Pytília červenokrídla (Pytilia phoenicoptera)

Estrildidae (astrildovité)

Pytília červenokrídla

Pytilia phoenicoptera — vzácna africká voliérová pinka s karmínovo červenými krídlami — menej agresívna než pytília krásna, no rovnako náročná na živú potravu a teplo

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern (najmenej ohrozená) — hodnotenie IUCN Red List 2024, assessment ID 103813118A263879876. Druh má veľký areál (~370 000 km²) naprieč Sahelom a tropickou Afrikou, populácia je stabilná. Nie je zaradený v CITES. V chove patrí pre svoje nároky (živá potrava, teplo, samostatná voliéra) medzi náročnejšie a menej bežné voliérové astrildy.
Dĺžka~12–13 cm (~11–15 g)
PôvodSahel a tropická Afrika (savany)
PovahaPlachšia, v hniezdení teritoriálna
StravaSemená + nutná živá potrava
Dožitie~7–8 rokov
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

45% 20% 13% 10% 9% STRAVA zloženie
Drobné semená tráv — proso (žlté, červené, biele), mohár (Setaria), kanárske proso, lesknica — základ stravy 45%
Živá potrava — termity, múčne červy, pinkie, larvy bzučiviek, vaječné kukly — kľúčová pri hniezdení a odchove 20%
Klíčené a namočené semená — zvyšujú stráviteľnosť a obsah vitamínov, dôležité pri hniezdení 13%
Vaječná (vajcová) zmes a mäkké krmivo — zdroj bielkovín pri odchove mláďat 10%
Zelené krmivo a polozrelé metličky tráv — žabinec, púpava, špenát, zelené semená 9%
Minerály — sépiová kosť (cuttlebone), grit, drvené lastúry, vápnik 3%

Odporúčané potraviny

  • Zmes pre exotické pinky / astrildy — proso žlté, červené a biele, mohár (Setaria), lesknica kanárska — základná denná strava
  • Živá potrava — termity (najobľúbenejšie), múčne červy, pinkie (larvy bzučiviek), vaječné kukly, drobné svrčky a larvy — NEVYHNUTNÁ najmä pri odchove mláďat
  • Klíčené a namočené semená — denne čerstvo, vysoko stráviteľné, dôležité v hniezdení aj pelichaní
  • Vaječná (vajcová) zmes alebo mäkké vaječné krmivo — zdroj bielkovín pri odchove mláďat
  • Polozrelé (mliečne) metličky tráv a burín — semená v mliečnej zrelosti sú mimoriadne vyhľadávané, najmä v hniezdení
  • Zelené krmivo — žabinec (hviezdica prostredná), mladá púpava, špenát, endívie, bok choy (umyté, nepostriekané)
  • Metličky prosa (spray millet) — pochúťka vhodná na privykanie mláďat a zníženie stresu
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit (drvený piesok/lastúry) — trvalý zdroj vápnika, nevyhnutný pre znášajúce samičky
  • Čerstvá pitná voda denne + plytká miska na kúpanie

