postriežkar vidlochvostý (Tyrannus forficatus) — ikonický druh južných veľkých planín USA s nožnicovým chvostom —…

Výživa

Hmyz lovený vzduchom (sit-and-sally) — kobylky, chrobáky, vážky, vosy, včely, muchy; základ stravy v hniezdnej sezóne; záber z vyvýšeného posedu, šípový útok, návrat na posedisko 80%

Kobylky a cvrčky zbierané zo zeme alebo nízkeho porastu — dôležitý zdroj bielkovín najmä pri kŕmení mláďat 12%

Bobule a drobné plody — sezónny doplnok, hlavne mimo hniezdnej sezóny a počas migrácie (napr. ligustrum, bodliak) 5%

Drobné pavúky a iné bezstavovce zbierané z vegetácie alebo kôry 3%

Odporúčané potraviny

Kobylky a cvrčky — najdôležitejšia korisť, tvorí viac ako 50 % stravy v sezóne (zdroj: birdfact.com, animaldiversity.org)
Chrobáky, vosy, včely, muchy, vážky — lovené vo vzduchu technikou sit-and-sally zo stĺpa, drôtu alebo vetvy
Húsenice a larvy hmyzu — dôležité pre kŕmenie mláďat v hniezde
Drobné pavúky a stonožky — zbierané z vegetácie pri príležitostnom zbere
Bobule a drobné plody — ligustrum, bodliak, zápcha; sezónne, najmä mimo hniezdenia a na ťahu
Čerstvá voda — druh uprednostňuje otvorenú krajinu s rozptýlenými stromami blízko vody

Zakázané potraviny

Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie kŕmny návod
Pesticídmi zamorená korisť — insekticídy (najmä organofosfáty) v poľnohospodárskej krajine znižujú množstvo koristi a môžu spôsobiť sekundárnu otravu
Plesnivé a hnijúce plody — druh sa im vyhýba; riziko mykotoxínov
Ľudské spracované potraviny — pre drobné hmyzožravé spevavce nevhodné

Tip od odborníka Postriežkar vidlochvostý je výrazný hmyzožravec (insektivórum) s dominujúcou loviaceou technikou sit-and-sally: sedí na vyvýšenom posedu (drôt, plot, vrchol stromu), sleduje okolie pozornými očami, vyráža šípovým letom za korisťou a vracia sa na posedisko. Základ jedálnička tvoria kobylky (viac ako 50 % sezónneho príjmu), chrobáky, vosy, včely a vážky; sezónne dopĺňa menu bobuľami a plodmi. Druh uprednostňuje otvorenú poľnohospodársku krajinu a savany s rozptýlenými stromami, kde má dobrý výhľad na lov. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Postriežkar vidlochvostý je stredne hlasný druh — vydáva ostré chrapľavé hláskovanie kee-kee-kee-kee a krátke štekavé zvuky podobné postriežkarovi východnému. Samec pri toku a obrane teritória volá často a hlasno. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.

Priľnavosť

Postriežkar vidlochvostý je plne voľne žijúci, teritoriálny vták — nie je domáci maznáčik. Akýkoľvek fyzický kontakt s človekom preňho znamená extrémny stres. Druh sa nechová.

Aktivita

Mimoriadne čulý a akrobatický vták — neustále loví hmyz vzdušnými útokmi, samce predvádzajú senzačné tokové lety s plne rozloženým nožnicovým chvostom. Je to diaľkový migrant každoročne prelietajúci tisíce kilometrov medzi USA a strednou Amerikou.

Reč

Postriežkar vidlochvostý nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom ostrých volaní a štekavých hlások. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

Postriežkar vidlochvostý vydáva ostré chrapľavé volania typické pre rod Tyrannus — základné volanie je opisované ako kee-kee-kee-kee (séria rýchlych štekavých zvukov) a kratšie ket alebo pip pri kontakte a poplašení. Samec pri toku a obrane teritória volá hlasno a opakuje sa. Spev je pomerne jednoduchý, bez melodickej komplexity — druh patrí do podrádu suboscines (spodospevavce), kde spev nie je naučený, ale vrodený a stereotypný. Xeno-canto obsahuje overené nahrávky (XC364720, XC684364, XC140965).

Dokáže hovoriť? Postriežkar vidlochvostý nenapodobňuje ľudskú reč ani cudzie melódie. Ide o voľne žijúceho príslušníka suboscines s vrodeným repertoárom ostrých volaní; schopnosť napodobovať reč nemá a ako voľne žijúci druh sa nechová.

