Pletiarka žltkastá (Ploceus capensis)

Ploceidae (tkáčikovité)

Pletiarka žltkastá

Ploceus capensis — robustný juhoafrický endemický tkáč s oranžovou tvárou a bielymi dúhovkami samca — polygynný koloniálny staviteľ obličkovitých hniezd z trávy, stály druh fynboša a záhrad JAR

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený) — hodnotenie BirdLife International pre IUCN. Druh má veľký areál obmedzený na JAR, Lesotho a Eswatini, kde je bežný až hojný. Populačný trend je stabilný. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Lokálne konflikty s poľnohospodármi (škody na viní réve a sadoch) vedú k riadenej kontrole populácie v niektorých oblastiach, no nepredstavujú hrozbu na celodruhvej úrovni. Odkaz IUCN: https://www.iucnredlist.org/species/22718807/94597668
Dĺžka17–18 cm
Váha28–54 g
PôvodJuhoafrická republika, Lesotho, Eswatini
PovahaKoloniálny, polygynný, aktívny staviteľ hniezd
Dožitie~9 r typicky; rekord 14 r 11 m
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

35% 30% 20% 12% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — termity, mravce, včely, chrobáky, pavúky, húsenice; hlavná bielkovinová zložka, kľúčová pri odchove mláďat 35%
Semená — trávové semená, obilie, píniové semená, semená akácií; základ potravy mimo hniezdneho obdobia 30%
Ovocie — figy, marhule, hrozno, lesné plody; sezónny doplnok, príčina konfliktov s farmármi 20%
Nektár a peľ — kvitnúce aloe, záhradné rastliny; druh je dôležitý opeľovač aloe v JAR 12%
Minerály a grit — drobné kamienky na trávenie semien, zemina ako doplnok minerálov 3%

Odporúčané potraviny

  • Komerčná zmes pre tkáče a pinky — proso, kanárske semeno, lesknica, trávové semená ako základ celoročnej stravy
  • Živá potrava — svrčky, múčne červy, enchytreje, mravcové vajíčka; nevyhnutná v hniezdnej sezóne a pri odchove mláďat (bielkoviny pre rast)
  • Mäkké krmivo (egg food / vaječná zmes) — dôležitý doplnok pri rozmnožovaní a odchove, plnohodnotné bielkoviny
  • Čerstvé ovocie — figy, marhule, jablko, hrozno, mäkké bobule; podávaný v malých množstvách, bez kôstok
  • Nektárový roztok — zriedený (1:4 cukor:voda) alebo špeciálny nektár pre tkáče, napodobňuje nektár aloe; podávaný čerstvý
  • Zelené krmivo — hviezdica, púpava, vrbovica, mladé klasy tráv (nepostriekané, umyté)
  • Vápnik — sépiová kosť alebo mletá vaječná škrupina trvalo k dispozícii (najmä pre samice v hniezdnom období)
  • Grit a minerálny kameň — drobné kamienky pomáhajú triturácii semien v svalnatom žalúdku
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao a kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky (teobromín a kofeín)
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané snacky a korenené ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci systém
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) ovocie, zelenina a hmyz neznámeho pôvodu — riziko akútnej otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo — riziko aspergilózy a mykotoxínov
  • Výlučne olejnaté semená (slnečnica, konope) ako základ — vedú k obezite a stukovateniu pečene pri nedostatku pestrej stravy
  • Ovocné kôstky (čerešne, slivky, marhule) — obsahujú kyanogénne glykozidy
Tip od odborníka Pletiarka žltkastá je v prírode všežravec s rovnomerne rozloženou potravou — asi polovica jedálnička tvoria bezstavovce (hmyz, pavúky) a polovica rastlinná potrava (semená, ovocie, nektár). V chove treba napodobniť túto pestrosť: zrninová zmes (proso, kanárske semeno, lesknica) tvorí základ, no živá potrava (svrčky, múčne červy) je nevyhnutná pri rozmnožovaní a odchove mláďat. Pravidelne podávaj čerstvé ovocie, sezónne nektárový roztok a zelené krmivo. Dôležitá je sépiová kosť pre samice počas kladenia vajec a trvalo dostupný grit. Vyhni sa jednostrannému kŕmeniu samými semenami — vedie k podvýžive a obezite.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pletiarka žltkastá patrí medzi stredne hlučné tkáče — samec v hniezdnej sezóne produkuje syčivý, bzučivý a „hysterický" spev (podľa Wikipédie EN: „harsh, rather hysterical sizzle") z hniezda alebo blízkej vetvy, pričom sa snaží pritiahnuť samice. Samce v kolónii komunikujú hlasno a navzájom sa hádajú o teritórium. Mimo hniezdneho obdobia sú pokojnejšie. Pre bytový chov môžu byť koloniálne kolónie hlučné, pre záhradnú voliéru sú ale veselou kulisou.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pletiarka žltkastá nie je typický maznáčik — ide o koloniálny divý druh, ktorý sa v zajatí príliš neochočuje. Vtáky chované od mláďat môžu byť dôverčivejšie a tolerujú prítomnosť chovateľa pri rutinnej starostlivosti, avšak fyzický kontakt na ruku nie je pre tento druh charakteristický. Potešenie z chovu tkáčov spočíva predovšetkým v pozorovaní ich stavby hniezd, dvoriaceho správania a života kolónie.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny, spoločenský a energický druh — platiarka žltkastá je neustále v pohybe: zbiera trávu, tká hniezdo, dvorie samiciam, hádže sa s rivalmi a spieva. V hniezdnej sezóne je aktivita obzvlášť vysoká — samec môže postaviť viacero hniezd za jednu sezónu. Mimo rozmnožovania sa zhromažďuje do kŕdľov a nocuje spoločne v rákosí. Vyžaduje priestrannú voliéru s dostatkom trávy a konárov pre tkanie.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pletiarka žltkastá nenapodobňuje ľudskú reč — tkáče túto schopnosť nemajú. Jej hlasový repertoár tvoria vrodené syčivé a bzučivé tóny (spev samca) a ostré kontaktné a poplašné hlásky. Reč sa nenaučí; jej hodnota pre chovateľa spočíva v etologickej zaujímavosti hniezdneho správania, nie v „hovorení".

