pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra)

muchárovité

pŕhľaviar červenkastý

Saxicola rubetra — sťahovavý spevavec vlhkých lúk s výrazným bielym superciliom a oranžovou hruďou samca — hniezdič Európy, zimujúci v tropickej Afrike; voľne žijúci druh chránený zákonom SR

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern — najmenej ohrozený (hodnotenie BirdLife International pre IUCN, 2024). Napriek klesajúcemu trendu populácia neprekračuje prahy pre kategóriu zraniteľnosti. Odhadovaná veľkosť populácie: 17 000 000–28 999 999 dospelých jedincov. Trend: klesajúci. Hlavné hrozby: agrointenzifikácia, predčasné kosenie lúk, strata poloprirodzených trávnikov. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka12–14 cm
Hmotnosť13–26 g
Rozpätie krídel21–25 cm
Dožitiepriemer 2 r; max. zaznamenaný 6,9 r vo voľnej prírode
Zimoviskotropická subsaharská Afrika
IUCNLC — najmenej ohrozený (klesajúci trend)
CITESbez zápisu
Ochrana SRchránený druh, spolocenska hodnota 500 EUR (zákon 543/2002 Z. z.)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

70% 15% 10% STRAVA zloženie
Hmyz — chrobáky, motýle, dvojkrídlovce, vážky a ďalší lietajúci a pozemný hmyz; základ stravy počas celého roka, lovený z vyhliadkového posedu 70%
Pavúky a iné bezstavovce — pavúky, stonožky, drobné chrobáky v podrastu a na zemi 15%
Červy, slimáky a iné pôdne bezstavovce — dáždovníky, malé slimáky a slimačníky zbierané na zemi 10%
Plody a bobule — ostružiny a iné sezónne plody; doplnok stravy predovšetkým na jeseň pred odletom 5%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz všetkých skupín — chrobáky, motýle, dvojkrídlovce (muchy, komáre), vážky, blanokrídlovce; základ stravy (80–90 % potravy)
  • Pavúky a ďalšie drobné bezstavovce zbierané v podrastu a na zemi
  • Červy, malé slimáky a pôdne bezstavovce — zbierané z povrchu pôdy alebo trávy
  • Plody — ostružiny a iné bobule; sezónny doplnok stravy predovšetkým na jeseň

Zakázané potraviny

  • Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie chovateľský návod
  • Potrava ošetrená pesticídmi alebo insekticídmi — priamy smrteľný vplyv na hmyz = strata potravy pre pŕhľaviara
  • Ľudská spracovaná potravina — nevhodná pre voľne žijúce spevavce
Tip od odborníka Pŕhľaviar červenkastý je prevažne hmyzožravec (insektivórum) — asi 80–90 % stravy tvorí hmyz a ďalšie bezstavovce (pavúky, červy, slimáky). Loví ich z vyhliadkových posedov (kríky, tyče, ploty) — vyráža krátkym zostupom na zem alebo skokom za korisťou. Na jeseň pred odletom konzumuje aj plody a bobule (ostružiny). Druh nie je klietkový — tieto informácie opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pŕhľaviar červenkastý je aktívny, no nie hlučný spevavec — spev ozýva z vyvýšených posedov od príchodu do odletu (apríl–júl). Pozoruhodné je, že jeho spev je mimetický: napodobňuje hlasy aspoň 12 iných druhov vtákov. Alarm „hue-tac-tac“ je kratší a mäkší ako u príbuzného pŕhľaviara čiernohlavého. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pŕhľaviar červenkastý je plne voľne žijúci plachý spevavec — v prírode je nedôverčivý voči ľuďom. Nie je maznavý druh ani domáci miláčik. Akýkoľvek fyzický kontakt s človekom preňho znamená extrémny stres. Druh sa nechová.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi čulý a aktívny vták — neustále mení posedy, vyráža za hmyzom, bobtá chvostom a krídelkami. Je to sťahovavý druh prekonávajúci dlhé vzdialenosti medzi Európou a tropickou Afrikou.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pŕhľaviar červenkastý nenapodobňuje ľudskú reč — jeho mimetický spev zahŕňa hlasy iných vtákov, nie ľudskú reč. Ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pŕhľaviar červenkastý má výrazný mimetický spev — zmesou jemných piskľavých hvízdov, cvaknutí a škrípavých zvukov napodobňuje hlasy aspoň 12 iných druhov vtákov. Spieva z vyvýšených posedov (kríky, ploty, tyče) od príchodu do obehu (apríl–júl). Alarmový hlas je opisovaný ako „hue-tac-tac“ — cvakavé „tac“ je mäkšie a menej hrubé než u pŕhľaviara čiernohlavého (Saxicola rubicola). Na zimoviskách spieva len príležitostne, predovšetkým na konci zimy pred odletom. Nenapodobňuje ľudskú reč.

