Ploceidae (pletiarovité / snovačovité)
Pletiarka škrabošková patrí medzi stredne hlasné snovače — najnápadnejší je hniezdny samec v sezóne. Pri pletení hniezd a tokovaní visí samec hlavou dole pod vchodom hniezda, trepoce krídlami a vydáva charakteristický švitorivý, vrčivo-sykavý a chrčivý spev, ktorý znie miestami až ako „šuštanie", cvrlikanie či tlmené vŕzganie a slúži na prilákanie samíc a obhajobu teritória. V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú krátke kontaktné volania a ostrejšie „črr", ktorými udržiavajú kontakt a varujú. Mimo hniezdenia a v eklipsnom šate je druh výrazne tichší. Hlas je živý, ale nie prenikavo škrekľavý ako u väčších exotov — v sezóne ho však počuť. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa základ spevu učia od dospelých.
Najfascinujúcejšia fáza: samec sám uplete z čerstvých tráv a steboliek viac obličkovitých visiacich hniezd so vchodom dole, visí pod nimi, trepoce krídlami a hlasno švitorí, aby prilákal samice. Druh je polygýnny — jeden samec láka k svojim hniezdam viac samíc a obhajuje malú „kolóniu". Samica si vyberá podľa kvality hniezda (nekvalitné hniezdo môže rozobrať). Podnetom je dlhší deň, teplo (~20–25 °C) a dostatok materiálu na pletenie; samec je v tomto období výrazne teritoriálny.
Samica si vybrané hniezdo vystelie jemnejším materiálom a znáša zvyčajne 2–4 vajcia (bledomodré až zelenkasté s hnedým bodkovaním), spravidla po jednom denne. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný (prevencia zadržania vajca), najmä preto, že polygýnne samice môžu znášať opakovane. Hniezdo si stavia samec, no o znášku sa stará prevažne samica.
Na vajciach sedí prevažne samica (samec si medzitým môže obhajovať hniezda a lákať ďalšie samice). Inkubácia trvá približne 12–14 dní. V tomto období je dôležitý pokoj — pri opakovanom vyrušovaní môže samica znášku opustiť. Voliéru a hniezdo zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo (vrátane bielkovinovej/živej potravy) a vodu a udržuj stabilné, teplé a tiché prostredie.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov; kŕmi ich prevažne samica. V tomto období je dôležitá bielkovinová a živá potrava (termity, drobné chrobáky a ich larvy, húsenice, pinkie, múčne červy) — hmyz je hlavným zdrojom bielkovín na rast mláďat, popri klíčkoch a mäkkom krmive. Zabezpeč pokoj, teplo a dostatok kvalitnej potravy.
Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 16.–20. dni, no ešte 1–2 týždne ich (najmä samica) dokrmuje, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matne sfarbené a pripomínajú samicu — chýba im čierna škraboška a žltý svadobný šat; plné sfarbenie samce získavajú postupne (čiernu škrabošku a žiarivú žltú nadobudnú až s pohlavnou dospelosťou a v hniezdnom šate). V tomto čase neobmedzuj kvalitné krmivo vrátane bielkovinovej/živej potravy.
Mladé sa úplne osamostatnia približne 4–6 týždňov po vyliahnutí a vtedy ich možno oddeliť, aby sa predišlo konfliktom (samec môže byť voči odrastenejším mladým samcom teritoriálny). Pohlavnú dospelosť dosahujú približne v jednom roku; mladé samce spočiatku pripomínajú samicu a pestrý hniezdny šat s čiernou škraboškou nadobúdajú postupne. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva približne 10–14 rokov.
