Prúžkavec húštinový (Actinodura egertoni)

Leiothrichidae (timáliovité)

Prúžkavec húštinový

Actinodura egertoni — himalájsky mäkkozob z čeľade timáliovité s hrdzavým čelom a čiernymi priečnymi pruhmi na krídlach a chvoste — vzácny voliérový softbill horských lesov

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN Red List 2018). Druh má rozsiahly areál naprieč Himalájami a Indočínou a zostáva lokálne pomerne početný, najmä vďaka schopnosti využívať aj sekundárne lesy. Populačný trend je však klesajúci (decreasing) v dôsledku odlesňovania, fragmentácie horských lesov a premeny lesov na poľnohospodársku pôdu. Druh nie je explicitne zaradený v prílohách CITES (overenie pred dovozom sa odporúča — presné údaje neoverené). India zakazuje export živých vtákov (Wildlife Protection Act 1972).
Dĺžka22–24 cm (33–38 g)
PôvodHimaláje, SV India, Mjanmarsko (600–2 600 m)
PovahaAktívny mäkkozob, šplhá ako sýkora
StravaHmyz, softbill pasta, ovocie a bobule
Dožitiedo 9 rokov (v zajatí)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

55% 18% 12% 8% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — kobylky, mravce, chrobáky, larvy, pavúky; v prírode prehľadáva každú štrbinu v kôre — základ stravy 55%
Softbill pasta (mäkké krmivo) — kvalitná insektivórna/univerzálna zmes (Orlux, CéDé, Slaats) ako základ v zajatí 18%
Čerstvé ovocie — papája (zdravotný doplnok), hruška, jablko, hrozno, fíky 12%
Bobule — baza, maliny, čučoriedky (čerstvé alebo rozmrazené) 8%
Sušený hmyz a doplnky — gammarus (sušené krevety), sušené larvy; doplnkový zdroj bielkovín 5%
Minerály — sépiová kosť, grit, drvené lastúry — vápnik dôležitý najmä pre samice v hniezdnej sezóne 2%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná softbill pasta (mäkké krmivo) — insektivórna alebo univerzálna zmes (Orlux, CéDé, Slaats) ako každodenný základ
  • Živý hmyz — cvrčky, múčne červy (Tenebrio), drobné šváby, kobylky — kľúčový najmä počas hniezdenia a odchovu mláďat
  • Sušený hmyz a gammarus — sušené larvy a kreviety (gammarus) ako doplnkový zdroj bielkovín
  • Čerstvé ovocie — papája (zvlášť odporúčaná ako zdravotný doplnok), hruška, jablko, hrozno, fíky
  • Bobule — baza, maliny, čučoriedky (čerstvé alebo rozmrazené) — vítaný sezónny doplnok
  • Zelené krmivo a drobné semienka v malom množstve — len ako doplnok, druh nie je zrnožravec
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit — trvalo k dispozícii, zdroj vápnika pre samice
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vtáky sa rady kúpu a udržiavajú perie

