Tyrannus melancholicus — monomorfny neotropicky tyranovic — bledosiva hlava, tmava maska, zlte brucho, hrubý cierny zobak; jeden z najpocetnejsich vtakov Ameriky; volne zijuci druh, nie klietkovy vtak
IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený; hodnotenie BirdLife International / IUCN 2016, IUCN taxon ID 22700485). Populácia odhadovaná na ~200 miliónov dospelých jedincov s narastajúcim trendom — druh profituje z odlesňovania a rozširovania otvorenej krajiny. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka22–23 cm
Hmotnosť32–43 g
Dožitiepresné údaje neoverené (vo voľnej prírode)
AreálJ Arizona, Texas, Mexiko, Stredná a Južná Amerika, Trinidad
Biotopotvorená a poloosvetlená krajina, záhrady, parky, mestá
IUCNLC — najmenej ohrozený (narastajúci trend)
CITESbez zápisu
StatusVoľne žijúci neotropický druh, nie klietkový vták
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5
Výživa
Lietajúci hmyz lovený vzdušným útokom z posedu — chrobáky, včely, osy, termity, motýle, vážky, koníky; základ stravy počas celého roka75%
Hmyz a pavúkovce zbierané z konárov, listov a povrchov vegetácie — doplnok pri nižšej dostupnosti vzdušnej koristi10%
Drobné plody a bobule — sezónny rastlinný doplnok stravy; druh môže byť lokálne dôležitým šíriteľom semien12%
Iné drobné bezstavovce — termity, mravce, stonožky; príležitostne3%
Odporúčané potraviny
Lietajúci hmyz — chrobáky (Coleoptera), včely a osy (Hymenoptera), termity (Isoptera), motýle (Lepidoptera), vážky (Odonata), koníky (Orthoptera); základ jedálnička celoročne (v prírode)
Hmyz lovený vzdušným útokom z posedu — technika sit-and-sally: vyrazí z konára, schytí korisť vo vzduchu, vráti sa na posed
Hmyz zbieraný z listov, konárov a povrchov vegetácie — doplnok pri nižšej abundancii vzdušnej koristi
Drobné plody a bobule — sezónny rastlinný doplnok; druh konzumuje plody rôznych tropických drevín vrátane Bursera simaruba, Cymbopetalum mayanum, Alchornea glandulosa
Termity vo vajcovo-krídelnom (nuptial) lete — lokálne hojná sezónna korisť
Mravce (Formicidae) — príležitostne, najmä krídelné formy
Zakázané potraviny
Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie kŕmny návod
Pesticídmi kontaminovaný hmyz — sekundárna otrava tyranovitých je dokumentovanou hrozbou pri intenzívnom poľnohospodárstve
Plesnivé a hnijúce plody — riziko mykotoxínov
Ľudské spracované potraviny — pre drobné spevavce nevhodné
Tip od odborníka
Postriežkar čiernozobý je predovšetkým hmyzožravec (insektivórum) s klasickou tyranovitou loviachnou technikou sit-and-sally: sedí na exponovanom pose (konár, drôt, plôtik), zo zvýšeného miesta sleduje okolie, potom akrobatickým letom vyráža za hmyzom vo vzduchu a vracia sa na posed. Väčšinu koristi tvoria lietajúce blanokrídlovce, chrobáky a motýle; sezónne dopĺňa stravu drobným ovocím a bobuľami. Druh je dôležitý lokálny regulátor populácií hmyzu a potenciálny šíriteľ semien v neotropických biotopoch. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Postriežkar čiernozobý je hlasný a nápadný druh — jeho charakteristické rýchle cvrlikanie pip-pip-pip a trylkovité výkriky zaznievajú počas celého dňa. Spieva aj v poludňajšom teple, keď väčšina ostatných vtákov mlčí. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.
Priľnavosť
Postriežkar čiernozobý je plne voľne žijúci, teritoriálny vták — nie je maznavý druh ani spoločenský miláčik. Akýkoľvek fyzický kontakt s človekom preňho znamená stres. Druh sa nechová.