Typické zvuky

Kee-kee-kee-kee — základné opakujúce sa ostré chrapľavé volanie, vydávané pri obrane teritória, toku a alarme; pripomína volanie postriežkara východného (Eastern Kingbird)
Krátke ket alebo pip — kontaktná hláska medzi jedincami a pri vyrušení z posedu
Tok — samec pri vzdušných akrobatiách kombinuje ostré štekavé výkriky s rozprestrením nožnicového chvosta; volanie zosilnieva pri strmých vzostupoch a otočkách
Poplašné volanie pri predátorovi — ostré opakované tóny, druh aktívne háni vetroňov, vrany a iné väčšie vtáky zo svojho teritória (agresívne správanie typické pre Tyrannus)

Sezónny kalendár

Jarný prílet na hniezdiská — prvé jedince doliehajú do Texasu a Oklahomy od marca, masový prílet v apríli

Tok a dvorenie (apríl–máj) — samec predvádza senzačné vzdušné akrobacie so široko rozloženým nožnicovým chvostom, strmé výstupy a zostupy s presnými otočkami a občasnými somersaultmi

Hniezdna sezóna (apríl–august) — samica stavia miskovité hniezdo z vetvičiek a trávy vo výške 2–9 m; 3–6 vajec, inkubácia 14–17 dní; možné 2 znášky ročne

Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia mláďatá hmyzom; mláďatá opúšťajú hniezdo po 14–17 dňoch od vyliahnutia

Pelichanie a príprava na odlet — koniec hniezdnej sezóny, zvýšená potreba potravy pred jesennou migráciou

Jesenný odlet na zimoviská — stáda sa presúvajú do južného Mexika, Guatemaly a ďalej do Panamy; niektorí jedinci zimujú na Floride

Zimovanie (december–február) — druh sa zdržiava v otvorených savanách, agrikultúrnej krajine a lesných okrajoch strednej Ameriky od Mexika po Panamu

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop

Otvorené savany, pastviny, poľnohospodárska krajina a cestné koridory s rozptýlenými stromami na južných veľkých planinách USA

Postriežkar vidlochvostý preferuje otvorenú krajinu s dobrým výhľadom — pastviny, poľnohospodárske polia s krovinou, cestné koridory lemované stĺpmi a drôtmi. Vyhýba sa hustému lesu. Vyvýšené posedy (drôty, ploty, vrcholy osamotených stromov, stĺpy) sú kľúčové pre jeho loviace správanie. Hniezdny areál sa nachádza od Texas a Oklahoma po Kansas a južnú Nebrasku; občasný hniezdič v Louisiane a Missouri.

Hniezdny areál

Južné USA: Texas, Oklahoma, Kansas, južná Nebraska; občas Louisiana, Missouri

Jadro hniezdneho areálu tvorí Texas a Oklahoma — Oklahoma uctila druh ako štátneho vtáka. Severná hranica dosahuje po južnú Nebrasku. Wanderers — jedince mimo areálu — boli zaznamenané až v Kanade a vo Florencii (Európa: vzácni vaganti).

Migrácia a zimovisko

Diaľkový migrant — zimuje od južného Mexika po Panamu; vzácne južná Florida

Celá hniezdna populácia je sťahovavá. Jarný prílet na hniezdiská: marec–apríl; jesenný odlet: september–november. Zimuje v strednej Amerike — od južného Mexika (Jalisco, Oaxaca) cez Guatemalu, Honduras, Nikaraguu, Kostariku až po Panamu (vzácne). Malá frakcia zimuje v južnej Floride.

Správanie a aktivita

Čulý, teritoriálny lovič; sit-and-sally z vyvýšeného posedu; agresívna obrana teritória aj voči väčším vtákom

Postriežkar vidlochvostý loví hmyz z posedu (sit-and-sally) — sedí na drôte alebo strome, sleduje okolie, vyráža šípovým letom a vracia sa. Je výrazne teritoriálny — aktívne prenasleduje vrany, orly, jastrabov a iných predátorov zo svojho hniezdneho okrsku. Dlhý chvost funguje ako aerodynamická pomôcka pri rýchlych zmenách smeru v lovi.

