ako základ — pre prevažne hmyzožravý druh nevhodné, vedú k poruchám trávenia a obezite
Tip od odborníka Šabľozob červenozobý je v prírode prevažne hmyzožravý mäkkozobý druh — základ jedálnička tvoria bezstavovce vyhrabávané dlhým zahnutým zobákom (hmyz, larvy, húsenice, pavúky) v podraste hustého lesa, prípadne doplnené nektárom z kvetov a drobnými semenami mimo hniezdneho obdobia. V európskej avikultúre ide o vzácne chovaného mäkkozobého vtáka, preto overené detailné chovateľské recepty preň prakticky neexistujú. Odporúčania vychádzajú zo všeobecných zásad pre mäkkozobé (insektivorné) vtáky: základom by mala byť kvalitná mäkká mäsitá zmes (softbill/insectivore) doplnená pravidelnou živou potravou (múčne červy, cvrčky), sezónne ovocie a bobule, vápnik a vitamín D3 v období rozmnožovania, grit a sépiová kosť trvalo k dispozícii a denne čerstvá voda. Pre prevažne hmyzožravého vtáka nie sú vhodné zrninové zmesi ako základ. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.8
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Šabľozob červenozobý je hlasná a vokálne výrazná timália — ozýva sa hlasným bublavým duetovým volaním a ostrými rachotivými hláskami. Hlasné prejavy nesú ďaleko hustým lesným porastom. V byte by jeho prenikavý hlas mohol byť rušivý — ide o druh skôr do priestrannej vonkajšej voliéry. Keďže sa chová len vzácne, posudzovanie rušenia susedov je do veľkej miery teoretické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Šabľozob červenozobý nie je maznavý vták na ruku — ide o plachejší lesný mäkkozobý druh, ktorý sa chová len vzácne a v zajatí si udržiava odstup. Fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci. Akýkoľvek vzťah má podobu pokojného pozorovania aktívneho vtáka vo voliére, nie maznania.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a pohyblivý druh — šabľozob červenozobý celý deň prehľadáva podrast hustého lesa a bambusovísk, kde dlhým zahnutým červeným zobákom vyhrabáva hmyz a larvy. Je to čulý a hlasný vták s veľkou potrebou priestoru a štruktúrovaného prostredia. Táto aktivita je dôvodom, prečo sa hodí len do priestrannej zarastenej voliéry.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Šabľozob červenozobý nenapodobňuje ľudskú reč — timálie túto schopnosť nemajú. Jeho repertoár je vrodený a tvoria ho bublavé duetové volania a ostré rachotiace hlasy. Reč sa nenaučí; ide o lesný mäkkozobý druh, nie hovoriaci spoločenský vták.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Šabľozob červenozobý patrí medzi hlasné a vokálne výrazné timálie — je to noisy babbler hustého tropického lesa. Typickým prejavom sú hlasné bublavé alebo bublavo-klokotavé volania typické pre rod Pomatorhinus, ktoré sa nesú ďaleko cez hustý podrast. Druh pohybuje aktívne v podraste lesa a bambusoviskách, kde sa hlasno ozýva najmä pri pohybe v pároch a v zmiešaných druhových hejnách. Vokalizácia má duetový charakter — oba jedince z páru sa ozývajú koordinovane. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Nahrávky druhu sú dostupné na xeno-canto (xeno-canto.org/species/Pomatorhinus-ochraceiceps).

Dokáže hovoriť? Šabľozob červenozobý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Timálie túto schopnosť nemajú — repertoár bublavých duetových volaní a ostrých rachotivých hlások je vrodený. Reč sa nenaučí; ide o lesný mäkkozobý druh.