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje (káva, čaj, kola) — jedovaté pre drobné vtáky
  • Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobného vtáka
  • Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo a metličky — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a mykotoxínov
  • Nadbytok tučného krmiva (živá potrava, vaječná zmes) mimo hniezdenia — vedie k obezite
Tip od odborníka Pytília červenokrídla (Pytilia phoenicoptera) má výrazný sklon k hmyzožravosti — to je kľúčový rozdiel oproti väčšine semenožravých astrildov. Základom stravy je síce kvalitná zmes drobných semien tráv (proso, mohár, lesknica), no živá potrava je pre tento druh nevyhnutná, a to najmä počas hniezdenia a odchovu mláďat. Vták ochotne prijíma termity (najobľúbenejšie), múčne červy, pinkie, vaječné kukly a drobné svrčky. Chovateľská literatúra opakovane upozorňuje, že pytílie odmietajú nakŕmiť mláďatá alebo ich vyhadzujú z hniezda, ak nedostávajú dostatok živej potravy. Stravu treba denne dopĺňať o klíčené a namočené semená (vitamíny, stráviteľnosť), zelené krmivo (žabinec, púpava, špenát) a vaječnú zmes ako bielkovinový zdroj. Trvalo musí byť k dispozícii sépiová kosť a grit (vápnik — prevencia zadržania vajca). Pozor na obezitu mimo hniezdneho obdobia: tučné krmivo obmedz a zabezpeč dostatok pohybu v priestrannej voliére. Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pytília červenokrídla je pomerne tichá astrildovitá pinka — samček vydáva jemný, flautovitý spev s charakteristickým dlhším volaním (thaaar) počas toku, bežná komunikácia prebieha cez tiché kontaktné volania. Hlas je celkovo nerušivý a nepreniká cez steny — druh patrí medzi tichšie chované astrildy. Žiadne prenikavé skreky ani opakujúce sa hlasné volania.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pytília červenokrídla nie je maznavá pinka na ruku — ako väčšina astrildovitých je to vták výhradne na pozorovanie, nie na fyzický kontakt. Je plachšia a ostražitejšia, manipulácia ju stresuje. Najväčšiu radosť spraví v priestrannej, husto zarastenej voliére v jednom páre, kde prejaví prirodzené správanie. Brať ju do ruky má zmysel len pri nevyhnutnom ošetrení.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Stredne aktívna pinka — celý deň poskakuje, prehľadáva spodné poschodie voliéry a vegetáciu, kde hľadá semená a najmä hmyz. Potrebuje dostatok priestoru na lietanie a husto zarastenú voliéru s úkrytmi. Je to denný vták — aktívny cez deň, v noci odpočíva; citlivý na chlad a prievan.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pytília červenokrídla nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú. Samček má vrodený jemný, flautovitý spev s karakteristickým tokovým volaním; repertoár je vrodený. Reč ju nenaučíte.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Pytília červenokrídla patrí medzi tichšie chované astrildy — jej hlas je jemný, flautovitý a nerušivý. Samček spieva tichý spev zložený z flautovitých tónov, pričom počas toku vydáva charakteristické dlhšie volanie (nemecká literatura popisuje typické thaaar), ktoré slúži na dvorenie. V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú tiché kontaktné volania — krátke cvrlikavé tóny. Hlas nepreniká cez steny a je vhodný do bytu aj voliéry. Samičky spievajú zriedkavo alebo vôbec. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Pytília červenokrídla nenapodobňuje ľudskú reč, hvizd ani melódie — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú. Samček má vrodený jemný, flautovitý spev s karakteristickým tokovým volaním; v zajatí sa repertoár nemení a reč sa naučiť nedá.

Typické zvuky

  • Jemný, flautovitý spev samčeka — vrátane charakteristického dlhšieho volania počas toku (nemecky popisovaného ako thaaar), predvádzaného pri dvorení samičke
  • Tiché kontaktné volania — krátke cvrlikavé tóny, ktorými partneri udržiavajú vzájomný kontakt
  • Ostrejšie varovné cvrlikanie — pri vyrušení, prílete cudzieho vtáka alebo v teritoriálnych potýčkach
  • Tiché štebotanie pri kŕmení a oddychu — príjemné a nevtieravé
  • Mäkké žobravé pískanie mláďat — pri kŕmení rodičmi, utíchne po osamostatnení
  • Samičky spievajú zriedkavo alebo vôbec — ich prejav je prevažne tichý

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v chove (jar–leto) — pri dlhšom dni, teple nad 20 °C a dostatku živej potravy (termity, hmyz)
Tok — samček spieva a tokuje pred samičkou; menej agresívny ako P. melba, no v hniezdení stále teritoriálny
Inkubácia ~13–14 dní + odchov mláďat (vyletujú ~18–22 dní); bez živej potravy hrozí vyhadzovanie mláďat
Pokojové obdobie — kratší deň a chlad mimo sezóny; obmedz tučné krmivo a dopraj páru oddych medzi znáškami
Pelichanie prebieha priebežne, najmä po hniezdnej sezóne — zvýš príjem bielkovín a vápnika
Odčervovanie a hygiena — druh je náchylný na črevné parazity a kokcidiózu; pravidelná kontrola trusu, predovšetkým pri chove na zemi