Dokáže hovoriť? Pŕhľaviar červenkastý nenapodobňuje ľudskú reč. Jeho spev je mimetický (napodobňuje hlasy iných vtákov), no nie ľudskú reč. Ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným vokálnym repertoárom.

Typické zvuky

  • Mimetický spev z vyvýšeného posedu — zmesou jemných hvízdov, cvaknutí a škrípavých zvukov; repertoár zahŕňa imitácie hlasov aspoň 12 iných druhov vtákov; spieva apríl–júl
  • Alarmový hlas hue-tac-tac — kontaktné a poplachové volanie; cvakavé tac je mäkšie než u príbuzného pŕhľaviara čiernohlavého; vydáva ho obidve pohlavia
  • Tiché kontaktné hlasy počas zimoviska — na zimoviskách v Afrike spieva len zriedka, najčastejšie koncom februára/marca pred odletom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jarný prílet z afrických zimovísk (koniec apríla – polovica mája). Samce prichádzajú skôr, obsadzujú teritóriá a začínajú spievať. Prechod cez Saharu a Stredozemné more je náročný — dostatok stopoverov je kľúčový pre prežitie.
Tok a dvorenie — samce spievajú z vyvýšených posedov (kríky, ploty, tyče). Spev je mimetický, napodobuje hlasy najmenej 12 iných druhov vtákov. Párenie sa odohráva krátko po prílete.
Hniezdna sezóna — hniezdo na zemi, ukryté v hustej nízkej vegetácii. Znáška 4–7 modrozelených vajec (zvyčajne 5–6), inkubácia 11–14 dní (samica), obaja rodičia kŕmia mláďatá.
Odchov mláďat — mláďatá opúšťajú hniezdo po 13–14,5 dňoch, no plne nelieta ešte 3–5 dní. Rodičia ich kŕmia ďalšie 2 týždne po opustení hniezda. Spravidla jedna znáška ročne.
Pelichanie po hniezdnej sezóne — dospelé vtáky prechádzajú kompletným pelichaním (od konca júla). Zvýšená potreba potravy, záťaž dlhej migrácie.
Jesenný odlet (polovica augusta – polovica septembra, ojedinele do októbra). Vtáky odlietajú do tropickej subsaharskej Afriky — prechod Sahary je kritickým úsekom putovania.
Zimovanie v Afrike (september/október – február/marec) — hlavne vlhká zóna Afriky od Senegalu po Keňu a Zambiu. Občasný spev na zimoviskách koncom zimy pred odletom.

