Postriežkar bentevi (Pitangus sulphuratus)

tyranovité

Postriežkar bentevi

Pitangus sulphuratus — hlasný neotropický tyran s žltou spodinou, hrdzavými krídlami a čierno-bielou pruhovanou hlavou — jeden z mála spevavcov čo aktívne loví ryby; voľne žijúci druh, nie klietkový vták

IUCN: LC (Least Concern, 2023) | Least Concern (najmenej ohrozený). Populácia je veľká a stabilná — odhadovaných 5 až 50 miliónov jedincov, rozsiahlý areál (odhadovaný extent of occurrence 16 000 000 km2). Populačný trend hodnotený ako stabilný. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Zdroj: BirdLife International (2023), IUCN Red List v3.1.
Dĺžka22–28 cm
Hmotnosť52–72 g
Rozpätie krídel38–42 cm
Dožitie~7 rokov vo voľnej prírode
AreálJ Texas, Mexiko, Stredná a Južná Amerika po Argentínu
IUCNLC — najmenej ohrozený (stabilná populácia)
CITESbez zápisu
StatusVoľne žijúci stály druh, nie klietkový vták

Výživa

  • Lietajúci a sediaci hmyz — chrobáky, osy, kobylky, dvojkrídlovce; základ stravy, lovený výpadmi z exponovaného posedu
  • Malé stavovce a vodná korisť — jašterice, myši, žaby, puzdierka, ryby; postriežkar bentevi je jedným z mála spevavcov čo aktívne loví ryby ponorením ako rybárik
  • Plody a bobule — sezónny rastlinný doplnok; navštevuje aj kŕmidlá s ovocím, chlebom alebo arašidovým maslom
  • Ostatné bezstavovce a mäkkýše — šneci, červy, larvy; zbierané pri vode alebo na zemi
Tip od odborníka Postriežkar bentevi je výnimočný všežravec (omnivórum) v rámci tyranovitých. Väčšina tyranovitých je hmyzožravá, no postriežkar bentevi rozšíril svoju stravu o lov rýb — z exponovaného posedu nad vodou sa ponorí do plytkej vody za rybami, puzdierkami alebo žabami, čo ho radí k rarite medzi passerinami. Využíva techniku sit-and-sally: sedí nehybne na prominentnej vetve alebo drôte, sleduje okolie, potom prudko vyráža za korisťou — do vzduchu za hmyzom, na zem za jaštericou, alebo do vody za rybou. Je to oportunistický všežravec — nevyhýba sa ani mláďatám iných vtákov, semenám, ovociu ani arašidovému maslu pri záhradných kŕmidlách. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Hlasový prejav

Postriežkar bentevi má jeden z najhlasnejších a najprenikavejších hlasov medzi spevavcami Latinskej Ameriky. Základný hlas je ostrý, razantný trojslabičný výkrik — v angličtine popísaný ako „KIS-ka-dee“ (odtiaľ anglické meno), v portugalčine ako „bem-te-vi“ (vidím ťa dobre) a v španielčine ako „bien-te-veo“. Vták volá od svitu do tmy, takmer nepretržite — hlasné vyzvanie v ranných hodinách začína ešte pred úsvitom a pokračuje celý deň. Okrem základného výkriku vydáva aj krátke ostré „reep“ alebo „ick“ pri háňaní predátorov, tichšie kontaktné zvuky medzi pármi a rýchly staccato sled „chit“ pri intenzívnych územných sporoch. Samec má pred svitaním ranný „dawn song“. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Typické zvuky

  • Hlavný výkrik — ostrý, razantný trojslabičný „KIS-ka-dee“ (alebo „bem-te-vi“ / „bien-te-veo“); mimoriadne prenikavý hlas nesúci sa na stovky metrov; druh volá takmer nepretržite celý deň
  • Ranný pred-úsvitový spev (dawn song) — hlasný a opakovane sa opakujúci sled výkrikov začínajúci ešte pred prvým svetlom; jeden z prvých vtákov čo sa v ráno ozve
  • Krátke ostré „reep“ alebo „ick“ — varovný a agresívny hlas pri vytesňovaní predátorov alebo súperiacich vtákov z teritória a kŕmnych zdrojov
  • Rýchly staccato sled „chit“ — vydávaný pri intenzívnych územných sporoch s inými jedincami; sprevádzaný vzpriameným postojom a vztýčenou žltou korunou
  • Tichšie kontaktné zvuky medzi pármi — menej intenzívny komunikačný hlas pri budovaní hniezda a kŕmení mláďat

