Pytília zlatokrídla (Pytilia afra)

Estrildidae (astrildovité)

Pytília zlatokrídla

Pytilia afra — vzácna africká voliérová pinka s oranžovými krídlami a červenou tvárou samčeka — menej bežná v chove než pytília krásna, s rovnakými nárokmi na živú potravu a teplo

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozená) — hodnotenie IUCN Red List. Druh má veľký areál (~8 160 000 km²) v 15–16 krajinách subsaharskej Afriky, populácia je stabilná. Nie je zaradený v CITES. BirdLife DataZone a Wikipedia EN potvrdzujú: hoci je v dopyte pre klietkový chov, celková populácia nie je ohrozená.
Dĺžka~11–12 cm (~14–15 g)
PôvodVýchodná a južná Afrika (miombo lesy, kroviny)
PovahaPlachšia, samce teritoriálne — 1 pár na voliéru
StravaSemená + nutná živá potrava pri hniezdení
IUCNLC — najmenej ohrozená
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

45% 22% 13% 10% STRAVA zloženie
Drobné semená tráv — proso (žlté, červené, biele), mohár (Setaria, Panicum), lesknica — základ stravy 45%
Živá potrava — termity, múčne červy, pinkie, vaječné kukly, drobné svrčky — kľúčová pri hniezdení 22%
Klíčené a namočené semená — zvyšujú stráviteľnosť a obsah vitamínov, dôležité pri hniezdení 13%
Vaječná (vajcová) zmes a mäkké krmivo — zdroj bielkovín pri odchove mláďat 10%
Zelené krmivo a polozrelé metličky tráv — žabinec, púpava, špenát, zelené semená 7%
Minerály — sépiová kosť (cuttlebone), grit, drvené lastúry, vápnik 3%

Odporúčané potraviny

  • Zmes pre exotické pinky / astrildy — proso žlté, červené a biele, mohár (Setaria, Panicum), lesknica kanárska — základná denná strava
  • Živá potrava — termity (najobľúbenejšie), múčne červy, pinkie (larvy bzučiviek), vaječné kukly, drobné svrčky — NEVYHNUTNÁ najmä pri odchove mláďat a privyknutí na hniezdenie
  • Klíčené a namočené semená — denne čerstvo, vysoko stráviteľné, dôležité v hniezdení aj pelichaní
  • Vaječná (vajcová) zmes alebo mäkké vaječné krmivo — zdroj bielkovín pri odchove mláďat
  • Polozrelé (mliečne) metličky tráv a burín — semená v mliečnej zrelosti sú mimoriadne vyhľadávané, najmä v hniezdení
  • Zelené krmivo — žabinec (hviezdica prostredná), mladá púpava, špenát, endívie (umyté, nepostriekané)
  • Metličky prosa (spray millet) — pochúťka vhodná na privykanie mláďat a zníženie stresu
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit (drvený piesok/lastúry) — trvalý zdroj vápnika, nevyhnutný pre znášajúce samičky
  • Čerstvá pitná voda denne + plytká miska na kúpanie