Pletiarka škrabošková nie je vták „na ruku" a patrí medzi čulé a ostražité snovače — cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju silno stresuje), ale dopriať jej pokoj a dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostala čo najpokojnejšia. Na opatrovateľa si zvyká postupne a v hniezdnom období býva samec výrazne teritoriálny voči iným vtákom pri svojich hniezdach. Postup získania pokoja: (1) po prevoze nechaj vtáky v pokoji dlhšie aklimatizovať v husto zarastenej voliére; (2) pri voliére sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú pochúťku (metlička prosa, mäkké ovocie, v sezóne živá potrava) podávaj nenápadne — vták si tak spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným; (4) nikdy ich nenaháňaj a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne. Najviac sa darí v priestrannej, husto zarastenej voliére s dostatkom úkrytov a materiálu na pletenie, kde môže samec nerušene pliesť hniezda a tokovať. Ochočovanie „na ruku" pri tomto druhu nemá zmysel — je to vták na pozorovanie.
Po prevoze nechaj vtáky dlhšie (1–3 týždne) v pokoji aklimatizovať v priestrannej, husto zarastenej voliére s úkrytmi — nehýb voliérou, nechytaj ich, len dopĺňaj krmivo a vodu
Pri voliére sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — pletiarka je čulá a ostražitá, náhle pohyby a hluk ju plašia
Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú pochúťku (metlička prosa, mäkké ovocie, v hniezdení živá potrava) podávaj nenápadne — najsilnejší nástroj získania dôvery
Nikdy vtáky nenaháňaj — chytaj ich len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu
Chovaj jeden pár alebo malý harém (jeden samec + viac samíc) na voliéru — viac samcov počas hniezdenia vedie k teritoriálnym potýčkam
Zabezpeč dostatok úkrytov, hustej vegetácie a hlavne čerstvého materiálu na pletenie — spokojný, zamestnaný samec je pokojnejší a menej stresovaný
Na hniezdenie ponúkni dostatok pružných steboliek tráv a vetvičky/kríky na uchytenie hniezd; v hniezdnej sezóne samca pri pletení zbytočne NErušíš
Nečakaj krotkosť „na ruku" — pletiarka škrabošková zostáva celoživotne čulá a ostražitá; je to vták na pozorovanie, nie na maznanie
Pletiarka škrabošková je menej bežná než základné voliérové druhy (zebrička, bengalka), no medzi chovateľmi afrických snovačov a zrnožravcov v SR aj ČR sa dá zohnať. Nie je vzácna v zmysle ochrany — nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 20–45 €, pár (samec + samica) zvyčajne 40–90 €; cena kolíše podľa veku, kondície, pôvodu, ročného obdobia (mimo sezóny je samec v matnom eklipsnom šate, čo môže ovplyvniť dopyt) a toho, či ide o voliérovo odchované, krúžkované jedince. Náklady na chov sú dané najmä priestrannou, husto zarastenou voliérou a kvalitnou zrnovou zmesou, ktorú v hniezdení dopĺňa živá potrava a materiál na pletenie. Keďže ide o polygýnny, družný druh, oplatí sa počítať s kúpou aspoň jedného páru, lepšie malého harému (jeden samec + viac samíc). Pre dostupnosť i úspešný odchov sú kľúčové chovne overené jedince od skúseného chovateľa.
| Pletiarka škrabošková | Pletiarka dedinská (Ploceus cucullatus) | Vdovka ohnivá / pletiar ohnivý (Euplectes orix) | Pletiar červenozobý / quelea (Quelea quelea) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~11–14,5 cm | ~15–17 cm | ~13–15 cm | ~11–13 cm |
| Váha | ~24–42 g | ~30–45 g | ~19–26 g | ~15–26 g |
| Dožitie | ~10–14 r | ~10–14 r | ~6–10 r | ~2–3 r (až ~10 v zajatí) |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES |
| Povaha | Hniezdny samec: žltý s čiernou škraboškou (čelo/tvár/hrdlo), červené oko, zelenkastý chrbát; samica a eklipsný samec matne olivovo-žltkasté | Väčší snovač; hniezdny samec žltý s čiernou hlavou/maskou a červeným okom, škvrnitý chrbát; samica olivovo-žltkastá | Hniezdny samec ohnivo červeno-čierny (sfukovaný „loptičkový" tok), samica a eklipsný samec hnedo prúžkované ako vrabec | Drobný snovač s červeným zobákom; hniezdny samec s premenlivou čiernou maskou a ružovkastým nádychom, samica nenápadná |
| Areál | Južná Afrika — efektný a vďačný voliérový snovač, majster pletenia hniezd, polygýnny a v hniezdení teritoriálny | Subsaharská Afrika — väčší a hlučnejší kolóniový snovač, tiež majster pletenia, bežný aj v zajatí | Subsaharská Afrika — príbuzný snovač s nápadným červeným svadobným šatom a výrazným eklipsom, polygýnny | Subsaharská Afrika — najpočetnejší voľne žijúci vták sveta, kŕdľový a kolóniový, semenožravý poľnohospodársky škodca |
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, nechutenstvo, triaška
Ide o africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan; čerstvo dovezené alebo nedostatočne aklimatizované vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. Pri podchladení rýchlo chradne a je náchylná na nasadajúce bakteriálne respiračné infekcie. Prevencia: teplo (ideálne nad ~15–20 °C), suché bezprievanové prostredie, vo vonkajšej voliére na chladnú časť roka vykurovaný úkryt. Pri príznakoch zabezpeč teplo a vyhľadaj veterinára.