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Začiatok hniezdnej sezóny (koniec marca) — párenie sa začína, samce intenzívne volajú a hánia teritóriá pri vodných plochách a v brehových porastoch
Tok a stavba hniezda (marec–apríl) — pár spoločne stavia veľkú kupolovitú stavbu s bočným vchodom; stavba trvá 12–14 dní
Znáška a inkubácia (apríl–jún) — 2–5 vajec, inkubuje len samica 15–17 dní; samec stráži okolie hniezda
Odchov mláďat (máj–júl) — mláďatá kŕmia obaja rodičia; hniezdo opúšťajú po 21–24 dňoch; v roku môže byť viac hniezdení
Mimo hniezdnej sezóny (august–február) — stály druh, nemigruje; obháňa teritóriá po celý rok, aktívne volá aj mimo hniezdenia

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Otvorené a polootvorené krajiny s rozptýlenými stromami, brehové porasty pri vodách, záhrady, parky, mestské prostredie
Postriežkar bentevi je mimoriadne adaptabilný — osídľuje otvorené lesy, savany, riečne brehové porasty, kroviny, záhrady, parky, farmy a mestské prostredie. Dôsledne uprednostňuje lokality blízko vody (rieky, jazerá, mokrade, zavlažovacie kanály, záhradné bazény), čo súvisí s jeho schopnosťou loviť ryby a vodnú korisť. Vyhýba sa hustým uzavretým dažďovým pralesom.
Geografický areál
Južný Texas (USA), Mexiko, Stredná Amerika, celá Južná Amerika po centrálnu Argentínu; introdukovaný: Bermudy (1957), Tobago (~1970)
Areál sa rozprestiera od južného Texasu (Rio Grande Valley) a južnej časti Mexika cez celú Strednú Ameriku po väčšinu Južnej Ameriky, s výnimkou Patagónie a uzavretých andských oblastí. Neregulárny výskyt v Čile. Populácie v južnom Texase sa rozšírili severne za posledné desaťročia. Druh bol úspešne introdukovaný na Bermudy (1957) a Tobago (okolo roku 1970), kde sa stal bežnou súčasťou vtáctva.
Sťahovavosť
Stály (nesťahovavý) druh — celoročne obýva rovnaký areál
Postriežkar bentevi je celoročne stály, nesťahovavý druh — nepodniká sezónne migrácie. Teritórium háni a obsadzuje počas celého roka. Lokálne výkyvy pohybu súvisia len s dostupnosťou potravy a vody, nie so sezónnou migráciou.
Správanie a aktivita
Hlučný, nápadný, územný a agresívny; loví z exponovaného posedu technikou sit-and-sally; lov rýb ponorením z výšky
Postriežkar bentevi je jedným z najnápadnejších vtákov svojho biotopu — veľký, farebný a mimoriadne hlasný. Sedí na prominentných posedoch (drôty elektrického vedenia, vrcholky stromov, plotové stĺpy), odkiaľ sleduje okolie. Loví technikou sit-and-sally — prudký výpad za korisťou a návrat na posedisko. Jedinečne medzi spevavcami sa ponára do plytkej vody za rybami a puzdierkami z výšky. Teritoriálny — agresívne vyháňa iných vtákov, aj väčšie druhy, zo svojho revíru.
Hniezdenie
Veľká kupolová guľovitá stavba s bočným vchodom; výška 6–10 m nad zemou; 2–5 vajec; inkubácia 15–17 dní
Hniezdo je veľká guľovitá kupolová stavba zo suchej trávy, vetvičiek a rastlinných vlákien s mäkkým vnútrom, s bočným vstupným otvorom (tvar rugbyovej lopty, 36–46 cm na dlhšej osi). Umiestňuje sa 6–10 m nad zemou v rozvidlení vetvy. Stavba trvá 12–14 dní. Znáška: 2–5 (typicky 3–4) krémovobielych vajec s hnedastými škvrnami. Inkubuje len samica počas 15–17 dní; samec hniezdo stráži. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 21–24 dňoch; kŕmia obaja rodičia. V roku môže byť viac hniezdení.
Právna ochrana a CITES
IUCN LC (stabilná populácia); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: nevzťahuje sa (druh sa v SR nevyskytuje)
Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou a rozsiahlym areálom (odhadovaných 5–50 miliónov jedincov). Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Zákon SR 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa naňho nevzťahuje — druh v SR ani v Európe voľne nežije. V krajinách areálu (USA, Mexiko a ďalšie) podlieha bežnej ochrane divých vtákov.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párovanie
Koniec marca — samce intenzívne volajú a hánia teritóriá

Párenie prebieha na začiatku hniezdnej sezóny (koniec marca — apríl). Samec obsadzuje teritórium intenzívnym hlasovým prejavom — hlasný výkrik „bem-te-vi“ zaznie takmer nepretržite od pred-úsvitového dawn songu až do súmraku. Agresívne vytesňuje súperiacich samcov a iné veľké vtáky zo svojho revíru. Páry sú monogamné.

