Šabľozob červenolíci (Pomatorhinus erythrogenys)

Timaliidae (timáliovité)

Šabľozob červenolíci

Pomatorhinus erythrogenys — stredne veľká himalájska timália s dlhým, do kosáka zahnutým zobákom a hrdzavými lícami — hlasný, prevažne pozemný hmyzožravec lesného podrastu, ktorý spieva v páre dueto

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, rok 2016). Druh má veľmi rozsiahly areál naprieč Himalájami od severovýchodného Pakistanu po Bhután a celkovo stabilnú, neklesajúcu populáciu, preto sa ani zďaleka nepribližuje prahom pre kategórie ohrozenia. Je pomerne prispôsobivý — obýva aj husté krovie a okraje lesov a do istej miery znáša druhotné a narušené biotopy. Hlavným potenciálnym rizikom je strata a fragmentácia podhorských lesov, no nateraz nepredstavuje pre druh významnú hrozbu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka22–26 cm (59–70 g)
PôvodPodhorské lesy Himalájí (SV Pakistan, S India, Nepál, Bhután)
PovahaAktívny, hlasný, prevažne pozemný druh podrastu
StravaPrevažne hmyz a bezstavovce, doplnkovo semená a bobule
HlasSilné flautové hvizdy a dueto­vé piesne páru
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

70% 15% 10% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, larvy, kukly, mravce, húsenice, pavúky a dážďovky vyhrabávané z lístia na zemi; rozhodujúca zložka po celý rok a najmä pri odchove mláďat 70%
Semená a drobné rastlinné semená — doplnková zložka, najmä mimo hniezdneho obdobia 15%
Bobule a drobné plody — sezónny doplnok v podraste a na okrajoch lesa 10%
Mäkké zelené časti rastlín a klíčky — príležitostný doplnok 3%
Minerály a grit — drobné kamienky na trávenie tvrdých semien, prijímané zo zeme 2%

Odporúčané potraviny

  • Živá potrava — hmyz (chrobáky, mravce), larvy, kukly, húsenice, pavúky a dážďovky; pre tento prevažne hmyzožravý druh nevyhnutný základ jedálnička po celý rok
  • Mäkká mäsitá zmes pre mäkkozobé vtáky (universal/insectivore softbill) — vhodná báza v chove tohto vzácne drženého druhu, doplnená živým hmyzom
  • Múčne červy, cvrčky a ďalší kŕmny hmyz — dôležitý zdroj bielkovín, najmä v období rozmnožovania a pelichania
  • Drobné bobule, plody a kúsky ovocia — sezónny doplnok podobne ako v prírode v podraste a na okrajoch lesa
  • Semená a drobné rastlinné semená — doplnková zložka mimo hniezdneho obdobia
  • Zelené krmivo — naklíčené semená, mladá zeleň (nepostriekané, umyté)
  • Vitamíny a minerály — najmä vápnik a vitamín D3 v hniezdnej perióde a pri odchove mláďat
  • Grit a sépiová kosť trvalo k dispozícii a denne čerstvá pitná voda; plytká miska na kúpanie vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekaný (pesticídmi ošetrený) hmyz, zelenina a semená neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a živá potrava — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne tučné olejnaté semená (slnečnica) ako základ — pre prevažne hmyzožravý druh nevhodné, vedú k poruchám trávenia a obezite
Tip od odborníka Šabľozob červenolíci je v prírode prevažne hmyzožravý mäkkozobý druh — jeho jedálniček tvoria z väčšej časti bezstavovce vyhrabávané z lístia na zemi (hmyz, larvy, kukly, húsenice, pavúky a dážďovky), doplnené semenami a bobuľami, najmä mimo hniezdneho obdobia. V európskej avikultúre ide o vzácne chovaného mäkkozobého vtáka, nie o bežný klietkový druh, takže overené detailné chovateľské recepty preň prakticky neexistujú. Odporúčania nižšie vychádzajú zo všeobecných zásad pre mäkkozobé (insektivorné) vtáky: základom by mala byť kvalitná mäkká mäsitá zmes (softbill/insectivore) doplnená pravidelnou živou potravou (múčne červy, cvrčky, kŕmny hmyz), sezónne ovocie a bobule, vápnik a vitamín D3 v období rozmnožovania, grit a sépiová kosť trvalo k dispozícii a denne čerstvá voda. Pre prevažne hmyzožravého vtáka nie sú vhodné zrninové zmesi ako základ — tučné olejnaté semená vedú k poruchám trávenia. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.8
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Šabľozob červenolíci patrí medzi nápadne hlasné timálie — na rozdiel od mnohých skrytých druhov svojej čeľade sa často a hlasno ozýva silnými, opakovanými flautovými hvizdmi a najmä dueto­vými piesňami páru, pri ktorých si samec a samica striedavo prikladajú slohy. K tomu pridáva ostré poplašné chrkľavé hlasy. V prírode ho preto skôr počuť než vidieť. V byte by jeho prenikavý a vytrvalý hlas mohol byť rušivý — ide o druh skôr do priestrannej vonkajšej voliéry než do tichej domácnosti. Keďže sa chová len vzácne, posudzovanie rušenia susedov je do veľkej miery teoretické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Šabľozob červenolíci nie je maznavý vták na ruku — ide o plachejší lesný mäkkozobý druh, ktorý sa chová len vzácne a v zajatí si udržiava odstup. Fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci a neprirodzený. Akýkoľvek vzťah má podobu pokojného pozorovania zaujímavého aktívneho vtáka vo voliére, nie maznania či nosenia na ruke.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny, prevažne pozemný druh — šabľozob červenolíci celý deň prehľadáva lístie a podrast, kde silným zahnutým zobákom vyhrabáva hmyz a bezstavovce, a neúnavne sa pohybuje v hustom kroví v menších skupinkách. Je to čulý a hlučný vták s veľkou potrebou priestoru a štruktúrovaného prostredia (krovie, vetvy, vrstva lístia na hrabanie). Práve táto aktivita a nárok na priestor sú dôvodom, prečo sa hodí len do priestrannej zarastenej voliéry, nie do klietky.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Šabľozob červenolíci nenapodobňuje ľudskú reč — timálie túto schopnosť nemajú. Jeho repertoár je vrodený a tvoria ho silné flautové hvizdy, dueto­vé piesne páru a chrkľavé poplašné hlasy. Reč sa nenaučí; ide o lesný mäkkozobý druh, ktorý sa nechová ako hovoriaci spoločenský vták. Jeho „prejavom“ je výrazný prirodzený spev a dueto­vanie, nie imitácia.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Šabľozob červenolíci patrí medzi hlasné a vokálne výrazné timálie — jeho prejav je silný, prenikavý a opakovaný. Typickou „pesničkou“ je dueto páru: samec a samica si striedavo prikladajú slohy do plynulého antifónneho hvizdu (znázorňovaného napríklad ako „whih-u-ju-whi-u…“), takže pôsobí, akoby spieval jeden vták. K tomu sa ozýva vysokým čistým „pu“ alebo „ju“ a opakovanými flautovými tónmi. Poplašný hlas je chrkľavé „whih-whihihihihi“ alebo ostré „whit-it“. Druh sa ozýva často a hlasno, takže v prírode ho skôr počuť než vidieť. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. V chove (ktorý je vzácny) by jeho prenikavý hlas najlepšie vynikol v priestrannej voliére.