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje (káva, čaj, kola) — jedovaté pre drobné vtáky
  • Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobného vtáka
  • Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo a metličky — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a mykotoxínov
  • Nadbytok tučného krmiva (živá potrava, vaječná zmes) mimo hniezdenia — vedie k obezite
Tip od odborníka Pytília zlatokrídla (Pytilia afra) je prevažne semenožravá, no so silným sklonom k hmyzožravosti — Biodiversity Explorer uvádza, že základ stravy tvoria semená tráv (Setaria, Panicum, Urochloa mosambicensis), no hmyz vrátane pavúkov a termitov tvorí dôležitý doplnok. Živá potrava je pre úspešný odchov mláďat nevyhnutná — mláďatá sú v prvých dňoch kŕmené predovšetkým hmyzom. Chovateľská prax (avitoon.nl) potvrdzuje: druh vyhľadáva termity a malé semenné zrná. Základom dennej stravy má byť kvalitná zmes drobných semien tráv (proso, mohár, lesknica), doplnená o klíčené a namočené semená (vyššia stráviteľnosť a vitamíny) a zelené krmivo (žabinec, púpava, špenát). Živú potravu (termity, múčne červy, pinkie, vaječné kukly) podávaj pravidelne — a počas hniezdenia denne. Trvalo musí byť k dispozícii sépiová kosť a grit (vápnik — prevencia zadržania vajca). Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pytília zlatokrídla je pomerne tichá astrildovitá pinka — samček vydáva jemný spev zo sérií rýchlo opakovaných hvizduľkajúcich tónov a typické kontaktné volanie seee. Bežná komunikácia prebieha cez tiché kontaktné volania. Hlas je celkovo nerušivý a nepreniká cez steny — druh patrí medzi tichšie chované astrildy. Žiadne prenikavé skreky ani opakujúce sa hlasné volania.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pytília zlatokrídla nie je maznavá pinka na ruku — ako väčšina astrildovitých je to vták výhradne na pozorovanie, nie na fyzický kontakt. Je plachšia a ostražitejšia, manipulácia ju stresuje. Najväčšiu radosť spraví v priestrannej, husto zarastenej voliére v jednom páre, kde prejaví prirodzené správanie. Brať ju do ruky má zmysel len pri nevyhnutnom ošetrení.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Stredne aktívna pinka — celý deň poskakuje, prehľadáva spodné poschodie voliéry a vegetáciu, kde hľadá semená a hmyz. Potrebuje dostatok priestoru na lietanie a husto zarastenú voliéru s úkrytmi. Je to denný vták — aktívny cez deň, v noci odpočíva; citlivý na chlad a prievan.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pytília zlatokrídla nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú. Samček má vrodený jemný, hvizduľkajúci spev s krátkymi sériami tónov; repertoár je vrodený. Reč ju nenaučíte.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Pytília zlatokrídla patrí medzi tichšie chované astrildy — jej hlas je jemný, hvizduľkajúci a nerušivý. Wikipedia EN uvádza, že typické volanie je seee a spev pozostáva zo sérií rýchlo opakovaných hvizduľkajúcich tónov. Samček spieva počas toku, v bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú tiché kontaktné volania. Hlas nepreniká cez steny a je vhodný do bytu aj voliéry. Samičky spievajú zriedkavo alebo vôbec. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Pytília zlatokrídla nenapodobňuje ľudskú reč, hvizd ani melódie — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú. Samček má vrodený jemný, hvizduľkajúci spev so séria rýchlych tónov; repertoár je vrodený a v zajatí sa nemení.

Typické zvuky

  • Jemný hvizduľkajúci spev samčeka — séria rýchlo opakovaných tónov, predvádzaný pri dvorení samičke počas toku
  • Typické kontaktné volanie seee — krátky čistý tón, ktorým partneri udržiavajú vzájomný kontakt
  • Ostrejšie varovné cvrlikanie — pri vyrušení, prílete cudzieho vtáka alebo v teritoriálnych potýčkach
  • Tiché štebotanie pri kŕmení a oddychu — príjemné a nevtieravé
  • Mäkké žobravé pískanie mláďat — pri kŕmení rodičmi, utíchne po osamostatnení
  • Samičky spievajú zriedkavo alebo vôbec — ich prejav je prevažne tichý

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v chove (jar–leto) — pri dlhšom dni, teple nad 20 °C a dostatku živej potravy (termity, hmyz)
Tok — samček spieva a tokuje pred samičkou; v prírode sa hniezdenie viaže na druhú polovicu daždivej sezóny
Inkubácia ~12–13 dní + odchov mláďat (opúšťajú hniezdo ~21 dní); bez živej potravy hrozí vyhadzovanie mláďat
Pokojové obdobie — kratší deň a chlad mimo sezóny; obmedz tučné krmivo a dopraj páru oddych medzi znáškami
Pelichanie prebieha priebežne, najmä po hniezdnej sezóne — zvýš príjem bielkovín a vápnika
Odčervovanie a hygiena — druh je náchylný na črevné parazity; pravidelná kontrola trusu, predovšetkým pri chove na prírodnom substráte