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná skôr pre pokročilejších chovateľov — pytília červenokrídla patrí medzi náročnejšie astrildovité pinky, nie je vhodná pre úplných začiatočníkov. Náročná je najmä (1) hmyzožravosťou — vyžaduje živú potravu, bez ktorej v hniezdení vyhadzuje mláďatá; (2) citlivosťou na chlad (neznáša mráz ani prievan); (3) vzácnosťou v chove — správne párovanie a chovne overené jedince sa hľadajú ťažšie. Je o niečo prístupnejšia ako P. melba (menej agresívna), no stále patrí do rúk skúseného chovateľa.
Priestor Pre pár priestranná, husto zarastená voliéra (od ~150–200 cm dĺžky, čím väčšia, tým lepšia) s vyššími trávami, kríkmi a úkrytmi; v menšej letovej klietke len dočasne. Chová sa zásadne jeden pár na voliéru. Drôtové rozstupy max. 10–12 mm. Bidielka rôznej hrúbky, hustá vegetácia na úkryt a hniezdenie, plytká miska na kúpanie, pokojný kút na nocovanie. Vyžaduje teplo (ideálne nad ~20 °C).
Deti v domácnosti Vhodná pre rodiny ako vták na pozorovanie — nie však pre úplných začiatočníkov a nie na maznanie. Pytília červenokrídla zaujme deti karmínovo červenými krídlami, živým správaním pri hľadaní potravy a fascinujúcou biológiou (hostiteľ vdovky). Treba počítať s tým, že ide o náročnejší druh vyžadujúci živú potravu a samostatnú voliéru. Pravidlá pre deti: pinka nie je na chytanie a maznanie; manipulácia ju stresuje; deti ju majú pozorovať a kŕmiť, nie naháňať; pokoj a tichšie okolie sú nevyhnutné; po manipulácii s krmivom a klietkou umývanie rúk. Edukatívne témy: prečo vták potrebuje živý hmyz; život astrildovitých piniek v africkej savane; hniezdny parazitizmus vdovky dlhochvostej rajskej.
Hlučnosť Áno — patrí medzi tichšie pinky a hlukom okolie neobťažuje. Samčekov spev je jemný a flautovitý, kontaktné volania tiché; hlas nepreniká cez steny. V porovnaní s kanárikom, papagájmi či hrdličkami je pytília výrazne tichšia.
Verdikt odborníka Pytília červenokrídla (Pytilia phoenicoptera), nazývaná tiež aurora finch, je asi 12–13 cm dlhá astrildovitá pinka zo Sahelu a tropickej Afriky a patrí k vzácnejším a efektnejším voliérovým astrildom v európskych chovoch. Samček má nápadne karmínovo červené krídlové krovky a tvárovú masku, sivé telo a jemne pruhované bruško; samička je celkovo matnejšia s menej výraznou červeňou na krídlach — pohlavia sú teda rozlíšiteľné, aj keď nie tak výrazne ako u pytílie krásnej. Druh opísal William Swainson v roku 1837; IOC uznáva 2 poddruhy (P. p. phoenicoptera na západ, P. p. emini na severovýchod). V prírode obýva savany a krovinné biotopy Sahelu — od Senegalu cez Mali, Nigériu, Kamerun, Stredoafrickú republiku až po južný Sudán a Ugandu. Zaujímavá je jej úloha hostiteľa hniezdneho parazita — vdovky dlhochvostej rajskej (Vidua interjecta), ktorá pytílii podhadzuje vajcia; mláďatá vdovky napodobňujú žobravé prejavy mláďat hostiteľa. V chove je pytília červenokrídla v SR/ČR vzácnejšia než pytília krásna (P. melba), no podľa chovateľskej literatúry je menej agresívna a prístupnejšia k odchovu. Kľúčový je jej sklon k hmyzožravosti: popri zmesi drobných semien, klíčkoch a zeleni vyžaduje pravidelnú živú potravu — termity, larvy, pinkie. V hniezdenom období je živá potrava podmienkou úspechu — bez nej mláďatá vyhadzuje z hniezda. Druhým pilierom je pokoj pri hniezde (hniezdne prehliadky netoleruje) a teplo — druh neznáša mráz ani prievan (ideálne nad ~20 °C). Hniezdi v polootvorenej búdke, košíku alebo hustej vegetácii, znáša 4–6 vajec, inkubácia trvá ~13–14 dní, mláďatá vyletujú ~18–22. deň. Rodičia prestávajú zahriať mláďatá v noci okolo 10. dňa veku — v tomto období je kľúčové udržiavať teplé prostredie, inak mláďatá podchladnú. Druh je náchylný na črevné parazity a kokcidiózu (odporúča sa pravidelná kontrola trusu). Hlas je tichý a flautovitý — samček vydáva jemný spev s charakteristickým tokovým volaním; druh nenapodobňuje reč. IUCN: Least Concern (LC), bez CITES. V zajatí sa dožíva ~7–8 rokov. Záver: pytília červenokrídla je nádherná, no náročnejšia voliérová astrildovitá pinka pre pokročilejšieho chovateľa — pri správnom zabezpečení živej potravy, tepla a pokoja pri hniezde je odmenou jedna z efektnejších a vzácnejších afrických piniek európskych voliér.

