postriežkar sivý (Tyrannus dominicensis) — karibský tyranovec s bielymi spodnými časťami a mohutným tmavým…

Výživa

Lietajúci hmyz lovený technikou sally z otvoreného posedu — osy, včely, vážky, chrobáky, koníky; základ stravy celý rok 65%

Ďalší hmyz a drobné bezstavovce zbierané z povrchov — pavúky, húsenice, mravce, termity 15%

Plody, bobule a malé semená — až pätina denného príjmu, sezónne variabilné 18%

Príležitostne malé jašterice, drobné ryby a iné malé obratlovce — pred prehltnutím vtĺkané o vetvu 2%

Odporúčané potraviny

Osy, včely, vážky, chrobáky, koníky, cvrčky — základ stravy, lovený vo vzduchu technikou sally z exponovaného posedu
Pavúky, húsenice, mravce a iné bezstavovce zbierané z kôry, lístia a povrchov konárov
Bobule, drupky a malé plody — sezónne až pätina denného príjmu; pobrežné stromy, palmové plody, fíky
Príležitostne malé jašterice a drobné ryby — veľká korisť vtlčená o vetvu pred prehltnutím
Veľký hmyz (cicikavce, výchlipkavce) — charakteristicky vtĺkaný o vetvu na omráčenie

Zakázané potraviny

Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie kŕmny návod
Pesticídmi kontaminovaný hmyz — toxická záťaž ohrozuje reprodukciu a prežitie mláďat
Plesnivé alebo fermentujúce plody — riziko mykotoxínov a etanolového otravenia
Ľudské spracované potraviny — pre voľne žijúce spevavce nevhodné

Tip od odborníka Postriežkar sivý je prevažne hmyzožravec využívajúci techniku sally: z otvoreného, exponovaného posedu na vrchole stromu, kra alebo elektrického vedenia vyráža za korisťou a vracia sa späť. Základ jedálnička tvoria osy, včely, vážky a chrobáky; veľkú korisť pred prehltnutím vtĺka o podložku. Plody môžu tvoriť až pätinu denného príjmu, najmä mimo hniezdnej sezóny. Druh nie je klietkový — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Postriežkar sivý patrí medzi hlasnejšie tyranovce — jeho rolujúce trelenie pipiri pipiri a ostrý výkrik pe-CHIRR sú počuteľné celý rok a slúžia na komunikáciu aj vymedzenie teritória. Druh vokalizuje predovšetkým z otvorených, prominentných posedov na vrcholoch stromov. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.

Priľnavosť

Postriežkar sivý je plne voľne žijúci, plachý tyranovec — nie je maznavý druh ani spoločenský miláčik. Akýkoľvek fyzický kontakt s človekom preňho znamená extrémny stres. Druh sa nechová.

Aktivita

Veľmi čulý a agresívny vták — neustále mení posedy na vrcholkoch stromov, vyráža za hmyzom a vyháňa narušiteľov vrátane oveľa väčších dravých vtákov. Je to čiastočne sťahovavý druh so severnými populáciami migrujúcimi medzi Floridou a karibským pobrežím Strednej a Južnej Ameriky.

Reč

Postriežkar sivý nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho tyranide s vrodeným repertoárom hlasov. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

Postriežkar sivý patrí medzi najhlasnejšie tyranovce Karibiky — jeho základné volanie je rolujúce trelenie pipiri pipiri (odtiaľ miestny názov pitirre), doplnené ostrým výkrikom pe-CHIRR alebo pe-CHEER. Vokalizuje predovšetkým z prominentných otvorených posedov na vrcholkoch stromov, stĺpov a elektrického vedenia. Hlas je počuteľný celý rok a slúži tak na vymedzenie teritória, ako aj na signalizáciu nebezpečenstva. Nenapodobňuje ľudskú reč ani zvuky prostredia.

Dokáže hovoriť? Postriežkar sivý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Ide o voľne žijúceho tyranide s vrodeným repertoárom — rolujúce pipiri pipiri, ostrý pe-CHIRR a poplachové výkriky pri obrane hniezda. Schopnosť napodobovať reč nemá.

