Pytília krásna (Pytilia melba)

Estrildidae (astrildovité)

Pytília krásna

Pytilia melba — nápadne sfarbený africký astrild so sklonom k hmyzožravosti — samček s červenou tvárou a žltozeleným pruhovaným bruškom, náročnejšia voliérová pinka pre pokročilejších

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozená, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — druh má veľký areál naprieč subsaharskou Afrikou a stabilnú populáciu. NIE je v CITES. V chove patrí pre svoje nároky (živá potrava, samostatná voliéra, teplo) medzi náročnejšie a menej bežné voliérové astrildy.
Dĺžka~12–13 cm (~13–17 g)
PôvodSubsaharská Afrika (suché savany)
PovahaPlachšia, v hniezdení teritoriálna
StravaSemená + nutná živá potrava
Dožitie~5–8 rokov
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

48% 18% 13% 10% 8% STRAVA zloženie
Drobné semená tráv — proso (žlté, červené, biele), mohár (Setaria), lesknica kanárska (panicum) — základ stravy 48%
Živá potrava — termity, drobné larvy, pinkie, vaječné kukly, drobné múčne červy (kľúčová, najmä v hniezdení) 18%
Klíčené a namočené semená — zvyšujú obsah vitamínov a stráviteľnosť, dôležité pri hniezdení 13%
Vaječná (vajcová) zmes a mäkké krmivo — zdroj bielkovín pri odchove mláďat 10%
Zelené krmivo a polozrelé metličky tráv — žabinec, púpava, mliečne semená 8%
Minerály — sépiová kosť (cuttlebone), grit, drvené lastúry, vápnik 3%

Odporúčané potraviny

  • Zmes pre exotické pinky / astrildy — proso žlté, červené a biele, mohár (Setaria), lesknica kanárska (panicum) — základná denná strava
  • Živá potrava — termity (najobľúbenejšie), drobné larvy, pinkie (larvy bzučiviek), vaječné kukly a drobné múčne červy — pre tento druh NEVYHNUTNÁ, najmä počas hniezdenia a odchovu mláďat
  • Klíčené a namočené semená — denne čerstvo, vysoko stráviteľné, dôležité v hniezdení a pelichaní
  • Vaječná (vajcová) zmes alebo mäkké vaječné krmivo — zdroj bielkovín pri odchove mláďat (varené vajce so suchárovou strúhankou)
  • Polozrelé (mliečne) metličky tráv a burín — semená v mliečnej zrelosti sú mimoriadne vyhľadávané, najmä v hniezdení
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná (žabinec), mladá púpava, špenát, vňať mrkvy (umyté, nepostriekané)
  • Metličky prosa (spray millet) — obľúbená pochúťka, dobrá na priučenie mláďat a zníženie stresu
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit (drvený piesok/lastúry) — trvalý zdroj vápnika a minerálov, dôležité pre samičky znášajúce vajcia
  • Čerstvá pitná voda denne + možnosť kúpania v plytkej miske

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje (káva, čaj, kola) — jedovaté pre drobné vtáky
  • Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobného vtáka
  • Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo a metličky z ciest a polí — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Nadbytok tučného krmiva (živá potrava, vaječná zmes) mimo hniezdenia — vedie k obezite, na ktorú je tento druh v klietke náchylný
Tip od odborníka Pytília krásna (Pytilia melba) je astrildovitá pinka s výrazným sklonom k hmyzožravosti — to je kľúčový rozdiel oproti väčšine bežných astrildov. Základom stravy je síce kvalitná zmes drobných semien tráv (proso žlté, červené a biele, mohár, lesknica kanárska), no živá potrava je pre tento druh nevyhnutná po celý rok, a nielen ako doplnok: vták ochotne prijíma termity (najobľúbenejšie), drobné larvy, pinkie, vaječné kukly a múčne červy. V období hniezdenia je živá potrava priam podmienkou úspechu — chovateľská literatúra opakovane upozorňuje, že pytílie odmietajú odchovať mláďatá alebo ich vyhadzujú z hniezda, ak nedostávajú dostatok živej potravy (ideálne termity). Stravu treba denne dopĺňať o klíčené a namočené semená (vitamíny, stráviteľnosť), zelené krmivo (žabinec, púpava, špenát), polozrelé metličky tráv a vaječnú (vajcovú) zmes ako zdroj bielkovín. Trvalo musí byť k dispozícii sépiová kosť a grit (vápnik — prevencia zadržania vajca). Pozor na obezitu: mimo hniezdneho obdobia tučné krmivo obmedz a dopraj vtákovi dostatok priestoru na lietanie. Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak — sú pre drobné vtáky jedovaté. Vodu meň denne a dopraj pinke plytkú misku na kúpanie.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pytília krásna je pomerne tichá astrildovitá pinka — patrí medzi tichšie chovné druhy. Samček vydáva jemný, tlmený, nevýrazný spev zložený z mäkkých cvrlikavých a pískavých tónov, oba vtáky sa dorozumievajú tichými kontaktnými volaniami. Hlas je celkovo nerušivý a nepreniká cez steny — pytília patrí k tichším astrildom, jej spev je tlmený a skôr „domáci". V hniezdnom období je nápadnejšie správanie (teritoriálne naháňanie, tokové prejavy) než hlas. Žiadne prenikavé skreky ako pri väčších exotoch.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pytília krásna nie je maznavá pinka „na ruku" — ako väčšina astrildovitých je to vták výhradne na pozorovanie, nie na fyzický kontakt. Je plachšia a ostražitejšia a manipulácia ju silno stresuje. V hniezdnom období je navyše výrazne teritoriálna až agresívna voči iným vtákom (a netoleruje kontrolu hniezda — pri vyrušovaní vyhadzuje vajcia). Najväčšiu radosť spraví v priestrannej, husto zarastenej voliére v jednom páre, kde naplno prejaví svoje prirodzené správanie. Brať ju do ruky má zmysel len pri nevyhnutnom ošetrení či presune — nikdy nie ako „maznanie".
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Stredne až výrazne aktívna pinka — celý deň poskakuje, prehľadáva spodné poschodie voliéry a vegetáciu, kde hľadá semená a najmä hmyz (živá potrava tvorí významnú časť potravy). Potrebuje dostatok priestoru na lietanie a husto zarastenú voliéru s úkrytmi, vyššími trávami a kríkmi. V hniezdnom období výrazne stúpa teritoriálna aktivita samčeka, ktorý si bráni okolie hniezda. Je to denný vták — aktívny cez deň, v noci odpočíva; dôležitý je pokojný, tmavý a bezpečný úkryt na nocovanie a teplo (druh je citlivý na chlad).
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pytília krásna nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — astrildovité pinky nemajú schopnosť učiť sa hlasy ako papagáje či niektoré spevavce. Samček má vrodený jemný, tlmený spev, ktorým si bráni teritórium a dvorí samičke; repertoár je vrodený a v zajatí sa nemení. Reč ani hvizd ju nenaučíte.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Pytília krásna patrí medzi tichšie chovné astrildy — jej hlas je jemný, tlmený a nerušivý. Samček spieva tichý, nevýrazný spev zložený z mäkkých cvrlikavých, bzučivých a pískavých tónov, ktorý je počuteľný len z blízka a slúži najmä na dvorenie a obhajobu teritória v hniezdnom období (samček pritom často tokuje so steblom v zobáku). V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú tiché kontaktné volania — krátke cvrlikavé tóny, ktorými udržiavajú kontakt s partnerom. Hlas nepreniká cez steny a je vhodný aj do bytu. Na rozdiel od mnohých astrildov je u pytílie nápadnejšie hniezdne správanie (teritoriálne naháňanie iných vtákov, tokové prejavy) než samotný spev. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.

