Tyrannus savana — nápadný neotropický spevavec s extrémne dlhým čiernym vidlicovým chvostom — druh s najdlhším chvostom v pomere k telu spomedzi všetkých vtákov; sťahovavý, v kolosálnych kŕdľoch; voľne žijúci druh, nie klietkový vták
IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený; hodnotenie BirdLife International / IUCN, rok 2016, IUCN Red List ID 22700503). Populácia je hodnotená ako stabilná. Druh má rozsiahly areál od Mexika po Argentínu a veľkú celkovú populáciu, preto neprekračuje prahy pre ohrozenosť. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavnými potenciálnymi hrozbami sú intenzifikácia poľnohospodárstva a pesticídmi podmienená redukcia hmyzovej potravy; parazitácia hniezd šuhajíkom kravským je prirodzenou súčasťou ekológie druhu.
Dĺžka28–41 cm (vrátane chvosta)
Hmotnosť28–32 g
Dožitiecca 9 rokov vo voľnej prírode (orientačne)
AreálJužné Mexiko po Argentínu (od severu po juh Ameriky)
MigráciaČiastočne sťahovavý (T. s. savana migruje v kŕdľoch až 10 000 jedincov)
IUCNLC — najmenej ohrozený (stabilná populácia)
CITESbez zápisu
StatusVoľne žijúci tropický druh, nie klietkový vták
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5
Výživa
Lietajúci hmyz — včely, vosy, chrobáky, dvojkrídlovce; lovený technikou sit-and-sally z vyhliadkového posedu na drôtoch, vetvách alebo tyčiach; základ stravy počas hniezdenia70%
Ďalšie lietajúce článkonožce — vážky, kobylky, mravce, cvrčky; príležitostne aj pavúky zbierané z vegetácie15%
Ovocie a bobule — sezónny doplnok pri nedostatku hmyzu, najmä na zimoviskách a počas migrácie; zahŕňa rôzne tropické plody10%
Iné bezstavovce — larvy, suchozemské článkonožce zbierané z povrchu vegetácie; menej časté ako vzdušný lov5%
Odporúčané potraviny
Lietajúci hmyz — vosy, včely, chrobáky, dvojkrídlovce (muchy, komáre); základ stravy, lovený vzdušným útokom z posedu
Vážky, kobylky a ďalšie vzdušné článkonožce — chytané na krátkych exkurziách z tyče, drôtu alebo vetvy
Mravce a malé chrobáky zbierané z povrchu vegetácie alebo pri zemi
Ovocie a drobné bobule — sezónny zdroj energie pri nedostatku hmyzu (migrácia, zimovisko)
Pavúky a iné bezstavovce zbierané z vegetácie — príležitostná potrava
Zakázané potraviny
Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie kŕmny návod
Pesticídmi kontaminovaný hmyz — chemicky ošetrená korisť je hlavnou nepriamou hrozbou hmyzožravých druhov v kultúrnej krajine
Veľká korisť neprimerané veľkosti (hlodavce, väčšie obratlovce) — postriežkare lovia len hmyz a drobné ovocie
Tip od odborníka
Postriežkar lastovičí je typický vzdušný insektivórum s technikou sit-and-sally: sadá na exponovaný posedisk (drôt, tyč, vetva na okraji lúky), sleduje okolie ostrým zrakom a podniká krátky výpad za hmyzom vo vzduchu. Po chytení koristí sa vracia na posedisko. Mimo hniezdnej sezóny dopĺňa jedálniček drobnými plodmi. Druh je schopný dosiahnuť rýchlosť až 105 km/h pri vzdušnom útoku. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Postriežkar lastovičí má nenápadný, pomerne tichý hlas — krátke bručavé zavolanie a slabé tikajúce noty počas letu. Nie je to hlasný spevavec; jeho výraznosť spočíva vo vzhľade, nie v spevu. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.
