Rajka hodvábna (Paradisaea minor)

Paradisaeidae (rajkovité)

Rajka hodvábna

Paradisaea minor — stredne veľký rajkovitý vták severnej Novej Guiney so žltými bočnými perami splývajúcimi do bielej — samec s extrémnym okrasným perím a polygynným lekovým displejom; IUCN najmenej ohrozený (LC), CITES II

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN. Druh je vo svojom areáli (severná Nová Guinea, Misool, Yapen) bežný a rozsiahlo rozšírený; populácia je stabilná. Napriek historickému masovému lovu v 19. storočí (módny obchod s perím) sa druh zotavil a dnes nemá výrazne ohrozovací faktor ohrozujúci celkovú populáciu na úrovni, ktorá by si vyžadovala vyšší stupeň ohrozenia. Je zaradený v prílohe II CITES — medzinárodný obchod je regulovaný a vyžaduje platné povolenia (dôkaz legálneho pôvodu z chovu v zajatí). Hlavnými potenciálnymi hrozbami sú odlesňovanie dažďových lesov Novej Guiney na poľnohospodársku pôdu a ťažbu dreva, lokálny lov na tradičné ceremoniálne perie (najmä v Papua-Novej Guinei a Irian Jaya), avšak tieto faktory zatiaľ neohrozujú celkovú životaschopnosť populácie (zdroj: BirdLife DataZone, Wikipedia EN).
Dĺžkado 32 cm (bez chvostových drôtov)
Hmotnosťsamec 183–300 g; samica 140–210 g
Dožitiedo cca 15 r (orientačne; druh-špecifické dáta neoverené)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
CITESAppendix II (regulovaný obchod)
RozšírenieSeverná Nová Guinea, Misool, Yapen (Indonézia + PNG)
SťahovavýNie — celoročne stály
BiotopNížinný dažďový les, do 1 550 m n.m.
StravaPrevažne ovocie (75 %), doplnené bezstavovce
Plumage maturity (samec)8–9 rokov na plné sfarbenie

Výživa

  • Ovocie a drobné plody — hlavná zložka; rajka si aktívne vyhľadáva plody fíg (Ficus) a iných stromov v korune; semená prehltáva alebo vylučuje, čím prispieva k opeľovaniu a šíreniu rastlín dažďového lesa
  • Bezstavovce — chrobáky, stonožky, húsenice a pavúky; vyhľadáva ich pod kôrou a v listí; dôležitá bielkovinová zložka najmä v období hniezdenia a výchovy mláďat
  • Drobné plazy a iné malé stavovce — príležitostný doplnok (zdroj: monaconatureencyclopedia.com); nie je hlavnou zložkou
  • Nektár — príležitostný doplnok pri kvetoch v korune; prispieva k opeľovaniu dažďolesnných rastlín
Tip od odborníka Rajka hodvábna je v prírode prevažne frugivorný druh — až 75 % stravy tvorí čerstvé tropické ovocie (fígy, bobule, drobné plody dažďolesnných stromov). Rastlinná zložka je doplnená bezstavovcami (chrobáky, húsenice, pavúky), ktoré sú kľúčové pri výchove mláďat, a príležitostne aj drobnými plazmi a nektárom. Druh sa v bežnej avikultúre v EÚ nechová; tieto informácie slúžia na pochopenie biológie druhu vo voľnej prírode. Ktokoľvek by chcel tento druh v zajatí, potrebuje špeciálne povolenie a veterinárnu starostlivosť — nie je to bežný klietkový vták.

Hlasový prejav

Rajka hodvábna má hlasný a variabilný hlasový prejav typický pre rod Paradisaea. Samce vydávajú raucous (hrubé, krákavé) tokové volania počas predvádzania na leku — série intenzívnych hlučných tónov sprevádzajúcich každú fázu tokového displeja. Kontaktné hlásky vydávané v korune pri pohybe za potravou sú kratšie a tiché. Druh je počuteľný na veľkú vzdialenosť, keďže lekové tokové stromy bývajú využívané skupinou samcov súčasne. Hlas nie je melodický v pravom slova zmysle — dominujú krátke, výrazné, trochu hrubé volania. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — hlasový repertoár je vrodený.