Dokáže hovoriť? Pytília krásna nenapodobňuje ľudskú reč, hvizd ani melódie — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov či niektorých spevavcov). Samček má vrodený jemný, tlmený spev, ktorým dvorí a bráni teritórium; repertoár sa v zajatí nemení a reč sa naučiť nedá.

Typické zvuky

  • Jemný, tlmený spev samčeka — mäkké cvrlikavé, bzučivé a pískavé tóny, predvádzaný najmä pri dvorení a v hniezdnej sezóne (samček pritom často tokuje so steblom v zobáku)
  • Tiché kontaktné volania — krátke cvrlikavé tóny, ktorými partneri udržiavajú vzájomný kontakt
  • Ostrejšie varovné / vzrušené cvrlikanie — pri vyrušení, prílete cudzieho vtáka alebo v teritoriálnych potýčkach
  • Teritoriálne (výhražné) prejavy v hniezdení — sprevádzané naháňaním iných vtákov, skôr hlasovo nevýrazné, dôraz na správanie
  • Tiché štebotanie pri kŕmení a oddychu — príjemné a nevtieravé
  • Mäkké žobravé pískanie mláďat — pri kŕmení rodičmi, utíchne po osamostatnení

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v chove (jar–leto) — pri dlhšom dni, teple 20–25 °C a hlavne dostatku živej potravy (termity, larvy)
Tok — samček spieva a tokuje so steblom v zobáku, naťahuje sa a poskakuje pred samičkou; v tomto období je výrazne teritoriálny
Inkubácia 12–13 dní + odchov mláďat (vyletujú ~19–21 dní, dokrmované ešte ~2–3 týždne); bez živej potravy hrozí vyhadzovanie mláďat z hniezda
Pokojové obdobie — kratší deň a chlad mimo sezóny; obmedz tučné krmivo a dopraj páru oddych medzi znáškami
Pelichanie prebieha priebežne, najmä po hniezdnej sezóne — zvýš príjem bielkovín a vápnika
Odčervovanie — druh je náchylný na črevné parazity, odporúča sa pravidelná kontrola/odčervenie (orientačne ~každé 3 mesiace v skupinovom chove)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná skôr pre pokročilejších chovateľov — pytília krásna patrí medzi náročnejšie astrildovité pinky, nie je vhodná pre úplných začiatočníkov. Náročná je najmä (1) silným sklonom k hmyzožravosti — vyžaduje pravidelnú živú potravu (ideálne termity), bez ktorej v hniezdení vyhadzuje mláďatá; (2) teritoriálnou agresivitou v hniezdnom období — chová sa zásadne jeden pár na voliéru; (3) citlivosťou na chlad (neznáša mráz ani prievan). Pre úplného začiatočníka sú vhodnejšie zebrička, bengalka alebo astrild obyčajný; pytília je odmenou pre chovateľa, ktorý zvládne zabezpečiť živú potravu a samostatnú voliéru.
Priestor Pre pár priestranná, najlepšie husto zarastená voliéra (od ~150–200 cm dĺžky, čím väčšia, tým lepšia) s vyššími trávami, kríkmi a úkrytmi; v menšej letovej klietke len dočasne. Chová sa zásadne jeden pár na voliéru (v hniezdení teritoriálna a agresívna). Drôtové rozstupy max. 10–12 mm (drobný vták). Bidielka rôznej hrúbky, prirodzená vegetácia na úkryt a hniezdenie, plytká miska na kúpanie, pokojný kút na nocovanie. Vyžaduje teplo (neznáša mráz ani prievan, ideálne nad ~20 °C).
Deti v domácnosti Vhodná pre rodiny ako vták na pozorovanie — nie však ako prvá pinka pre úplných začiatočníkov a nie na maznanie. Pytília krásna je nádherne sfarbená (samček s červenou tvárou, sivou hruďou, zelenými krídlami a pruhovaným bruškom), takže deti zaujme svojím vzhľadom a živým správaním pri hľadaní potravy. Treba však počítať s tým, že ide o náročnejší druh — vyžaduje živú potravu a samostatnú voliéru. Dôležité pravidlá pre deti: (1) pinka nie je na chytanie a maznanie — manipulácia ju stresuje, deti ju majú pozorovať a kŕmiť, nie naháňať; (2) pokoj a tichšie okolie — náhle pohyby a hluk vtáka plašia, najmä počas hniezdenia, kedy je teritoriálna; (3) chová sa v páre, nie samotná „pre dieťa"; (4) po manipulácii s krmivom a klietkou umývanie rúk. Edukatívne témy: sklon k hmyzožravosti (prečo astrild potrebuje aj hmyz), život astrildovitých piniek v africkej savane a fascinujúci hniezdny parazitizmus vdoviek, ktoré pytílii podhadzujú vajcia.
