Postriežkar bentevi (Pitangus sulphuratus) — hlasný neotropický tyran s žltou spodinou, hrdzavými krídlami a…

Výživa

Lietajúci a sediaci hmyz — chrobáky, osy, kobylky, dvojkrídlovce; základ stravy, lovený výpadmi z exponovaného posedu 45%

Malé stavovce a vodná korisť — jašterice, myši, žaby, puzdierka, ryby; postriežkar bentevi je jedným z mála spevavcov čo aktívne loví ryby ponorením ako rybárik 25%

Plody a bobule — sezónny rastlinný doplnok; navštevuje aj kŕmidlá s ovocím, chlebom alebo arašidovým maslom 20%

Ostatné bezstavovce a mäkkýše — šneci, červy, larvy; zbierané pri vode alebo na zemi 10%

Odporúčané potraviny

Hmyz všetkého druhu — chrobáky, osy, kobylky, dvojkrídlovce, mravce; základ stravy lovený výpadom z vyhliadkového posedu (typická tyranovitá technika)
Ryby, puzdierka a žubrienky — druh sa ponorí z posedu nad vodou ako rybárik, čím patrí k rarite medzi spevavcami
Jašterice a malé hlodavce (myši) — postriežkar bentevi je skutočný všežravec, prípadne loví aj mláďatá iných vtákov
Žaby — lovené pri vodných plochách, brehoch riek a potokov
Plody a bobule — sezónny doplnok; druh ochotne navštevuje záhradné kŕmidlá s ovocím
Šneci a mäkkýše — zbierané pri vode a na vlhkých miestach
Chlieb a arašidové maslo — zaznamenané pri kŕmidlách (druh sa ľahko adaptuje na zdroje v blízkosti ľudí)

Zakázané potraviny

Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka
Jedovaté rastliny a plody — druh ich prirodzene obchádza
Pesticídmi kontaminovaný hmyz — sekundárna otrava je riziko pre všežravé vtáky v kultúrnej krajine
Koralové hady — postriežkar bentevi sa im inštinktívne vyhýba (zdokumentované v ADW)

Tip od odborníka Postriežkar bentevi je výnimočný všežravec (omnivórum) v rámci tyranovitých. Väčšina tyranovitých je hmyzožravá, no postriežkar bentevi rozšíril svoju stravu o lov rýb — z exponovaného posedu nad vodou sa ponorí do plytkej vody za rybami, puzdierkami alebo žabami, čo ho radí k rarite medzi passerinami. Využíva techniku sit-and-sally: sedí nehybne na prominentnej vetve alebo drôte, sleduje okolie, potom prudko vyráža za korisťou — do vzduchu za hmyzom, na zem za jaštericou, alebo do vody za rybou. Je to oportunistický všežravec — nevyhýba sa ani mláďatám iných vtákov, semenám, ovociu ani arašidovému maslu pri záhradných kŕmidlách. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Postriežkar bentevi patrí medzi najhlasnejšie tropické spevavce — jeho ostrý trojslabičný výkrik (bem-te-vi / kis-ka-dee) je mimoriadne prenikavý a nesie sa na dlhú vzdialenosť. Volá takmer nepretržite od svitu do tmy. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.

Priľnavosť

Postriežkar bentevi je voľne žijúci, teritoriálny vták — nie je maznavý druh ani spoločenský maznáčik. Akýkoľvek kontakt s človekom preňho predstavuje stres. Druh sa nechová.

Aktivita

Mimoriadne aktívny a energický vták — neustále strieda posedy, výpady za korisťou, agresívne háni teritórium a volá. Celoročne je jedným z najnápadnejších a najhlasnejších vtákov vo svojom biotope.

