Estrildidae (astrildovité)
Pytília krásna patrí medzi tichšie chovné astrildy — jej hlas je jemný, tlmený a nerušivý. Samček spieva tichý, nevýrazný spev zložený z mäkkých cvrlikavých, bzučivých a pískavých tónov, ktorý je počuteľný len z blízka a slúži najmä na dvorenie a obhajobu teritória v hniezdnom období (samček pritom často tokuje so steblom v zobáku). V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú tiché kontaktné volania — krátke cvrlikavé tóny, ktorými udržiavajú kontakt s partnerom. Hlas nepreniká cez steny a je vhodný aj do bytu. Na rozdiel od mnohých astrildov je u pytílie nápadnejšie hniezdne správanie (teritoriálne naháňanie iných vtákov, tokové prejavy) než samotný spev. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.
Samček dvorí samičke tichým spevom a typickým tokovým predvádzaním so steblom v zobáku — naťahuje sa, poskakuje a nakrúca telo pred samičkou. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo (~20–25 °C) a najmä živá potrava (termity, larvy). Druh je jednopárovo monogamný v sezóne a v hniezdení výrazne teritoriálny — pár sa preto chová samostatne v jednej voliére.
Pár si v polootvorenej búdke, košíku alebo hustom kre z trávy, kokosového vlákna a jemných stebiel postaví kryté hniezdo. Samička znáša zvyčajne 3–6 drobných bielych vajec, spravidla po jednom denne. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný (prevencia zadržania vajca). Hniezdi sa len so samičkami vo veku ~9 mesiacov až ~4 roky. Pytília netoleruje kontrolu hniezda — pri vyrušovaní vyhadzuje vajcia.
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia, v noci zvyčajne samička. Inkubácia trvá približne 12–13 dní. V tomto období je kľúčový pokoj — pri opakovanom vyrušovaní alebo kontrole hniezda pár znášku takmer isto opustí či vyhodí vajcia. Voliéru a hniezdo nekontroluj, dopĺňaj len krmivo (vrátane živej potravy) a vodu z diaľky a udržuj stabilné, teplé a tiché prostredie.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia natrávenou potravou, pričom pytília nevyhnutne potrebuje na odchov mláďat živú potravu (ideálne termity, ďalej larvy, pinkie, vaječné kukly). Pri nedostatku živej potravy mláďatá vyhadzuje z hniezda — to je najčastejšia príčina neúspešného odchovu. Zabezpeč pokoj, teplo a hlavne dostatok živej potravy.
Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 19.–21. dni, no ešte 2–3 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matne sfarbené a pripomínajú samičku — chýba im výrazná červeň na tvári a pruhovanie je nevýrazné; plné sfarbenie dospelých získavajú postupne (samčeky neskôr získavajú červenú tvár). V tomto čase neobmedzuj kvalitné krmivo vrátane živej potravy.
Mladé sa úplne osamostatnia približne 5–6 týždňov po vyliahnutí a vtedy ich možno oddeliť od rodičov, aby sa predišlo konfliktom (samec môže byť voči odrastenejším mláďatám teritoriálny). Do chovu zaraď samičky najskôr okolo ~9 mesiacov a hniezdi s nimi najneskôr do ~4 rokov — priskoré ani prineskoré hniezdenie zvyšuje riziko zadržania vajca. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~5–8 rokov.
Pytília krásna nie je pinka „na ruku" a patrí medzi plachšie a ostražitejšie astrildy — cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju silno stresuje), ale dopriať jej pokoj a dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostala čo najpokojnejšia. Na opatrovateľa si zvyká pomalšie než zebrička či bengalka a v hniezdnom období býva výrazne teritoriálna až agresívna (vrátane netolerancie kontroly hniezda). Postup získania pokoja: (1) po prevoze ju nechaj v pokoji dlhšie aklimatizovať v husto zarastenej voliére; (2) pri voliére sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú živú potravu i metličku prosa podávaj nenápadne — vták si tak spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ju nenaháňaj a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne. Najviac sa jej darí v jednom páre v priestrannej, husto zarastenej voliére, kde má dostatok úkrytov a kde môže nerušene hniezdiť. Ochočovanie „na ruku" pri tomto druhu nemá zmysel.