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre drobné vtáky
  • Nadbytok suchých zrnných semien — druh nie je zrnožravec, jednostranná zrnná strava mu škodí
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt mäkkozobov
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a hmyz — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) ovocie, bobule a hmyz z neznámeho zdroja — riziko otravy
Tip od odborníka Prúžkavec húštinový je prevažne hmyzožravý mäkkozob (softbill) — v prírode tvoria základ jeho stravy kobylky, mravce, chrobáky a iné bezstavovce, ktoré v podraste a kôre aktívne vyhľadáva spôsobom pripomínajúcim sýkory. V zajatí je preto nevyhnutný pravidelný prísun živého hmyzu (cvrčky, múčne červy), ktorý sa nedá plnohodnotne nahradiť suchým krmivom. Základom dennej misky je kvalitná insektivórna softbill pasta (Orlux, CéDé, Slaats), doplnená čerstvým ovocím — najmä papája je považovaná za zdravotne prínosný doplnok pre mäkkozoby a oplatí sa ju zaraďovať niekoľkokrát týždenne. Vítaným doplnkom sú sezónne bobule (baza, maliny, čučoriedky). Druh nie je zrnožravec — nadbytok suchých semien mu nesvedčí. Počas hniezdenia a odchovu mláďat výrazne zvýš podiel živej potravy; bez dostatku hmyzu môžu rodičia znášku alebo mláďatá zanedbať. Sépiová kosť a grit musia byť k dispozícii trvalo, čerstvá voda na pitie aj kúpanie denne.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Prúžkavec húštinový má melodický, ale pomerne hlasný a prenikavý hlas — pár sa často ozýva duetmi a opakovanými frázami, ktoré sú výraznejšie než u mnohých príbuzných mäkkozobov. Vo voliére to nie je rušivý druh, no v tichom byte by jeho zvučnejšie pasáže mohli byť počuteľné. Je to vyslovene voliérový druh, nie vták do obývačky.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Prúžkavec húštinový nie je maznavý vták na ruku — ako väčšina mäkkozobov je to druh primárne na pozorovanie. Fyzický kontakt a manipulácia ho stresujú. Najväčší pôžitok prinesie sledovanie jeho čulého šplhania a prehľadávania vegetácie v priestrannej voliére.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny a pohyblivý mäkkozob — prúžkavec húštinový je celý deň v pohybe, neúnavne šplhá a prehľadáva každú štrbinu v kôre a podraste, správaním pripomína sýkory. Potrebuje priestrannú voliéru s bohatou vegetáciou a viacerými úrovňami posadiek; v tesnej klietke trpí nedostatkom pohybu a podnetov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Prúžkavec húštinový nenapodobňuje ľudskú reč — mäkkozoby čeľade Leiothrichidae túto schopnosť spravidla nemajú. Má však bohatý vrodený repertoár melodických piesní a duetov; reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Prúžkavec húštinový patrí medzi hlasovo výraznejšie mäkkozoby — jeho repertoár tvoria melodické, pomerne hlasné piesne a opakované frázy, ktoré v literatúre opisujú ako melodious and varied vocalizations. Charakteristické je duetovanie pármi — samec a samica si navzájom odpovedajú a vytvárajú párové vokálne sekvencie. Hlas je hlasnejší a rozmanitejší než u mnohých iných timáliovitých z danej oblasti, čo robí druh atraktívnym pre voliérových chovateľov. Okrem spevu používa kontaktné volania pri pohybe v skupinke a ostrejšie poplašné volania pri vyrušení. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — celý repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Prúžkavec húštinový nenapodobňuje ľudskú reč ani hvizdy. Mäkkozoby čeľade Leiothrichidae túto schopnosť spravidla nemajú. Má však bohatý vrodený repertoár melodických piesní a párových duetov; reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Melodická, hlasná pieseň opakujúca frázy — výraznejšia a rozmanitejšia než u mnohých príbuzných mäkkozobov
  • Párové duetá — samec a samica si navzájom odpovedajú a vytvárajú zladené vokálne sekvencie
  • Kontaktné volania — tichšie tóny, ktorými udržiavajú kontakt pri pohybe v skupinke vegetáciou
  • Ostrejšie poplašné volania — pri vyrušení, prekvapení alebo priblížení neznámeho predmetu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna — apríl až júl (vo vyšších polohách máj–jún); pri dostatku živého hmyzu a pokoji
Tok — pár sa ozýva melodickými duetmi, samec spieva hlasnú frázovanú pieseň, zvýraznené prehliadky
Odchov mláďat — kŕmenie obidvomi rodičmi; výrazne zvýš podiel živého hmyzu (cvrčky, múčne červy)
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny (hmyz, softbill pasta) a vápnik (sépiová kosť)
Pokojové obdobie — prezimovanie v krytej, mrazuvzdornej časti voliéry (min. +5 °C); pokojnejší režim
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, plytká miska na kúpanie, sépiová kosť trvalo, pestrá strava s hmyzom

