Tyrannus verticalis — agresívny tyranovec otvorenej krajiny s žiarivožltým bruchom, šedou hlavou a čiernym chvostom s bielymi okrajmi — bráni hniezdo aj pred orľom; voľne žijúci druh, nie klietkový vták
IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN; hodnotiaci rok 2016). Globálna populácia odhadovaná na 30 miliónov jedincov (Partners in Flight); trend rastúci. Continental Concern Score 9/20 (nízka miera ohrozenia). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act.
Dĺžka20–24 cm
Hmotnosť37–46 g
Dožitiemax. 6 r 11 mes. vo voľnej prírode (banding record)
HniezdiskoZápad Severnej Ameriky (juh Kanady po sev. Mexiko)
ZimoviskoMexiko a Stredná Amerika (po Kostariku)
IUCNLC — najmenej ohrozený (rastúci trend)
CITESbez zápisu
StatusVoľne žijúci sťahovavý druh, nie klietkový vták
Ďalší hmyz a článkonožce — pavúky, mnohonôžky a iné bezstavovce zbierané z povrchov alebo zeme10%
Bobule, plody a semená — ovocie a bobule vrátane semien brvnatky (Rhus) a iných rastlín; sezónne, najmä na zimoviskách8%
Príležitostne drobné obratlovce a iná korisť — veľmi vzácne2%
Odporúčané potraviny
Hmyz — osy, včely, chrobáky, kobylky, muchy, vážky, mravce; základ stravy celý rok
Lietajúci hmyz lovený technikou sit-and-sally (útok z vyvýšeného posedu, návrat na posedisko)
Pavúky a mnohonôžky zbierané z povrchov a zeme
Bobule a plody — sezónny sladký doplnok, dôležitý najmä na zimoviskách
Semená rastlín (napr. brvnatka Rhus) — príležitostne v zimnom období
Zakázané potraviny
Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie kŕmny návod
Pesticídmi ošetrený hmyz — chemická kontaminácia hrozí pre voľne žijúce populácie
Ľudské spracované potraviny — pre voľne žijúce spevavce nevhodné
Tip od odborníka
Postriežkar čiernochvostý je prevažne hmyzožravec (insektivórum) využívajúci techniku sit-and-sally: zo stĺpa, drôtu, konárika alebo iného vyvýšeného miesta vyráža za korisťou vo vzduchu alebo ju zbiera zo zeme. Základ jedálnička tvoria osy, včely, chrobáky, kobylky a muchy. Asi 10 % stravy tvoria ovocie, bobule a semená — dôležité sezónne doplnky, najmä na zimoviskách. Druh je agresívny obranca teritória: aktívne prenasleduje oveľa väčšie vtáky (kanie, vrany) pri obraňovaní hniezda. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Postriežkar čiernochvostý je aktívny vokalizátor — základné volanie "ker-BREEK" (alebo „wick-wick-wick-wee-keer“) ozýva sa v hniezdnej sezóne takmer nepretržite; samec ním vymedzuje teritórium a privoláva samicu. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.
Priľnavosť
Postriežkar čiernochvostý je plne voľne žijúci, agresívne teritórny tyranovec — nie je maznavý druh ani spoločenský miláčik. Akýkoľvek fyzický kontakt s človekom preňho znamená extrémny stres. Druh sa nechová.
Aktivita
Veľmi čulý a agresívny vták — aktívne prenasleduje predátorov niekoľkonásobne väčších ako je sám (kanie, orly, vrany); neustále sa premiestňuje medzi posediskami a vyráža za hmyzom; je to sťahovavý druh hniezdiaci na západe Severnej Ameriky a zimujúci v Strednej Amerike.
Reč
Postriežkar čiernochvostý nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho tyranide s vrodeným repertoárom hlasov. Reč sa nenaučí.