Reč

Postriežkar bentevi nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho spevavca s inštinktívnym hlasovým repertoárom. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

Postriežkar bentevi má jeden z najhlasnejších a najprenikavejších hlasov medzi spevavcami Latinskej Ameriky. Základný hlas je ostrý, razantný trojslabičný výkrik — v angličtine popísaný ako „KIS-ka-dee“ (odtiaľ anglické meno), v portugalčine ako „bem-te-vi“ (vidím ťa dobre) a v španielčine ako „bien-te-veo“. Vták volá od svitu do tmy, takmer nepretržite — hlasné vyzvanie v ranných hodinách začína ešte pred úsvitom a pokračuje celý deň. Okrem základného výkriku vydáva aj krátke ostré „reep“ alebo „ick“ pri háňaní predátorov, tichšie kontaktné zvuky medzi pármi a rýchly staccato sled „chit“ pri intenzívnych územných sporoch. Samec má pred svitaním ranný „dawn song“. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Postriežkar bentevi nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Je to voľne žijúci spevavec s vrodeným hlasovým repertoárom — prenikavý výkrik bem-te-vi/kiskadee je inštinktívny, nie naučený. Druh sa v zajatí nechová.

Typické zvuky

Hlavný výkrik — ostrý, razantný trojslabičný „KIS-ka-dee“ (alebo „bem-te-vi“ / „bien-te-veo“); mimoriadne prenikavý hlas nesúci sa na stovky metrov; druh volá takmer nepretržite celý deň
Ranný pred-úsvitový spev (dawn song) — hlasný a opakovane sa opakujúci sled výkrikov začínajúci ešte pred prvým svetlom; jeden z prvých vtákov čo sa v ráno ozve
Krátke ostré „reep“ alebo „ick“ — varovný a agresívny hlas pri vytesňovaní predátorov alebo súperiacich vtákov z teritória a kŕmnych zdrojov
Rýchly staccato sled „chit“ — vydávaný pri intenzívnych územných sporoch s inými jedincami; sprevádzaný vzpriameným postojom a vztýčenou žltou korunou
Tichšie kontaktné zvuky medzi pármi — menej intenzívny komunikačný hlas pri budovaní hniezda a kŕmení mláďat

Sezónny kalendár

Začiatok hniezdnej sezóny (koniec marca) — párenie sa začína, samce intenzívne volajú a hánia teritóriá pri vodných plochách a v brehových porastoch

Tok a stavba hniezda (marec–apríl) — pár spoločne stavia veľkú kupolovitú stavbu s bočným vchodom; stavba trvá 12–14 dní

Znáška a inkubácia (apríl–jún) — 2–5 vajec, inkubuje len samica 15–17 dní; samec stráži okolie hniezda

Odchov mláďat (máj–júl) — mláďatá kŕmia obaja rodičia; hniezdo opúšťajú po 21–24 dňoch; v roku môže byť viac hniezdení

Mimo hniezdnej sezóny (august–február) — stály druh, nemigruje; obháňa teritóriá po celý rok, aktívne volá aj mimo hniezdenia

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop

Otvorené a polootvorené krajiny s rozptýlenými stromami, brehové porasty pri vodách, záhrady, parky, mestské prostredie

Postriežkar bentevi je mimoriadne adaptabilný — osídľuje otvorené lesy, savany, riečne brehové porasty, kroviny, záhrady, parky, farmy a mestské prostredie. Dôsledne uprednostňuje lokality blízko vody (rieky, jazerá, mokrade, zavlažovacie kanály, záhradné bazény), čo súvisí s jeho schopnosťou loviť ryby a vodnú korisť. Vyhýba sa hustým uzavretým dažďovým pralesom.

Geografický areál

Južný Texas (USA), Mexiko, Stredná Amerika, celá Južná Amerika po centrálnu Argentínu; introdukovaný: Bermudy (1957), Tobago (~1970)

Areál sa rozprestiera od južného Texasu (Rio Grande Valley) a južnej časti Mexika cez celú Strednú Ameriku po väčšinu Južnej Ameriky, s výnimkou Patagónie a uzavretých andských oblastí. Neregulárny výskyt v Čile. Populácie v južnom Texase sa rozšírili severne za posledné desaťročia. Druh bol úspešne introdukovaný na Bermudy (1957) a Tobago (okolo roku 1970), kde sa stal bežnou súčasťou vtáctva.

Sťahovavosť

Stály (nesťahovavý) druh — celoročne obýva rovnaký areál

Postriežkar bentevi je celoročne stály, nesťahovavý druh — nepodniká sezónne migrácie. Teritórium háni a obsadzuje počas celého roka. Lokálne výkyvy pohybu súvisia len s dostupnosťou potravy a vody, nie so sezónnou migráciou.