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop
Otvorené extenzívne lúky a pasienky s kríkmi — vlhké lúky s rozptýlenými krovitými porastmi (hloh, borievka, vres, štiav, lopúch), horské a podhorské lúky, vresoviská, mladé odrastanice lesných sadbíc
Pŕhľaviar červenkastý obýva otvorené krajiny s minimálne obrábanou pôdou — extenzívne vlhké lúky a pasienky s rozptýlenými kríkmi alebo vysokými bylinami, ktoré mu slúžia ako vyhliadkové posedy (hloh, borievka, ostrovce tŕstia, ploty, tyče). Druhou podmienkou je dostatok hmyzu — závisí teda od biotopov bez pesticídov. V SR osídľuje vlhké lúky od nížin po výšku asi 1 600 m n. m.; v záp. Európe ustúpil predovšetkým do podhorských a horských oblastí.
Hniezdny areál
Európa a záp. Ázia — od Írska a severného Portugalska po rieku Ob pri Novosibirsku; od severného Nórska po strednú Španielsku, strednú Itáliu, severnú Grécku a Kaukaz
Areál hniezdenia pokrýva takmer celú Európu a záp. Áziu. Na Slovensku hniezdi na väčšine územia — najhustejšie osídlenie na vlhkých lúkach podhorských oblastí a v horách. Zimovisko: tropická subsaharská Afrika od Senegalu po Keňu a Zambiu; menšia časť zimuje v sev. Afrike (Maroko, Alžírsko, Tunisko).
Migrácia
Diaľkový sťahovavý druh — jarný prílet apríl–máj, jesenný odlet august–september
Pŕhľaviar červenkastý je diaľkový migrant prekonávajúci každý rok Saharu a Stredozemné more. Jarný prílet do SR: koniec apríla – polovica mája. Jesenný odlet: polovica augusta – polovica septembra (ojedinele do októbra). Zimuje v tropickej Afrike (september/október – február/marec). Okrúžkovaný jedinec prekonával 5 465 km zo Škótska do Ghany.
Správanie a aktivita
Diurnálny; loví z vyvýšených posedov; cuká chvostom a krídelkami; zbiera potravu väčšinou zo zeme
Pŕhľaviar červenkastý je denný aktívny lovecký druh. Typicky sedí na vrcholku kríka, tyče alebo plotového stĺpika a odtiaľ sleduje okolie; let na zem za korisťou alebo krátky skok za lietajúcim hmyzom. Charakteristicky bobtá chvostom a krídelkami — ukazuje biele bázy chvostových pier, čo slúži ako vizuálny signál. Je teritoriálny; mimo hniezdneho obdobia je prevažne samotársky.
Hniezdenie a hniezdo
Hniezdo na zemi v hustej nízkej vegetácii — z trávy, machu, vystlané zvieracími vlasmi; 4–7 modrozelených vajec; inkubácia 11–14 dní samica
Hniezdo je pohárkovitého tvaru, uložené na zemi v hustej vegetácii, zvyčajne pri päte kríka alebo v trstinovitom trstí. Buduje ho výhradne samica z vysušených travín, lístkov a machu, vnútri vystlaná vlasmi a jemnými vláknami. Vajcia sú modrozelené, oválne a mierne lesklé (4–7 ks, zvyčajne 5–6). Inkubuje výhradne samica 11–14 dní; obaja rodičia kŕmia mláďatá. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 13–14,5 dňoch (ešte nemôžu lietať) a sú závislé na rodičoch ďalšie 2 týždne. Spravidla jedna znáška ročne.
Právna ochrana a CITES
IUCN LC (klesajúci trend); zákon SR 543/2002 Z. z.: chránený druh, spoločenská hodnota 500 €; CITES: bez zápisu
Globálne je druh hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC), no populačný trend je klesajúci — odhadovaných 17–29 miliónov dospelých jedincov (BirdLife 2024). Na Slovensku je zákonom chránený (zákon 543/2002 Z. z.) so spoločenskou hodnotou 500 €. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V záp. Európe patrí medzi najrýchlejšie ustupujúce vtáky poľnohospodárskej krajiny.

Rozmnožovací cyklus

Tok a prílet
Koniec apríla – polovica mája (zdroj: Wikipedia EN, BTO)

Samce prichádzajú z Afriky skôr ako samice a obsadzujú teritóriá na lúkach. Tok prebieha z vyvýšených posedov — kríkov, tyčí, plotov — odtiaľ samec spieva mimetickým spevom (napodobňuje hlasy 12 iných druhov). Párenie nastáva krátko po prílete.