Typické zvuky

  • Raucous tokové volania samca — hlučné, hrubé, intenzívne série tónov vydávané počas lekového displeja; každá fáza tanca má odlišný vokálny sprievod; počuteľné na veľkú vzdialenosť v lese (zdroj: Australian Museum, Wikipedia EN)
  • Kontaktné krátke hlásky — kratšie volania pri pohybe skupín v korune za ovocím; menej intenzívne než tokové volania; slúžia na udržanie kontaktu
  • Poplašné hlásky — vydávané pri ohrození predátorom; ostré, náhle zvuky charakteristické pre rod Paradisaea
  • Hlasové displeje samcov v skupinovom leku — keď sa zhromaždia až 4–12 samcov na jednom strome, vokálna aktivita výrazne stúpa; zvuk je navzájom synchronizovaný a stupňovaný (zdroj: oiseaux-birds.com, monaconatureencyclopedia.com)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tokové obdobie (júl–február) — samce sa zhromažďujú na tradičných tokových stromoch (lek), predvádzajú okázalé displeje; presná sezóna sa líši podľa lokality
Hniezdna sezóna (august–január, vrchol sa líši podľa lokality) — samica sama buduje otvorené miskovité hniezdo, inkubuje 18–20 dní; samec sa o hniezdo nestará (polygynný systém)
Odchov mláďat (september–marec) — mláďatá zostávajú v hniezde 18–19 dní; samica ich kŕmi sama; o plné dospelé sfarbenie samci usilujú 8–9 rokov
Mimo hniezdna sezóna (marec–jún) — druh je stály (nesťahovavý); samce sa naďalej zdržiavajú v blízkosti tokových stromov a kŕmia sa ovocím v lese
Pelichanie — okrasné perá samcov sa opotrebujú; mladé samce získavajú plné dospelé sfarbenie postupne počas 8–9 rokov; juvenily podobné samiciam
Celoročne stály druh — nevykonáva migráciu; tokové stromy sa využívajú tradične po celé roky; samce sa po tokoch a mimo hniezdia pohybujú vo voľnom lese za potravou