Typické zvuky

Charakteristické rolujúce trelenie pipiri pipiri — základné kontaktné a územné volanie, počuteľné celý rok; odtiaľ miestny španielsky názov pitirre
Ostrý výkrik pe-CHIRR (alebo pe-CHEER) — kratší alarmový hlas vydávaný pri pohybe, vzrušení a ohrození hniezda
Rýchle opakované pi-pi-pi alebo chi-chi-chi — séria krátkych ostrých hlások vydávaná pri vzrušení, naháňaní predátora alebo medzidruhových stretoch
Tichší ranný subsong počas hniezdnej sezóny — menej intenzívny spev pri tokovaní a výbere hniezda

Sezónny kalendár

Jarný prílet na hniezdiská — severné populácie Floridy a pobrežnej Karibiky prichádzajú od februára do apríla; rezidentné populácie stredných Antíl ostávajú celoročne

Tok a výber hniezda (apríl–máj) — samec hlasne vokalizuje, oba partneri vytvárajú pár; spoločne vyberajú miesto hniezda, najčastejšie vidlicu konára mangrovy alebo prímorského stromu

Hniezdna sezóna (máj–júl) — znáška 3–4 vajec, inkubácia 14–15 dní, primárne samica sedí; druh môže odchovať dve znášky za sezónu

Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo 16–18 dní po vyliahnutí; mimoriadne agresívna ochrana hniezda pred predátormi

Pelichanie a príprava na ťah — po hniezdnej sezóne; zvýšená konzumácia plodov a bobúľ

Jesenný odlet (september–november) — severné populácie z Floridy sa sťahujú na zimoviská na karibskom pobreží Strednej Ameriky a v severnej Južnej Amerike

Zimovanie (december–január) — sťahovavé populácie zimujú od Panamy po Venezuelu; rezidentné karibské populácie pokračujú v bežnom správaní

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop

Otvorené a polootvorené krajiny s rozptýlenými stromami: mangrovy, pobrežné kroviny, okraje lesov, poľnohospodárska krajina, záhrady, mestské parky; typicky pod 500 m n. m.

Postriežkar sivý obýva otvorené až polootvorené biotopy v nižších polohách — dominantné sú mangrovy, prímorské kroviny a sčasti otvorená pobrežná krajina. Druh sa mimoriadne dobre prispôsobil ľudskej prítomnosti a dnes hniezdi bežne v mestách, záhradách a poľnohospodárskej krajine Karibiku. Typicky sa zdržuje v korunách stromov alebo na vrcholkoch krov a stĺpov, kde má panoramatický výhľad na okolie. Vyskytuje sa prevažne pod 500 m n. m.

Hniezdny areál

Juhovýchodné USA (predovšetkým Florida), Bahamy, Veľké a Malé Antily, Stredná Amerika, Venezuela, Kolumbia, Guayany, Trinidad a Tobago

Nominátny poddruh T. d. dominicensis hniezdi od juhovýchodnej Floridy (kde sa šíri aj do vnútrozemia) cez Bahamy, Kubu, Hispaniolu, Portoriko, Jamajku, Strednej Ameriky až po Venezuelu, Kolumbiu, Guayany a Trinidad. Poddruh T. d. vorax obýva Malé Antily (Lesser Antilles). Druh sa postupne šíri v rámci Floridy — predtým prevažne pobrežný, dnes aj vnútrozemský.

Migrácia a zimovanie

Čiastočne sťahovavý druh — severné populácie Floridy zimujú na karibskom pobreží Strednej a Severnej Južnej Ameriky; karibské populácie sú celoročné rezidenty

Populácia z Floridy je čiastočne sťahovavá — po hniezdnej sezóne sa presúva na zimovisko na karibskom pobreží Strednej Ameriky (od Panamy po Venezuelu). Karibské ostrovné populácie sú celoročnými rezidentmi. Prílet na Floridu nastáva od apríla, odlet v auguste–novembri. Vzácne zaznamenaný ako vagant na severovýchodnom pobreží USA.

Správanie a aktivita

Diurnálny; agresívny obranca teritória a hniezda; loví technikou sally z prominentného otvoreného posedu

Postriežkar sivý je denný, výrazne teritoriálny druh. Loví prevažne z prominentného otvoreného posedu na vrchole stromu, stĺpu alebo elektrického vedenia — vyráža krátke útokové lety za hmyzom a vracia sa späť. Je výnimočne agresívny pri obrane hniezda — systematicky naháňa a útočí na dravce podstatne väčšie ako on sám (kriváky, karakarovce, orliaky). Táto smelá obranná stratégia mu získala kultový status v Portoriku ako symbol odvahy a vzdoru.