Hlučnosť Áno — patrí medzi tichšie pinky a hlukom okolie neobťažuje. Spev samčeka je jemný a tlmený, kontaktné volania tiché; hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje susedov ani v noci (vtáky sú aktívne cez deň). V porovnaní s kanárikom, papagájmi či hrdličkami je pytília výrazne tichšia — pozornosť pútajú skôr farby a hniezdne správanie než hlas.
Verdikt odborníka Pytília krásna (Pytilia melba) je asi 12–13 cm dlhá, nápadne sfarbená astrildovitá pinka zo subsaharskej Afriky a patrí k najkrajším, no zároveň najnáročnejším voliérovým astrildom. Samček má sýto červenú tvár a okolie zobáka, sivé temeno, hrdlo a hornú časť hrude, olivovo až žltozelené krídla a chrbát, žltozelené priečne pruhované (vlnkované) bruško, červenkastý trtáč i chvost a červený zobák; samička je celkovo matnejšia, bez červenej tváre a s nevýraznejším pruhovaním — pohlavia sú teda dobre rozlíšiteľné. Druh opísal Carl Linné (1758) ako Fringilla melba, dnes patrí do rodu Pytilia (Swainson 1837); IOC uznáva 8 poddruhov, líšiacich sa najmä farbou tváre (sivá vs. červená uzdička). V prírode obýva suché, tŕnité savany a krovinaté biotopy s dostupnou vodou naprieč subsaharskou Afrikou. Veľmi zaujímavá je jej úloha hostiteľa hniezdneho parazita — vdovky rajskej (Vidua paradisaea) a príbuzných vdoviek, ktoré pytílii podhadzujú vajcia; mláďatá vdoviek napodobňujú vzhľad a žobravé prejavy mláďat pytílie a vyrastajú spolu s nimi. V chove je pytília náročnejší druh, ktorý sa neodporúča úplným začiatočníkom. Kľúčový je jej silný sklon k hmyzožravosti: popri zmesi drobných semien (proso, mohár, lesknica), klíčkoch, zeleni a vaječnej zmesi vyžaduje pravidelnú živú potravu — termity, drobné larvy, pinkie a múčne červy. V hniezdnom období je živá potrava priam podmienkou úspechu — chovateľská literatúra opakovane upozorňuje, že pytílie odmietajú odchovať mláďatá alebo ich vyhadzujú z hniezda, ak nedostávajú dostatok živej potravy (najmä termitov). Druhým úskalím je teritoriálna agresivita: aj mimo hniezdenia, no najmä počas neho, býva pytília útočná voči iným vtákom, preto sa chová zásadne jeden pár na voliéru, najlepšie priestrannú a husto zarastenú (úkryty, vyššie trávy, kríky). Tento druh navyše netoleruje kontrolu hniezda — pri vyrušovaní takmer isto vyhodí vajcia. Hniezdi v polootvorenej búdke, košíku alebo v hustej vegetácii, znáša 3–6 vajec, na ktorých sedia obaja rodičia; inkubácia trvá 12–13 dní, mláďatá vyletujú približne v 19.–21. dni a rodičia ich ešte 2–3 týždne dokrmujú. Na chov sa odporúča nehniezdiť so samičkami mladšími ako ~9 mesiacov ani staršími ako ~4 roky (riziko zadržania vajca). Je to africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vyhovuje mu teplo (ideálne nad ~20 °C), čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. Druh je tiež náchylný na črevné parazity, preto sa odporúča pravidelná kontrola trusu a odčervenie. Hlas je tichý a jemný — samček vydáva tlmený cvrlikavo-pískavý spev, oba vtáky tiché kontaktné volania; druh nenapodobňuje ľudskú reč a hlukom okolie neobťažuje. Druh nie je v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; pri správnej starostlivosti sa dožíva ~5–8 rokov. Záver: pytília krásna je nádherná, ale náročná voliérová astrildovitá pinka pre pokročilejšieho chovateľa, ktorý dokáže zabezpečiť pravidelnú živú potravu (ideálne termity), samostatnú a husto zarastenú voliéru pre jeden pár a teplé prostredie bez prievanu — odmenou je jeden z najefektnejších afrických astrildov a možnosť úspešného odchovu.