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Nížinný a pahorkatinný dažďový les, bažinný les, lesné okraje a sekundárne porasty od hladiny mora do asi 1 550 m n.m.; kľúčová je dostupnosť fruktifikujúcich stromov (najmä Ficus) a tradičných tokových stromov
Rajka hodvábna je striktne lesný druh viazaný na dažďový les severnej Novej Guiney. Vyskytuje sa od nížin (hladina mora) po strednú hornatinu (do cca 1 550 m n.m.; zdroj: oiseaux-birds.com, Australian Museum). Toleruje okraje lesa a sekundárne porasty, čo jej dáva určitú odolnosť voči fragmentácii biotopov. Nekrytá krajina (poľnohospodárska pôda, mestá) ju nezaujíma. Pohybuje sa prevažne v korune stromov a zriedka zostupuje na zem.
Sociálne správanie a lekový systém
Polygynný lek systém — samce sa zhromažďujú na tradičných tokových stromoch (lek); samica žije samostatne a stará sa o hniezdo a mláďatá sama
Základom sociálnej organizácie je polygynný lek: na jednom tradičnom tokovom strome sa zhromažďuje do 12 dospelých samcov, pričom dominantný starší samec obsadzuje centrálu pozíciu a uskutoční väčšinu párení (zdroj: Australian Museum). Mladšie, nie plne dospelé samce (hnedé, podobné samiciam) sa zdržujú na periférii. Mimo leku sa samce pohybujú voľne v lese za potravou. Samice žijú a hniezdia osamote — samec sa o mláďatá vôbec nestará.
Podnebie a klimatické podmienky
Tropické a subtropické vlhké nížiny a pahorkatiny Novej Guiney; teploty celoročne 24–32 °C v nížinách, chladnejšie vo vyšších polohách
Rajka hodvábna je celoročne stály (nesťahovavý) druh tropického dažďového lesa — nevykonáva žiadnu migráciu. Prispôsobená je vysokej vlhkosti a teplu novogvinejských tropických lesov s bohatými zrážkami. Je prítomná od morskej hladiny (mangrovy, nížinné lesy) po nadmorskú výšku asi 1 550 m (montánne lesné okraje), kde sú teploty o niečo nižšie.
Hniezdo a hniezdenie
Otvorené miskovité hniezdo v korune stromu; znáška 1–2 ružovkastých vajec s tmavými škvrnami; inkubácia 18–20 dní; mláďatá v hniezde 18–19 dní; samica inkubuje a kŕmi sama
Hniezdo si stavia výlučne samica — otvorená miska z rastlinného materiálu umiestnená v korune stromu na výške min. 6 m (zdroj: oiseaux-birds.com). Samica znáša 1–2 ružovkasté vajcia s tmavými škvrnami, inkubuje ich 18–20 dní a mláďatá zostávajú v hniezde ďalších 18–19 dní (zdroj: oiseaux-birds.com). Samec sa o hniezdo ani mláďatá vôbec nestará — typický polygynný lek-systém. Hniezdne obdobie prebieha prevažne od júla do februára (zdroj: Australian Museum).
Kúpanie a hygiena peria
Pravidelné kúpanie v daždi, v plytkých potokoch a v dažďovej vode zachytenej na listoch; kondícia peria je kľúčová pre tokový displej samcov
V tropickom pralese s bohatými zrážkami sa rajky kúpu pravidelne — dažďová voda na listoch a vetviach je bežná kúpacia plocha. Kondícia okrasných pier samca je esenciálna pre lekový úspech — samice si vyberajú samcov s najokázalejším a najčistejším pením. Po tokoch sa samce starostlivo prechádzajú a udržiavajú perie v kondícii.
Denný režim a aktivita
Striktne denný vták; maximálna aktivita ráno (tokové displeje) a neskorým poobedím (hľadanie potravy); tokové stromy sa využívajú tradičné ráno
Rajka hodvábna je striktne denný vták — tokové displeje samcov na leku prebiehajú predovšetkým ráno po svitaní, keď je kontrastné sfarbenie samcov vo svetle lesa najúčinnejšie. Popoludní sa samce rozptyľujú do lesa za ovocím. Druh nočnú aktivitu nevyvíja. Tokový strom sa využíva tradičné — niekedy desiatky rokov po sebe (zdroj: Australian Museum).

Rozmnožovací cyklus

Tok a lek displej
Júl–február (presná sezóna sa líši podľa lokality; zdroj: Australian Museum)

Samce rajky hodvábnej sa zhromažďujú na tradičnom tokovom strome (lek) — strome, ktorý defoliujú, aby zvýraznili displej. Do 12 dospelých samcov sa môže zdržiavať na jednom leku (zdroj: Australian Museum). Dominantný starší samec obsadzuje centrálnu polohu a uskutoční väčšinu párení. Displej zahŕňa komplex pohybov: rozpínanie bočných pier, pohyby tela, hlasné tokové volania a akrobatické polohy vrátane visenia hlavou dolu na vetve. Samice pozorovateľne hodnotia samcov a vyberajú si najokázalejší displej.

Hniezdo a znáška
Znáška 1–2 vajec; hniezdo buduje výlučne samica

Samica sama stavia otvorené miskovité hniezdo z rastlinného materiálu umiestneného v korune stromu vo výške min. 6 m. Znáša 1–2 ružovkasté vajcia s tmavými škvrnami (zdroj: Wikipedia EN, oiseaux-birds.com). Monaco Nature Encyclopedia uvádza rozsah 1–3 vajec. Samec sa do hniezdenia ani odchovu mláďat vôbec nezapája — polygynný lek-systém.

Inkubácia
18–20 dní (zdroj: oiseaux-birds.com); inkubuje výlučne samica

Inkubuje výlučne samica — trvá 18–20 dní (zdroj: oiseaux-birds.com). Monaco Nature Encyclopedia uvádza pribliznú dobu 3 týždne, čo je v súlade. Počas inkubácie je samica plne zodpovedná za termoreguláciu vajec, obranu hniezda a vyhľadávanie potravy. Samec v tomto čase pokračuje v tokových aktivitách na leku.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v hniezde 18–19 dní (zdroj: oiseaux-birds.com); kŕmi výlučne samica

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé a slepé). Kŕmi ich výlučne samica — samec sa o mláďatá nestará. Mláďatá zostávajú v hniezde 18–19 dní pred vyletením (zdroj: oiseaux-birds.com; Monaco Nature Encyclopedia uvádza 4 týždne). Živočíšna bielkovina — bezstavovce — je v tomto období kľúčová pre rast mláďat. Po vyletení samica mláďatá istý čas dokrmuje.