Hniezdo a znáška
Znáška: zvyčajne máj (priemerný dátum prvej znášky v UK: 25. mája); 4–7 vajec (zvyčajne 5–6); zdroj: BTO, Wikipedia EN

Samica buduje hniezdo sama na zemi v hustej nízkej vegetácii — z trávy, lístkov a machu, vnútri vystlaná zvieracími vlasmi. Vajcia sú modrozelené, oválne, mierne lesklé; rozmery cca 19 × 14 mm, hmotnosť 2,1 g. Kladie 4–7 vajec (zvyčajne 5–6). Spravidla jedna znáška ročne.

Inkubácia
11–14 dní (Wikipedia EN uvádza 11–14 dní; BTO/Songbird Survival uvádza 13 dní — diskrepancia: BTO pravdepodobne uvádza priemerný čas); výhradne samica

Na vajíčkach sedí výhradne samica. Wikipedia EN uvádza inkubačné obdobie 11–14 dní, BTO a Songbird Survival uvádzajú 13 dní (pravdepodobne priemerná hodnota v rámci rozmedzia). Samec hájí teritórium a pomáha kŕmiť samicu.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo 13–14,5 dní po vyliahnutí; plný let dosahujú okolo 17.–19. dňa (zdroj: Wikipedia EN, BTO)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia takmer výhradne hmyzom. Hniezdo opúšťajú po 13–14,5 dňoch (ešte nemôžu lietať) a ukrývajú sa v trávnatých trsiach, kde ich rodičia kŕmia ďalej. Plne lietajú okolo 17.–19. dňa od vyliahnutia a zostávajú závislé ešte 2 týždne.

Juvenilný šat a pohlavná dospelosť
Hniezdenie od prvého roku života (zdroj: Wikipedia EN)

Mláďatá v prvom šate sú podobné samiciam — bledší vrch tela, menej výrazné supercilium. Dospelé sfarbenie nadobúdajú po prvom pelichaní. Pohlavná dospelosť nastáva v prvom roku života; priemerné dožitie vo voľnej prírode sú 2 roky, maximálny zaznamenaný vek je 6 rokov 1 mesiac 13 dní (okrúžkovaný jedinec, BTO 2019); AnAge uvádza 6,9 roka (Fransson et al. 2010 EURING).

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — pŕhľaviar červenkastý je voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Pŕhľaviar červenkastý nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho plachého spevavca chráneného zákonom SR. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode na vlhkých lúkach a pasienkoch, bez rušenia vtáka.

1

Pŕhľaviar červenkastý sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a neruš vtáka počas spevu ani pri zemi kde môže byť hniezdo

3

Nikdy nehľadaj hniezdo na zemi — pošliapanie alebo nadmerná prítomnosť ľudí spôsobuje opustenie hniezda

4

Rešpektuj voľne žijúce vtáky — chytanie a držba sú na Slovensku zakázané (zákon 543/2002 Z. z.)