Prostredie a požiadavky

Klietka / voliéra
Pár: priestranná, najlepšie husto zarastená voliéra (od ~150–200 cm dĺžky, čím väčšia, tým lepšie); menšia letová klietka len dočasne
Pytília krásna je náročnejšia astrildovitá pinka, ktorá sa darí najmä v priestrannej, husto zarastenej voliére s vyššími trávami, kríkmi a dostatkom úkrytov — prostredie pripomínajúce africkú savanu jej dáva pocit bezpečia a podporuje hniezdenie. Chová sa zásadne jeden pár na voliéru (v hniezdení je teritoriálna a agresívna). Malá klietka jej dlhodobo nestačí — vedie k stresu a obezite. Rozstup drôtov max. 10–12 mm (drobný vták). Vybav voliéru bidielkami rôznej hrúbky, prirodzenou vegetáciou na úkryt a hniezdenie, plytkou miskou na kúpanie, miskami na zrno, zeleň a najmä živú potravu a pokojným kútom na nocovanie. Voliéru umiestni do pokojného, teplého a bezprievanového prostredia.
Spoločnosť
Zásadne jeden pár na voliéru — v hniezdení teritoriálna a agresívna; viac párov pohromade vedie k stresu a poraneniam
Pytília krásna je v hniezdnom období výrazne teritoriálna až agresívna voči iným vtákom — preto sa chová zásadne jeden pár na voliéru. V dostatočne veľkej a husto zarastenej voliére ju možno mimo hniezdenia kombinovať s pokojnými, väčšími a inak zafarbenými druhmi, no počas hniezdenia je najistejšie chovať pár samostatne. Nikdy nechovaj viac párov pytílie či viac astrildov rovnakej veľkosti v jednej voliére počas hniezdenia — hrozia potýčky, stres a poranenia. Druh je v prírode hostiteľom vdovky rajskej (Vidua paradisaea), čo je síce zaujímavosť pre pokročilých chovateľov, no bežne sa pytília chová samostatne v páre.
Teplota
Teplo, ideálne nad ~20 °C; neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vonkajšia voliéra potrebuje vykurovaný suchý úkryt
Pôvodom z teplej subsaharskej Afriky — znáša teplo, ale citlivá je na chlad, vlhko a prievan; čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. V byte/voliére jej vyhovuje teplo nad ~20 °C. Vo vonkajšej voliére ju možno chovať v teplej časti roka, no na chladné obdobie potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt (mráz neznáša a pri podchladení rýchlo chradne). Vyhýbaj sa náhlym výkyvom teploty a umiestneniu voliéry do prievanu.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Polootvorená búdka, prútený košík alebo hustý ker; materiál — suchá tráva, kokosové vlákno, sisal, jemné stebla, perie
Na hniezdenie ponúkni polootvorenú hniezdnu búdku, prútený košík alebo dostatočne hustý ker v pokojnej časti voliéry. Ako hniezdny materiál dodaj suchú trávu, kokosové vlákno, sisal, jemné stebla a perie — pár si vystavia kryté hniezdo. Kľúčový je pokoj a dostatok živej potravy — pytília netoleruje kontrolu hniezda a pri vyrušovaní takmer isto vyhodí vajcia; bez dostatku živej potravy odmieta odchov mláďat. Hniezdi sa v jednom páre na voliéru a len so samičkami vo veku ~9 mesiacov až ~4 roky (riziko zadržania vajca u príliš mladých či starých samičiek).
Svetlo a denný režim
Pravidelný denný cyklus svetla a tmy; v hniezdení dlhší deň, mimo neho kratší deň a pokoj
Pytílie sú aktívne cez deň a potrebujú pravidelný cyklus svetla a tmy a pokojné, tmavé nocovanie (8–10 h tmy). Dlhší deň, teplo a najmä živá potrava sú prirodzeným podnetom na hniezdenie; mimo sezóny dopraj kratší deň a pokoj, aby si pár oddýchol. Svetlé (nie však priamo prepekané) stanovište podporuje aktivitu a kondíciu. Vyhýbaj sa nočnému rušeniu a náhlemu rozsvecovaniu, ktoré plachú pytíliu plaší.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie; denná výmena vody, pravidelné čistenie voliéry a misiek (pozor na črevné parazity)
Pytília krásna sa rada kúpe — ponúkni jej plytkú misku s čistou vodou (pomáha kondícii peria). Pitnú vodu meň denne, misky na krmivo a kúpanie pravidelne umývaj a voliéru čisti. Keďže je druh náchylný na črevné parazity, je dôraz na hygienu a suché prostredie obzvlášť dôležitý — pravidelne čisti substrát a kontroluj trus. Suché, čisté a vetrané (no nie prievanové) prostredie je základom zdravia.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar–leto (v chove pri dlhšom dni, teple a hlavne dostatku živej potravy)

Samček dvorí samičke tichým spevom a typickým tokovým predvádzaním so steblom v zobáku — naťahuje sa, poskakuje a nakrúca telo pred samičkou. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo (~20–25 °C) a najmä živá potrava (termity, larvy). Druh je jednopárovo monogamný v sezóne a v hniezdení výrazne teritoriálny — pár sa preto chová samostatne v jednej voliére.

Hniezdo a znáška
Znáška zvyčajne 3–6 vajec

Pár si v polootvorenej búdke, košíku alebo hustom kre z trávy, kokosového vlákna a jemných stebiel postaví kryté hniezdo. Samička znáša zvyčajne 3–6 drobných bielych vajec, spravidla po jednom denne. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný (prevencia zadržania vajca). Hniezdi sa len so samičkami vo veku ~9 mesiacov až ~4 roky. Pytília netoleruje kontrolu hniezda — pri vyrušovaní vyhadzuje vajcia.

Inkubácia
12–13 dní

Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia, v noci zvyčajne samička. Inkubácia trvá približne 12–13 dní. V tomto období je kľúčový pokoj — pri opakovanom vyrušovaní alebo kontrole hniezda pár znášku takmer isto opustí či vyhodí vajcia. Voliéru a hniezdo nekontroluj, dopĺňaj len krmivo (vrátane živej potravy) a vodu z diaľky a udržuj stabilné, teplé a tiché prostredie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené oboma rodičmi; nevyhnutná živá potrava

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia natrávenou potravou, pričom pytília nevyhnutne potrebuje na odchov mláďat živú potravu (ideálne termity, ďalej larvy, pinkie, vaječné kukly). Pri nedostatku živej potravy mláďatá vyhadzuje z hniezda — to je najčastejšia príčina neúspešného odchovu. Zabezpeč pokoj, teplo a hlavne dostatok živej potravy.

Vyletenie mláďat
Vyletujú ~19–21 dní, dokrmovanie ešte ~2–3 týždne

Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 19.–21. dni, no ešte 2–3 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matne sfarbené a pripomínajú samičku — chýba im výrazná červeň na tvári a pruhovanie je nevýrazné; plné sfarbenie dospelých získavajú postupne (samčeky neskôr získavajú červenú tvár). V tomto čase neobmedzuj kvalitné krmivo vrátane živej potravy.