Dokáže hovoriť? Šabľozob červenolíci nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Timálie túto schopnosť nemajú — repertoár flautových hvizdov, dueto­vých piesní páru a chrkľavých poplašných hlasov je vrodený. Reč sa nenaučí; ide o lesný mäkkozobý druh, ktorý sa nedrží ako hovoriaci spoločenský vták.

Typické zvuky

  • Dueto­vá pieseň páru — samec a samica si striedavo prikladajú slohy do plynulého flautového hvizdu („whih-u-ju-whi-u…“), pôsobiaceho akoby spieval jeden vták
  • Silné čisté flautové „pu“ alebo „ju“ — opakovaný melodický kontaktný a teritoriálny hvizd, ktorý nesie ďaleko
  • Chrkľavý poplašný hlas — rachotivé „whih-whihihihihi“ alebo ostré „whit-it“ pri vyrušení
  • Tiché kontaktné hlasy v skupinke — pri spoločnom hrabaní v lístí sa vtáky ozývajú jemnejším bľabotom udržiavajúcim kontakt

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (február–júl) v podhorských a horských vždyzelených lesoch Himalájí (zdroj: oiseaux-birds.com)
Tok — pár sa intenzívne ozýva silnými flautovými hvizdmi a dueto­vými piesňami; samec a samica si hlasy striedajú v antifónnom dueto
Odchov mláďat — znáška 2–4 bielych vajec, inkubácia približne 13–16 dní, mláďatá vyletujú asi 2 týždne po vyliahnutí; kŕmia obaja rodičia, kľúčový je dostatok hmyzu
Mimohniezdne obdobie (november–január) — vtáky sa zdržiavajú v skupinkách a pároch v hustom podraste; druh je stály (nesťahovavý), výškové presuny sú len malé
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; obdobie zvýšenej potreby kvalitnej, bielkovinami bohatej potravy
Celoročne stály druh svojho areálu — pohybuje sa najmä pri zemi v hustom kroví a podraste; mimo hniezdenia žije v menších skupinkách, ktoré sa hlasno ozývajú

