Pletiarka škrabošková (Ploceus velatus)

Ploceidae (pletiarovité / snovačovité)

Pletiarka škrabošková

Ploceus velatus — nápadne sfarbený africký snovač a majster pletenia hniezd — hniezdny samec je žltý s čiernou škraboškou a červeným okom, mimo sezóny v matnej eklipse; vďačný voliérový druh

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozená, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — druh má veľký areál naprieč južnou a juhovýchodnou Afrikou (rozloha výskytu približne 5,67 milióna km2) a stabilnú populáciu. NIE je v CITES. Je to jeden z najbežnejších a najprispôsobivejších snovačov, ktorý sa darí aj v mestských záhradách a parkoch; v chove je relatívne nenáročným a vďačným voliérovým druhom.
Dĺžka~11–14,5 cm (~24–42 g)
PôvodJužná Afrika (savany, buš, záhrady)
PovahaČulá, v hniezdení teritoriálna
StravaPrevažne semená, v hniezdení aj hmyz
Dožitie~10–14 rokov
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

52% 16% 11% 9% 9% STRAVA zloženie
Semená tráv a obilniny — proso (žlté, červené, biele), mohár (Setaria), lesknica kanárska (panicum), drobné obilie — základ stravy 52%
Hmyz a živá potrava — termity, chrobáky a ich larvy, húsenice, drobné larvy, múčne červy — najmä v hniezdení (bielkoviny na odchov) 16%
Klíčené a namočené semená — vyššia stráviteľnosť a obsah vitamínov, dôležité pri hniezdení a pelichaní 11%
Ovocie, nektár a kvety — jablko, hruška, mäkké ovocie, kvetné púčiky a nektár (sezónne) 9%
Zelené krmivo a polozrelé metličky tráv — žabinec, púpava, mliečne semená burín 9%
Minerály — sépiová kosť (cuttlebone), grit, drvené lastúry, vápnik 3%

Odporúčané potraviny

  • Zmes pre exotické pinky a zrnožravce / snovače — proso žlté, červené a biele, mohár (Setaria), lesknica kanárska (panicum) a drobné obilie — základná denná strava
  • Hmyz a živá potrava — termity, drobné chrobáky a ich larvy, húsenice, pinkie (larvy bzučiviek) a múčne červy — dôležité najmä počas hniezdenia a odchovu mláďat ako zdroj bielkovín
  • Klíčené a namočené semená — denne čerstvo, vysoko stráviteľné, vhodné v hniezdení a pelichaní
  • Ovocie a mäkké krmivo — jablko, hruška, mäkké sezónne ovocie, prípadne vaječná zmes ako zdroj bielkovín pri odchove
  • Nektár, kvetné púčiky a kvety — sezónny doplnok, ktorý druh v prírode prirodzene prijíma
  • Polozrelé (mliečne) metličky tráv a burín a zelené krmivo — žabinec, mladá púpava, špenát, vňať mrkvy (umyté, nepostriekané)
  • Metličky prosa (spray millet) — obľúbená pochúťka, dobrá na priučenie mláďat a zníženie stresu
  • Čerstvé, pružné stebla tráv, sitiny, prúžky listov a tenké vlákna v hniezdnej sezóne — samec ich potrebuje na pletenie hniezd
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit (drvený piesok/lastúry) — trvalý zdroj vápnika a minerálov, dôležité pre samice znášajúce vajcia
  • Čerstvá pitná voda denne + možnosť kúpania v plytkej miske

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje (káva, čaj, kola) — jedovaté pre drobné vtáky
  • Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobného vtáka
  • Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo, ovocie a metličky z ciest a polí — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Nadbytok tučného a bielkovinového krmiva (živá potrava, vaječná zmes) mimo hniezdenia — vedie k obezite a problémom s pečeňou
Tip od odborníka Pletiarka škrabošková (Ploceus velatus) je prevažne zrnožravý snovač, ktorý je v chove pomerne nenáročný na kŕmenie — základom je kvalitná zmes drobných semien tráv a obilnín (proso žlté, červené a biele, mohár, lesknica kanárska, drobné obilie). V prírode druh dopĺňa stravu o ovocie, nektár, kvety a počas hniezdenia o hmyz, preto aj v chove ponúkni pestrú stravu: klíčené a namočené semená (vitamíny, stráviteľnosť), zelené krmivo (žabinec, púpava, špenát), polozrelé metličky tráv, kúsky mäkkého ovocia a v hniezdnom období bielkovinovú a živú potravu — termity, drobné chrobáky a ich larvy, húsenice, pinkie a múčne červy. Počas odchovu mláďat je dostatok bielkovín kľúčový — chovateľská literatúra zdôrazňuje, že na úspešný odchov je trvalý prísun živej potravy nevyhnutný, inak rodičia mláďatá nedokŕmia. Mimo hniezdenia naopak obmedz tučné a bielkovinové krmivo, aby vták nepriberal. V hniezdnej sezóne nezabúdaj dodať čerstvé, pružné stebla tráv a tenké vlákna — samec ich potrebuje na pletenie hniezd, ktoré je súčasťou jeho prirodzeného toku. Trvalo musí byť k dispozícii sépiová kosť a grit (vápnik — prevencia zadržania vajca). Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak — sú pre drobné vtáky jedovaté. Vodu meň denne a dopraj snovačovi plytkú misku na kúpanie.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.4
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pletiarka škrabošková je stredne hlasný snovač — najmä hniezdny samec je v sezóne výrazne hlasný a aktívny. Pri pletení hniezd a lákaní samíc visí pod hniezdom, trepoce krídlami a vydáva typický švitorivý, vrčivo-sykavý a chrčivý spev, ktorý znie miestami až ako „šuštanie" či cvrlikanie. Mimo hniezdenia a v eklipsnom šate je výrazne tichší — ozýva sa skôr krátkymi kontaktnými volaniami a ostrejším „črr". Hlas je živý, no nie prenikavo škrekľavý ako u väčších exotov; v sezóne ho však počuť, takže do tenkostenného bytu so spiacimi susedmi nie je ideálny.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pletiarka škrabošková nie je maznavý vták „na ruku" — ako väčšina snovačov a zrnožravcov je to vták výhradne na pozorovanie, nie na fyzický kontakt. Je čulá a ostražitá a manipulácia ju silno stresuje. V hniezdnom období je navyše samec výrazne teritoriálny voči iným vtákom. Najväčšiu radosť spraví v priestrannej, husto zarastenej voliére, kde naplno prejaví svoje fascinujúce hniezdne pletenie a tokové správanie. Brať ju do ruky má zmysel len pri nevyhnutnom ošetrení či presune — nikdy nie ako „maznanie".
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny a šikovný vták — pletiarka škrabošková celý deň poskakuje, šplhá po vetvičkách a steblách, prehľadáva vegetáciu a najmä v hniezdnej sezóne neúnavne pletie hniezda (jeden samec ich dokáže upliesť aj vyše dvadsať za sezónu). Potrebuje dostatok priestoru na lietanie a husto zarastenú voliéru s vyššími trávami, kríkmi, vetvičkami a hlavne materiálom na pletenie (čerstvé stebla tráv). Samec je v hniezdení výrazne teritoriálny a aktívny pri obhajobe svojich hniezd. Je to denný vták — aktívny cez deň, v noci odpočíva; dôležitý je pokojný, bezpečný úkryt na nocovanie a teplo (druh je citlivý na chlad a mráz).
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pletiarka škrabošková nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — snovače a zrnožravce nemajú schopnosť učiť sa hlasy ako papagáje či niektoré spevavce. Samec má vrodený švitorivý, vrčivo-sykavý spev, ktorým si bráni teritórium a láka samice k upleteným hniezdam; repertoár je vrodený a v zajatí sa nemení. Reč ani hvizd ju nenaučíte.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pletiarka škrabošková patrí medzi stredne hlasné snovače — najnápadnejší je hniezdny samec v sezóne. Pri pletení hniezd a tokovaní visí samec hlavou dole pod vchodom hniezda, trepoce krídlami a vydáva charakteristický švitorivý, vrčivo-sykavý a chrčivý spev, ktorý znie miestami až ako „šuštanie", cvrlikanie či tlmené vŕzganie a slúži na prilákanie samíc a obhajobu teritória. V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú krátke kontaktné volania a ostrejšie „črr", ktorými udržiavajú kontakt a varujú. Mimo hniezdenia a v eklipsnom šate je druh výrazne tichší. Hlas je živý, ale nie prenikavo škrekľavý ako u väčších exotov — v sezóne ho však počuť. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa základ spevu učia od dospelých.