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný voliérový mäkkozob (softbill). Prúžkavec húštinový nie je vhodný pre úplného začiatočníka — vyžaduje priestrannú voliéru s bohatou vegetáciou, pravidelný prísun živého hmyzu a špecializované mäkké krmivo namiesto jednoduchej zrnnej zmesi. Je citlivejší na kvalitu stravy a hygienu než zrnožravé pinky. Pre skúsenejšieho chovateľa mäkkozobov je to však vďačný, aktívny a hlasovo zaujímavý druh. Ako himalájsky vták znáša mierny chlad, no potrebuje krytú mrazuvzdornú časť voliéry na prezimovanie.
Priestor Pár: priestranná voliéra, odporúčané rozmery aspoň 300 × 100 × 200 cm (d × š × v) alebo väčšia — druh je veľmi aktívny a potrebuje priestor na šplhanie a lietanie. Trvalý chov v malej klietke je nevhodný. Vybav voliéru hustou vegetáciou a krovinami, konármi rôznych hrúbok, viacerými úrovňami posadiek, úkrytmi a plytkou miskou na kúpanie. Ideálna je vonkajšia letná voliéra s krytou, mrazuvzdornou (min. +5 °C) zimnou časťou. Drôtové rozstupy primerané veľkosti vtáka.
Deti v domácnosti Vhodný pre rodiny ako vták na pozorovanie v priestrannej voliére. Prúžkavec húštinový je aktívny a zaujímavý — deti zaujme čulým šplhaním, prehľadávaním vegetácie a melodickým spevom. Nie je určený na maznanie ani branie do rúk. Pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj ho, neklepaj po voliére; (2) pozorovanie a kŕmenie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe voliéry a manipulácii s hmyzom umývanie rúk.
Hlučnosť Skôr nie pre tichý byt — prúžkavec húštinový je hlasnejší, melodický spevavý mäkkozob. Vo vonkajšej alebo priestrannej voliére jeho hlas neprekáža, no na trvalý chov v malom interiéri citlivom na hluk nie je ideálny.
Verdikt odborníka Prúžkavec húštinový (Actinodura egertoni) je stredne veľký ázijský mäkkozob (softbill) z čeľade timáliovité (Leiothrichidae), dlhý 22–24 cm a vážiaci 33–38 g. Jeho najnápadnejším znakom sú čierne priečne pruhy na sýtohnedých krídlových perách a chvoste — diagnostický znak celého rodu Actinodura, odkiaľ pochádza anglický názov barwing aj slovenské prúžkavec. Čelo a uzdičky sú hrdzavé (rusty-rufous), čo dáva druhu anglický prívlastok rusty-fronted; temeno je popolavohnedé s chocholíkom, chrbát červenohnedý, spodná strana tela plavohnedá a hrdlo bledé ružovohnedé. Pohlavia sú si veľmi podobné — pohlavný dimorfizmus je minimálny a v teréne sú samec a samica ťažko rozlíšiteľné. Druh obýva vlhké horské a podhorské lesy Himalájí od centrálneho Nepálu cez Bhután a severovýchodnú Indiu (Assam, Meghálaja, Nágáland, Manípúr, Arunačalpradéš) až po západné Mjanmarsko a marginálne juhozápadnú Čínu, v nadmorskej výške 600–2 600 m. Pohybuje sa v podraste a strednej vrstve lesa, neúnavne šplhá a prehľadáva každú štrbinu v kôre spôsobom pripomínajúcim sýkory. V prírode je prevažne hmyzožravý — kobylky, mravce a iný hmyz dopĺňa bobuľami a fíkmi. Hniezdi od apríla do júla; pár stavia kompaktný hlboký pohár z trávy, listov a paprade a kladie zvyčajne 2–4 bledomodré až bledozelenkavé vajíčka s hnedými škvrnami. V chove patrí ku vzácnym voliérovým mäkkozobom — v európskej avikultúre je len ojedinele dostupný a vyžaduje priestrannú voliéru (odporúčané aspoň 300 × 100 × 200 cm) s bohatou vegetáciou, pravidelný prísun živého hmyzu a špecializovanú softbill pastu. Ako himalájsky druh znáša mierny chlad, no potrebuje krytú mrazuvzdornú zimnú časť voliéry. Je to stredne náročný druh pre skúsenejšieho chovateľa mäkkozobov — odmenou je aktívny, farebne zaujímavý a melodicky spievajúci vták s atraktívnym párovým duetovaním. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC), populačný trend je však klesajúci v dôsledku straty horských lesov; druh nie je zaradený v CITES (overenie pred dovozom sa odporúča), India zakazuje export živých vtákov, takže legálne jedince pochádzajú zo šľachtiteľských línií mimo Indie.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (nie malá klietka)
Priestranná voliéra, odporúčané rozmery aspoň 300 × 100 × 200 cm (d × š × v) alebo väčšie — trvalý chov v malej klietke je nevhodný
Prúžkavec húštinový je veľmi aktívny druh, ktorý musí mať dostatok priestoru na šplhanie a lietanie. Minimálna voliéra pre pár je dlhá aspoň 3 m; ideálna je vonkajšia letná voliéra s krytou, mrazuvzdornou zimnou časťou. Vybav ju hustou vegetáciou a krovinami, konármi rôznych hrúbok, viacerými úrovňami posadiek a úkrytmi. V malej klietke vták trpí nedostatkom pohybu a podnetov.
Spoločnosť a chov v páre
V páre alebo väčšej spoločnej voliére; druh je sociálny a v prírode sa pohybuje v skupinkách
Prúžkavec húštinový je sociálny mäkkozob — v prírode sa pohybuje v menších skupinkách a často v zmiešaných kŕdľoch. V chove sa mu darí v páre alebo vo väčšej spoločnej voliére s inými pokojnými mäkkozobmi podobnej veľkosti. V hniezdnej sezóne môže byť pár teritoriálnejší — zaisti dostatok priestoru a úkrytov.
Teplota a prezimovanie
Himalájsky druh — znáša mierny chlad; prezimovanie v krytej mrazuvzdornej časti (min. +5 °C); neznáša mráz, prievan a vlhko
Ako vták horských lesov Himalájí prúžkavec húštinový toleruje mierny chlad lepšie než tropické druhy, no nie mráz ani prievan. Vonkajšia voliéra je vhodná počas teplejšej časti roka; na zimu zabezpeč krytú, suchú a mrazuvzdornú (min. +5 °C) časť. Náhle ochladenie a vlhko otvárajú cestu respiračným infekciám.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Kompaktný hlboký pohár z trávy, listov, paprade a bambusu, vystlaný machom; umiestnený v krovine vo výške 1–7,5 m
Pár stavia kompaktný hlboký miskovitý pohár z trávy, listov, paprade a jemných rastlinných vlákien, vystlaný machom a jemnými koreňmi, ukrytý v hustej krovine alebo na stromčeku. V chove ponúkni husté kroviny, polootvorené hniezdne košíky a dostatok prírodného materiálu. Hniezdenie v zajatí je dokumentované len výnimočne a vyžaduje súkromie a pokoj.
Vegetácia a štruktúra voliéry
Hustá vegetácia, kroviny, konáre rôznych hrúbok a viaceré úrovne posadiek — pre prirodzené šplhanie a úkryt
Druh sa v prírode pohybuje v podraste a strednej vrstve lesa, neustále šplhá a prehľadáva vegetáciu. Vo voliére preto bohatá štruktúra s krovinami, vetvami a úkrytmi výrazne zlepšuje jeho pohodu, umožňuje prirodzené správanie a znižuje stres. Holá voliéra mu nevyhovuje.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie s čistou vodou — vtáky sa rady kúpu; denná výmena vody
Prúžkavec húštinový si rád udržiava perie kúpaním — ponúkaj plytkú misku s čistou vodou a meň ju denne. Pitnú vodu tiež vymieňaj každý deň. Vzhľadom na mäkkú stravu, ktorá rýchlo podlieha skaze, je dôležité denne odstraňovať zvyšky krmiva a udržiavať voliéru suchú a čistú — prevencia aspergilózy a parazitov.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar (marec–máj), pred a na začiatku hniezdnej sezóny