Hniezdenie a hniezdny materiál

Miskovité hniezdo z vetvičiek, buriny a trávy, výška 2–9 m; 3–6 vajec, inkubácia 14–17 dní; samica stavia, obaja kŕmia

Hniezdo stavia samica — otvorená miska z vetvičiek, buriny, koreňov a trávy vystlaná jemnejšími materiálmi (vlasy, rastlinný páperie). Umiestňuje sa 2–9 m nad zemou na osamotenom strome, stĺpe alebo mostnej konštrukcii. Vajcia 3–6 (typicky 4–5), biele s hnedosivými skvrnami. Inkubácia 14–17 dní; sedí prevažne samica. Vyletenie za 14–17 dní po vyliahnutí. Možné 2 znášky ročne (apríl–august). Hniezdo môže byť parazitované bufalo špaček hnedým (Molothrus ater).

Právna ochrana a CITES

IUCN LC; CITES: bez zápisu; USA: Migratory Bird Treaty Act; zákon SR 543/2002: nevzťahuje sa

Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC). Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA podlieha Migratory Bird Treaty Act (MBTA) — federálne chránený; chytanie, držba ani obchod bez povolenia sú trestné. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho nevzťahuje (nie je pôvodný ani migrujúci druh SR).

Rozmnožovací cyklus

Tok a vzdušné akrobacie

Apríl–máj (prílet a peak toku, zdroj: Audubon, Wikipedia EN, animaldiversity.org)

Po jarnom prílete (marec–apríl) samec obsadzuje teritórium a predvádza spektakulárne tokové lety: strmé výstupy a zostupy s plne rozloženým nožnicovým chvostom, prudké otočky, príležitostné somersaulty a hlasné volania kee-kee-kee-kee. Tieto akrobatické lety sú jednou z najvýraznejších tokových demonštrácií medzi severoamerickými vtákmi. Chvost sa pri letoch otvára a zatvára ako nožnice — odtiaľ pochádza anglický názov scissor-tail.

Hniezdo a znáška

Znáška 3–6 vajec (typicky 4–5, zdroj: Audubon, birdfact.com); hniezdna sezóna apríl–august; 2 znášky možné

Samica stavia otvorenú miskovitú hniezda z vetvičiek, buriny a trávy, vystlanú vlasmi a rastlinným pápierím. Hniezdo umiestňuje 2–9 m nad zemou na osamotenom strome, stĺpe elektrického vedenia alebo mostnej konštrukcii. Znáša 3–6 vajec (typicky 4–5) s bielym základom pokrytým hnedosivými skvrnami. V sezóne sú možné 2 znášky.

Inkubácia

14–17 dní (zdroj: Audubon, birdfact.com); prevažne samica; animaldiversity.org uvádza 12–14 dní

Na vajíčkach sedí prevažne samica; inkubácia trvá 14–17 dní podľa Audubon a birdfact.com (animaldiversity.org uvádza kratšie 12–14 dní — rozsah závisí od podmienok). Samec strpí príslušnú samica na teritóriu a aktívne háni predátorov aj z diaľky.

Kŕmenie mláďat

Obaja rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo za 14–17 dní (zdroj: Audubon, birdfact.com)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé; obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom a larvami. Mláďatá opúšťajú hniezdo za 14–17 dní po vyliahnutí (Audubon, birdfact.com). Rodičia mláďatá agresívne bránia pred predátormi — aj po vyletení ich ešte istý čas dokrmujú.

Juvenilný šat

Mláďatá a 1. zimný šat — kratší chvost, bledšie sfarbenie

Mladé vtáky sú podobné dospelým, ale majú kratší chvost a bledšie, menej sýte lososovo-ružové sfarbenie bokov a podpazušia. Chvost sa plne vyrastie po prvom pelichaní. Juvenilné jedince pripomínajú postriežkara kráľovského (Western Kingbird) — odlíšiť ich pomáha dlhší chvost a bledší celkový vzhľad.

Pohlavná dospelosť

Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené pre tento druh

Pohlavná dospelosť sa predpokladá v prvom roku života (analógia s príbuznými druhmi Tyrannus). Dožitie vo voľnej prírode je typicky 3–7 rokov; maximálny zaznamenaný vek je 10,9 roka (zdroj: birdfact.com). Oiseaux.net uvádza maximum 9 rokov.

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — postriežkar vidlochvostý je voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Postriežkar vidlochvostý nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o voľne žijúceho, teritoriálneho spevavca, ktorý pri stretnutí s človekom rýchlo ulieta alebo aktívne háni narušiteľa teritória. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode v jeho hniezdnom areáli, bez rušenia vtáka.