Priľnavosť
Postriežkar lastovičí je plne voľne žijúci, plachý tropický vták — nie je maznavý druh ani spoločenský miláčik. Akýkoľvek fyzický kontakt s človekom mu spôsobuje extrémny stres. Druh sa nechová.
Aktivita
Veľmi čulý a pohyblivý vták — aktívne loví hmyz vzdušnými útokmi, migračné kŕdle číta tisíce jedincov, samce vykonávajú akrobatické vzdušné súboje počas dvorenia. Dlhé vidlicové chvostové perá výrazne ovplyvňujú dynamiku letu.
Reč
Postriežkar lastovičí nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom krátkych zavolaní. Reč sa nenaučí.
Hlasový prejav a reč
Postriežkar lastovičí má nenápadný a pomerne tichý hlas — v jasnom kontraste so svojím nápadným vzhľadom. Základný prejav tvorí krátke, suché, bručavé zavolanie (opísané ako „squeaky peeer“ alebo „wheer“) a slabá tikajúca hláska „tic“ počas letu. V migračných kŕdľoch sa niekedy ozýva súvislé tiché tichnutie. Charakteristickým sprievodným zvukom je svišťanie krídiel počas letu, spôsobené dlhými chvostovými perami. Druh nenapodobňuje ľudskú reč ani iné vtáky.
Dokáže hovoriť?
Postriežkar lastovičí nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky. Je to voľne žijúci spevavec s vrodeným repertoárom krátkych zavolaní a kontaktných nôt; schopnosť napodobovať reč nemá a ako voľne žijúci druh sa nechová.
Typické zvuky
Bručavé zavolanie — krátke suché tikajúce „peeer“ alebo „wheer“; charakteristický kontaktný hlas jedincov v mieste výskytu
Slabá tikajúca hláska „tic“ počas letu — kontaktný zvuk v kŕdli, typický pri migrácii
Prílet sťahovavých populácií na juh (T. s. savana) — september–október prílet do Argentíny a Paraguaja na hniezdenie v letnom polročníku
Tok a vzdušné dvorenie samcov — vzdušné somersaults, točenia a prevŕtania pri dvorení samici
Hniezdna sezóna (október–január) sťahovavých populácií — plytký pohárový hniezdo 2–10 m vysoko v krovinách alebo stromoch; znáška 2–3 vajec
Inkubácia a odchov mláďat — inkubácia 10–14 dní, vyletenie asi 13–16 dní po vyliahnutí, nezávislosť okolo 30. dňa
Odlet sťahovavých populácií na sever (február–marec) — návrat do severnej Južnej Ameriky na prezimovanie; obrovské kŕdle tisícov jedincov
Prezimovanie sťahovavého poddruhu v severnej Južnej Amerike (apríl–júl) — Venezuela, Kolumbia, Trinidad; stálokové poddruhy aktívne celoročne
Voľne žijúci druh
Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.
Prostredie a požiadavky
Prirodzený biotop
Otvorené savany, trávnaté plochy, pasienky, poľnohospodárska krajina, pobrežné kroviny; zvyčajne do 1000 m n. m.
Postriežkar lastovičí preferuje otvorenú krajinu s rozptýlenými posediskami — drôty, tyče, osamotené stromy, krovinové pásy na okraji polí. Typickými biotopmi sú brazílske a argentínske pampasy, cerrado a chaco, ale aj pobrehie riek s mangrové porasty a poľnohospodárske okraje. Vyhýba sa hustým lesom — na rozdiel od väčšiny tyranov uprednostňuje holé, otvorené prostredie. Hladina biotopov: nížiny až submontánne pásmo (výnimočne do 4100 m n. m. podľa ADW, bežne do 1000 m).