Hniezdenie a hniezdo

Miskovité hniezdo z vetvičiek, trávy a koreňov; 3–4 vajíčka; inkubácia 14–15 dní (primárne samica); mláďatá vyletujú 16–18 dní po vyliahnutí

Hniezdo je riedka miska z tenkých vetvičiek, trávy, koreňov a liány, vystlaná jemnejšou trávou. Ukladá sa do vidlice konára stromu alebo kra, typicky 1–6 m nad zemou (niekedy vyššie), veľmi často v mangrove. Vajíčka sú krémovej až ružovkastej farby s hnedočervenými škvrnami (oválne, hladké). Kladie 3–4 vajíčka (zriedkavo 5); inkubácia 14–15 dní, primárne samica; obaja rodičia kŕmia mláďatá. Mláďatá opúšťajú hniezdo 16–18 dní po vyliahnutí. Druh môže odchovať dve znášky za sezónu.

Právna ochrana a CITES

IUCN LC (stabilný trend, 2021); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: nevzťahuje sa (druh nie je pôvodný v SR ani EÚ)

Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (Least Concern, LC) so stabilným populačným trendom (hodnotenie BirdLife International / IUCN, 2021). Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chránený zákonom o sťahovavých vtákoch (Migratory Bird Treaty Act) — akýkoľvek odchyt, vlastníctvo, predaj alebo zranenie je trestné. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa priamo nevzťahuje — druh nie je pôvodný v SR ani v EÚ.

Rozmnožovací cyklus

Tok a výber hniezdiská

Apríl–máj (jarný prílet populácií z Floridy; karibské rezidenty hniezdenie začínajú skôr)

Samec obsadzuje teritórium hlasnou vokalizáciou z prominentného posedu — charakteristické pipiri pipiri a pe-CHIRR plnia funkciu teritoriálnych signálov. Oba partneri spoločne vyberajú miesto hniezda, najčastejšie vidlicu konára mangrovu, prímorského stromu alebo kra. Samec je voči iným samcom mimoriadne agresívny.

Hniezdo a znáška

Znáška 3–4 vajíčok (zriedkavo 5); hniezdna sezóna máj–júl; možné dve znášky ročne

Samica buduje hniezdo z tenkých vetvičiek, trávy, koreňov a liány, vystlané jemnejšou trávou; hniezdo je riedka miska typicky 1–6 m nad zemou v konárovej vidlici. Vajíčka sú krémové až ružovkasté s hnedočervenými škvrnami, hladké, oválne. Kladie 3–4 vajíčka (zriedkavo 5). Druh môže odchovať dve znášky za sezónu.

Inkubácia

14–15 dní (zdroj: oiseaux-birds.com, Wikipedia EN); primárne samica

Na vajíčkach sedí primárne samica; inkubácia trvá 14–15 dní (potvrdené viacerými zdrojmi). Samec aktívne hájí teritórium a naháňa predátorov počas inkubácie. Druh je mimoriadne agresívny pri ochrane hniezda — napáda aj podstatne väčšie dravce.

Liahnutie a kŕmenie mláďat

Obaja rodičia kŕmia; mláďatá vyletujú 16–18 dní po vyliahnutí

Mláďatá sa liahnu polomíchavé; obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom. Vyletujú 16–18 dní po vyliahnutí. Agresívna obrana hniezda pred predátormi pokračuje počas celého obdobia kŕmenia — rodičia naháňajú aj orliaky a karakarovce.

Vyletenie a juvenilný šat

Juvenilné sfarbenie: podobné dospelým, krídlové krycie perá s hrdzastými okrajmi

Mladé vtáky v prvom šate sú podobné dospelým, no s hrdzastejšími okrajmi krycích pér a menej zreteľnou maskou. Pohlavný dimorfizmus je aj u mláďat minimálny. Rodičia ich ešte krátko po vyletení dokŕmujú a učia lov hmyzu.

Pohlavná dospelosť a dožitie

Pohlavná dospelosť pravdepodobne v prvom roku; presné dáta dožitia neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti a záznamy maximálneho dožitia pre tento druh nie sú v dostupných odborných zdrojoch spoľahlivo zdokumentované. Analogicky s príbuznými druhmi rodu Tyrannus (napr. Tyrannus tyrannus, kde sú záznamy okrúžkovania k dispozícii) sa predpokladá hniezdenie od prvého roku života. Dĺžka života sa odhaduje na 6–10 rokov, avšak presné okrúžkovacie záznamy pre T. dominicensis sú obmedzené — uvádzaný odhad 6–10 rokov nie je dostatočne overený primárnou literatúrou; treba ho považovať za orientačný.