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná skôr pre pokročilejších chovateľov — pytília zlatokrídla patrí medzi náročnejšie astrildovité pinky. Náročná je najmä (1) hmyzožravosťou — vyžaduje živú potravu, bez ktorej v hniezdení selháva; (2) citlivosťou na chlad (neznáša mráz ani prievan); (3) vzácnosťou v chove — správne párovanie a chovne overené jedince sa hľadajú ťažšie ako u P. melba. Chovateľ avitoon.nl upozorňuje, že samce pytílií si vzájomne ubližujú — nikdy viac ako jeden samec na voliéru.
Priestor Pre pár priestranná, husto zarastená voliéra s vyššími trávami, kríkmi a úkrytmi; v menšej letovej klietke len dočasne. Chová sa zásadne jeden pár na voliéru — viac samcov povedie k agresii. Drôtové rozstupy max. 10–12 mm. Bidielka rôznej hrúbky, hustá vegetácia na úkryt a hniezdenie, plytká miska na kúpanie, pokojný kút na nocovanie. Vyžaduje teplo (ideálne nad ~20 °C).
Deti v domácnosti Vhodná pre rodiny ako vták na pozorovanie — nie však pre úplných začiatočníkov a nie na maznanie. Pytília zlatokrídla zaujme deti oranžovými krídlami, živým správaním a fascinujúcou biológiou (hostiteľ vdovky). Treba počítať s tým, že ide o náročnejší druh vyžadujúci živú potravu a samostatnú voliéru. Pravidlá pre deti: pinka nie je na chytanie a maznanie; manipulácia ju stresuje; deti ju majú pozorovať a kŕmiť, nie naháňať; pokoj a tichšie okolie sú nevyhnutné; po manipulácii s krmivom a klietkou umývanie rúk.
Hlučnosť Áno — patrí medzi tichšie pinky a hlukom okolie neobťažuje. Samčekov spev je jemný a hvizduľkajúci, kontaktné volania tiché; hlas nepreniká cez steny. V porovnaní s kanárikom, papagájmi či hrdličkami je pytília výrazne tichšia.
Verdikt odborníka Pytília zlatokrídla (Pytilia afra), nazývaná tiež orange-winged pytilia alebo golden-backed pytilia, je asi 11–12 cm dlhá astrildovitá pinka z východnej a južnej Afriky. Patrí k vzácnejším a efektnejším voliérovým astrildom v európskych chovoch. Samček má nápadnú červenú tvár a čelo, sivú korunu, olivovo-zelený chrbát so zlatooranžovými krídlovými krovkami a purpurový kostrc; samica je celkovo matnejšia, sivá hlava bez červenej farby, so širšími pruhmi na spodku tela — pohlavia sú teda rozlíšiteľné. Druh opísal Johann Friedrich Gmelin v roku 1789 ako Fringilla afra; je monotypický (žiadne poddruhy). V prírode obýva miombo lesy, kroviny pozdĺž riek a okraje lesov — od južnej Etiópie, cez Keňu, Tanzániu, Zambu, Zimbabwe, Angolu až po Mozambik a Botswanu. Vyhľadáva krovité plochy a trávnaté lesy, nie tropický dažďový les ani holú savanu. Zaujímavá je jeho úloha hostiteľa hniezdneho parazita — vdovky širokochvostej rajskej (Vidua obtusa), ktorá pytílii podhadzuje vajcia; mláďatá vdovky napodobňujú žobravé prejavy a vzory úst mláďat pytílie. V chove je pytília zlatokrídla v SR/ČR vzácnejšia než pytília krásna (P. melba) a pytília červenokrídla (P. phoenicoptera). Kľúčový je sklon k hmyzožravosti: základ stravy tvoria drobné semená tráv, no živá potrava je pre hniezdenie a odchov mláďat nevyhnutná — termity, larvy, pinkie. Druhým pilierom je pokoj pri hniezde a teplo — druh neznáša mráz ani prievan (ideálne nad ~20 °C). Hniezdi v guľatom hniezde z trávy s bočným vstupom, zvyčajne 1–3 m nad zemou, znáša 2–5 vajec (DE Wikipedia uvádza 3–4), inkubácia trvá ~12–13 dní (sedia obaja rodičia), mláďatá opúšťajú hniezdo ~21. deň (Wikipedia EN). Druh je náchylný na črevné parazity — odporúča sa pravidelná kontrola trusu. Hlas je tichý, hvizduľkajúci — samček vydáva sériu rýchlych tónov a kontaktné volanie seee; druh nenapodobňuje reč. IUCN: Least Concern (LC), monotypický, bez CITES. Záver: pytília zlatokrídla je nádherná, no náročnejšia voliérová astrildovitá pinka pre pokročilejšieho chovateľa — pri správnom zabezpečení živej potravy, tepla a pokoja pri hniezde je odmenou jedna z efektnejších a vzácnejších afrických piniek európskych voliér.