Prostredie a požiadavky

Klietka / voliéra
Pár: priestranná, husto zarastená voliéra (od ~150–200 cm dĺžky); menšia letová klietka len dočasne
Pytília červenokrídla sa darí najmä v priestrannej, husto zarastenej voliére s vyššími trávami, kríkmi a dostatkom úkrytov. Chová sa zásadne jeden pár na voliéru. Malá klietka vedie k stresu a obezite. Rozstup drôtov max. 10–12 mm. Vybav voliéru bidielkami rôznej hrúbky, hustou vegetáciou, plytkou miskou na kúpanie a pokojným kútom na nocovanie. Umiestni do pokojného, teplého a bezprievanového prostredia.
Spoločnosť
Zásadne jeden pár na voliéru — v hniezdení teritoriálna; mimo hniezdenia kombinácia s pokojnými väčšími druhmi možná
Pytília červenokrídla je v hniezdnom období teritoriálna — preto sa chová zásadne jeden pár na voliéru. V dostatočne veľkej voliére ju možno mimo hniezdenia kombinovať s pokojnými, väčšími a inak sfarbenými druhmi, no počas hniezdenia je najistejšie chovať pár samostatne.
Teplota
Teplo, ideálne nad ~20 °C; neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan
Pôvodom z tropickej Afriky — citlivá na chlad, vlhko a prievan. V byte / voliére jej vyhovuje teplo nad ~20 °C. Vo vonkajšej voliére možno chovať v teplej časti roka, no v chladnom období potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt. Osobitne dôležité je teplo počas odchovu mláďat — rodičia prestávajú zahriať mláďatá v noci okolo 10. dňa ich veku.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Polootvorená búdka, prútený košík alebo hustá vegetácia; materiál — suchá tráva, kokosové vlákno, jemné stebla, perie
Na hniezdenie ponúkni polootvorenú búdku, košík alebo hustý ker v pokojnej časti voliéry. Ako hniezdny materiál dodaj suchú trávu, kokosové vlákno, sisal a perie. Kľúčový je pokoj — pytília netoleruje časté kontroly hniezda a pri vyrušovaní vyhadzuje vajcia.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; v hniezdení dlhší deň, mimo neho kratší deň a pokoj
Aktívna cez deň, potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy (8–10 h tmy). Dlhší deň, teplo a živá potrava sú prirodzeným podnetom na hniezdenie. Mimo sezóny dopraj kratší deň a pokoj.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie; denná výmena vody, pravidelné čistenie voliéry (pozor na črevné parazity a kokcidiózu)
Pytília sa rada kúpe — ponúkni plytkú misku s čistou vodou (pomáha kondícii peria). Pitnú vodu meň denne. Druh je náchylný na črevné parazity — pravidelne čisti substrát a kontroluj trus.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar–leto (v chove pri dlhšom dni, teple a dostatku živej potravy)

Samček dvorí samičke jemným, flautovitým spevom s charakteristickým tokovým volaním. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo (~20–25 °C) a živá potrava. Druh je jednopárovo monogamný v sezóne a menej agresívny ako pytília krásna, no v hniezdení stále teritoriálny — pár sa chová samostatne.

Hniezdo a znáška
Znáška zvyčajne 4–6 vajec

Pár si v polootvorenej búdke, košíku alebo hustom kre z trávy a kokosového vlákna postaví kryté hniezdo. Samička znáša zvyčajne 4–6 vajec s fertilitou okolo 70–75 %. Trvalý prísun vápnika je nevyhnutný. Pytília netoleruje kontrolu hniezda — pri vyrušovaní vyhadzuje vajcia.

Inkubácia
~13–14 dní

Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia. Inkubácia trvá ~13–14 dní. V tomto období je kľúčový pokoj — pri opakovanom vyrušovaní pár znášku takmer isto opustí. Voliéru a hniezdo nekontroluj.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené oboma rodičmi; nevyhnutná živá potrava; teplé prostredie do 10. dňa a po ňom

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Oba rodičia kŕmia natrávenou potravou. Nevyhnutná je živá potrava (termity, larvy) — bez nej mláďatá vyhadzuje. Dôležité: rodičia prestávajú zahrieval mláďatá v noci okolo 10. dňa veku — ak voliéra vychladne, mláďatá podchladnú a zahynú. Zabezpeč teplé prostredie po celý čas odchovu.