Na začiatku hniezdnej sezóny sa pár intenzívne ozýva melodickými duetmi a hlasnou frázovanou piesňou, ktorou sa partneri navzájom zladia. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplejšie počasie, pokoj, hustá vegetácia a dostatok živého hmyzu. Druh je v zajatí teritoriálnejší v období toku.

Hniezdo a znáška
Hniezdenie apríl–júl (vo vyšších polohách máj–jún); typicky 2–3 vajcia, vzácne 4

Pár stavia kompaktný hlboký pohár z trávy, listov, paprade a bambusových vlákien, vystlaný machom a jemnými koreňmi, ukrytý v krovine vo výške 1–7,5 m. Samica kladie zvyčajne 2–3 bledomodré až bledozelenkavé vajíčka s hrdzavohnedými škvrnami (Fauna of British India uvádza 2–3, vzácne 4; PlanetBirds 3–4 — uvádzame rozsah 2–4). Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.

Inkubácia
Presné trvanie neoverené — analógiou s príbuznými timáliovitými približne 13–15 dní

Presné trvanie inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo doložené (presné údaje neoverené). Analógiou s príbuznými druhmi čeľade Leiothrichidae sa odhaduje približne na 13–15 dní; na vajíčkach sa pravdepodobne striedajú obaja partneri. V tomto období je kľúčový pokoj a súkromie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; živý hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia, prevažne živým hmyzom. V tomto období je dostatok živej potravy (cvrčky, múčne červy, drobné larvy) absolútne kľúčový — bez bielkovín živočíšneho pôvodu môžu rodičia mláďatá zanedbať alebo opustiť. Zvýš aj ponuku mäkkej softbill pasty a vápnika.

Vyletenie a osamostatnenie mláďat
Presné údaje neoverené — mláďatá podobné dospelým (ako je obvyklé u Leiothrichidae)

Presný vek vyletenia mláďat z hniezda nie je v dostupných zdrojoch doložený (presné údaje neoverené). Juvenilné jedince sú pravdepodobne podobné dospelým, ako je u čeľade Leiothrichidae obvyklé. Rodičia mláďatá po vyletení ešte určitý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia.

