Tyrannidae (tyranovité)
Postriežkar lastovičí má nenápadný a pomerne tichý hlas — v jasnom kontraste so svojím nápadným vzhľadom. Základný prejav tvorí krátke, suché, bručavé zavolanie (opísané ako „squeaky peeer“ alebo „wheer“) a slabá tikajúca hláska „tic“ počas letu. V migračných kŕdľoch sa niekedy ozýva súvislé tiché tichnutie. Charakteristickým sprievodným zvukom je svišťanie krídiel počas letu, spôsobené dlhými chvostovými perami. Druh nenapodobňuje ľudskú reč ani iné vtáky.
Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.
Samce predvádzajú výrazné vzdušné dvorenie — spiralovité somersaults, točenia a prevŕtania vo vzduchu sprevádzané krátkymi volavými zvukmi. Toto správanie je typické pre rod Tyrannus a slúži na súboje samcov aj na lákanie samíc. Dlhý vidlicový chvost je pohlavne-selektívnym znakom — samice preferujú samcov s dlhšími chvostmi.
Samica stavia plytký pohárový hniezdo z suchých tráv a rastlinných vlákien, ukladá ho 2–10 m vysoko v krovinách, stromoch alebo na okrajoch ripariálnych lesov. Znáška 2–3 vajec (zriedkavo 1–4). Hniezdo môže byť parazitované šuhajíkom kravským (Molothrus bonariensis); niektoré páry cudzie vajcia odmietajú. Hniezdna sezóna nominátneho sťahovavého poddruhu: október–január (argentínske leto); stálokové poddruhy hniezdiac podľa lokálnych podmienok.
Na vajíčkach sedí prevažne samica; inkubácia trvá 10–14 dní (zdroje sa mierne rozchádzajú: Costa Rica Focus uvádza 10–13 dní, ADW 14 dní — uvádzame rozsah). Samec aktívne stráži teritórium a hniezdo pred predátormi (mobbing).
Mláďatá sa liahnu holé a slepé; obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom a larvami. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 13–16 dňoch a dosiahnu potravinskú nezávislosť okolo 30. dňa (zdroj: Animal Diversity Web). Mladé vtáky majú kratší chvost a sivohnedú (nie čiernu) čiapku.
Juvenilné vtáky majú sivohnedú čiapku (namiesto čiernej u dospelých) a výrazne kratší chvost — o plný vidlicový chvost prichádzajú postupne s dospievaním. Pohlavná dospelosť nastáva v prvom roku života (zdroj: ADW). Plné sfarbenie samca (čierna čiapka, úplný dlhý chvost) sa vyvíja postupne.
Pohlavná dospelosť nastáva v prvom roku života (zdroj: ADW). Dožitie vo voľnej prírode je odhadované na cca 9 rokov (zdroj: oiseaux.net; druh-špecifické banding záznamy sú v dostupných zdrojoch obmedzené).
| Postriežkar lastovičí | Postriežkar vidlochvostý (Tyrannus forficatus) | Postriežkar kráľovský (Tyrannus melancholicus) | Postriežkar čiernozobý (Tyrannus tyrannus) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 28–41 cm (vrátane chvosta) | 29–38 cm (vrátane chvosta) | 22 cm | 22 cm |
| Váha | 28–32 g | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Dožitie | cca 9 rokov vo voľnej prírode (orientačne) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Ochrana | IUCN LC (stabilná populácia), bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Charakteristika | Monomorfné: čierna čiapka a hlava, sivý chrbát, biele spodné časti; extrémne dlhý čierny vidlicový chvost (samec 34 cm, samica do 18 cm); skrytá žltá koruna u samcov | Podobný monomorfným sfarbením (sivý chrbát, biele spodné časti), no s nápadne RUZOVYMI bokmi a podchvostom; chvost dlhý vidlicový, no s bielym vonkajším brievom na rozdiel od celokrného chvosta postriežkara lastovičieho; hniezdič priérií JA USA a severného Mexika, zimuje Stredná Amerika | Výrazne kratší chvost (nie vidlicový), žlté brušné časti, sivá hlava; sfarbenie typické tropické a farebnejšie ako monomorfné biele spodné časti postriežkara lastovičieho; bez extrémne dlhého chvosta | Čierna hlava, sivý chrbát, biele spodné časti — podobné sfarbenie, no bez extrémne dlhého chvosta; chvost krátky s bielym okrajom; skrytá červeno-oranžová koruna; hniezdič Severnej Ameriky (USA, Kanada), zimuje na Amazónii |
| Areál | Od južného Mexika po Argentínu; T. s. savana sťahovavý (hniezdi JA, zimuje severná JA); vaganti v USA až po Kanadu | Juh USA (od Texasu a Oklahomy) cez Mexiko po Kostariku; viac severný areál ako postriežkar lastovičí | Od Mexika po Argentínu, Trinidad; zdieľa čiastočne areál s postriežkarom lastovičím na hniezdiskách aj zimoviskách | Hniezdič Severnej Ameriky, zimuje v Strednej a Južnej Amerike (Amazónia); sťahovavý, na zimovisku sa stretáva s postriežkarom lastovičím |
Najdlhší chvost v pomere k telu na svete — Chvost dospelého samca postriežkara lastovičieho dosahuje 34 cm a je dvakrát až trikrát dlhší ako samotné telo vtáka od zobáka po základňu chvosta. Toto vynikajúce prispôsobenie je výsledkom pohlavnej selekcie — samice preferujú samcov s dlhšími chvostmi. Žiadny iný vták na Zemi nemá väčší pomer dĺžky chvosta k telu.