Po prevoze nechaj pár dlhšie (1–3 týždne) v pokoji aklimatizovať v priestrannej, husto zarastenej voliére s úkrytmi — nehýb voliérou, nechytaj vtáky, len dopĺňaj krmivo a vodu
Pri voliére sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — pytília je plachšia, náhle pohyby a hluk ju plašia
Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú živú potravu (termity, larvy) a metličku prosa podávaj nenápadne — najsilnejší nástroj dôvery u tohto hmyzožravejšieho druhu
Nikdy pytíliu nenaháňaj — chytaj ju len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu
Chovaj ZÁSADNE jeden pár na voliéru — v hniezdení je teritoriálna a agresívna voči iným vtákom; nezdieľaj voliéru s ďalšími pytíliami ani drobnými astrildmi počas hniezdenia
Zabezpeč dostatok úkrytov a hustej vegetácie a pravidelnú živú potravu — spokojný, dobre kŕmený vták je pokojnejší a menej stresovaný
Na hniezdenie ponúkni polootvorenú búdku/košík alebo hustý ker, hniezdny materiál a hlavne dostatok živej potravy — a vtedy vtáky NErušíš ani nekontroluješ hniezdo (pytília vajcia pri vyrušení vyhadzuje)
Nečakaj krotkosť „na ruku" — pytília krásna zostáva celoživotne plachšia a ostražitá; je to vták na pozorovanie, nie na maznanie
Pytília krásna je menej bežná než základné voliérové druhy (zebrička, bengalka, astrild obyčajný), no u špecializovaných chovateľov afrických astrildov v SR aj ČR sa dá zohnať. Nie je vzácna v zmysle ochrany — nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú, je však náročnejšia na chov a odchov, preto býva drahšia než bežné astrildy. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 30–60 €, pár (samček + samička) zvyčajne 60–120 €; cena kolíše podľa veku, kondície, pôvodu a toho, či ide o chovne overené, voliérovo odchované jedince. Náklady na chov sú vyššie než pri semenožravých astrildoch — okrem priestrannej, husto zarastenej voliéry a kvalitnej zrnovej zmesi treba počítať s pravidelným zabezpečovaním živej potravy (termity, larvy, pinkie), ktorá je pre tento druh nevyhnutná. Keďže sa chová v páre, počítaj rovno s kúpou dvoch vtákov a so samostatnou voliérou. Pre dostupnosť i úspešný odchov sú kľúčové chovne overené jedince od skúseného chovateľa.
| Pytília krásna | Astrild obyčajný (Estrilda astrild) | Motýlik páskový / modrý (Uraeginthus angolensis) | Amadina Gouldovej (Chloebia gouldiae) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~12–13 cm | ~10–12 cm | ~12–13 cm | ~13–14 cm |
| Váha | ~13–17 g | ~6–9 g | ~8–13 g | ~14–17 g |
| Dožitie | ~5–8 r | ~4–6 r | ~5–7 r | ~5–8 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 2/5 | 3/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN NT · bez CITES |
| Povaha | Samček: červená tvár, sivá hruď, zelené krídla, žltozelené pruhované bruško, červený zobák; samica matnejšia bez červenej tváre | Hnedo prúžkované telo, červený zobák a červený pruh cez oko, ružovkasté briežko; čulý, družný | Sivohnedý chrbát a azúrovo modré spodok tela/líca (samček sýtejšie modrý), modrosivý zobák; potrebuje aj živú potravu | Najpestrejšia pinka — fialová hruď, žlté brucho, zelený chrbát, červená/čierna/žltá hlava; semenožravá, citlivá na roztoče a chlad |
| Areál | Subsaharská Afrika — efektný, ale náročnejší astrild so sklonom k hmyzožravosti, v hniezdení teritoriálny | Subsaharská Afrika — drobný družný astrild, nenáročnejší a vhodnejší pre začiatočníkov | Južná Afrika — obľúbený modrý astrild, tiež vyžaduje hmyz, no menej agresívny | Severná Austrália — efektná, náročnejšia ozdoba voliér (na rozdiel od pytílie prevažne semenožravá) |
Príznaky: Vyhodené vajcia alebo mláďatá z hniezda, neúspešné odchovy, hladujúce mláďatá
Najtypickejší problém pri chove pytílie — druh má silný sklon k hmyzožravosti a vyžaduje dostatok živej potravy (ideálne termitov), aby mláďatá nakŕmil. Ak živej potravy nie je dosť (alebo vták na ňu nie je zvyknutý), odmieta odchov a vyhadzuje mláďatá či vajcia z hniezda. Nie je to choroba v pravom zmysle, ale najčastejšia príčina neúspechu. Prevencia: pravidelná, dostatočná živá potrava počas celého hniezdenia, pokoj pri hniezde (žiadna kontrola) a chovne overený pár.