Hlasový prejav a reč
Postriežkar čiernochvostý má výrazné, ostrové hlasite volania — základné volanie "ker-BREEK" (niekedy prepísané ako „kip“ alebo dlhšia séria „wick-wick-wick-wee-keer“) je počuteľné najmä v hniezdnej sezóne a slúži na vymedzenie teritória aj komunikáciu s partnerom. Samce vokalizujú predovšetkým z vyvýšených otvorených posedísk — drôtov, stĺpov, konárov. Druh tiež vydáva rýchle ostré „kip kip kip“ vo vzrušení a pri útoku na predátora. Ranné spevy pred svitaním (dawn songs) sú zložitejšie a opakujúce sa. Nenapodobňuje ľudskú reč.
Dokáže hovoriť?
Postriežkar čiernochvostý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Ide o voľne žijúceho tyranide s vrodeným repertoárom — ostré ker-BREEK, rýchle kip-kip-kip a komplexné svitacie spevy. Schopnosť napodobovať reč nemá.
Typické zvuky
Charakteristické ostré ker-BREEK — základné teritórne a kontaktné volanie; samec ho vydáva z vyvýšených posedísk po celú hniezdnu sezónu; primárny terénny identifikačný znak
Rýchle wick-wick-wick-wee-keer — dlhšia varianta, vydávaná pri súboji s narušiteľom teritória alebo pri vzrušení
Krátke ostré kip alebo kip-kip-kip — poplachové volanie pri útoku na predátora (kania, orla, vranu)
Ranný svitací spev (dawn song) — zložitejší opakujúci sa motív pred východom slnka počas hniezdnej sezóny, vydávaný výhradne samcami
Sezónny kalendár
Jarný prílet na hniezdiská — samce prichádzajú na západ Severnej Ameriky od marca, obsadzujú teritóriá a začínajú vyhľadávať vhodné miesta pre hniezdo
Tok a dvorenie (apríl–máj) — samec predvádza akrobatické vzdušné tancovačky, páry obsadzujú teritóriá; obaja partneri stavajú hniezdo spoločne
Hniezdna sezóna (máj–júl) — znáška 3–5 vajec, inkubácia 14–19 dní (výhradne samica); druh môže odchovať 1–2 znášky za sezónu
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia hmyzom; mláďatá vyletujú 16–17 dní po vyliahnutí; po opustení hniezda sú ešte istý čas závislé na rodičoch
Pelichanie a príprava na ťah — po hniezdnej sezóne; zvýšená potreba potravy pred dlhým ťahom na juh
Jesenný odlet na zimoviská — populácia sa presúva na juh do Mexika a Strednej Ameriky; niektoré jedince sa objavujú na atlantickom pobreží USA (vaganti)
Zimovanie (november–február) — druh zimuje v suchých otvorených krajinách od Mexika po Kostariku a prípadne Panamu; zvyšuje podiel ovocia v strave
Voľne žijúci druh
Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.
Prostredie a požiadavky
Prirodzený hniezdny biotop
Otvorená a polootvorená krajina — farmy, lúky s rozptýlenými stromami, ripariánne kroviny, okraje miest a ciest; od nížin po stredné nadmorské výšky
Postriežkar čiernochvostý obýva otvorené až polootvorené krajiny západnej Severnej Ameriky: poľnohospodárske plochy s remízkami, suchejšie ripariánne lesy (topoľ, vŕba, baza), okraje miest, záhrady s ovocinárskymi stromami, lúky a stepi s rozptýlenými kríkmi. Ochotne využíva umelé štruktúry — elektrické drôty a stĺpy ako posedisko, strešné rímsy, anténne stožiare a mostné konštrukcie ako hniezdne miesta. Kľúčovým faktorom je dostupnosť otvorených plôch na lov hmyzu a vyvýšených posedísk, nie konkrétna vegetačná asociácia.