1

Postriežkar vidlochvostý sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — nepribližuj sa k hniezdu, neplaš a neruš vtáka

3

Nikdy nenarúšaj hniezdo ani mláďatá (hniezdo zvyčajne vo výške 2–9 m v strome alebo na stĺpe)

4

Rešpektuj voľne žijúce vtáky — chytanie, držba ani chov nie sú vhodné pre tento druh a v USA podliehajú federálnej ochrane (Migratory Bird Treaty Act)

Porovnanie s podobnými druhmi

	Postriežkar vidlochvostý	Postriežkar kráľovský (Tyrannus verticalis)	Postriežkar bentevi (Pitangus sulphuratus)	Postriežkar chochlatý (Tyrannus caudifasciatus)
Dĺžka	28–38 cm (celková dĺžka vrátane chvosta samca 20–23 cm)	19–23 cm	22–25 cm	22–26 cm
Váha	32–54 g	36–46 g	53–68 g	presné údaje neoverené
Dožitie	3–7 r vo voľnej prírode (max. 10,9 r zaznamenaných)	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené
Hlučnosť	voľne žijúci sťahovavý druh — v SR sa nevyskytuje, nechová sa	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci druh (mimo SR)
Stav IUCN	IUCN LC, bez CITES; USA: Migratory Bird Treaty Act	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES
Povaha	Bledosivá hlava a chrbát, tmavé krídla, lososovo-ružové boky a sýto lososovo-ružové podpazušie; extrémne dlhý čierny nožnicový chvost s bielymi bočnými brkami — samec 20–23 cm, samica 15–18 cm	Bledosivá hlava a chrbát, žlté brucho, bez výrazného nožnicového chvosta — dlhý chvost má, ale výrazne kratší než T. forficatus; biely lem vonkajších riadiacich briek	Výrazná čiernobyela hlava s žltou temennou páskou, hnedý chrbát, žlté brucho; kratší normálny chvost; hlasné volanie kiskadee; žiadne nožnicové brká	Tmavosivá hlava s nevýraznou chocholou, biely fúzikový prúžok, sivobiela spodina, tmavohnedý chrbát; kratší chvost s bielym koncovým pásom — bez dlhého nožnicového chvosta ani lososovo-ružového odtieňa
Areál	Hniezdisko: Texas, Oklahoma, Kansas, južná Nebraska (USA); zimoviská: J. Mexiko–Panama; diaľkový migrant	Západ USA a Kanady; zimuje v Strednej Amerike; najbližší geografický príbuzný vidlochvostého	Stredná a Južná Amerika, Texas (USA); druh iného podrodu, odlišný sfarbením aj hlasom	Karibik (Kuba, Hispaniola, Jamajka, Portorika, Bahamy) — ostrovný druh, bez prenosu s vidlochvostým

Choroby a prevencia

Vyčerpanie a predácia na ťahu

vysoká

Príznaky: Strata kondície, neschopnosť letu pri vyčerpaní tukových zásob, ranenie pri kolíziách s budovami alebo vozidlami

Ako diaľkový migrant čelí najväčším rizikám počas dlhého ťahu medzi USA a strednou Amerikou: vyčerpanie, nepriaznivé počasie, predácia a kolízie so zasklením budov a vozidlami. Dlhý chvost môže byť pri nečakaných kolíziách poranený.

Strata hniezdnych biotopov a pokles hmyzích zdrojov

stredná

Príznaky: Pokles hniezdnych hustôt, znížená reprodukčná úspešnosť v intenzívne obrábanej poľnohospodárskej krajine

Intenzívne poľnohospodárstvo (odstránenie krovín, stĺpov a starých stromov z otvorených plôch) redukuje vhodné hniezdne miesta a posedy. Používanie insekticídov znižuje dostupnosť kobyliek a iného hmyzu — primárneho zdroja potravy. BBS dáta ukazujú kolísavý trend s čiastočným poklesom v niektorých oblastiach areálu.

Ektoparazity (roztoče peria, bičíkovce)

nízka

Príznaky: Poškodené perie, svrbenie, slabšia izolácia v dôsledku mechanického poškodenia briek

Voľne žijúce spevavce bežne hostia roztoče a perochvosty. Pri zdravom jedincovi a dostatku potravy zvyčajne neohrozujú prežitie; problémom sa stávajú pri vyčerpaní na ťahu alebo pri dlhodobom nevhodnom počasí.

Vtáčia chrípka a vírusové infekcie

nízka

Príznaky: Letargia, nastŕpané perie, neurologické príznaky pri závažnej infekcii, hromadný úhyn pri migrujúcich kŕdloch

Migrujúce druhy sú potenciálnymi prenášačmi vírusov vtáčej chrípky (H5N1, H5N8 a pod.) medzi lokalitami. Pre samotnú populáciu druhu nejde o aktuálne registrovanú závažnú hrozbu, monitorovanú však je.

