Postriežkar chochlatý (Myiarchus crinitus)

tyranovité

Postriežkar chochlatý

Myiarchus crinitus — jediný dutinový hniezdič spomedzi muchárov východnej Ameriky — monomorfný tyranovec so žltým bruchom, hrdzavým chvostom a nezameniteľným burácavým volaním wheep; vystiela hniezdo hadou kožou; voľne žijúci sťahovavý druh, nie klietkový vták

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN; ID 22700433, hodnotenie 2016). Populačný trend stabilný. Odhadovaný počet dospelých jedincov: cca 8,8 milióna (Partners in Flight / BirdLife). Druh má veľký hniezdny areál a populácia neklesá tempom, ktoré by prekročilo prahy ohrozenosti. Hlavnými hrozbami sú redukcia lesov so starými dutinami, konkurencia s inváznym škorcom európskym a kolízie s budovami počas migrácie. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka17–21 cm
Hmotnosť27–40 g
Dožitie2–10 r (max. 14,9 r, vo voľnej prírode)
HniezdiskoVýchodné a stredozápadné USA, južná Kanada
ZimoviskoMexiko, Stredná Amerika, Karibik, SZ Južná Amerika
IUCNLC — najmenej ohrozený (stabilný trend)
CITESbez zápisu
StatusVoľne žijúci sťahovavý druh, nie klietkový vták
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

80% 15% STRAVA zloženie
Hmyz — motýle, mole, chrobáky, koníky, včely, osy, muchy, pavúky; základ stravy, lovený technikou sit-and-wait z výšky koruny stromov 80%
Lietajúci hmyz schytaný vzdušným útokom — druh sleduje z posedu, vyráža, chytí hmyz vo vzduchu a vracia sa 15%
Drobné plody a bobule — sezónny doplnok mimo hniezdnej sezóny; plody sa prehltnú celé, kôstky sa vyvrhujú neskôr 5%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz a larvy — motýle, mole, chrobáky, koníky, cvrčky, včely, osy, muchy; základ stravy počas celého roka (vo voľnej prírode)
  • Lietajúci hmyz — lovený technikou sit-and-wait: druh sedí v korune, sleduje okolie, vyráža schytiť korisť vo vzduchu a vracia sa na posedisko
  • Pavúky — zachytávané na vetvách a v podraste; menšia, no pravidelná zložka potravy
  • Drobné plody a bobule — sezónny energetický doplnok, hlavne mimo hniezdnej sezóny; plody sa prehĺtajú celé, kôstky sa vyvrhujú
  • Hmyz zbieraný z listov, kôry a povrchov vetiev — druh príležitostne zbiera korisť aj z povrchov, nielen vzdušným útokom
  • Čerstvá voda — druh sa napája z potokov a jazierok v lese

Zakázané potraviny

  • Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie kŕmny návod
  • Pesticídmi ošetrený hmyz — chemicky kontaminovaná korisť je hlavnou nepriamou hrozbou pre hmyzožravé druhy; sekundárna otrava
  • Plesnivé a hnijúce plody — riziko mykotoxínov
  • Otrávená korisť z ošetrených sadov a polí — sekundárna otrava hmyzožravcov je dokumentovanou hrozbou
Tip od odborníka Postriežkar chochlatý je aktívny hmyzožravec (insektivórum) s prevažujúcou loviaceou technikou sit-and-wait: sedí v korune listnatého stromu, sleduje okolie a vyráža schytiť hmyz vo vzduchu alebo ho zbiera z povrchov vetiev. Základ jedálnička tvorí hmyz a larvy (motýle, chrobáky, koníky, včely, osy), sezónne dopĺňaný drobnými plodmi a bobuľami pred migráciou. Počas hniezdnej sezóny tvorí hmyz takmer 95 % stravy. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.6
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Postriežkar chochlatý patrí medzi hlasné tyranovce — jeho burácavé „wheep!“ je charakteristický zvuk listnatých lesov východnej Severnej Ameriky počas hniezdnej sezóny. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Postriežkar chochlatý je plne voľne žijúci, plaší lesný vták — nie je maznavý druh ani spoločenský miláčik. Akýkoľvek fyzický kontakt s človekom preňho znamená extrémny stres. Druh sa nechová.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi čulý a pohyblivý vták — aktívne loví, voká, háni teritóriá a vykonáva ročnú diaľkovú migráciu medzi Severnou a Strednou Amerikou.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Postriežkar chochlatý nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho tyranovca s vrodeným repertoárom hlasného burácavého volania. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Postriežkar chochlatý má hlasný, nezameniteľný hlas — hlavné volanie je burácavé, vzostupné „wheep!“ (niekedy zapisované „wee-eep“), ktoré sa nesie listnatým lesom. Disponuje aspoň 12 typmi hlasových prejavov: kontaktné hlasy, poplašné zvuky, rannú pieseň a série húkavých whistles. Piesňový repertoár zahŕňa aj rýchle, šumiace rôzne varianty píšťaliek a chrčavé rýchle raspy pri teritoriálnych sporoch. Peak spevu je v máji–júni, keď samce intenzívne hánia teritóriá. Poplašná hláska je krátke, ostré „priit“ alebo „prrrk“. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Postriežkar chochlatý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Ide o voľne žijúceho tyranovca s vrodeným repertoárom hlasného burácavého volania a krátkych kontaktných hlások; schopnosť napodobovať reč nemá a ako voľne žijúci druh sa nechová.