Dokáže hovoriť? Pletiarka škrabošková nenapodobňuje ľudskú reč, hvizd ani melódie — snovače a zrnožravce túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov či niektorých spevavcov). Samec má vrodený švitorivý, vrčivo-sykavý spev, ktorým láka samice k hniezdam a bráni teritórium; repertoár sa v zajatí nemení a reč sa naučiť nedá.

Typické zvuky

  • Švitorivý, vrčivo-sykavý spev hniezdneho samca — charakteristické „šuštivé" a chrčivé cvrlikanie pri pletení hniezda a tokovaní, kedy samec visí hlavou dole a trepoce krídlami
  • Krátke kontaktné volania — jednoduché „čip/črr" tóny, ktorými partneri a vtáky v skupine udržiavajú vzájomný kontakt
  • Ostré varovné „črr" / vzrušené cvrlikanie — pri vyrušení, prílete dravca alebo cudzieho vtáka a v teritoriálnych potýčkach
  • Teritoriálne (výhražné) prejavy samca v hniezdení — sprevádzané naháňaním iných vtákov a obhajobou upletených hniezd
  • Tiché štebotanie pri kŕmení a oddychu — nevtieravé zvuky počas bežnej dennej aktivity
  • Mäkké žobravé pískanie mláďat — pri kŕmení rodičmi, utíchne po osamostatnení