Správanie a aktivita

Hlučný, nápadný, územný a agresívny; loví z exponovaného posedu technikou sit-and-sally; lov rýb ponorením z výšky

Postriežkar bentevi je jedným z najnápadnejších vtákov svojho biotopu — veľký, farebný a mimoriadne hlasný. Sedí na prominentných posedoch (drôty elektrického vedenia, vrcholky stromov, plotové stĺpy), odkiaľ sleduje okolie. Loví technikou sit-and-sally — prudký výpad za korisťou a návrat na posedisko. Jedinečne medzi spevavcami sa ponára do plytkej vody za rybami a puzdierkami z výšky. Teritoriálny — agresívne vyháňa iných vtákov, aj väčšie druhy, zo svojho revíru.

Hniezdenie

Veľká kupolová guľovitá stavba s bočným vchodom; výška 6–10 m nad zemou; 2–5 vajec; inkubácia 15–17 dní

Hniezdo je veľká guľovitá kupolová stavba zo suchej trávy, vetvičiek a rastlinných vlákien s mäkkým vnútrom, s bočným vstupným otvorom (tvar rugbyovej lopty, 36–46 cm na dlhšej osi). Umiestňuje sa 6–10 m nad zemou v rozvidlení vetvy. Stavba trvá 12–14 dní. Znáška: 2–5 (typicky 3–4) krémovobielych vajec s hnedastými škvrnami. Inkubuje len samica počas 15–17 dní; samec hniezdo stráži. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 21–24 dňoch; kŕmia obaja rodičia. V roku môže byť viac hniezdení.

Právna ochrana a CITES

IUCN LC (stabilná populácia); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: nevzťahuje sa (druh sa v SR nevyskytuje)

Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou a rozsiahlym areálom (odhadovaných 5–50 miliónov jedincov). Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Zákon SR 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa naňho nevzťahuje — druh v SR ani v Európe voľne nežije. V krajinách areálu (USA, Mexiko a ďalšie) podlieha bežnej ochrane divých vtákov.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párovanie

Koniec marca — samce intenzívne volajú a hánia teritóriá

Párenie prebieha na začiatku hniezdnej sezóny (koniec marca — apríl). Samec obsadzuje teritórium intenzívnym hlasovým prejavom — hlasný výkrik „bem-te-vi“ zaznie takmer nepretržite od pred-úsvitového dawn songu až do súmraku. Agresívne vytesňuje súperiacich samcov a iné veľké vtáky zo svojho revíru. Páry sú monogamné.

Stavba hniezda

Stavba trvá 12–14 dní (zdroj: Texas Breeding Bird Atlas)

Pár spoločne stavia impozantné guľovité kupolové hniezdo zo suchej trávy, vetvičiek a rastlinných vlákien (španielsky mach, vlna), s jemnejším vnútorným výplňom. Hniezdo má bočný vstupný otvor a rozmery 36–46 cm na dlhšej osi — pripomína rugbyovú loptu. Umiestňuje sa v rozvidlení vetvy vo výške 6–10 m nad zemou. Postriežkar bentevi môže obsadiť aj staré hniezda iných vtákov.

Znáška

2–5 vajec (typicky 3–4), krémovobiele s hnedastými škvrnami (zdroj: Texas BBA, ADW)

Samica znesie 2–5 vajec (typicky 3–4 v jednej znáške) — krémovobiela škrupina jemne pokrytá tmavohnedastými škvrnami a bodkami. Vajíčka sú hladké a lesklé. Hniezdna sezóna je od apríla do júna, pričom v roku môže byť viac hniezdení — druh je stály a celoročne aktívny.

Inkubácia

15–17 dní, len samica (zdroj: Texas BBA — primárny terénny zdroj; niektoré staršie zdroje uvádzajú 13–15 dní)

Na vajíčkach sedí výlučne samica počas 15–17 dní (Texas Breeding Bird Atlas, zhodne s Wikipedia EN 16–17 dní). Starší zdroj oiseaux-birds.com uvádza 13–15 dní — diskrepancia pravdepodobne pochádza z nepresného citátu; Texas BBA je primárny terénny zdroj. Samec počas inkubácie aktívne stráži okolie hniezda, agresívne vyháňa predátorov a súperiacich vtákov.