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vzácne chovaný mäkkozobý druh — nie je to bežný klietkový vták. Šabľozob červenolíci je himalájsky lesný hmyzožravec, ktorý sa v európskej avikultúre objavuje len ojedinele a chovateľské skúsenosti s ním sú obmedzené. Nejde o maznáčika na ruku ani o nenáročný zrninožravý druh — je to čulý, hlasný a prevažne pozemný vták s nárokmi (priestranná zarastená voliéra, vrstva lístia na hrabanie, prevažne živá/mäkká strava), ktoré zvládne skôr skúsený chovateľ mäkkozobých vtákov. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; chovateľské odporúčania vychádzajú zo všeobecných zásad pre mäkkozobé vtáky a pre tento konkrétny druh nie sú podrobne overené.
Priestor Druh sa chová len vzácne, no jeho prirodzené nároky určujú jasný smer: potrebuje priestrannú zarastenú voliéru s hustým krovím, vetvami v rôznych výškach a najmä vrstvou lístia alebo substrátu na zemi na hrabanie, keďže je to prevažne pozemný hmyzožravec. Tesná klietka je preň nevhodná — obmedzuje jeho prirodzenú aktivitu a hlasný, pohyblivý spôsob života. Ideálne je vonkajšie alebo presvetlené vnútorné zariadenie s úkrytmi, kde môže páriť dueto­vať a celý deň prehľadávať podrast. Pre tohto aktívneho vtáka platí, že priestor a štruktúra prostredia sú dôležitejšie než akékoľvek vybavenie klietky.
Deti v domácnosti Šabľozob červenolíci nie je domáci maznáčik ani spoločenský vták na ruku pre deti — ide o plachejší a hlasný lesný mäkkozobý druh, ktorý sa chová len vzácne a vo voliére si udržiava odstup. Deti ho môžu spoznať skôr ako zaujímavý druh z atlasu vtákov: učí o himalájskych lesoch, o tom, ako dlhý zahnutý zobák pomáha vyhrabávať hmyz z lístia, a o tom, prečo niektoré vtáky „spievajú vo dvojici“ (dueto). Ak by ste mali šťastie pozorovať ho v prírode alebo vo voliére, platí pravidlo nerušiť — sledovať pokojne a ticho. Najlepšou „interakciou“ s týmto druhom je rešpekt a pozorovanie z odstupu.
Hlučnosť Druh je pomerne hlasný — silné flautové hvizdy a dueto­vé piesne páru môžu prenikať cez steny a vytrvalé ozývanie by v byte mohlo rušiť. Vhodnejší je do priestrannej vonkajšej voliéry než do tichej domácnosti. Keďže sa šabľozob červenolíci chová len vzácne a ide o lesný mäkkozobý druh, posudzovanie vhodnosti do bytu je prevažne teoretické.
Verdikt odborníka Šabľozob červenolíci (Pomatorhinus erythrogenys, niekedy uvádzaný ako Erythrogenys erythrogenys) je stredne veľká timália (22–26 cm, približne 59–70 g) z čeľade timáliovité (Timaliidae) s nezameniteľným dlhým, do kosáka zahnutým (dekurvátnym) zobákom, podľa ktorého dostal meno (scimitar = šabľa). Telo má matne olivovohnedý vrch a biely stred hrdla, hrude a brucha s jemným sivobielym prúžkovaním; nápadná je rozsiahla oranžovohrdzavá až gaštanová farba na lícach, bokoch hlavy, čele, bokoch tela a okolo kloaky — odtiaľ „červenolíci“. Zobák je sivý so svetlou bázou dolnej čeľuste, oči bledé sivobiele, nohy mäsovohnedé. Pohlavia sú na pohľad rovnaké (bez výrazného dimorfizmu). Žije v podhorských a horských vždyzelených lesoch, kroví a podraste Himalájí od severovýchodného Pakistanu cez severnú Indiu a Nepál po Bhután, prevažne v 300–2400 m (miestami až do 3000 m). Je to prevažne pozemný vták — potravu hľadá hrabaním v lístí, pohybuje sa v menších skupinkách a pároch a živí sa najmä bezstavovcami (hmyz, larvy, kukly, dážďovky) s doplnkom semien a bobúľ. Na rozdiel od mnohých skrytých timálií je nápadne hlasný — ozýva sa silnými flautovými hvizdmi a dueto­vými piesňami páru. Hniezdi vo februári až júli; oba partneri stavajú voľné kupolovité hniezdo na zemi alebo nízko v kroví (do ~60–120 cm), samica znáša 2–4 biele vajcia a inkubujú obaja rodičia približne 13–16 dní; mláďatá vyletujú asi 2 týždne po vyliahnutí. V avikultúre ide o vzácne chovaného mäkkozobého vtáka — bežným chovateľským druhom nie je a chovateľské odporúčania sú odvodené zo všeobecných zásad pre mäkkozobé vtáky. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC, 2016); druh nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (mäkkozobý druh, chová sa vzácne)
Priestranná zarastená voliéra s hustým krovím, vetvami v rôznych výškach a vrstvou lístia/substrátu na hrabanie; tesná klietka je nevhodná
Šabľozob červenolíci je prevažne pozemný, aktívny mäkkozobý vták, ktorý potrebuje priestrannú zarastenú voliéru s úkrytmi a najmä vrstvou lístia alebo substrátu na hrabanie, kde môže celý deň prehľadávať podrast. Tesná klietka mu nevyhovuje. Prirodzene sa zdržiava pri zemi v hustom kroví a podraste lesov. Ide o druh pre skúseného chovateľa mäkkozobých vtákov, nie pre bežný klietkový chov.
Spoločenské správanie
Žije v pároch a menších skupinkách; pár je silne zviazaný a spoločne dueto­vá; v hniezdnej sezóne teritoriálny
Druh je družnejší než mnohé skryté timálie — mimo hniezdenia sa pohybuje v menších skupinkách, ktoré sa spolu hlasno ozývajú pri hrabaní v lístí. Pár je silne zviazaný a charakteristicky dueto­vá (samec a samica spievajú striedavo). V hniezdnej sezóne si pár háji teritórium. V chove treba počítať s jeho hlučnosťou a sociálnymi nárokmi.
Teplota a podnebie
Podhorské a horské vždyzelené lesy mierneho až subtropického pásma Himalájí, približne 300–2400 m (miestami do 3000 m)
Druh je prispôsobený na podhorské a horské lesy Himalájí v rozpätí zhruba 300–2400 m (na indickom subkontinente, miestami až do 3000 m; v juhovýchodnej Ázii skôr 900–2000 m). Znáša chladnejšie horské podnebie aj subtropickú vlhkosť nižších polôh. Je to stály druh s len malými výškovými presunmi — nie je sťahovavý. V chove potrebuje ochranu pred mrazom a prievanom.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Voľné kupolovité hniezdo s bočným otvorom na zemi (v jamke) alebo nízko v kroví (do ~60–120 cm) z hrubých tráv, suchých papradí, bambusu a lístia; 2–4 biele vajcia
Oba partneri stavajú voľné kupolovité (domovité) hniezdo so širokým bočným otvorom — buď v jamke na zemi krytej vegetáciou či skalami, alebo nízko v hustom kroví (približne 60–120 cm nad zemou) z hrubých tráv, suchých papradí, bambusu a lístia. Samica znáša 2–4 biele vajcia. Hniezdna sezóna trvá február–júl (zdroj: oiseaux-birds.com). Ide o údaje z voľnej prírody.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode a v rose podrastu; v chove plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa vtáky kúpu v plytkej vode a v rose na vegetácii. V chove ponúkni plytkú misku s čistou vodou na kúpanie a udržuj suché, čisté prostredie ako prevenciu plesní a parazitov — to je u mäkkozobých vtákov kŕmených vlhkou stravou obzvlášť dôležité. Misku aj vodu vymieňaj denne.
Svetlo a denný režim
Denný vták aktívny od svitania; prehľadáva podrast po celý deň, ráno a podvečer sa najviac ozýva
Šabľozob červenolíci je denný vták aktívny od svitania, ktorý celý deň prehľadáva podrast a lístie. Najhlasnejší býva ráno a podvečer, keď sa pár intenzívne ozýva a dueto­vá. Je to stály druh bez výraznej sezónnej migrácie — jeho rytmus určuje skôr hniezdny cyklus (feb–júl) a pelichanie než presuny medzi oblasťami.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Začiatok hniezdnej sezóny, približne február–apríl (zdroj: oiseaux-birds.com)