Prostredie a požiadavky

Klietka / voliéra
Pár: priestranná, husto zarastená voliéra; menšia letová klietka len dočasne
Pytília zlatokrídla sa darí najmä v priestrannej, husto zarastenej voliére s vyššími trávami, kríkmi a dostatkom úkrytov. Chová sa zásadne jeden pár na voliéru. Malá klietka vedie k stresu a obezite. Rozstup drôtov max. 10–12 mm. Vybav voliéru bidielkami rôznej hrúbky, hustou vegetáciou, plytkou miskou na kúpanie a pokojným kútom na nocovanie. Umiestni do pokojného, teplého a bezprievanového prostredia.
Spoločnosť
Zásadne jeden pár na voliéru — viac samcov vedie k agresii a zraneniam
Pytília zlatokrídla je v hniezdnom období teritoriálna a samce si vzájomne ubližujú — preto sa chová zásadne jeden pár na voliéru. Avitoon.nl potvrdzuje, že s inými druhmi vychádza dobre, no viac samcov pytílie na jednej voliére je zakázané.
Teplota
Teplo, ideálne nad ~20 °C; neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan
Pôvodom z tropickej Afriky — citlivá na chlad, vlhko a prievan. V byte / voliére jej vyhovuje teplo nad ~20 °C. Vo vonkajšej voliére možno chovať v teplej časti roka, no v chladnom období potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Guľaté hniezdo z trávy s bočným vstupom (1–3 m nad zemou v prirodzenom prostredí); v chove košík alebo hustá vegetácia
Na hniezdenie ponúkni košík alebo hustý ker v pokojnej časti voliéry. Ako hniezdny materiál dodaj suchú trávu, kokosové vlákno a perie. Kľúčový je pokoj — pytília netoleruje časté kontroly hniezda a pri vyrušovaní vyhadzuje vajcia. Biodiversity Explorer uvádza, že v prírode budujú neupravené guľaté hniezdo s bočným vstupom z trávy a bylín, vyložené perím, vo výške 1–3 m.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; v hniezdení dlhší deň, mimo neho kratší deň a pokoj
Aktívna cez deň, potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy (8–10 h tmy). Dlhší deň, teplo a živá potrava sú prirodzeným podnetom na hniezdenie. Mimo sezóny dopraj kratší deň a pokoj.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie; denná výmena vody, pravidelné čistenie voliéry
Pytília sa rada kúpe — ponúkni plytkú misku s čistou vodou. Pitnú vodu meň denne. Druh je náchylný na črevné parazity — pravidelne čisti substrát a kontroluj trus.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar–leto (v chove pri dlhšom dni, teple a dostatku živej potravy)

Samček dvorí samičke hvizduľkajúcim spevom so sériami rýchlych tónov. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo (~20–25 °C) a živá potrava. Druh je jednopárovo monogamný v sezóne a teritoriálny — pár sa chová vždy samostatne; viac samcov na voliéru je zakázané (vzájomné ubližovanie).

Hniezdo a znáška
Znáška zvyčajne 2–5 vajec (DE Wikipedia: 3–4 biele vajcia)

Pár si v košíku alebo hustom kre postavia guľaté hniezdo z trávy s bočným vstupom, vyložené perím. Samička znáša zvyčajne 2–5 vajec (Biodiversity Explorer uvádza 2–5, DE Wikipedia 3–4 biele vajcia). Trvalý prísun vápnika je nevyhnutný. Pytília netoleruje kontrolu hniezda — pri vyrušovaní vyhadzuje vajcia.

Inkubácia
~12–13 dní

Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia. Inkubácia trvá ~12–13 dní (Wikipedia EN, Biodiversity Explorer). V tomto období je kľúčový pokoj — pri opakovanom vyrušovaní pár znášku takmer isto opustí. Voliéru a hniezdo nekontroluj.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené oboma rodičmi; nevyhnutná živá potrava v prvých dňoch

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Oba rodičia kŕmia natrávenou potravou. Nevyhnutná je živá potrava (termity, larvy, pinkie) — Biodiversity Explorer a avitoon.nl potvrdzujú, že mláďatá sú v prvých dňoch kŕmené predovšetkým hmyzom. Bez živej potravy hrozí, že rodičia mláďatá opustia.

Vyletenie mláďat
Opúšťajú hniezdo ~21 dní (Wikipedia EN)

Mláďatá opúšťajú hniezdo ~21. deň (Wikipedia EN). Mladé sú matne sfarbené a pripomínajú samičku — plné sfarbenie dospelých (červená tvár samčeka, oranžové krovky) získavajú postupne pri prvom pelichaní.

Osamostatnenie
Samostatné ~5–6 týždňov; pri správnej starostlivosti dožitie v zajatí niekoľko rokov (presné dáta neoverené)

Mladé sa úplne osamostatnia ~5–6 týždňov po vyliahnutí a vtedy ich možno oddeliť od rodičov. Konkrétne dáta o dožití pytílie zlatokrídlej v zajatí nie sú v dostupných zdrojoch uvedené; príbuzné pytílie sa zvyčajne dožívajú 6–10 rokov — presné číslo pre P. afra je neoverené.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Privykanie na opatrovateľa a prostredie trvá týždne až mesiace; cieľom nie je ochočenie na ruku, ale získanie pokoja vtáka pri obsluhe. Pytília zostáva celý život plachšia.