Areál rozšírenia
Južné Mexiko, Stredná Amerika, celá Južná Amerika po Argentínu; vaganti v USA (až po Kanadu)
Druh má rozsiahly areál od južného Mexika (Yucatán) cez Belize, Guatemalu a Kostariku po Kolumbiu, Venezuela, Guyanský štít, Brazíliu, Bolíviu, Paraguaj a strednú Argentínu a Falklandské ostrovy. Severné stálokové populácie (T. s. monachus) žijú od Mexika po severnú Brazíliu. Južný sťahovavý poddruh (T. s. savana) migruje vo veľkých kŕdľoch. Vaganti sa ojedinele objavili aj v USA a Kanade (od Texasu po Novú Škótsku).
Migrácia
Intra-tropická migrácia — sťahovavý poddruh T. s. savana hniezdi v JA, zimuje v severnej JA
Migrácia je intra-tropická (v rámci Ameriky), nie transatlantická. Nominátny poddruh T. s. savana hniezdi v centrálnej a južnej Južnej Amerike (Argentina, Paraguaj, Brazília) a prezimuje v severnej Južnej Amerike — Venezuele, Kolumbii a Trinidade. Prílet na juh: september–október; odlet na sever: február–március. Migračné kŕdle môžu mať až 10 000 jedincov. Sledovacie štúdie odhalili dve migračné stratégie: priamy let vs. dlhšie zastávky v Brazílii.
Správanie a aktivita
Čulý vzdušný lovec; loví technikou sit-and-sally z exponovaných posedísk; samce vykonávajú akrobatické vzdušné súboje pri dvorení
Postriežkar lastovičí loví z vyhliadkového posedu (drôty, tyče, vrcholy kríkov) — sedí vzpriamene, sleduje okolie a vyráža krátkym vzdušným výpadom za hmyzom. Schopný rýchlosti až 105 km/h. Samce počas dvorenia vykonávajú akrobatické vzdušné somersaults, točenia a prevŕtania. Mimo hniezdnej sezóny je spoločenský — tvorí migračné kŕdle a spoločné nocoviska. Aktívny cez deň.
Samica stavia plytký pohárový hniezdo z rastlinných vlákien, tráv a suchých vetvičiek, umiestňuje ho 2–10 m vysoko v krovinách alebo stromoch — pri ripariálnych lesoch, v záhradách alebo na okrajoch polí. Znáška 2–3 vajec (rozsah 1–4, zdroj: ADW; bežné 2–3, zdroj: Wikipedia EN). Inkubácia trvá 10–14 dní (10–13 dní: Costa Rica Focus; 14 dní: ADW). Mláďatá odlietajú v 13–16 dňoch, nezávislosť asi v 30. deň. Hniezdo parazituje šuhajík kravský (Molothrus bonariensis); niektoré páry cudzie vajcia odmietajú.
Právna ochrana a CITES
IUCN LC (stabilná populácia); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: v SR sa nevyskytuje
Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES — Tyrannidae ako čeľaď nie je v CITES vôbec. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). V USA je ako príležitostný vagant chránený pod Migratory Bird Treaty Act (MBTA). V krajinách hniezdneho areálu podlieha príslušným národným zákonom o ochrane prírody.
Areál výskytu
Areál
Areál: od južného Mexika cez Strednú Ameriku (Belize, Guatemala, Kostarika) po Kolumbiu, Venezuelu, celú Brazíliu, Bolíviu, Paraguaj a strednú Argentínu; Falklandské ostrovy. Sťahovavý poddruh T. s. savana hniezdi v JA (september–február), zimuje v severnej JA (Venezuela, Kolumbia, Trinidad). Vaganti dosiahli USA (Texas až Nová Škótska v Kanade). Druh sa v SR nevyskytuje.
Rozmnožovací cyklus
Tok a vzdušné dvorenie
Pred hniezdnou sezónou — vzdušné somersaults, točenia a prevŕtania
Samce predvádzajú výrazné vzdušné dvorenie — spiralovité somersaults, točenia a prevŕtania vo vzduchu sprevádzané krátkymi volavými zvukmi. Toto správanie je typické pre rod Tyrannus a slúži na súboje samcov aj na lákanie samíc. Dlhý vidlicový chvost je pohlavne-selektívnym znakom — samice preferujú samcov s dlhšími chvostmi.