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pŕhľaviar červenkastý 12–14 cm Pŕhľaviar čiernohlavý 11,5–13 cm Skaliar pestrý 14,5–16 cm Saxicola torquatus 11,5–13 cm
Pŕhľaviar červenkastý Pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola rubicola) Skaliar pestrý (Oenanthe oenanthe) Saxicola torquatus (africký pŕhľaviar — African Stonechat)
Dĺžka12–14 cm11,5–13 cm14,5–16 cm11,5–13 cm
Váha13–26 g13–17 g17–30 g13–17 g
Dožitiepriemer 2 r; max. zaznamenaný 6,9 r vo voľnej prírodepresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci sťahovavý druh — hniezdi v SR, zákonom chránený (500 €)voľne žijúci druh, hniezdi v SRvoľne žijúci sťahovavý druh, hniezdi v SR (hory)voľne žijúci druh, mimo SR
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend), CITES bez zápisuIUCN LC, CITES bez zápisuIUCN LC, CITES bez zápisuIUCN LC, CITES bez zápisu
PovahaVýrazný biely nadočný prúžok (supercilium), samec: oranžovo-okrové hrdlo a hruď, hnedo-škvrnité krídla, biela báza vonkajších chvostových pier; samica: bledšia, okrové superciliumSamec: výrazná čierna hlava bez dlhého supercilia (krátke biele lícne škvrny), sýto oranžová hruď, biele krídelné škvrny; pŕhľaviar čiernohlavý NEMÁ biele bázy chvostových pier (tmavý chvost); samica bledšia; telo „baňatejšie“, kratšie krídla než S. rubetraVýrazná biela záď a biela báza chvosta tvorí výrazný vzor (tmavé T); samec sivohnedý vrch, čierne krídla a maska; výrazne väčší a štíhlejší než pŕhľaviar; obýva skalnaté otvorené biotopy, nie vlhké lúkyDonedávna považovaný za jeden druh so S. rubicola; samec s čiernou hlavou, bielym golierom a sýtou oranžovou hruďou; africké populácie; v SR sa nevyskytuje
AreálHniezdisko: Európa a záp. Ázia (vrátane SR); zimovisko: tropická subsaharská Afrika; diaľkový migrantHniezdisko: záp. a stredná Európa, Stredomorí, Kaukaz; čiastočný migrant (niektoré populácie stále); v SR hniezdnik aj zimujúci vtáciHniezdisko: rozsiahle cirkumpolárne; v SR horské a podhorské kamenité biotopy; zimovisko: tropická AfrikaSubsaharská Afrika — stály rezident; niektoré populácie čiastočne sťahovavé; zimovisko S. rubetra sa prekrýva s areálom S. torquatus

Choroby a prevencia

Predácia hniezda na zemi
stredná

Príznaky: Strata vajec alebo mláďat — predátori: lasica, hranostaj, vrany, straky, drobné dravce (sokol kobcov)

Pŕhľaviar červenkastý kladie hniezdo na zem do hustej vegetácie, čo ho robí zraniteľným voči pôdnym predátorom (lasica, hranostaj) aj vtáčím (vrany, straky, merlin). Hniezdna úspešnosť je premenlivá a silne závisí od štruktúry vegetácie a absencii predátorov.

Strata hniezda kosením
vysoká

Príznaky: Mechanické zničenie hniezda sekaním trávy; strata celej znášky alebo mláďat

Predčasné kosenie lúk je hlavnou príčinou poklesu populácie v záp. Európe. Senosekanie pred 15. júlom ničí aktívne hniezda a znižuje úspešnosť hniezdenia na nulu. Ekologické manažmentové opatrenia (odložené kosenie po 15. júli) sú kľúčové pre zachovanie druhu.

Strata potravy vplyvom pesticídov
stredná

Príznaky: Znížená dostupnosť hmyzu na hniezdnych biotopoch; mláďatá podvyživené

Používanie insekticídov v intenzívnom poľnohospodárstve výrazne znižuje hustotu hmyzu na lúkach. Keďže pŕhľaviar kŕmi mláďatá takmer výhradne hmyzom, nedostatok potravy vedie k zníženiu hmotnosti mláďat a zhoršenej hniezdnej úspešnosti.

Suchá na africkej zimoviskách
stredná

Príznaky: Nižší prírastkový stav (jarný prílet) po rokoch so slabými zrážkami v sahel-zóne

Prežitie na afrických zimoviskách (vlhká zóna Afriky — Sahel a tropická Afrika) závisí od dostupnosti potravy a vody. Klimaticky podmienené suchá v subsaharskej Afrike negatívne ovplyvňujú zimujúce populácie a prispievajú k poklesu početnosti v Európe.