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v chove (jar–leto) — pri dlhšom dni, teple 20–25 °C a dostatku hniezdneho materiálu (čerstvé stebla tráv) a bielkovinovej/živej potravy
Tok — samec uplete viacero obličkovitých hniezd, visí pod nimi, trepoce krídlami a hlasno švitorí, aby prilákal samice; je výrazne teritoriálny
Inkubácia 12–14 dní + odchov mláďat (vyletujú ~16–20 dní, dokrmované ešte ~1–2 týždne); o znášku a mláďatá sa stará najmä samica
Pokojové (eklipsné) obdobie — samec prepelichá do matného šatu podobného samici (s červeným okom), kratší deň a chlad; obmedz tučné krmivo a dopraj vtákom oddych
Pelichanie po hniezdnej sezóne — samec stráca pestrý svadobný šat a prechádza do eklipsy; zvýš príjem bielkovín a vápnika pre kvalitné perie
Odčervovanie a kontrola zdravia — pri voliérovom chove na prirodzenom substráte sa odporúča pravidelná kontrola trusu (orientačne ~každé 3 mesiace)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná pre mierne pokročilých chovateľov — pletiarka škrabošková je v porovnaní s náročnými hmyzožravými astrildmi relatívne vďačný a dobre chovateľný snovač, no úplnému začiatočníkovi sa odporúča skôr ako druhý či tretí druh. Brať treba do úvahy najmä (1) priestor — pre pletenie hniezd a aktivitu potrebuje priestrannú, husto zarastenú voliéru s dostatkom materiálu na pletenie; (2) teritorialitu samca v hniezdení — pri viacerých samcoch hrozia potýčky, preto sa odporúča jeden pár alebo malý harém (samec + viac samíc) na voliéru; (3) citlivosť na chlad (neznáša mráz ani prievan). Pre úplného začiatočníka sú jednoduchšie zebrička alebo bengalka; pletiarka je však atraktívnou a relatívne nenáročnou voľbou pre chovateľa, ktorý dokáže poskytnúť priestor, teplo a materiál na pletenie.
Priestor Pre pár alebo malý harém priestranná, najlepšie husto zarastená voliéra (od ~150–200 cm dĺžky, čím väčšia, tým lepšia) s vyššími trávami, kríkmi, vetvičkami a dostatkom materiálu na pletenie hniezd; v menšej letovej klietke len dočasne. Pri chove viac vtákov chovaj jedného samca s viacerými samicami (harém) alebo jeden pár — viac samcov v jednej voliére počas hniezdenia vedie k potýčkam. Drôtové rozstupy max. 10–12 mm (drobný vták). Bidielka rôznej hrúbky, prirodzená vegetácia na úkryt a hniezdenie, plytká miska na kúpanie, pokojný kút na nocovanie. Vyžaduje teplo (neznáša mráz ani prievan, ideálne nad ~15–20 °C).
Deti v domácnosti Vhodná pre rodiny ako vták na pozorovanie — nie však na maznanie. Pletiarka škrabošková je nádherne sfarbená (hniezdny samec žltý s čiernou škraboškou a červeným okom) a deti zaujme najmä svojím fascinujúcim pletením hniezd a živým správaním — je to skvelá príležitosť ukázať deťom, ako vták „tká" zo steboliek visiace hniezdo. Treba však počítať s tým, že ide o vtáka na pozorovanie, nie na fyzický kontakt. Dôležité pravidlá pre deti: (1) vták nie je na chytanie a maznanie — manipulácia ho stresuje, deti ho majú pozorovať a kŕmiť, nie naháňať; (2) pokoj a tichšie okolie — náhle pohyby a hluk vtáka plašia, najmä počas hniezdenia, keď je samec teritoriálny; (3) chová sa v páre alebo háreme, nie samotný „pre dieťa"; (4) po manipulácii s krmivom a klietkou umývanie rúk. Edukatívne témy: ako a prečo snovače pletú hniezda, polygýnia (prečo samec stavia viac hniezd a láka viac samíc), eklipsný šat (prečo je samec pestrý len v lete) a život snovačov v africkej savane.
Hlučnosť Čiastočne — v hniezdnej sezóne je samec hlasnejší, mimo nej je druh skôr tichší. Najviac sa ozýva hniezdny samec, ktorý pri pletení hniezd a tokovaní hlasno švitorí, vrčí a sykavo cvrliká, aby prilákal samice. Mimo hniezdenia (eklipsa) a v bežnej komunikácii sú volania krátke a tlmenejšie. Hlas nie je prenikavo škrekľavý a do priestrannej voliéry či záhradnej voliéry sa hodí výborne; do malého, tenkostenného bytu so spiacimi susedmi treba počítať s tým, že samca v sezóne počuť.
Verdikt odborníka Pletiarka škrabošková (Ploceus velatus) je asi 11–14,5 cm dlhý africký snovač (pletiar) z čeľade pletiarovitých (Ploceidae) a patrí medzi najatraktívnejšie a najvďačnejšie voliérové druhy vďaka nápadnému sfarbeniu a najmä fascinujúcemu pleteniu hniezd. Hniezdny samec je jasne žltý s nezameniteľnou čiernou „škraboškou" (čierne čelo, tvár a hrdlo), červeným okom, zelenkastým chrbtom a hnedastými krídlami; samica a nehniezdny samec v eklipsnom (prostom) šate sú naopak matne olivovo-žltkasté so škvrnitým chrbtom a bledším zobákom — pričom samec si aj v eklipse ponecháva červené oko, kým samica máva oko skôr bledé až hnedasté. Pre chovateľa je to dôležité: samec je pestrý len v hniezdnej sezóne a mimo nej pripomína samicu. V prírode obýva savany, buš, kroviny, riedke lesy, polia, okolie vôd, ale aj záhrady a parky naprieč južnou a juhovýchodnou Afrikou (JAR, Namíbia, Botswana, Zimbabwe, Angola, Zambia až po južnú Tanzániu) a je veľmi prispôsobivý. Najfascinujúcejšou črtou druhu je polygýnne hniezdne správanie: samec uplete z čerstvých tráv a steboliek viac obličkovitých, zhora zavesených hniezd so vchodom dole a postupne k nim láka viac samíc — jeden samec dokáže za sezónu upliesť aj vyše dvadsať hniezd a obhajovať si malú „kolóniu". Pri tokovaní visí pod hniezdom, trepoce krídlami a hlasno švitorí; samica si vyberá podľa kvality hniezda. V chove je pletiarka relatívne nenáročný a dobre chovateľný druh, vhodný pre mierne pokročilého chovateľa. Je prevažne zrnožravá — základom je zmes drobných semien tráv a obilnín (proso, mohár, lesknica), ktorú dopĺňa o klíčky, zeleň, polozrelé metličky tráv, ovocie a nektár; počas hniezdenia prijíma aj hmyz (termity, chrobáky a ich larvy, húsenice), ktorý je dôležitým zdrojom bielkovín pri odchove mláďat. V hniezdnom období treba samcovi dodať dostatok čerstvého materiálu na pletenie a počítať s jeho teritorialitou — pri viacerých samcoch hrozia potýčky, preto sa odporúča chovať jeden pár alebo malý harém (jeden samec + viac samíc) na priestrannú, husto zarastenú voliéru. Samica znáša zvyčajne 2–4 vajcia (bledomodré až zelenkasté s hnedým bodkovaním), na ktorých sedí prevažne sama; inkubácia trvá približne 12–14 dní, mláďatá vyletujú približne v 16.–20. dni a o ich kŕmenie sa stará najmä samica. Je to africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vyhovuje mu teplo a vo vonkajšej voliére potrebuje na chladné obdobie suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt. Hlas je stredne výrazný — hniezdny samec v sezóne hlasno švitorí a sykavo vrčí, mimo nej je druh tichší; nenapodobňuje ľudskú reč. Druh nie je v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou a veľkým areálom; pri správnej starostlivosti sa dožíva približne 10–14 rokov. Záver: pletiarka škrabošková je nádherný, vďačný a pomerne nenáročný voliérový snovač pre chovateľa, ktorý dokáže zabezpečiť priestrannú, husto zarastenú voliéru s materiálom na pletenie, teplé prostredie bez prievanu a pestrú stravu — odmenou je jeden z najefektnejších afrických snovačov a možnosť pozorovať jeho jedinečné pletenie hniezd a polygýnny tok.