Vývoj mláďat a pohlavná dospelosť
Plné dospelé samčie sfarbenie po 8–9 rokoch (zdroj: Australian Museum, oiseaux-birds.com)

Juvenilné samce sa podobajú samiciam — kastanovo-hnedé bez okrasných pier. Plné dospelé samčie sfarbenie (žltá koruna, smaragdová hrdlová záster, bočné okrasné perá) sa vyvíja postupne počas 8–9 rokov (zdroj: Australian Museum, oiseaux-birds.com). Počas tohto prechodu prechádzajú samce niekoľkými medzipleliachacími stupňami. Samice sú pohlavne dospelé skôr — presný vek nie je v dostupných zdrojoch overený; analógiou s príbuznými druhmi pravdepodobne 1–2 roky.

Pohlavná dospelosť
Samice pravdepodobne v 1–2 roku; samce — plný displej až po 8–9 rokoch (presné čísla nie sú overené)

Samice dosahujú pohlavnú dospelosť pravdepodobne v prvom alebo druhom roku života (analógia s príbuznými druhmi; druh-špecifické údaje nie sú v dostupných zdrojoch overené). Samce sú schopné kopulácie aj v juvenilnom štádiu, no plný dospelý displej (kompletné okrasné perá) nadobúdajú až po 8–9 rokoch — vtedy sa stávajú dominantnými tokujúcimi samcami na leku. Dožitie: oiseaux.net uvádza 15 rokov (orientačne; druh-špecifické dáta z krúžkovania nie sú overené).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Rajka hodvábna do 32 cm (bez chvostových drôtov samca) Rajka veľká samec do 43 cm (bez chvostových drôtov); samica cca 35 cm Rajka Raggiho cca 34 cm (bez chvostových drôtov) Rajka kráľovská samec cca 16–19 cm (telo); s centrálnymi chvostovými perami do 31 cm
Rajka hodvábna Rajka veľká (Paradisaea apoda) Rajka Raggiho (Paradisaea raggiana) Rajka kráľovská (Cicinnurus regius)
Dĺžkado 32 cm (bez chvostových drôtov samca)samec do 43 cm (bez chvostových drôtov); samica cca 35 cmcca 34 cm (bez chvostových drôtov)samec cca 16–19 cm (telo); s centrálnymi chvostovými perami do 31 cm
Váhasamec 183–300 g; samica 140–210 gsamec cca 160–270 g (presné údaje neoverené)cca 180–220 g (presné údaje neoverené)samec 45–64 g; samica 36–59 g
Dožitiedo cca 15 r (oiseaux.net, orientačne; druh-špecifické dáta neoverené)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (stabilná populácia); CITES Appendix IIIUCN LC; CITES Appendix IIIUCN LC; CITES Appendix IIIUCN LC (klesajúci trend); CITES Appendix II
CharakteristikaSamec: kastanovo-hnedé telo, žltá koruna, žltkastý chrbát, smaragdovo-zelená hrdlová záster, 2 dlhé chvostové drôty, bočné perá hlboko žlté prechádzajúce do bielej; samica: kastanovo-hnedá s belavým spodkom, bez pierSamec: hnedý chrbát (NIE žltý ako hodvábna), žlté flankové perá prechádzajúce do bielo-maroon; VÝRAZNÝ TMAVÝ PRSNÝ PÁS (kľúč odlíšenia od hodvábnej); smaragdovo-zelená hrdlová záster; samica: celá hnedá bez belavého spodkuSamec: ORANŽOVOČERVENÉ bočné perá (nie žlté do bielej ako hodvábna); žltá koruna, čierny prsný pás, smaragdovo-zelená hrdlová záster; samica: hnedáSamec: celkovo KOVOVO KARMÍNOVÝ (niet kastanovo-hnedého tela ani žltých pier); úzky tmavozelený prsný pás; viachraté fanlikové bočné pierka na pleci; dve dlhé centrálne perá s lopatkovou špičkou; samica: olivovo-hnedá s žltým bruchom
AreálSeverná Nová Guinea (Indonézia a Papua-Nová Guinea), ostrovy Misool a Yapen; nížinný dažďový les, bažinný les, do 1 550 m n.m.; polygynný lek systémJuhozápadná Nová Guinea a ostrovy Aru (Indonézia); nížinné a pahorkatinné lesy; distribúcia neprekrýva severnú NG — areály sú rozdielneJužná a východná Nová Guinea (Papua-Nová Guinea); nížinné tropické lesy; národný vták PNG; nominátny poddruh s hlboko červenými peramiCelá Nová Guinea vrátane Aru, Salawati, Misool a Yapen — čiastočne sa prekrýva s rajkou hodvábnou; ale INÝ ROD (Cicinnurus, nie Paradisaea) — najmenší rajkovitý vták