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — postriežkar sivý je voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Postriežkar sivý nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho agresívneho tyranoveho spevavca. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode v Karibiku, na Floride alebo v Strednej Amerike, bez rušenia vtáka.

1

Postriežkar sivý sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom — druh je bežne pozorovateľný na otvorených posedoch a neplašia sa ľahko, no rušenie pri hniezde môže spôsobiť jeho opustenie

3

Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj hniezda — druh agresívne bráni hniezdo a každé rušenie zvyšuje stres rodičovského páru

4

Rešpektuj miestnu legislatívu — v USA je chránený zákonom o sťahovavých vtákoch (Migratory Bird Treaty Act); na karibských ostrovoch platia miestne predpisy

Porovnanie s podobnými druhmi

	Postriežkar sivý	Kráľovský tyranovec (Tyrannus tyrannus)	Tropický tyranovec (Tyrannus melancholicus)	Postriežkar sivohrdlý (Myiarchus cinerascens)
Dĺžka	23 cm	19–23 cm	20–23 cm	19–21,5 cm
Váha	37–52 g	33–55 g	32–45 g	21–38 g
Dožitie	presné údaje dožitia neoverené (orientačne 6–10 rokov)	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	5–9 rokov vo voľnej prírode (rekord takmer 12 rokov)
Hlučnosť	voľne žijúci sčasti sťahovavý druh — v SR sa nevyskytuje, nechová sa	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci sťahovavý druh (mimo SR)
Stav IUCN	IUCN LC (stabilný trend, 2021), bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES
Povaha	Sivé svrchné časti, biele spodné časti bez žltého brucha, hnedastejšie krídla a chvost, mohutný tmavý zobák, tmavá maska cez oko; skrytý žlto-oranžový korunný pásik	Čiernobiely vzor: čierna hlava, biela hruď a brucho, biely pruh na konci čierneho chvosta; skrytá červená korunná škvrna; oproti postriežkarovi sivému sýtejší kontrast a biely chvostový pásik	Sivá hlava so sivohnedastými tvárami, žlté brucho (výrazné!), zelenkasto-olivový chrbát, dlhší rozvidlený chvost; oproti postriežkarovi sivému má žlté brucho a oveľa dlhší a štíhlejší zobák	Bledosivé hrdlo a hruď, veľmi bledožlté brucho, olivovohnedý chrbát, hrdzavé časti chvosta, jemný chochol; patrí do iného rodu (Myiarchus), no rovnakej čeľade Tyrannidae; hlas ka-brick
Areál	Florida, Karibia, Stredná Amerika, severná Južná Amerika (Venezuela, Kolumbia, Guayany, Trinidad); čiastočne sťahovavý	Hniezdič Severnej Ameriky (od Kanady po severné Mexiko); zimuje v tropickej Južnej Amerike; na sťahu prechádza karibskou oblasťou	Stredná a Južná Amerika (od Mexika po Argentínu); bežný aj v južných USA; areálom sa čiastočne prekrýva s postriežkarom sivým — líši sa predovšetkým žltým bruchom a odlišným hlasom	Suchý západ Severnej Ameriky (Oregon–Texas); zimuje od južného Mexika po Honduras; v SR sa nevyskytuje, nechová sa

Choroby a prevencia

Straty v dôsledku búrok a hurikánov

stredná

Príznaky: Hromadný úhyn pri silných tropických búrkach, ničenie hniezd, fragmentácia biotopov

Karibská hniezdna populácia je priamo ohrozená hurikánmi, ktoré ničia vegetáciu a hniezda. Druh sa však rýchlo zotavuje — populačný trend zostáva stabilný aj napriek opakovaným búrkam. Adaptabilita na synantropné prostredia (mestá, záhrady) pomáha rýchlej kolonizácii opravených oblastí.

Predácia hniezd havranovitými vtákmi a inými predátormi

stredná

Príznaky: Strata vajíčok a mláďat z misky hniezda umiestnenej relatívne nízko v korunách stromov

Riedke miskovité hniezdo v korunách stromov nie je dobre skryté. Hady, vrany, gavia a iné predátory môžu ničiť znášky. Druh kompenzuje agresívnym aktívnym odháňaním predátorov (mob behavior) a dvomi znáškami za sezónu.