Hniezdo a znáška
Znáška 2–3 vajec; hniezdna sezóna závisí od poddruhu (október–január pre T. s. savana)
Samica stavia plytký pohárový hniezdo z suchých tráv a rastlinných vlákien, ukladá ho 2–10 m vysoko v krovinách, stromoch alebo na okrajoch ripariálnych lesov. Znáška 2–3 vajec (zriedkavo 1–4). Hniezdo môže byť parazitované šuhajíkom kravským (Molothrus bonariensis); niektoré páry cudzie vajcia odmietajú. Hniezdna sezóna nominátneho sťahovavého poddruhu: október–január (argentínske leto); stálokové poddruhy hniezdiac podľa lokálnych podmienok.
Inkubácia
10–14 dní (zdrojový rozsah: 10–13 dní Costa Rica Focus / 14 dní ADW); prevažne samica
Na vajíčkach sedí prevažne samica; inkubácia trvá 10–14 dní (zdroje sa mierne rozchádzajú: Costa Rica Focus uvádza 10–13 dní, ADW 14 dní — uvádzame rozsah). Samec aktívne stráži teritórium a hniezdo pred predátormi (mobbing).
Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá vyletujú v 13–16 dňoch; nezávislosť okolo 30. dňa (zdroj: ADW)
Mláďatá sa liahnu holé a slepé; obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom a larvami. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 13–16 dňoch a dosiahnu potravinskú nezávislosť okolo 30. dňa (zdroj: Animal Diversity Web). Mladé vtáky majú kratší chvost a sivohnedú (nie čiernu) čiapku.
Juvenilný šat a dospievanie
Sivohnedá čiapka (nie čierna), kratší chvost ako u dospelých
Juvenilné vtáky majú sivohnedú čiapku (namiesto čiernej u dospelých) a výrazne kratší chvost — o plný vidlicový chvost prichádzajú postupne s dospievaním. Pohlavná dospelosť nastáva v prvom roku života (zdroj: ADW). Plné sfarbenie samca (čierna čiapka, úplný dlhý chvost) sa vyvíja postupne.
Pohlavná dospelosť
V prvom roku života (zdroj: Animal Diversity Web)
Pohlavná dospelosť nastáva v prvom roku života (zdroj: ADW). Dožitie vo voľnej prírode je odhadované na cca 9 rokov (zdroj: oiseaux.net; druh-špecifické banding záznamy sú v dostupných zdrojoch obmedzené).
Ochočenie a kontakt
Trvanie: Nevzťahuje sa — postriežkar lastovičí je voľne žijúci tropický druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.
Postriežkar lastovičí nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho vtáka otvorenej krajiny, ktorý pri stretnutí s človekom rýchlo unikne. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli, bez rušenia vtáka.