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pletiarka žltkastá má charakteristický syčivý, bzučivý a pulzujúci spev — podľa Wikipédie EN ho opisujú ako „harsh, rather hysterical sizzle" (tvrdé, takmer hysterické syčanie), čo výstižne zachytáva charakter vokalizácie dvoriaceho sa samca. Samec spieva z hniezda alebo z blízkych konárov, pričom visí hlavou nadol a máva krídlami — spev je súčasťou komplexného dvoriacieho displeja. Poplašné volanie je ostrý dvojitý „chip"; kontaktné volanie je syčivé „azwit". V kolónii sú vtáky komunikatívne a hlasné, najmä v hniezdnej sezóne.

Dokáže hovoriť? Pletiarka žltkastá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — tkáče (Ploceidae) túto schopnosť nemajú. Jej hlasový repertoár je vrodený a obmedzuje sa na syčivý spev, kontaktné a poplašné hlásky. Chovateľský zážitok spočíva v pozorovaní hniezdneho správania a aktivity kolónie, nie v „hovoriaci" vták.

Typické zvuky

  • Syčivý, bzučivý dvoriaci spev — samec visí hlavou nadol z hniezda, máva krídlami a vydáva pulzujúce ostré syčanie lákajúce samice (opisovaný ako harsh, hysterical sizzle)
  • Ostrý dvojitý chip — poplašné volanie; vydávané pri ohrození hniezda alebo pri priblížení predátora
  • Kontaktné volanie azwit — syčivé hlásky pri komunikácii medzi členmi kolónie počas kŕmenia a za letu
  • Hniezdna kolónia — simultánny hluk viacerých spievajúcich samcov tvorí charakteristický syčivý hluk kolónie preplnený tkaním, dvorením a hádkami o teritórium

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna — v oblastiach zimných zrážok (Západný Kap) august–október; v oblastiach letných zrážok (východ JAR) október–január; celkovo jún–február (zdroj: biodiversityexplorer.info)
Tok a budovanie hniezda — samec stavia hniezdo za ~7 dní a láka samice visením hlavou nadol, mávaním krídlami a bzučivým spevom; samica hodnotí kvalitu hniezda
Inkubácia a odchov mláďat — inkubácia ~13–14 dní (len samica), mláďatá vyletujú okolo 17. dňa; samec stavajú ďalšie hniezda pre ďalšie samice
Mimo hniezdneho obdobia — kolónia sa rozptyľuje, vtáky sa zhromažďujú do väčších zmiešaných kŕdľov a spoločných nocovísk v rákosí
Pelichanie — samce po hniezdnej sezóne strácajú oranžovú tvárnu masku a svadobné sfarbenie; mimo hniezdnej doby sa podobajú na samicu
Stály, nesťahovavý druh — celoročne prítomný vo svojom areáli v JAR, Lesothe a Eswatini; nevykonáva sezónne migrácie