Hniezdny areál
Západ Severnej Ameriky — od juhu Kanady (juh Britskej Kolumbie, Alberta, Saskatchewan) po sever Mexika; na východ asi po rieku Mississippi (Oklahoma, Kansas, Nebraska, niekedy Wisconsin a Illinois)
Druh hniezdi v celom západnom sektore Severnej Ameriky na západ od Mississipi. Severná hranica dosahuje juh Kanady (Britská Kolumbia, Alberta, Saskatchewan, Manitoba). Obvyklá východná hranica prebieha okolo rieky Mississippi, no druh rozširuje areál smerom na východ — záznamy pribúdajú v Minnesote, Iowe, Illinois a Wisconsin. Na juhu hniezdi v pohraničnom pásme severného Mexika. Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy.
Migrácia a zimovisko
Sťahovavý druh — zimuje od Mexika po Kostariku (prípadne Panama); niektoré jedince strácajú smer a zimujú vo Floride alebo na atlantickom pobreží
Väčšina populácie je plne sťahovavá: po hniezdnej sezóne (august–október) sa presúva na zimovisko do suchých lesov a krovinových oblastí od Mexika po Kostariku a príležitostne až po Panamu. Zaujímavou črtou jesennej migrácie je pravidelný výskyt vagantov na atlantickom pobreží USA (od New Jersey po Floridu) a vzácne vo Veľkej Británii a Írsku. Niektoré jedince zimujú vo Floride. Jarný prílet na hniezdiskách nastáva od marca do apríla.
Správanie a aktivita
Diurnálny; typický sit-and-sally lovec z otvorených vyvýšených posedísk; agresívny obranca teritória voči predátorom vrátane oveľa väčších druhov
Postriežkar čiernochvostý je denný, mimoriadne aktívny a agresívny druh. Loví z vyvýšených otvorených posedísk (drôty, stĺpy, suché konáre) krátke lapavé lety za korisťou. Je preslávený extrémnou agresivitou pri obrane teritória a hniezda: aktívne napáda a prenasleduje kanie, orly aj vrany, ktoré sú podstatne väčšie — mnohokrát ich núti k ústupu. Samce predvádzajú akrobatické vzdušné tancovačky počas tokovania. Druh je nekomunálny (mimo migrácie sa nezdružuje do skupín).
Hniezdenie a hniezdny materiál
Pevné miskovité hniezdo z trávy, rastlinných vlákien, bavlny a vlny; 3–5 vajec; inkubácia 14–19 dní (výhradne samica); mláďatá vyletujú po 16–17 dňoch
Hniezdo je pevné miskovité, vybudované z trávy, rastlinných vlákien, korienkov, bavlnených vláskov, vlny a vlasov; vystlané jemnými materiálmi. Umiestňuje ho v rozvetvení stromu alebo kríka, na stĺpe, ante alebo rímse budovy — typicky 3–15 m nad zemou. Vajcia sú bielkasté alebo krémovopinkové s hnedými, fialovými a čiernymi škvrnami; veľkosť znášky 3–5 vajec (niekedy až 7). Iba samica inkubuje; inkubácia trvá 14–19 dní (rôzne zdroje uvádzajú rôzne hodnoty: Audubon a ADW 18–19, Wikipedia 12–14, SD Birds 15–18 — najpravdepodobnejší rozsah je 14–19 dní). Kŕmia obaja rodičia. Druh môže odchovať 1–2 znášky za sezónu.
Právna ochrana a CITES
IUCN LC (rastúci trend, 2016); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: nevzťahuje sa (druh nie je pôvodný v SR ani EÚ)
Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) s rastúcim populačným trendom — globálna populácia odhadovaná na 30 miliónov jedincov (Partners in Flight; Continental Concern Score 9/20 = nízka miera ohrozenia). Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chránený zákonom o sťahovavých vtákoch (Migratory Bird Treaty Act, 1918) — akýkoľvek odchyt, vlastníctvo, predaj alebo zranenie je trestné. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR ani EÚ).
