Postriežkar krikľavý (Tyrannus vociferans)

tyranovité

Postriežkar krikľavý

Tyrannus vociferans — veľký tyranovec suchého západ USA s bielym hrdlom, sýtožltým bruchom a hlasitým chi-beer volaním — hniezdič koruien stromov v otvorených lesoch a kaňonoch; voľne žijúci druh, nie klietkový vták

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN; hodnotiaci rok 2016, IUCN ID 22700491). Druh má rozsiahly areál, veľkú populáciu (odhadovaných 8,8 milióna jedincov, Partners in Flight) a stabilný trend (BBS 1968–2015). Continental Concern Score 9/20. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act.
Dĺžka21–23 cm
Hmotnosť32–45 g
Dožitiepresné údaje neoverené
HniezdiskoSuchý západ USA a stredné Mexiko
ZimoviskoNížiny Mexika a Stredná Amerika
IUCNLC — najmenej ohrozený (stabilný trend)
CITESbez zápisu
StatusVoľne žijúci sťahovavý druh, nie klietkový vták

Výživa

  • Létajúci a posedený hmyz — osi, chrobáky, húsenice, molice, koníky, muchy, vážky; základ stravy po celý rok, lovený technikou sit-and-sally z vysokých posedov
  • Pavúky a ďalší bezstavovce zbierané z povrchov konárov a kôry
  • Plody, bobule a iné rastlinné časti — konzumuje plody vo väčšom podiele ako väčšina tyranidae; sezónny energetický doplnok
  • Príležitostne malé obratlovce a iná korisť
Tip od odborníka Postriežkar krikľavý je prevažne hmyzožravec (insektivórum) lovecky používajúci techniku sit-and-sally: z vysokého posedu v korune stromu vyráža za hmyzom vo vzduchu, chytí ho a vracia sa na posed. Základ jedálnička tvoria osi, chrobáky, koníky, muchy a húsenice. Pozoruhodná vlastnosť tohto druhu je, že konzumuje plody a bobule vo väčšom podiele než väčšina tyranovcov — táto flexibilita mu umožňuje lepšie prežiť v obdobiach nižšej dostupnosti hmyzu. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Hlasový prejav

Postriežkar krikľavý žije plne do súladu so svojím latinským prívlastkom vociferans (kričiaci). Typické terénne volanie je hlasité ostré chi-beer! alebo rýchla séria chi-beer, ch-beer-beer-beer-r-r. Samce pred svitaním vydávajú charakteristický stúpajúci ranný spev opísateľný ako berg-berg-berg-BERG — séria opakovaných hrubých slabík gradujúcich do záverečného dôrazu. Pri vzrušení (stret s rivalom, predátor) zaznievajú hlasité stridentné výkriky. Druh pumpuje chvostom nahor a nadol po pristátí na posede — typické správanie pre identifikáciu aj na diaľku. Nenapodobňuje ľudskú reč.

Typické zvuky

  • Hlasné chi-beer! — ostrý charakteristický výkrik, základné územné a kontaktné volanie; primárny terénny identifikačný znak druhu; počuteľný na veľkú vzdialenosť z výšky koruny stromov
  • Rýchle chi-beer, ch-beer-beer-beer-r-r — dlhšia rozvinutá verzia základného volania so zvĺnenou záverečnou čiastkou; typicky vydávané v sérii
  • Ranný súmračný spev berg-berg-berg-BERG — stúpajúca séria opakovaných hrubých slabík, gradujúca do záverečného dôrazu; samec spieva pred svitaním z exponovaného posedu v korunách stromov
  • Stridentné vzrušené výkriky počas teritoriálnych stretov alebo pri priblížení predátora; druh je agresívny obranca teritória a aktívne prenasleduje väčšie vtáky (vrátane dravých)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jarný prílet na hniezdiská — dospelé vtáky prichádzajú na západ USA od marca; samce obsadzujú teritóriá a začínajú hlasné vokalízy
Tok a dvorenie (apríl–máj) — samec vykonáva vzrušené vznášacie displeje nad 2–3 akrami teritória za vydávania vysokotonových výkrikov; páry sa formujú
Hniezdna sezóna (máj–júl) — samica stavia mohutné hniezdo na horizontálnom konári; kladenie 3–4 (niekedy 5) vajec; inkubácia asi 18 dní výhradne samicou; zvyčajne jedna znáška ročne
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo 14–17 dní po vyliahnutí
Pelichanie a príprava na ťah — po hniezdnej sezóne; druh linká neskôr na jeseň ako väčšina ostatných tyranidae
Jesenný odlet na zimoviská — populácia sa presúva do nížin Mexika a Strednej Ameriky; druh linká neskôr ako iné tyranidae, lingers later in fall
Zimovanie (november–február) — prevažná časť populácie zimuje v nížinách centrálneho Mexika a Strednej Ameriky; časť populácie zimuje stálo v južnej Kalifornii