Vyletenie mláďat
Vyletujú ~18–22 dní, dokrmovanie ešte ~2–3 týždne

Mláďatá vyletujú z hniezda v ~18–22. dni, no ešte 2–3 týždne ich rodičia dokrmujú. Mladé sú matne sfarbené a pripomínajú samičku — plné sfarbenie dospelých (karmínovo červené krídla samčeka) získavajú postupne.

Osamostatnenie
Samostatné ~5–6 týždňov; dožitie v zajatí ~7–8 rokov

Mladé sa úplne osamostatnia ~5–6 týždňov po vyliahnutí a vtedy ich možno oddeliť od rodičov. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~7–8 rokov.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Privykanie na opatrovateľa a prostredie trvá týždne až mesiace; cieľom nie je ochočenie na ruku, ale získanie pokoja vtáka pri obsluhe. Pytília zostáva celý život plachšia.

Pytília červenokrídla nie je pinka na ruku — patrí medzi plachšie a ostražitejšie astrildy. Cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju silno stresuje), ale dopriať jej pokoj a dôveru, aby pri obsluhe zostala čo najpokojnejšia. Na opatrovateľa si zvyká pomalšie než zebrička či bengalka. Postup: po prevoze ju nechaj v pokoji aklimatizovať; pri voliére sa pohybuj pokojne; kŕm v pravidelnom čase; živú potravu podávaj nenápadne — vták si tak spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; nikdy ju nenaháňaj. Ochočovanie na ruku pri tomto druhu nemá zmysel.

1

Po prevoze nechaj pár 1–3 týždne v pokoji aklimatizovať v priestrannej, husto zarastenej voliére — nehýb voliérou, nechytaj vtáky

2

Pri voliére sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — pytília je plachšia, náhle pohyby a hluk ju plašia

3

Kŕm v pravidelnom čase; živú potravu (termity, larvy) a metličku prosa podávaj nenápadne — najsilnejší nástroj budovania dôvery

4

Nikdy pytíliu nenaháňaj — chytaj ju len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne

5

Chovaj ZÁSADNE jeden pár na voliéru — v hniezdení je teritoriálna voči iným vtákom

6

Nečakaj krotkosť na ruku — pytília červenokrídla zostáva celoživotne plachšia a ostražitá; je to vták na pozorovanie

Cena a kde kúpiť

40–80 € / ks (pár ~80–160 €)

Pytília červenokrídla je v SR a ČR vzácnejšia než pytília krásna — u špecializovaných chovateľov afrických astrildov ju možno zohnať, no v bežnej ponuke sa vyskytuje menej. Nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC). Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 40–80 €, pár zvyčajne 80–160 €; cena kolíše podľa veku, kondície, pôvodu a dostupnosti na trhu. Náklady na chov sú vyššie než pri semenožravých astrildoch — okrem priestrannej voliéry a kvalitnej zrnovej zmesi treba počítať s pravidelnou živou potravou. Druh nie je bežnou ponukou chovateľských burz — väčšinou ide o priamy kontakt so špecializovaným chovateľom.