Príznaky: Samica sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo nevhodnom veku samice. Keďže je druh polygýnny a samica môže znášať opakovane, je trvalý prísun vápnika nevyhnutný. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a hniezdenie len so samicami v dobrej kondícii.
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty a pri silnej infekcii ich úplne upchajú; drobné zrnožravce a snovače sú citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a dobré vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Príznaky: Riedky až krvavý trus, chudnutie napriek žraniu, naježené perie, apatia
Pri voliérovom chove na prirodzenom substráte hrozia črevné parazity (helminty, prvoky) a kokcidióza, najmä pri vtákoch hľadajúcich potravu na zemi. Odporúča sa pravidelná kontrola trusu a odčervovanie (orientačne ~každé 3 mesiace). Diagnostika vyšetrením trusu, liečba od aviárneho veterinára. Prevencia: suché čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov a pravidelné parazitologické kontroly.
Príznaky: Nadmerné priberanie, znížená pohyblivosť a kondícia, znížená plodnosť, malátnosť
Pri nadbytku tučného a bielkovinového krmiva (živá potrava, vaječná zmes, olejnaté semená) mimo hniezdenia a pri nedostatku priestoru na lietanie hrozí obezita a stukovatenie pečene. Obézne vtáky horšie hniezdia a žijú kratšie. Prevencia: priestranná voliéra s možnosťou lietania, vyvážená zrnová zmes, obmedzenie tučného krmiva mimo hniezdneho obdobia a dostatok pohybu.
Príznaky: Sťažené, namáhavé dýchanie, dýchavičnosť, chudnutie, malátnosť, zmena hlasu
Plesňové ochorenie dýchacích ciest spôsobené spórami plesní (Aspergillus) z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky a zlého vetrania. Drobné vtáky sú citlivé a liečba je zdĺhavá. Prevencia: výhradne čisté, suché a kvalitné krmivo (žiadne plesnivé či navlhnuté semená), suchá podstielka, dobré vetranie bez prievanu a pravidelné čistenie voliéry. Pri príznakoch vyhľadaj aviárneho veterinára.
Majster pletenia hniezd — pletiarka škrabošková patrí medzi snovače (pletiare), ktoré sú preslávené tým, že samec sám uplete zo steboliek tráv obličkovité, zhora zavesené hniezdo so vchodom dole. Jeden samec dokáže za jednu sezónu upliesť aj vyše dvadsať hniezd — nekvalitné hniezda, ktoré samice odmietnu, často rozoberie a postaví nanovo.
Čierna „škraboška" hniezdneho samca — v hniezdnom šate je samec jasne žltý s nezameniteľnou čiernou maskou (škraboškou) cez čelo, tvár a hrdlo, červeným okom a zelenkastým chrbtom — práve podľa tejto čiernej masky dostal druh svoje meno.
Eklipsa — samec pestrý len v sezóne — po hniezdení samec prepelichá do matného „prostého" (eklipsného) šatu podobného samici (matne olivovo-žltkastý so škvrnitým chrbtom), ponecháva si však červené oko. Pre chovateľa je to dôležité: pestrého žltého samca s čiernou škraboškou vidieť iba v hniezdnej sezóne.