Hniezdi parazitizmus (Brown-headed Cowbird / bufalo špaček)

stredná

Príznaky: Strata vlastného potomstva — hostiteľ vychová kukučkovca (cowbird) namiesto vlastných mláďat

Postriežkar vidlochvostý je zaznamenaným hostiteľom bufalo špaček hneda (Molothrus ater) — hniezdneho parazita bežného v jeho hniezdnom areáli. Napadnuté páry odchovávajú cudzie mláďa na úkor svojich vajec. Hniezdny parazitizmus je prirodzenou hrozbou populácie, nie chovateľský problém.

Prevencia Postriežkar vidlochvostý je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Ako diaľkový migrant čelí najväčším rizikám na ťahu: vyčerpaniu, predácii a kolíziám s budovami. Hlavnou populačnou hrozbou je strata hmyzích zdrojov vplyvom insekticídov a zmena krajiny. Ak nájdeš poranený exemplár (USA), kontaktuj miestny wildlife rehabilitačný program.

Zaujímavosti

1

Nožnicový chvost ako aeronavigačný nástroj — Samec postriežkara vidlochvostého má chvost dlhý 20–23 cm, čo je niekedy viac než zvyšok jeho tela. Chvost tvoria extrémne predĺžené vonkajšie riadiace brká — čierne na vrchnej strane, biele na spodnej — ktoré sa pri lete otvára a zatvára ako nožnice. Táto úprava nie je len okrasná: pri vzdušných akrobatiách v love i toku slúži ako kormidlo, umožňujúce neuveriteľne rýchle zmeny smeru.

2

Štátny vták Oklahomy — Postriežkar vidlochvostý je od roku 1951 štátnym vtákom štátu Oklahoma — prvý americký štát, ktorý mu udelil toto vyznamenanie. Objavuje sa na oklahomskej pamätnej štvrťdolárici (z roku 2008) a na erbe futbalového klubu FC Tulsa. V Texase ho fanúšikovia nazývajú bird of paradise pre jeho krásu a elegantné lety.

3

Pohlavný dimorfizmus chvostom, nie farbou — Obaja samec i samica majú bledosivú hlavu a chrbát, tmavé krídla a sýto lososovo-ružové boky a podpazušie (červené axilárne pierko). Pohlavný dimorfizmus je teda primárne tvarový: samec má chvost 20–23 cm, samica 15–18 cm. Výrazne lososovo-ružové podpazušie viditeľné pri rozložených krídlach je u oboch pohlaví jedným z najikonickejších znakov druhu.

4

Kobylky ako základ jedálnička — Kobylky a cvrčky tvoria viac ako 50 % sezónnej stravy druhu (zdroj: birdfact.com). Druh loví výhradne technikou sit-and-sally — z vyvýšeného posedu (drôt, plot, strom) sleduje otvorenú plochu, potom vyrazí šípovým letom za korisťou a vráti sa na to isté miesto. Dlhý chvost a manévrovateľnosť mu umožňujú chytiť aj rýchle vážky za letu.

5

Tokové akrobacie — spektákl veľkých planín — Samec počas toku vykonáva jedno z najdramatickejších vzdušných vystúpení medzi severoamerickými spevavcami: strmé vzostupy, zostupy v tvare V, príkre otočky a príležitostné vzduchovú kotrmelce (somersaulty) — všetko s plne rozloženým nožnicovým chvostom a hlasným volaním kee-kee-kee-kee. Táto demonštrácia prebieha opätovane nad teritóriom a je určená pre samice aj konkurujúcich samcov.

6

Agresívny strážca hniezda — Postriežkar vidlochvostý, rovnako ako ostatní príslušníci rodu Tyrannus (gr. tyrannos = tyran), je proslávený agresívnou obranou hniezdneho teritória. Aktívne naháňa a útočí na oveľa väčšie vtáky — vrany, jastrabov, dokonca aj orlov — ktoré sa priblížia k hniezdu. Slovo Tyrannus v mene rodu odráža práve toto agresívne správanie.

7

Diaľkový migrant — Texas do Panamy — Napriek tomu, že žije v USA, postriežkar vidlochvostý je diaľkovým migrantom: každoročne prekonáva tisíce kilometrov medzi hniezdiskami v Texase a Oklahome a zimujúcou oblasťou od južného Mexika po Panamu. Stáda migrujú spoločne a môžu čítať desiatky až stovky jedincov. Vzácne jedince boli zaznamenané ako vaganti dokonca v Európe.