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Druh pre skúsenejšieho chovateľa — pletiarka žltkastá nie je ťažko chovateľný vták, ale vyžaduje špecifické podmienky: priestrannú voliéru (ideálne vonkajšiu s dostupnosťou prírodných materiálov na tkanie), koloniálne alebo párové chovy, pestrú stravu vrátane živej potravy, a skúsenosť s hniezdnym správaním tkáčov. Pre začiatočníkov, ktorí ešte nechovali pinky alebo tkáče, nie je ideálnou voľbou ako prvý vták. Pre chovateľov so skúsenosťami s exotickými vtákmi je to naopak fascinujúci a atraktívny druh — sledovanie stavby hniezda a dvoriacieho displeja samca patrí medzi najpozoruhodnejšie zážitky v avikultúre.
Priestor Pletiarka žltkastá vyžaduje priestrannú voliéru — nie malú klietku. Ideálna je vonkajšia záhradná voliéra (minimálne 2 × 1 × 2 m na pár, väčšia je lepšia) s prístupom k dlhým prúžkom trávy, rákosiu alebo umelým vláknam na stavbu hniezda. Voliéra by mala obsahovať konáre, bambusové tyče a rákosové zväzky. Druh je odolný na mierne európske letá, no musí mať prístup k uzavretej (zimnej) časti voliéry pri nízkych teplotách — pôvod druhu je subtropická klíma Južnej Afriky. Ako skupinový chovný druh sa odporúča chovať aspoň 1 samca s 2–3 samica.
Deti v domácnosti Pletiarka žltkastá môže byť pre staršie deti a tínedžerov fascinujúcim pozorovaním — stavba hniezda samcom a dvorenie patria k najzaujímavejším prejavom vtáčieho správania vôbec. Nie je to však vták na ruku ani maznavý druh, preto pre malé deti, ktoré chcú vták, čo sa dá chytať a hladkať, nie je vhodný. Starostlivosť o tkáčov vyžaduje zodpovedný prístup (živá potrava, čistenie voliéry, kontrola hniezd) — vhodná pre rodiny so záujmom o prírodu a ochotu zapojiť sa do chovu ako koníčka.
Hlučnosť V hniezdnej sezóne sa samce hlasno ozývajú syčivým spevom a alarmovým volaním — kolónia viacerých párov môže byť v blízkosti slišiteľná. Pre záhradnú vonkajšiu voliéru je hlasový prejav primeraný; do obytného bytu sa koloniálne chovy príliš nehodia. Jednotlivý pár je znatelne tichší.
Verdikt odborníka Pletiarka žltkastá (Ploceus capensis) je robustný juhoafrický endemický tkáč (17–18 cm, 28–54 g) z čeľade tkáčikovité (Ploceidae), chovaný v avikultúre predovšetkým pre fascinujúce hniezdne správanie — samec v svadobnom šate s sýto žltým telom, ohnivo oranžovou tvárou a nápadnými bielymi dúhovkami buduje za ~7 dní charakteristické obličkovité, vodotesné hniezdo zo širokých prúžkov trávy alebo rákosia a dvoria samiciam so zvislým visením hlavou nadol a mávajúcimi krídlami, sprevádzaným syčivým bzučivým spevom. Druh je polygynný a koloniálny — samec v jednej sezóne hniezdi s až 7 samica. Samica je drobnejšia a oveľa menej nápadná: olivovožltá hlava, žltkastý spodok a tmavé hnedé dúhovky (len ~19 % samíc má bledé oči). Druh je endemický pre Juhoafrickú republiku, Lesotho a Eswatini, kde obýva otvorené trávnaté krajiny, fynboš, poľnohospodársku pôdu a záhrady s dostupnou stálou vodou a stromami — nesťahovavý, stály druh. Potrava je všežravá a pestrá: hmyz, semená, ovocie a nektár z aloe (druh je dôležitý opeľovač). Znáška 2–5 vajec, inkubácia ~13–14 dní samicou, vyletenie okolo 17. dňa. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s dokumentovaným dožitím 14 rokov 11 mesiacov vo voľnej prírode (rekord z krúžkovania 2005–2019, Wakkerstroom). V chove vyžaduje priestrannú voliéru s materiálom na tkanie a pestrú stravu — vhodný pre skúsenejšieho chovateľa tkáčov.

Prostredie a požiadavky

Voliéra — minimálne rozmery a vybavenie
Vonkajšia záhradná voliéra (min. 2 × 1 × 2 m na pár, väčšia je ideálna) s uzavretým útulným priestorom pre zimu; nie pre malé klietky
Pletiarka žltkastá je aktívny stredne veľký vták vyžadujúci priestranné prostredie. Minimálna vonkajšia voliéra na pár by mala mať aspoň 2 × 1 × 2 m, no pre skupinu (1 samec + 2–3 samice) odporúčame oveľa väčší priestor. Voliéra musí obsahovať dlhé prúžky trávy alebo rákosia na tkanie hniezda, konáre rôznych priemerov, rákosové zväzky a drevené bidlá. Druh pôchádza zo subtropickej klímy — vonkajšia voliéra je v lete v SR vhodná, no vtáky musia mať prístup k vyhrievanému alebo mrazom chránenému vnútornému priestoru v zimných mesiacoch.
Spoločnosť a koloniálny chov
Koloniálny druh — odporúčaný chov aspoň v páre alebo malej skupne (1 samec + 2–3 samice); agresivita samcov v hniezdnej sezóne
Pletiarka žltkastá je koloniálny hniezdiaci druh a izolovaný jedinec je stresovaný. Odporúčame chovať aspoň pár, ideálne malú skupinu. Pozor na agresivitu samcov počas hniezdnej sezóny — v malej voliére môže dominantný samec šikanovať slabšie jedince. Druh sa dobre znáša s inými pokojnými druhmi podobnej veľkosti (iné tkáče, väčšie pinky) v dostatočne veľkej voliére.
Teplota a zimovanie
Pôvod: subtropické podnebnie JAR (celoročne 5–35 °C); v chove minimálne 10–12 °C, ideálne 15–25 °C; zimný útulok je nevyhnutnosťou
Druh pochádza z juhozápadného a juhovýchodného pobrežia JAR s miernym oceánskym alebo subtropickým podnebím. Dospelé zdravé jedince môžu tolerovať miernejšie zimné teploty (pod 10 °C je riziko) pri prístupe k suchu a ochrane pred vetrom. Pre bezpečný chov v SR zabezpeč zimný útulok alebo ochranný stan so záhrevom aspoň na 10–15 °C v mesiacoch november–február. Prievan je nebezpečnejší než samotný mráz — voliéra musí byť dobre chránená.
Hniezdny materiál a hniezdo
Obličkovité, vodotesné hniezdo utkané samcom zo širokých prúžkov trávy alebo rákosia; stavba za ~7 dní; samica kontroluje kvalitu a môže hniezdo odmietnuť
Najfascinujúcejší aspekt chovu platiarky žltkastej je stavba hniezda samcom: vtáky utkávajú charakteristické obličkovité (kidney-shaped) vodotesné hniezdo z dlhých širokých prúžkov čerstvej trávy alebo rákosia za ~7 dní. Dodávaj do voliéry dlhé prúžky suchej alebo čerstvej trávy, rákosia, lykové vlákna alebo kokosové vlákno. Samica hniezdo preskúma a buď prijme (vyložení interiér trávou a pierkami), alebo odmietne a samec musí postaviť nové. Hniezdo je zvyčajne zavesené na konári stromu, bambuse alebo tyči. Po hniezdnej sezóne hniezda vyhoď a voliéru dezinfikuj.
Kúpanie a hygiena peria
Plytká miska na kúpanie (3–5 cm vody) denne k dispozícii; vtáky sa aktívne kúpu aj v daždi
Pletiarka žltkastá sa rada kúpe v plytkej vode — denná dostupnosť plytkej nádoby s čistou vodou (max. 3–5 cm hlboká) je nevyhnutná. Vodu meni každý deň, najmä v teplom počasí. Vtáky sa aktívne kúpu v daždi — vonkajšia voliéra s prístupom k prírodným zrážkam je preto ideálna, pokiaľ majú vtáky suchý úkryt. Pravidelné kúpanie pomáha udržiavať perie v kondícii a znižuje záťaž ektopärazitov.
Osvetlenie a sezónny rytmus
Denný druh s výrazným foto-periódickým cyklom — dĺžka dňa riadi hniezdny cyklus; JA jar = SK jeseň (pozornosť pri umelom svetle)
Pletiarka žltkastá je denný druh s výrazným sezónnym (fotoperiodickvým) cyklom — dĺžka dňa ovplyvňuje nástup hniezdnej sezóny. V pôvodnom juhoafrickom areáli hniezdi druh od júna do februára (maximálne jún = SK zima). V chove v SR vtáky v priebehu rokov zosúladí svoju sezónu so severnou hemisférou (hniezdia v SR lete), no môže to trvať jednu až dve sezóny. Neumiestňuj umelé osvetlenie tak, aby príliš predlžovalo deň mimo prirodzeného rytmu — môže narušiť cyklus a zdravie vtákov.