Pohlavná dospelosť
Presné údaje neoverené — analógiou s príbuznými druhmi približne v 1. roku života

Presný vek pohlavnej dospelosti pre prúžkavca húštinového nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný (presné údaje neoverené). Analógiou s príbuznými timáliovitými druhmi sa odhaduje na približne prvý rok života. Hniezdenie v zajatí je dokumentované len výnimočne a vyžaduje skúseného chovateľa a vhodné podmienky.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá približne 4–8 týždňov; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu a kŕmenie. Skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom — ide o vták primárne na pozorovanie vo voliére.

Prúžkavec húštinový je aktívny, ale ostražitý druh — pri pokojnom zaobchádzaní a pravidelnom kŕmení si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestáva panikáriť. Nie je to vták na ruku — manipulácia ho stresuje a nie je vhodná okrem nevyhnutných prípadov (presun, veterinár). Kľúčom k dôvere je pravidelný režim: kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbeného živého hmyzu a pokojný, pomalý pohyb pri voliére. Postupne začne vták chovateľovu prítomnosť spájať s krmivom a stratí plachosť.

1

Po prevoze nechaj pár 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí s hustou vegetáciou — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie

2

Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia mäkkozoby; nech si vták na tvoju prítomnosť zvykne

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbený živý hmyz (cvrčky, múčne červy) — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou a stratí ostražitosť

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z manipulácie spomaľuje aklimatizáciu a môže viesť k poraneniu

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — orientačná odhadovaná cena 150–400 EUR za voliérovo odchovaný pár

Prúžkavec húštinový je v SR a ČR extrémne vzácny a bežne nedostupný voliérový mäkkozob. Na bazárových portáloch (Bazos.sk, iFauna.cz) sa aktívne ponuky prakticky nevyskytujú. Orientačná cena sa odhaduje na 150–400 EUR za pár na základe cien podobne vzácnych timáliovitých softbillov — presné inzerátové ceny v SR/ČR sa nepodarilo overiť, preto sú presné údaje neoverené. Druh nie je v CITES, no India zakazuje export živých vtákov (Wildlife Protection Act 1972), takže legálne dostupné jedince pochádzajú výhradne zo šľachtiteľských línií mimo Indie — pri kúpe vyžaduj preukaz pôvodu (odchov v zajatí, generácia F2/F3) a krúžok. Pred kúpou kontaktuj špecialistov na mäkkozoby v rámci SZCH alebo európskych spolkov.

Špecialistov na mäkkozoby (softbilly) a timáliovité v SR/ČR, Nemecku, Holandsku a Belgicku — voliérovo odchované, krúžkované jedince s preukazom pôvodu
Chovateľské burzy a výstavy exotického vtáctva (ZO SZCH, ČSCH, COM-affiliated kluby) — možnosť odborného poradenstva a porovnania
Inzertné servery iFauna.cz, Bazos.sk, Vogelmarkt.de — over vek, pôvod, krúžok a generáciu odchovu; ponuky sú však veľmi zriedkavé
Na čo si dať pozor Prúžkavec húštinový je v chove mimoriadne vzácny — ponuky sú sporadické a treba na ne aktívne čakať cez kontakty medzi chovateľmi mäkkozobov. Pohlavie je vzhľadom na minimálny dimorfizmus ťažké určiť podľa vzhľadu — spoľahlivejšie je DNA-sexovanie alebo posúdenie podľa správania (samec býva aktívnejší pri speve a duetoch). Kupuj vždy pár od skúseného chovateľa. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami, čistým okolím kloaky a bez známok dýchavičnosti. Nevyhnutne vyžaduj doklad o odchove v zajatí a krúžok — India zakazuje export, takže divo odchytené jedince by boli nelegálne.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Prúžkavec húštinový 22–24 cm Minla červenochvostá 13–14 cm Mesia striebrolíca 16–18 cm Timáliovec bielohrdlý 26–29 cm Vestár dlhochvostý 30–35 cm
Prúžkavec húštinový Minla červenochvostá (Minla ignotincta) Mesia striebrolíca (Leiothrix argentauris) Timáliovec bielohrdlý (Pterorhinus albogularis) Vestár dlhochvostý (Heterophasia picaoides)
Dĺžka22–24 cm13–14 cm16–18 cm26–29 cm30–35 cm
Váha33–38 g13–18 g22–30 g60–80 g30–47 g
Dožitiedo 9 rokov (v zajatí)presné údaje neoverenédo 8 rokov (v zajatí)presné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosť3/53/52/53/53/5
Stav IUCNIUCN LC (trend klesajúci), CITES nelistovanýIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaStredne veľký mäkkozob s hrdzavým čelom, popolavohnedým temenom, červenohnedým chrbtom a výraznými čiernymi priečnymi pruhmi na krídlach a chvoste; spodina plavohnedá; pohlavne takmer monomorfnýDrobnejší pestrý mäkkozob — sivá hlava s tmavým temenom, biele líca, žlté boky a krídla s červeným lemom a červeným chvostom; nápadnejšie sfarbený než prúžkavecPestrý mäkkozob — striebristobiele líca, oranžovo-žlté hrdlo a prsia, červené pásky na krídlach; výrazne farebnejší a v chove oveľa bežnejší než prúžkavecVäčší hnedosfarbený sojkovec (laughingthrush) s výrazným bielym hrdlom a hrudou a rozcuchaným chocholíkom; robustnejší než prúžkavec, bez krídlových pruhovŠtíhly sivý mäkkozob s veľmi dlhým chvostom a bielou škvrnou na krídle; elegantný, výrazne dlhší chvost než prúžkavec, bez čiernych krídlových pruhov
AreálHimaláje (Nepál, Bhután, SV India, Mjanmarsko, marginálne JZ Čína), 600–2 600 m; vzácny voliérový softbill, prevažne hmyzožravý, melodický spev s duetmiHimaláje a JV Ázia (Nepál po Čínu, Mjanmarsko, Vietnam); menšia a pestrejšia príbuzná timáliovitá, podobné horské lesyHimaláje a JV Ázia; populárny voliérový softbill (silver-eared mesia), nenáročnejší a dostupnejší než prúžkavec húštinovýHimaláje a J Čína; väčší príbuzný mäkkozob z tej istej čeľade, hlučný, žije v skupinkách v podrasteHimaláje a JV Ázia; dlhochvostý príbuzný (long-tailed sibia) z horských lesov, pohybuje sa v aktívnych kŕdľoch v korunách