Areál výskytu
Areál
Hniezdny areál: západ Severnej Ameriky — od juhu Kanady (Britská Kolumbia, Alberta, Saskatchewan) po severné Mexiko, na východ zhruba po rieku Mississippi (Oklahoma, Kansas, Nebraska, niekedy Wisconsin a Illinois). Zimovisko: suché otvorené krajiny od Mexika po Kostariku, prípadne Panamu. Vagant: niektoré jedince strácajú orientáciu a zimujú vo Floride alebo sa objavujú na atlantickom pobreží USA a Európy. Monotypický druh — žiadne poddruhy. V SR sa nevyskytuje.
Rozmnožovací cyklus
Tok a výber hniezdneho miesta
Apríl–máj (prílet a obsadenie teritória, zdroj: Audubon, ADW)
Po jarnom prílete (od marca) samec obsadzuje teritórium a predvádza akrobatické vzdušné tancovačky — prudké výstupy, obraty a spevom sprevádzané klzavé zostupy. Oba partneri spoločne vyberajú hniezdne miesto a stavajú hniezdo spoločne (na rozdiel od niektorých iných tyranovcov). Samec aktívne bráni teritórium pred narušiteľmi vrátane oveľa väčších vtákov — kanie, vrany a orly.
Hniezdo je pevná otvorená miska z trávy, rastlinných vlákien, bavlnených vláskov, vlny a vlasov, vystlaná jemnými materiálmi. Vajíčka sú bielkasté alebo krémovopinkové s hnedými, fialovými a čiernymi škvrnami. Kladie 3–5 vajec (niekedy až 7). Druh môže odchovať dve znášky za sezónu.
Inkubácia
14–19 dní (rôzne zdroje: Audubon/ADW 18–19, Wikipedia 12–14, SD Birds 15–18); výhradne samica
Na vajíčkach sedí výhradne samica; inkubácia trvá podľa väčšiny zdrojov 18–19 dní (Audubon, ADW), niektoré zdroje uvádzajú kratší rozsah 12–14 alebo 14–17 dní — najpravdepodobnejší rozsah je 14–19 dní. Samec hájí teritórium a môže samici prinášať potravu.
Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo 16–17 dní po vyliahnutí
Mláďatá sa liahnu čiastočne opiereté; obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom. Vyletujú 16–17 dní po vyliahnutí. Rodičia sú pri hniezde mimoriadne agresívni a napadajú každého narušiteľa.
Vyletenie a juvenilný šat
Juvenilné sfarbenie: podobné dospelým, no s bledšou žltou spodinou a menej výraznými kontrastmi
Mladé vtáky v prvom šate sú sfarbené podobne ako dospelí jedinci, no majú bledšiu žltu spodinu a menej výrazné zafarbenie na hlave. Pohlavný dimorfizmus je aj u mláďat minimálny. Juvenily sa postupne sfarbujú do dospelého šatu počas prvého jesene.
Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené; dožitie max. 6,9 roka (AnAge)
Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedený — analógiou s príbuznými tyranovce sa predpokladá hniezdenie od prvého roku života. Zaznamenaný rekord dožitia je 6 rokov a 11 mesiacov (samec zachytený v Južnej Dakote v roku 1941; Clapp et al. 1983 via AnAge). Typický vek vo voľnej prírode je pravdepodobne kratší.
Ochočenie a kontakt
Trvanie: Nevzťahuje sa — postriežkar čiernochvostý je voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.
Postriežkar čiernochvostý nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho agresívneho tyranoveho spevavca. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode na západ od rieky Mississippi, bez rušenia vtáka.