1
Postriežkar lastovičí sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu
2
Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — nepribližuj sa, neplaš a neruš vtáka počas lovu ani pri hniezde
3
Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj hniezda a nepoužívaj nahrávky hlasu na vábenie počas hniezdenia
4
Rešpektuj voľne žijúce vtáky — chytanie, držba ani chov nie sú vhodné pre tento druh
Porovnanie s podobnými druhmi
Postriežkar lastovičí
Postriežkar vidlochvostý (Tyrannus forficatus)
Postriežkar kráľovský (Tyrannus melancholicus)
Postriežkar čiernozobý (Tyrannus tyrannus)
Dĺžka
28–41 cm (vrátane chvosta)
29–38 cm (vrátane chvosta)
22 cm
22 cm
Váha
28–32 g
presné údaje neoverené
presné údaje neoverené
presné údaje neoverené
Dožitie
cca 9 rokov vo voľnej prírode (orientačne)
presné údaje neoverené
presné údaje neoverené
presné údaje neoverené
Hlučnosť
voľne žijúci druh — v SR sa nevyskytuje, nechová sa
voľne žijúci druh (mimo SR)
voľne žijúci druh (mimo SR)
voľne žijúci druh (mimo SR)
Stav IUCN
IUCN LC (stabilná populácia), bez CITES
IUCN LC, bez CITES
IUCN LC, bez CITES
IUCN LC, bez CITES
Povaha
Monomorfné: čierna čiapka a hlava, sivý chrbát, biele spodné časti; extrémne dlhý čierny vidlicový chvost (samec 34 cm, samica do 18 cm); skrytá žltá koruna u samcov
Podobný monomorfným sfarbením (sivý chrbát, biele spodné časti), no s nápadne RUZOVYMI bokmi a podchvostom; chvost dlhý vidlicový, no s bielym vonkajším brievom na rozdiel od celokrného chvosta postriežkara lastovičieho; hniezdič priérií JA USA a severného Mexika, zimuje Stredná Amerika
Výrazne kratší chvost (nie vidlicový), žlté brušné časti, sivá hlava; sfarbenie typické tropické a farebnejšie ako monomorfné biele spodné časti postriežkara lastovičieho; bez extrémne dlhého chvosta
Čierna hlava, sivý chrbát, biele spodné časti — podobné sfarbenie, no bez extrémne dlhého chvosta; chvost krátky s bielym okrajom; skrytá červeno-oranžová koruna; hniezdič Severnej Ameriky (USA, Kanada), zimuje na Amazónii
Areál
Od južného Mexika po Argentínu; T. s. savana sťahovavý (hniezdi JA, zimuje severná JA); vaganti v USA až po Kanadu
Juh USA (od Texasu a Oklahomy) cez Mexiko po Kostariku; viac severný areál ako postriežkar lastovičí
Od Mexika po Argentínu, Trinidad; zdieľa čiastočne areál s postriežkarom lastovičím na hniezdiskách aj zimoviskách
Hniezdič Severnej Ameriky, zimuje v Strednej a Južnej Amerike (Amazónia); sťahovavý, na zimovisku sa stretáva s postriežkarom lastovičím
Príznaky: Strata vlastného potomstva — hostiteľ vychová mláďa šuhajíka namiesto vlastných; niektoré páry cudzie vajcia rozpoznajú a odmietnu ich
Postriežkar lastovičí je dokumentovaným hostiteľom šuhajíka kravského (Molothrus bonariensis, Brown-headed Cowbird skupina), bežného hniazdneho parazita v Južnej Amerike. Niektoré páry postriežkara vyvinuli schopnosť rozpoznávať a odmietať cudzie vajcia — ide o evolučnú preteky zbrojenia. Ide o prirodzenú hrozbu voľne žijúcich populácií, nie o chovateľský problém.
Predácia hniezda dravci a sovy (Glaucidium brasilianum)
stredná
Príznaky: Strata vajec a mláďat v hniezde
Dokumentovaným predátorom hniezd postriežkara lastovičieho je krpiak brazílsky (Glaucidium brasilianum, Ferruginous Pygmy-Owl) a ďalšie menšie dravce. Postriežkare aktívne bránia hniezdo skupinovými útokmi (mobbing) na predátory. Ide o prirodzenú súčasť ekológie druhu.
Sťahovavý poddruh T. s. savana podstupuje tisíce kilometrov dlhé ťahy v obrovských kŕdľoch — vyčerpanie tukových zásob, nepriaznivé počasie a nočné kolízie so zasklením a elektrickým vedením sú reálnou hrozbou. Vaganti, ktorí sa stratili a dosiahli Severnú Ameriku, bývajú vyčerpané a zraniteľné.