Na začiatku hniezdnej sezóny sa pár intenzívne ozýva a dueto­vá — samec a samica striedavo prikladajú slohy do plynulého flautového hvizdu, čím spevňujú pevné párové puto a hája teritórium. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými timáliami; presné údaje pre tento druh neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov; v zajatí sa druh rozmnožuje len ojedinele.

Hniezdo a znáška
Znáška 2–4 bielych vajec; hniezdna sezóna február–júl (zdroj: oiseaux-birds.com)

Oba partneri stavajú voľné kupolovité hniezdo so širokým bočným otvorom — na zemi v jamke krytej vegetáciou alebo nízko v kroví (približne 60–120 cm nad zemou) z hrubých tráv, suchých papradí, bambusu a lístia. Samica znáša 2–4 biele vajcia. Hniezdna sezóna trvá február až júl v podhorských a horských lesoch Himalájí. Ide o údaje z voľnej prírody.

Inkubácia
Približne 13–16 dní; inkubujú obaja rodičia (zdroj: oiseaux-birds.com)

Na vajciach sa striedajú obaja rodičia a inkubácia trvá približne 13–16 dní. V tomto období je kľúčový pokoj v okolí hniezda a dostatok potravy. Spoločná starostlivosť oboch partnerov zodpovedá silnému párovému putu, ktoré sa prejavuje aj spoločným dueto­vaním.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia. Živočíšna bielkovina, najmä hmyz, larvy a bezstavovce, je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat; práve preto je druh po celý rok prevažne hmyzožravý a v hniezdnom období potrebuje hojnosť živej potravy. Mláďatá rýchlo rastú v krytí hustého podrastu.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá vyletujú asi 2 týždne po vyliahnutí (zdroj: oiseaux-birds.com)

Mláďatá opúšťajú hniezdo približne dva týždne po vyliahnutí. Juvenily majú tlmenejšie, menej sýte hrdzavé sfarbenie než dospelé vtáky a krátky, ešte nie plne vyvinutý zahnutý zobák. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia a naučia sami vyhrabávať potravu z lístia.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými timáliami sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Plné dospelé sfarbenie s plne vyvinutým zahnutým zobákom nadobúdajú postupne. Dĺžka dožitia tohto druhu vo voľnej prírode nie je spoľahlivo overená.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Druh sa chová len vzácne a neochočuje sa na ruku — ide o plachejší lesný mäkkozobý druh. Vo voliére si pri trpezlivom, pokojnom prístupe a pravidelnom kŕmení môže na chovateľa zvyknúť natoľko, že nie je výrazne plachý, no skutočné „skrotenie“ nie je reálnym cieľom.