Aktivita
Mimoriadne aktívny a čulý vták — neustále mení posedy, agresívne háni teritórium, napáda oveľa väčšie dravce a vrany. Je to jeden z najvýraznejších a najnápadnejších vtákov neotropickej krajiny, aktívny od svitu do súmraku vrátane poludňajšieho tepla.
Reč
Postriežkar čiernozobý nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom hlasného cvrlikania a trylkových volaní. Reč sa nenaučí.
Hlasový prejav a reč
Postriežkar čiernozobý má hlasný, neomylne rozoznateľný hlas typický pre tyranovité. Najcharakteristickejším prejavom je rýchle, cvrkavé pip-pip-pip-pip — séria krátkych ostrých tónov, ktorá môže byť takmer nepretržitá. Ďalším typickým volaním je trylkovité tré-é-é-ér (niekedy prepísané ako tree-ee-eer) — trochu tekutý, mierne zostupný výkrik. Samce spievajú úsvitovú pieseň pred slnkom: série krátkych nôt striedaných s tenkými stúpajúcimi trilkmi (pit prrrrr pit pit prrrr), opakovanú dookola. Druh je pozoruhodný tým, že vokálne aktivity neustávajú ani počas poludňajšieho tepla, keď väčšina ostatných vtákov mlčí. Hlas je kľúčovým identifikačným znakom pri rozlíšení od veľmi podobného postriežkara Couchovho (Tyrannus couchii), ktorého volanie znie skôr ako drásajúce kip-kip-breeeer — akusticky výrazne odlišné.
Dokáže hovoriť?
Postriežkar čiernozobý nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky. Ide o voľne žijúceho tyranovitého vtáka s vrodeným repertoárom cvrlikavých a trylkových hlasov; schopnosť napodobovať reč nemá a ako voľne žijúci druh sa nechová.
Typické zvuky
Rýchle cvrlikavé pip-pip-pip-pip — najčastejší kontaktný a územný prejav; môže byť takmer nepretržitý, zaznievajúci celý deň vrátane poludnia
Trylkovité tré-é-é-ér (tree-ee-eer) — trochu tekutý, mierne zostupný výkrik; typický identifikačný zvuk druhu; druhý základný hlasový prvok
Úsvitová pieseň (dawn song) — séria krátkych nôt striedaných s tenkými stúpajúcimi trilkmi: pit prrrrr pit pit prrrr; opakovaná dookola pred východom slnka, vydávaná výlučne samcami
Agresívne vokalizácie pri obrane teritória — zosilnené a zrýchlené verzie pip volaní pri napadaní dravca alebo votrelca
Sezónny kalendár
Tok a hájenie teritória (január–apríl) — v Strednej a Južnej Amerike hniezdna sezóna začína na rozhraní suchého a dažďového obdobia; samce zaujímajú exponované posedy na vrcholkoch stromov, vyzývavo spievajú a prenasledujú votrelcov
Hniezdna sezóna (február–jún, lokálne variabilné) — samica stavia otvorené čiaškovité hniezdo vysoko v korune stromu; znáška 2–4 vajec, inkubácia 15–16 dní, vyletenie za 18–19 dní
Odchov mláďat — obaja rodičia hánia teritórium s mimoriadnou agresivitou; napadajú oveľa väčšie dravce a vrany; mláďatá sa osamostatňujú za 32–33 dní
Mimohniezdne obdobie — väčšina populácií je celoročne usadená (rezident); severné populácie z Arizony a Texasu sa po hniezdení sťahujú na juh; aktívny lov hmyzu a dopĺňanie ovocia prebieha celoročne
Voľne žijúci druh
Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.
Prostredie a požiadavky
Prirodzený biotop
Otvorené a poloosvetlené biotopy s roztrúsenými drevinami — okraje lesov, pasienky, záhrady, parky, pobrežné porasty, poľnohospodárska krajina, mestské predmestia; do cca 2 000 m n. m.
Postriežkar čiernozobý sa vyhýba hustým uzavretým lesom — uprednostňuje otvorené a poloosvetlené krajinné typy s dostupnými exponovanými posedmi (vrcholky stromov, drôty, stĺpy) z ktorých loví. Výborne sa adaptoval na antropogénnu krajinu: záhrady, parky, okraje ciest, poľné stromoradia, mestské predmestia a pobrežné biotopy sú jeho typickým prostredím. Výskytuje sa od nížin po hornatiny do cca 2 000 m n. m. (lokálne aj vyššie).
