Postriežkar hnedochochlatý

Najväčší Myiarchus v juhozápadných USA — Postriežkar hnedochochlatý je spomedzi severoamerických druhov rodu Myiarchus najväčší a najrobustnejší. Poddruh M. t. magister dosahuje hmotnosť 36–54 g — výrazne viac než postriežkar sivohrdlý (21–38 g). Výrazný, mohutný čierny zobák je jedným z najspoľahlivejších vizuálnych identifikačných znakov.

Sedem poddruhov — od Arizony po Argentínu — Druh tvorí 7 uznaných poddruhov (IOC World Bird List) s odlišnými areálmi od juhozápadných USA až po severnú Argentínu a východnú Brazíliu. Každý poddruh obýva iný typ biotopu: magister saguarové púšte a sycamorové kanyóny, cooperi mesquitové ripariánne lesy, tyrannulus tropické lesy Karibiku a Amazónie, bahiae xerofytné lesy východnej Brazílie.

Hadie kože v hniezde — Na rozdiel od postriežkara sivohrdlého (M. cinerascens), ktorý hadie kože do hniezda vkladá len vzácne, postriežkar hnedochochlatý ich vkladá pravidelne spolu s igelitovými obalmi a inými antropogénnymi materiálmi. Predpokladá sa, že tieto materiály odpudzujú predátorov vnikajúcich do dutín.

14 miliónov jedincov a rastúci trend — Partners in Flight odhaduje globálnu populáciu na 14 miliónov jedincov — dvojnásobok postriežkara sivohrdlého (10 miliónov). Texaský atlas hniezdiacich vtákov zaznamenal populačný rast +4,2 % ročne v rokoch 1966–2004. IUCN hodnotí druh LC (Least Concern). Úspech druhu súvisí s jeho schopnosťou obsadzovať vtáčie búdky a adaptovať sa na zmeny v krajine.

Krátky migrant, celoročný juhoameričan — Hoci poddruh magister z Arizony a cooperi z Texasu migrujú na zimu do Mexika a Strednej Ameriky, väčšina druhu je stálá: všetky juhoamerické a karibské populácie žijú v teritóriách celoročne. Tým sa druh líši od mnohých iných severoamerických migrantov, ktorí z tropikov iba zimujú.

Saguaro nie je podmienka — Hoci ikona postriežkara hnedochochlatého v USA je dutina saguaro kaktusu v Arizone, druh je neuveriteľne plastický: hnezdí v mangrových lesoch Karibiku, galériových lesoch Venezuley, suchých cerrado lesoch Brazílie aj v búdkach v záhradách južného Texasu. Schopnosť obsadzovať rôzne dutiny mu umožnila kolonizovať takmer celý Nový svet.

Iba jeden mládenec ročne, ale veľký chochol — Na rozdiel od niektorých menších tyranidae, postriežkar hnedochochlatý odchová len jednu znášku ročne (Audubon) s 4–5 vajcami. Hustý hnedastý chochol (bushy crest) je výrazný aj v kľude — tento znak v kombinácii s mohutným zobákom a sýtou žltou farbou brucha ho robí jedným z najľahšie identifikovateľných veľkých Myiarchus.

Vokalizácia: whay-burg miesto ka-brick — Kým postriežkar sivohrdlý (M. cinerascens) volá charakteristickým hrubým ka-brick, postriežkar hnedochochlatý vydáva odlišné whay-burg a drsné rasps hlbšieho tónu, zodpovedajúce jeho väčšej postave. Toto je kritický terénny identifikačný znak: kde sa areály oboch druhov prekrývajú (Baja California, severné Mexiko), spolahlivejšie ich rozlíšiš hlasom než pohľadom.

Vzácne loví kolibríky — Audubon Field Guide uvádza, že postriežkar hnedochochlatý príležitostne loví kolibríky — drobné vtáky, ktoré zavítajú do jeho teritória. Tento spôsob lovu je neobvyklý pre veľké tyranidae a dokumentuje predačnú všestrannosť druhu.