Typické zvuky

  • Hlasné bublavé alebo klokotavé duetové volania — najcharakteristickejší hlasový prejav, pri pohybe páru v hustom podraste; volania sa nesú ďaleko cez lesný porast
  • Ostré rachotiace poplašné hlasy — pri vyrušení alebo prítomnosti predátora; druh reaguje hlasno a výrazne
  • Mäkšie kontaktné tóny pri pohybe v skupinkách — jemnejšia zložka repertoáru počas koordinovaného pohybu v podraste a zmiešaných druhových hejnách
  • Hlasné skupinové dorozumievanie — v zmiešaných druhových hejnách sa druh hlasno ozýva a koordinuje pohyb skupiny drobnými kontaktnými hláskami

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (február–jún) v tropickom lese SV Indie, Mjanmarska a Indočíny (zdroj: rod Pomatorhinus, analógiou s príbuznými druhmi)
Tok — pár sa hlasno ozýva charakteristickým duetovým volaním; druh háji teritórium hlasovými prejavmi pred začiatkom hniezdnej sezóny
Odchov mláďat — guľaté hniezdo blízko pri zemi v krovine; kľúčový je dostatok hmyzu a bezstavovcov
Mimohniezdne obdobie — stály druh, pohybuje sa v pároch a skupinách v hustom podraste tropického lesa, bambusoviskách a lemoch
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; obdobie zvýšenej potreby kvalitnej bielkovinami bohatej potravy
Celoročne stály druh — nesťahuje sa; pohybuje sa v hustom podraste subtropického a tropického lesa, bambusoviskách a lesolemoch v rozsahu výšok 300–2 400 m

