Pletiarka ohnivá

Pletiarka ohnivá má sezónny hniezdny šat. Samec je nápadne sýtočervený s čiernou maskou iba počas hniezdnej sezóny (jar–leto), keď tokuje a láka samice. Mimo sezóny prepelichá do takzvanej eklipsy a stane sa z neho nenápadný hnedo-prúžkovaný vták na nerozoznanie od samice. Je to úplne prirodzené a zdravé — nejde o chorobu ani zlú kondíciu. Pre kupujúceho je dôležité s tým počítať: ak kúpite „ohnivého" samca v sezóne, väčšiu časť roka bude vyzerať „obyčajne", a naopak mimo sezóny sa samec a samica podľa sfarbenia ťažko rozlišujú — vtedy je spoľahlivé len potvrdenie od chovateľa, ktorý vtáky pozná.

Je to otužilý a žravý druh, ktorý sa dá zvládnuť aj ako jeden z prvých voliérových pletiarov, ak chovateľ splní jeho hlavnú podmienku — priestrannú, husto zarastenú voliéru (tŕstie, vysoké trávy). V malej klietke sa mu nedarí: nehniezdi a priberá (druh je náchylný na obezitu). Pre úspešné hniezdenie je už potrebná istá skúsenosť — treba zvládnuť polygýnny chov (jeden samec s viacerými samicami), zabezpečiť hniezdny materiál a živú potravu na odchov a počítať s teritoriálnym samcom. Pre úplného začiatočníka, ktorý chce nenáročného vtáka do menšej klietky, sú jednoduchšie zebrička alebo bengalka; pletiarka je vďačnou voľbou pre toho, kto má priestor a chce pozorovať efektný tok a pletenie hniezd.

Pletiarka ohnivá je polygýnna — v prírode sa jeden samec pári s viacerými samicami. V chove sa preto osvedčí skôr jeden samec s niekoľkými samicami než samotný pár, čo zodpovedá prirodzenému správaniu a zvyšuje šancu na odchov. Viac dospelých tokajúcich samcov v jednej voliére však nie je vhodné — samce sú v hniezdnom období teritoriálne a bijú sa. Vo veľkej, husto zarastenej voliére možno pletiarku mimo hniezdenia kombinovať aj s inými pokojnými, podobne veľkými a inak sfarbenými druhmi, no počas hniezdenia treba teritoriálnemu samcovi dopriať dostatok priestoru. Vždy je kľúčová veľkosť a zarastenosť voliéry — čím viac priestoru a úkrytov, tým pokojnejší chov.

Dospelá pletiarka ohnivá je prevažne zrnožravá — základom stravy je kvalitná zmes semien tráv a obilnín (proso žlté, červené a biele, mohár, lesknica kanárska) doplnená o klíčené a namočené semená, polozrelé metličky tráv a zelené krmivo (žabinec, púpava, špenát). Hmyz (živá potrava) je v jej jedálničku skôr doplnkom — kým nepríde odchov mláďat. Vtedy je živá potrava nevyhnutná: samica kŕmi mláďatá najmä drobnými larvami, pinkie, vaječnými kuklami, múčnymi červami a termitmi. Trvalo musí byť k dispozícii sépiová kosť a grit (vápnik). Pozor na obezitu — mimo hniezdenia tučné krmivo obmedz. Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak.

Hniezdenie pletiarky ohnivej je fascinujúce. Samec sa prefarbí do ohnivého šatu a v tŕstí alebo vysokej tráve si upletie niekoľko oválnych, bočným vchodom uzavretých hniezd, ktorými láka samice (polygýnia). Samica si vyberie hniezdo, znáša zvyčajne 2–4 modrasté vajcia a sama ich vysedí (inkubácia ~12–13 dní) a sama odchová mláďatá; samec sa stará len o obhajobu teritória. Mláďatá vyletujú približne v 14. dni a samica ich ešte 2–3 týždne dokrmuje. Pre úspech zabezpeč: (1) priestrannú voliéru s tŕstím a vysokými trávami a dostatok hniezdneho materiálu (dlhé stebla tráv, lyko, kokosové vlákno); (2) dostatok živej potravy na odchov; (3) pokoj a teplo; (4) trvalý prísun vápnika (prevencia zadržania vajca). Často sa osvedčí chovať jedného samca s viacerými samicami.

Najdôležitejšia je priestranná, husto zarastená voliéra (od ~150–200 cm dĺžky, čím väčšia, tým lepšie) s tŕstím, vysokými trávami, kríkmi a úkrytmi — práve takéto štruktúry samec potrebuje na pletenie hniezd a tok, a vták v nich nepriberá. Malá klietka mu dlhodobo nestačí. Pokiaľ ide o teplotu, ide o africký druh, ktorý znesie teplo (a rád sa kúpe či zmokne), no na zimu, prievan a vlhko je citlivejší — čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. Vo vonkajšej voliére ho možno chovať v teplej časti roka, no na chladné obdobie potrebuje suchý, bezprievanový a temperovaný úkryt a ochranu pred mrazom. Dbaj aj na hygienu a suché prostredie (prevencia parazitov a aspergilózy).

Pletiarka ohnivá je stredne hlasná. Mimo hniezdenia je pomerne tichá — ozýva sa len cvrlikavými a štebotavými kontaktnými volaniami. V hniezdnom období však samec vydáva charakteristický bzučivý, sykavý „čmeliakový" tokový spev a bzučí pri tokových preletoch — nie je to prenikavý skrek ako pri papagájoch, ale je to pravidelný a počuteľný prejav. Hlas spravidla nepreniká cez steny a vtáky sú aktívne cez deň (v noci ticho), takže do bytu sa druh vo všeobecnosti hodí — treba však počítať s tým, že efektný tok samca sprevádza aj jeho hlas. Druh nenapodobňuje ľudskú reč; pozornosť pútajú skôr farby a správanie než hlasitosť.