Zaujímavosti

1

Žlté perie prechádzajúce do bielej — diagnostický znak — bočné okrasné perá dospelého samca sú pri koreni hlboko žlté a smerom ku koncom splývajú do bielej. Práve táto farebná kombinácia (žlto-biela) je kľúčom na odlíšenie rajky hodvábnej od rajky veľkej (P. apoda — žlto-bielo-maroon-červená), rajky Raggiho (P. raggiana — oranžovočervená) a rajky kráľovskej (Cicinnurus regius — červená, iný rod).

2

Extrémny pohlavný dimorfizmus — evolucia k dokonalosti — rozdiel medzi samcom a samicou je u rajky hodvábnej taký výrazný, že rané európske prírodovedci (18. stor.) omylom popísali pohlavie ako dve rôzne druhy. Táto extrémna ornamentácia je výsledkom pohlavného výberu pri polygynnom lekové systéme — len tie samce, ktoré najviac zaujmú samice, sa rozmnožia.

3

Lek — turnaj samcov na tradičnom strome — tokový strom, na ktorom sa samce každoročne zhromažďujú, býva rovnaký po celé roky a niekedy desaťročia. Samce ho defoliujú (olistenie odstraňujú), aby bol ich displej lepšie viditeľný. Takýto tradičný lek môže súčasne využívať až 12 dospelých samcov (zdroj: Australian Museum).

4

8–9 rokov na plné sfarbenie — mladé samce sa po desiatky mesiacov podobajú samiciam. Plné dospelé sfarbenie — žltá koruna, smaragdová hrdlová záster, dlhé bočné perá — získavajú až po 8–9 rokoch (zdroj: Australian Museum, oiseaux-birds.com). Počas tohto prechodu sú samce schopné sa páriť, no na centrálne lekové pozície sa nedostanú.

5

Samica — výlučná starostlivosť o mláďatá — polygynný systém rajky hodvábnej je jeden z najčistejších v prírodnom ríši vtákov: samec po spárení odchádza, samica sama buduje hniezdo, inkubuje vajcia (18–20 dní) a kŕmi mláďatá (18–19 dní v hniezde). Samec sa priamej rodičovskej starostlivosti vôbec nezúčastňuje (zdroj: oiseaux-birds.com, Australian Museum).

6

Obchod s perím a CITES — v 19. storočí bol obchod s perim rajkovitých vtákov na vrchole módnej hystérie: odhaduje sa, že v tej ére boli exportované státisíce jedincov ročne (zdroj: Cornell Cornell University Library — Fashion & Feathers). Dnes je Paradisaea minor zaradená v prílohe II CITES, čo znamená, že medzinárodný obchod je prísne regulovaný a vyžaduje si licenciu a dôkaz legálneho pôvodu (chov v zajatí).