Areál rozšírenia
Od J Arizony a Texasu (USA) cez Mexiko a Strednú Ameriku po centrálnu Argentínu a Peru; Trinidad a Tobago
Jedným z najrozsiahlejšie rozšírených tyranovitých vtákov: T. m. satrapa — od centrálneho Mexika po severnú Kolumbiu, Venezuelu, Trinidad a Tobago; T. m. despotes — SV Brazília; T. m. melancholicus (nominátny) — zvyšok Južnej Ameriky (Colombia, Ecuador, Peru, Bolivia, Brazília, Paraguay, Uruguay, Argentina po Patagóniu). Druh chýba len v hustých dažďových lesoch Amazónie a v pohorí nad hranicou rozšírenia drevín.
Sťahovavosť
Prevažne rezidentný druh; severné populácie (Arizona, Texas) sú sťahovavé — zimujú v Mexiku a Strednej Amerike
Väčšina populácií je celoročne usadená (rezident). Iba severné okrajové populácie z Arizony a Texasu sú sťahovavé — po hniezdení sa sťahujú na juh. Niektoré južné populácie z Argentíny sa po hniezdení tiež čiastočne presúvajú smerom na sever. V rámci areálu sú bežné lokálne krátkodiaľkové pohyby. Druh sa v SR ani v Európe nevyskytuje ako vagrant (na rozdiel od niektorých iných tyranovitých ako T. tyrannus).
Správanie a aktivita
Teritoriálny, mimoriadne agresívny obranca hniezda; loví z exponovaného posedu; aktívny celý deň vrátane poludnia
Postriežkar čiernozobý je jedným z najagresívnejších obrancov teritória v celej čeľadi — bežne napadá a prenasleduje oveľa väčšie dravce (sokoly, jastrabníky, rarohov), vrany a iné vtáky, ktoré vstúpia do blízkosti hniezda. Samce naďurujú chocholaté perie pri agresívnych stretoch. Loví zo zvýšených exponovaných posedov — vrcholky stromov, elektrické drôty, stĺpy — a vyráža za korisťou vo vzduchu. Charakteristicky aktívny počas celého dňa, vrátane poludňajšieho tepla kedy väčšina vtákov mlčí.
Hniezdenie
Otvorené čiaškovité hniezdo vysoko v korune stromu; 2–4 vajec, inkubácia 15–16 dní, vyletenie 18–19 dní
Samica sama stavia otvorené čiaškovité hniezdo z trávy, rastlinných vlákien a pavučín, vyložené jemnými materiálmi; umiestňuje ho vysoko v korune stromu, často na horizontálnom konári v rozvetvení. Znáša 2–4 vajec (priemer 3,2) s ružovobelastou základnou farbou a hnedočervenými škvrnitami. Inkubácia trvá 15–16 dní (prevažne samica); mláďatá opúšťajú hniezdo za 18–19 dní po vyliahnutí a osamostatňujú sa za 32–33 dní. Monogamný pár môže ostať spolu po celý rok.
Právna ochrana a CITES
IUCN LC (narastajúci trend); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: v SR sa nevyskytuje
Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) s narastajúcim trendom populácie (~200 miliónov dospelých jedincov). Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR); v krajinách areálu podlieha miestnym zákonom na ochranu voľne žijúcich vtákov.
Areál výskytu
Areál
Areál: od J Arizony a JV Texasu (USA) cez Mexiko a celú Strednú Ameriku po centrálnu Argentínu a Peru; Trinidad a Tobago. Tri poddruhy: T. m. satrapa (Mexiko, Stredná Amerika, S Južná Amerika), T. m. despotes (SV Brazília), T. m. melancholicus nominátny (zvyšok Južnej Ameriky). Väčšina populácií je rezidentná; severné populácie (Arizona, Texas) sú sťahovavé a zimujú v Mexiku. Druh sa v SR ani v Európe bežne nevyskytuje.