Rozmnožovací cyklus

Tok, dvorenie a stavba hniezda
Júl–október v oblastiach zimných dažďov (Záp. Kap); október–január v oblastiach letných dažďov (zdroj: biodiversityexplorer.info)

Samec buduje obličkovité, vodotesné hniezdo zo širokých prúžkov trávy alebo rákosia za ~7 dní. Po dokončení visiaci displej — samec sa zavesí hlavou nadol z vchodu hniezda, máva krídlami a spieva syčivý bzučivý spev — láka samice. Samica hniezdo dôkladne preskúma a buď ho prijme (vyloží interiér mäkkým materiálom a pierkami) alebo odíde. Samec môže postaviť viacero hniezd pre rôzne samice v rámci jednej hniezdnej sezóny. Polygynný systém — jeden samec môže mať až 7 samic.

Znáška a hniezdo
2–5 vajec; hniezdna sezóna jún–február (zdroj: biodiversityexplorer.info, Wikipedia EN, dewetswild.com)

Samica kladie 2–5 vajec — farba a kresba vajec je variabilná (modrozelené, bielosivé alebo olivovozelené, niekedy so škvrnami). Hniezdo je zavesené na konári stromu (vrátane eukalyptov, topoľov, vŕb a akácií), v rákosí alebo na drôtenom plote. Kolónie môžu byť veľké — zaznamenané kolónie s až 348 hniezdami, priemerná veľkosť kolónie je ~20 hniezd. Druh je prírodne parazitovaný Diederikkovým kukučníkom (Chrysococcyx caprius) — v európskych voliérach toto riziko neexistuje.

Inkubácia
~13–14 dní; len samica inkubuje (zdroj: biodiversityexplorer.info)

Na vajciach sedí výlučne samica — inkubácia trvá ~13–14 dní (zdroj: biodiversityexplorer.info; Wikipedia EN uvádza „about two weeks"). Samec v tomto čase dvori ďalším samiciam a stavia ďalšie hniezda alebo háji teritórium okolo kolónie. Samica inkubuje väčšinu dňa, vychádza len na krátke kŕmne výlety. V hniezdnej sezóne je kľúčová tichá rutina a minimum rušenia voliéry.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá vyletujú okolo 17. dňa (zdroj: dewetswild.com, Wikipedia EN, southafrica.co.za)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Kŕmia ich obaja rodičia — samec sa v tejto fáze podieľa na výžive mláďat, aj keď je polygynný. Živá potrava (hmyz, larvy) je v tomto období nevyhnutná — živočíšna bielkovina je kľúčová pre rast mláďat. Podávaj svrčky, múčne červy, enchytreje a mäkké egg food čo najčastejšie. Mláďatá vyletujú okolo 17. dňa od vyliahnutia.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie ~17. deň; juvenily podobné samici; pohlavná dospelosť ~1 rok

Mláďatá po vyletení pripomínajú samicu — olivovožlté sfarbenie, tmavé dúhovky. Samce postupne nadobúdajú dospelé svadobné sfarbenie (jasné žlté, oranžová tvár, biele dúhovky) počas prvého celoročného pelichania, teda vo veku ~1 roku. Rodičia mláďatá ešte niekoľko dní po vyletení dokrmujú. Odporúča sa mláďatá neodeberať príliš skoro od rodičov — dokŕmenie v kolónii je pre ich vývoj prospešné.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť: ~1 rok; rekord dožitia: 14 r 11 m (zdroj: birds4africa.org)