Polygýnia — harém samíc — pletiarka je polygýnna: jeden samec si upletie viac hniezd a láka k nim viac samíc (v prírode aj viac než desať za sezónu), obhajuje malú „kolóniu" a o znášku a mláďatá sa potom stará prevažne samica.
Pohlavný dimorfizmus — pohlavia sa v hniezdnej sezóne ľahko rozlíšia: samec je žltý s čiernou škraboškou a červeným okom, samica je matne olivovo-žltkastá s bledším (skôr hnedastým) okom. Mimo sezóny sú si podobnejší — odlišuje ich najmä farba oka.
Prevažne zrnožravec, v hniezdení aj hmyz — druh sa živí najmä semenami tráv a obilninami, dopĺňa ich o ovocie, nektár a kvety, no počas hniezdenia prijíma aj hmyz (termity, chrobáky a ich larvy, húsenice), ktorý je dôležitým zdrojom bielkovín pri odchove mláďat.
Prispôsobivý a hojný druh — pletiarka škrabošková je v južnej Afrike jedným z najbežnejších a najprispôsobivejších snovačov; obýva savany, buš, polia a okolie vôd, ale dobre sa jej darí aj v mestských záhradách, parkoch a sadoch, kde si stavia hniezda priamo na stromoch v ľudských sídlach.
Citlivá na chlad — africký teplomilný druh — napriek prispôsobivosti v prírode neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan (ideálne teplo nad ~15–20 °C); čerstvo dovezené a nedostatočne aklimatizované vtáky sú obzvlášť citlivé a pri podchladení rýchlo chradnú.
Veľký rod snovačov — patrí do rodu Ploceus, ktorý zahŕňa desiatky druhov afrických a ázijských snovačov; pletiarka škrabošková býva niekedy zamieňaná s príbuznou pletiarkou dedinskou (Ploceus cucullatus) alebo s menšou pletiarkou maskovou malou (Ploceus intermedius).
Bežná v prírode, vďačná v chove — v prírode je pletiarka najmenej ohrozená (IUCN LC) s veľkým areálom a stabilnou populáciou a nie je v CITES; v chove je relatívne nenáročným a vďačným voliérovým druhom, ktorý odmení chovateľa jedinečným pletením hniezd a polygýnnym tokom.
Skôr pre mierne pokročilého chovateľa, no v porovnaní s náročnými hmyzožravými astrildmi je to relatívne vďačný a dobre chovateľný snovač. Hlavné nároky sú: (1) priestor — pre aktivitu a pletenie hniezd potrebuje priestrannú, husto zarastenú voliéru s materiálom na pletenie, nie malú klietku; (2) teritorialita samca v hniezdení — pri viacerých samcoch hrozia potýčky, preto sa odporúča jeden pár alebo malý harém (jeden samec + viac samíc) na voliéru; (3) citlivosť na chlad — neznáša mráz ani prievan (ideálne teplo nad ~15–20 °C). Strava je naopak nenáročná (prevažne zrnožravá). Pre úplného začiatočníka sú jednoduchšie zebrička alebo bengalka, no pletiarka je atraktívnou a relatívne nenáročnou voľbou pre chovateľa, ktorý dokáže poskytnúť priestor, teplo a materiál na pletenie — odmenou je fascinujúce pozorovanie pletenia hniezd.
Pletiarka škrabošková je polygýnny druh — jeden samec sa pári s viacerými samicami. Samec sám uplete zo steboliek tráv viac obličkovitých visiacich hniezd so vchodom dole, visí pod nimi, trepoce krídlami a hlasno švitorí, aby prilákal samice. Samica si vyberá podľa kvality hniezda — ak ju hniezdo nezaujme, samec ho často rozoberie a postaví nanovo, takže za jednu sezónu ich dokáže upliesť aj vyše dvadsať. Úspešný samec tak obhajuje malú „kolóniu" s viacerými samicami. O znášku a mláďatá sa potom stará prevažne samica. V chove to znamená, že vyhovuje jeden samec s viacerými samicami (harém) a hlavne dostatok čerstvého materiálu na pletenie.