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vzácne chovaný mäkkozobý druh — nie je to bežný klietkový vták. Šabľozob červenozobý je juhovýchodoázijský tropický hmyzožravec, ktorý sa v európskej avikultúre objavuje len ojedinele a chovateľské skúsenosti s ním sú obmedzené. Nejde o maznáčika na ruku ani o nenáročný zrninožravý druh — je to aktívny, hlasný vták s nárokmi (priestranná zarastená voliéra, prevažne živá/mäkká strava), ktoré zvládne skôr skúsený chovateľ mäkkozobých vtákov. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; chovateľské odporúčania vychádzajú zo všeobecných zásad pre mäkkozobé vtáky a pre tento konkrétny druh nie sú podrobne overené.
Priestor Druh sa chová len vzácne, no jeho prirodzené nároky určujú jasný smer: potrebuje priestrannú zarastenú voliéru s hustým krovím, bambusovými konármi a vetvami v rôznych výškach, keďže v prírode sa pohybuje aktívne v podraste lesa. Tesná klietka je preň nevhodná. Ideálne je vonkajšie alebo presvetlené vnútorné zariadenie s úkrytmi. Pre tohto aktívneho vtáka platí, že priestor a štruktúra prostredia sú dôležitejšie než akékoľvek vybavenie klietky.
Deti v domácnosti Šabľozob červenozobý nie je domáci maznáčik ani spoločenský vták na ruku pre deti — ide o plachejší a hlasný tropický mäkkozobý druh, ktorý sa chová len vzácne a vo voliére si udržiava odstup. Deti ho môžu spoznať skôr ako zaujímavý druh z atlasu vtákov: učí o tropických lesoch JV Ázie, o bambusoviskách, o tom, prečo je dlhý zahnutý červený zobák ideálnym nástrojom na vyhrabávanie hmyzu, a o taxonómii šabľozobov. Najlepšou interakciou je rešpekt a pozorovanie z odstupu.
Hlučnosť Druh je pomerne hlasný — bublavé duetové volania a ostré rachotiace hlasy môžu prenikať cez steny. V byte by mohli rušiť; vhodnejší je do priestrannej vonkajšej voliéry.
Verdikt odborníka Šabľozob červenozobý (Pomatorhinus ochraceiceps) je stredne veľká timália (24 cm, 33–38 g) z čeľade timáliovité (Timaliidae) s nezameniteľným dlhým, do kosáka zahnutým červeno-oranžovým zobákom — odtiaľ slovenský aj anglický názov. Na rozdiel od príbuzného šabľozoba škraboškového (P. ferruginosus) má temeno okrovo-hnedé (nie čierne) — práve okrové temeno dalo druhu latinské druhové meno ochraceiceps. Výrazné biele obočie kontrastuje s čiernou maskou siahajúcou cez oko a líce; horná časť tela je olivovohnedá, spodná strana a hruď okrovo-hnedastá. Pohlavia sú sfarbením totožné (bez dimorfizmu). Druh je stálym obyvateľom subtropického vlhkého nížinného a horského lesa od severovýchodnej Indie (Asám, Arunáčalpradéš) cez Mjanmarsko, severnú Indočínu (Laos, Vietnam, Kambodža) a juhozápadnú Čínu (Jün-nan) až po severnú a stredozápadnú Thajsko, vo výškovom rozsahu 300–2 400 m. Favorizuje bambusové porasty a Fokienia-dominované lesné spoločenstvá. Je to aktívny a hlasný druh, pohybujúci sa v pároch alebo malých skupinkách v hustom podraste a v zmiešaných druhových hejnách. Vokálne je výrazný — ozýva sa bublavými duetovými volaním. Prevažne hmyzožravý mäkkozobý druh — živí sa hmyzom, larvami a príležitostne nektárom. Hniezdi február–jún; hniezdo je veľké guľaté blízko pri zemi. Štyri poddruhy (ochraceiceps, stenorhynchus, austeni, alius). V avikultúre sa chová len vzácne — ide o druh pre skúseného chovateľa mäkkozobých vtákov. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s klesajúcim populačným trendom; nie je v CITES.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (mäkkozobý druh, chová sa vzácne)
Priestranná zarastená voliéra s bambusovými konármi, hustým krovím a vetvami v rôznych výškach; tesná klietka je nevhodná
Šabľozob červenozobý je aktívny mäkkozobý vták, ktorý v prírode obýva podrast hustého tropického lesa a bambusovísk. Potrebuje priestrannú voliéru s úkrytmi a štruktúrovaným prostredím. Tesná klietka mu nevyhovuje. Ide o druh pre skúseného chovateľa mäkkozobých vtákov.
Prirodzený biotop
Subtropický vlhký nížinný a horský les, bambusové porasty, Fokienia-dominované lesy; 300–2 400 m n. m.
Druh obýva subtropické vlhké lesy (subtropical moist lowland and montane forest) s osobitnou obľubou pre bambusové porasty a Fokienia-dominované spoločenstvá. Pohybuje sa aktívne v podraste hustého lesa. Výskyt zaznamenaný vo výškovom rozsahu 300–2 400 m n. m.; v Thajsku bol zaznamenaný v 8 chránených územiach (Doi Inthanon, Chiang Dao, Doi Suthep-Pui a ďalších).
Spoločenské správanie
Žije v pároch a malých skupinách; pravidelne sa zapája do zmiešaných druhových hejn
Druh je pomerne spoločenský — pohybuje sa v pároch alebo malých skupinkách a pravidelne sa zapája do zmiešaných druhových hejn iných timálií a spevavcov hustého podrastu; osobitná asociácia bola pozorovaná s bielohlavým timáliovcom (White-hooded Babbler). V chove treba počítať s jeho hlučnosťou.
Teplota a podnebie
Vlhký subtropický a tropický les; rozsah 300–2 400 m, teplejšie tropické aj chladnejšie horské podmienky
Druh je prispôsobený na vlhké subtropické a tropické podnebí JV Ázie. Je to stály druh bez výraznej migrácie; robí len drobné výškové presuny. V chove potrebuje ochranu pred mrazom, prievanom a nadmernou suchosťou.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Veľké guľaté hniezdo ukryté v krovine blízko pri zemi; hniezdna sezóna február–jún; 2–4 čisto biele vajcia
Pár stavia veľké guľaté hniezdo z trávy a rastlinného materiálu, ukryté v krovine blízko pri zemi — typická stavba pre rod Pomatorhinus. Hniezdna sezóna trvá február–jún (analógiou s rodom Pomatorhinus). Znáška pozostáva z 2–4 čisto bielych vajec (veľkosť znášky 4 podľa Wikidata; biele vajcia typické pre rod). Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je spoľahlivo overená (presné údaje neoverené).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých potokoch a kalužiach; v chove plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa vtáky kúpu v plytkých potokoch a kalužiach lesného porastu. V chove ponúkni plytkú misku s čistou vodou na kúpanie a udržuj suché, čisté prostredie. Misku aj vodu vymieňaj denne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Pred začiatkom hniezdnej sezóny, cca január–február