Pohlavná dospelosť nastupuje po prvom celoročnom pelichaní, teda vo veku ~1 roku — samce v plnom svadobnom šate sú schopné rozmnožovania od druhej hniezdnej sezóny. Rekord dožitia vo voľnej prírode je 14 rokov 11 mesiacov a 18 dní — vták krúžkovaný 3. januára 2005 v Wakkerstroome (JAR) bol znovu chytený 14. decembra 2019 (zdroj: birds4africa.org); predchádzajúci rekord bol 13 rokov 7 mesiacov. Oiseaux.net uvádza typické dožitie 9 rokov. V chove môžu vtáky žiť porovnateľne dlho pri dobrej starostlivosti.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Vtáky chované od mláďat (hand-raised) môžu byť relatívne dôverčivé; divoko chytené alebo dospelé importované jedince sú plaché a aklimatizácia trvá dlhšie. Typická aklimatizácia na nové prostredie: 2–4 týždne.

Pletiarka žltkastá nie je typický vták na ruku — ide o koloniálny druh, ktorého najväčšou hodnotou je pozorovanie správania, nie fyzický kontakt. Vtáky chované od mláďat alebo dlhodobo chované v pokojnom prostredí môžu tolerovať prítomnosť chovateľa pri rutinnej starostlivosti a brať krmivo z ruky, avšak vyhýbajú sa polapeniu. Dôvera sa buduje konzistentnou rutinou — rovnaké časy kŕmenia, pokojné pohyby, minimalizácia rušenia kolónie v hniezdnej sezóne. Najlepší vzťah chovateľ-vták je tu vzájomné rešpektovanie priestoru a fascinované pozorovanie hniezdneho displeja.

1

Nezačínaj handlingom — nechaj vtáka aklimatizovať sa aspoň 2–4 týždne na nové prostredie bez zbytočného rušenia

2

Buduj rutinu — choď ku klietke vždy v rovnaký čas, pohybuj sa pokojne a predvídateľne, aby vtak asocioval tvoju prítomnosť s jedlom, nie so strachom

3

Ponúkaj živú potravu z ruky — múčne červy alebo svrčky v otvorenej dlani; trpezlivo opakuj, kým sa vták sám priblíži

4

V hniezdnej sezóne obmedz rušenie — dvoriaci samec a sediaca samica sú vysoko stresovateľní; neopúšťaj kontroly hniezd na minimum

5

Koloniálny chov znižuje stres — vtáky s príbuznými sú menej vyplašené ako izolovaný jedinec; chovaj aspoň pár alebo malú skupinu

Cena a kde kúpiť

50–120 € za pár (orientačne, závisí od pôvodu, veku a chovateľa)

Pletiarka žltkastá nie je v SR a ČR bežne dostupný druh — ponuky sa objavujú u špecializovaných chovateľov tkáčov a exotického vtáctva, príležitostne na burzách spevavcov. Ceny párov sa v európskom trhu pohybujú orientačne od 50 do 120 € v závislosti od pôvodu (chovaný v zajatí verzus import), veku a zdravotného stavu. Presné aktuálne ceny na slovensko-českom trhu neoverené — pred kúpou over aktuálnu ponuku na bazos.sk, bur-burze.cz alebo u chovateľov združených v SZCH. Vždy vyžaduj doklad o pôvode (krúžok alebo CITES dokument pre vtáky z chovu v EÚ).