Pytília zlatokrídla nie je pinka na ruku — patrí medzi plachšie a ostražitejšie astrildy. Cieľom nie je ochočiť ju na maznanie, ale dopriať jej pokoj a dôveru, aby pri obsluhe zostala čo najpokojnejšia. Avitoon.nl upozorňuje, že samce si vzájomne ubližujú — nikdy viac ako jeden samec na voliéru. Postup: po prevoze ju nechaj aklimatizovať; pri voliére sa pohybuj pokojne; kŕm v pravidelnom čase; živú potravu podávaj nenápadne — vták si tak spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; nikdy ju nenaháňaj.

1

Po prevoze nechaj pár 1–3 týždne v pokoji aklimatizovať v priestrannej, husto zarastenej voliére — nehýb voliérou, nechytaj vtáky

2

Pri voliére sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — pytília je plachšia, náhle pohyby a hluk ju plašia

3

Kŕm v pravidelnom čase; živú potravu (termity, larvy) a metličku prosa podávaj nenápadne — najsilnejší nástroj budovania dôvery

4

Nikdy pytíliu nenaháňaj — chytaj ju len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne

5

Chov ZÁSADNE jeden pár na voliéru — v hniezdení je teritoriálna a samce si vzájomne ubližujú

6

Nečakaj krotkosť na ruku — pytília zlatokrídla zostáva celoživotne plachšia a ostražitá; je to vták na pozorovanie

Cena a kde kúpiť

60–120 € / ks (pár ~120–240 €) — presné údaje neoverené

Pytília zlatokrídla je v SR a ČR veľmi vzácna — vzácnejšia než pytília krásna aj pytília červenokrídla. V európskych chovoch sa vyskytuje menej; u špecializovaných chovateľov afrických astrildov ju možno zohnať, no v bežnej ponuke sa vyskytuje sporadicky. Nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC). Cena je orientačná — v SR/ČR nie sú dostupné overené inzeráty; cenové pásmo vychádza z analógie s inými vzácnymi pytíliami. Náklady na chov sú vyššie než pri semenožravých astrildoch — okrem priestrannej voliéry a kvalitnej zrnovej zmesi treba počítať s pravidelnou živou potravou. Druh nie je bežnou ponukou chovateľských burz — väčšinou ide o priamy kontakt so špecializovaným chovateľom.

Špecializovaní chovatelia afrických astrildovitých piniek v SR/ČR — voliérovo odchované, krúžkované jedince, najlepšie priamo overený pár
Nemecké, holandské a rakúske vogelmarkt inzeráty a chovateľské fóra (kleinanzeigen.de, vogelnetzwerk.de, avitoon.nl) — v Beneluxe a Nemecku je druh dostupnejší
Chovateľské burzy a výstavy exotov (ZO Slovenského zväzu chovateľov — SZCH, ČSCH) — pytília zlatokrídla sa tu objavuje veľmi zriedkavo, no príležitostne áno
Na čo si dať pozor Pytília zlatokrídla sa chová v páre a v samostatnej voliére — plánuj kúpu dvoch vtákov naraz, najlepšie od jedného špecializovaného chovateľa. Pohlavie rozlíš: samček má výrazne červenú tvár a čelo, olivovo-zelený chrbát s oranžovými krídlovými krovkami; samica má sivú hlavu bez červenej a je celkovo matnejšia. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami, čistým zobákom a čistým okolím kloaky. Zdravý vták sedí spevnene, nie nahrbený s napuchnutým perím. Dôležitá otázka: či je vták zvyknutý na živú potravu. Uprednostni krúžkované, voliérovo odchované jedince a NEkupuj vtáka bez partnera.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pytília zlatokrídla ~11–12 cm Pytília krásna ~12–13 cm Pytília červenokrídla ~12–13 cm Amarant africký ~10–11 cm Motýlik granátový ~12–14 cm
Pytília zlatokrídla Pytília krásna (Pytilia melba) Pytília červenokrídla (Pytilia phoenicoptera) Amarant africký (Lagonosticta senegala) Motýlik granátový (Uraeginthus granatinus)
Dĺžka~11–12 cm~12–13 cm~12–13 cm~10–11 cm~12–14 cm
Váha~14–15 g~13–17 g~11–15 g~8–11 g~12–16 g
Dožitieneuvedené (príbuzné pytílie ~6–10 r)~5–8 r~7–8 r~5–7 r~5–8 r
Hlučnosť4/54/54/52/53/5
Stav IUCNIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITES
PovahaSamček: červená tvár a čelo, sivá koruna, olivovo-zelený chrbát, ORANŽOVÉ krídlové krovky, purpurový kostrc; samica sivá hlava bez červenej, matnejšie krovkySamček: červená tvár, SIVÁ HRUĎ, zelené krídla, žltozelene pruhované brucho; samica bez červenej tváre — viac červenej na tele ako P. afraSamček: KARMÍNOVO ČERVENÉ krídlové krovky a tvárová maska, sivé telo, pruhované brucho — iné sfarbenie než P. afra (oranžové vs karmínové krovky)Samček: výrazne červené telo s bielymi bodkami na bokoch, hnedé krídla; drobný, živý — menej náročný na chov ako pytílieSamček: purpurová tvár a hruď, hnedý chrbát, jasne modrá škvrna za okom — efektný, ale menej hmyzožravý než pytílie
AreálVýchodná a južná Afrika (Etiópia–Zimbabwe–Angola) — monotypický, vzácny v chove, živá potrava nevyhnutnáSubsaharská Afrika — bežnejšia v chove, agresívnejšia, rovnako náročná na živú potravuSahel Afriky (Senegal–Uganda) — iný región a sfarbenie než P. afra; vzácna v SR/ČRSubsaharská Afrika — nenáročnejší začiatočnícky astrild, bez nutnosti živej potravy v takom rozsahuJužná Afrika — efektný astrild, menej náročný na živú potravu než pytílie, vhodnejší pre menej skúsených