Na začiatku hniezdnej sezóny sa pár aktívne ozýva hlasným bublavým duetovým volaním — hlasové prejavy slúžia na upevnenie párového puta a obhajobu teritória. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými timáliami; presné údaje pre tento druh neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov; v zajatí sa druh rozmnožuje len ojedinele.

Hniezdo a znáška
Hniezdna sezóna február–jún (analógiou s rodom Pomatorhinus); znáška 2–4 vajcia

Pár stavia veľké guľaté hniezdo z trávy a rastlinného materiálu, ukryté v krovine alebo v bambusovom poraste blízko pri zemi. Hniezdna sezóna trvá február–jún. Znáška pozostáva z 2–4 čisto bielych vajec — biele vajcia sú typické pre rod Pomatorhinus (zdroj: Wikidata — znáška 4; Pomatorhinus-literatúra). Presný opis hniezda a detaily inkubácie pre tento konkrétny druh nie sú v dostupných zdrojoch podrobne overené.

Inkubácia
Presné údaje neoverené — analógiou s rodom Pomatorhinus odhadom 13–16 dní

Presná dĺžka inkubácie pre šabľozoba červenozobého nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — pri príbuzných druhoch rodu Pomatorhinus trvá inkubácia odhadom 13–16 dní a striedajú sa pravdepodobne obaja rodičia (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). V tomto období je kľúčový pokoj v okolí hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich pravdepodobne obaja rodičia. Živočíšna bielkovina, najmä hmyz a larvy, je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presný vek vyletenia neoverený; juvenily pravdepodobne bledšie

Mláďatá opúšťajú hniezdo po niekoľkých týždňoch (presný vek pre tento druh neoverený). Juvenily sú pravdepodobne celkovo bledšie a tlmenejšie než dospelé vtáky — okrové tóny menej sýte, kresba hlavy menej ostrá. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými timáliami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie je orientačne uvádzané na 9 rokov (zdroj: oiseaux.net).

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Druh sa chová len vzácne a neochočuje sa na ruku — ide o plachejší lesný mäkkozobý druh. Vo voliére si pri trpezlivom prístupe môže na chovateľa zvyknúť natoľko, že nie je výrazne plachý, no skutočné ochočenie nie je reálnym cieľom.

Šabľozob červenozobý je plachejší lesný mäkkozobý druh, ktorý sa neochočuje na ruku — žije aktívne v podraste a pred človekom si udržiava odstup. Nie je to vták na maznanie. Pri trpezlivom, pokojnom prístupe a pravidelnom kŕmení vo voliére si môže na chovateľa zvyknúť a prestať byť výrazne plachý — to je realistické maximum.

1

Neočakávaj vtáka na ruku — šabľozob červenozobý je plachejší lesný druh, ktorý sa chová vzácne a kontakt zblízka ho stresuje

2

Zabezpeč priestrannú zarastenú voliéru s úkrytmi a bambusovými konármi — pocit bezpečia je základom, aby vták nebol ustráchaný

3

Buduj dôveru pokojne a cez krmivo — pravidelné kŕmenie živou/mäkkou potravou v ten istý čas, bez prudkých pohybov a hluku

4

Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu — nepribližuj sa a rešpektuj ochranu vtáctva

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa chová len vzácne — bežná trhová cena je ťažko stanoviteľná (presné údaje neoverené)