Prostredie a požiadavky

Klietka / voliéra
Pár alebo malý harém: priestranná, najlepšie husto zarastená voliéra (od ~150–200 cm dĺžky, čím väčšia, tým lepšie); menšia letová klietka len dočasne
Pletiarka škrabošková je aktívny snovač, ktorý sa darí najmä v priestrannej, husto zarastenej voliére s vyššími trávami, kríkmi, vetvičkami a dostatkom materiálu na pletenie hniezd — prostredie pripomínajúce africkú savanu jej dáva pocit bezpečia a umožňuje samcovi prejaviť jeho jedinečné pletenie. Pri chove viac vtákov chovaj jeden pár alebo malý harém (jeden samec + viac samíc); viac samcov počas hniezdenia vedie k potýčkam. Malá klietka jej dlhodobo nestačí — vedie k stresu a obezite. Rozstup drôtov max. 10–12 mm (drobný vták). Vybav voliéru bidielkami rôznej hrúbky, prirodzenou vegetáciou a vetvičkami na uchytenie hniezd, plytkou miskou na kúpanie, miskami na zrno, zeleň, ovocie a v sezóne živú potravu a pokojným kútom na nocovanie. Voliéru umiestni do pokojného, teplého a bezprievanového prostredia.
Spoločnosť
Družný, polygýnny druh — ideálne jeden pár alebo malý harém (jeden samec + viac samíc); viac samcov v hniezdení vedie k teritoriálnym potýčkam
Pletiarka škrabošková je družný a polygýnny snovač — v prírode hniezdi v menších kolóniách, kde si jeden samec obhajuje niekoľko hniezd a viac samíc. V chove preto vyhovuje jeden pár alebo malý harém (jeden samec + viac samíc) na priestrannú voliéru. Viac samcov v jednej voliére počas hniezdenia vedie k teritoriálnym potýčkam, stresu a poraneniam. V dostatočne veľkej a husto zarastenej voliére ju možno kombinovať s pokojnými, inak zafarbenými druhmi, no počas hniezdenia treba teritoriálneho samca sledovať. Nemiešaj viac druhov snovačov rovnakej veľkosti v jednej voliére počas hniezdenia — hrozia konflikty.
Teplota
Teplo, ideálne nad ~15–20 °C; neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vonkajšia voliéra potrebuje vykurovaný suchý úkryt
Pôvodom z teplej južnej Afriky — znáša teplo, ale citlivá je na chlad, vlhko a prievan; čerstvo dovezené a nedostatočne aklimatizované vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. V byte/voliére jej vyhovuje teplo nad ~15–20 °C. Vo vonkajšej voliére ju možno chovať v teplej časti roka, no na chladné obdobie potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt (mráz neznáša a pri podchladení rýchlo chradne). Vyhýbaj sa náhlym výkyvom teploty a umiestneniu voliéry do prievanu.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Samec sám pletie obličkovité visiace hniezda zo steboliek; dodaj dostatok čerstvých pružných tráv, sitiny, prúžkov listov a tenkých vlákien + vetvičky/kríky na uchytenie
Hniezdenie je u pletiarky najfascinujúcejším prejavom: samec sám uplete z čerstvých tráv, sitiny a steboliek viac obličkovitých, zhora zavesených hniezd so vchodom dole a láka k nim samice. Preto je kľúčové dodať dostatok čerstvého, pružného materiálu na pletenie (stebla tráv, sitiny, prúžky listov, tenké vlákna) a vetvičky či kríky na uchytenie hniezd. Samica si vyberá podľa kvality hniezda a vystiela ho jemnejším materiálom. Druh je polygýnny — jeden samec môže obhajovať viac hniezd a samíc. Počas pletenia a inkubácie dopraj vtákom pokoj a v hniezdení dostatok bielkovinovej/živej potravy na odchov mláďat.
Svetlo a denný režim
Pravidelný denný cyklus svetla a tmy; v hniezdení dlhší deň a teplo (podnet na tok a eklipsný preperov), mimo neho kratší deň a pokoj
Pletiarka je aktívna cez deň a potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy a pokojné, tmavé nocovanie (8–10 h tmy). Dlhší deň a teplo sú prirodzeným podnetom na hniezdenie a na prepelichanie samca do pestrého svadobného šatu; po sezóne samec prepelichá späť do matnej eklipsy. Mimo sezóny dopraj kratší deň a pokoj, aby si vtáky oddýchli. Svetlé (nie však priamo prepekané) stanovište podporuje aktivitu a kondíciu. Vyhýbaj sa nočnému rušeniu a náhlemu rozsvecovaniu.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie; denná výmena vody, pravidelné čistenie voliéry a misiek (pozor na črevné parazity a plesne)
Pletiarka škrabošková sa rada kúpe — ponúkni jej plytkú misku s čistou vodou (pomáha kondícii peria). Pitnú vodu meň denne, misky na krmivo a kúpanie pravidelne umývaj a voliéru čisti. Keďže pri voliérovom chove na prirodzenom substráte hrozia črevné parazity a plesne (aspergilóza), je dôraz na hygienu a suché prostredie obzvlášť dôležitý — pravidelne čisti substrát, kontroluj trus a nikdy nepodávaj plesnivé krmivo. Suché, čisté a vetrané (no nie prievanové) prostredie je základom zdravia.

Rozmnožovací cyklus

Tok, pletenie hniezd a dvorenie
Jar–leto (v chove pri dlhšom dni, teple a dostatku materiálu na pletenie)

Najfascinujúcejšia fáza: samec sám uplete z čerstvých tráv a steboliek viac obličkovitých visiacich hniezd so vchodom dole, visí pod nimi, trepoce krídlami a hlasno švitorí, aby prilákal samice. Druh je polygýnny — jeden samec láka k svojim hniezdam viac samíc a obhajuje malú „kolóniu". Samica si vyberá podľa kvality hniezda (nekvalitné hniezdo môže rozobrať). Podnetom je dlhší deň, teplo (~20–25 °C) a dostatok materiálu na pletenie; samec je v tomto období výrazne teritoriálny.

Hniezdo a znáška
Znáška zvyčajne 2–4 vajcia

Samica si vybrané hniezdo vystelie jemnejším materiálom a znáša zvyčajne 2–4 vajcia (bledomodré až zelenkasté s hnedým bodkovaním), spravidla po jednom denne. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný (prevencia zadržania vajca), najmä preto, že polygýnne samice môžu znášať opakovane. Hniezdo si stavia samec, no o znášku sa stará prevažne samica.