Vyčerpanie pri migrácii cez Saharu
stredná

Príznaky: Nájdené vyčerpané alebo mŕtve vtáky na stopoveroch; pokles príletov pri nepriaznivom počasí

Pŕhľaviar červenkastý musí prekonať Saharu a Stredozemné more bez dostupnosti potravy a vody. Dostatočné stopoverové plochy (oázy, pobrežné biotopy) sú nevyhnutné pre úspešnú migráciu. Klimatické zmeny a desertifikácia ohrozujú tieto stopovery.

Prevencia Pŕhľaviar červenkastý je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Kľúčovými hrozbami sú predčasné kosenie lúk, pesticídy, predácia hniezda a nevhodné podmienky na zimoviskách. Ak nájdeš vyčerpaného jedinca počas migrácie, nemanipuluj s ním svojvoľne — kontaktuj záchranné centrum pre zranené zvieratá.

Zaujímavosti

1

Mimetický spevák — spev pŕhľaviara červenkastého je pozoruhodný tým, že obsahuje napodobneniny hlasov aspoň 12 iných druhov vtákov. Tento jav — mimetizmus v speve — sa pripisuje sexuálnemu výberu: samce s väčším repertoárom môžu byť pre samice atraktívnejšie.

2

Sahara na dvakrát ročne — každý rok pŕhľaviar červenkastý prekonáva Saharu a Stredozemné more pri jesennom i jarnom ťahu. Okrúžkovaný jedinec zo Škótska bol nájdený v Ghane — vzdušnou čiarou 5 465 km. Dostupnosť stopoverov (oázy, pobrežné biotopy) je pre prežitie migrácie kritická.

3

Biele „blikance“ na chvoste — pri každom cukaní chvosta pŕhľaviar odhaľuje výrazné biele bázy vonkajších bočných chvostových pier. Tento vzor slúži ako vizuálny komunikačný signál medzi jedincami — ale aj ako ľahký rozoznávací znak pre pozorovateľov vtákov.

4

Modrozelené vajcia na zemi — hniezdo na zemi ukryté v tráve a machi je v bezprostrednom ohrození pri kosení lúk. Modrozelená farba vajec predstavuje mimikry — splýva so zelenkavým okolím a sťažuje predátorom nájdenie hniezda.

5

Hloh a tŕstie — posedy sú kľúčové — pŕhľaviar červenkastý absolútne potrebuje vyvýšené posedy v blízkosti hniezdiska. Bez kríkov, tyčí alebo plotov nemôže efektívne loviť ani prezentovať sa. Preto z lúk bez akejkoľvek drevinnej štruktúry ustupuje ako prvý.

6

89 % úbytok v Európe od roku 1980 — pŕhľaviar červenkastý patrí medzi druhy, ktoré zaznamenali v záp. Európe katastrofický pokles. V Spojenom kráľovstve klesla populácia o 64 % v rokoch 1995–2024 a druh sa stal vzácnym hniezdičom nížinných oblastí. Hlavnou príčinou je predčasné kosenie lúk pred vyletom mláďat.

7

Krátky život — rýchle tempo — priemerné dožitie pŕhľaviara červenkastého vo voľnej prírode sú len 2 roky, začína sa množiť v prvom roku. Vysoká mortalita je vyvážená rýchlym hniezdením — stratégia r-selekcie typická pre dlhodiaľkových migrantov s neistou prežiteľnosťou.

8

Zákon vs. kuckucia — hoci je pŕhľaviar zákonom chránený, je aj hostiteľom kukučky (Cuculus canorus), ktorá ho parazituje. Kukučka podstrčí vajce do hniezda pŕhľaviara a jeho mláďatá kŕmia obrovského kukučkáča namiesto vlastných potomkov.