Kup výlučne od overených chovateľov s dokladom o pôvode a krúžkovaním — vyhni sa vtákom bez papierov alebo z neznámeho importu
Preferuj vtáky chované v zajatí (captive bred) pred importovanými divakmi — lepšia aklimatizácia, zdravší štart a eticky bezproblémové
Zisti stav zdravia pred kúpou — aktívny vták, lesklé perie, čisté oči a nozdrá, normálny trus; nákup chorého vtáka sa nevyplatí
Zariaď voliéru pred príchodom vtáka — priestranná vonkajšia voliéra s dosatupom materiálov na tkanie a úkrytov, zásobníky na vodu a kúpanie
Kontaktuj SZCH (Slovenský zväz chovateľov) alebo miestne spolky chovateľov exotického vtáctva pre odporúčanie spoľahlivých chovateľov tkáčov
Na čo si dať pozor Pred kúpou platiarka žltkastej dobre zváž podmienky chovu — druh vyžaduje priestrannú voliéru, skupinový alebo párový chov, živú potravu a aktívneho chovateľa. Nekupuj impulzívne a nikdy bez dokladu o pôvode. Najlepší nákup je od registrovaného chovateľa, ktorý ti ukáže rodičovské páry, podmienky chovu a odovzdá chovaného vtáka s krúžkom a dokumentáciou. Pred prvým chovom tkáčov si prečítaj aspoň základnú literatúru (napr. publikácie COM — Confédération Ornithologique Mondiale) a spoj sa so skúsenými chovateľmi vo svojom regióne.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pletiarka žltkastá 17–18 cm Tkáč vidiecky / Snovač vidiec… 15–17 cm Tkáč maskový / Snovač maskový 14–15 cm Zlatotkáč menší / Snovač zlatý 14–16 cm Amadina ryžová 16–17 cm
Pletiarka žltkastá Tkáč vidiecky / Snovač vidiecky (Ploceus cucullatus) Tkáč maskový / Snovač maskový (Ploceus velatus) Zlatotkáč menší / Snovač zlatý (Ploceus subaureus) Amadina ryžová (Lonchura oryzivora)
Dĺžka17–18 cm15–17 cm14–15 cm14–16 cm16–17 cm
Váha28–54 g30–50 g25–38 g20–35 g20–35 g
Dožitie9 r typicky; rekord 14 r 11 m (krúžkovanie, JAR)do 10 rdo 8 rdo 8 r8–12 r
Hlučnosťpre skúsenejšieho chovateľa — priestranná voliéra nevyhnutnápre skúsenejšieho chovateľa tkáčovstredne náročnýstredne náročnýstredne náročná pre začiatočníka pokročilejšieho
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN VU, bez CITES
PovahaSamec: sýto žlté telo, oranžová tvár, biele dúhovky (diagnostický znak); samica: olivovožltá, tmavé dúhovky; obe pohlavie olivovozelený prúžkovaný chrbátChovný samec: žltá hlava s čiernou tvárou, čierny golier, žlté telo; mimo hniezdnej doby: zelenožltý; podobný platiarke žltkastej, ale čierna tvárová maska (nie oranžová) a normálne tmavé dúhovkyChovný samec: čierna tvárová maska, sýto žlté telo; bez oranžového nádychu a bez bielych dúhoviek — odlíšenie od platiarky žltkastej podľa oka (dúhovky) a farby tváreChovný samec: celý zlatožltý vrátane tváre, červenohnedé oko; bez oranžovej tvárovej masky a bez bielych dúhoviek; menší ako platiarke žltkastáSivé telo, biela tvárová maska, ružovočervené brucho a zobák; čeľaď Estrildidae (nie Ploceidae) — úplne iná čeľaď, uvedená pre porovnanie veľkosti a nárokov
AreálJuhoafrický endemit (JAR, Lesotho, Eswatini) — stály, nesťahovavý; otvorené trávniky, fynboš, farmy, záhrady s vodou a stromamiSubsaharská Afrika — oveľa širší areál ako platiarke žltkastej; bežný v chove v EurópeJuhovýchodná a stredná Afrika; v chove dostupnejší v EurópeVostočná a juhovýchodná Afrika, pobrežné oblasti; v chove príležitostne dostupnýPôvodom Bali a okolité ostrovy (Indonézia); bežná vo svetových chovoch, v SR dostupná

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus fumigatus)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena alebo strata hlasu, modranie slizníc

Plesňová infekcia dýchacích ciest spôsobená inhalovaním spór plesne z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého hniezda. Tkáče sú náchylné obzvlášť pri strese (nové prostredie, hniezdna sezóna, zlá výživa). Prevencia: čerstvé suché krmivo, pravidelná výmena podestielky, dobré vetranie voliéry. Liečba antifungálnymi liekmi (vorikonazol, itrakonazol) je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Ektopärazity — perie, vtáčí kliešť (Dermanyssus gallinae)
stredná

Príznaky: Intenzívne škrabanie a česanie, poškodené perie, anémia pri masívnej infestácii, nekľud v noci, chradnutie

Vtáčí červený kliešť (Dermanyssus gallinae) napáda vtáky v noci a cez deň sa skrýva v štrbinách hniezda a voliéry — hniezdo tkáčov s hrubými stenami je ideálnym útočiskom. Pravidelne kontroluj hniezda a voliéru, desinfekuj akaricídnymi prípravkami. Hniezda po sezóne vyhoď a dezinfikuj voliéru. Prsia a podchvostie sú prvé oblasti, kde vidieť poškodenie peria.

Endoparazity (kokcídie, hlísty, capillaria)
stredná

Príznaky: Riedky, krvavý alebo sliznatý trus, chudnutie napriek normálnemu príjmu potravy, nastŕpané perie, slabosť, letargia

Črevné parazity sú časté u skupinovo chovaných tkáčov v vonkajších voliérach s prístupom k zemi. Prevencia: pravidelné koprologické vyšetrenie (trus k veterinárovi aspoň 1× ročne), hygienické podlahové krytiny, zabrányenie prístupu divých vtákov (vektor). Liečba cielenými antiparazitikami podľa vyšetrenia — neaplikuj lieky naslepo.

Podvýživa a hypovitaminózy pri jednostrannej strave
stredná

Príznaky: Mdlé perie, nedostatočná intenzita sfarbenia samca, poruchy peria (stress bars), oslabená imunita, problémy s reprodukciou, znáška mäkkých vajec (nedostatok Ca)

Pletiarka žltkastá je všežravý druh s vysokými nárokmi na pestrosť potravy. Jednostranné kŕmenie samými semenami vedie k nedostatku vitamínov A, D3, E a aminokyselín. Nedostatok vápnika u samíc spôsobuje mäkkovajcovosť a môže byť život ohrozujúci. Podávaj pestrú stravu (živá potrava, ovocie, zelené krmivo), vitamínové doplnky a sépiovu kosť.