Osamostatnenie a zaradenie do chovu
Samostatné ~5–6 týždňov; na chov najskôr od ~9 mesiacov (samičky najneskôr do ~4 rokov)

Mladé sa úplne osamostatnia približne 5–6 týždňov po vyliahnutí a vtedy ich možno oddeliť od rodičov, aby sa predišlo konfliktom (samec môže byť voči odrastenejším mláďatám teritoriálny). Do chovu zaraď samičky najskôr okolo ~9 mesiacov a hniezdi s nimi najneskôr do ~4 rokov — priskoré ani prineskoré hniezdenie zvyšuje riziko zadržania vajca. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~5–8 rokov.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Privykanie na opatrovateľa a prostredie trvá týždne až mesiace; nejde však o „ochočenie na ruku" — cieľom je len získať pokoj, aby vták pri obsluhe a kŕmení nepanikáril. Pytília zostáva celý život plachšia a ostražitá, v hniezdení teritoriálna.

Pytília krásna nie je pinka „na ruku" a patrí medzi plachšie a ostražitejšie astrildy — cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju silno stresuje), ale dopriať jej pokoj a dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostala čo najpokojnejšia. Na opatrovateľa si zvyká pomalšie než zebrička či bengalka a v hniezdnom období býva výrazne teritoriálna až agresívna (vrátane netolerancie kontroly hniezda). Postup získania pokoja: (1) po prevoze ju nechaj v pokoji dlhšie aklimatizovať v husto zarastenej voliére; (2) pri voliére sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú živú potravu i metličku prosa podávaj nenápadne — vták si tak spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ju nenaháňaj a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne. Najviac sa jej darí v jednom páre v priestrannej, husto zarastenej voliére, kde má dostatok úkrytov a kde môže nerušene hniezdiť. Ochočovanie „na ruku" pri tomto druhu nemá zmysel.

1

Po prevoze nechaj pár dlhšie (1–3 týždne) v pokoji aklimatizovať v priestrannej, husto zarastenej voliére s úkrytmi — nehýb voliérou, nechytaj vtáky, len dopĺňaj krmivo a vodu

2

Pri voliére sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — pytília je plachšia, náhle pohyby a hluk ju plašia

3

Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú živú potravu (termity, larvy) a metličku prosa podávaj nenápadne — najsilnejší nástroj dôvery u tohto hmyzožravejšieho druhu

4

Nikdy pytíliu nenaháňaj — chytaj ju len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu

5

Chovaj ZÁSADNE jeden pár na voliéru — v hniezdení je teritoriálna a agresívna voči iným vtákom; nezdieľaj voliéru s ďalšími pytíliami ani drobnými astrildmi počas hniezdenia

6

Zabezpeč dostatok úkrytov a hustej vegetácie a pravidelnú živú potravu — spokojný, dobre kŕmený vták je pokojnejší a menej stresovaný

7

Na hniezdenie ponúkni polootvorenú búdku/košík alebo hustý ker, hniezdny materiál a hlavne dostatok živej potravy — a vtedy vtáky NErušíš ani nekontroluješ hniezdo (pytília vajcia pri vyrušení vyhadzuje)

8

Nečakaj krotkosť „na ruku" — pytília krásna zostáva celoživotne plachšia a ostražitá; je to vták na pozorovanie, nie na maznanie

Cena a kde kúpiť

30–60 € / ks (pár ~60–120 €)

Pytília krásna je menej bežná než základné voliérové druhy (zebrička, bengalka, astrild obyčajný), no u špecializovaných chovateľov afrických astrildov v SR aj ČR sa dá zohnať. Nie je vzácna v zmysle ochrany — nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú, je však náročnejšia na chov a odchov, preto býva drahšia než bežné astrildy. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 30–60 €, pár (samček + samička) zvyčajne 60–120 €; cena kolíše podľa veku, kondície, pôvodu a toho, či ide o chovne overené, voliérovo odchované jedince. Náklady na chov sú vyššie než pri semenožravých astrildoch — okrem priestrannej, husto zarastenej voliéry a kvalitnej zrnovej zmesi treba počítať s pravidelným zabezpečovaním živej potravy (termity, larvy, pinkie), ktorá je pre tento druh nevyhnutná. Keďže sa chová v páre, počítaj rovno s kúpou dvoch vtákov a so samostatnou voliérou. Pre dostupnosť i úspešný odchov sú kľúčové chovne overené jedince od skúseného chovateľa.