Inkubácia
12–14 dní

Na vajciach sedí prevažne samica (samec si medzitým môže obhajovať hniezda a lákať ďalšie samice). Inkubácia trvá približne 12–14 dní. V tomto období je dôležitý pokoj — pri opakovanom vyrušovaní môže samica znášku opustiť. Voliéru a hniezdo zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo (vrátane bielkovinovej/živej potravy) a vodu a udržuj stabilné, teplé a tiché prostredie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené prevažne samicou; v hniezdení dôležité bielkoviny a hmyz

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov; kŕmi ich prevažne samica. V tomto období je dôležitá bielkovinová a živá potrava (termity, drobné chrobáky a ich larvy, húsenice, pinkie, múčne červy) — hmyz je hlavným zdrojom bielkovín na rast mláďat, popri klíčkoch a mäkkom krmive. Zabezpeč pokoj, teplo a dostatok kvalitnej potravy.

Vyletenie mláďat
Vyletujú ~16–20 dní, dokrmovanie ešte ~1–2 týždne

Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 16.–20. dni, no ešte 1–2 týždne ich (najmä samica) dokrmuje, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matne sfarbené a pripomínajú samicu — chýba im čierna škraboška a žltý svadobný šat; plné sfarbenie samce získavajú postupne (čiernu škrabošku a žiarivú žltú nadobudnú až s pohlavnou dospelosťou a v hniezdnom šate). V tomto čase neobmedzuj kvalitné krmivo vrátane bielkovinovej/živej potravy.

Osamostatnenie a zaradenie do chovu
Samostatné ~4–6 týždňov; pohlavná dospelosť ~1 rok

Mladé sa úplne osamostatnia približne 4–6 týždňov po vyliahnutí a vtedy ich možno oddeliť, aby sa predišlo konfliktom (samec môže byť voči odrastenejším mladým samcom teritoriálny). Pohlavnú dospelosť dosahujú približne v jednom roku; mladé samce spočiatku pripomínajú samicu a pestrý hniezdny šat s čiernou škraboškou nadobúdajú postupne. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva približne 10–14 rokov.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Privykanie na opatrovateľa a prostredie trvá týždne až mesiace; nejde však o „ochočenie na ruku" — cieľom je len získať pokoj, aby vták pri obsluhe a kŕmení nepanikáril. Pletiarka zostáva celý život čulá a ostražitá, samec v hniezdení teritoriálny.

Pletiarka škrabošková nie je vták „na ruku" a patrí medzi čulé a ostražité snovače — cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju silno stresuje), ale dopriať jej pokoj a dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostala čo najpokojnejšia. Na opatrovateľa si zvyká postupne a v hniezdnom období býva samec výrazne teritoriálny voči iným vtákom pri svojich hniezdach. Postup získania pokoja: (1) po prevoze nechaj vtáky v pokoji dlhšie aklimatizovať v husto zarastenej voliére; (2) pri voliére sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú pochúťku (metlička prosa, mäkké ovocie, v sezóne živá potrava) podávaj nenápadne — vták si tak spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným; (4) nikdy ich nenaháňaj a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne. Najviac sa darí v priestrannej, husto zarastenej voliére s dostatkom úkrytov a materiálu na pletenie, kde môže samec nerušene pliesť hniezda a tokovať. Ochočovanie „na ruku" pri tomto druhu nemá zmysel — je to vták na pozorovanie.

1

Po prevoze nechaj vtáky dlhšie (1–3 týždne) v pokoji aklimatizovať v priestrannej, husto zarastenej voliére s úkrytmi — nehýb voliérou, nechytaj ich, len dopĺňaj krmivo a vodu

2

Pri voliére sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — pletiarka je čulá a ostražitá, náhle pohyby a hluk ju plašia

3

Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú pochúťku (metlička prosa, mäkké ovocie, v hniezdení živá potrava) podávaj nenápadne — najsilnejší nástroj získania dôvery

4

Nikdy vtáky nenaháňaj — chytaj ich len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu

5

Chovaj jeden pár alebo malý harém (jeden samec + viac samíc) na voliéru — viac samcov počas hniezdenia vedie k teritoriálnym potýčkam

6

Zabezpeč dostatok úkrytov, hustej vegetácie a hlavne čerstvého materiálu na pletenie — spokojný, zamestnaný samec je pokojnejší a menej stresovaný

7

Na hniezdenie ponúkni dostatok pružných steboliek tráv a vetvičky/kríky na uchytenie hniezd; v hniezdnej sezóne samca pri pletení zbytočne NErušíš

8

Nečakaj krotkosť „na ruku" — pletiarka škrabošková zostáva celoživotne čulá a ostražitá; je to vták na pozorovanie, nie na maznanie

Cena a kde kúpiť

20–45 € / ks (pár ~40–90 €)

Pletiarka škrabošková je menej bežná než základné voliérové druhy (zebrička, bengalka), no medzi chovateľmi afrických snovačov a zrnožravcov v SR aj ČR sa dá zohnať. Nie je vzácna v zmysle ochrany — nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 20–45 €, pár (samec + samica) zvyčajne 40–90 €; cena kolíše podľa veku, kondície, pôvodu, ročného obdobia (mimo sezóny je samec v matnom eklipsnom šate, čo môže ovplyvniť dopyt) a toho, či ide o voliérovo odchované, krúžkované jedince. Náklady na chov sú dané najmä priestrannou, husto zarastenou voliérou a kvalitnou zrnovou zmesou, ktorú v hniezdení dopĺňa živá potrava a materiál na pletenie. Keďže ide o polygýnny, družný druh, oplatí sa počítať s kúpou aspoň jedného páru, lepšie malého harému (jeden samec + viac samíc). Pre dostupnosť i úspešný odchov sú kľúčové chovne overené jedince od skúseného chovateľa.