Monomorfné sfarbenie — obe pohlavia podobné — Na rozdiel od mnohých tyranov sú samec a samica postriežkara lastovičieho veľmi podobné: čierna čiapka a hlava, sivý chrbát, čisto biele spodné časti. Hlavným rozdielom je dĺžka chvosta — samec má 34 cm, samica do 18 cm. Samce môžu mať skrytú žltú korunovú škvrnu, viditeľnú len pri rozperenom perí. Juvenily majú sivohnedú (nie čiernu) čiapku a kratší chvost.
Kolosálne migračné kŕdle — až 10 000 jedincov — Sťahovavý nominátny poddruh (T. s. savana) migruje z hniezdísk v Argentíne a Paraguaji na zimoviska vo Venezuele, Kolumbii a Trinidade v obrovských kŕdľoch číslujúcich niekedy až 10 000 jedincov. Tracking štúdie odhalili dve migračné stratégie: priamy let na zimoviská alebo predĺžené zastávky v Brazílii. Vaganti dosiahli aj východné pobrežie USA a Kanadu.
Vzdušný akrobat — 105 km/h a vzdušné somersaults — Postriežkar lastovičí je vypracovaný vzdušný lovec — z vyhliadkového posedu (drôty, tyče, krovinové vrcholce) podniká výpady za hmyzom s rýchlosťou až 105 km/h. Samce počas dvorenia predvádzajú akrobatické vzdušné somersaults, točenia a prevŕtania — divadlo, ktoré je jedným z najokázalejších dvoriacich prejavov amerických tyranov.
Parazitácia hniezda — evolučné preteky zbrojenia — Hniezda postriežkara lastovičieho parazituje šuhajík kravský (Molothrus bonariensis), ktorý do nich kladie vlastné vajcia. Niektoré páry postriežkara však vyvinuli schopnosť rozpoznať a odmietnuť cudzie vajcia — ide o fascinujúci príklad evolučných pretekov zbrojenia (host-parasite coevolution). Páry, ktoré cudzie vajcia odmietnú, zvyšujú vlastný reprodukčný úspech.
Intra-tropická migrácia — nie transatlantická — Migrácia postriežkara lastovičieho je zaujímavá tým, že je výlučne intra-tropická — prebieha vnútri Ameriky medzi tropickými a miernoteplými šírkami, nie medzi kontinentami. Výskumy pomocou geolocatorov potvrdili dve rôzne stratégie zimovanie a variabilnú rýchlosť migrácie. Druh sa stal modelovým príkladom pre štúdium migrácie vtákov v Južnej Amerike.
Nie — postriežkar lastovičí nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. Ide o voľne žijúceho tropického spevavca, ktorý patrí do otvorenej krajiny Ameriky. Nie je zaradený v prílohách CITES, no to neznamená legálnu možnosť chovu — v krajinách areálu je chránený národnými zákonmi. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode v Brazílii, Argentíne alebo Kostarike.
Extrémne dlhý vidlicový chvost samcov (do 34 cm, 2–3 násobok tela) je výsledkom pohlavnej selekcie — samice preferujú samcov s dlhšími chvostmi, pretože dĺžka chvosta signalizuje genetickú kvalitu a kondíciu jedinca. Zároveň dlhý chvost zlepšuje manévrovateľnosť pri vzdušnom dvorení (akrobatické somersaults). Postriežkar lastovičí drží svetový rekord — najdlhší chvost v pomere k telu spomedzi všetkých vtákov.
Kľúčovým znakom je extrémne dlhý čierny vidlicový chvost — u samcov oveľa dlhší ako u akéhokoľvek príbuzného druhu. Sfarbenie (čierna čiapka, sivý chrbát, biele spodné časti) je podobné niektorým príbuzným, ale žiadny iný tyran v areáli nemá tak dlhý chvost. Od nožnicovitého postriežkara (Tyrannus forficatus) sa líši chvostom úplne čiernym (nie čierno-bledým) a absenciu ružovej na bokoch.
Čiastočne. Severné populácie (poddruh T. s. monachus od Mexika po severnú Brazíliu) sú stálými obyvateľmi. Južný nominátny poddruh T. s. savana je sťahovavý — hniezdi v Argentíne, Paraguaji a južnej Brazílii (juh-americké leto: september–február) a zimuje vo Venezuele, Kolumbii a Trinidade. Počas migrácie tvorí kŕdle až 10 000 jedincov.
V SR ani v Európe sa tento druh bežne nevyskytuje — je to neotropický druh Ameriky. Ojedinele sa vyskytli vaganti na východnom pobreží USA (až po Novú Škótsku v Kanade), no v Európe ide o extrémne vzácny zaletujúci druh. Ak chceš postriežkara lastovičieho vidieť, navštív otvorené pasienky a savany v Brazílii, Argentíne, Kostarike alebo Trinidade.
Postriežkar lastovičí je predovšetkým hmyzožravec — z vyhliadkového posedu (drôty, tyče, vrcholce kríkov) podniká vzdušné výpady za lietajúcim hmyzom (vosy, chrobáky, muchy, vážky) technikou sit-and-sally. Pri nedostatku hmyzu, najmä na zimoviskách a počas migrácie, dopĺňa jedálniček drobnými plodmi a bobuľami.