Šabľozob červenozobý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre chová len vzácne — ide o juhovýchodoázijský mäkkozobý tropický druh, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách, takže ustálená trhová cena preň prakticky neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva a veterinárne/dovozné predpisy; pri kúpe je dôležitý doklad o legálnom (chovnom) pôvode.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre je vzácny; ak vôbec, tak u špecializovaných chovateľov mäkkozobých (insektivorných) vtákov
Pri akejkoľvek ponuke vyžaduj doklad o legálnom chovnom pôvode (krúžok, doklady) — uprednostni vtáky odchované v zajatí pred dovozom z prírody
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania tohto druhu; v jeho areáli je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode
Na čo si dať pozor Šabľozob červenozobý nie je bežný vták na predaj — ide o vzácne chovaného mäkkozobého druhu s vyššími nárokmi (priestranná voliéra, prevažne živá/mäkká strava). Ak na neho narazíš, ber ho ako druh pre skúseného chovateľa mäkkozobých vtákov, nie pre začiatočníka. Pri kúpe vždy over legálny chovný pôvod. Najlepšie tento druh spoznáš pozorovaním vo voľnej prírode v Thajsku, Mjanmarsku alebo severovýchodnej Indii.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Šabľozob červenozobý 24 cm Šabľozob škraboškový 24 cm Šabľozob obočnatý 19–23 cm Šabľozob červenolíci 22–26 cm Hnedotemenný šabľozob cca 24 cm
Šabľozob červenozobý Šabľozob škraboškový (Pomatorhinus ferruginosus) Šabľozob obočnatý (Pomatorhinus schisticeps) Šabľozob červenolíci (Pomatorhinus erythrogenys) Hnedotemenný šabľozob (Pomatorhinus phayrei)
Dĺžka24 cm24 cm19–23 cm22–26 cmcca 24 cm
Váha33–38 g30–48 g40 g59–70 gpresné údaje neoverené
Dožitiedo cca 9 r (orientačne, zdroj: oiseaux.net)do cca 10 r (orientačne)do cca 9 r (orientačne)presné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvzácne chovaný mäkkozobý druh — pre skúseného chovateľavzácne chovaný mäkkozobý druhvzácne chovaný mäkkozobý druhvzácne chovaný mäkkozobý druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend, 2016), bez CITESIUCN LC (klesajúci trend, 2016), bez CITESIUCN LC (klesajúci trend, 2016), bez CITESIUCN LC (2016), bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaOkrovo-hnedé temeno, dlhé biele obočie, čierna maska, červeno-oranžový zahnutý zobák, olivovohnedá horná časť, okrovo-hnedastý spodok; pohlavia rovnaké (bez dimorfizmu)Sýto čierne temeno (nie okrové) — najvýraznejší rozdiel od červenozobého; biele obočie, čierna maska, koralovočervený zahnutý zobák, teplohnedá horná časť, sýto hrdzavohnedá spodná strana; zlatožltá dúhovkaBridlicovosivé temeno (nie okrové ani čierne), výrazné biele obočie, biele hrdlo, gaštanové boky; žltý (nie červený/koralový) zahnutý zobák — najľahší rozlišovací znakVäčší príbuzný s rozsiahlou oranžovohrdzavou farbou na lícach a bokoch, sivastý zobák so svetlou bázou; bez výrazného bieleho obočia; temeno sivé až hnedosivéVeľmi podobný P. ochraceiceps, ale temeno hnedejšie (menej okrové); koralový/červený zobák podobne výrazný; do roku 2016 považovaný za konšpecifický s P. ferruginosus
AreálSubtropický vlhký les — SV India (Asám, Arunáčalpradéš), Mjanmarsko, Thajsko, Indočína, J Čína (Jün-nan); 300–2 400 m n. m.; stály nesťahovavý hmyzožravec, 4 poddruhyVých. Himaláje — VN Nepál, Bhután, SV India (Arunáčalpradéš, Asám), JZ Čína; 400–3660 m n. m.; stály horský hmyzožravecHimaláje, SV India, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Kambodža, Vietnam, Malajský polostrov; stály pozemný hmyzožravec, 13 poddruhovHimaláje — SV Pakistan, S India, Nepál, Bhután; 300–2400 m; výrazne väčší a bez typického červeného zobákaJV Ázia — Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam; od roku 2016 samostatný druh (oddelený od ferruginosus)