Špecializovaní chovatelia afrických astrildovitých piniek v SR/ČR — voliérovo odchované, krúžkované jedince, najlepšie priamo overený pár
Chovateľské burzy a výstavy exotov (ZO Slovenského zväzu chovateľov, ČSCH) — možnosť výberu a poradenstvo skúsených chovateľov astrildov
Overení predajcovia okrasného vtáctva — uprednostni odchov v zajatí pred náhodným inzerátom; pýtaj si informácie o veku, pohlaví, pôvode a krmive (najmä návyk na živú potravu)
Na čo si dať pozor Keďže sa pytília krásna chová v páre a v samostatnej voliére, plánuj kúpu dvoch vtákov naraz, najlepšie od jedného špecializovaného chovateľa afrických astrildov (nie z náhodného inzerátu). Pohlavie sa rozlišuje dobre: samček má sýto červenú tvár a okolie zobáka, sivé temeno a hruď a výraznejšie pruhované bruško; samička je matnejšia a červenú tvár nemá. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým, priliehavým perím, jasnými očami, čistým zobákom aj nozdrami a čistým okolím kloaky (zlepené, znečistené perie = tráviace ťažkosti, u tohto druhu pozor na črevné parazity). Zdravý vták sedí spevnene, nie nahrbený s napuchnutým perím v kúte. Skontroluj nohy a prsty (žiadne chrastavé šupiny) a dýchanie (žiadne klikanie ani dýchanie s otvoreným zobákom — riziko vzdušníkových roztočov). Dôležitá otázka pre predajcu: či je vták zvyknutý na živú potravu a či už úspešne hniezdil — pytília bez návyku na živú potravu robí v chove problémy a v hniezdení vyhadzuje mláďatá. Uprednostni krúžkované, voliérovo odchované jedince a NEkupuj vtáka na chov bez partnera. Po prevoze dopraj páru pokoj a teplo na aklimatizáciu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pytília krásna ~12–13 cm Astrild obyčajný ~10–12 cm Motýlik páskový / modrý ~12–13 cm Amadina Gouldovej ~13–14 cm
Pytília krásna Astrild obyčajný (Estrilda astrild) Motýlik páskový / modrý (Uraeginthus angolensis) Amadina Gouldovej (Chloebia gouldiae)
Dĺžka~12–13 cm~10–12 cm~12–13 cm~13–14 cm
Váha~13–17 g~6–9 g~8–13 g~14–17 g
Dožitie~5–8 r~4–6 r~5–7 r~5–8 r
Hlučnosť4/52/53/54/5
Stav IUCNIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN NT · bez CITES
PovahaSamček: červená tvár, sivá hruď, zelené krídla, žltozelené pruhované bruško, červený zobák; samica matnejšia bez červenej tváreHnedo prúžkované telo, červený zobák a červený pruh cez oko, ružovkasté briežko; čulý, družnýSivohnedý chrbát a azúrovo modré spodok tela/líca (samček sýtejšie modrý), modrosivý zobák; potrebuje aj živú potravuNajpestrejšia pinka — fialová hruď, žlté brucho, zelený chrbát, červená/čierna/žltá hlava; semenožravá, citlivá na roztoče a chlad
AreálSubsaharská Afrika — efektný, ale náročnejší astrild so sklonom k hmyzožravosti, v hniezdení teritoriálnySubsaharská Afrika — drobný družný astrild, nenáročnejší a vhodnejší pre začiatočníkovJužná Afrika — obľúbený modrý astrild, tiež vyžaduje hmyz, no menej agresívnySeverná Austrália — efektná, náročnejšia ozdoba voliér (na rozdiel od pytílie prevažne semenožravá)

Choroby a prevencia

Vyhadzovanie mláďat / neodchovanie pri nedostatku živej potravy
vysoká

Príznaky: Vyhodené vajcia alebo mláďatá z hniezda, neúspešné odchovy, hladujúce mláďatá

Najtypickejší problém pri chove pytílie — druh má silný sklon k hmyzožravosti a vyžaduje dostatok živej potravy (ideálne termitov), aby mláďatá nakŕmil. Ak živej potravy nie je dosť (alebo vták na ňu nie je zvyknutý), odmieta odchov a vyhadzuje mláďatá či vajcia z hniezda. Nie je to choroba v pravom zmysle, ale najčastejšia príčina neúspechu. Prevencia: pravidelná, dostatočná živá potrava počas celého hniezdenia, pokoj pri hniezde (žiadna kontrola) a chovne overený pár.

Črevné parazity (helminty, prvoky)
stredná

Príznaky: Riedky až krvavý trus, chudnutie napriek žraniu, naježené perie, apatia

Pytília je náchylná na črevné parazity — chovateľská literatúra odporúča pravidelnú kontrolu trusu a odčervovanie (orientačne ~každé 3 mesiace), najmä pri vtákoch chovaných na zemi vo voliére s prirodzeným substrátom. Diagnostika vyšetrením trusu, liečba antiparazitikami od aviárneho veterinára. Prevencia: suché čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov a pravidelné parazitologické kontroly.

Zadržanie vajca (egg binding) u samičiek
vysoká

Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo nevhodnom veku samičky. Pri pytílii sa neodporúča hniezdiť so samičkami mladšími ako ~9 mesiacov ani staršími ako ~4 roky. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a hniezdenie len so samičkami vo vhodnom veku.

Podchladenie a respiračné infekcie (citlivosť na chlad)
vysoká

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, nechutenstvo, triaška

Ide o africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan; čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. Pri podchladení rýchlo chradne a je náchylná na nasadajúce bakteriálne respiračné infekcie. Prevencia: teplo (ideálne nad ~20 °C), suché bezprievanové prostredie, vo vonkajšej voliére na chladnú časť roka vykurovaný úkryt. Pri príznakoch zabezpeč teplo a vyhľadaj veterinára.

Vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť

Roztoče osídľujú dýchacie cesty a pri silnej infekcii ich úplne upchajú. Drobné astrildovité pinky sú citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a dobré vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.

Obezita z nevhodného kŕmenia a ustajnenia
stredná

Príznaky: Nadmerné priberanie, znížená pohyblivosť a kondícia, znížená plodnosť

Druh je v klietke náchylný na obezitu pri nadbytku tučného krmiva (živá potrava, vaječná zmes) mimo hniezdenia a pri nedostatku priestoru na lietanie. Obézne vtáky horšie hniezdia a žijú kratšie. Prevencia: priestranná voliéra s možnosťou lietania, obmedzenie tučného krmiva mimo hniezdneho obdobia (austerity diet) a dostatok pohybu.

Prevencia Pytília krásna je pri správnej starostlivosti vďačná, no náročnejšia astrildovitá pinka (~5–8 rokov) — jej zdravie a úspešný chov stoja na niekoľkých pilieroch: (1) Živá potrava — druh má silný sklon k hmyzožravosti a vyžaduje pravidelnú živú potravu (termity, larvy, pinkie); bez nej v hniezdení vyhadzuje mláďatá a celkovo chradne. (2) Teplo a žiadny prievan — je to africký teplomilný druh, neznáša mráz ani prudké ochladenie (ideálne nad ~20 °C), čerstvo dovezené vtáky sú obzvlášť citlivé; vonkajšia voliéra potrebuje v chladnom období vykurovaný suchý úkryt. (3) Odčervovanie a hygiena — druh je náchylný na črevné parazity, odporúča sa pravidelná kontrola trusu a odčervenie (~každé 3 mesiace), denná výmena vody a suché čisté prostredie. (4) Vápnik trvalo — sépiová kosť a grit musia byť stále k dispozícii (prevencia zadržania vajca), a hniezdi sa len so samičkami vo veku ~9 mesiacov až ~4 roky. (5) Samostatná voliéra pre jeden pár — v hniezdení je teritoriálna a agresívna; viac párov pohromade vedie k stresu a poraneniam. (6) Karanténa nových vtákov aspoň 2–4 týždne — kvôli roztočom a parazitom. (7) Pokoj pri hniezde — pytília netoleruje kontrolu hniezda a pri vyrušení vyhadzuje vajcia. Pri každom príznaku choroby (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, riedky trus) vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú rýchlo.