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop
Otvorené a poloobsadené krajiny s veľkými stromami — ripariánne lesy, dubové savany, píniovo-jaloverové rediny, poľnohospodárska krajina so stromami, prímestské parky
Postriežkar krikľavý obýva rozmanitý rad biotopov kombinujúcich vysoké stromy pre hniezdenie a otvorené plochy pre lovenie hmyzu. Na západe USA ho nájdeme v otvorených lesoch pozdĺž kaňonov a riek pri nižších a stredných nadmorských výškach, v poľnohospodárskych oblastiach s roztroušenými stromami, v dubových lesoch a savanách, v píniovo-jaloverových rúbaniskách a v prímestských parkoch s eukalyptovými stromami (najmä v pobrežnej Kalifornii). Na rozdiel od postriežkara západného uprednostňuje zalesnené a vyššie polohy. Kľúčovým faktorom je dostupnosť veľkých stromov s horizontálnymi konármi pre umiestenie mohutného hniezda.
Hniezdny areál
Suchý západ USA (od juhozápadnej Montany a Colorada po Texas a Baju Californiiu) a stredné Mexiko; poddruh xenopterus v hornatinách juhozápadného Mexika
Poddruh T. v. vociferans hniezdi od juhozápadnej Montany, Wyomingu a Colorada smerom na juh a juhozápad — cez Nevadu, Utah, Californiu, Arizonu, Nové Mexiko a Texas — až po centrálne Mexiko. Poddruh T. v. xenopterus je endemit hornatín juhozápadného Mexika (sierra madre occidental). Druh sa taktiež pravidelne zaznamenáva v Guatemale, Hondurase, Salvádore, Nikaragui a Costa Rike (zimovisko aj tranzitné územie). Vzácny vagant na východnom pobreží USA.
Migrácia a zimovisko
Čiastočný sťahovavý druh — väčšina populácie zimuje v nížinách centrálneho Mexika a Strednej Ameriky
Väčšina populácie je sťahovavá: po hniezdnej sezóne (september–november) sa presúva na zimovisko do nížin centrálneho Mexika a Strednej Ameriky (Guatemala, Belize, Honduras, Salvador, Nikaragua, Costa Rica). Malá časť populácie prezimuje stálo v južnej Californii a severnom Mexiku. Druh linká neskôr na jeseň ako väčšina iných tyranovcov — to je jeden z identifikačných znakov pri pozorovaní v neskorej jeseni. Jarný prílet na hniezdiská nastáva od marca.
Správanie a aktivita
Diurnálny; loví predovšetkým technikou sit-and-sally z vysokých posedov v korunách stromov; po pristátí typicky pumpuje chvostom hore-dole
Postriežkar krikľavý je denný, veľmi aktívny lovecký druh. Loví predovšetkým z vysokého posedu v korunách stromov — na rozdiel od niektorých iných tyranovcov, ktorí loví z nižších posedov. Po pristátí na posede rytmicky pumpuje chvostom hore-dole — charakteristický pohybový vzorec pomáhajúci pri terénnej identifikácii aj na väčšiu vzdialenosť. Je silne teritoriálny — agresívne prenasleduje iné vtáky (vrátane dravcov oveľa väčších než on sám) v blízkosti hniezda. Samec vykonáva vznášacie tokové displeje nad teritóriom 2–3 akrov za vydávania vzrušených vysokotonových výkrikov.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Mohutné hniezdo na horizontálnom konári v strednom poschodí alebo korunách stromov (6–15+ m); 3–4 (niekedy 5) vajcia; inkubácia samicou asi 18 dní
Hniezdo je mohutné, kompaktné, umiestňované na horizontálnom konári v strednom poschodí alebo korunách stromov vo výške 6–15+ m (podľa Audubonu 20–50+ stôp). Na rozdiel od postriežkara sivohrdlého (Myiarchus cinerascens) nehniezdi v dutinách. Samica stavia hniezdo a inkubuje výhradne sama; samec strážno hájí teritórium a sleduje okolie z blízkeho posedu. Vajcia sú krémovobiely so hnedastými škvrnami (spotted white). Kladie 3–4 (niekedy 5) vajcia; inkubácia trvá asi 18 dní. Po vyliahnutí kŕmia obaja rodičia. Mláďatá opúšťajú hniezdo 14–17 dní po vyliahnutí. Zvyčajne jedna znáška ročne (niekedy dve v južnej časti areálu).
Právna ochrana a CITES
IUCN LC (stabilný trend); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: nevzťahuje sa (druh nie je pôvodný v SR ani EÚ)
Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom — globálna populácia odhadovaná na 8,8 milióna jedincov (Partners in Flight), Continental Concern Score 9/20 (nízka úroveň ohrozenia). Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chránený zákonom o sťahovavých vtákoch (Migratory Bird Treaty Act, 1918) — akýkoľvek odchyt, vlastníctvo, predaj alebo zranenie je trestné. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR); ako severoamerický migrant podlieha ochrane USA a Mexika.