Rozmnožovací cyklus
Tok a dvorenie
Na rozhraní suchého a dažďového obdobia (variabilné podľa geografie — február–apríl v Strednej Amerike, inak lokálne variabilné)
Samec zaujíma exponované posedy na vrcholkoch stromov a vydáva hlasné teritoriálne volania pip-pip-pip. Samce hájia teritórium agresívnymi prenasledovaniami votrelcov, vrátane oveľa väčších dravých vtákov. Pri vzrušení vztyčujú skrytú oranžovočervenú korunkovú škvrnu. Monogamné páry môžu ostať spolu celoročne alebo len na hniezdnu sezónu.
Hniezdo a znáška
Znáška 2–4 vajec; samica stavia hniezdo sama
Samica stavia otvorené čiaškovité hniezdo z trávy a rastlinných vlákien, vyložené jemnými materiálmi; umiestňuje ho vysoko v korune stromu na horizontálnom konári. Znáša 2–4 vajec (priemer 3,2) s ružovobelastou základnou farbou a hnedočervenými škvrnami. Vajcia kladie v intervale 1–2 dní.
Inkubácia
15–16 dní (zdroj: Wikipedia EN, Planet of Birds); prevažne samica
Na vajíčkach sedí prevažne samica; inkubácia trvá 15–16 dní (potvrdené viacerými zdrojmi). Samec aktívne háni teritórium a napáda predátorov počas inkubácie. Hniezdo je relatívne dobre chránené umiestnením vysoko v korune, nie je však imúnne voči hniezdnym parazitom.
Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá vyletujú za 18–19 dní; osamostatňujú sa za 32–33 dní (zdroj: Planet of Birds)
Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé a slepé); obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom. Rodičia sú počas odchovu mimoriadne agresívni — napadajú všetky potenciálne hrozby v blízkosti hniezda. Mláďatá opúšťajú hniezdo za 18–19 dní po vyliahnutí a osamostatňujú sa za 32–33 dní.
Juvenilný šat a osamostatnenie
Juvenilné sfarbenie: podobné dospelým, bledšie žlté brucho, bledšia maska
Juvenilné vtáky sú podobné dospelým, no s bledším žltým bruchom, menej výraznou maskou a bledšími lalokmi na krídlach. Korunná škvrna u juvenilov nie je vyvinutá alebo je nenápadná. Plné dospelé sfarbenie dosahujú po prvom pelichaní. Pár môže mať jednu znášku ročne.
Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje pre tento druh neoverené
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedený — analógiou s príbuznými tyranovitými sa predpokladá hniezdenie od prvého roku života. Dožitie vo voľnej prírode nie je pre tento druh presne dokumentované (presné údaje neoverené); pre porovnanie, Eastern Kingbird (T. tyrannus) dosahuje až 10 rokov.
Ochočenie a kontakt
Trvanie: Nevzťahuje sa — postriežkar čiernozobý je voľne žijúci neotropický druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.
Postriežkar čiernozobý nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho, teritoriálneho spevavca. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli, bez rušenia vtáka.