Zaujímavosti

1

Astrild so silným sklonom k hmyzožravosti — na rozdiel od väčšiny bežných astrildov pytília krásna vyžaduje pravidelnú živú potravu (termity, drobné larvy, pinkie) po celý rok a najmä v hniezdení, kedy bez nej odmieta odchovať mláďatá alebo ich vyhadzuje z hniezda. Termity sú jej najobľúbenejšou živou potravou.

2

Nápadný pohlavný dimorfizmus — samček má sýto červenú tvár, sivé temeno a hruď, olivovo-zelené krídla, žltozelené pruhované bruško a červený zobák; samička je matnejšia, bez červenej tváre a s nevýrazným pruhovaním. Pohlavia sa preto dajú pomerne dobre rozlíšiť aj v chove.

3

Hostiteľ hniezdneho parazita — vdovky rajskej — pytílie sú v prírode hostiteľmi vdovky rajskej (Vidua paradisaea) a príbuzných vdoviek rodu Vidua, ktoré im podhadzujú vajcia; mláďatá vdoviek napodobňujú vzhľad a žobravé prejavy mláďat pytílie a vyrastajú spolu s nimi bez toho, aby ich zahubili.

4

8 poddruhov naprieč Afrikou — IOC uznáva 8 poddruhov rozšírených od Mauretánie a Senegalu po južný Mozambik a strednú Namíbiu; líšia sa najmä farbou tváre (uzdičky) — formy so sivou uzdičkou (grey-lored) a formy s červenou uzdičkou (red-lored), čo súvisí aj s tým, ktorý druh vdovky ich parazituje.

5

V hniezdení výrazne teritoriálna — pytília býva počas hniezdenia (a často aj mimo neho) agresívna voči iným vtákom, preto sa chová zásadne jeden pár na voliéru. Viac párov pohromade vedie k potýčkam, stresu a poraneniam.

6

Náročnejší druh — nie pre úplných začiatočníkov — pre potrebu živej potravy, teritorialitu a citlivosť na chlad patrí pytília medzi náročnejšie voliérové astrildy. Pre začiatočníka sú vhodnejšie zebrička, bengalka alebo astrild obyčajný; pytília je odmenou pre pokročilejšieho chovateľa.

7

Citlivá na chlad — africký teplomilný druh — pytília neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan (ideálne teplo nad ~20 °C); čerstvo dovezené vtáky sú obzvlášť citlivé a pri podchladení rýchlo chradnú. Vonkajšia voliéra potrebuje na chladné obdobie vykurovaný suchý úkryt.

8

Druhové meno „melba" neistého pôvodu — Carl Linné druh opísal v roku 1758 ako Fringilla melba na základe práce prírodovedca Georga Edwardsa (1750). Pôvod druhového mena „melba" je neistý (uvádza sa možná súvislosť s domnelým čínskym slovom či miestnym názvom).

9

Náchylná na črevné parazity — chovateľská literatúra upozorňuje, že pytília je náchylná na črevné parazity a odporúča pravidelné odčervovanie (orientačne ~každé 3 mesiace) a dôslednú hygienu voliéry — najmä pri chove na prirodzenom substráte.

10

Bežná v prírode, náročnejšia v chove — v prírode je pytília najmenej ohrozená (IUCN LC) so stabilnou populáciou a nie je v CITES; v chove však patrí pre svoje nároky (živá potrava, samostatná voliéra, teplo) k náročnejším a menej bežným voliérovým astrildom.

Taxonomická klasifikácia

species Pytília krásna (Pytilia melba)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Estrildidae (astrildovité)
Rod Pytilia Swainson, 1837
Druh Pytilia melba (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — africký druh chovaný v zajatí ako voliérová astrildovitá pinka
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 8 poddruhov, ktoré sa líšia najmä sfarbením tváre (uzdičky) a sýtosťou — od Mauretánie a Senegalu po južný Mozambik a strednú Namíbiu. Rozlišujú sa najmä formy so sivou uzdičkou (grey-lored, napr. nominátny P. m. melba na juhu Afriky) a formy s červenou uzdičkou (red-lored, napr. P. m. citerior v Sahelu). Druh pôvodne opísal Carl Linné v roku 1758 ako Fringilla melba, neskôr bol preradený do rodu Pytilia (Swainson 1837); pôvod druhového mena „melba" je neistý. Rod Pytilia zahŕňa približne 5–6 druhov afrických astrildov (napr. Pytilia phoenicoptera — pytília červenokrídla / aurora finch). Pytílie sú zaujímavé tým, že sú hostiteľmi hniezdneho parazita — vdovky rajskej (Vidua paradisaea) a príbuzných vdoviek rodu Vidua, ktoré im podhadzujú vajcia; mláďatá vdoviek napodobňujú vzhľad a žobravé prejavy mláďat pytílie a vyrastajú spolu s nimi bez toho, aby hostiteľské mláďatá zahubili.

? Často kladené otázky

Skôr nie — patrí medzi náročnejšie voliérové astrildy a neodporúča sa úplným začiatočníkom. Náročná je z troch hlavných dôvodov: (1) silný sklon k hmyzožravosti — vyžaduje pravidelnú živú potravu (ideálne termity, ďalej larvy a pinkie), bez ktorej v hniezdení vyhadzuje mláďatá; (2) teritoriálna agresivita v hniezdnom období — chová sa zásadne jeden pár na samostatnú voliéru; (3) citlivosť na chlad — neznáša mráz ani prievan (ideálne teplo nad ~20 °C). Pre úplného začiatočníka sú vhodnejšie zebrička, bengalka alebo astrild obyčajný. Pytília je naopak vďačnou voľbou pre pokročilejšieho chovateľa, ktorý dokáže zabezpečiť živú potravu, samostatnú a husto zarastenú voliéru a teplé prostredie — odmenou je jeden z najefektnejších afrických astrildov.