Taxonomická klasifikácia

species Pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)
Rod Saxicola Bechstein, 1802
Druh Saxicola rubetra (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy (IOC World Bird List). Hniezdi na väčšine územia SR.
Poddruhy Druh je monotypický — žiadne uznávané poddruhy podľa súčasnej taxonomie IOC. Historicky boli opisované niektoré geografické odchýlky, no v súčasnosti nie sú za poddruhy uznávané.
Avibase_ID A0EDAEA2E89A9A96

? Často kladené otázky

Nie — pŕhľaviar červenkastý je chránený zákonom SR 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 500 €. Odchyt, chov ani predaj nie sú povolené. Druh nie je v prílohách CITES, no je plne zákonom chránený. Nechová sa ani v európskej avikultúre.

Pŕhľaviar červenkastý má výrazný biely nadočný prúžok (supercilium) — dlhší a nápadnejší než u pŕhľaviara čiernohlavého. Ďalší rozdiel: pŕhľaviar červenkastý má bielu bázu vonkajších bočných chvostových pier (viditeľnú pri lete a cukaní chvosta), kým pŕhľaviar čiernohlavý má čistý tmavý chvost bez bielych báz. Pŕhľaviar červenkastý je tiež štíhlejší a má dlhšie krídlové hroty (adaptácia na dlhú migráciu). Samec pŕhľaviara čiernohlavého má výrazne čiernu hlavu bez výrazného supercilia.

Pŕhľaviar červenkastý hniezdi na väčšine územia SR od nížin po výšku asi 1 600 m n. m. Najlepšie miesta sú vlhké extenzívne lúky, pasienky s kríkmi, podhorské doliny a horské chrbty. Výskyt závisí od dostupnosti extenzívne obhospodarovaných lúk bez pesticídov. Na Slovensku má zlý stav populácie v oboch bioregionoch podľa monitorovacích dát.

Hlavnou príčinou je intenzifikácia poľnohospodárstva — predčasné kosenie lúk ničí aktívne hniezda na zemi, pesticídy znižujú dostupnosť hmyzu, odvodnenie vlhkých lúk ničí hniezdne biotopy. Ďalšími hrozbami sú sucho na africích zimoviskách a strata stopoverov počas migrácie cez Saharu. V záp. Európe sa populácia znížila o 89 % od roku 1980.

Zimuje v tropickej subsaharskej Afrike — hlavne vo vlhkej zóne od Senegalu po Keňu a Zambiu. Menšia časť zimuje v severozápadnej Afrike (Maroko, Alžírsko, Tunisko). Na zimoviskách sa zdržiava od septembra/októbra do februára/marca, potom sa vracia do Európy. Jednorazová trasa môže mať viac ako 5 000 km.

Pŕhľaviar červenkastý je prevažne hmyzožravec — asi 80–90 % stravy tvorí hmyz (chrobáky, motýle, muchy, vážky) a ďalšie bezstavovce (pavúky, červy, malé slimáky). Loví ich väčšinou z vyvýšeného posedu (kríky, ploty) krátkym skokom na zem. Na jeseň pred odletom príležitostne konzumuje plody (ostružiny).

ZDROJ: Wikipedia EN (Whinchat, Saxicola rubetra — Linnaeus 1758, čeľaď Muscicapidae, dĺžka 12–14 cm, hmotnosť 13–26 g, rozpätie 21–25 cm, samec oranžovo-okrové hrdlo/hruď, silné supercilium, čierny chvost s

 Video — pŕhľaviar červenkastý

pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra) — hlas a správanie v prírode

pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Whinchat, Česky:   bramborníček hnědý, Nemecky:   Braunkehlchen, Španielsky:   Tarabilla Norteña, Francúzsky:   Tarier des prés, Taliansky:   Stiaccino, Holandsky:   Paapje, Portugalsky:   Cartaxo-nortenho, Poľsky:   pokląskwa, Maďarsky:   rozsdás csuk, Rusky:   Луговой чекан, Japonsky:   マミジロノビタキ, Latinsky:   Saxicola rubetra (Linnaeus, 1758)