Príznaky: Riedky až krvavý trus, chudnutie napriek žraniu, naježené perie, apatia
Pytília je náchylná na črevné parazity — chovateľská literatúra odporúča pravidelnú kontrolu trusu a odčervovanie (orientačne ~každé 3 mesiace), najmä pri vtákoch chovaných na zemi vo voliére s prirodzeným substrátom. Diagnostika vyšetrením trusu, liečba antiparazitikami od aviárneho veterinára. Prevencia: suché čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov a pravidelné parazitologické kontroly.
Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo nevhodnom veku samičky. Pri pytílii sa neodporúča hniezdiť so samičkami mladšími ako ~9 mesiacov ani staršími ako ~4 roky. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a hniezdenie len so samičkami vo vhodnom veku.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, nechutenstvo, triaška
Ide o africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan; čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. Pri podchladení rýchlo chradne a je náchylná na nasadajúce bakteriálne respiračné infekcie. Prevencia: teplo (ideálne nad ~20 °C), suché bezprievanové prostredie, vo vonkajšej voliére na chladnú časť roka vykurovaný úkryt. Pri príznakoch zabezpeč teplo a vyhľadaj veterinára.
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty a pri silnej infekcii ich úplne upchajú. Drobné astrildovité pinky sú citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a dobré vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Príznaky: Nadmerné priberanie, znížená pohyblivosť a kondícia, znížená plodnosť
Druh je v klietke náchylný na obezitu pri nadbytku tučného krmiva (živá potrava, vaječná zmes) mimo hniezdenia a pri nedostatku priestoru na lietanie. Obézne vtáky horšie hniezdia a žijú kratšie. Prevencia: priestranná voliéra s možnosťou lietania, obmedzenie tučného krmiva mimo hniezdneho obdobia (austerity diet) a dostatok pohybu.
Astrild so silným sklonom k hmyzožravosti — na rozdiel od väčšiny bežných astrildov pytília krásna vyžaduje pravidelnú živú potravu (termity, drobné larvy, pinkie) po celý rok a najmä v hniezdení, kedy bez nej odmieta odchovať mláďatá alebo ich vyhadzuje z hniezda. Termity sú jej najobľúbenejšou živou potravou.
Nápadný pohlavný dimorfizmus — samček má sýto červenú tvár, sivé temeno a hruď, olivovo-zelené krídla, žltozelené pruhované bruško a červený zobák; samička je matnejšia, bez červenej tváre a s nevýrazným pruhovaním. Pohlavia sa preto dajú pomerne dobre rozlíšiť aj v chove.
Hostiteľ hniezdneho parazita — vdovky rajskej — pytílie sú v prírode hostiteľmi vdovky rajskej (Vidua paradisaea) a príbuzných vdoviek rodu Vidua, ktoré im podhadzujú vajcia; mláďatá vdoviek napodobňujú vzhľad a žobravé prejavy mláďat pytílie a vyrastajú spolu s nimi bez toho, aby ich zahubili.