V hniezdnej sezóne sa pohlavia rozlíšia ľahko: (1) Hniezdny samec je jasne žltý s nezameniteľnou čiernou „škraboškou" (čierne čelo, tvár a hrdlo), červeným okom a zelenkastým chrbtom; (2) Samica je celkovo matne olivovo-žltkastá so škvrnitým chrbtom, bledším zobákom a bledším, skôr hnedastým okom. Mimo sezóny je to ťažšie — samec prepelichá do eklipsného šatu podobného samici, no ponecháva si červené oko, kým samica máva oko bledé až hnedasté. To je spoľahlivý rozlišovací znak aj mimo hniezdenia. Mladé vtáky pripomínajú samicu a pestrý šat samce získavajú postupne s dospelosťou.
Pletiarka škrabošková je družný a polygýnny druh, preto vyhovuje jeden pár alebo malý harém (jeden samec + viac samíc) na priestrannú voliéru. Viac samcov v jednej voliére počas hniezdenia nie je vhodné — samec je v sezóne teritoriálny a hrozia potýčky, stres a poranenia. Mimo hniezdenia (a v dostatočne veľkej, husto zarastenej voliére) ju možno kombinovať s pokojnými, inak sfarbenými druhmi, no počas hniezdenia treba teritoriálneho samca sledovať a nemiešať viac snovačov rovnakej veľkosti. Pre úspešné hniezdenie je teda potrebné počítať s priestrannou voliérou, dostatkom úkrytov a hlavne materiálom na pletenie hniezd.
Hniezdenie je u pletiarky jedinečné: samec sám uplete zo steboliek tráv viac obličkovitých visiacich hniezd a láka k nim samice. Samica si vybrané hniezdo vystelie a znáša zvyčajne 2–4 vajcia (bledomodré až zelenkasté s hnedým bodkovaním). O inkubáciu (~12–14 dní) a kŕmenie mláďat sa stará prevažne samica — samec si medzitým môže obhajovať hniezda a lákať ďalšie samice (je polygýnny). Mláďatá vyletujú približne v 16.–20. dni a samica ich ešte 1–2 týždne dokrmuje. Kľúčom k úspechu je pokoj, teplo, dostatok materiálu na pletenie a v hniezdení dostatok bielkovinovej/živej potravy (hmyz) na odchov mláďat, popri kvalitnej zrnovej zmesi, klíčkoch a mäkkom krmive.
Mnohé snovače vrátane pletiarky škraboškovej menia sfarbenie podľa sezóny. V hniezdnom (svadobnom) šate je samec jasne žltý s čiernou škraboškou, aby zaujal samice a obhájil teritórium. Po hniezdení však prepelichá do tzv. eklipsného (prostého) šatu — stane sa matne olivovo-žltkastým, podobným samici (so škvrnitým chrbtom a bledším zobákom). Tento sezónny preperov je úplne prirodzený a šetrí vtákovi energiu mimo sezóny, keď výrazné sfarbenie nepotrebuje. Spoľahlivým znakom samca aj v eklipse zostáva červené oko. Pre chovateľa to znamená, že pestrého žltého samca s čiernou škraboškou uvidí iba v hniezdnej sezóne — mimo nej sú si samec a samica podobní.
Pletiarka škrabošková je africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — čerstvo dovezené a nedostatočne aklimatizované vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé a pri podchladení rýchlo chradnú. Vyhovuje jej teplo (ideálne nad ~15–20 °C) a priestranná, husto zarastená voliéra s vyššími trávami, kríkmi, vetvičkami a hlavne materiálom na pletenie hniezd, ktorá pripomína africkú savanu. Vo vonkajšej voliére ju možno chovať v teplej časti roka, no na chladné obdobie potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt. Dôležitý je aj dôraz na hygienu — pri chove na prirodzenom substráte hrozia črevné parazity a plesne (aspergilóza), preto pravidelne čisti substrát, meň vodu a nikdy nepodávaj plesnivé krmivo.