Timáliovité
Prúžkavec sivohrdlý patrí medzi stredne hlasné mäkkozoby s výrazným voľným spevom — rod Actinodura je známy melodickým prejavom. Hlas tvoria melodické piesťavé hvizdy a vlnité spievania, dokumentované zo zápiskov z Nepálu a Bhutánu. Z Indie sú zdokumentované aj varovné volania (alarm calls). Spev je príjemný a melodický, no dobre počuteľný aj na diaľku. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.
Samec sa ozýva melodickými piesťavými hvizdmi a vlnitým spevom. Presné údaje o priebehu toku a dvorenia tohto druhu nie sú v dostupných zdrojoch overené. Hniezdenie pravdepodobne stimuluje dlhší letný deň, teplo a dostatok živého hmyzu.
Presné údaje o type hniezda, počte a sfarbení vajec nie sú v dostupných zdrojoch overené. Vzhľadom na biotop (husté kry a rododendrony) sa predpokladá hniezdo skryté v hustej vegetácii. V chove je úspešné rozmnoženie mimoriadne zriedkavé.
Dĺžka inkubácie ani podiel rodičov na sedení nie sú v dostupných zdrojoch overené. Pri prípadnom hniezdení vo voliére je kľúčový pokoj — vyrušovanie vedie k opusteniu znášky u väčšiny mäkkozobov.
Presné údaje o vývoji a kŕmení mláďat nie sú v dostupných zdrojoch overené. U hmyzožravých mäkkozobov je v období odchovu živá potrava (hmyz, larvy) nevyhnutná — bez dostatku bielkovín živočíšneho pôvodu môžu rodičia mláďatá zanedbať.
Presné údaje o čase vyletenia a osamostatnenia mláďat tohto druhu nie sú v dostupných zdrojoch overené. V dátach sa nájdu len kusé záznamy zo zoologických záhrad; pre bežných chovateľov nie sú dostupné podrobné údaje.
Presný vek pohlavnej dospelosti tohto druhu nie je v dostupných zdrojoch overený. Chov s úspešným rozmnožením je v zajatí mimoriadne zriedkavý, takže spoľahlivé chovateľské údaje chýbajú.
Prúžkavec sivohrdlý je aktívny, ale plachý druh — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a nepanikári. Nie je to vták na ruku — manipulácia ho stresuje. Kľúč k pokoju vtáka: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, hustá vegetácia na úkryt vo voliére a pokojný, pomalý pohyb pri obsluhe.
Po prevoze nechaj vtáka niekoľko týždňov v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí s hustou vegetáciou na úkryt — minimalizuj vyrušovanie
Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia plaché mäkkozoby
Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbený živý hmyz — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou
Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu a môže viesť k poraneniu
Prúžkavec sivohrdlý je mimoriadne vzácny v európskom chove. V SR a ČR sa nepodarilo nájsť žiadne verejné inzeráty (bazos.sk, inzerat.sk, tiere.de) — presná cena je preto neoverená. Druh sa príležitostne objavuje len u špecialistov na ázijské mäkkozoby (softbilly) vo Veľkej Británii, Holandsku a Nemecku. Nemá farebné varianty ani plemená — ide o voľne žijúci druh bez selektívneho šľachtenia. Pred prípadnou kúpou je nevyhnutné overiť legálny pôvod — dovezený jedinec musí byť preukázateľne odchovaný v zajatí (F1+), keďže Nepál, India a Bhután majú prísne zákony o ochrane vtáctva a obmedzujú odchyt a vývoz z prírody.
| Prúžkavec sivohrdlý | Prúžkavec húštinový (Actinodura egertoni) | Prúžkavec belasý (Actinodura cyanouroptera) | Minla červenochvostá (Minla ignotincta) | Vestár ušatý (Heterophasia auricularis) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 19–21 cm | 20–23 cm | 14–16 cm | 13–14 cm | 20–23 cm |
| Váha | 39–48 g | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Dožitie | ~11 r (v zajatí, 1 zdroj) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC (klesajúci trend), bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Hrdzavo-hnedé telo, gaštanové temeno, výrazné sivobiele inovaťové hrdlo, čierne priečne pruhy na krídlach a chvoste | Výrazne hrdzavé čelo a lícnica (nie gaštanové temeno), bledosivé hrdlo bez výraznej inovaťovosti, menej výrazné prúžkovanie krídel | Menší, sivo-hnedé telo s nápadnými modrými krídlovými plochami a modrastým chvostom; jednoznačne odlíšiteľný modrou farbou | Drobnejšia, čierna hlava s bielym nadočným pruhom, žltkasté telo a červené lemy na krídlach a chvoste | Štíhly, sivo-hnedé telo s nápadnou bielou ušnou škvrnou a dlhým chvostom; iný habitus než zavalitejší barwing |
| Areál | Himaláje (Nepál, Bhután, SV India, južný Tibet), 2 500–4 000 m — mimoriadne vzácny v chove; primárne hmyzožravý mäkkozob; vyžaduje priestrannú voliéru | Himaláje až Mjanmarsko — väčší areál ako sivohrdlý; odlišuje sa hrdzavým čelom a bledším hrdlom; areály sa čiastočne prekrývajú | Himaláje a juhovýchodná Ázia — ázijská minla; od sivohrdlého jednoznačne odlíšiteľný nápadne modrými krídlami | Himaláje a juhovýchodná Ázia — drobný timálid; výrazne menšia a pestrejšie sfarbená než sivohrdlý, bez priečneho pruhovania krídel | Endemit Taiwanu — timálid príbuznej čeľade; štíhlejší, s bielou ušnou škvrnou a bez priečneho pruhovania krídel |
Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého ovocia — u mäkkozobov s vlhkou stravou (ovocie, nektár) je riziko zvýšené. Prevencia: čerstvé krmivo, denné odstraňovanie zvyškov ovocia, suchá a dobre vetraná voliéra. Liečba antifungálnymi liekmi pod dohľadom aviárneho veterinára.