8 poddruhov naprieč Afrikou — IOC uznáva 8 poddruhov rozšírených od Mauretánie a Senegalu po južný Mozambik a strednú Namíbiu; líšia sa najmä farbou tváre (uzdičky) — formy so sivou uzdičkou (grey-lored) a formy s červenou uzdičkou (red-lored), čo súvisí aj s tým, ktorý druh vdovky ich parazituje.
V hniezdení výrazne teritoriálna — pytília býva počas hniezdenia (a často aj mimo neho) agresívna voči iným vtákom, preto sa chová zásadne jeden pár na voliéru. Viac párov pohromade vedie k potýčkam, stresu a poraneniam.
Náročnejší druh — nie pre úplných začiatočníkov — pre potrebu živej potravy, teritorialitu a citlivosť na chlad patrí pytília medzi náročnejšie voliérové astrildy. Pre začiatočníka sú vhodnejšie zebrička, bengalka alebo astrild obyčajný; pytília je odmenou pre pokročilejšieho chovateľa.
Citlivá na chlad — africký teplomilný druh — pytília neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan (ideálne teplo nad ~20 °C); čerstvo dovezené vtáky sú obzvlášť citlivé a pri podchladení rýchlo chradnú. Vonkajšia voliéra potrebuje na chladné obdobie vykurovaný suchý úkryt.
Druhové meno „melba" neistého pôvodu — Carl Linné druh opísal v roku 1758 ako Fringilla melba na základe práce prírodovedca Georga Edwardsa (1750). Pôvod druhového mena „melba" je neistý (uvádza sa možná súvislosť s domnelým čínskym slovom či miestnym názvom).
Náchylná na črevné parazity — chovateľská literatúra upozorňuje, že pytília je náchylná na črevné parazity a odporúča pravidelné odčervovanie (orientačne ~každé 3 mesiace) a dôslednú hygienu voliéry — najmä pri chove na prirodzenom substráte.
Bežná v prírode, náročnejšia v chove — v prírode je pytília najmenej ohrozená (IUCN LC) so stabilnou populáciou a nie je v CITES; v chove však patrí pre svoje nároky (živá potrava, samostatná voliéra, teplo) k náročnejším a menej bežným voliérovým astrildom.
Skôr nie — patrí medzi náročnejšie voliérové astrildy a neodporúča sa úplným začiatočníkom. Náročná je z troch hlavných dôvodov: (1) silný sklon k hmyzožravosti — vyžaduje pravidelnú živú potravu (ideálne termity, ďalej larvy a pinkie), bez ktorej v hniezdení vyhadzuje mláďatá; (2) teritoriálna agresivita v hniezdnom období — chová sa zásadne jeden pár na samostatnú voliéru; (3) citlivosť na chlad — neznáša mráz ani prievan (ideálne teplo nad ~20 °C). Pre úplného začiatočníka sú vhodnejšie zebrička, bengalka alebo astrild obyčajný. Pytília je naopak vďačnou voľbou pre pokročilejšieho chovateľa, ktorý dokáže zabezpečiť živú potravu, samostatnú a husto zarastenú voliéru a teplé prostredie — odmenou je jeden z najefektnejších afrických astrildov.
Pytília krásna má výrazný sklon k hmyzožravosti — v prírode tvorí hmyz významnú časť jej potravy, najmä počas hniezdenia. V chove preto vyžaduje pravidelnú živú potravu: termity (najobľúbenejšie), drobné larvy, pinkie (larvy bzučiviek), vaječné kukly a múčne červy. Počas hniezdenia je živá potrava priam podmienkou úspechu — chovateľská literatúra opakovane upozorňuje, že pytílie odmietajú odchovať mláďatá alebo ich vyhadzujú z hniezda, ak nedostávajú dostatok živej potravy (a najmä ak na ňu nie sú zvyknuté). Mimo hniezdenia je živá potrava o niečo menej kritická, no aj vtedy by mala byť súčasťou stravy — pozor však na obezitu pri nadbytku tučného krmiva. Pred kúpou sa preto oplatí overiť u predajcu, či je vták na živú potravu zvyknutý.