Špecializovaní chovatelia afrických snovačov a zrnožravcov v SR/ČR — voliérovo odchované, krúžkované jedince, najlepšie overený pár alebo harém
Chovateľské burzy a výstavy exotov (ZO Slovenského zväzu chovateľov, ČSCH) — možnosť výberu a poradenstvo skúsených chovateľov snovačov
Overení predajcovia okrasného vtáctva — uprednostni odchov v zajatí pred náhodným inzerátom; pýtaj si informácie o veku, pohlaví a pôvode (pozor: mimo sezóny je samec v matnom eklipsnom šate)
Na čo si dať pozor Pri kúpe pletiarky škraboškovej počítaj s tým, že ide o družný, polygýnny druh — oplatí sa kúpiť aspoň pár, lepšie malý harém (jeden samec + viac samíc). Pohlavie sa v hniezdnej sezóne rozlišuje ľahko: hniezdny samec je jasne žltý s čiernou škraboškou a červeným okom, samica je matne olivovo-žltkastá. Mimo sezóny je to ťažšie — samec v eklipse pripomína samicu, no ponecháva si červené oko, kým samica máva oko bledšie až hnedasté; pri kúpe mimo sezóny preto pýtaj informácie od predajcu. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým, priliehavým perím, jasnými očami, čistým zobákom aj nozdrami a čistým okolím kloaky (zlepené, znečistené perie = tráviace ťažkosti). Zdravý vták sedí spevnene, nie nahrbený s napuchnutým perím v kúte. Skontroluj nohy a prsty (žiadne chrastavé šupiny) a dýchanie (žiadne klikanie ani dýchanie s otvoreným zobákom — riziko vzdušníkových roztočov). Uprednostni krúžkované, voliérovo odchované jedince. Po prevoze dopraj vtákom pokoj a teplo na aklimatizáciu, keďže druh je citlivý na chlad.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pletiarka škrabošková ~11–14,5 cm Pletiarka dedinská ~15–17 cm Vdovka ohnivá / pletiar ohnivý ~13–15 cm Pletiar červenozobý / quelea ~11–13 cm
Pletiarka škrabošková Pletiarka dedinská (Ploceus cucullatus) Vdovka ohnivá / pletiar ohnivý (Euplectes orix) Pletiar červenozobý / quelea (Quelea quelea)
Dĺžka~11–14,5 cm~15–17 cm~13–15 cm~11–13 cm
Váha~24–42 g~30–45 g~19–26 g~15–26 g
Dožitie~10–14 r~10–14 r~6–10 r~2–3 r (až ~10 v zajatí)
Hlučnosť4/54/53/53/5
Stav IUCNIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITES
PovahaHniezdny samec: žltý s čiernou škraboškou (čelo/tvár/hrdlo), červené oko, zelenkastý chrbát; samica a eklipsný samec matne olivovo-žltkastéVäčší snovač; hniezdny samec žltý s čiernou hlavou/maskou a červeným okom, škvrnitý chrbát; samica olivovo-žltkastáHniezdny samec ohnivo červeno-čierny (sfukovaný „loptičkový" tok), samica a eklipsný samec hnedo prúžkované ako vrabecDrobný snovač s červeným zobákom; hniezdny samec s premenlivou čiernou maskou a ružovkastým nádychom, samica nenápadná
AreálJužná Afrika — efektný a vďačný voliérový snovač, majster pletenia hniezd, polygýnny a v hniezdení teritoriálnySubsaharská Afrika — väčší a hlučnejší kolóniový snovač, tiež majster pletenia, bežný aj v zajatíSubsaharská Afrika — príbuzný snovač s nápadným červeným svadobným šatom a výrazným eklipsom, polygýnnySubsaharská Afrika — najpočetnejší voľne žijúci vták sveta, kŕdľový a kolóniový, semenožravý poľnohospodársky škodca

Choroby a prevencia

Podchladenie a respiračné infekcie (citlivosť na chlad)
vysoká

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, nechutenstvo, triaška

Ide o africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan; čerstvo dovezené alebo nedostatočne aklimatizované vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. Pri podchladení rýchlo chradne a je náchylná na nasadajúce bakteriálne respiračné infekcie. Prevencia: teplo (ideálne nad ~15–20 °C), suché bezprievanové prostredie, vo vonkajšej voliére na chladnú časť roka vykurovaný úkryt. Pri príznakoch zabezpeč teplo a vyhľadaj veterinára.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo nevhodnom veku samice. Keďže je druh polygýnny a samica môže znášať opakovane, je trvalý prísun vápnika nevyhnutný. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a hniezdenie len so samicami v dobrej kondícii.

Vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť

Roztoče osídľujú dýchacie cesty a pri silnej infekcii ich úplne upchajú; drobné zrnožravce a snovače sú citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a dobré vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.

Črevné parazity a kokcidióza
stredná

Príznaky: Riedky až krvavý trus, chudnutie napriek žraniu, naježené perie, apatia

Pri voliérovom chove na prirodzenom substráte hrozia črevné parazity (helminty, prvoky) a kokcidióza, najmä pri vtákoch hľadajúcich potravu na zemi. Odporúča sa pravidelná kontrola trusu a odčervovanie (orientačne ~každé 3 mesiace). Diagnostika vyšetrením trusu, liečba od aviárneho veterinára. Prevencia: suché čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov a pravidelné parazitologické kontroly.

Obezita a stukovatenie pečene z nevhodného kŕmenia
stredná

Príznaky: Nadmerné priberanie, znížená pohyblivosť a kondícia, znížená plodnosť, malátnosť

Pri nadbytku tučného a bielkovinového krmiva (živá potrava, vaječná zmes, olejnaté semená) mimo hniezdenia a pri nedostatku priestoru na lietanie hrozí obezita a stukovatenie pečene. Obézne vtáky horšie hniezdia a žijú kratšie. Prevencia: priestranná voliéra s možnosťou lietania, vyvážená zrnová zmes, obmedzenie tučného krmiva mimo hniezdneho obdobia a dostatok pohybu.

Aspergilóza (plesňová infekcia dýchacích ciest)
vysoká

Príznaky: Sťažené, namáhavé dýchanie, dýchavičnosť, chudnutie, malátnosť, zmena hlasu

Plesňové ochorenie dýchacích ciest spôsobené spórami plesní (Aspergillus) z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky a zlého vetrania. Drobné vtáky sú citlivé a liečba je zdĺhavá. Prevencia: výhradne čisté, suché a kvalitné krmivo (žiadne plesnivé či navlhnuté semená), suchá podstielka, dobré vetranie bez prievanu a pravidelné čistenie voliéry. Pri príznakoch vyhľadaj aviárneho veterinára.