Šabľozob červenolíci je plachejší lesný mäkkozobý druh, ktorý sa neochočuje na ruku — žije aktívne v podraste a pred človekom si udržiava odstup. Nie je to vták na maznanie ani spoločenský maznáčik a chová sa len vzácne, takže overené postupy „skrotenia“ preň prakticky neexistujú. Pri trpezlivom, pokojnom prístupe a pravidelnom kŕmení vo voliére si však môže na chovateľa zvyknúť a prestať byť výrazne plachý — to je realistické maximum. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie aktívneho, hlasného vtáka z odstupu. Ak by sa jedinec ocitol v dočasnej ľudskej starostlivosti (napr. zranený vták), cieľom je pokoj, minimalizácia stresu a vhodná mäkká/živá strava.

1

Neočakávaj vtáka na ruku — šabľozob červenolíci je plachejší lesný druh, ktorý sa chová vzácne a kontakt zblízka ho stresuje

2

Zabezpeč priestrannú zarastenú voliéru s úkrytmi a vrstvou lístia na hrabanie — pocit bezpečia je základom, aby vták nebol ustráchaný

3

Buduj dôveru pokojne a cez krmivo — pravidelné kŕmenie živou/mäkkou potravou v ten istý čas, bez prudkých pohybov a hluku

4

Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo; rešpektuj ochranu vtáctva

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa chová len vzácne — bežná trhová cena je ťažko stanoviteľná (presné údaje neoverené)

Šabľozob červenolíci sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre chová len vzácne — ide o himalájsky mäkkozobý lesný druh, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách, takže ustálená trhová cena preň prakticky neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Ak sa výnimočne objaví u špecializovaného chovateľa mäkkozobých vtákov, cena zodpovedá vzácnosti a nárokom druhu (mäkkozobé exotické vtáky bývajú spravidla výrazne drahšie než bežné zrninožravé spevavce). Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva a veterinárne/dovozné predpisy; pri kúpe je dôležitý doklad o legálnom (chovnom) pôvode. Najreálnejšie „stretnutie“ s týmto druhom má podobu pozorovania vo voľnej prírode v jeho himalájskom areáli.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre je vzácny; ak vôbec, tak u špecializovaných chovateľov mäkkozobých (insektivorných) vtákov
Pri akejkoľvek ponuke vyžaduj doklad o legálnom chovnom pôvode (krúžok, doklady) — uprednostni vtáky odchované v zajatí pred dovozom z prírody
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania tohto druhu; v jeho areáli je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode
Na čo si dať pozor Šabľozob červenolíci nie je bežný vták na predaj — ide o vzácne chovaného mäkkozobého druhu s vyššími nárokmi (priestranná voliéra, prevažne živá/mäkká strava). Ak na neho narazíš, ber ho ako druh pre skúseného chovateľa mäkkozobých vtákov, nie pre začiatočníka. Pri kúpe vždy over legálny chovný pôvod a uprednostni jedince odchované v zajatí; vyhni sa vtákom pochybného (divokého) pôvodu. Najlepšie tento druh spoznáš pozorovaním vo voľnej prírode v Himalájach a štúdiom atlasov a databáz. Podpora chovu z legálnych zdrojov a rešpekt k voľne žijúcim populáciám sú v jeho prípade dôležitejšie než rýchla kúpa.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Šabľozob červenolíci 22–26 cm Šabľozob červenooký cca 22–25 cm Šabľozob hrdzavokrký / bielob… cca 22 cm Timáliovec horský cca 25 cm Strnádka obyčajná 16–16,5 cm
Šabľozob červenolíci Šabľozob červenooký (Erythrogenys imberbis) Šabľozob hrdzavokrký / bielobrový (Pomatorhinus schisticeps) Timáliovec horský (Trochalopteron elliotii) Strnádka obyčajná (Emberiza citrinella)
Dĺžka22–26 cmcca 22–25 cmcca 22 cmcca 25 cm16–16,5 cm
Váha59–70 gcca 55–70 gcca 36–47 gcca 50–70 gcca 24–30 g
Dožitiepresné údaje neoverené (timálie sa bežne dožívajú niekoľko rokov)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenédo cca 13 r
Hlučnosťvzácne chovaný mäkkozobý druh — pre skúseného chovateľaneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh (v SR bežný)
Stav IUCNIUCN LC (2016), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaMatne olivovohnedý vrch a biely spodok s rozsiahlymi oranžovohrdzavými lícami, bokmi hlavy a tela; dlhý do kosáka zahnutý zobák; oči bledé sivobiele; pohlavia rovnaké (bez dimorfizmu)Veľmi podobný šabľozobovi červenolícemu (dlhý zahnutý zobák, hrdzavé líca), líši sa hlasom a detailmi morfológie; pôvodne s ním tvoril jeden druhMenší šabľozob s nápadným bielym obočím (nadočným prúžkom), tmavým temenom a žltým zobákom; štíhlejší než šabľozob červenolíci, s menej rozsiahlou hrdzavou farbouSivohnedá horská timália (sojkavec) bez zahnutého zobáka, s hrdzavými krídlovými a chvostovými poľami; patrí do príbuznej čeľade sojkavcovité (Leiothrichidae), nie do TimaliidaeNáš domáci spevavec so žltou hlavou a spodkom, hrdzavým kostrcom a krátkym kužeľovitým zobákom; výrazne menší a žltý, bez zahnutého zobáka a hrdzavých líc šabľozoba
AreálPodhorské a horské vždyzelené lesy a krovie Himalájí (SV Pakistan, S India, Nepál, Bhután), zhruba 300–2400 m; prevažne pozemný hmyzožravec, hlasný, dueto­vý, stály druhVýchodné Mjanmarsko a severozápadné Thajsko; od šabľozoba červenolíceho oddelený na základe rozdielov v hlase a morfológiiPodhorské lesy Himalájí a juhovýchodnej Ázie; sympatrický príbuzný, s ktorým sa areál šabľozoba červenolíceho čiastočne prekrývaHorské lesy a krovie strednej Číny a východnej Himaláje; ekologicky podobný pozemný hmyzožravec, no z inej (príbuznej) čeľadeOtvorená krajina, polia a okraje lesov v celej Európe vrátane Slovenska; na rozdiel od himalájskeho šabľozoba je u nás bežný a všeobecne známy druh pre porovnanie veľkosti a sfarbenia