1
Postriežkar čiernochvostý sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu
2
Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — nepribližuj sa, neplaš a neruš vtáka pri hniezde
3
Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj hniezda — vtáky pri obrane hniezda útočia aj na ľudí
4
Rešpektuj voľne žijúce vtáky — chytanie a držba sú v USA zakázané (Migratory Bird Treaty Act)
Porovnanie s podobnými druhmi
Postriežkar čiernochvostý
Postriežkar trojfarebný (Tyrannus vociferans)
Postriežkar východný (Tyrannus tyrannus)
Postriežkar tropický (Tyrannus melancholicus)
Dĺžka
20–24 cm
20–23 cm
19–23 cm
20–23 cm
Váha
37–46 g
44–58 g
33–55 g
37–50 g
Dožitie
max. 6 rokov 11 mesiacov (AnAge, Clapp et al. 1983)
presné údaje neoverené
presné údaje neoverené
presné údaje neoverené
Hlučnosť
voľne žijúci sťahovavý druh — v SR sa nevyskytuje, nechová sa
voľne žijúci druh (mimo SR)
voľne žijúci druh (mimo SR)
voľne žijúci druh (mimo SR)
Stav IUCN
IUCN LC (rastúci trend), bez CITES
IUCN LC, bez CITES
IUCN LC, bez CITES
IUCN LC, bez CITES
Povaha
Monomorfný: sivá hlava s tmavou maskou, bielkasté prsia, žiarivožlté brucho, čierny chvost s bielymi vonkajšími okrajmi rýd, skrytá oranžovočervená korunková škvrna
Tmavosivá hlava a chrbát, bielkasté prsia, bledožlté brucho — ale chvost je sivasto-hnedý BEZ bielych vonkajších okrajov (kľúčový rozdiel od T. verticalis); menší bielkavý okraj na chvostovych rydách; celkovo tmavší a mohutnejší
Čierna hlava a chrbát, biele hrdlo a prsia, biele špičky chvostových pier (biely terminálny pás na čiernom chvoste — opačne ako u T. verticalis s bielymi bočnými okrajmi); brucho bielkasté, nie žlté
Sivá hlava, olivovozelený chrbát, žlté brucho — podobný sfarbením na T. verticalis, ale chvost je vidlicovitý (bez bielych okrajov) a má výrazne tmavší chrbát; oveľa menší bielkavý okraj na tvárovej časti
Areál
Hniezdisko: západ Severnej Ameriky (juh Kanady po sev. Mexiko, západ Mississipi); zimovisko: Mexiko–Kostarika; vagant na atlantickom pobreží Európy
Hniezdič poloaridných oblastí juhozápadu USA (Arizona, Nové Mexiko, Texas, Baja California) a Mexika; zimuje v Mexiku a Strednej Amerike; areál sa čiastočne prekrýva s T. verticalis
Hniezdič otvorených krajín CELEJ Severnej Ameriky (väčšina USA a Kanady); zimuje v Južnej Amerike (Ecuador po Argentínu) — oveľa dlhší ťah než T. verticalis
Najrozšírenejší kráľovský tyranec — rezident od Texasu a Mexika po Argentínu a Trinidad; v USA hniezdi len okrajovo (juh Texasu); v areáli T. verticalis sa objavuje na zimoviskách
Choroby a prevencia
Kolízie s vozidlami a budovami počas ťahu
stredná
Príznaky: Poranenia krídel, hlavy alebo tela pri zrážke so zasklením, anténami a vozidlami
Ako sťahovavý druh čelí rizikám kolízií počas nočného ťahu. Redukcia svetelného znečistenia miest (bird-safe zasklenie, zhasínanie zbytočného osvetlenia v máji a septembri počas migračných nocí) znižuje mortalitu.
Strata hniezdnych stromov a posedísk
nízka
Príznaky: Pokles hniezdnych hustôt v oblastiach s intenzívnym odlesňovaním; nútené využívanie menej chránených umelých štruktúr
Druh je pomerne plastický — úspešne hniezdi aj na stĺpoch, anténach a budovách. Strata prirodzených stromov v ripariánnych koridoroch môže lokálne znižovať hniezdnu úspešnosť.
Druh je insektivórum a priamo závislý na dostupnosti neošetreného hmyzu. Plošné aplikácie pesticídov na poľnohospodárskych plochách znižujú dostupnosť potravy a môžu spôsobovať podtoxické poškodenia. Patrí medzi druhy sledované v rámci programov monitoringu pesticídov pri sťahovavých vtákoch.