Liahnutie a odchov mláďat

Obaja rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo po 21–24 dňoch (zdroj: Texas BBA)

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé a slepé). Obaja rodičia ich intenzívne kŕmia — prevažne hmyzom, larvami a drobnými stavovcami — počas celého pobytu v hniezde. Hniezdo opúšťajú po 21–24 dňoch (Texas BBA). Rodičia ich nasledujú a dokrmujú ešte niekoľko týždňov po vyletení.

Pohlavná dospelosť

Prvý rok života — orientačne, podľa analógie s príbuznými tyranovitými

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v primárnych zdrojoch spoľahlivo doložený — analógiou s príbuznými veľkými tyranovitými sa predpokladá hniezdenie od prvého roku života. Dožitie vo voľnej prírode: Animal Diversity Web uvádza priemerne 83 mesiacov (~7 rokov) na základe kroužkovania (BBL data). Pre druh nie je doložené dožitie v zajatí — druh sa nechová.

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — postriežkar bentevi je voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Postriežkar bentevi nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o voľne žijúceho, teritoriálneho a mimoriadne hlasného spevavca. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode.

1

Postriežkar bentevi sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — nepribližuj sa a neruš vtáka najmä pri hniezde

3

Nikdy neplach a nenarúšaj hniezdnu stavbu — postriežkar bentevi agresívne háni teritórium a dokáže zaútočiť aj na väčšieho predátora

4

Rešpektuj voľne žijúce vtáky — chytanie, držba ani chov nie sú vhodné pre tento druh

Porovnanie s podobnými druhmi

	Postriežkar bentevi	Postriežkar kráľovský (Tyrannus melancholicus)	Postriežkar vidlochvostý (Tyrannus savana)	Postriežkar chochlatý (Myiodynastes luteiventris)
Dĺžka	22–28 cm	21–23 cm	28–40 cm (vrátane dlhého chvosta)	21–22 cm
Váha	52–72 g	40–55 g	28–43 g	44–55 g
Dožitie	~7 rokov vo voľnej prírode (priemerné dožitie 83 mesiacov, BBL kroužkovanie)	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené
Hlučnosť	voľne žijúci stály druh — v SR sa nevyskytuje, nechová sa	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci migrujúci druh (mimo SR)	voľne žijúci migrujúci druh (mimo SR)
Stav IUCN	IUCN LC (stabilná populácia), bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES
Povaha	Monomorfný — samec a samica identickí: žltá spodina, hnedý chrbát, hrdzavé krídla a chvost, čierno-biela pruhovaná hlava, skrytá žltá koruna, hrubý čierny zobák	Šedastá hlava bez výrazného čierno-bieleho vzoru, žltá spodina, olivovohnedý chrbát, vidlicovitý chvost — chýbajú hrdzavohnedé krídla a chvost charakteristické pre bentevi; zobák slabší	Typicky dlhý vidlicovitý čierny chvost (charakteristický znak), čierna hlava a chrbát, biela spodina — celkovo veľmi odlišný od bentevi sfarbením aj tvarom; v lete migruje do USA	Podobné sfarbenie ako bentevi — čierno-biela pruhovaná hlava, žltá spodina — ale chrbát a krídla sú hnedošedo-pruhované (nie hrdzavohnedé), zobák tenší a hlava viac pruhovaná; menší celkový vzor
Areál	Južný Texas, Mexiko, Stredná a Južná Amerika po centrálnu Argentínu; introdukovaný: Bermudy (1957), Tobago (~1970)	Mexiko, Stredná a Južná Amerika po Argentínu; čiastočný migrant	Stredná a Južná Amerika; migruje severne do USA (Florida, Texas) a Mexika	Hniezdič juhozápadných USA (Arizona, Nové Mexiko) a Mexika; zimuje v Južnej Amerike

Choroby a prevencia

Predácia hniezda a mláďat

stredná

Príznaky: Strata znášky alebo mláďat; rodičia prestanú hniezdo obsluhovať

Hlavným rizikom pre postriežkara bentevi sú predátori hniezda — hady, kojoty a iné vtáky. Druh odpovedá mimoriadne agresívnou obranou hniezda — aktívne útočí aj na oveľa väčších predátorov, vrátane ľudí. Zdokumentovaný je aj inštinktívny strach pred koralovými hadmi.