Príznaky: Apatia, sťažené dýchanie, opuch brucha, chudnutie aj pri dobrej chuti do jedla
Ukladanie nadbytočného železa v pečeni — častý a vážny problém mäkkozobov, ktoré prijímajú vlhké ovocie a nektár. Prevencia: kvalitná mäkká zmes s nízkym obsahom železa, mierne podávanie ovocia bohatého na vitamín C (zvyšuje vstrebávanie železa), vyhýbať sa zbytočne železitým doplnkom. Diagnostika a liečba patrí aviárnemu veterinárovi.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie
Hoci je prúžkavec sivohrdlý ako himalájsky druh zimne odolnejší než tropické mäkkozoby a znáša teploty okolo 5 °C, prudký chlad, mráz, prievan a vlhko mu škodia. Podchladenie vedie k nasadajúcim bakteriálnym a plesňovým infekciám. Prevencia: voliéra s krytou, suchou a bezprievanovou časťou s prístupom do interiéru počas najchladnejších období.
Príznaky: Riedky trus, nechutenstvo, načuchrané perie, malátnosť
Mäkká strava (ovocie, insektivorná zmes, nektár) sa rýchlo kazí — najmä v teple. Zvyšky priťahujú baktérie a plesne, ktoré vyvolávajú črevné infekcie a otravy. Prevencia: krmivo podávaj čerstvé, odstraňuj zvyšky niekoľkokrát denne, misky denne umývaj, podestielku udržuj suchú a čistú.
Príznaky: Chudnutie pri zachovanej chuti, riedky trus, svrbenie, poškodené perie
Hmyzožravé druhy prijímajúce živý hmyz môžu byť vystavené črevným parazitom; nové vtáky môžu zavliecť aj roztoče. Prevencia: karanténa nových vtákov 2–4 týždne, kontrola trusu, čistá voliéra a kvalitný zdroj živého hmyzu. Odčervenie a liečbu vždy konzultuj s aviárnym veterinárom.
Himalájsky mäkkozob — prúžkavec sivohrdlý (Actinodura nipalensis) sa vyskytuje výhradne v Himalájach: v Nepále, Bhutáne, severovýchodnej Indii (Arunachal Pradesh, Assam) a južnom Tibete (Xizang), ojedinele v Mjanmarsku. Obýva husté ihličnaté a zmiešané horské lesy s podsadou krovín a rododendronov.
Vysokohorský druh — pohybuje sa vo výškach 2 500–4 000 m n. m., čo je vyšší výškový rozsah než u väčšiny príbuzných timálidov. Je to stály, nemigrujúci druh, ktorý zostáva v horskom pásme po celý rok.
Meno barwing a pruhované krídla — anglické meno barwing (priečnokrídly) odkazuje na charakteristické tmavé priečne pruhy na krídlach a chvoste, ktoré sú typickým znakom celého rodu Actinodura. Tieto pruhy spolu s inovaťovým sivobielym hrdlom sú hlavnými identifikačnými znakmi druhu.
Opísaný Hodgsonom v roku 1836 — druh opísal Brian Houghton Hodgson v roku 1836 z Nepálu — jeden z prvých prírodospytcov, ktorí systematicky popisovali himalájsku avifaunu. V staršej taxonómii (stále používanej u BirdLife) bol zaraďovaný do rodu Sibia ako Sibia nipalensis.
Akrobatický lovec hmyzu — prúžkavec sivohrdlý sa pohybuje prevažne v hornej časti krovín a dolnom poschodí stromov, kde akrobaticky loví hmyz. Je primárne hmyzožravý — chrobáky, húsenice a larvy dopĺňa mäkkýšmi, bobuľami, malým ovocím, semenami a nektárom.
Člen zmiešaných druhových heján — v horských lesoch Himálají je prúžkavec sivohrdlý pravidelným členom zmiešaných druhových heján (mixed-species flocks), v ktorých sa rôzne druhy vtákov spoločne pohybujú a hľadajú potravu — to svedčí o jeho spoločenskej, znášanlivej povahe.