Špecializovaní chovatelia afrických astrildovitých piniek v SR/ČR — voliérovo odchované, krúžkované jedince, najlepšie priamo overený pár
Chovateľské burzy a výstavy exotov (ZO Slovenského zväzu chovateľov — SZCH, ČSCH) — pytília červenokrídla sa tu objavuje zriedkavejšie než P. melba, no sporadicky áno
Nemecké a rakúske vogelmarkt inzeráty a chovateľské fóra (kleinanzeigen.de, vogelnetzwerk.de) — v Nemecku je druh dostupnejší od čias prvého dovozu H. Hagenbecka v roku 1870
Na čo si dať pozor Pytília červenokrídla sa chová v páre a v samostatnej voliére — plánuj kúpu dvoch vtákov naraz, najlepšie od jedného špecializovaného chovateľa. Pohlavie rozlíš podľa intenzity červeného sfarbenia na krídlach: samček má sýtejšie karmínovo červené krídlové krovky a tvárovú masku, samička je matnejšia s menej výraznou červeňou. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami, čistým zobákom a čistým okolím kloaky. Zdravý vták sedí spevnene, nie nahrbený s napuchnutým perím. Dôležitá otázka: či je vták zvyknutý na živú potravu — pytília bez návyku na živú potravu v hniezdení vyhadzuje mláďatá. Uprednostni krúžkované, voliérovo odchované jedince a NEkupuj vtáka bez partnera. Po prevoze dopraj páru pokoj a teplo.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pytília červenokrídla ~12–13 cm Pytília krásna ~12–13 cm Astrild obyčajný ~10–12 cm Amadinka Gouldovej ~13–14 cm
Pytília červenokrídla Pytília krásna (Pytilia melba) Astrild obyčajný (Estrilda astrild) Amadinka Gouldovej (Chloebia gouldiae)
Dĺžka~12–13 cm~12–13 cm~10–12 cm~13–14 cm
Váha~11–15 g~13–17 g~6–9 g~14–17 g
Dožitie~7–8 r~5–8 r~4–6 r~5–8 r
Hlučnosť4/54/52/54/5
Stav IUCNIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN NT · bez CITES
PovahaSamček: karmínovo červené krídlové krovky a tvárová maska, sivé telo, jemne pruhované bruško; samica matnejšia s menej výraznou červeňouSamček: červená tvár, sivá hruď, olivovo zelené krídla, žltozelené pruhované bruško; samica bez červenej tváreHnedo prúžkované telo, červený zobák a červený pruh cez oko, ružovkasté briežko; čulý, družnýNajpestrejšia pinka — fialová hruď, žlté brucho, zelený chrbát, červená/čierna/žltá hlava; semenožravá, citlivá na roztoče
AreálSahel Afriky (Senegal–Uganda) — efektná, vzácnejšia a menej agresívna než P. melba, živá potrava nevyhnutnáSubsaharská Afrika — bežnejšia v chove, agresívnejšia, rovnako náročná na živú potravuSubsaharská Afrika — drobný, nenáročnejší, vhodnejší pre začiatočníkovSeverná Austrália — efektná ozdoba voliér, náročná inak ako pytília (prevažne semenožravá)

Choroby a prevencia

Vyhadzovanie mláďat / neodchovanie pri nedostatku živej potravy
vysoká

Príznaky: Vyhodené vajcia alebo mláďatá z hniezda, neúspešné odchovy, hladujúce mláďatá

Najtypickejší problém v chove — druh vyžaduje dostatok živej potravy (termity, larvy), aby mláďatá nakŕmil. Ak živej potravy nie je dosť alebo vták na ňu nie je zvyknutý, odmieta odchov a vyhadzuje mláďatá. Špeciálnym rizikom je, že rodičia prestávajú zahriať mláďatá v noci okolo 10. dňa veku — pri chlade mláďatá podchladnú a hynú. Prevencia: dostatok živej potravy, teplé prostredie a pokoj pri hniezde.

Črevné parazity a kokcidióza
stredná

Príznaky: Riedky až krvavý trus, chudnutie napriek žraniu, naježené perie, apatia

Pytília červenokrídla je náchylná na črevné parazity a kokcidiózu — chovateľská literatúra odporúča pravidelné odčervovanie a kontrolu trusu, predovšetkým pri chove na prírodnom substráte. Prevencia: suché čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov.

Zadržanie vajca (egg binding) u samičiek
vysoká

Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky

Akútny, život ohrozujúci stav — okamžitá veterinárna pomoc. Rizikové faktory: nedostatok vápnika, chlad, obezita, nevhodný vek samičky. Prevencia: trvalý prísun sépiová kosť + grit, teplo, hniezdenie len so samičkami vo vhodnom veku.

Podchladenie a respiračné infekcie
vysoká

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, triaška

Africký teplomilný druh neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan; pri podchladení rýchlo chradne. Prevencia: teplo nad ~20 °C, suché bezprievanové prostredie, vykurovaný úkryt vo vonkajšej voliére v chladnom období.

Vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, klikavý zvuk pri dýchaní, strata spevu, vyčerpanosť

Roztoče osídľujú dýchacie cesty — bez liečby môže skončiť udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; karanténa nových vtákov je nevyhnutná. Pri klikavom dýchaní vyhľadaj veterinára bezodkladne.

Prevencia Pytília červenokrídla je pri správnej starostlivosti vďačná voliérová pinka (~7–8 rokov) — jej zdravie stojí na niekoľkých pilieroch: (1) Živá potrava — nevyhnutná predovšetkým počas hniezdenia; bez nej mláďatá vyhadzuje. (2) Teplo a žiadny prievan — africký druh, neznáša mráz (ideálne nad ~20 °C). (3) Odčervovanie a hygiena — náchylná na črevné parazity a kokcidiózu; pravidelná kontrola trusu, denná výmena vody. (4) Vápnik trvalo — sépiová kosť a grit musia byť stále k dispozícii. (5) Teplé prostredie pri odchove mláďat — rodičia prestávajú zahriať mláďatá v noci okolo 10. dňa; ak voliéra vychladne, mláďatá hynú. (6) Karanténa nových vtákov aspoň 2–4 týždne. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú rýchlo.