Strata a zmena biotopu — intenzívne poľnohospodárstvo
Napriek celkovej stabilite populácie (IUCN LC) môže intenzifikácia poľnohospodárstva, pesticídmi podmienená redukcia hmyzu a odstraňovanie vyhliadkových posedísk (stromy, kríky) lokálne znižovať hustotu populácie. Druh je pomerne adaptabilný a obýva aj urbánne prostredie s rozptýlenými stromami.
Prevencia
Postriežkar lastovičí je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Ako vzdušný lovca otvorených plôch čelí parazitácii hniezd šuhajíkom kravským a predácii dravmi. Sťahovavé populácie podstupujú namáhavé migrácie v obrovských kŕdľoch. Ak nájdeš vyčerpaného vaganta, nemanipuluj s ním svojvoľne a kontaktuj rehabilitačnú stanicu.
Zaujímavosti
1
Najdlhší chvost v pomere k telu na svete — Chvost dospelého samca postriežkara lastovičieho dosahuje 34 cm a je dvakrát až trikrát dlhší ako samotné telo vtáka od zobáka po základňu chvosta. Toto vynikajúce prispôsobenie je výsledkom pohlavnej selekcie — samice preferujú samcov s dlhšími chvostmi. Žiadny iný vták na Zemi nemá väčší pomer dĺžky chvosta k telu.
2
Monomorfné sfarbenie — obe pohlavia podobné — Na rozdiel od mnohých tyranov sú samec a samica postriežkara lastovičieho veľmi podobné: čierna čiapka a hlava, sivý chrbát, čisto biele spodné časti. Hlavným rozdielom je dĺžka chvosta — samec má 34 cm, samica do 18 cm. Samce môžu mať skrytú žltú korunovú škvrnu, viditeľnú len pri rozperenom perí. Juvenily majú sivohnedú (nie čiernu) čiapku a kratší chvost.
3
Kolosálne migračné kŕdle — až 10 000 jedincov — Sťahovavý nominátny poddruh (T. s. savana) migruje z hniezdísk v Argentíne a Paraguaji na zimoviska vo Venezuele, Kolumbii a Trinidade v obrovských kŕdľoch číslujúcich niekedy až 10 000 jedincov. Tracking štúdie odhalili dve migračné stratégie: priamy let na zimoviská alebo predĺžené zastávky v Brazílii. Vaganti dosiahli aj východné pobrežie USA a Kanadu.
4
Vzdušný akrobat — 105 km/h a vzdušné somersaults — Postriežkar lastovičí je vypracovaný vzdušný lovec — z vyhliadkového posedu (drôty, tyče, krovinové vrcholce) podniká výpady za hmyzom s rýchlosťou až 105 km/h. Samce počas dvorenia predvádzajú akrobatické vzdušné somersaults, točenia a prevŕtania — divadlo, ktoré je jedným z najokázalejších dvoriacich prejavov amerických tyranov.
5
Parazitácia hniezda — evolučné preteky zbrojenia — Hniezda postriežkara lastovičieho parazituje šuhajík kravský (Molothrus bonariensis), ktorý do nich kladie vlastné vajcia. Niektoré páry postriežkara však vyvinuli schopnosť rozpoznať a odmietnuť cudzie vajcia — ide o fascinujúci príklad evolučných pretekov zbrojenia (host-parasite coevolution). Páry, ktoré cudzie vajcia odmietnú, zvyšujú vlastný reprodukčný úspech.
6
Intra-tropická migrácia — nie transatlantická — Migrácia postriežkara lastovičieho je zaujímavá tým, že je výlučne intra-tropická — prebieha vnútri Ameriky medzi tropickými a miernoteplými šírkami, nie medzi kontinentami. Výskumy pomocou geolocatorov potvrdili dve rôzne stratégie zimovanie a variabilnú rýchlosť migrácie. Druh sa stal modelovým príkladom pre štúdium migrácie vtákov v Južnej Amerike.