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy — mäkkozobé vtáky kŕmené vlhkou mäsitou zmesou sú na ňu obzvlášť citlivé. Prevencia: čerstvé krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie, suchá podestielka, rýchle odstraňovanie zvyškov mäkkej stravy. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Prevažne pohyblivé vtáky prijímajú parazity z pôdy a živej potravy; pri zhoršenej kondícii sa premnožia. Pomáha hygiena voliéry, čerstvé krmivo a pravidelná koprologická kontrola trusu; liečba patrí veterinárovi. Nové vtáky drž oddelene v karanténe.

Hemochromatóza (ukladanie železa do pečene)
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, opuch brucha, ťažkosti s dýchaním, chudnutie, náhly úhyn

Mäkkozobé a ovocie prijímajúce vtáky sú náchylné na nadmerné ukladanie železa v pečeni pri strave s vysokým obsahom železa. Prevencia: kŕmne zmesi pre mäkkozobé s nízkym obsahom železa, primeraný podiel ovocia. Ide o riziko typické pre túto skupinu vtákov; presné dietetické potreby tohto druhu v chove nie sú overené.

Podvýživa pri nevhodnej (zrninovej) strave
stredná

Príznaky: Slabosť, nastŕpané perie, zhoršená kondícia, poruchy trávenia, znížená plodnosť

Šabľozob červenozobý je prevažne hmyzožravec — kŕmenie výlučne semenami vedie k podvýžive a poruchám trávenia. Základom musí byť mäkká mäsitá zmes a živý hmyz, doplnené ovocím. Jednostranná strava oslabuje imunitu.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Plachejší lesný druh zle znáša odchyt a manipuláciu — vo voliére aj v ruke je náchylný na paniku. Manipuláciu obmedz na minimum, voliéru zariaď s úkrytmi a tlmeným prostredím. U zranených jedincov je kľúčové ticho, tma a minimum stresu.

Prevencia Pri (vzácnom) chove šabľozoba červenozobého platia zásady starostlivosti o mäkkozobé (insektivorné) vtáky: (1) Správna strava — základ tvorí mäkká mäsitá zmes a živý hmyz, doplnené ovocím; pozor na hemochromatózu (uprednostni zmesi s nízkym obsahom železa) a nikdy nekŕm ako zrninožravca. (2) Hygiena a vetranie — mäkká vlhká strava rýchlo plesnivie; čerstvé krmivo a suché, dobre vetrané prostredie ako prevencia aspergilózy. (3) Priestor a pokoj — priestranná zarastená voliéra s úkrytmi znižuje stres. (4) Karanténa a kontrola trusu pri parazitoch. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára. Keďže sa druh chová len vzácne, presné chovateľské a dietetické potreby preň nie sú podrobne overené.

Zaujímavosti

1

Červeno-oranžový zobák ako šabľa — nezameniteľným znakom druhu je dlhý, do kosáka zahnutý (dekurvátny) červeno-oranžový zobák, odtiaľ slovenský aj anglický názov Red-billed Scimitar-Babbler. Je ideálnym nástrojom na vyhrabávanie hmyzu a lariev z kôry, lístia a trhlín dreva v hustom lesnom podraste.

2

Okrové temeno — kľúčový identifikačný znak — na rozdiel od príbuzného šabľozoba škraboškového (Pomatorhinus ferruginosus), ktorý má sýto čierne temeno, má červenozobý výrazné okrovo-hnedé (ochraceous-buff) temeno a korunku. Práve táto okrová farba dala druhu latinské druhové meno ochraceiceps (z gréčtiny: ochros = okrový, kephalé = hlava).