Choroby a prevencia

Vyhadzovanie mláďat / neodchovanie pri nedostatku živej potravy
vysoká

Príznaky: Vyhodené vajcia alebo mláďatá z hniezda, neúspešné odchovy, hladujúce mláďatá

Najtypickejší problém v chove — druh vyžaduje dostatok živej potravy (termity, larvy), aby mláďatá nakŕmil. Ak živej potravy nie je dosť alebo vták na ňu nie je zvyknutý, odmieta odchov a vyhadzuje mláďatá. Prevencia: dostatok živej potravy (termity, pinkie, múčne červy), teplé prostredie a pokoj pri hniezde.

Črevné parazity a kokcidióza
stredná

Príznaky: Riedky až krvavý trus, chudnutie napriek žraniu, naježené perie, apatia

Pytília zlatokrídla je náchylná na črevné parazity — chovateľská literatúra odporúča pravidelné odčervovanie a kontrolu trusu, predovšetkým pri chove na prírodnom substráte. Avitoon.nl upozorňuje, že pytílie niekedy hynú bez zjavného dôvodu — môže ísť o nerozpoznanú parazitózu. Prevencia: suché čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov.

Zadržanie vajca (egg binding) u samičiek
vysoká

Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky

Akútny, život ohrozujúci stav — okamžitá veterinárna pomoc. Rizikové faktory: nedostatok vápnika, chlad, obezita, nevhodný vek samičky. Prevencia: trvalý prísun sépiová kosť + grit, teplo, hniezdenie len so samičkami vo vhodnom veku.

Podchladenie a respiračné infekcie
vysoká

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, triaška

Africký teplomilný druh neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan; pri podchladení rýchlo chradne. Prevencia: teplo nad ~20 °C, suché bezprievanové prostredie, vykurovaný úkryt vo vonkajšej voliére v chladnom období.

Vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, klikavý zvuk pri dýchaní, strata spevu, vyčerpanosť

Roztoče osídľujú dýchacie cesty — bez liečby môže skončiť udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; karanténa nových vtákov je nevyhnutná. Pri klikavom dýchaní vyhľadaj veterinára bezodkladne.

Agresia medzi samcami
stredná

Príznaky: Napadanie, poranenia hlavy a nôh, straty peria, oslabenie napadnutého vtáka

Avitoon.nl explicitne upozorňuje: samce pytílií si vzájomne ubližujú — nikdy nechovaj viac ako jedného samca na voliéru. Pri prvých príznakoch agresie okamžite oddeliť vtáky.

Prevencia Pytília zlatokrídla je pri správnej starostlivosti dlhovekejšia voliérová pinka — jej zdravie stojí na niekoľkých pilieroch: (1) Živá potrava — nevyhnutná predovšetkým počas hniezdenia; bez nej mláďatá vyhadzuje. (2) Teplo a žiadny prievan — africký druh, neznáša mráz (ideálne nad ~20 °C). (3) Odčervovanie a hygiena — náchylná na črevné parazity; pravidelná kontrola trusu, denná výmena vody. (4) Vápnik trvalo — sépiová kosť a grit musia byť stále k dispozícii. (5) Karanténa nových vtákov aspoň 2–4 týždne. (6) Nikdy viac ako jeden samec na voliéru — samce si vzájomne ubližujú. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú rýchlo.