Stavba hniezda
Stavba trvá 12–14 dní (zdroj: Texas Breeding Bird Atlas)

Pár spoločne stavia impozantné guľovité kupolové hniezdo zo suchej trávy, vetvičiek a rastlinných vlákien (španielsky mach, vlna), s jemnejším vnútorným výplňom. Hniezdo má bočný vstupný otvor a rozmery 36–46 cm na dlhšej osi — pripomína rugbyovú loptu. Umiestňuje sa v rozvidlení vetvy vo výške 6–10 m nad zemou. Postriežkar bentevi môže obsadiť aj staré hniezda iných vtákov.

Znáška
2–5 vajec (typicky 3–4), krémovobiele s hnedastými škvrnami (zdroj: Texas BBA, ADW)

Samica znesie 2–5 vajec (typicky 3–4 v jednej znáške) — krémovobiela škrupina jemne pokrytá tmavohnedastými škvrnami a bodkami. Vajíčka sú hladké a lesklé. Hniezdna sezóna je od apríla do júna, pričom v roku môže byť viac hniezdení — druh je stály a celoročne aktívny.

Inkubácia
15–17 dní, len samica (zdroj: Texas BBA — primárny terénny zdroj; niektoré staršie zdroje uvádzajú 13–15 dní)

Na vajíčkach sedí výlučne samica počas 15–17 dní (Texas Breeding Bird Atlas, zhodne s Wikipedia EN 16–17 dní). Starší zdroj oiseaux-birds.com uvádza 13–15 dní — diskrepancia pravdepodobne pochádza z nepresného citátu; Texas BBA je primárny terénny zdroj. Samec počas inkubácie aktívne stráži okolie hniezda, agresívne vyháňa predátorov a súperiacich vtákov.

Liahnutie a odchov mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo po 21–24 dňoch (zdroj: Texas BBA)

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé a slepé). Obaja rodičia ich intenzívne kŕmia — prevažne hmyzom, larvami a drobnými stavovcami — počas celého pobytu v hniezde. Hniezdo opúšťajú po 21–24 dňoch (Texas BBA). Rodičia ich nasledujú a dokrmujú ešte niekoľko týždňov po vyletení.

Pohlavná dospelosť
Prvý rok života — orientačne, podľa analógie s príbuznými tyranovitými

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v primárnych zdrojoch spoľahlivo doložený — analógiou s príbuznými veľkými tyranovitými sa predpokladá hniezdenie od prvého roku života. Dožitie vo voľnej prírode: Animal Diversity Web uvádza priemerne 83 mesiacov (~7 rokov) na základe kroužkovania (BBL data). Pre druh nie je doložené dožitie v zajatí — druh sa nechová.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Postriežkar bentevi 22–28 cm Postriežkar kráľovský 21–23 cm Postriežkar vidlochvostý 28–40 cm (vrátane dlhého chvosta) Postriežkar chochlatý 21–22 cm
Postriežkar bentevi Postriežkar kráľovský (Tyrannus melancholicus) Postriežkar vidlochvostý (Tyrannus savana) Postriežkar chochlatý (Myiodynastes luteiventris)
Dĺžka22–28 cm21–23 cm28–40 cm (vrátane dlhého chvosta)21–22 cm
Váha52–72 g40–55 g28–43 g44–55 g
Dožitie~7 rokov vo voľnej prírode (priemerné dožitie 83 mesiacov, BBL kroužkovanie)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (stabilná populácia), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaMonomorfný — samec a samica identickí: žltá spodina, hnedý chrbát, hrdzavé krídla a chvost, čierno-biela pruhovaná hlava, skrytá žltá koruna, hrubý čierny zobákŠedastá hlava bez výrazného čierno-bieleho vzoru, žltá spodina, olivovohnedý chrbát, vidlicovitý chvost — chýbajú hrdzavohnedé krídla a chvost charakteristické pre bentevi; zobák slabšíTypicky dlhý vidlicovitý čierny chvost (charakteristický znak), čierna hlava a chrbát, biela spodina — celkovo veľmi odlišný od bentevi sfarbením aj tvarom; v lete migruje do USAPodobné sfarbenie ako bentevi — čierno-biela pruhovaná hlava, žltá spodina — ale chrbát a krídla sú hnedošedo-pruhované (nie hrdzavohnedé), zobák tenší a hlava viac pruhovaná; menší celkový vzor
AreálJužný Texas, Mexiko, Stredná a Južná Amerika po centrálnu Argentínu; introdukovaný: Bermudy (1957), Tobago (~1970)Mexiko, Stredná a Južná Amerika po Argentínu; čiastočný migrantStredná a Južná Amerika; migruje severne do USA (Florida, Texas) a MexikaHniezdič juhozápadných USA (Arizona, Nové Mexiko) a Mexika; zimuje v Južnej Amerike