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchavičnosť, letargia, nechutenstvo, chudnutie, chrapľavý hlas

Plesňová infekcia dýchacích ciest, na ktorú sú mäkkozoby (softbilly) obzvlášť náchylné — zdrojom býva plesnivé mäkké krmivo, vlhká podestielka alebo zatuchnutý hmyz. Prevencia: čerstvé, suché krmivo podávané v malých dávkach, hygienická voliéra, dobrá ventilácia a denné odstraňovanie zvyškov mäkkej pasty. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a vyžaduje aviárneho veterinára.

Hemochromatóza (preťaženie železom)
vysoká

Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), dýchavičnosť, chudnutie, náhle úhyny

Ukladanie nadbytočného železa v pečeni — typické ochorenie mäkkozobov pri nevhodnej strave s vysokým obsahom železa. Prevencia: kvalitná softbill pasta s nízkym obsahom železa, ovocie bohaté na vitamín C (papája) podporujúce vylučovanie, vyhýbať sa krmivám obohateným železom. Stav je dlho skrytý a často sa odhalí až pri pitve — preto je správna strava kľúčová.

Podchladenie a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Hoci je prúžkavec húštinový himalájsky druh, ktorý znáša mierny chlad, neznáša mráz, prievan ani dlhotrvajúce vlhko. Podchladenie otvára cestu nasadajúcim bakteriálnym a plesňovým infekciám. Prevencia: krytá, mrazuvzdorná (min. +5 °C) a bezprievanová zimná časť voliéry; vonkajšia voliéra plne len v teplejšej časti roka.

Parazity (črevné a krvné, vzdušníkové roztoče)
stredná

Príznaky: Chudnutie napriek chuti do jedla, riedky trus, zhoršená kondícia, pri roztočoch klikavé dýchanie

Mäkkozoby prijímajúce živý hmyz sú vystavené riziku endoparazitov a roztočov. Prevencia: karanténa nových vtákov 2–4 týždne, pravidelná kontrola trusu, hygiena voliéry a kvalitný zdroj hmyzu. Pri podozrení (chudnutie, klikavé dýchanie) odber vzorky trusu a liečba pod dohľadom aviárneho veterinára (napr. ivermektín pri roztočoch).

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
stredná

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť), chlade alebo u príliš mladých či vyčerpaných samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc; prevencia: sépiová kosť a grit trvalo k dispozícii, dostatok vápnika a tepla v hniezdnej sezóne.