Zaujímavosti

1

Monotypický druh — žiadne poddruhy — Pytilia afra je monotypická: IOC ani BirdLife neuznávajú žiadne poddruhy. Opisal ju Johann Friedrich Gmelin v roku 1789 ako Fringilla afra; epiteton afra pochádza z latinského afer = africký.

2

Nápadné oranžové krovky — iné sfarbenie ako u pytílie krásnej aj červenokrídlej — samček má červenú tvár a čelo, olivovo-zelený chrbát a výrazne ORANŽOVÉ krídlové krovky (nie karmínovo červené ako P. phoenicoptera, nie olivovo zelené ako P. melba). Oranžové krovky sú viditeľné u oboch pohlaví — samica ich má matnejšie.

3

Hostiteľ vdovky širokochvostej rajskej — pytília zlatokrídla je v prírode hostiteľom vdovky širokochvostej rajskej (Vidua obtusa), ktorá jej podhadzuje vajcia; mláďatá vdovky napodobňujú vzory úst a žobravé prejavy mláďat pytílie (Wikipedia EN). Ide o INÝ druh vdovky než u P. melba (Vidua paradisaea) a P. phoenicoptera (Vidua interjecta).

4

Veľký areál s~8 160 000 km² — druh sa vyskytuje v 15–16 krajinách subsaharskej Afriky: Angola, Botswana, Burundi, Konžská republika, DRK, Etiópia, Keňa, Malawi, Mozambik, Rwanda, Juhoafrická republika, Južný Sudán, Tanzánia, Uganda, Zambia, Zimbabwe (Wikipedia EN). Areál je stabilný, populácia nie je ohrozená — IUCN LC.

5

Miombo lesy a kroviny — špecifický biotop — v prírode obýva kroviny pozdĺž riek, miombo lesy (Brachystegia) a okraje galériových lesov; vyhýba sa hustému dažďovému pralesu aj holej savane (DE Wikipedia, Biodiversity Explorer). Výskyt do nadmorskej výšky 1 800 m (Wikipedia EN).

6

Hniezdo z trávy s bočným vstupom — v prírode budujú guľaté neupravené hniezdo s bočným vstupom z trávy a bylín, vyložené perím, vo výške 1–3 m nad zemou (Biodiversity Explorer). Inkubácia ~12–13 dní, hniezdo opúšťajú ~21. deň.

7

Samce si vzájomne ubližujú — avitoon.nl explicitne upozorňuje, že pytílie sú agresívne voči iným samcom svojho druhu a môžu si spôsobiť vážne zranenia alebo smrť. Nikdy viac ako jeden samec na voliéru.

8

Vajca vdovky sú o ~15 % ťažšie — vedecké merania (Wikipedia EN cituje štúdie) ukazujú, že vajcia brood-parazita Vidua obtusa vážia priemerne ~1,64 g oproti ~1,42 g vajciami pytílie — napriek tomu pytília vajcia prijme a odchová.

9

Odlíšenie od pytílie krásnej (P. melba) — P. melba má ČERVENÚ TVÁR, SIVÚ HRUĎ a ZELENÉ krídla so žltooranžovými pruhmi na spodku; P. afra má červenú len na čele a tvári, ale OLIVOVO-ZELENÝ CHRBÁT a ORANŽOVÉ krovky bez sfarbenia tela — celkovo menej červenej na hrudi.

10

Odlíšenie od pytílie červenokrídlej (P. phoenicoptera) — P. phoenicoptera má KARMÍNOVO ČERVENÉ KRÍDLOVÉ KROVKY a tvárovú masku, sivé telo a je z úplne iného geografického pásma (Sahel); P. afra má ORANŽOVÉ (nie karmínovo červené) krovky, červenú len na čele/tvári a olivovo-zelený chrbát — odlíšenie je zreteľné na priamy pohľad.

Taxonomická klasifikácia

species Pytília zlatokrídla (Pytilia afra)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Estrildidae (astrildovité)
Rod Pytilia Swainson, 1837
Druh Pytilia afra (Gmelin, 1789)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — africký druh chovaný v zajatí ako voliérová astrildovitá pinka
Poddruhy Druh je monotypický — IOC ani BirdLife neuznávajú žiadne poddruhy. Pytilia afra opísal Johann Friedrich Gmelin v roku 1789; pôvodne zaradil druh do rodu Fringilla ako Fringilla afra. Epiteton afra pochádza z latinského afer = africký. Rod Pytilia zahŕňa africké astrildy, ktoré sú hostiteľmi hniezdnych parazitov rodu Vidua.