1
Postriežkar čiernozobý sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu
2
Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — nepribližuj sa, neplaš a neruš vtáka počas spevu ani pri hniezde
3
Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj hniezda umiestnenéch vysoko v korunách stromov
4
Rešpektuj voľne žijúce vtáky — chytanie, držba ani chov nie sú vhodné pre tento druh
Porovnanie s podobnými druhmi
Postriežkar čiernozobý
Postriežkar kráľovský (Tyrannus tyrannus)
Postriežkar lastovičí (Tyrannus savana)
Postriežkar Couchov (Tyrannus couchii)
Dĺžka
22–23 cm
19–23 cm
28–41 cm (vrátane dlhých chvostových pier)
22–23 cm
Váha
32–43 g
33–55 g
28–43 g
38–45 g
Dožitie
presné údaje neoverené (vo voľnej prírode)
do 10 rokov (vo voľnej prírode)
presné údaje neoverené
presné údaje neoverené
Hlučnosť
voľne žijúci neotropický druh — v SR sa nevyskytuje, nechová sa
voľne žijúci sťahovavý druh — hniezdič S Ameriky, zriedkavý vagrant v Európe
voľne žijúci neotropický druh
voľne žijúci druh — JV Texas, Mexiko, S Stredná Amerika
Čiernomodrá hlava, biela pruha na temene (skrytá koruna), tmavý chrbát, biela spodina — čiernobiely vzor narozdiel od žltobruchého postriežkara čiernozobého; biely terminálny pás na chvoste
Mimoriadne dlhý rozvidlený čierny chvost (nožnicovitý — odtiaľ anglický fork-tailed flycatcher); biela spodina, čierna hlava; veľmi odlišný od žltobruchého postriežkara čiernozobého
Vizuálne takmer identický s postriežkarom čiernozobým — mierne kratší zobák, trochu zelenkavejší chrbát, plytší vrez chvosta; rozlišovací znak je VÝLUČNE hlas: drásavé kip-kip-breeeer narozdiel od melodického tré-é-é-ér
Areál
J Arizona a Texas cez Mexiko a Strednú Ameriku po centrálnu Argentínu a Trinidad; prevažne rezidentný, severné populácie sťahovavé
Hniezdič Severnej Ameriky (Kanada–Mexiko), zimuje v Južnej Amerike; vagrant v Európe (vrátane Britských ostrovov, Azorových ostrovov); dlhý diaľkový migrant
Mexiko a Stredná Amerika po centrálnu Argentínu; niektoré populácie sťahovavé; vzácny vagrant v S Amerike
JV Texas, Mexiko (okrem SZ), Belize, S Guatemala — oveľa obmedzenejší areál než postriežkar čiernozobý; sympatria v Texase a Belíze
Choroby a prevencia
Hniezdni paraziti — kukučky a iné hniezdni paraziti
stredná
Príznaky: Strata vlastného potomstva pri cudzom vajci/mláďati v hniezde
Postriežkar čiernozobý je dokumentovaným hostiteľom niektorých amerických kukučiek (Molothrus, cowbirds). Otvorené čiaškovité hniezdo umiestnené vysoko v korune stromu je relatívne dobre chránené, no nie imúnne voči hniezdnym parazitom. Ide o prirodzenú selekčnú hrozbu voľne žijúcich populácií.
Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, oslabenie kondície pri silnej infekcii
Neotropické spevavce sú ohrozené krvnými parazitmi prenášanými bodavým hmyzom. Pri zdravom jedincovi s dostatkom potravy zvyčajne neohrozujú prežitie; druh sa v zajatí nechová.
Kolízie s oknami budov a dopravnými prostriedkami
stredná
Príznaky: Poranenia hlavy a hrudníka, neschopnosť letu
Ako druh, ktorý veľmi dobre profituje z urbanizácie a žije v blízkosti ľudských sídel, čelí zvýšenému riziku kolízií so zasklením budov a áut. Redukcia svetelného znečistenia a bird-safe zasklenie môžu pomôcť.
Sekundárna otrava pesticídmi
stredná
Príznaky: Úhyn po konzumácii kontaminovaného hmyzu; redukcia dostupnej koristi
Intenzívne poľnohospodárstvo s insekticídmi predstavuje hrozbu pre hmyzožravé tyranovité: priama sekundárna otrava i redukcia abundancie koristi. Dokumentovaná hrozba pre tyranovité v Latinskej Amerike.
Prevencia
Postriežkar čiernozobý je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Ako druh adaptovaný na blízkosť ľudí čelí kolíziám s oknami a sekundárnej otrave pesticídmi. Ak nájdeš vyčerpaného alebo poranená vtáka, nemanipuluj s ním svojvoľne a kontaktuj rehabilitačnú stanicu.
Zaujímavosti
1
Monomorfný žltobruchý tyran s tmavou maskou — Postriežkar čiernozobý je monomorfný druh (samec = samica): bledosivá hlava s výraznou tmavou maskou, olivovosivý chrbát, hnedý mierne vidlicovitý chvost a hrubý čierny zobák. Najpozoruhodnejším znakom je intenzívne žlté brucho, ktoré ho odlišuje od väčšiny iných tyranovitých. Skrytá oranžovočervená korunná škvrna je viditeľná len pri vzrušení — pri agresívnych stretoch a tokovaní. Druh je jeden z najľahšie rozoznateľných neotropických spevavcov.