Typické zvuky

  • Hlasné burácavé wheep! — hlavné volanie, vzostupné, nezameniteľné; nesie sa lesom aj na veľkú vzdialenosť; slúži na obsadzovanie teritória a komunikáciu s partnerom
  • Rannná pieseň — trojčlenná séria hvizdu a šumivých zvukov predvádzaná na svitaní pri hniezdnom teritóriu
  • Rýchle ráspaví rappy — krátke syčivé zvuky pri teritoriálnych sporoch s inými jedincami
  • Poplašná hláska priit alebo prrrk — krátka, ostrá; vydávaná pri vyrušení alebo pri prítomnosti predátora

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jarný prílet na hniezdiská — jedince prichádzajú do USA a južnej Kanady od začiatku mája, samce obsadzujú teritóriá a začínajú volať
Tok a peak spevu (máj–jún) — samce volajú hlasným burácavým wheep z vrcholkov stromov, súperia o dutiny
Hniezdna sezóna (máj–júl) — dutinové hniezdenie vo výške 3–21 m; hniezdo vystlané hadou kožou, listím, trávou a perím; 4–8 vajec, inkubácia 13–15 dní
Odchov mláďat — mláďatá ostávajú v dutine 13–15 dní po vyliahnutí, potom vyletujú; rodičia ich ešte dokrmujú
Jesenný odlet na zimoviská — druh odlieta od augusta do októbra do Mexika, Strednej Ameriky, Karibiku a SZ Južnej Ameriky
Zimovanie (november–marec) — zdržiava sa v tropických lesoch Mexika, Strednej Ameriky, Karibiku (vrátane Kuby) a SZ Južnej Ameriky