Diederikkov kukučník (Chrysococcyx caprius) — prírodný parazit hniezda
nízka

Príznaky: Dospelý: nerelevantné; v chove: riziko pri vonkajšej voliére a príletu divých vtákov; cudzie mláďa v hniezde vyhadzuje pôvodné vajcia

Vo voľnej prírode je pletiarka žltkastá jedným z prirodzených hostiteľov Diederikkovho kukučníka (Chrysococcyx caprius), ktorý parazituje jej hniezdo. V európskych voliérach táto hrozba v praxi neexistuje, no je zaujímavou biologickou zvláštnosťou druhu. V chove relevantné iba pri voliérach v pôvodnom areáli JAR s voľným prístupom divokých vtákov.

Prevencia Zdravý chov platiarka žltkastej stojí na troch pilieroch: (1) Pestrá a vyvážená strava — zrninová zmes ako základ, pravidelná živá potrava (hmyz), čerstvé ovocie a zelené krmivo, sépiová kosť pre samice a čistá voda denne. (2) Hygienická voliéra — pravidelné čistenie podlahy a napájadiel, dezinfekcia voliéry po hniezdnej sezóne, kontrola hniezd na kliešte a výmena použitého hniezdneho materiálu. (3) Preventívna veterinárna starostlivosť — aspoň raz ročne koprologické vyšetrenie skupiny, kontrola perina (ektopärazity), vakcinácia nie je štandardne vyžadovaná. Pri akýchkoľvek príznakoch choroby (nastŕpané perie, zmena trusu, strata hmotnosti, dýchacie problémy) okamžite vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Biele dúhovky samca — unifikačný znak — najspoľahlivejší identifikačný znak chovného samca sú nápadné bielosivé dúhovky, ktoré kontrastujú s tmavou olivovorozelenou a čiernou kresbou tváre v svadobnom šate. Mimo hniezdnej doby sú aj samce menej sýto sfarbené, no svetlé oko zostáva. Samica má tmavé hnedé dúhovky; asi 19 % samíc má bledé oči (nie iba samce — biologická zaujímavosť).

2

Polygynný rekordman — jeden samec platiarka žltkastej môže mať v jednej hniezdnej sezóne až 7 samic (potvrdené zo štúdií v prírode). Samec neinkubuje ani nekŕmi mláďatá sám — hlavné rodičovské povinnosti nesie samica. Samec naopak trávi čas stavbou ďalších hniezd a dvorením ďalším samiciam.

3

Obličkovité hniezdo — architektúra hniezdenia — hniezdo platiarka žltkastej má charakteristický obličkovitý (kidney-shaped) tvar a je plne vodotesné: utakané z širokých prúžkov čerstvej trávy alebo rákosia technikou plietenia, steny hniezda sú husté a pevné. Samica po prijatí hniezdo vyloží mäkkým materiálom (tráva, pierka, listy). Samec môže postaviť a samica odmietnuť viacero hniezd za sezónu — odmietnuté hniezdo samec zboří a materiál použí znova.

4

Opeľovač aloe — pletiarka žltkastá patrí v Južnej Afrike medzi dôležité opeľovače aloe a iných tubulárnych nektárových rastlín. Pri návšteve kvetov zbiera nektár silným zaohnutým zobákom a v priebehu prenáša peľ z kvetu na kvet — táto ekologická rola je biologicky cenná pre pôvodné rastlinstvo Kapskej oblasti.

5

Škodca viníc a sadov — druh je v Kapskej oblasti všadeprítomný aj v záhradách a na farmách, kde môže škodiť viniciam, sadovníckym plantážam (marhule, hrozno, figy) a na obilniciach. To ho občas dostáva do konfliktu s poľnohospodármi, no plošná kontrola populácie v rámci IUCN LC nie je potrebná.

6

Rekord dožitia 14 rokov 11 mesiacov — vták krúžkovaný 3. januára 2005 ako juvenil v Wakkerstroome (JAR) bol znovu chytený na tom istom mieste 14. decembra 2019, čo dokladuje minimálne 14 rokov 11 mesiacov a 18 dní v prírode (zdroj: birds4africa.org). Ide o 5. najdlhšie zdokumentovaný vek spomedzi juhoafrických tkáčov — Sociable Weaver, Southern Masked Weaver a Southern Red Bishop majú záznamy nad 15 rokov, Thick-billed Weaver drží rekord nad 21 rokov.

7

Diederikkov kukučník — prirodzený hniezdny parazit — vo voľnej prírode je pletiarka žltkastá prirodzeným hostiteľom Diederikkovho kukučníka (Chrysococcyx caprius, čeľaď kukučkovité), ktorý kladie vajcia do hniezda tkáča. Vyliahnuté mláďa kukučníka vytlačí pôvodné vajcia a mláďatá; pletiarka žltkastá sa niekedy bráni odmietnutím necharakristicky sfarbených vajec.

8

Endemit troch krajín — druh je pôvodný výlučne pre Juhoafrickú republiku, Lesotho a Eswatini a nevyskytuje sa nikde inde na svete. V rámci JAR je najhojnejší v Západnom Kap, Východnom Kap a KwaZulu-Natale; chýba v suchých oblastiach Severného Kapska a v Kalahari.

9

Monotypický druh s dlhou vedeckou históriou — opísal ho Carl Linné v roku 1766 pod menom Oriolus capensis, pričom typová lokalita je Mys Dobrej nádeje. V modernej klasifikácii je druh zaradený do rodu Ploceus (Cuvier, 1816). Druh je monotypický — nerozoznávajú sa žiadne poddruhy (IOC World Bird List, Avibase).