Prevencia Pletiarka škrabošková je pri správnej starostlivosti vďačný a pomerne odolný snovač (~10–14 rokov) — jej zdravie a úspešný chov stoja na niekoľkých pilieroch: (1) Teplo a žiadny prievan — je to africký teplomilný druh, neznáša mráz ani prudké ochladenie (ideálne nad ~15–20 °C), čerstvo dovezené a nedostatočne aklimatizované vtáky sú obzvlášť citlivé; vonkajšia voliéra potrebuje v chladnom období vykurovaný suchý úkryt. (2) Priestor a materiál na pletenie — druh potrebuje priestrannú, husto zarastenú voliéru a v hniezdení dostatok čerstvých steboliek na pletenie hniezd; stiesnenie a nuda vedú k stresu a obezite. (3) Vyvážená strava — prevažne zrnožravá s ovocím, zeleňou a v hniezdení s bielkovinovou/živou potravou; mimo sezóny obmedz tučné krmivo (prevencia obezity a stukovatenia pečene). (4) Vápnik trvalo — sépiová kosť a grit musia byť stále k dispozícii (prevencia zadržania vajca), keďže polygýnne samice znášajú opakovane. (5) Odčervovanie a hygiena — pri chove na prirodzenom substráte je druh náchylný na črevné parazity a kokcidiózu, odporúča sa pravidelná kontrola trusu a odčervenie (~každé 3 mesiace), denná výmena vody a suché čisté prostredie (prevencia aspergilózy). (6) Karanténa nových vtákov aspoň 2–4 týždne — kvôli roztočom a parazitom. (7) Pri háreme sleduj samce — viac samcov v sezóne vedie k potýčkam a stresu. Pri každom príznaku choroby (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, riedky trus) vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú rýchlo.

Zaujímavosti

1

Majster pletenia hniezd — pletiarka škrabošková patrí medzi snovače (pletiare), ktoré sú preslávené tým, že samec sám uplete zo steboliek tráv obličkovité, zhora zavesené hniezdo so vchodom dole. Jeden samec dokáže za jednu sezónu upliesť aj vyše dvadsať hniezd — nekvalitné hniezda, ktoré samice odmietnu, často rozoberie a postaví nanovo.

2

Čierna „škraboška" hniezdneho samca — v hniezdnom šate je samec jasne žltý s nezameniteľnou čiernou maskou (škraboškou) cez čelo, tvár a hrdlo, červeným okom a zelenkastým chrbtom — práve podľa tejto čiernej masky dostal druh svoje meno.

3

Eklipsa — samec pestrý len v sezóne — po hniezdení samec prepelichá do matného „prostého" (eklipsného) šatu podobného samici (matne olivovo-žltkastý so škvrnitým chrbtom), ponecháva si však červené oko. Pre chovateľa je to dôležité: pestrého žltého samca s čiernou škraboškou vidieť iba v hniezdnej sezóne.

4

Polygýnia — harém samíc — pletiarka je polygýnna: jeden samec si upletie viac hniezd a láka k nim viac samíc (v prírode aj viac než desať za sezónu), obhajuje malú „kolóniu" a o znášku a mláďatá sa potom stará prevažne samica.

5

Pohlavný dimorfizmus — pohlavia sa v hniezdnej sezóne ľahko rozlíšia: samec je žltý s čiernou škraboškou a červeným okom, samica je matne olivovo-žltkastá s bledším (skôr hnedastým) okom. Mimo sezóny sú si podobnejší — odlišuje ich najmä farba oka.

6

Prevažne zrnožravec, v hniezdení aj hmyz — druh sa živí najmä semenami tráv a obilninami, dopĺňa ich o ovocie, nektár a kvety, no počas hniezdenia prijíma aj hmyz (termity, chrobáky a ich larvy, húsenice), ktorý je dôležitým zdrojom bielkovín pri odchove mláďat.

7

Prispôsobivý a hojný druh — pletiarka škrabošková je v južnej Afrike jedným z najbežnejších a najprispôsobivejších snovačov; obýva savany, buš, polia a okolie vôd, ale dobre sa jej darí aj v mestských záhradách, parkoch a sadoch, kde si stavia hniezda priamo na stromoch v ľudských sídlach.

8

Citlivá na chlad — africký teplomilný druh — napriek prispôsobivosti v prírode neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan (ideálne teplo nad ~15–20 °C); čerstvo dovezené a nedostatočne aklimatizované vtáky sú obzvlášť citlivé a pri podchladení rýchlo chradnú.

9

Veľký rod snovačov — patrí do rodu Ploceus, ktorý zahŕňa desiatky druhov afrických a ázijských snovačov; pletiarka škrabošková býva niekedy zamieňaná s príbuznou pletiarkou dedinskou (Ploceus cucullatus) alebo s menšou pletiarkou maskovou malou (Ploceus intermedius).

10

Bežná v prírode, vďačná v chove — v prírode je pletiarka najmenej ohrozená (IUCN LC) s veľkým areálom a stabilnou populáciou a nie je v CITES; v chove je relatívne nenáročným a vďačným voliérovým druhom, ktorý odmení chovateľa jedinečným pletením hniezd a polygýnnym tokom.

Taxonomická klasifikácia

species Pletiarka škrabošková (Ploceus velatus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Ploceidae (pletiarovité / snovačovité)
Rod Ploceus Cuvier, 1816
Druh Ploceus velatus Vieillot, 1819
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — africký druh chovaný v zajatí ako voliérový snovač
Poddruhy Rozlišuje sa niekoľko poddruhov rozšírených naprieč južnou a juhovýchodnou Afrikou (od Angoly, Zambie a južnej Tanzánie po Juhoafrickú republiku a Namíbiu), ktoré sa líšia najmä sýtosťou žltej, rozsahom čiernej škrabošky a celkovou veľkosťou. Druh patrí do rodu Ploceus — to je veľký rod afrických a ázijských snovačov (pletiarov), ktoré sú preslávené majstrovským pletením visiacich hniezd z tráv a steboliek. Pletiarka škrabošková býva niekedy zamieňaná s príbuznou pletiarkou dedinskou (Ploceus cucullatus, village weaver) či s menšou pletiarkou maskovou malou (Ploceus intermedius, lesser masked weaver); spoľahlivým znakom je u hniezdneho samca tvar a rozsah čiernej škrabošky a červené oko. Pletiare sú zaujímavé svojím polygýnnym správaním — jeden samec dokáže počas sezóny upliesť aj vyše dvadsať hniezd a obhajovať si malú „kolóniu" s viacerými samicami.