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop
Zrelé listnaté a zmiešané lesy s dostupnými dutinami; okraje lesov, parky s veľkými stromami, sady, stromové alejí
Postriežkar chochlatý preferuje zrelé listnaté a zmiešané lesy s dostatočným množstvom starých stromov s prirodzenými alebo ďatľami vyhĺbenými dutinami. Typicky sa zdržiava v korune stromov (canopy level), kde loví hmyz a voká. Vyhýba sa hustým ihličnatým lesom. V mestskom prostredí osídľuje parky a záhrady s veľkými listnatými stromami. Dutiny obsadzuje vo výške 3–21 m nad zemou.
Hniezdny areál
Východná a stredozápadná časť USA a južná Kanada — od Texasu a Floridy po Novú Škótsko a južnú Manitobu
Hniezdny areál pokrýva všetky štáty USA východne od Veľkých plání a priľahlé časti južnej Kanady (Ontario, Quebec, Nová Škótska, Nový Brunswick). Na severe siaha po južnú Manitobu a Saskatchewan. Druh sa nevyskytuje na Slovensku ani v Európe.
Migrácia a zimovisko
Diaľkový migrant — zimuje v Mexiku, Strednej Amerike, na Karibiku a v SZ časti Južnej Ameriky
Celá populácia je sťahovavá. Zimuje od južného Mexika a Yucatánskeho polostrova cez Strednú Ameriku až po Panamu a SZ Kolumbiu; na Karibiku zimuje aj na Kube a iných ostrovoch. Niektoré jedince prezimujú v južnej Floride. Jarný prílet do hniezdisk: máj; jesenný odlet: august–október.
Správanie a aktivita
Čulý lesný vták obývajúci výlučne výšku koruny; loví z posedu technikou sit-and-wait; agresívne háni dutiny voči konkurentom
Postriežkar chochlatý sa pohybuje takmer výlučne vo výškovej úrovni koruny stromov — zriedka zostupuje do nižších vrstiev. Loví hmyz z posedu (sit-and-wait): sedí na vetve, sleduje okolie, vyráža za korisťou do vzduchu a vracia sa na posedisko. Agresívne bráni hniezdnu dutinu pred súpermi — vyráža aj na väčších vtákov. Druh je aktívny cez deň.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Dutinové hniezdenie — prírodné dutiny alebo búdky, 3–21 m vysoko; hniezdo vystlané hadou kožou, listím, trávou a perím; 4–8 vajec, inkubácia 13–15 dní
Druh je obligátny dutinový hniezdič (secondary cavity user — nevyhĺbi si dutinu sám). Samica vypĺňa dutinu veľkým množstvom materiálu — listí, trávou, machom, kôrou, perím a zvlečenou hadou kožou (alebo celofánom/cibuľovými šupkami ako substitúciou). Hadiu kožu obsahuje takmer každé hniezdo v oblastiach s výskytom hadov — predpokladá sa funkcia odstrašenia predátorov. Znáška: 4–8 vajec (typicky 5), svetlobéžové s hnedofialovými pozdĺžnymi pruhmi. Inkubácia 13–15 dní, sedí výlučne samica. Mláďatá vyletujú po 13–15 dňoch.
Právna ochrana a CITES
IUCN LC (stabilný trend), populácia ~8,8 mil. dospelých; CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: nevzťahuje sa (druh sa v SR nevyskytuje)
Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným trendom populácie (~8,8 milióna dospelých jedincov). Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). V USA je chránený Zákonom o sťahovavých vtákoch (Migratory Bird Treaty Act). V SR sa druh nevyskytuje, nechová sa.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Máj–jún (prílet a peak spevu; zdroj: animaldiversity.org, avianbliss.com)

Po prílete na hniezdiská (začiatok mája) samec obsadzuje teritórium a voká hlasným burácavým wheep z vrcholkov stromov. Tok zahŕňa prenasledovanie samice, rozvinutie chochla a predvádzanie hrdzavého chvosta. Druh agresívne bráni hniezdnu dutinu voči konkurentom — vyráža aj na oveľa väčších vtákov.

Hniezdo a znáška
Znáška 4–8 vajec, typicky 5 (zdroj: animaldiversity.org, Wikipedia EN); hniezdna sezóna máj–júl

Samica stavia hniezdo, ktoré vyplní veľkým množstvom materiálu (listy, tráva, mach, kôra, perie) a obligátne ho vystiela zvlečenou hadou kožou (alebo jej substitútom — celofán, cibuľová šupka). Hniezdo takmer vypĺňa celú dutinu. Znáška: 4–8 vajec (typicky 5), svetlobéžové so hnedofialovými pozdĺžnymi pruhmi. Dutinu obsadzuje vo výške 3–21 m.

Inkubácia
13–15 dní (zdroj: animaldiversity.org); výlučne samica

Na vajíčkach sedí výlučne samica; inkubácia trvá 13–15 dní (potvrdené viacerými zdrojmi). Samec v tomto období stráži okolie dutiny a privádza samici potravu.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá ostávajú v dutine 13–15 dní (zdroj: animaldiversity.org)

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé a slepé). Obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom a larvami. Mláďatá ostávajú v dutine 13–15 dní po vyliahnutí, potom vyletujú. Rodičia ich ešte istý čas dokrmujú mimo dutiny.

Vyletenie a juvenilný šat
Vyletenie po 13–15 dňoch; juvenilné sfarbenie podobné dospelým, no s výraznejšou bielou kresbou na krídlach

Mladé jedince sú v prvom šate podobné dospelým, no s výraznejšou bielou kresbou na krovkách krídel a mierne tupejšími tónmi žltej spodiny. Hrdzavé chvostové perie je u juvenilov sviežejšej farby. Plné dospelé sfarbenie dosahujú po prvom pelichaní.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené pre tento druh

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedený — analógiou s príbuznými tyranoncami sa predpokladá hniezdenie od prvého roku života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 14,9 roka (genomics.senescence.info, Myiarchus crinitus longevity records); typické dožitie je 2–10 rokov.

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — postriežkar chochlatý je voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Postriežkar chochlatý nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho, plachého lesného tyranovca, ktorý pri stretnutí s človekom rýchlo mizne do koruny stromov. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode v jeho hniezdnom areáli v Severnej Amerike, bez rušenia vtáka.