Rozmnožovací cyklus

Tok a výber hniezdneho miesta
Apríl–máj (prílet samcov, obsadenie teritória, tokové displeje)

Po jarnom prílete (od marca) samec obsadzuje teritórium a hlasno vokalizuje chi-beer! z exponovaných posedov v korunách stromov. Vykonáva vznášacie tokové displeje nad teritóriom 2–3 akrov za vydávania vzrušených vysokotonových výkrikov. Oba partneri spoločne vyberajú vhodný konár pre umiestenie hniezda. Samec je agresívnym obrancom teritória a aktívne prenasleduje iné vtáky vrátane väčších dravých vtákov.

Hniezdo a znáška
Znáška 3–4 (niekedy 5) vajec; hniezdna sezóna máj–júl; zvyčajne jedna znáška ročne (niekedy dve v južnom areáli)

Samica stavia mohutné hniezdo na horizontálnom konári v korunách stromov, vo výške 6–15+ m nad zemou. Vajíčka sú krémovobiely so hnedastými škvrnami (spotted white). Kladie 3–4 (niekedy 5) vajcia za sezónu. Druh zvyčajne odchová jednu znášku ročne; v južnej časti areálu sú možné dve znášky.

Inkubácia
Asi 18 dní (zdroj: Audubon, Cornell All About Birds); výhradne samica

Na vajíčkach sedí výhradne samica; inkubácia trvá asi 18 dní (potvrdené viacerými zdrojmi). Samec hájí teritórium z blízkeho posedu a sleduje okolie. Poznámka k diskrepancii: Wikipedia EN uvádza 18–19 dní, zatiaľ čo Audubon uvádza asi 18 dní — oba zdroje sú konzistentné; hodnota 18 dní sa uvádza ako základ.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo 14–17 dní po vyliahnutí

Mláďatá sa liahnu; obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom. Vyletujú 14–17 dní po vyliahnutí. Rodičia pokračujú v starostlivosti o vyletené mláďatá ešte nejaký čas po opustení hniezda.