? Často kladené otázky

Hlavné rozdiely: (1) Sfarbenie — pytília zlatokrídla má ORANŽOVÉ krídlové krovky, olivovo-zelený chrbát a červenú len na čele a tvári; pytília krásna má červenú tvár, SIVÚ HRUĎ, zelené krídla a výrazne pruhovaný spodok; (2) Areál — P. afra: východná a južná Afrika (Etiópia–Zimbabwe–Angola); P. melba: rozsiahlejší areál naprieč celou subsaharskou Afrikou; (3) Brood parasite — P. afra je hostiteľom Vidua obtusa, P. melba hostiteľom Vidua paradisaea; (4) Veľkosť — P. afra je o niečo menšia (~11–12 cm vs ~12–13 cm).

Kľúčové rozdiely: (1) Sfarbenie krídel — P. afra má ORANŽOVÉ krovky, P. phoenicoptera má KARMÍNOVO ČERVENÉ krovky; (2) Hlava — P. afra má červenú len na čele a tvári, P. phoenicoptera má karmínovo červenú tvárovú masku a sivé telo; (3) Chrbát — P. afra: olivovo-zelený; P. phoenicoptera: sivý; (4) Areál — P. afra: východná a južná Afrika; P. phoenicoptera: Sahel (Senegal–Uganda). Pytílie sú teda rôzne sfarbené a z rôznych regiónov Afriky.

Pytília má výrazný sklon k hmyzožravosti — v prírode tvoria termity, pavúky a iný hmyz dôležitý doplnok semennej stravy (Biodiversity Explorer). V chove preto vyžaduje pravidelnú živú potravu: termity (najobľúbenejšie), múčne červy, pinkie a drobné svrčky. Počas hniezdenia je živá potrava podmienkou úspechu — mláďatá sú v prvých dňoch kŕmené predovšetkým hmyzom. Pred kúpou overte, či je vták na živú potravu zvyknutý.

Chová sa v páre, zásadne jeden pár na voliéru — avitoon.nl varuje, že samce pytílií si vzájomne ubližujú a môžu spôsobiť smrť. Mimo hniezdenia môže dobre vychádzať s inými pokojnými druhmi, no počas hniezdenia je najistejšie chovať pár samostatne.

Vidua obtusa (Broad-tailed Paradise Whydah) je hniezdny parazit pytílie zlatokrídlej — samica vdovky znáša vajcia do hniezda pytílie a tá ich inkubuje a odchováva. Mláďatá vdovky napodobňujú vzory úst a žobravé prejavy mláďat pytílie. Na rozdiel od kukučky vdovka hostiteľské vajcia ani mláďatá nelikviduje. Vajcia vdovky sú o ~15 % ťažšie než vajcia pytílie. V bežnom chove sa tento jav neuplatňuje.

Pár si v košíku alebo hustej vegetácii postaví hniezdo. Samička znáša 2–5 vajec, inkubácia trvá ~12–13 dní (sedia obaja), mláďatá opúšťajú hniezdo ~21. deň (Wikipedia EN). Najčastejšie príčiny neúspechu: (1) nedostatok živej potravy — pytília mláďatá nenakremi alebo opustí; (2) vyrušovanie a kontrola hniezda — druh to netoleruje; (3) chlad — africký druh je citlivý na podchladenie. Prevencia: dostatok živej potravy, teplé prostredie a absolútny pokoj pri hniezde.

Africký teplomilný druh — neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan. Vyhovuje jej teplo nad ~20 °C, priestranná husto zarastená voliéra s úkrytmi. Vo vonkajšej voliére možno chovať v teplej časti roka, no v chladnom období potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt.

ZDROJ: Wikipedia EN (Orange-winged pytilia, Pytilia afra — 2025), Wikipedia DE (Wienerastrild), Wikidata Q220191, BirdLife DataZone (Orange-winged Pytilia factsheet), Biodiversity Explorer (Pytilia afra — ne

 Video — Pytília zlatokrídla

Pytília zlatokrídla (Pytilia afra) — video o speve a chove

 Cudzie názvy

Anglicky:   Orange-winged Pytilia / Golden-backed Pytilia, Česky:   astrild Wienerův, Nemecky:   Wienerastrild, Španielsky:   Estrilda alinaranja, Francúzsky:   Beaumarquet à dos jaune, Taliansky:   Pitilia aliarancio, Holandsky:   Wenerastrild, Portugalsky:   maracachão-d'asa-dourada, Poľsky:   melba złotoskrzydła, Maďarsky:   szürketorkú asztrild, Rusky:   Желтоспинная питилия, Japonsky:   ビジョスズメ, Latinsky:   Pytilia afra (Gmelin, 1789)