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy — mäkkozobé vtáky kŕmené vlhkou mäsitou zmesou a hmyzom sú na ňu obzvlášť citlivé. Prevencia: čerstvé, neplesnivé krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie, suchá podestielka, rýchle odstraňovanie zvyškov mäkkej stravy. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Prevažne pozemné, hrabavé vtáky prijímajú parazity zo zeme a živej potravy (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri zhoršenej kondícii alebo v stiesnenom prostredí premnožia. Pomáha hygiena voliéry, čerstvé krmivo a pravidelná koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové či zranené vtáky drž oddelene v karanténe.

Hemochromatóza (ukladanie železa do pečene)
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, opuch brucha, ťažkosti s dýchaním, chudnutie, náhly úhyn

Mäkkozobé a ovocie prijímajúce vtáky sú náchylné na nadmerné ukladanie železa v pečeni (hemochromatóza/iron storage disease) pri strave s vysokým obsahom železa. Prevencia: kŕmne zmesi pre mäkkozobé s nízkym obsahom železa, primeraný (nie nadmerný) podiel ovocia, vyhýbanie sa potrave bohatej na železo a vitamín C v kombinácii so železom. Ide o riziko typické pre túto skupinu vtákov; presné dietetické potreby tohto druhu v chove nie sú overené.

Podvýživa pri nevhodnej (zrninovej) strave
stredná

Príznaky: Slabosť, nastŕpané perie, zhoršená kondícia, poruchy trávenia, znížená plodnosť

Šabľozob červenolíci je prevažne hmyzožravec — kŕmenie ako zrninožravý vták (samé semená) vedie k podvýžive a poruchám trávenia. Základom musí byť mäkká mäsitá zmes a živý hmyz, doplnené ovocím a bobuľami. Jednostranná strava oslabuje imunitu a kondíciu. V prirodzenom prostredí si druh sám vyberá pestrú zmes bezstavovcov; v chove treba túto pestrosť napodobniť.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Plachejší lesný druh zle znáša odchyt a manipuláciu — vo voliére aj v ruke je náchylný na paniku a nárazy. Manipuláciu obmedz na minimum, voliéru zariaď s úkrytmi a tlmeným prostredím, aby sa vták cítil bezpečne. U zranených jedincov je kľúčové ticho, tma a minimum stresu. Stres výrazne oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším infekciám.

Prevencia Pri (vzácnom) chove šabľozoba červenolíceho platia zásady starostlivosti o mäkkozobé (insektivorné) vtáky: (1) Správna strava — základ tvorí mäkká mäsitá zmes a živý hmyz, doplnené ovocím a bobuľami; pozor na hemochromatózu (uprednostni zmesi s nízkym obsahom železa) a nikdy nekŕm ako zrninožravca. (2) Hygiena a vetranie — mäkká vlhká strava rýchlo plesnivie, preto čerstvé krmivo, rýchle odstraňovanie zvyškov a suché, dobre vetrané prostredie ako prevencia aspergilózy. (3) Priestor a pokoj — priestranná zarastená voliéra s úkrytmi a vrstvou lístia na hrabanie znižuje stres tohto plachejšieho aktívneho druhu. (4) Karanténa a kontrola trusu pri parazitoch, ktoré pozemné vtáky bežne prijímajú zo zeme. Pri každom príznaku choroby (nastŕpané perie, sťažené dýchanie, zmena trusu) vyhľadaj aviárneho veterinára. Keďže sa druh chová len vzácne, presné chovateľské a dietetické potreby preň nie sú podrobne overené a vychádzajú zo skúseností s príbuznými mäkkozobými vtákmi.