Vyletenie a juvenilný šat
Juvenilné sfarbenie: tmavšie ako dospelé, s bledými okrajmi na krídlových kovarkách (prechodný šat)

Mladé vtáky v prvom šate sú tmavšie než dospelé a majú bledé okraje na krídlových kovarkách. Pohlavný dimorfizmus je aj u mláďat minimálny.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje pre tento druh neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedený. Analógiou s príbuznými tyranidae sa predpokladá hniezdenie od prvého roku života. Presné záznamy o dožití z okrúžkovania pre tento druh nie sú v dostupných verejných zdrojoch uvedené — dožitie vo voľnej prírode je odhadované, ale nie overené zo záznamu o dožití (presné údaje neoverené).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Postriežkar krikľavý 21–23 cm Postriežkar západný 19–23 cm Postriežkar tropický 22–24 cm Postriežkar východný 19–23 cm
Postriežkar krikľavý Postriežkar západný (Tyrannus verticalis) Postriežkar tropický (Tyrannus melancholicus) Postriežkar východný (Tyrannus tyrannus)
Dĺžka21–23 cm19–23 cm22–24 cm19–23 cm
Váha32–45 g37–46 g36–54 g33–55 g
Dožitiepresné údaje dožitia neoverené zo záznamu okrúžkovania; populácia stabilná (BBS 1968–2015)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (stabilný trend, 8,8 mil. jedincov), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaTmavosivá hlava s mierne tmavšími lícami, biele hrdlo ostro kontrastujúce s tmavosivou hrudou, sýtožlté brucho; tmavý chvost s bledým buffy-sivastým lemom na konci bez bielych okrajov vonkajších perie; obidve pohlavia podobnéBledšia sivá hlava a hruď, bledšia žltá spodina ako u krikľavého; tmavý chvost so zreteľnými bielymi vonkajšími perami — kľúčový terénny rozdiel oproti krikľavému; menší zobák; hlas odlišný (kit-kit-keer)Sivá hlava, bielo-šedé hrdlo, sýtožlté brucho; chvost vidlicovitý (notched) bez bielych okrajov — odlišný od splošteného chvosta krikľavého; hnedé krídla; hlas odlišný (staccato kip-kip-kipper)Čierna hlava, biele hrdlo a hruď, bledé až bielé brucho (nie žlté); čierny chvost s bielym terminálnym lemom — kontrastne odlišný od krikľavého so žltým bruchom; červená korunková škvrna (skrytá); hlas odlišný
AreálHniezdisko: suchý západ USA (Montana–Texas) a stredné Mexiko; zimovisko: nížiny Mexika a Stredná Amerika; čiastočný sťahovavý druhOtvorenejšia nízinná krajina a prérie v celom západ USA; čiastočne prekrývajúci sa areál s krikľavým, no preferuje iný biotop; zimuje v Mexiku a Strednej AmerikeRozsiahly areál od Texasu a Mexika po Argentínu; bežný rezident tropickej Latinskej Ameriky; v zimnom areáli krikľavého sa objavuje v otvorených krajináchHniezdič otvorených krajín a lesov celej Severnej Ameriky vrátane východu USA; zimuje v tropickej Južnej Amerike; pri migrácii prechádza cez západ USA kde sa môže stretnúť s krikľavým

Zaujímavosti

1

Krikľavý kráľ tyranovcov — Latinský prívlastok vociferans (kričiaci, krikľavý) nie je náhodný: postriežkar krikľavý je jedným z najhlasnejších tyranovcov severnej Ameriky. Jeho ostré chi-beer! zaznievajúce z výšky stromov je prvou vecou, ktorú si pozorovateľ všimne — ešte skôr, než vtáka uvidí. Ranný súmračný spev berg-berg-berg-BERG naplní celé údolie skôr, než vyjde slnko.