Predácia vajec a mláďat
stredná
Príznaky: Strata znášky alebo mláďat z hniezda; výrazné alarmovacie správanie rodičov
Napriek extrémnej agresivite pri obrane hniezda sú vajcia a mláďatá ohrozené hadmi, veveričkami, vranaami a inými predátormi. Druh kompenzuje straty rýchlou náhradnou znáškou (1–2 znášky ročne).
Prevencia
Postriežkar čiernochvostý je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Kľúčovými hrozbami sú kolízie pri ťahu, pesticídna kontaminácia potravy, predácia hniezd a lokálna strata biotopov. Ak nájdeš vyčerpaného migranta, nemanipuluj s ním svojvoľne a kontaktuj rehabilitačnú stanicu.
Zaujímavosti
1
Záhadná skrytá koruna — Postriežkar čiernochvostý na temene skrýva oranžovočervenú korunkovú škvrnu, viditeľnú len vo chvíľach vzrušenia — pri súboji s rivalom alebo útoku na predátora. Bežným pohľadom je temeno dokonale sivé a škvrna nepostrehnuteľná. Tento znak zdieľa so všetkými kráľovskými tyrancami rodu Tyrannus.
2
Chvost ako vizitka — Spomedzi príbuzných kráľovských tyrancov je postriežkar čiernochvostý najľahšie identifikovateľný čiernym chvostom s bielymi vonkajšími okrajmi rýd — táto kombinácia v letovom profili vytvára výrazný bielo-čierny vzor. Príbuzný postriežkar trojfarebný (T. vociferans) má namiesto toho sivý, nie čierny chvost.
3
Davídov boj s Goliášom — Postriežkar čiernochvostý je preslávený mimoriadnou agresivitou pri obrane hniezda: aktívne prenasleduje a napáda kanie (Buteo), orly, vrany a havrane, ktoré sú niekoľkonásobne väčšie a ťažšie. Napriek tomu v drvivej väčšine súbojov uspeje — predátori pred drzým útočníkom ustupujú. Je to jeden z najagresívnejšívnejších vtákov Severnej Ameriky voči narušiteľom teritória.
4
30 miliónov jedincov — populácia rastie — Partners in Flight odhaduje globálnu hniezdnu populáciu postriežkara čiernochvostého na 30 miliónov jedincov s rastúcim trendom a hodnotí ho nízkym stupňom ohrozenia (Continental Concern Score 9/20). Patrí tak medzi najhojnejšie tyranovce Severnej Ameriky — v kontraste s mnohými inými spevavcami, ktorých populácie klesajú.
5
Birdwatcher z Európy má šancu — Každý jeseň sa niekoľko jedincov postriežkara čiernochvostého objaví na atlantickom pobreží Európy — najmä vo Veľkej Británii a Írsku — kde sa stratia pri migrácii a skončia na druhom brehu Atlantiku. Pre európskych birdwatcherov je to vzácny, ale pravidelne sa opakujúci vagantný hosť.
6
Zberač na stĺpoch — Druh si dokonale zvykol na ľudskú infraštruktúru: elektrické stĺpy a drôty sú jeho obľúbeným posedom, odkiaľ sleduje okolie a vyráža za hmyzom; hniezda stavia na stĺpoch, budovách, mostoch a anténach rovnako ochotne ako na stromoch. V mestách a na predmestiach patrí medzi bežne vídané druhy.
7
Rekord dožitia 6 rokov 11 mesiacov — Najstarší zdokumentovaný jedinec bol samec zachytený v Južnej Dakote v roku 1941, vo veku minimálne 6 rokov a 11 mesiacov (Clapp et al. 1983, AnAge database). Pre sťahovavého insektivórneho tyranoveho vtáka je to pozoruhodné dožitie.