1

Postriežkar chochlatý sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — nepribližuj sa, neplaš a neruš vtáka počas volania ani pri dutine

3

Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj dutiny s hniezdom — ak si všimneš prítomnosť hniezdiacich jedincov, dodržuj minimálne rušivý odstup

4

Rešpektuj voľne žijúce vtáky — chytanie, držba ani chov nie sú vhodné pre tento druh

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Postriežkar chochlatý 17–21 cm Postriežkar kráľovský 19–23 cm Postriežkar bentevi 23–27 cm Postriežkar vidlochvostý 29–38 cm
Postriežkar chochlatý Postriežkar kráľovský (Tyrannus tyrannus) Postriežkar bentevi (Pitangus sulphuratus) Postriežkar vidlochvostý (Tyrannus forficatus)
Dĺžka17–21 cm19–23 cm23–27 cm29–38 cm
Váha27–40 g33–55 g53–68 g36–43 g
Dožitie2–10 r (max. 14,9 r vo voľnej prírode)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci sťahovavý druh — v SR sa nevyskytuje, nechová savoľne žijúci druh (mimo SR)voľne žijúci druh (mimo SR)voľne žijúci druh (mimo SR)
Stav IUCNIUCN LC (stabilný trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaMonomorfný: olivovohnedá vrchná strana, chochol, sivé hrdlo a hruď, žiarivo žlté brucho, hrdzavoríšové krídla a chvostSivočierná vrchná strana s bielym škvrnitým chvostom, biele brucho — výrazne iné sfarbenie bez žltej; skrytá červeno-oranžová koruna viditeľná len pri vzrušeníŽlté brucho a hruď, čierno-biela hlava s výraznou žltou korunou, hnedohnedo-hrdzavé krovky — oveľa väčší a pestrejší ako postriežkar chochlatý; hlasné kreslo-kreslo volanieNezameniteľný: bledo sivá vrchná strana, lososovo ružové boky a bočné krovky, extrémne dlhý vidlicovitý čierny chvost — jeden z najpozoruhodnejších vtákov Severnej Ameriky
AreálHniezdi vo V a stredozápadných USA + J Kanade; zimuje v Mexiku, Strednej Amerike, Karibiku a SZ J AmerikyHniezdi takmer v celých USA a J Kanade (okraj lesov, otvorené plochy); zimuje v J Amerike; rovnaká čeľaď Tyrannidae, iný rod TyrannusStredná a Južná Amerika, Texas a Florida (introdukovaný); rovnaká čeľaď Tyrannidae; nejde o kongenérický druh (iný rod)Hniezdi v Texase, Oklahome a Kansase; zimuje v Strednej Amerike; rovnaká čeľaď Tyrannidae, iný rod Tyrannus

Choroby a prevencia

Strata a fragmentácia lesného biotopu s vhodnými dutinami
stredná

Príznaky: Pokles hniezdnych hustôt, vytláčanie z teritórií s nedostatkom dutín

Postriežkar chochlatý je obligátny dutinový hniezdič — závisí od dostupnosti vhodných dutín v zrelých listnatých lesoch. Odstraňovanie starých stromov s dutinami a fragmentácia lesa vedú k nedostatku hniezdnych miest. Priama konkurencia o dutiny s európskym škorcom (Sturnus vulgaris), vlhármi (Sialia spp.) a ďatlíkmi. Vhodné búdky pre hniezdenie tento druh ochotne akceptuje.

Kolízie s budovami, oknami a komunikačnými vežami počas migrácie
vysoká

Príznaky: Poranenia, úhyn pri nočných kolíziách počas ťahu

Ako diaľkový nočný migrant je druh ohrozený kolíziami so zasklenými budovami, rozhlasovými a televíznymi vežami a inými štruktúrami. Ide o jednu z najvýznamnejších ľudmi podmienených príčin mortality sťahovavých vtákov v Severnej Amerike. Redukcia svetelného znečistenia môže migrantom pomôcť.

Pesticídmi podmienená redukcia hmyzej korisťi (nepriama hrozba)
stredná

Príznaky: Znížená dostupnosť potravy, slabšia úspešnosť chovu

Ako výlučný hmyzožravec počas hniezdenia je druh citlivý na pokles populácií hmyzu spôsobený používaním insekticídov v poľnohospodárstve a záhradníctve. Sekundárna otrava z pesticídmi zasiahnutého hmyzu je dokumentovanou hrozbou pre hmyzožravce Severnej Ameriky.

