tyranovité
Postriežkar krikľavý žije plne do súladu so svojím latinským prívlastkom vociferans (kričiaci). Typické terénne volanie je hlasité ostré chi-beer! alebo rýchla séria chi-beer, ch-beer-beer-beer-r-r. Samce pred svitaním vydávajú charakteristický stúpajúci ranný spev opísateľný ako berg-berg-berg-BERG — séria opakovaných hrubých slabík gradujúcich do záverečného dôrazu. Pri vzrušení (stret s rivalom, predátor) zaznievajú hlasité stridentné výkriky. Druh pumpuje chvostom nahor a nadol po pristátí na posede — typické správanie pre identifikáciu aj na diaľku. Nenapodobňuje ľudskú reč.
Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.
Po jarnom prílete (od marca) samec obsadzuje teritórium a hlasno vokalizuje chi-beer! z exponovaných posedov v korunách stromov. Vykonáva vznášacie tokové displeje nad teritóriom 2–3 akrov za vydávania vzrušených vysokotonových výkrikov. Oba partneri spoločne vyberajú vhodný konár pre umiestenie hniezda. Samec je agresívnym obrancom teritória a aktívne prenasleduje iné vtáky vrátane väčších dravých vtákov.
Samica stavia mohutné hniezdo na horizontálnom konári v korunách stromov, vo výške 6–15+ m nad zemou. Vajíčka sú krémovobiely so hnedastými škvrnami (spotted white). Kladie 3–4 (niekedy 5) vajcia za sezónu. Druh zvyčajne odchová jednu znášku ročne; v južnej časti areálu sú možné dve znášky.
Na vajíčkach sedí výhradne samica; inkubácia trvá asi 18 dní (potvrdené viacerými zdrojmi). Samec hájí teritórium z blízkeho posedu a sleduje okolie. Poznámka k diskrepancii: Wikipedia EN uvádza 18–19 dní, zatiaľ čo Audubon uvádza asi 18 dní — oba zdroje sú konzistentné; hodnota 18 dní sa uvádza ako základ.
Mláďatá sa liahnu; obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom. Vyletujú 14–17 dní po vyliahnutí. Rodičia pokračujú v starostlivosti o vyletené mláďatá ešte nejaký čas po opustení hniezda.
Mladé vtáky v prvom šate sú tmavšie než dospelé a majú bledé okraje na krídlových kovarkách. Pohlavný dimorfizmus je aj u mláďat minimálny.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedený. Analógiou s príbuznými tyranidae sa predpokladá hniezdenie od prvého roku života. Presné záznamy o dožití z okrúžkovania pre tento druh nie sú v dostupných verejných zdrojoch uvedené — dožitie vo voľnej prírode je odhadované, ale nie overené zo záznamu o dožití (presné údaje neoverené).
Postriežkar krikľavý nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho plachého a agresívneho tyranide. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode na západe USA, bez rušenia vtáka.
Postriežkar krikľavý sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu
Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — nepribližuj sa a neruš vtáka počas spevu ani pri hniezde
Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj hniezda — tento druh je agresívnym obrancom hniezda a bude útočiť na votrelcov vrátane človeka
Rešpektuj voľne žijúce vtáky — chytanie a držba sú v USA zakázané (Migratory Bird Treaty Act)
| Postriežkar krikľavý | Postriežkar západný (Tyrannus verticalis) | Postriežkar tropický (Tyrannus melancholicus) | Postriežkar východný (Tyrannus tyrannus) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 21–23 cm | 19–23 cm | 22–24 cm | 19–23 cm |
| Váha | 32–45 g | 37–46 g | 36–54 g | 33–55 g |
| Dožitie | presné údaje dožitia neoverené zo záznamu okrúžkovania; populácia stabilná (BBS 1968–2015) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Hlučnosť | voľne žijúci sťahovavý druh — v SR sa nevyskytuje, nechová sa | voľne žijúci druh (mimo SR) | voľne žijúci druh (mimo SR) | voľne žijúci druh (mimo SR) |
| Stav IUCN | IUCN LC (stabilný trend, 8,8 mil. jedincov), bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Tmavosivá hlava s mierne tmavšími lícami, biele hrdlo ostro kontrastujúce s tmavosivou hrudou, sýtožlté brucho; tmavý chvost s bledým buffy-sivastým lemom na konci bez bielych okrajov vonkajších perie; obidve pohlavia podobné | Bledšia sivá hlava a hruď, bledšia žltá spodina ako u krikľavého; tmavý chvost so zreteľnými bielymi vonkajšími perami — kľúčový terénny rozdiel oproti krikľavému; menší zobák; hlas odlišný (kit-kit-keer) | Sivá hlava, bielo-šedé hrdlo, sýtožlté brucho; chvost vidlicovitý (notched) bez bielych okrajov — odlišný od splošteného chvosta krikľavého; hnedé krídla; hlas odlišný (staccato kip-kip-kipper) | Čierna hlava, biele hrdlo a hruď, bledé až bielé brucho (nie žlté); čierny chvost s bielym terminálnym lemom — kontrastne odlišný od krikľavého so žltým bruchom; červená korunková škvrna (skrytá); hlas odlišný |