2

Odvážny bojovník — útočí na orly — Napriek tomu, že váži len 32–45 g, postriežkar krikľavý je notorickým obrancom teritória. Aktívne prenasleduje a útočí na oveľa väčšie vtáky v blízkosti svojho hniezda — vrátane dravcov, krkavcov, havranov a dokonca orlov. Toto správanie (tiež nazývané mobbing) je typické pre mnohých tyranovcov, ale u postriežkara krikľavého je obzvlášť výrazné.

3

Chvostový rytmus — identifikačný znak — Ak sedí tyranovec a rytmicky pumpuje chvostom nahor a nadol po každom pristátí, je to postriežkar krikľavý alebo jeho príbuzný. Tento pohybový vzorec je charakteristickým znakom a terénni ornitológovia ho využívajú na identifikáciu na diaľku — ešte pred tým, než zahliadnu sfarbenie alebo počujú hlas.

4

Chvost bez bielych okrajov — kľúčový rozdiel od suseda — Postriežkar krikľavý a postriežkar západný (Tyrannus verticalis) sú si do tej miery podobné, že ornitológovia ich dlho zastavali za jeden druh. Najspoľahlivejší terénny identifikačný znak je chvost: postriežkar krikľavý má tmavý chvost s bledým buffy-sivastým lemom na konci bez bielych okrajov; postriežkar západný má chvost so zreteľnými bielymi vonkajšími perami viditeľnými v lete aj v pokoji.

5

Viac ovocia než ostatní tyranovci — Väčšina tyranovcov je primárne hmyzožravá; postriežkar krikľavý je pozoruhodnou výnimkou: konzumuje bobule a plody vo výrazne väčšom podiele než jeho príbuzní. Táto flexibilita v strave mu umožňuje lepšie prežiť v obdobiach nižšej dostupnosti hmyzu — napríklad po príchode na jarné hniezdiská, kedy je hmyzu ešte málo.

6

Neskorý odchod na zimovisko — Postriežkar krikľavý je jedným z mála tyranovcov, ktorý linká neskôr na jeseň ako ostatné druhy. V oblastiach, kde iné kingbirdy (postriežkar východný, postriežkar tropický) už odleteli, môžete stále nájsť postriežkara krikľavého. Tento neskorý odchod je jedným z diagnostických terénnych znakov počas jesenného sledovania vtáctva na západe USA.

7

8,8 milióna — stabilná a početná populácia — Partners in Flight odhaduje globálnu hniezdnu populáciu postriežkara krikľavého na 8,8 milióna jedincov a Continental Concern Score 9/20 (nízka úroveň ohrozenia). BBS (Breeding Bird Survey) zaznamenal stabilný trend populácie v rokoch 1968–2015. IUCN hodnotí druh LC. Toto je dobrá správa v dobe, keď mnohé severoamerické spevavce zaznamenávajú pokles populácií.

8

Pomenovaný po Cassinovi — Druh nesie meno Johna Cassina (1813–1869), amerického ornitológa z Filadelfie, ktorý opísal a pomenoval desiatky nových druhov vtákov Severnej a Strednej Ameriky. Cassin bol jedným z najproduktívnejších amerických ornitológov 19. storočia — okrem kingbirda po ňom nesú meno aj Cassinova čajka (Larus cachinnans), Cassinov vírus (Vireo cassinii) a ďalšie druhy.

Taxonomická klasifikácia

species Postriežkar krikľavý (Tyrannus vociferans)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Tyrannidae (tyranovité)
Rod Tyrannus Cuvier, 1816
Druh Tyrannus vociferans Swainson, 1826
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — severoamerický hniezdič, zimuje v Mexiku a Strednej Amerike; v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy Dva poddruhy uznávané IOC World Bird List: T. v. vociferans — nominátny, hniezdi od juhozápadnej Montany a Colorada po centrálne Mexiko, zimuje v nížinách Mexika a Strednej Ameriky; T. v. xenopterus — endemit hornatín juhozápadného Mexika. Pôvodný popis Tyrannus vociferans Swainson, 1826 (lokalita: Temascaltepec, Mexiko).
Avibase_ID 178B89552209EC05

? Často kladené otázky

Nie — postriežkar krikľavý nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa vôbec nechová. Je to voľne žijúci sťahovavý severoamerický vták chránený zákonom o sťahovavých vtákoch USA (Migratory Bird Treaty Act) — v USA je akékoľvek chytanie, vlastníctvo alebo predaj trestné. Druh nie je v prílohách CITES. V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode na západe USA.