Prevencia Prúžkavec húštinový je pri správnej starostlivosti pomerne odolný voliérový mäkkozob, no na rozdiel od zrnožravých piniek je citlivejší na kvalitu stravy a hygienu. Zdravie stojí na štyroch pilieroch: (1) Správna softbill strava — kvalitná pasta s nízkym obsahom železa (prevencia hemochromatózy), dostatok živého hmyzu a ovocie bohaté na vitamín C (papája). (2) Hygiena — mäkké krmivo a hmyz rýchlo plesnivejú; denne odstraňuj zvyšky, čisti misky a podestielku (prevencia aspergilózy). (3) Teplo a sucho — himalájsky druh znáša mierny chlad, ale nie mráz, prievan a vlhko; zabezpeč krytú mrazuvzdornú zimnú časť (min. +5 °C). (4) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne a pravidelná kontrola trusu — riziko parazitov a roztočov. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Prúžky dali druhu meno — anglický názov barwing aj slovenské prúžkavec odkazujú na výrazné čierne priečne pruhy na sýtohnedých krídlových perách a chvoste. Tento znak zdieľa celý rod Actinodura a je jeho najspoľahlivejším diagnostickým znakom v teréne.

2

Hrdzavé čelo v názve — anglický prívlastok rusty-fronted (hrdzavočelý) odkazuje na hrdzavé sfarbenie čela a uzdičiek (rusty-rufous). V kombinácii s čiernymi pruhmi na krídlach to umožňuje odlíšiť druh od príbuzných prúžkavcov ako Actinodura waldeni (prúžkované hrdlo) či A. souliei (prúžkovanejší chrbát).

3

Šplhá ako sýkora — prúžkavec húštinový sa v podraste a strednej vrstve lesa pohybuje neúnavným šplhaním a prehľadáva každú štrbinu v kôre spôsobom pripomínajúcim sýkory. Toto aktívne hľadanie hmyzu je typickým prejavom druhu a robí ho atraktívnym voliérovým vtákom.

4

Štyri poddruhy naprieč Himalájami — druh sa delí na 4 poddruhy: nominátny egertoni (Nepál–Bhután–SV India), lewisi (Mishmi Hills), khasiana (Meghálaja a okolie) a ripponi (Mizoram, Mjanmarsko, Jünnan). Historická Fauna of British India uznávala len 3 — lewisi bol vyčlenený neskôr.

5

Pomenovaný po britskom dôstojníkovi — druh opísal John Gould v roku 1836 z Himalájí a pomenoval ho po sirovi Phillipsovi de Malpasovi Greyovi Egertonovi, britskom dôstojníkovi a prírodovedcovi. Latinský aj viaceré cudzojazyčné názvy (napr. francúzsky Actinodure d'Egerton) toto venovanie zachovávajú.

6

Spevák s duetmi — na rozdiel od mnohých nenápadných timáliovitých má prúžkavec húštinový melodický a pomerne hlasný repertoár s tendenciou k párovým duetom. Na portáli Xeno-canto je k dispozícii vyše 26 nahrávok jeho hlasu, čo svedčí o jeho vokálnej výraznosti.

7

Mäkkozob, nie zrnožravec — prúžkavec húštinový je softbill (mäkkozob), ktorý sa živí prevažne hmyzom, ovocím a bobuľami, nie suchými semenami. To z neho v chove robí náročnejší druh než bežné zrnožravé pinky — vyžaduje špecializované mäkké krmivo a živý hmyz.

8

Himalájsky otužilec — ako vták horských lesov žijúci až do 2 600 m n. m. znáša mierny chlad lepšie než tropické druhy, čo z neho robí kandidáta na vonkajšiu voliéru počas teplejšej časti roka. Na zimu však potrebuje krytú mrazuvzdornú časť (min. +5 °C).

9

Vzácnosť v avikultúre — napriek tomu, že IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený, je prúžkavec húštinový v európskej avikultúre extrémne zriedkavý. India zakazuje export živých vtákov (Wildlife Protection Act 1972), takže legálne dostupné jedince pochádzajú výhradne zo šľachtiteľských línií mimo Indie.

Taxonomická klasifikácia

species Prúžkavec húštinový (Actinodura egertoni)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Leiothrichidae (timáliovité)
Rod Actinodura Gould, 1836
Druh Actinodura egertoni (Gould, 1836)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — himalájsko-indočínsky druh, chovaný len v zajatí ako voliérový mäkkozob (softbill)
Poddruhy Rozoznávajú sa 4 poddruhy: nominátny egertoni (centrálny Nepál po Bhután a SV Indiu), lewisi (Mishmi Hills, Arunačalpradéš a SZ Mjanmarsko), khasiana (Meghálaja, J Assam, Nágáland, Manípúr) a ripponi (Mizoram, JZ a SV Mjanmarsko, Z Jünnan v Číne). Historická literatúra (Fauna of British India) uvádzala 3 poddruhy; Birds of the World a Avibase dnes uznávajú 4 (lewisi je samostatný). Druh opísal John Gould v roku 1836 z Himalájí a pomenoval ho po britskom dôstojníkovi a prírodovedcovi sirovi Phillipsovi de Malpasovi Greyovi Egertonovi.
Avibase_ID 34B1C50CDF7D55FD

? Často kladené otázky

Nie — prúžkavec húštinový nie je vhodný pre trvalý chov v malej klietke. Je to veľmi aktívny mäkkozob, ktorý potrebuje priestor na šplhanie a lietanie; odporúčané sú voliéry s rozmermi aspoň 300 × 100 × 200 cm alebo väčšie, s hustou vegetáciou a viacerými úrovňami posadiek. Ideálna je vonkajšia letná voliéra s krytou, mrazuvzdornou zimnou časťou. V malej klietke vták trpí nedostatkom pohybu a podnetov.