Taxonomická klasifikácia

species Pletiarka žltkastá (Ploceus capensis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Ploceidae (tkáčikovité)
Rod Ploceus Cuvier, 1816
Druh Ploceus capensis (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR Druh sa v SR vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoafrický endemit; v európskej avikultúre ho chovajú niektorí špecializovaní chovatelia tkáčov
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, Avibase ani Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Carl Linné v roku 1766 pod menom Oriolus capensis, pričom typová lokalita je Mys Dobrej nádeje (Cape of Good Hope). Niektoré zdroje uvádzali poddruh olivaceus, no v aktuálnej klasifikácii sa druh považuje za monotypický.
Avibase_ID 9526D2F3C992CD6F

? Často kladené otázky

Chovný samec je nezameniteľný: sýto žlté telo, olivovohnedý prúžkovaný chrbát, ohnivo oranžová tvár a hrdlo a — kľúčový diagnostický znak — nápadné bielosivé (biele) dúhovky. Žiadny iný bežne chovaný juhoafrický tkáč nemá rovnakú kombináciu bielych dúhoviek a oranžovej tvárovej masky. Mimo hniezdnej sezóny sú samce skromnejšie sfarbené, no biele oko zostáva. Samica je olivovožltá s tmavými dúhovkami a žltkastým bruchom.

Skôr nie — druh vyžaduje priestrannú voliéru (nie malú klietku), skupinový alebo párový chov, pestrú stravu vrátane živej potravy a skúsenosti s hniezdaním tkáčov. Pre chovateľov, ktorí ešte nechovali exotické vtáky, odporúčame začať jednoduchšími druhmi (napr. amadinami alebo zebrami). Pre skúsenejšieho chovateľa je pletiarka žltkastá naopak veľmi vďačný druh — sledovanie stavby hniezda a dvorenia je mimoriadne zaujímavé.

Predovšetkým priestrannú voliéru (vonkajšia záhradná voliéra min. 2 × 1 × 2 m na pár, väčšia pre skupinu), prístup k dlhým prúžkom trávy alebo rákosia na tkanie hniezda, živú potravu (svrčky, múčne červy) najmä v hniezdnej sezóne, pestrú zrninovú zmes, čerstvé ovocie a sezónne nektár. V zime zimný útulok s ochranou pred mrazom (minimum 10–12 °C). Chov aspoň v páre — izolovaný jedinec je stresovaný.

Samica znáša 2–5 vajec do obličkovitého hniezda utkaneho samcom. Inkubuje výlučne samica, dĺžka inkubácie je ~13–14 dní (zdroj: biodiversityexplorer.info; Wikipedia EN uvádza asi 2 týždne). Mláďatá opustia hniezdo okolo 17. dňa od vyliahnutia; kŕmia ich obaja rodičia. V hniezdnej sezóne je kľúčová dostupnosť živej potravy (hmyz) pre zdravý vývoj mláďat.

Pletiarka žltkastá je stály, nesťahovavý druh — žije celoročne vo svojom areáli v Juhoafrickej republike, Lesothe a Eswatini bez sezónnych migrácií. Mimo hniezdnej sezóny sa vtáky zhromažďujú do väčších kŕdľov a nocujú spoločne v rákosí, no zostávajú v rovnakom regióne. Toto ho odlišuje od mnohých európskych spevavcov, ktoré sú sťahovavé.

Typické dožitie vo voľnej prírode je okolo 9 rokov (oiseaux.net). Zdokumentovaný rekord z krúžkovania je 14 rokov 11 mesiacov a 18 dní — vták krúžkovaný 3. januára 2005 v Wakkerstroome (JAR) bol znovu chytený na tom istom mieste 14. decembra 2019 (zdroj: birds4africa.org). V chove pri dobrej starostlivosti môžu vtáky žiť podobne dlho.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) — populácia je veľká a stabilná. Nie je zaradený v CITES ani v prílohách európskej legislatívy o ohrozených druhoch. V Juhoafrickej republike je druh chránený národnou prírodnou legislatívou. Lokálne konflikty s poľnohospodármi (škody na vinej réve a sadoch) vedú k riadenej kontrole populácie, no nie k ohrozeniu druhu na celoštátnej úrovni. V SR a EÚ sa na tento druh vzťahujú len všeobecné predpisy o dovoze a obchode s vtákmi (welfare a dokumentácia pôvodu).

ZDROJ: Avibase (Ploceus capensis, ID 9526D2F3C992CD6F, SK pletiarka žltkastá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=9526D2F3C992CD6F), Wikipedia EN (Cape weaver — dĺžka 17 cm, hniezdenie, potrava

 Video — Pletiarka žltkastá

Pletiarka žltkastá (Ploceus capensis) — spev a hlas v prírode

Pletiarka žltkastá (Ploceus capensis) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Cape Weaver, Česky:   snovač kapský, Nemecky:   Kapweber, Španielsky:   Tejedor de El Cabo, Francúzsky:   Tisserin du Cap, Taliansky:   Tessitore del Capo, Holandsky:   Kaapse Wever, Portugalsky:   tecelão-do-cabo, Poľsky:   wikłacz złotolicy, Maďarsky:   fokföldi szövőmadár, Rusky:   Капский ткач, Japonsky:   ケープハタオリ, Latinsky:   Ploceus capensis (Linnaeus, 1766)