Straty počas migrácie — kolízie s budovami

nízka

Príznaky: Rana, poranenia krídel alebo hlavy pri kolízii so zasklením budov počas nočného ťahu

Severná populácia z Floridy migruje na zimoviská v Strednej a Južnej Amerike. Nočná migrácia zvyšuje riziko kolízií s budovami a svetlom oslneného navigačného systému. V porovnaní s mnohými inými sťahovavými druhmi je problém menej závažný, keďže väčšina populácie je celoročnými rezidentmi.

Kompetícia s introdukovanými druhmi

nízka

Príznaky: Lokálne vytlačenie z niektorých hniezdnych lokalít európskymi škorami alebo tropickými starlingami

Na niektorých karibských ostrovoch kompetujú introdukované druhy o hniezdne miesta. Agresivita postriežkara sivého je jeho hlavnou zbraňou — zvyčajne obstojí aj proti početnejším konkurentom.

Prevencia Postriežkar sivý je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Hlavné hrozby sú predácia hniezd, hurikány, straty počas migrácie a kompetícia o hniezdne miesta. Ak nájdeš zraneného migranta, kontaktuj miestnu rehabilitačnú stanicu — nemanipuluj s ním svojvoľne.

Zaujímavosti

1

Pitirre — symbol vzdoru Portorika — Postriežkar sivý je v Portoriku kultovým vtákom; miestny názov pitirre (onomatopoia hlasu) sa stal symbolom odvahy a vzdoru malého voči veľkému. Tento malý tyranovec bez váhania útočí na orliaky, karakarovce a iné dravce oveľa väčšie ako on sám — vyháňa ich z teritória divokými útokmi. Práve táto vlastnosť mu priniesla status neoficiálnej národnej ikony na ostrove.

2

Žiadne žlté brucho — Väčšina severoamerických a karibských tyranovcov (napr. kráľovský tyranovec Tyrannus tyrannus či tropický tyranovec T. melancholicus) má výrazné žlté brucho. Postriežkar sivý je výnimočný tým, že jeho spodné časti sú čisto biele s len slabým sivastým závalom na hrudi — to ho odlišuje od takmer všetkých príbuzných druhov rodu Tyrannus v jeho areáli.

3

Mohutný zobák — Pre tyranid strednej veľkosti je postriežkar sivý vybavený neúmerne mohutným tmavým zobákom. Táto vlastnosť ho odlišuje od vizuálne podobného tropického tyranovca (T. melancholicus) s dlhším, no štíhlejším zobákom. Mohutný zobák je adaptácia na love väčšieho hmyzu (veľké chrobáky, mantle-sized osy) a vtĺkanie koristi o podložku.

4

Dva poddruhy, rozšírenie sa — Nominátny poddruh T. d. dominicensis pokrýva väčšinu areálu (Florida, Antily, severná Južná Amerika); T. d. vorax obýva Malé Antily (Lesser Antilles). Na Floride druh historicky hniezdil len pozdĺž pobrežia, no v posledných desaťročiach výrazne rozšíril areál aj do vnútrozemia štátu — adaptácia na synantropné prostredie (záhrady, mestá, poľnohospodárska krajina) mu výrazne pomáha.

5

Mangrovy ako domov — Hoci druh obýva rozmanité biotopy, mangrovy sú jeho srdcom. Husté, ťažko dostupné mangrovy poskytujú ideálne hniezdne vidlice konárov, hojný hmyz a relatívnu ochranu pred pôzemnými predátormi. Na mnohých karibských ostrovoch je postriežkar sivý najcharakteristickejším vtákom mangrových porastov.

6

Pipiri pipiri — hlas pomenúva vtáka — Onomatopoické trelenie pipiri pipiri dalo vznik španielskemu názvu pitirre a anglickému petchary. Tento hlasný, opakujúci sa hlas je počuteľný celý rok a slúži na komunikáciu, vymedzenie teritória aj signalizáciu nebezpečenstva. V Karibiku je zvuk pitirre rovnako neodmysliteľný ako šum mora.

7

IUCN Least Concern, stabilná populácia — Napriek výzve karibských hurikánov a straty biotopov druh celkovo prosperuje. IUCN hodnotí populačný trend ako stabilný (2021). Prispôsobivosť na synantropné prostredie (mestá, záhrady, poľnohospodárska krajina Karibiku) pomáha udržiavať početné populácie aj tam, kde sa primárne biotopy zmenili.