Ektoparazity a endoparazity (kliešte, perochvosty, helminti)
nízka

Príznaky: Poškodené perie, oslabenie imunity, chudnutie pri silnej infekcii

Voľne žijúce spevavce bežne hostia ektoparazity a črevné parazity. Pri dutinom hniezdení môže byť záťaž vyššia, keďže dutina akumuluje ektoparazity z roka na rok. Pri zdravom jedincovi a dostatku potravy zvyčajne neohrozujú prežitie.

Vytláčanie zo súperenia o hniezdne dutiny (interskpecifická kompetícia)
stredná

Príznaky: Neschopnosť hniezdiť v oblastiach s nedostatkom dutín alebo dominanciou invázneho škorce

Európsky škorzec (Sturnus vulgaris), introdukovaný v Severnej Amerike, je agresívnym konkurentom o dutiny a aktívne vytláča postriežkara chochlatého aj iné dutinové hniezdiče. Druh tiež súperí s ďatlíkmi (Melanerpes spp.), vlhármi (Sialia spp.) a vlhárkami (Troglodytes spp.).

Prevencia Postriežkar chochlatý je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Ako diaľkový migrant čelí najväčším rizikám počas ťahu: kolíziám s budovami a vežami. V hniezdnom areáli je hlavnou hrozbou nedostatok vhodných dutín a konkurencia s inváznym škorcom. Ak nájdeš poraneného jedinca, nemanipuluj s ním svojvoľne a kontaktuj rehabilitačnú stanicu.

Zaujímavosti

1

Jediný dutinový hniezdič z východoamerických muchárov — Postriežkar chochlatý je spomedzi všetkých muchárov hniezdiach vo východnej časti Severnej Ameriky jediný, ktorý hniezdi v dutinách. Nevyhĺbi si dutinu sám, ale využíva prírodné dutiny po hnilobu, opustené hniezda ďatľov alebo hniezdne búdky. Dutinu obsadzuje vo výške 3–21 m nad zemou a agresívne ju bráni voči škorcom, vlhárom aj ďatlíkom.

2

Hadía koža v hniezde — prírodná ochrana alebo tradícia? — Jedným z najzaujímavejších znakov tohto druhu je pravidelné vystiela hniezda zvlečenou hadou kožou — v oblastiach s bohatou populáciou hadov (napr. Florida) ju obsahuje takmer každé hniezdo. Keďže sa v dutinách hniezdia aj hady, predpokladá sa, že prítomnosť kože odstraší predátorov. V oblastiach bez hadov druh nahrádza kožu celofánom, cibuľovými šupkami alebo inými lesklo-šupinatými materiálmi.

3

Monomorfný druh — samec aj samica vyzerajú rovnako — Na rozdiel od mnohých spevavcov je postriežkar chochlatý monomorfný: samec aj samica majú identické olivovohnedé sfarbenie na vrchu, sivé hrdlo a hruď, žiarivo žlté brucho a hrdzavoríšový chvost a krídla. Identifikácia pohlavia v teréne nie je možná bez behaviorálneho kontextu (len samica inkubuje a kŕmi v dutine).

4

Nezameniteľné volanie wheep! — Hlas postriežkara chochlatého je jedným z najtypickejších zvukov listnatých lesov východnej Ameriky. Hlavné volanie je hlasné, burácavé, vzostupné „wheep!“ (niekedy „wee-eep“) — nesie sa lesom na veľkú vzdialenosť. Repertoár zahŕňa aspoň 12 rôznych hlasových typov. Práve hlas je najistejším terénnym znakom — v korune stromov je vták samotný ťažko viditeľný.

5

Hrdzavý chvost za letu — kľúčový terénny znak — Charakteristická hrdzavoríšová farba na vonkajších riadiacich pierach chvosta je dobre viditeľná aj za letu a umožňuje okamžitú identifikáciu. Rovnakú farbu nesú aj vonkajšie krovky krídel. Táto kombiná olivová vrchná strana + sivá hruď + žlté brucho + hrdzavý chvost ho odlišuje od všetkých podobných druhov.

6

Stabilná populácia 8,8 milióna jedincov — IUCN LC — Napriek fragmentácii biotopov je populácia postriežkara chochlatého hodnotená IUCN ako stabilná. Odhadovaný počet dospelých jedincov je asi 8,8 milióna (Partners in Flight / BirdLife International). Druh úspešne osídľuje aj urbánne prostredie s veľkými listnatými stromami a ochotne prijíma hniezdne búdky — čo mu pomáha kompenzovať nedostatok prirodzených dutín.