Charakteristická je kombinácia hrdzavého čela a uzdičiek (odtiaľ rusty-fronted) s čiernymi priečnymi pruhmi na krídlach a chvoste (spoločné celému rodu Actinodura). Od príbuzných druhov ho odlíšiš takto: Actinodura waldeni má prúžkované hrdlo, A. souliei má prúžkovanejší chrbát. Prúžkavec húštinový má hrdlo bledé jednofarebné a hrdzavé čelo — to je rozhodujúci znak.

Je to mäkkozob (softbill), nie zrnožravec — základom je kvalitná insektivórna softbill pasta (Orlux, CéDé, Slaats) doplnená živým hmyzom (cvrčky, múčne červy), čerstvým ovocím (najmä papája ako zdravotný doplnok, ďalej hruška, jablko, hrozno, fíky) a sezónnymi bobuľami. Suché semená mu nesvedčia. Počas hniezdenia výrazne zvýš podiel živého hmyzu. Voľ pastu s nízkym obsahom železa (prevencia hemochromatózy).

Najvyššie zaznamenané dožitie v zajatí je 9 rokov (zdroj: oiseaux.net). Pri správnej starostlivosti — priestranná voliéra, kvalitná softbill strava, teplo a hygiena — sa môže dožiť vysokého veku. Údaje o dožití vo voľnej prírode nie sú spoľahlivo doložené (presné údaje neoverené).

Ako himalájsky horský druh (žije až do 2 600 m n. m.) znáša mierny chlad lepšie než tropické vtáky, takže vonkajšia voliéra je vhodná počas teplejšej časti roka. Neznáša však mráz, prievan ani dlhotrvajúce vlhko. Na zimu mu zabezpeč krytú, suchú a mrazuvzdornú časť voliéry (min. +5 °C). Náhle ochladenie môže viesť k respiračným infekciám.

Druh nie je explicitne zaradený v prílohách CITES (overenie pred prípadným dovozom sa však odporúča — presné údaje neoverené). V SR sa prirodzene nevyskytuje, takže zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody sa naňho nevzťahuje. India zakazuje export živých vtákov (Wildlife Protection Act 1972), preto legálne dostupné jedince v Európe pochádzajú zo šľachtiteľských línií — pri kúpe vyžaduj doklad o odchove v zajatí a krúžok.

Skôr nie — je to stredne náročný voliérový mäkkozob pre skúsenejšieho chovateľa. Na rozdiel od zrnožravých piniek vyžaduje špecializovanú softbill stravu, pravidelný prísun živého hmyzu, priestrannú voliéru a je citlivejší na kvalitu krmiva (riziko hemochromatózy) aj hygienu (riziko aspergilózy). Pre chovateľa so skúsenosťou s mäkkozobmi je to však vďačný, aktívny a hlasovo zaujímavý druh.

ZDROJ: Avibase (Actinodura egertoni — prúžkavec húštinový, ID 34B1C50CDF7D55FD, lang=SK, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=34B1C50CDF7D55FD&lang=SK), IUCN Red List (Actinodura egertoni — Leas

 Video — Prúžkavec húštinový

Prúžkavec húštinový (Actinodura egertoni) — video o speve a chove

Prúžkavec húštinový (Actinodura egertoni) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Rusty-fronted Barwing, Česky:   timálie rezavošedá, Nemecky:   Rotstirnsibia / Roststirn-Meisenhäherling, Španielsky:   Actinodura de Egerton / Sibia de Egerton, Francúzsky:   Actinodure d'Egerton, Taliansky:   Alabarrata fronteruggine, Holandsky:   Grijskopstreepvleugel, Portugalsky:   asa-malhada-ruivo, Poľsky:   prążkopiór rdzawoczelny, Maďarsky:   rőthomlokú szalagostimália, Rusky:   Рыжелобый пестрокрыл, Japonsky:   クリビタイシマドリ (kuribitaishimadori), Čínsky:   锈额斑翅鹛, Latinsky:   Actinodura egertoni Gould, 1836