Zaujímavosti

1

Vzácnejšia a menej dostupná než pytília krásna — pytília červenokrídla (Pytilia phoenicoptera) sa v európskych chovoch vyskytuje menej než P. melba, no podľa chovateľskej literatúry je menej agresívna a pri správnom prístupe prístupnejšia k odchovu.

2

Karmínovo červené krídla — iné sfarbenie ako u pytílie krásnej — na rozdiel od pytílie krásnej (zelené krídla) má pytília červenokrídla karmínovo červené krídlové krovky a tvárovú masku, sivé telo a jemne pruhované bruško — odtiaľ jej meno.

3

Hostiteľ vdovky dlhochvostej rajskej — pytília červenokrídla je v prírode hostiteľom vdovky dlhochvostej rajskej (Vidua interjecta), ktorá jej podhadzuje vajcia; mláďatá vdovky napodobňujú žobravé prejavy mláďat pytílie. Ide o iný druh vdovky než u P. melba (parasituje ju Vidua paradisaea).

4

2 poddruhy naprieč Sahelom — IOC uznáva 2 poddruhy: P. p. phoenicoptera (Senegal–severná Nigéria) a P. p. emini (Kamerun–Uganda). Oba poddruhy sú si podobné, líšia sa len mierne.

5

Prvý import do Európy 1870 Carla Hagenbecka — podľa nemeckej chovateľskej literatúry bol druh prvýkrát dovezený do Európy v roku 1870 Carlom Hagenbeckom a prvý úspešný odchov v Nemecku nasledoval krátko nato.

6

Rodičia prestávajú zahrieval mláďatá okolo 10. dňa — charakteristický a dôležitý chovateľský poznatek: ak v tomto čase voliéra vychladne, mláďatá podchladnú a hynú. Teplé prostredie počas celého odchovu je preto kľúčové.

7

Nie je v CITES, IUCN Least Concern — druh má veľký areál (370 000 km²) naprieč Sahelom a tropickou Afrikou, populácia je stabilná, nie je ohrozený. Voliérovo odchované jedince možno chovať bez špeciálnych CITES povolení.

8

Hmyzožravosť vyššia než u bežných astrildov, nižšia než u P. melba — podľa Hawkesbury Finch Club je závislosť na živej potrave vysoká, ale nie tak vysoká ako u pytílie krásnej, čo robí P. phoenicoptera o niečo prístupnejšou v odchove.

9

Hybridizuje s pytíliou krásnou v prírode — tam, kde sa areály oboch druhov prekrývajú, dochádza k hybridizácii; to platí aj pre chov — odporúča sa chovať oba druhy oddelene.

10

Dožitie ~7–8 rokov v zajatí — pri správnej starostlivosti (teplo, živá potrava, čistota) dosahuje pytília červenokrídla v zajatí dožitie ~7–8 rokov.

Taxonomická klasifikácia

species Pytília červenokrídla (Pytilia phoenicoptera)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Estrildidae (astrildovité)
Rod Pytilia Swainson, 1837
Druh Pytilia phoenicoptera Swainson, 1837
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — africký druh chovaný v zajatí ako voliérová astrildovitá pinka
Poddruhy IOC uznáva 2 poddruhy: nominátny P. p. phoenicoptera (Senegal a Gambia po severné Nigériu) a P. p. emini (severné Kamerúne, Stredoafrická republika, južný Sudán, DRK, Uganda). Druh opísal William Swainson v roku 1837. Pozn.: Pytilia lineata (Lineated Pytilia) bola donedávna považovaná za poddruh P. phoenicoptera, od ktorého bola taxonomicky rozdelená. Rod Pytilia zahŕňa africké astrildy — hostiteľov hniezdnych parazitov rodu Vidua.

? Často kladené otázky

Hlavné rozdiely: (1) Sfarbenie — pytília červenokrídla má karmínovo červené krídlové krovky a sivé telo (samček), pytília krásna má červenú tvár, sivú hruď a olivovo zelené krídla; (2) Agresivita — P. phoenicoptera je podľa chovateľskej literatúry menej agresívna ako P. melba; (3) Dostupnosť — pytília červenokrídla je v SR/ČR vzácnejšia a ťažšie dostupná; (4) Brood parasite — P. phoenicoptera je hostiteľom Vidua interjecta (vdovka dlhochvostá rajská), P. melba hostiteľom Vidua paradisaea (vdovka rajská); (5) Areál — P. phoenicoptera obýva Sahel (západ–stred), P. melba má oveľa rozsiahlejší areál naprieč subsaharskou Afrikou.