Zaujímavosti

1

Rybársky spevavec — unikát medzi passerinami — Postriežkar bentevi je jedným z veľmi mála spevavcov na svete, ktorý aktívne loví ryby. Z exponovaného posedu nad vodou sa ponorí do plytkej vody za rybami, puzdierkami a žabami — technika totožná s lovom rybárika. Väčšina tyranovitých aj passerín sa živí výhradne hmyzom alebo rastlinnou stravou; schopnosť lovu rýb je u spevavcov výnimočná.

2

Meno priamo z hlasu — bem-te-vi — Takmer všetky ľudové mená postriežkara bentevi vychádzajú z jeho hlasu. Trojslabičný výkrik sa v portugalčine interpretuje ako „bem-te-vi“ (vidím ťa dobre), v španielčine ako „bien-te-veo“, v angličtine ako „kiskadee“. Hlas je mimoriadne prenikavý — nesie sa na stovky metrov — a druh ho opakuje od pred-svitania do súmraku takmer nepretržite.

3

Skrytá žltá koruna — Na temene hlavy má postriežkar bentevi malú, ale nápadnú žlto-ohnivú korunkovú škvrnu, ktorá je za bežných podmienok skrytá pod čiernymi perami. Pri vzrušení, háňaní teritória alebo toku ju vták vzpriami — efektná vizuálna signalizácia pri blízkom kontakte s intraspecifickými rivalmi alebo predátormi. Druh je inak monomorfný — samec a samica sú sfarbením identickí.

4

Introdukovaný na Bermudy — vyše 65 rokov úspešnej kolonizácie — V roku 1957 bolo na Bermudy úmyselne introdukovaných niekoľko párov postriežkara bentevi s cieľom biologickej kontroly skákavého pajúka (Plancia arge). Druh sa úspešne etabloval a dnes je na Bermudách bežným rezidentom. Podobne úspešná bola introdukcia na Tobago okolo roku 1970. Oba príklady ukazujú mimoriadnu adaptabilitu druhu.

5

Agresívny háňač teritória — Postriežkar bentevi je jedným z najagresívnejších obhajcov teritória medzi stredne veľkými vtákmi. Aktívne útočí na oveľa väčších vtákov (supy, jastraby, krkavce) a cicavce (mačky, kojoty) v okolí hniezda. Zobrazovacie správanie zahŕňa vzpriamený postoj, vztýčenú korunku a hlasné volanie. V mnohých oblastiach je postriežkar takou agresívnou prítomnosťou, že dokáže vytesniť iné veľké vtáky zo spoločných kŕmnych zdrojov.

6

Taxonómia — jediný zástupca rodu Pitangus — Postriežkar bentevi je jediným uznaným druhom rodu Pitangus (Swainson, 1827). Najbližší príbuzní sú príslušníci čeľade tyranovitých vrátane poriežkarov a kráľovských tyranov. Tyranovité (Tyrannidae) sú s viac ako 400 druhmi najväčšou čeľaďou vtákov na svete a postriežkar bentevi je ich jedným z najznámejších zástupcov.