Pytília krásna má pomerne dobre rozlíšiteľný pohlavný dimorfizmus: (1) Samček má sýto červenú tvár a okolie zobáka (u niektorých poddruhov červenú, u iných sivú uzdičku), sivé temeno, hrdlo a hornú časť hrude, olivovo až žltozelené krídla a chrbát, výrazné žltozelené priečne pruhované bruško, červenkastý trtáč a chvost a červený zobák; (2) Samička je celkovo matnejšia, bez sýto červenej tváre, s nevýrazným až chýbajúcim pruhovaním na hrudi/bruchu a tlmenejším sfarbením. Mladé vtáky pripomínajú samičku a plné sfarbenie (najmä červenú tvár samčeka) získavajú postupne. Na rozdiel od mnohých drobných astrildov je teda určenie pohlavia u dospelých vtákov pomerne spoľahlivé už podľa vzhľadu.
Pytília krásna sa chová v páre a zásadne jeden pár na voliéru, pretože je v hniezdnom období výrazne teritoriálna až agresívna voči iným vtákom. Viac párov pytílie ani viac astrildov rovnakej veľkosti v jednej voliére počas hniezdenia nie je vhodné — hrozia potýčky, stres a poranenia. Mimo hniezdenia ju možno v dostatočne veľkej, husto zarastenej voliére kombinovať s pokojnými, väčšími a inak sfarbenými druhmi, no na obdobie hniezdenia je najistejšie chovať pár samostatne. Pre úspešný odchov je teda potrebné počítať so samostatnou voliérou pre jeden pár a s dostatkom úkrytov a hustej vegetácie.
Pár si v polootvorenej búdke, košíku alebo hustom kre (z trávy, kokosového vlákna a jemných stebiel) postaví kryté hniezdo. Samička znáša zvyčajne 3–6 vajec, na ktorých sedia striedavo obaja rodičia; inkubácia trvá 12–13 dní, mláďatá vyletujú približne v 19.–21. dni a rodičia ich ešte 2–3 týždne dokrmujú. Najčastejšie príčiny neúspechu sú dve: (1) nedostatok živej potravy — pytília vtedy mláďatá nenakŕmi a vyhadzuje ich z hniezda (kľúčové sú termity a ďalšia živá potrava); (2) vyrušovanie a kontrola hniezda — druh netoleruje kontrolu hniezda a pri vyrušovaní takmer isto vyhodí vajcia. Preto je dôležité zabezpečiť pokoj, teplo a dostatok živej potravy a nehniezdiť so samičkami mladšími ako ~9 mesiacov ani staršími ako ~4 roky (riziko zadržania vajca).
Pytílie (rod Pytilia) sú v prírode hostiteľmi hniezdneho parazita — vdovky rajskej (Vidua paradisaea) a príbuzných vdoviek rodu Vidua. Samica vdovky znáša vajcia do hniezda pytílie a o jej mláďatá sa potom nevedomky stará pytília. Mimoriadne je to, že mláďatá vdoviek napodobňujú vzhľad ústnej dutiny a žobravé prejavy mláďat pytílie, takže ich rodičia kŕmia spolu s vlastnými; na rozdiel od kukučky vdovka hostiteľské mláďatá ani vajcia nelikviduje a škodí im len málo. V bežnom chove sa pytília chová samostatne v páre a tento jav sa neuplatňuje; ide skôr o zaujímavosť z prírody a tému pre pokročilých chovateľov, ktorí by chceli odchovávať aj vdovky.
Pytília krásna je africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé a pri podchladení rýchlo chradnú. Vyhovuje jej teplo, ideálne nad ~20 °C, a priestranná, husto zarastená voliéra s vyššími trávami, kríkmi a úkrytmi, ktoré pripomínajú africkú savanu a dávajú plachšiemu vtákovi pocit bezpečia. Vo vonkajšej voliére ju možno chovať v teplej časti roka, no na chladné obdobie potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt. Dôležitý je aj dôraz na hygienu — druh je náchylný na črevné parazity, preto pravidelne čisti substrát, meň vodu a kontroluj trus.