Výrazný spev rodu Actinodura — hlas tvoria melodické piesťavé hvizdy a vlnité spievania; na xeno-canto je k dispozícii približne 23 nahrávok hlasu. Z Indie sú zdokumentované aj varovné volania. Druh však ľudskú reč nenapodobňuje.
Dva poddruhy — druh sa zvyčajne delí na dva poddruhy: A. n. nipalensis (Nepál až západný Bhután) a A. n. vinctura (východný Nepál cez Bhután a Arunachal Pradesh až po južný Tibet), ktoré sa líšia areálom rozšírenia.
Klesajúca populácia napriek stavu LC — IUCN hodnotí prúžkavca sivohrdlého ako najmenej ohrozeného (LC), jeho populačný trend je však klesajúci (decreasing). Pokles zatiaľ nie je dostatočne rýchly na prah zraniteľnosti. Areál výskytu (EOO) je obmedzený na približne 222 000 km² himalájskych lesov. Hlavnými hrozbami sú strata biotopu (odlesňovanie), klimatická zmena (posun výškovej vegetácie) a zber pre obchod s vtáctvom v krajinách pôvodu.
Nie — prúžkavec sivohrdlý nie je vhodný na trvalý chov v malej klietke. Ide o veľmi aktívny mäkkozob, ktorý sa v prírode pohybuje v hornej časti krovín a akrobaticky loví hmyz. Vyžaduje priestrannú vonkajšiu voliéru (ideálne min. 4 × 2 × 2 m) s hustou živou vegetáciou (rododendrony, kríky), možnosťou hrabania v podsade a prístupom do suchého, krytého interiéru. V malej klietke trpí nedostatkom pohybu.
Prúžkavec sivohrdlý je primárne hmyzožravý mäkkozob (softbill) — to znamená, že na rozdiel od zrnožravých piniek nie je jeho potravou tvrdé zrno, ale mäkká strava. Vo voľnej prírode loví chrobáky, húsenice a iný hmyz a larvy, ktoré dopĺňa mäkkýšmi, bobuľami, ovocím, semenami a nektárom. Vo voliére mu podávaj insektivornu (mäkkú) zmes, dennú dávku živého hmyzu (cvrčky, múčne červy, zoofóbusy), mäkké ovocie a nektárový roztok. Nadbytok suchých zrnín mu nevyhovuje.
Prúžkavec sivohrdlý (A. nipalensis) má gaštanové temeno a najmä výrazné sivobiele (inovaťové) hrdlo. Prúžkavec húštinový (A. egertoni, rusty-fronted barwing) má naopak výrazne hrdzavé čelo a lícnicu (nie gaštanové temeno), bledosivé hrdlo bez výraznej inovaťovosti a menej výrazné prúžkovanie krídel; jeho areál siaha ďalej, až do Mjanmarska. Prúžkavec belasý (A. cyanouroptera, blue-winged minla) má nápadne modré krídlové plochy — od oboch je jednoznačne odlíšiteľný.
Jeden zdroj (oiseaux.net) uvádza dožitie v zajatí približne 11 rokov. Tento údaj sa však nepodarilo potvrdiť druhým nezávislým zdrojom, preto ho uvádzame s poznámkou. Dožitie vo voľnej prírode je neoverené. Pri správnej starostlivosti — priestranná voliéra, vyvážená strava s nízkym obsahom železa a vhodné teplotné podmienky — môže byť dlhovekosť v zajatí dobrá.
Áno, do istej miery — ako himalájsky druh z výšok 2 500–4 000 m je prúžkavec sivohrdlý zimne odolnejší než tropické mäkkozoby. V lete znáša 15–30 °C, v zime aj teploty okolo 5 °C, ak má prístup do suchého, krytého a bezprievanového priestoru. Prudký mráz, prievan a vlhko mu však škodia — vonkajšia voliéra musí mať vyhrievanú alebo aspoň krytú suchú časť na najchladnejšie obdobia.
Prúžkavec sivohrdlý nie je zaradený v žiadnom apendixe CITES (overené — nie je na Appendix I, II ani III). Slovenský zákon 543/2002 sa naňho priamo nevzťahuje, keďže nejde o európsku voľne žijúcu formu. Pozor však na legálny pôvod — Nepál, India a Bhután majú prísne národné zákony o ochrane vtáctva a obmedzujú odchyt a vývoz z prírody. Dovezený jedinec preto musí byť preukázateľne odchovaný v zajatí (F1+) s príslušnými dokladmi.
Nie — ide o mimoriadne náročný druh vhodný len pre skúsených chovateľov mäkkozobov (softbillov). Vyžaduje priestrannú vonkajšiu voliéru, dennú dávku živého hmyzu a insektivornej zmesi, starostlivosť o stravu s nízkym obsahom železa (prevencia hemochromatózy) a zvládnutie chovu chladovzdorného himalájskeho druhu. V SR a ČR je navyše mimoriadne vzácny — žiadne verejné inzeráty. Pre prvý chov vtáka je úplne nevhodný.