Taxonomická klasifikácia

species Postriežkar bentevi (Pitangus sulphuratus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Tyrannidae (tyranovité)
Rod Pitangus Swainson, 1827
Druh Pitangus sulphuratus (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — neotropický a nearktický druh; v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy Uznáva sa viacero poddruhov (do 10 podľa rôznych autorít, IOC uznáva menej), ktoré sa mierne líšia veľkosťou a odtieňom sfarbenia. Hlavné skupiny: P. s. sulphuratus (severná Južná Amerika, Karibik, Trinidad, Tobago), P. s. derbianus (Mexiko, Stredná Amerika), P. s. bolivianus (Andský úbočie), P. s. argentinus (Argentina, Uruguay). Slovenská a medzinárodná anglická literatúra druh často nerozlišuje na poddruhy.
Avibase_ID 9C883C7BCFAEB70D

? Často kladené otázky

Nie — postriežkar bentevi nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. Ide o voľne žijúceho neotropického spevavca zo severnej a južnej Ameriky. V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov. Druh nie je v prílohách CITES, no akýkoľvek odchyt z voľnej prírody by bol v rozpore s ochranou vtáctva v krajinách areálu. Ak ťa zaujal, najlepšou cestou je pozorovanie vo voľnej prírode — v južnom Texase (Rio Grande Valley) je bežný a ľahko pozorovateľný.

Meno „bentevi“ pochádza priamo z hlasu vtáka — v brazílskej portugalčine sa jeho trojslabičný výkrik interpretuje ako „bem-te-vi“, čo znamená „vidím ťa dobre“. Rovnako anglické „kiskadee“ (vyslovované „KIS-ka-dee“) kopíruje zvuk jeho volania. Španielske meno „bienteveo“ (bien-te-veo = dobre ťa vidím) má rovnaký pôvod. Práve hlas dal vtákovi meno vo viacerých jazykoch naraz — čo je v ornitológii pomerne neobvyklé.

Áno — postriežkar bentevi je jedným z veľmi mála spevavcov schopných aktívneho lovu rýb. Sedí na vetve alebo inom vyhliadkovom posede nad vodnou plochou a keď spozoruje rybu alebo puzdierko pri hladine, ponorí sa do plytkej vody. Technika je podobná ako u rybárika. Okrem rýb loví aj žaby, puzdierka, jašterice, myši, hmyz a konzumuje aj ovocie — je to skutočný všežravec.

Areál siaha od južného Texasu (USA) cez celé Mexiko a Strednú Ameriku po väčšinu Južnej Ameriky — vrátane Trinidadu, Tobaga (kde bol introdukovaný) a Bermúd (tiež introdukovaný v roku 1957). Vyhýba sa iba hustým uzavretým dažďovým pralesom (napr. jadro Amazónie) a veľmi suchými púštnymi oblasťami. V SR ani v Európe sa nevyskytuje.

Na temene hlavy má postriežkar bentevi malú žlto-ohnivú korunkovú škvrnu, ktorá je za bežných okolností skrytá pod čiernymi perami. Druh ju vzpriami pri vzrušení — počas háňania teritória, tokových rituálov alebo pri útoku na predátora. Je to efektná vizuálna signalizácia, ktorá dáva rivalovi najavo intenzitu odhodlania. Inak je druh monomorfný — samec a samica sú sfarbením identickí.

Postriežkar bentevi stavia jedno z najimpozantnejších hniezd spomedzi stredne veľkých spevavcov — veľkú guľovitú kupolovú stavbu (porovnateľnú s rugbyovou loptou, 36–46 cm na dlhšej osi) zo suchej trávy, vetvičiek a rastlinných vlákien s bočným vstupným otvorom. Vnútro je vyložené jemnejším materiálom. Hniezdo sa umiestňuje 6–10 m nad zemou v rozvidlení vetvy. Stavba trvá 12–14 dní a inkubuje len samica 15–17 dní.

ZDROJ: Wikipedia EN (Great kiskadee — taxonómia, dĺžka 25–28 cm, hmotnosť 53–71.5 g, rozpätie krídel 38–42 cm, areál, biotop, potrava vrátane lovu rýb, hniezdenie kupolovité hniezdo 16–17 dní inkubácia, intr

 Video — Postriežkar bentevi

Postriežkar bentevi (Pitangus sulphuratus) — hlas a správanie v prírode

Postriežkar bentevi (Pitangus sulphuratus) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Great Kiskadee, Česky:   Tyran bentevi, Nemecky:   Schwefelmaskentyrann / Bentevi, Španielsky:   Bienteveo Común / Bien-te-veo, Francúzsky:   Tyran quiquivi, Taliansky:   Pitango solforato, Holandsky:   Grote Kiskadie, Portugalsky:   Bem-te-vi, Poľsky:   Bentewi wielki, Maďarsky:   Bentévi, Rusky:   Большой бентеви, Japonsky:   キバラオオタイランチョウ (kiba-ra-oo-tai-ran-cho), Latinsky:   Pitangus sulphuratus (Linnaeus, 1766)