7

Frugivorný šíriteľ semien — rajka hodvábna trávi väčšinu dňa hľadaním ovocia v korune lesa a semená prehltáva alebo vylučuje na vzdialených miestach. Táto frugivorná zoocharóza robí z rajky dôležitého šíriteľa semien dažďolesnných rastlín Novej Guiney — chrání biodiverzitu lesa. Zároveň príležitostne navštevuje kvety a prispieva k opeleniu.

8

Tri uznávané poddruhy — Avibase a oiseaux-birds.com rozoznávajú tri poddruhy: P. m. minor (nominátny — západ Novej Guiney, Misool), P. m. jobiensis (najväčší — ostrov Yapen) a P. m. finschi (najsýtejšie bočné perá — severovýchod Novej Guiney). Rozdiely sú hlavne vo veľkosti a sýtosti sfarbenia bočných pier (zdroj: Avibase, oiseaux-birds.com).

Taxonomická klasifikácia

species Rajka hodvábna (Paradisaea minor)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Paradisaeidae (rajkovité)
Rod Paradisaea Brisson, 1760
Druh Paradisaea minor Shaw, 1809
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit severnej Novej Guiney a priľahlých ostrovov (Indonézia, Papua-Nová Guinea); v bežnej avikultúre v SR a EÚ sa nechová
Poddruhy Uznávajú sa tri poddruhy (Avibase, oiseaux-birds.com): P. m. minor (nominátny — západná Nová Guinea vrátane polostrova Vogelkop a ostrova Misool, ostrovy Raja Ampat), P. m. jobiensis (najväčší poddruh — ostrov Yapen v Cenderawasijskom zálive) a P. m. finschi (najsýtejšie sfarbené bočné perá — severovýchodná Nová Guinea od hranice s Papuou po rieku Gogol a hornú Ramu po severozápadné pobrežie polostrova Huon). Opísal ho George Shaw v roku 1809.
Avibase_ID A5CF883E1A2CE197

? Často kladené otázky

Kľúčové rozlíšovacie znaky u samcov: (1) Chrbát: rajka hodvábna má žltý chrbát, rajka veľká má hnedý chrbát. (2) Bočné okrasné perá: rajka hodvábna má perá žlté prechádzajúce do bielej; rajka veľká má perá žltobielo-maroonové (prímieša červenohnedú farbu). (3) Prsný pás: rajka veľká má tmavý (čiernohnedý) prsný pás oddeľujúci zelenú hrdlovú zásteru od spodku tela; rajka hodvábna tento výrazný prsný pás nemá (zdroj: Wikipedia EN, súhrnná štúdia identifikačných znakov). Samice sú ťažšie odlíšiteľné — samica rajky veľkej je celá hnedá bez belavého spodku; samica rajky hodvábnej má belavý spodok (zdroj: Wikipedia EN).

Rajka Raggiho (P. raggiana) má bočné okrasné perá oranžovočervenej farby — u nominátneho poddruhu sú hlboko červené, u severovýchodného poddruhu apricot-oranžové (zdroj: Wikipedia EN — Raggiana). Rajka hodvábna má perá žlté prechádzajúce do bielej — farebný kontrast je zásadne odlišný. Rajka Raggiho obýva najmä južnú a východnú Novú Guineu a nemá žltý chrbát. Rajka hodvábna obýva severnú Novú Guineu — areály sa čiastočne prekrývajú na severovýchode, kde vznikajú hybridy.

Extrémny pohlavný dimorfizmus je výsledkom pohlavného výberu pri polygynnom lekové systéme. Keďže sa samec nestará o mláďatá (starostlivosť je výhradne na samici), jeho jediný príspevok k reprodukcii je genetická kvalita preukázaná okázalým displejom. Samice si vyberajú samcov s najokázalejšími perami a najintenzívnejším tancom — to vytvára silný selekčný tlak na extrémnu ornamentáciu samcov. Naopak, samice sú selektované na kryptické (nenápadné) sfarbenie poskytujúce ochranu počas inkubácie a kŕmenia mláďat.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) — populácia je stabilná a druh je vo svojom areáli (severná Nová Guinea, Misool, Yapen) bežný a rozšírený (zdroj: BirdLife DataZone). Je však zaradená v prílohe II CITES, čo znamená, že medzinárodný obchod (vrátane vývozu a dovozu) je prísne regulovaný — vyžaduje sa platná licencia a dôkaz legálneho pôvodu (odchov v zajatí v licencovanom zariadení). V histórii bol druh masovo lovený pre módny obchod s perím v 19. storočí; dnes je hlavnou hrozbou odlesňovanie a strata biotopu v niektorých častiach areálu.