Taxonomická klasifikácia

species Postriežkar chochlatý (Myiarchus crinitus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Tyrannidae (tyranovité)
Rod Myiarchus Cabanis, 1844
Druh Myiarchus crinitus (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR v SR ani v Európe sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický sťahovavý druh; nechová sa
Poddruhy Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy (IOC World Bird List).
Avibase_ID 8D6D5F2BEA07A0CF

? Často kladené otázky

Nie — postriežkar chochlatý nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. Ide o voľne žijúceho sťahovavého tyranovca, ktorý patrí do biotopu listnatých lesov a každoročne migruje medzi Severnou a Strednou Amerikou. V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov. V USA je chránený Zákonom o sťahovavých vtákoch (Migratory Bird Treaty Act). Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode vo východných USA.

Toto správanie je jedným z najzaujímavejších javov u severoamerických vtákov. Predpokladá sa, že prítomnosť hadej kože v dutine odstraší predátorov, pre ktorých samotná vôňa alebo vizuálny signál kože evokuje nebezpečného plaza. V oblastiach s bohatou populáciou hadov (napr. Florida) hadiu kožu obsahuje takmer každé hniezdo. V oblastiach bez hadov ju druh nahrádza celofánom, cibuľovými šupkami alebo inými lesklo-šupinatými materiálmi — to naznačuje, že ide o hlboko zakódované inštinktuálne správanie.

Kľúčové znaky: olivovohnedá vrchná strana, výrazný chochol, sivé hrdlo a hruď, žiarivo citrónovo žlté brucho (saturovanejšia žltá ako u podobných druhov) a hrdzavoríšové vonkajšie riadiace perie chvosta viditeľné aj za letu. Od postriežkara popoluchtého (Ash-throated Flycatcher) sa odlíši tmavosivejším hrdlom a saturovanejším žltým bruchom; od postriežkara hnedočieleho (Brown-crested Flycatcher) menšou veľkosťou a kontrastnejším hrdlom. Najistejší znak je hlas: burácavé wheep.

Áno — postriežkar chochlatý je monomorfný: samec aj samica majú identické sfarbenie. Obe pohlavia majú olivovohnedú vrchnú stranu, sivé hrdlo a hruď, žiarivo žlté brucho a hrdzavoríšové krídla a chvost. Identifikácia pohlavia v teréne nie je možná podľa sfarbenia — len podľa správania (napríklad len samica inkubuje vajcia).

Najlepšia príležitosť je východná časť USA v máji a júni (peak spevu a hniezdenia). Druh obýva listnaté a zmiešané lesy s dutinami, okraje lesov, parky s veľkými stromami a ovocné sady. Prezrádza sa predovšetkým hlasným volaním wheep z koruny stromov — samotného vtáka v korune je ťažšie pozorovať. Dobrý ďalekohľad a znalosť jeho hlasu sú nevyhnutné.

IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným trendom populácie — odhadovaných asi 8,8 milióna dospelých jedincov. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavnými hrozbami sú redukcia lesov so starými dutinami, konkurencia s inváznym škorcom európskym o hniezdne miesta a kolízie s budovami počas nočnej migrácie. Druh úspešne využíva hniezdne búdky, čo pomáha kompenzovať stratu prirodzených dutín.

ZDROJ: Wikipedia EN (Great crested flycatcher, Myiarchus crinitus — taxonómia, Linnaeus 1758, dĺžka 17–21 cm, rozpätie 34 cm, hmotnosť 27–40 g, popis sfarbenia, dutinové hniezdenie, hadia koža, potrava, migr

 Video — Postriežkar chochlatý

Postriežkar chochlatý (Myiarchus crinitus) — hlas a správanie v prírode

Postriežkar chochlatý (Myiarchus crinitus) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Great Crested Flycatcher, Česky:   tyran chocholatý, Nemecky:   Gelbbauch-Schopftyrann, Španielsky:   Copetón Viajero, Francúzsky:   Tyran huppé, Taliansky:   Pigliamosche crestato maggiore, Holandsky:   Grote Kuiftiran, Portugalsky:   caça-moscas-grande-de-crista, Poľsky:   muchołap czubaty, Maďarsky:   nagy rozsdafarktirannusz, Rusky:   Хохлатый желтобрюхий тиранн, Japonsky:   presné údaje neoverené, Latinsky:   Myiarchus crinitus (Linnaeus, 1758)