3

Favorizuje bambusoviská — druh má osobitný vzťah k bambusovým porastom a Fokienia-dominovaným lesným spoločenstvám; práve v nich ho možno najčastejšie pozorovať pri aktívnom prehrabávaní v lístí a trhlínách dreva. V Thajsku bol zaznamenaný v 8 chránených územiach (Doi Inthanon, Chiang Dao, Doi Suthep-Pui a ďalších).

4

Zmiešané druhové hejná — šabľozob červenozobý sa pravidelne a aktívne zapája do zmiešaných druhových hejn iných timálií a spevavcov hustého podrastu. Osobitná asociácia bola pozorovaná s bielohlavým timáliovcom (White-hooded Babbler). Táto stratégia zvyšuje efektivitu hľadania potravy a ochranu pred predátormi.

5

Pohlavia na nerozoznanie — na rozdiel od mnohých spevavcov sa samec a samica sfarbením prakticky nelíšia (bez pohlavného dimorfizmu). Pohlavie preto v teréne nemožno určiť podľa operenia; pri chovateľskom párovaní sa odlišujú len nepriamo (správaním) alebo laboratórne.

6

Štyri poddruhy naprieč rozsiahlym areálom — druh sa rozpadá na štyri poddruhy: nominátna ochraceiceps (Mjanmarsko, Thajsko, J Čína, S Indočína), stenorhynchus (krajný SV Arunáčalpradéš a S Mjanmarsko), austeni (V a J Asám, SV India, SZ Mjanmarsko) a alius (SV Thajsko až J Indočína), líšiace sa miernou variabilitou intenzity okrového sfarbenia.

7

Stály druh rozsiahlych výškových gradientov — šabľozob červenozobý je nesťahovavý, stály druh, ktorý zostáva vo svojom areáli počas celého roka. Výskyt bol zaznamenaný od 300 m do 2 400 m n. m. — čo je výnimočne rozsiahle výškové rozpätie; druh sa teda prispôsobil biotopu od vlhkých nížinných lesov až po horské lesy.

8

Waldenov opisný objav z Karen Hills — druh opísal Arthur Hay, 9. markíz z Tweeddale (Lord Walden), v roku 1873. Typová lokalita je Karen Hills v Hornej Barme (dnes Mjanmarsko). Druhové meno ochraceiceps odkazuje na charakteristickú okrovo-hnedú farbu hlavy.

Taxonomická klasifikácia

species Šabľozob červenozobý (Pomatorhinus ochraceiceps)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Timaliidae (timáliovité)
Rod Pomatorhinus Horsfield, 1821
Druh Pomatorhinus ochraceiceps Walden, 1873
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhovýchodoázijský tropický druh; v Európe nie je pôvodný a v avikultúre sa chová len vzácne
Poddruhy Štyri poddruhy: (1) P. o. ochraceiceps Walden, 1873 — typová lokalita Karen Hills, SV Mjanmarsko, SZ Thajsko, J Čína (Jün-nan), S Indočína; (2) P. o. stenorhynchus Bingham, 1903 — krajný SV Arunáčalpradéš (India) a krajný S Mjanmarsko; (3) P. o. austeni Hume, 1877 — V a J Asám, SV India, SZ Mjanmarsko, krajný JV Bangladéš; (4) P. o. alius Deignan, 1939 — SV Thajsko až J Indočína. Poddruhy sa odlišujú miernou variabilitou intenzity okrovej farby a rozsahu čiernej masky.
Avibase_ID 37488194AECAA22B

? Často kladené otázky

Len výnimočne a pre skúseného chovateľa. Šabľozob červenozobý je juhovýchodoázijský mäkkozobý (prevažne hmyzožravý) tropický druh, ktorý sa v európskej avikultúre chová len vzácne. Nie je to bežný klietkový vták ani maznáčik na ruku — je to aktívny, hlasný vták s vyššími nárokmi: priestranná zarastená voliéra a prevažne živá/mäkká strava (hmyz, mäkká mäsitá zmes, ovocie). Stránka má preto najmä atlasový a poznávací charakter; chovateľské odporúčania vychádzajú zo všeobecných zásad pre mäkkozobé vtáky.