? Často kladené otázky

Skôr pre mierne pokročilého chovateľa, no v porovnaní s náročnými hmyzožravými astrildmi je to relatívne vďačný a dobre chovateľný snovač. Hlavné nároky sú: (1) priestor — pre aktivitu a pletenie hniezd potrebuje priestrannú, husto zarastenú voliéru s materiálom na pletenie, nie malú klietku; (2) teritorialita samca v hniezdení — pri viacerých samcoch hrozia potýčky, preto sa odporúča jeden pár alebo malý harém (jeden samec + viac samíc) na voliéru; (3) citlivosť na chlad — neznáša mráz ani prievan (ideálne teplo nad ~15–20 °C). Strava je naopak nenáročná (prevažne zrnožravá). Pre úplného začiatočníka sú jednoduchšie zebrička alebo bengalka, no pletiarka je atraktívnou a relatívne nenáročnou voľbou pre chovateľa, ktorý dokáže poskytnúť priestor, teplo a materiál na pletenie — odmenou je fascinujúce pozorovanie pletenia hniezd.

Pletiarka škrabošková je polygýnny druh — jeden samec sa pári s viacerými samicami. Samec sám uplete zo steboliek tráv viac obličkovitých visiacich hniezd so vchodom dole, visí pod nimi, trepoce krídlami a hlasno švitorí, aby prilákal samice. Samica si vyberá podľa kvality hniezda — ak ju hniezdo nezaujme, samec ho často rozoberie a postaví nanovo, takže za jednu sezónu ich dokáže upliesť aj vyše dvadsať. Úspešný samec tak obhajuje malú „kolóniu" s viacerými samicami. O znášku a mláďatá sa potom stará prevažne samica. V chove to znamená, že vyhovuje jeden samec s viacerými samicami (harém) a hlavne dostatok čerstvého materiálu na pletenie.

V hniezdnej sezóne sa pohlavia rozlíšia ľahko: (1) Hniezdny samec je jasne žltý s nezameniteľnou čiernou „škraboškou" (čierne čelo, tvár a hrdlo), červeným okom a zelenkastým chrbtom; (2) Samica je celkovo matne olivovo-žltkastá so škvrnitým chrbtom, bledším zobákom a bledším, skôr hnedastým okom. Mimo sezóny je to ťažšie — samec prepelichá do eklipsného šatu podobného samici, no ponecháva si červené oko, kým samica máva oko bledé až hnedasté. To je spoľahlivý rozlišovací znak aj mimo hniezdenia. Mladé vtáky pripomínajú samicu a pestrý šat samce získavajú postupne s dospelosťou.

Pletiarka škrabošková je družný a polygýnny druh, preto vyhovuje jeden pár alebo malý harém (jeden samec + viac samíc) na priestrannú voliéru. Viac samcov v jednej voliére počas hniezdenia nie je vhodné — samec je v sezóne teritoriálny a hrozia potýčky, stres a poranenia. Mimo hniezdenia (a v dostatočne veľkej, husto zarastenej voliére) ju možno kombinovať s pokojnými, inak sfarbenými druhmi, no počas hniezdenia treba teritoriálneho samca sledovať a nemiešať viac snovačov rovnakej veľkosti. Pre úspešné hniezdenie je teda potrebné počítať s priestrannou voliérou, dostatkom úkrytov a hlavne materiálom na pletenie hniezd.

Hniezdenie je u pletiarky jedinečné: samec sám uplete zo steboliek tráv viac obličkovitých visiacich hniezd a láka k nim samice. Samica si vybrané hniezdo vystelie a znáša zvyčajne 2–4 vajcia (bledomodré až zelenkasté s hnedým bodkovaním). O inkubáciu (~12–14 dní) a kŕmenie mláďat sa stará prevažne samica — samec si medzitým môže obhajovať hniezda a lákať ďalšie samice (je polygýnny). Mláďatá vyletujú približne v 16.–20. dni a samica ich ešte 1–2 týždne dokrmuje. Kľúčom k úspechu je pokoj, teplo, dostatok materiálu na pletenie a v hniezdení dostatok bielkovinovej/živej potravy (hmyz) na odchov mláďat, popri kvalitnej zrnovej zmesi, klíčkoch a mäkkom krmive.

Mnohé snovače vrátane pletiarky škraboškovej menia sfarbenie podľa sezóny. V hniezdnom (svadobnom) šate je samec jasne žltý s čiernou škraboškou, aby zaujal samice a obhájil teritórium. Po hniezdení však prepelichá do tzv. eklipsného (prostého) šatu — stane sa matne olivovo-žltkastým, podobným samici (so škvrnitým chrbtom a bledším zobákom). Tento sezónny preperov je úplne prirodzený a šetrí vtákovi energiu mimo sezóny, keď výrazné sfarbenie nepotrebuje. Spoľahlivým znakom samca aj v eklipse zostáva červené oko. Pre chovateľa to znamená, že pestrého žltého samca s čiernou škraboškou uvidí iba v hniezdnej sezóne — mimo nej sú si samec a samica podobní.

Pletiarka škrabošková je africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — čerstvo dovezené a nedostatočne aklimatizované vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé a pri podchladení rýchlo chradnú. Vyhovuje jej teplo (ideálne nad ~15–20 °C) a priestranná, husto zarastená voliéra s vyššími trávami, kríkmi, vetvičkami a hlavne materiálom na pletenie hniezd, ktorá pripomína africkú savanu. Vo vonkajšej voliére ju možno chovať v teplej časti roka, no na chladné obdobie potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt. Dôležitý je aj dôraz na hygienu — pri chove na prirodzenom substráte hrozia črevné parazity a plesne (aspergilóza), preto pravidelne čisti substrát, meň vodu a nikdy nepodávaj plesnivé krmivo.

ZDROJ: IOC World Bird List (Ploceus velatus, southern masked weaver), IUCN Red List (Ploceus velatus — Least Concern, BirdLife International), BirdLife DataZone (factsheet Southern Masked Weaver, EOO ~5 670

 Video — Pletiarka škrabošková

Pletiarka škrabošková (Ploceus velatus) — video o speve a chove

Pletiarka škrabošková (Ploceus velatus) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Česky:   Snovač žlutý (snovač škraboškový), Anglicky:   Southern masked weaver (African masked weaver), Nemecky:   Maskenweber, Francúzsky:   Tisserin à tête rousse / Tisserin velouté, Poľsky:   Wikłacz maskowy, Maďarsky:   Álarcos szövőmadár, Latinsky:   Ploceus velatus (Vieillot, 1819)