2
Jeden z najrozšírenejších vtákov Neotropisu — S areálom od juhu Arizony a Texasu po centrálnu Argentínu a Trinidadom a Tobagom, a odhadovanou populáciou ~200 miliónov dospelých jedincov s narastajúcim trendom, je postriežkar čiernozobý jedným z najpočetnejších a najrozšírenejších vtákov celej Neotropickej oblasti. Kým mnohé druhy trpia odlesňovaním, tento druh z neho výrazne profituje — uprednostňuje otvorené a poloosvetlené biotopy a rýchlo kolonizuje novoutvorené pasienky, záhrady a mestské predmestia.
3
Agresívny obranca teritória — napáda sokoly a orly — Postriežkar čiernozobý je jedným z najodvážnejších obrancov teritória v celej avifaune. Bežne napadá a prenasleduje oveľa väčšie dravce — sokoly, jastrabníky, rarohov, dokonca aj orly — ktoré vstúpia do blízkosti hniezda. Tento jastraby-naháňajúci typ správania (tyrant behavior) dal celej čeľadi Tyrannidae slovenský a anglický názov. Pri agresívnych stretoch vztyčujú oranžovočervenú korunkovú škvrnu.
4
Hlas zaznieva aj v poludňajšom teple — Typickým identifikačným znakom tohto druhu je jeho akustická vytrvalosť: zatiaľ čo väčšina vtákov stíchne v horúčave poludnia, postriežkar čiernozobý v cvrlikavom pip-pip-pip a trylkovitom tré-é-é-ér pokračuje po celý deň. Práve toto správanie ho robí jedným z najpočuteľnejších a najneomylnejšie identifikovateľných vtákov neotropickej krajiny. Samce spievajú aj úsvitovú pieseň pred slnkom.
5
Rozlíšenie od postriežkara Couchovho — iba hlasom — Postriežkar čiernozobý je vizuálne takmer neodlíšiteľný od postriežkara Couchovho (Tyrannus couchii), s ktorým sa areál čiastočne prekrýva v Texase a Belíze. Vizuálne rozdiely (mierne kratší zobák, trochu zelenkavejší chrbát a plytší vrez v chvoste u Couchovho) sú v teréne takmer nepoužiteľné. Spoľahlivým rozlišovacím znakom je hlas: Couchov vydáva drásavé kip-kip-breeeer, postriežkar čiernozobý melodickejšie trylkové tré-é-é-ér a pip-pip série. Tento príklad demonštruje dôležitosť hlasovej identifikácie u príbuzných druhov.
6
Sit-and-sally — tyranovitá technika lovu — Postriežkar čiernozobý loví hmyz klasickou tyranovitou technikou sit-and-sally: sedí na exponovanom pose (vrchol stromu, elektrický drôt, stĺp), pozoruje okolie, potom vyráža za korisťou akrobatickým vzdušným útokom a vracia sa na ten istý alebo blízky posed. Táto technika vyžaduje otvorený výhľad a voľný vzdušný priestor — preto druh uprednostňuje otvorené biotopy s exponovanými posedmi a vyhýba sa hustým lesom.
7
Šíriteľ semien v neotropických lesoch — Okrem hmyzu konzumuje postriežkar čiernozobý sezónne drobné plody a bobule rôznych tropických drevín. Štúdie v Brazílii zdokumentovali jeho účasť na konzumácii plodov Bursera simaruba, Cymbopetalum mayanum a ďalších druhov. Vďaka svojmu rozsiahlemu areálu a mobilite môže byť lokálne významným šíriteľom semien, čím prispieva k regenerácii lesných porastov — zaujímavý ekologický paradox druhu, ktorý zároveň profituje z odlesňovania.