Kľúčové sú červeno-oranžový zahnutý zobák a okrovo-hnedé temeno. Šabľozob škraboškový (P. ferruginosus) sa líši čiernym temenom (nie okrovým). Šabľozob obočnatý (P. schisticeps) má žltý (nie červený) zobák a sivé temeno. Šabľozob bielohrdlý (P. ruficollis) je menší a celkovo bledší. Hnedotemenný šabľozob (P. phayrei) má hnedé temeno a výskytom sa prekrýva v časti JV Ázie — rozlíšenie si vyžaduje dôkladnejšie pozorovanie.

Obýva subtropické vlhké nížinné a horské lesy s osobitnou obľubou pre bambusové porasty — od severovýchodnej Indie (Asám, Arunáčalpradéš) cez Mjanmarsko, severnú Indočínu (Laos, Vietnam, Kambodža) a juhozápadnú Čínu (Jün-nan) až po severnú a stredozápadnú Thajsko. Vyskytuje sa vo výškovom rozsahu 300–2 400 m n. m. Je to stály nesťahovavý druh zostávajúci vo svojom areáli počas celého roka.

Je to prevažne hmyzožravý (mäkkozobý) druh. Základ jedálnička tvoria hmyz, larvy a bezstavovce vyhrabávané dlhým zahnutým červeným zobákom v podraste hustého lesa, doplnené nektárom z kvetov (zaznamenaný v prírode) a drobnými semenami mimo hniezdneho obdobia. V (vzácnom) chove musí byť základom mäkká mäsitá zmes a živý hmyz, nie zrninová zmes.

IUCN hodnotí šabľozoba červenozobého ako najmenej ohrozeného (LC) — napriek klesajúcemu populačnému trendu nie je pokles dosť rýchly na zaradenie do vyššej kategórie. Hlavnou hrozbou je strata lesných biotopov (odlesňovanie) v jeho rozsiahlom areáli. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva.

Znáška pozostáva z 2–4 čisto bielych vajec — biele vajcia sú typické pre rod Pomatorhinus (zdroj: Wikidata — klutch size 4; Pomatorhinus-literatúra). Hniezdo je veľké guľaté, ukryté v krovine blízko pri zemi. Hniezdna sezóna trvá február–jún. Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je spoľahlivo overená — pri príbuzných druhoch rodu Pomatorhinus trvá odhadom 13–16 dní (uvádzame ako orientačné). Mláďatá kŕmia obaja rodičia.

Áno — šabľozob červenozobý je hlasná timália typická pre rod Pomatorhinus. Ozýva sa charakteristickými hlasitými bublavými volaním a v páre sa prejavuje duetovým koordinovaným volaním, ktoré sa nesie ďaleko cez hustý les. V byte by mohol byť rušivý — vhodnejší je do priestrannej vonkajšej voliéry. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto.org.

ZDROJ: Avibase (Pomatorhinus ochraceiceps, ID 37488194AECAA22B, slovenský názov šabľozob červenozobý, čeľaď Timaliidae, rad Passeriformes, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=37488194AECAA22B&l

 Video — Šabľozob červenozobý

Šabľozob červenozobý (Pomatorhinus ochraceiceps) — spev a hlas v prírode

Šabľozob červenozobý (Pomatorhinus ochraceiceps) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Red-billed Scimitar-Babbler, Česky:   křivozobka červenozobá, Nemecky:   Rotschnabelsäbler, Španielsky:   Cimitarra piquirroja, Francúzsky:   Pomatorhin à bec rouge, Taliansky:   Garrulo scimitarra beccorosso, Holandsky:   Roodsnavelkruiplijster, Portugalsky:   tagarela-de-bico-vermelho, Poľsky:   łączniak złotodzioby, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Красноклювый саблеклюв, Japonsky:   ムナジロマルハシ, Latinsky:   Pomatorhinus ochraceiceps Walden, 1873