Pytília má výrazný sklon k hmyzožravosti — v prírode tvorí hmyz (termity, larvy) dôležitú časť potravy. V chove preto vyžaduje pravidelnú živú potravu: termity (najobľúbenejšie), múčne červy, pinkie a drobné svrčky. Počas hniezdenia je živá potrava podmienkou úspechu — bez nej mláďatá vyhadzuje z hniezda alebo ich nenakŕmi. Pred kúpou overte, či je vták na živú potravu zvyknutý.

Pytília červenokrídla prestáva zahrieval mláďatá v noci okolo 10. dňa ich veku — mláďatá sa od tohto momentu musia regulovať termoregulačne samy. Ak je v tomto čase voliéra príliš studená, mláďatá podchladnú a zahynú. Prevencia: udržiavaj stále teplé prostredie (nad ~20 °C) po celý čas odchovu, nie len do 10. dňa. Toto je jeden z najčastejších dôvodov straty mláďat v chove.

Chová sa v páre, zásadne jeden pár na voliéru — v hniezdnom období je teritoriálna. Mimo hniezdenia ju možno v dostatočne veľkej voliére kombinovať s pokojnými, väčšími a inak sfarbenými druhmi, no počas hniezdenia je najistejšie chovať pár samostatne. Nechovaj dohromady P. phoenicoptera a P. melba — hybridizujú.

Vidua interjecta (Long-tailed Paradise Whydah / Dlhochvostá rajská vdovka) je hniezdny parazit pytílie červenokrídlej — samica vdovky znáša vajcia do hniezda pytílie a ta ich nevedomky inkubuje a odchováva. Mláďatá vdovky napodobňujú žobravé prejavy a vzhľad ústnej dutiny mláďat pytílie, takže ich rodičia kŕmia spolu s vlastnými. Na rozdiel od kukučky vdovka hostiteľské vajcia ani mláďatá nelikviduje. V bežnom chove sa tento jav neuplatňuje.

Pár si v polootvorenej búdke alebo hustej vegetácii postaví kryté hniezdo. Samička znáša 4–6 vajec, inkubácia trvá ~13–14 dní (sedia obaja), mláďatá vyletujú ~18–22. deň a rodičia ich ešte 2–3 týždne dokrmujú. Najčastejšie príčiny neúspechu: (1) nedostatok živej potravy — pytília mláďatá vyhadzuje; (2) chlad okolo 10. dňa veku mláďat — rodičia prestávajú zahrieval, mláďatá podchladnú; (3) vyrušovanie a kontrola hniezda — druh to netoleruje. Prevencia: dostatok živej potravy, teplé prostredie a absolútny pokoj pri hniezde.

Africký teplomilný druh — neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan. Vyhovuje jej teplo nad ~20 °C, priestranná husto zarastená voliéra s úkrytmi. Vo vonkajšej voliére možno chovať v teplej časti roka, no v chladnom období potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt. Kľúčové: teplé prostredie je obzvlášť dôležité počas odchovu mláďat.

ZDROJ: Wikipedia EN (Red-winged pytilia, Pytilia phoenicoptera), Wikipedia DE (Auroraastrild), Avibase (ID C7891867B5F16179), IUCN Red List 2024 (LC, assessment ID 103813118A263879876), BirdLife DataZone (Re

 Video — Pytília červenokrídla

Pytília červenokrídla (Pytilia phoenicoptera) — video o speve a chove

 Cudzie názvy

Anglicky:   Red-winged Pytilia / Aurora Finch, Česky:   astrild rudokřídlý (pytilie rudokřídlá), Nemecky:   Auroraastrild, Španielsky:   Estrilda alirroja, Francúzsky:   Beaumarquet aurore, Taliansky:   Pitilia alirosse, Holandsky:   Aurora-astrild, Portugalsky:   Pitília-de-asas-vermelhas, Poľsky:   melba czerwonoskrzydła, Maďarsky:   Aurora-asztrild, Rusky:   Краснокрылый астрильд, Japonsky:   アカバネビナンスズメ, Latinsky:   Pytilia phoenicoptera Swainson, 1837