8
Vagant v Európe — Napriek tomu, že ide o typicky severoamerický druh, postriežkar čiernochvostý sa pravidelne — najmä na jeseň — objavuje na atlantickom pobreží Európy (Veľká Británia, Írsko, Španielsko). Títo jedinci zrejme stratia orientáciu počas jesennej migrácie a nechajú sa uniesť atlantickými búrkami na západ európskeho pobrežia.
Poddruh SRv SR sa nevyskytuje — severoamerický hniezdič otvorenej krajiny, zimuje v Strednej Amerike; v európskej avikultúre sa nechová
PoddruhyMonotypický druh — žiadne uznávané poddruhy. Pôvodný popis: Tyrannus verticalis Say, 1822; typová lokalita near La Junta, Colorado.
Avibase_ID2281F1C77260C0AB
Často kladené otázky
Nie — postriežkar čiernochvostý nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa vôbec nechová. Je to voľne žijúci sťahovavý severoamerický vták chránený zákonom o sťahovavých vtákoch USA (Migratory Bird Treaty Act) — v USA je akékoľvek chytanie, vlastníctvo alebo predaj trestné. Druh nie je v prílohách CITES. V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode na západ od rieky Mississippi.
Najspoľahlivejší znak je čierny chvost s bielymi vonkajšími okrajmi rýd — viditeľné pri každom letovom profili. Príbuzný postriežkar trojfarebný (T. vociferans) má sivastý chvost bez bielych okrajov, sýtejší sivý prsia a nevýraznú žltú brucho. Postriežkar nožnicovochvostý (T. forficatus) má nápadné dlhé rozstrihnuté riadiace perá. Postriežkar čiernochvostý má tiež výraznú tmavú masku pri oku a žiarivožlté brucho.
Hniezdi na západ od rieky Mississippi v Severnej Amerike — od juhu Kanady (Britská Kolumbia, Alberta, Saskatchewan) po severné Mexiko. Na jar sa vráti do Severnej Ameriky od marca, hniezdna sezóna je máj–júl. Zimuje od Mexika po Kostariku (prípadne Panama). Niektoré jedince sa strácajú pri migrácii a zimujú vo Floride alebo sa objavujú na atlantickom pobreží Európy.
Druh je evolučne vyselektovaný na agresívnu obranu teritória a hniezda. Aktívne napadá predátorov omnoho väčších ako je sám — kanie, orly, vrany — a zvyčajne ich donúti k ústupu. Táto stratégia je pre malého insektivóra efektívna: väčší predátori pri opakovaných útokoch vzdávajú boj a opúšťajú teritórium. Agresivita je súčasťou aj tokových zobrazení — samce predvádzajú akrobatické vzdušné súboje.
Nie — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (Least Concern, LC, 2016) s rastúcim populačným trendom. Globálna populácia sa odhaduje na 30 miliónov jedincov (Partners in Flight). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chránený zákonom o sťahovavých vtákoch (Migratory Bird Treaty Act). Lokálne hrozby zahŕňajú pesticídy, kolízie pri ťahu a stratu ripariánnych biotopov.
ZDROJ: Wikipedia EN (Western kingbird, Tyrannus verticalis — taxonómia Say 1822, dĺžka 20–24 cm, hmotnosť 40 g, rozpätie ~39 cm, popis sfarbenia dospelého jedinca šedo-žlto-čierny chvost biele okraje, skrytá
Video — Postriežkar čiernochvostý
Cudzie názvy
Anglicky: Western Kingbird, Česky: tyran západní, Nemecky: Schmalschnabel-Königstyrann, Španielsky: Tirano Occidental, Francúzsky: Tyran de l'Ouest, Taliansky: Re dei tiranni occidentale, Holandsky: Arkansaskoningstiran, Portugalsky: Suiriri-ocidental, Poľsky: tyran zachodni, Maďarsky: arkansasi tirannusz, Rusky: Западный тиранн, Japonsky: ニシタイランチョウ, Latinsky: Tyrannus verticalis Say, 1822