8

Najväčšia čeľaď vtákov na svete — Tyrannidae (tyranovité), do ktorej postriežkar vidlochvostý patrí, je s viac ako 430 druhmi najväčšou čeľaďou vtákov na Zemi. Všetci príslušníci Tyrannidae patria do podrádu Suboscines — ich spev nie je naučený socializáciou ako u spevavcov, ale geneticky vrodený a stereotypný. Postriežkar vidlochvostý je tak technicky spevavec (Passeriformes), no nie oscine (nespievač v zmysle naučeného spevu).

Taxonomická klasifikácia

species postriežkar vidlochvostý (Tyrannus forficatus)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Tyrannidae (tyranovité)

Rod Tyrannus Cuvier, 1816

Druh Tyrannus forficatus (Gmelin, 1789)

Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — nearktický druh hniezdičom južných veľkých planín USA, zimujúci v strednej Amerike. V európskej avikultúre sa nechová.

Poddruhy Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy (zdroj: IOC World Bird List). Historicky bol zaraďovaný aj do rodov Milvulus a Muscivora pred definitívnym presunom do Tyrannus (AOU 1957).

Avibase_ID 6F65F82B4A1BA7F2

Často kladené otázky

Nie — postriežkar vidlochvostý nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. V USA je chránený federálnym zákonom Migratory Bird Treaty Act — chytanie, držba ani obchod bez povolenia sú trestné. V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov. Druh nie je v CITES, no akýkoľvek odchyt alebo dovoz by bol v rozpore s americkým zákonom aj so všeobecnou ochranou voľne žijúcich vtákov. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode v Texase alebo Oklahome.

Pohlavný dimorfizmus je primárne tvarový, nie farebný. Obaja samec i samica majú bledosivú hlavu a chrbát, lososovo-ružové boky a sýto lososovo-ružové podpazušie. Samca prezrádza výrazne dlhší nožnicový chvost (20–23 cm) oproti samici (15–18 cm). Mláďatá a jedince v prvom zimnom šate majú kratší chvost a bledšie lososovo-ružové sfarbenie.

Najlepšia príležitosť je Texas a Oklahoma počas apríla až septembra — hniezdna sezóna. Druh loví z drôtov a plotov pozdĺž ciest v otvorenej krajine a je veľmi nápadný vďaka dlhému chvostu. Odporúčané lokality: Wichita Mountains Wildlife Refuge (Oklahoma), Davis Mountains State Park (Texas), Aransas National Wildlife Refuge (Texas). Počas migrácie (september–november) sa dajú vidieť kŕdle migrujúce na juh.

Dlhý nožnicový chvost slúži v prvom rade ako aerodynamická pomôcka pri lovi — umožňuje neuveriteľne rýchle zmeny smeru pri honbe za hmyzom vo vzduchu. U samca plní navyše funkciu tokového signálu: čím dlhší a symetrickejší chvost, tým atraktívnejší samec pre samice. Počas tokových letov samec chvost plne rozloží a predvádza akrobatické manévre, čím demonštruje svoju fyzickú kondíciu.

IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC). Nie je zaradený v prílohách CITES. Napriek tomu niektoré dlhodobé dáta z Breeding Bird Survey naznačujú kolísavý trend; hlavnými hrozbami sú intenzifikácia poľnohospodárstva (redukcia krovín a posedov), používanie insekticídov znižujúcich dostupnosť koristi a strata zimovísk v strednej Amerike. Druh je federálne chránený zákonom MBTA v USA.

Postriežkar vidlochvostý sa od príbuzného postriežkara kráľovského (Tyrannus verticalis, Western Kingbird) odlišuje predovšetkým extrémne dlhým nožnicovým chvostom. Od postriežkara bentevi (Pitangus sulphuratus) ho odlišuje absencia žltej spodiny a iný typ chvosta. Villanella vidlochvostá (Tyrannus savana, Fork-tailed Flycatcher) má podobne dlhý chvost, ale čiernu hlavičku a bielu spodinu bez lososovo-ružového odtieňa.

postriežkar vidlochvostý

Tyrannus forficatus — ikonický druh južných veľkých planín USA s nožnicovým chvostom — samec s dlhým čiernym vidlicovým chvostom, bledosivou hlavou a sýto lososovo-ružovým podpazušiam; voľne žijúci druh, nie klietkový vták