Najlepšie lokality sú v severnej Novej Guinei — v Indonézii (West Papua a Papua) a v Papua-Novej Guinei. Druh je relatívne bežný v nížinných dažďových lesoch. Dôveryhodné tokové stromy (leky) sú vo viacerých rezerváciách a chránených oblastiach. Odporúča sa pribrať miestneho skúseného prírodného sprievodcu — tokové displeje prebiehajú predovšetkým ráno a tokové stromy sú tradičné, teda na tom istom mieste rok čo rok. Varirata NP (Papua-Nová Guinea) a oblasti West Papua (Indonézia) sú populárne ciele pre ornitologický eko-turizmus.

Samica znáša 1–2 ružovkasté vajcia s tmavými škvrnami (zdroj: Wikipedia EN, oiseaux-birds.com; Monaco Nature Encyclopedia uvádza 1–3) do otvoreného miskovitého hniezda v korune stromu vo výške min. 6 m. Inkubácia trvá 18–20 dní a na vajciach sedí výlučne samica — samec sa nezúčastňuje. Mláďatá zostávajú v hniezde 18–19 dní po vyliahnutí a kŕmi ich výlučne samica. Samec sa o potomstvo vôbec nestará — ide o čistý polygynný lek-systém, kde samec iba prispieva genetickým materiálom.

Juvenilné samce sa po vyliahnutí podobajú samiciam — sú kastanovo-hnedé bez okrasných pier a smaragdovej hrdlovej záster. Plné dospelé samčie sfarbenie — vrátane žltej koruny, tmavej smaragdovej hrdlovej záster, dlhých chvostových drôtov a bočných okrasných pier (žlté do bielej) — nadobúdajú samce postupne počas 8–9 rokov (zdroj: Australian Museum, oiseaux-birds.com). Pred dosiahnutím plného sfarbenia prechádzajú niekoľkými medzistupeňami. Táto dlhá maturácia je typická pre druhy s intenzívnym pohlavným výberom — schopnosť rozvíjať plné okrasné perá signalizuje samicami oceniteľnú genetickú kvalitu a zdatnosť.

V SR a EÚ prakticky nie. Druh je zaradený v prílohe II CITES — jeho chov v zajatí je možný len v licencovanom zariadení s platnou CITES dokumentáciou dokazujúcou legálny pôvod (odchov v zajatí). V SR nie sú takéto zariadenia bežne dostupné. Aj keby chov bol legálne možný, ide o náročný tropický druh vyžadujúci veľkú priestrannú voliéru, tropickú vlhkosť, stálu teplotu, pestrú tropickú ovocnú stravu a odborné veterinárne zázemie. Stránka má atlasový a poznávací charakter — nie je určená pre chovateľov tohto druhu.

ZDROJ: Wikipedia EN (Lesser bird-of-paradise — Paradisaea minor, 32 cm excl. tail wires, samec: žltá koruna+hnedozelený chrbát, smaragdovo-zelená hrdlová záster, žlté->biele bočné perá, chvostové drôty; sami

 Video — Rajka hodvábna

Rajka hodvábna (Paradisaea minor) — tokanie a hlas v prírode

Rajka hodvábna (Paradisaea minor) — správanie a displej

 Cudzie názvy

Anglicky:   Lesser Bird-of-paradise, Česky:   rajka malá, Nemecky:   Kleinparadiesvogel, Španielsky:   Ave del Paraíso Esmeralda Chica, Francúzsky:   Paradisier petit-émeraude, Taliansky:   Uccello del paradiso minore, Holandsky:   Kleine Paradijsvogel, Portugalsky:   Ave-do-paraíso-pequena, Poľsky:   cudowronka mniejsza, Maďarsky:   kis paradicsommadár, Rusky:   Малая райская птица, Japonsky:   コフウチョウ, Latinsky:   Paradisaea minor Shaw, 1809