| Areál | Hniezdisko: suchý západ USA (Montana–Texas) a stredné Mexiko; zimovisko: nížiny Mexika a Stredná Amerika; čiastočný sťahovavý druh | Otvorenejšia nízinná krajina a prérie v celom západ USA; čiastočne prekrývajúci sa areál s krikľavým, no preferuje iný biotop; zimuje v Mexiku a Strednej Amerike | Rozsiahly areál od Texasu a Mexika po Argentínu; bežný rezident tropickej Latinskej Ameriky; v zimnom areáli krikľavého sa objavuje v otvorených krajinách | Hniezdič otvorených krajín a lesov celej Severnej Ameriky vrátane východu USA; zimuje v tropickej Južnej Amerike; pri migrácii prechádza cez západ USA kde sa môže stretnúť s krikľavým |
Príznaky: Strata vajec alebo mláďat z hniezda; rodičia alarmujú a agresívne útočia pri hniezde
Hniezdo na otvorenom konári v korunách stromov je prístupnejšie predátorom než dutinové hniezdo. Postriežkar krikľavý sa bráni agresívnym teritoriálnym správaním — aktívne prenasleduje oveľa väčšie vtáky (dravce, vrany) aj iné cicavce. Napriek tomu hniezdna predácia zostáva jednou z hlavných príčin hniezdnej neúspešnosti.
Príznaky: Pokles hustoty hniezdiacej populácie pri rúbaní veľkých stromov pozdĺž riek a kaňonov
Druh vyžaduje veľké stromy s horizontálnymi konármi pre umiestnenie hniezda. Čistenie ripariánnych lesov a odstraňovanie vzrastlých stromov v agrikultúrnej krajine priamo znižuje dostupné hniezdne príležitosti. Vhodné sú aj stromy v prímestských parkoch a záhradách, čo čiastočne kompenzuje stratu prirodzených biotopov.
Príznaky: Rana, poranenia krídel alebo hlavy pri kolízii so zasklením a anténami
Ako sťahovavý druh čelí rizikám kolízií počas nočného ťahu. Redukcia svetelného znečistenia miest (bird-safe zasklenie, zhasínanie zbytočného osvetlenia počas hlavných migračných nocí) znižuje mortalitu migrujúcich jedincov.
Príznaky: Vytlačenie z teritória v oblastiach prekryvu areálov, znížená hniezdna hustota
V oblastiach prekryvu areálov (napríklad California, Arizona, Colorado) sa postriežkar krikľavý a postriežkar západný môžu stretávať a súperiť o hniezdne miesta. Postriežkar krikľavý uprednostňuje zalesnené a vyššie polohy, čím sa čiastočne vyhýba priamej konkurencii s postriežkarom západným, ktorý preferuje otvorenejšiu nízinnatú krajinu.
Príznaky: Znížená dostupnosť hmyzožravej potravy, priama toxicita pri požití otráveneho hmyzu
Druh loví hmyz, ktorý môže byť kontaminovaný poľnohospodárskymi pesticídmi. Znižovanie populácií hmyzu v intenzívne obhospodarovanej krajine môže lokálne znižovať úspešnosť chovu mláďat.
Krikľavý kráľ tyranovcov — Latinský prívlastok vociferans (kričiaci, krikľavý) nie je náhodný: postriežkar krikľavý je jedným z najhlasnejších tyranovcov severnej Ameriky. Jeho ostré chi-beer! zaznievajúce z výšky stromov je prvou vecou, ktorú si pozorovateľ všimne — ešte skôr, než vtáka uvidí. Ranný súmračný spev berg-berg-berg-BERG naplní celé údolie skôr, než vyjde slnko.
Odvážny bojovník — útočí na orly — Napriek tomu, že váži len 32–45 g, postriežkar krikľavý je notorickým obrancom teritória. Aktívne prenasleduje a útočí na oveľa väčšie vtáky v blízkosti svojho hniezda — vrátane dravcov, krkavcov, havranov a dokonca orlov. Toto správanie (tiež nazývané mobbing) je typické pre mnohých tyranovcov, ale u postriežkara krikľavého je obzvlášť výrazné.
Chvostový rytmus — identifikačný znak — Ak sedí tyranovec a rytmicky pumpuje chvostom nahor a nadol po každom pristátí, je to postriežkar krikľavý alebo jeho príbuzný. Tento pohybový vzorec je charakteristickým znakom a terénni ornitológovia ho využívajú na identifikáciu na diaľku — ešte pred tým, než zahliadnu sfarbenie alebo počujú hlas.
Chvost bez bielych okrajov — kľúčový rozdiel od suseda — Postriežkar krikľavý a postriežkar západný (Tyrannus verticalis) sú si do tej miery podobné, že ornitológovia ich dlho zastavali za jeden druh. Najspoľahlivejší terénny identifikačný znak je chvost: postriežkar krikľavý má tmavý chvost s bledým buffy-sivastým lemom na konci bez bielych okrajov; postriežkar západný má chvost so zreteľnými bielymi vonkajšími perami viditeľnými v lete aj v pokoji.