Parazity perí a endoparazity

nízka

Príznaky: Poškodené perie, chudnutie, znížená kondícia

Voľne žijúci spevavci vrátane tyranovitých bežne hostia ektoparazity (perochvosty, roztoče) a črevné parazity. Pre zdravého jedinca v prirodzenom prostredí zvyčajne nepredstavujú vážne ohrozenie. Druh sa v zajatí nechová.

Strata a fragmentácia riečnych biotopov

nízka

Príznaky: Pokles hniezdnych hustôt v odlesnených a urbanizovaných oblastiach bez prístupu k vode

Hoci IUCN hodnotí druh ako LC so stabilnou populáciou, lokálne môže druh trpieť odlesňovaním brehových porastov a znečistením vodných tokov — ktoré ovplyvňujú dostupnosť vodnej koristi (ryby, puzdierka). Celkový populačný trend je hodnotený ako stabilný.

Prevencia Postriežkar bentevi je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Celoročne stály neotropický vták s robustnou konštitúciou a širokou potravnou adaptabilitou. Najväčšie riziko predstavuje predácia hniezda; druh odpovedá aktívnou obranou. Ak nájdeš poranené divé zviera, kontaktuj rehabilitačnú stanicu, neskúšaj sa o neho starať sám.

Zaujímavosti

1

Rybársky spevavec — unikát medzi passerinami — Postriežkar bentevi je jedným z veľmi mála spevavcov na svete, ktorý aktívne loví ryby. Z exponovaného posedu nad vodou sa ponorí do plytkej vody za rybami, puzdierkami a žabami — technika totožná s lovom rybárika. Väčšina tyranovitých aj passerín sa živí výhradne hmyzom alebo rastlinnou stravou; schopnosť lovu rýb je u spevavcov výnimočná.

2

Meno priamo z hlasu — bem-te-vi — Takmer všetky ľudové mená postriežkara bentevi vychádzajú z jeho hlasu. Trojslabičný výkrik sa v portugalčine interpretuje ako „bem-te-vi“ (vidím ťa dobre), v španielčine ako „bien-te-veo“, v angličtine ako „kiskadee“. Hlas je mimoriadne prenikavý — nesie sa na stovky metrov — a druh ho opakuje od pred-svitania do súmraku takmer nepretržite.

3

Skrytá žltá koruna — Na temene hlavy má postriežkar bentevi malú, ale nápadnú žlto-ohnivú korunkovú škvrnu, ktorá je za bežných podmienok skrytá pod čiernymi perami. Pri vzrušení, háňaní teritória alebo toku ju vták vzpriami — efektná vizuálna signalizácia pri blízkom kontakte s intraspecifickými rivalmi alebo predátormi. Druh je inak monomorfný — samec a samica sú sfarbením identickí.

4

Introdukovaný na Bermudy — vyše 65 rokov úspešnej kolonizácie — V roku 1957 bolo na Bermudy úmyselne introdukovaných niekoľko párov postriežkara bentevi s cieľom biologickej kontroly skákavého pajúka (Plancia arge). Druh sa úspešne etabloval a dnes je na Bermudách bežným rezidentom. Podobne úspešná bola introdukcia na Tobago okolo roku 1970. Oba príklady ukazujú mimoriadnu adaptabilitu druhu.

5

Agresívny háňač teritória — Postriežkar bentevi je jedným z najagresívnejších obhajcov teritória medzi stredne veľkými vtákmi. Aktívne útočí na oveľa väčších vtákov (supy, jastraby, krkavce) a cicavce (mačky, kojoty) v okolí hniezda. Zobrazovacie správanie zahŕňa vzpriamený postoj, vztýčenú korunku a hlasné volanie. V mnohých oblastiach je postriežkar takou agresívnou prítomnosťou, že dokáže vytesniť iné veľké vtáky zo spoločných kŕmnych zdrojov.

6

Taxonómia — jediný zástupca rodu Pitangus — Postriežkar bentevi je jediným uznaným druhom rodu Pitangus (Swainson, 1827). Najbližší príbuzní sú príslušníci čeľade tyranovitých vrátane poriežkarov a kráľovských tyranov. Tyranovité (Tyrannidae) sú s viac ako 400 druhmi najväčšou čeľaďou vtákov na svete a postriežkar bentevi je ich jedným z najznámejších zástupcov.