Najspoľahlivejší terénny znak je chvost: postriežkar krikľavý má tmavý chvost s bledým buffy-sivastým lemom na konci, bez výrazných bielych okrajov; postriežkar západný má chvost so zreteľnými bielymi vonkajšími perami viditeľnými v lete aj v pokoji. Ďalší rozdiel: postriežkar krikľavý má tmavšiu sivú hlavu a hruď, ktoré výraznejšie kontrastujú s bielym hrdlom, a väčší zobák. Hlas je tiež odlišný — chi-beer! oproti ostrejšiemu kit-kit-keer postriežkara západného.

Hniezdi na suchom a polosuchom západ USA — od juhozápadnej Montany, Wyomingu a Colorada cez Nevadu, Utah, Californiu, Arizonu, Nové Mexiko a Texas po centrálne Mexiko; poddruh xenopterus je endemit hornatín juhozápadného Mexika. Zimuje v nížinách centrálneho Mexika a Strednej Ameriky (Guatemala, Belize, Honduras, Salvador, Nikaragua, Costa Rica); malá časť populácie prezimuje stálo v južnej Californii.

Typické terénne volanie je hlasné ostré chi-beer! alebo rýchla séria chi-beer, ch-beer-beer-beer-r-r. Samce pred svitaním vydávajú charakteristický ranný spev opisovaný ako stúpajúce berg-berg-berg-BERG — séria opakovaných hrubých slabík gradujúcich do záverečného dôrazu. Latinský prívlastok vociferans (kričiaci) presne vystihuje jeho hlasitý charakter.

Nie — IUCN hodnotí postriežkara krikľavého ako najmenej ohrozený (Least Concern, LC). Globálna populácia sa odhaduje na 8,8 milióna jedincov (Partners in Flight) a trend populácie je stabilný (BBS 1968–2015). Continental Concern Score 9/20 indikuje nízku úroveň ohrozenia. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chránený zákonom o sťahovavých vtákoch (Migratory Bird Treaty Act).

Strava je prevažne hmyzožravá: osi, chrobáky, húsenice, molice, koníky, muchy, pravé plošnice, vážky a pavúky. Loví z výšky technikout sit-and-sally — z vysokého posedu v korune vyráža za hmyzom vo vzduchu. Pozoruhodnou vlastnosťou tohto druhu je, že konzumuje bobule a plody vo výrazne väčšom podiele než väčšina ostatných tyranovcov — čo mu dáva výhodu v obdobiach nižšej dostupnosti hmyzu.

ZDROJ: Wikipedia EN (Cassin's kingbird — taxonómia Swainson 1826, 2 poddruhy vociferans+xenopterus, dĺžka 21–23 cm, hmotnosť 45 g, rozpätie 41 cm, sfarbenie, hlas chi-beer, areál, migrácia, hniezdo, 3–5 vaje

 Video — Postriežkar krikľavý

Postriežkar krikľavý (Tyrannus vociferans) — hlas a správanie v prírode

Postriežkar krikľavý (Tyrannus vociferans) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Cassin's Kingbird, Česky:   tyran křiklavý, Nemecky:   Cassinkönigstyrann, Španielsky:   Tirano Gritón, Francúzsky:   Tyran de Cassin, Taliansky:   Re dei tiranni di Cassin, Holandsky:   Cassins Koningstiran, Portugalsky:   Suiriri-gritador, Poľsky:   tyran krzykliwy, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Серогрудый тиранн, Japonsky:   ハシボソタイランチョウ, Ukrajinsky:   Тиран-крикун, Bulharsky:   Сивогърда кралска мухоловка, Latinsky:   Tyrannus vociferans Swainson, 1826