Viac ovocia než ostatní tyranovci — Väčšina tyranovcov je primárne hmyzožravá; postriežkar krikľavý je pozoruhodnou výnimkou: konzumuje bobule a plody vo výrazne väčšom podiele než jeho príbuzní. Táto flexibilita v strave mu umožňuje lepšie prežiť v obdobiach nižšej dostupnosti hmyzu — napríklad po príchode na jarné hniezdiská, kedy je hmyzu ešte málo.
Neskorý odchod na zimovisko — Postriežkar krikľavý je jedným z mála tyranovcov, ktorý linká neskôr na jeseň ako ostatné druhy. V oblastiach, kde iné kingbirdy (postriežkar východný, postriežkar tropický) už odleteli, môžete stále nájsť postriežkara krikľavého. Tento neskorý odchod je jedným z diagnostických terénnych znakov počas jesenného sledovania vtáctva na západe USA.
8,8 milióna — stabilná a početná populácia — Partners in Flight odhaduje globálnu hniezdnu populáciu postriežkara krikľavého na 8,8 milióna jedincov a Continental Concern Score 9/20 (nízka úroveň ohrozenia). BBS (Breeding Bird Survey) zaznamenal stabilný trend populácie v rokoch 1968–2015. IUCN hodnotí druh LC. Toto je dobrá správa v dobe, keď mnohé severoamerické spevavce zaznamenávajú pokles populácií.
Pomenovaný po Cassinovi — Druh nesie meno Johna Cassina (1813–1869), amerického ornitológa z Filadelfie, ktorý opísal a pomenoval desiatky nových druhov vtákov Severnej a Strednej Ameriky. Cassin bol jedným z najproduktívnejších amerických ornitológov 19. storočia — okrem kingbirda po ňom nesú meno aj Cassinova čajka (Larus cachinnans), Cassinov vírus (Vireo cassinii) a ďalšie druhy.
Nie — postriežkar krikľavý nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa vôbec nechová. Je to voľne žijúci sťahovavý severoamerický vták chránený zákonom o sťahovavých vtákoch USA (Migratory Bird Treaty Act) — v USA je akékoľvek chytanie, vlastníctvo alebo predaj trestné. Druh nie je v prílohách CITES. V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode na západe USA.
Najspoľahlivejší terénny znak je chvost: postriežkar krikľavý má tmavý chvost s bledým buffy-sivastým lemom na konci, bez výrazných bielych okrajov; postriežkar západný má chvost so zreteľnými bielymi vonkajšími perami viditeľnými v lete aj v pokoji. Ďalší rozdiel: postriežkar krikľavý má tmavšiu sivú hlavu a hruď, ktoré výraznejšie kontrastujú s bielym hrdlom, a väčší zobák. Hlas je tiež odlišný — chi-beer! oproti ostrejšiemu kit-kit-keer postriežkara západného.
Hniezdi na suchom a polosuchom západ USA — od juhozápadnej Montany, Wyomingu a Colorada cez Nevadu, Utah, Californiu, Arizonu, Nové Mexiko a Texas po centrálne Mexiko; poddruh xenopterus je endemit hornatín juhozápadného Mexika. Zimuje v nížinách centrálneho Mexika a Strednej Ameriky (Guatemala, Belize, Honduras, Salvador, Nikaragua, Costa Rica); malá časť populácie prezimuje stálo v južnej Californii.
Typické terénne volanie je hlasné ostré chi-beer! alebo rýchla séria chi-beer, ch-beer-beer-beer-r-r. Samce pred svitaním vydávajú charakteristický ranný spev opisovaný ako stúpajúce berg-berg-berg-BERG — séria opakovaných hrubých slabík gradujúcich do záverečného dôrazu. Latinský prívlastok vociferans (kričiaci) presne vystihuje jeho hlasitý charakter.
Nie — IUCN hodnotí postriežkara krikľavého ako najmenej ohrozený (Least Concern, LC). Globálna populácia sa odhaduje na 8,8 milióna jedincov (Partners in Flight) a trend populácie je stabilný (BBS 1968–2015). Continental Concern Score 9/20 indikuje nízku úroveň ohrozenia. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chránený zákonom o sťahovavých vtákoch (Migratory Bird Treaty Act).
Strava je prevažne hmyzožravá: osi, chrobáky, húsenice, molice, koníky, muchy, pravé plošnice, vážky a pavúky. Loví z výšky technikout sit-and-sally — z vysokého posedu v korune vyráža za hmyzom vo vzduchu. Pozoruhodnou vlastnosťou tohto druhu je, že konzumuje bobule a plody vo výrazne väčšom podiele než väčšina ostatných tyranovcov — čo mu dáva výhodu v obdobiach nižšej dostupnosti hmyzu.