Poddruh SRv SR sa nevyskytuje — neotropický druh z Ameriky; v európskej avikultúre sa nechová
PoddruhyŠtyri poddruhy uznávané IOC World Bird List: T. s. monachus — stály obyvateľ od južného Mexika a Belize po Kolumbiu, Venezuelu a severnú Brazíliu; T. s. sanctaemartae — stály obyvateľ severnej Kolumbie a severozápadnej Venezuely; T. s. circumdatus — stály obyvateľ severovýchodnej Brazílie (Amazonas, Pará, Amapá); T. s. savana (nominátny) — sťahovavý, hniezdi v strednej a južnej Južnej Amerike (Bolívia, Brazília, Paraguaj, Argentína po centrálnu), zimuje v severnej Južnej Amerike vrátane Trinidadu.
Avibase_IDA2510EF44C67DD52
Často kladené otázky
Nie — postriežkar lastovičí nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. Ide o voľne žijúceho tropického spevavca, ktorý patrí do otvorenej krajiny Ameriky. Nie je zaradený v prílohách CITES, no to neznamená legálnu možnosť chovu — v krajinách areálu je chránený národnými zákonmi. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode v Brazílii, Argentíne alebo Kostarike.
Extrémne dlhý vidlicový chvost samcov (do 34 cm, 2–3 násobok tela) je výsledkom pohlavnej selekcie — samice preferujú samcov s dlhšími chvostmi, pretože dĺžka chvosta signalizuje genetickú kvalitu a kondíciu jedinca. Zároveň dlhý chvost zlepšuje manévrovateľnosť pri vzdušnom dvorení (akrobatické somersaults). Postriežkar lastovičí drží svetový rekord — najdlhší chvost v pomere k telu spomedzi všetkých vtákov.
Kľúčovým znakom je extrémne dlhý čierny vidlicový chvost — u samcov oveľa dlhší ako u akéhokoľvek príbuzného druhu. Sfarbenie (čierna čiapka, sivý chrbát, biele spodné časti) je podobné niektorým príbuzným, ale žiadny iný tyran v areáli nemá tak dlhý chvost. Od nožnicovitého postriežkara (Tyrannus forficatus) sa líši chvostom úplne čiernym (nie čierno-bledým) a absenciu ružovej na bokoch.
Čiastočne. Severné populácie (poddruh T. s. monachus od Mexika po severnú Brazíliu) sú stálými obyvateľmi. Južný nominátny poddruh T. s. savana je sťahovavý — hniezdi v Argentíne, Paraguaji a južnej Brazílii (juh-americké leto: september–február) a zimuje vo Venezuele, Kolumbii a Trinidade. Počas migrácie tvorí kŕdle až 10 000 jedincov.
V SR ani v Európe sa tento druh bežne nevyskytuje — je to neotropický druh Ameriky. Ojedinele sa vyskytli vaganti na východnom pobreží USA (až po Novú Škótsku v Kanade), no v Európe ide o extrémne vzácny zaletujúci druh. Ak chceš postriežkara lastovičieho vidieť, navštív otvorené pasienky a savany v Brazílii, Argentíne, Kostarike alebo Trinidade.
Postriežkar lastovičí je predovšetkým hmyzožravec — z vyhliadkového posedu (drôty, tyče, vrcholce kríkov) podniká vzdušné výpady za lietajúcim hmyzom (vosy, chrobáky, muchy, vážky) technikou sit-and-sally. Pri nedostatku hmyzu, najmä na zimoviskách a počas migrácie, dopĺňa jedálniček drobnými plodmi a bobuľami.
ZDROJ: Wikipedia EN (Fork-tailed flycatcher — taxonómia, Daudin 1802, 4 poddruhy, dĺžka samec 37–41 cm / samica 28–30 cm, hmotnosť 28–32 g, chvost samec 34 cm / samica 18 cm, identifikácia, areál, migrácia,