Poddruh SRv SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — neotropický druh; v európskej avikultúre sa nechová
PoddruhyTri poddruhy uznávané IOC World Bird List: T. m. satrapa (Lichtenstein, 1823) — hniezdnici od centrálneho Mexika cez Strednú Ameriku po severnú Kolumbiu, Venezuelu, Trinidad a Tobago; T. m. despotes (Lichtenstein, 1823) — SV Brazília (Amapá, Maranhão, Ceará po Bahiu); T. m. melancholicus Vieillot, 1819 (nominátny) — zvyšok Južnej Ameriky po centrálnu Argentínu a Peru. Severné populácie T. m. satrapa (Arizona, Texas) sú sťahovavé, väčšina populácií je resident.
Avibase_IDBB6B236FADABFB3F
Často kladené otázky
Nie — postriežkar čiernozobý nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. Ide o voľne žijúceho neotropického spevavca, ktorý patrí do otvorenej krajiny od Mexika po Argentínu. V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov. Druh nie je v CITES, no akýkoľvek odchyt z voľnej prírody by bol v rozpore s ochranou vtáctva v krajinách areálu. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode — v Mexiku, Kostarike, Brazílii alebo kdekoľvek v Neotropise.
Druh je pomerne ľahko rozoznateľný v teréne kombináciou znakov: veľkosť tyranovitého vtáka (22–23 cm), bledosivá hlava s tmavou maskou cez oko, olivovosivý chrbát, hrubý čierny zobák a — kľúčový znak — intenzívne žlté brucho. Najväčší problém predstavuje rozlíšenie od postriežkara Couchovho (T. couchii), s ktorým sa areál prekrýva v Texase a Belíze; vizuálne rozdiely sú minimálne, hlas je spoľahlivým rozlišovacím znakom: postriežkar čiernozobý vydáva melodickejšie trylkové tré-é-é-ér a cvrlikavé pip-pip, zatiaľ čo Couchov drásavé kip-kip-breeeer.
Agresivita je charakteristická vlastnosť celej čeľade Tyrannidae — tyranovitých — od ktorej pochádza ich slovenský aj anglický názov. Postriežkar čiernozobý hájí veľké teritórium okolo hniezda voči akémukoľvek votrelcovi, vrátane oveľa väčších dravcov. Táto odvaha je výhrou z evolučného hľadiska: efektívne odháňa predátorov od hniezda a zvyšuje prežívanie mláďat. Pri agresívnych stretoch vztyčuje skrytú oranžovočervenú korunkovú škvrnu ako vizuálny varovný signál.
Je to jedna z jeho pozoruhodných vlastností: vokálna aktivita postriežkara čiernozobého neustáva ani počas poludňajšej horúčavy, kedy väčšina ostatných vtákov utíchne. Príčinou je pravdepodobne kombinácia silného teritoriálneho tlaku (kontinuálne hájenie revíru) a jeho fyziologickej adaptácie na tropické podmienky. Práve preto je druh jedným z najcharakteristickejšie počuteľných vtákov celého Neotropisu — jeho pip-pip-pip a tré-é-é-ér zaznievajú od svitu do súmraku počas celého roka.
V SR ani v Európe sa tento druh bežne nevyskytuje. Ide o neotropický druh s areálom v Amerike. Na rozdiel od niektorých iných tyranovitých (napr. postriežkara kráľovského T. tyrannus, zaznamenaného v Európe ako vagrant), postriežkar čiernozobý bol v Európe zaznamenaný len výnimočne. Pozorovanie tohto druhu vyžaduje cestu do Mexika, Strednej alebo Južnej Ameriky — kde je však veľmi hojný a ľahko pozorovateľný.
Nie — je to jeden z ekologicky najperspektívnejších neotropických druhov. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozeného (LC) s narastajúcim trendom populácie a odhadom ~200 miliónov dospelých jedincov. Narozdiel od mnohých lesných druhov, ktoré trpia odlesňovaním, postriežkar čiernozobý z neho profituje: uprednostňuje otvorené a poloosvetlené biotopy a rýchlo kolonizuje novoutvorené pasienky, záhrady a mestské predmestia. CITES: bez zápisu.
ZDROJ: Wikipedia EN (Tropical kingbird, Tyrannus melancholicus — taxonómia, Vieillot 1819, 3 poddruhy, dĺžka 22 cm, hmotnosť 39 g, rozpätie 38–41 cm, popis samca/samice, areál, biotop, potrava, hniezdenie: 2