Taxonomická klasifikácia

species Postriežkar bentevi (Pitangus sulphuratus)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Tyrannidae (tyranovité)

Rod Pitangus Swainson, 1827

Druh Pitangus sulphuratus (Linnaeus, 1766)

Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — neotropický a nearktický druh; v európskej avikultúre sa nechová

Poddruhy Uznáva sa viacero poddruhov (do 10 podľa rôznych autorít, IOC uznáva menej), ktoré sa mierne líšia veľkosťou a odtieňom sfarbenia. Hlavné skupiny: P. s. sulphuratus (severná Južná Amerika, Karibik, Trinidad, Tobago), P. s. derbianus (Mexiko, Stredná Amerika), P. s. bolivianus (Andský úbočie), P. s. argentinus (Argentina, Uruguay). Slovenská a medzinárodná anglická literatúra druh často nerozlišuje na poddruhy.

Avibase_ID 9C883C7BCFAEB70D

Často kladené otázky

Nie — postriežkar bentevi nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. Ide o voľne žijúceho neotropického spevavca zo severnej a južnej Ameriky. V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov. Druh nie je v prílohách CITES, no akýkoľvek odchyt z voľnej prírody by bol v rozpore s ochranou vtáctva v krajinách areálu. Ak ťa zaujal, najlepšou cestou je pozorovanie vo voľnej prírode — v južnom Texase (Rio Grande Valley) je bežný a ľahko pozorovateľný.

Meno „bentevi“ pochádza priamo z hlasu vtáka — v brazílskej portugalčine sa jeho trojslabičný výkrik interpretuje ako „bem-te-vi“, čo znamená „vidím ťa dobre“. Rovnako anglické „kiskadee“ (vyslovované „KIS-ka-dee“) kopíruje zvuk jeho volania. Španielske meno „bienteveo“ (bien-te-veo = dobre ťa vidím) má rovnaký pôvod. Práve hlas dal vtákovi meno vo viacerých jazykoch naraz — čo je v ornitológii pomerne neobvyklé.

Áno — postriežkar bentevi je jedným z veľmi mála spevavcov schopných aktívneho lovu rýb. Sedí na vetve alebo inom vyhliadkovom posede nad vodnou plochou a keď spozoruje rybu alebo puzdierko pri hladine, ponorí sa do plytkej vody. Technika je podobná ako u rybárika. Okrem rýb loví aj žaby, puzdierka, jašterice, myši, hmyz a konzumuje aj ovocie — je to skutočný všežravec.

Areál siaha od južného Texasu (USA) cez celé Mexiko a Strednú Ameriku po väčšinu Južnej Ameriky — vrátane Trinidadu, Tobaga (kde bol introdukovaný) a Bermúd (tiež introdukovaný v roku 1957). Vyhýba sa iba hustým uzavretým dažďovým pralesom (napr. jadro Amazónie) a veľmi suchými púštnymi oblasťami. V SR ani v Európe sa nevyskytuje.

Na temene hlavy má postriežkar bentevi malú žlto-ohnivú korunkovú škvrnu, ktorá je za bežných okolností skrytá pod čiernymi perami. Druh ju vzpriami pri vzrušení — počas háňania teritória, tokových rituálov alebo pri útoku na predátora. Je to efektná vizuálna signalizácia, ktorá dáva rivalovi najavo intenzitu odhodlania. Inak je druh monomorfný — samec a samica sú sfarbením identickí.

Postriežkar bentevi stavia jedno z najimpozantnejších hniezd spomedzi stredne veľkých spevavcov — veľkú guľovitú kupolovú stavbu (porovnateľnú s rugbyovou loptou, 36–46 cm na dlhšej osi) zo suchej trávy, vetvičiek a rastlinných vlákien s bočným vstupným otvorom. Vnútro je vyložené jemnejším materiálom. Hniezdo sa umiestňuje 6–10 m nad zemou v rozvidlení vetvy. Stavba trvá 12–14 dní a inkubuje len samica 15–17 dní.

Postriežkar bentevi

Pitangus sulphuratus — hlasný neotropický tyran s žltou spodinou, hrdzavými krídlami a čierno-bielou pruhovanou hlavou — jeden z mála spevavcov čo aktívne loví ryby; voľne žijúci druh, nie klietkový vták