8

Sestry druhu a fylogenéza — Najbližším príbuzným postriežkara sivého je obrí tyranovec (Tyrannus cubensis) — endemit Kuby a raz zaznamenaný na Floride. Fylogeneticky tvoria sesterský pár, odlišný od ostatných tyranovcov rodu Tyrannus. Spomedzi bežne stretávaných karibských druhov je postriežkar sivý okamžite odlíšiteľný bielym bruchom, mohutným zobákom a typickým hlasom.

Taxonomická klasifikácia

species Postriežkar sivý (Tyrannus dominicensis)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Tyrannidae (tyranovité)

Rod Tyrannus Cuvier, 1816

Druh Tyrannus dominicensis (Gmelin, 1788)

Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — karibský a tropický juhoamerický druh, v európskej avikultúre sa nechová

Poddruhy Dva poddruhy uznávané IOC World Bird List: T. d. dominicensis — nominátny, juhovýchodné USA, Antily, Stredná Amerika, Venezuela, Kolumbia, Guayany, Trinidad; T. d. vorax — Malé Antily (Lesser Antilles). Pôvodný popis: Lanius dominicensis Gmelin, 1788; do rodu Tyrannus preradený neskôr; epiteton dominicensis odkazuje na Santo Domingo (Hispaniola).

Avibase_ID F5388B5EF2C0D783

Často kladené otázky

Nie — postriežkar sivý nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa vôbec nechová. Je to voľne žijúci sťahovavý druh chránený zákonom o sťahovavých vtákoch USA (Migratory Bird Treaty Act) — akékoľvek chytanie, vlastníctvo alebo predaj je v USA trestné. Druh nie je v prílohách CITES. V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode.

Postriežkar sivý je rozoznateľný kombináciou niekoľkých znakov: biele spodné časti tela bez žltého brucha (na rozdiel od tropického tyranovca T. melancholicus, kráľovského tyranovca T. tyrannus a väčšiny príbuzných), neúmerne mohutný tmavý zobák, tmavá maska cez oko a hnedastejšie krídla a chvost. Chýba mu biely pruh na konci chvosta, typický pre niektoré príbuzné druhy. Hlas — rolujúce pipiri pipiri a ostrý pe-CHIRR — je tiež charakteristický.

V SR sa druh nevyskytuje — je to karibský a tropický americký druh. V Európe bol zaznamenaný len ako výnimočný vagant (blúdiaci jedinec). Pre zážitok z tohto vtáka treba cestovať na Floridu (USA, apríl–august), do Portorika, na Kubu, Jamajku, Barbados alebo iné karibské ostrovy, kde je druh bežným celoročným rezidentom a ľahko pozorovateľným na otvorených posedoch.

Nie — IUCN hodnotí postriežkara sivého ako najmenej ohrozený (Least Concern, LC) so stabilným populačným trendom (hodnotenie 2021). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Celková populácia je početná a druh sa adaptoval aj na synantropné prostredie karibských miest a záhrad. Lokálne hrozby zahŕňajú hurikány, predáciu hniezd a stratu mangrových biotopov.

Pitirre (miestny názov) je v Portoriku kultovým vtákom vďaka svojej mimoriadnej odvahe — bez váhania útočí a odháňa oveľa väčšie dravce, ako sú orliaky, karakarovce a rôzne jestrabovité vtáky. Táto vlastnosť ho spravila symbolom vzdoru malého voči veľkému a odolnosti portorického národa. Hlas pipiri pipiri je súčasťou zvukovej identity karibského prostredia.

Strava je prevažne hmyzožravá — základ tvoria osy, včely, vážky, chrobáky a koníky, lovené technikou sally (výlet z exponovaného posedu a návrat). Plody a bobule môžu tvoriť až pätinu denného príjmu, najmä mimo hniezdnej sezóny. Príležitostne loví aj drobné jašterice, drobné ryby a iné malé obratlovce, ktoré pred prehltnutím vtĺka o podložku.

postriežkar sivý

Tyrannus dominicensis — karibský tyranovec s bielymi spodnými časťami a mohutným tmavým zobákom, preslávený bojovnosťou voči dravcom a hlasom pipiri pipiri — voľne žijúci druh, nie klietkový vták