Pytília krásna má výrazný sklon k hmyzožravosti — v prírode tvorí hmyz významnú časť jej potravy, najmä počas hniezdenia. V chove preto vyžaduje pravidelnú živú potravu: termity (najobľúbenejšie), drobné larvy, pinkie (larvy bzučiviek), vaječné kukly a múčne červy. Počas hniezdenia je živá potrava priam podmienkou úspechu — chovateľská literatúra opakovane upozorňuje, že pytílie odmietajú odchovať mláďatá alebo ich vyhadzujú z hniezda, ak nedostávajú dostatok živej potravy (a najmä ak na ňu nie sú zvyknuté). Mimo hniezdenia je živá potrava o niečo menej kritická, no aj vtedy by mala byť súčasťou stravy — pozor však na obezitu pri nadbytku tučného krmiva. Pred kúpou sa preto oplatí overiť u predajcu, či je vták na živú potravu zvyknutý.

Pytília krásna má pomerne dobre rozlíšiteľný pohlavný dimorfizmus: (1) Samček má sýto červenú tvár a okolie zobáka (u niektorých poddruhov červenú, u iných sivú uzdičku), sivé temeno, hrdlo a hornú časť hrude, olivovo až žltozelené krídla a chrbát, výrazné žltozelené priečne pruhované bruško, červenkastý trtáč a chvost a červený zobák; (2) Samička je celkovo matnejšia, bez sýto červenej tváre, s nevýrazným až chýbajúcim pruhovaním na hrudi/bruchu a tlmenejším sfarbením. Mladé vtáky pripomínajú samičku a plné sfarbenie (najmä červenú tvár samčeka) získavajú postupne. Na rozdiel od mnohých drobných astrildov je teda určenie pohlavia u dospelých vtákov pomerne spoľahlivé už podľa vzhľadu.

Pytília krásna sa chová v páre a zásadne jeden pár na voliéru, pretože je v hniezdnom období výrazne teritoriálna až agresívna voči iným vtákom. Viac párov pytílie ani viac astrildov rovnakej veľkosti v jednej voliére počas hniezdenia nie je vhodné — hrozia potýčky, stres a poranenia. Mimo hniezdenia ju možno v dostatočne veľkej, husto zarastenej voliére kombinovať s pokojnými, väčšími a inak sfarbenými druhmi, no na obdobie hniezdenia je najistejšie chovať pár samostatne. Pre úspešný odchov je teda potrebné počítať so samostatnou voliérou pre jeden pár a s dostatkom úkrytov a hustej vegetácie.

Pár si v polootvorenej búdke, košíku alebo hustom kre (z trávy, kokosového vlákna a jemných stebiel) postaví kryté hniezdo. Samička znáša zvyčajne 3–6 vajec, na ktorých sedia striedavo obaja rodičia; inkubácia trvá 12–13 dní, mláďatá vyletujú približne v 19.–21. dni a rodičia ich ešte 2–3 týždne dokrmujú. Najčastejšie príčiny neúspechu sú dve: (1) nedostatok živej potravy — pytília vtedy mláďatá nenakŕmi a vyhadzuje ich z hniezda (kľúčové sú termity a ďalšia živá potrava); (2) vyrušovanie a kontrola hniezda — druh netoleruje kontrolu hniezda a pri vyrušovaní takmer isto vyhodí vajcia. Preto je dôležité zabezpečiť pokoj, teplo a dostatok živej potravy a nehniezdiť so samičkami mladšími ako ~9 mesiacov ani staršími ako ~4 roky (riziko zadržania vajca).

Pytílie (rod Pytilia) sú v prírode hostiteľmi hniezdneho parazita — vdovky rajskej (Vidua paradisaea) a príbuzných vdoviek rodu Vidua. Samica vdovky znáša vajcia do hniezda pytílie a o jej mláďatá sa potom nevedomky stará pytília. Mimoriadne je to, že mláďatá vdoviek napodobňujú vzhľad ústnej dutiny a žobravé prejavy mláďat pytílie, takže ich rodičia kŕmia spolu s vlastnými; na rozdiel od kukučky vdovka hostiteľské mláďatá ani vajcia nelikviduje a škodí im len málo. V bežnom chove sa pytília chová samostatne v páre a tento jav sa neuplatňuje; ide skôr o zaujímavosť z prírody a tému pre pokročilých chovateľov, ktorí by chceli odchovávať aj vdovky.

Pytília krásna je africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé a pri podchladení rýchlo chradnú. Vyhovuje jej teplo, ideálne nad ~20 °C, a priestranná, husto zarastená voliéra s vyššími trávami, kríkmi a úkrytmi, ktoré pripomínajú africkú savanu a dávajú plachšiemu vtákovi pocit bezpečia. Vo vonkajšej voliére ju možno chovať v teplej časti roka, no na chladné obdobie potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt. Dôležitý je aj dôraz na hygienu — druh je náchylný na črevné parazity, preto pravidelne čisti substrát, meň vodu a kontroluj trus.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2 (Pytilia melba, 8 poddruhov), IUCN Red List (Pytilia melba — Least Concern, BirdLife International, 2018), BirdLife DataZone (factsheet Green-winged Pytilia), Cornell Lab Bir

 Video — Pytília krásna

Pytília krásna (Pytilia melba) — video o speve a chove

Pytília krásna (Pytilia melba) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Česky:   Astrild pestrý (pásovník / melba), Anglicky:   Green-winged Pytilia (Melba Finch), Nemecky:   Buntastrild (Melba), Francúzsky:   Beaumarquet melba, Poľsky:   Astryld pstry (melba), Maďarsky:   Tarka asztrild, Latinsky:   Pytilia melba (syn. Fringilla melba Linnaeus, 1758)