Zaujímavosti

1

Zobák ako šabľa — najnápadnejším znakom druhu je dlhý, do kosáka zahnutý (dekurvátny) zobák, podľa ktorého dostal slovenské meno „šabľozob“ aj anglické „scimitar babbler“ (scimitar = zakrivená šabľa). Týmto zobákom dokáže obratne vyhrabávať hmyz a bezstavovce z lístia a z pôdy — je to dokonalý nástroj pozemného hmyzožravca.

2

Hrdzavé líca dali druhu meno — okrem zobáka je diagnostická rozsiahla oranžovohrdzavá až gaštanová farba na lícach, bokoch hlavy, čele, bokoch tela a v okolí kloaky, ktorá kontrastuje s bielym hrdlom, hruďou a bruchom a matne olivovohnedým vrchom. Práve hrdzavé líca sa odrážajú v slovenskom „červenolíci“ aj anglickom „rusty-cheeked“.

3

Pohlavia na nerozoznanie — na rozdiel od mnohých spevavcov sa samec a samica sfarbením prakticky nelíšia (sexes alike). Pohlavie preto v teréne nemožno určiť podľa operenia; pri chovateľskom párovaní sa odlišujú len nepriamo (správaním, prípadne laboratórne).

4

Vták himalájskych lesov — šabľozob červenolíci obýva podhorské a horské vždyzelené lesy, husté krovie a podrast Himalájí od severovýchodného Pakistanu cez severnú Indiu a Nepál po Bhután, prevažne v nadmorskej výške 300–2400 m, miestami až do 3000 m. Je to stály druh s len malými výškovými presunmi — nie je sťahovavý.

5

Spieva vo dvojici (dueto) — pár sa ozýva charakteristickým antifónnym dueto­m: samec a samica striedavo prikladajú slohy do plynulého flautového hvizdu tak presne, že to znie, akoby spieval jeden vták. Dueto­vanie posilňuje párové puto a slúži na obhajobu teritória — patrí k najzaujímavejším prejavom tohto druhu.

6

Hlasný, ale ťažko viditeľný — napriek pestrému sfarbeniu sa šabľozob červenolíci pohybuje skryto pri zemi v hustom podraste, takže ho skôr počuť než vidieť. Silné flautové „pu/ju“, dueto a chrkľavé poplašné „whih-whihihihihi“ ho prezradia na veľkú vzdialenosť, no samotného vtáka zazriete často len na okamih.

7

Tri poddruhy v páse Himalájí — druh sa člení na tri poddruhy: nominátny P. e. erythrogenys zo západných Himalájí, P. e. ferrugilatus zo stredného Nepálu a P. e. haringtoni z východného Nepálu po Bhután. Geografická premenlivosť sa prejavuje najmä v odtieni sfarbenia a rozmeroch.

8

Z rodu Pomatorhinus do rodu Erythrogenys — druh opísal Nicholas Aylward Vigors v roku 1831 (autorstvo sa uvádza aj s rokom 1832) v slávnom Gouldovom diele „A Century of Birds from the Himalaya Mountains“. Pôvodne patril do rodu Pomatorhinus; podľa novších fylogenetických prác ho viaceré autority radia do rodu Erythrogenys. Pôvodne tvoril jeden druh so šabľozobom červenookým (Erythrogenys imberbis), no na základe rozdielov v hlase a morfológii ich dnes rozlišujú.

9

Príbuzný „pravých“ timálií — patrí do čeľade timáliovité (Timaliidae) v užšom zmysle, kam sa radia šabľozoby (scimitar babblers) a ďalšie ázijské timálie s nápadnými hlavovými kresbami a často zahnutými zobákmi. Od „smejúcich sa drozdov“ (sojkavce, dnes čeľaď Leiothrichidae), s ktorými boli timálie historicky spájané, sa odlišuje práve užším taxonomickým vymedzením modernej čeľade Timaliidae.

Taxonomická klasifikácia

species Šabľozob červenolíci (Pomatorhinus erythrogenys)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Timaliidae (timáliovité)
Rod Pomatorhinus Horsfield, 1821 (časť autorov radí druh do rodu Erythrogenys)
Druh Pomatorhinus erythrogenys Vigors, 1831
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — himalájsky (juhoázijský) lesný druh; v Európe nie je pôvodný a v avikultúre sa chová len vzácne ako mäkkozobý vták
Poddruhy Najčastejšie sa rozoznávajú tri poddruhy: nominátny P. e. erythrogenys (Vigors, 1831) zo západných Himalájí, P. e. ferrugilatus (Hodgson, 1836) zo stredného Nepálu a P. e. haringtoni (Baker, 1914) z východného Nepálu po Bhután. Druh opísal Nicholas Aylward Vigors (autorstvo sa uvádza s rokom 1831 i 1832; GBIF uvádza 1832) v Gouldovom diele „A Century of Birds from the Himalaya Mountains“. Pôvodne bol zaradený do rodu Pomatorhinus; podľa novších fylogenetických prác ho viaceré autority radia do rodu Erythrogenys (Erythrogenys erythrogenys). Pôvodne bol považovaný za jeden druh so šabľozobom červenookým (Erythrogenys imberbis) z Mjanmarska a Thajska, no na základe rozdielov v morfológii a hlase sú dnes rozlišované ako samostatné druhy.
Avibase_ID 2501B11193443DA8

? Často kladené otázky

Len výnimočne a pre skúseného chovateľa. Šabľozob červenolíci je himalájsky mäkkozobý (prevažne hmyzožravý) lesný druh, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre chová len vzácne. Nie je to bežný klietkový vták ani maznáčik na ruku — je to čulý, hlasný a prevažne pozemný druh s vyššími nárokmi: priestranná zarastená voliéra s vrstvou lístia na hrabanie a prevažne živá/mäkká strava (hmyz, mäkká mäsitá zmes, ovocie). Stránka má preto najmä atlasový a poznávací charakter; chovateľské odporúčania na nej vychádzajú zo všeobecných zásad pre mäkkozobé vtáky a pre tento druh nie sú podrobne overené. Pre väčšinu ľudí je najlepší spôsob, ako druh „mať“, pozorovať ho vo voľnej prírode.

Podľa operenia prakticky nijako — druh nemá výrazný pohlavný dimorfizmus, samec a samica sú sfarbením na nerozoznanie (sexes alike). Obe pohlavia majú rovnaký dlhý zahnutý zobák, hrdzavé líca a boky a biely spodok. Pohlavie preto nemožno určiť pohľadom; chovatelia ho rozlišujú len nepriamo (správaním pri párovaní, prípadne laboratórnym určením). To šabľozoba odlišuje napríklad od strnádok či amád, kde sa samec a samica nápadne líšia.

Je to prevažne hmyzožravý (mäkkozobý) druh. Základ jedálnička tvoria bezstavovce vyhrabávané z lístia na zemi — hmyz, larvy, kukly, húsenice, pavúky a dážďovky — ktoré dopĺňa semenami a bobuľami, najmä mimo hniezdneho obdobia. Práve preto má dlhý zahnutý zobák, ktorým obratne prehľadáva podrast a pôdu. V (vzácnom) chove musí byť základom mäkká mäsitá zmes a živý hmyz, nie zrninová zmes — kŕmenie ako zrninožravca by viedlo k podvýžive.

Obýva podhorské a horské vždyzelené lesy, husté krovie a podrast Himalájí od severovýchodného Pakistanu cez severnú Indiu a Nepál po Bhután. Vyskytuje sa prevažne v nadmorskej výške 300–2400 m, miestami až do 3000 m (na indickom subkontinente). Je to stály druh — nie je sťahovavý a robí len malé výškové presuny. V strednej Európe sa nevyskytuje. Pôvodne sa k nemu radil aj príbuzný šabľozob červenooký z Mjanmarska a Thajska, dnes oddelený ako samostatný druh.

IUCN hodnotí šabľozoba červenolíceho ako najmenej ohrozeného (LC) — hodnotenie 2016 (BirdLife International). Druh má rozsiahly areál naprieč Himalájami a celkovo stabilnú populáciu, takže nie je celkovo ohrozený. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva a veterinárne/dovozné predpisy. Pri prípadnej kúpe je dôležitý doklad o legálnom chovnom pôvode.

Šabľozob červenolíci znáša 2–4 biele vajcia do voľného kupolovitého hniezda so širokým bočným otvorom, ktoré oba partneri stavajú na zemi v jamke alebo nízko v kroví (približne 60–120 cm nad zemou) z hrubých tráv, papradí, bambusu a lístia; hniezdna sezóna trvá február–júl. Na vajciach sa striedajú obaja rodičia a inkubácia trvá približne 13–16 dní. Mláďatá kŕmia obaja rodičia (hmyz je nevyhnutný) a vyletujú asi dva týždne po vyliahnutí (zdroj: oiseaux-birds.com).

Je to nápadne hlasný druh — na rozdiel od mnohých skrytých timálií sa často a hlasno ozýva. Najkrajším prejavom je dueto páru: samec a samica striedavo prikladajú slohy do plynulého flautového hvizdu, takže to znie, akoby spieval jeden vták. Pridáva silné čisté „pu/ju“ a chrkľavé poplašné „whih-whihihihihi“. Jeho hlas je melodický, ale prenikavý a vytrvalý, preto v byte môže rušiť a vhodnejší je do priestrannej voliéry. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

ZDROJ: Avibase (Pomatorhinus / Erythrogenys erythrogenys, ID 2501B11193443DA8, slovenský názov šabľozob červenolíci, čeľaď Timaliidae, rad Passeriformes, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=250

 Video — Šabľozob červenolíci

Šabľozob červenolíci (Pomatorhinus erythrogenys) — video o speve a chove

Šabľozob červenolíci (Pomatorhinus erythrogenys) — spev a hlas v prírode

 Cudzie názvy

Anglicky:   Rusty-cheeked Scimitar-Babbler, Česky:   křivozobka rezavolící, Nemecky:   Rotwangensäbler, Francúzsky:   Pomatorhin à joues rousses, Španielsky:   Cimitarra carirrufa, Poľsky:   sierpodziób rudolicy, Rusky:   Краснощёкий саблеклюв, Latinsky:   Pomatorhinus erythrogenys Vigors, 1831 (syn. Erythrogenys erythrogenys)