Pletiarka dedinská (Ploceus cucullatus)

Ploceidae (snovačovité / pletiarovité)

Pletiarka dedinská

Ploceus cucullatus — výrazne sfarbený africký snovač, ktorý pletie visiace guľovité hniezda — hniezdny samec je žltý s čiernou maskou a škvrnitým chrbtom, koloniálny a hlučný druh do priestrannej voliéry

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozená, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — druh má veľký areál naprieč subsaharskou Afrikou a stabilnú, miestami rastúcu populáciu; vďaka väzbe na ľudské sídla a polia patrí miestami medzi hojné druhy. NIE je v CITES. V Afrike je významným škodcom obilnín. V chove je obľúbeným, no pre nároky na priestor a hlučnosť menej bežne chovaným voliérovým snovačom.
Dĺžka~15–17 cm (~34–45 g)
PôvodSubsaharská Afrika (savany, okolie sídiel)
PovahaSpoločenský, koloniálny, hlučný
StravaPrevažne semená + hmyz v sezóne
Dožitie~10–15 rokov
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

55% 16% 11% 8% STRAVA zloženie
Drobné semená tráv a obilniny — proso (žlté, červené, biele), mohár (Setaria), lesknica kanárska, drobné obilie — základ stravy 55%
Živá potrava — drobné larvy, múčne červy, pinkie, vaječné kukly, mravčie kukly (najmä v hniezdení a pelichaní) 16%
Klíčené a namočené semená — vyššia stráviteľnosť a obsah vitamínov, dôležité pri hniezdení 11%
Vaječná (vajcová) zmes a mäkké krmivo — zdroj bielkovín pri odchove mláďat 8%
Zelené krmivo, polozrelé metličky tráv a kúsky ovocia — žabinec, púpava, jablko 7%
Minerály — sépiová kosť (cuttlebone), grit, drvené lastúry, vápnik 3%

Odporúčané potraviny

  • Zmes pre exotické pinky / africké zrnožravce — proso žlté, červené a biele, mohár (Setaria), lesknica kanárska a drobné obilie — základná denná strava
  • Živá potrava — drobné larvy, múčne červy, pinkie (larvy bzučiviek), vaječné a mravčie kukly — dôležitá najmä počas hniezdenia a odchovu mláďat (snovače v sezóne ochotne lovia hmyz)
  • Klíčené a namočené semená — denne čerstvo, vysoko stráviteľné, dôležité v hniezdení a pelichaní
  • Vaječná (vajcová) zmes alebo mäkké vaječné krmivo — zdroj bielkovín pri odchove mláďat (varené vajce so suchárovou strúhankou)
  • Polozrelé (mliečne) metličky tráv a burín — semená v mliečnej zrelosti sú mimoriadne vyhľadávané, najmä v hniezdení
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná (žabinec), mladá púpava, špenát, vňať mrkvy (umyté, nepostriekané)
  • Metličky prosa (spray millet) a kúsky ovocia (jablko) — obľúbená pochúťka a obohatenie stravy
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit (drvený piesok/lastúry) — trvalý zdroj vápnika a minerálov, dôležité pre samice znášajúce vajcia
  • Hniezdny materiál — dlhé čerstvé i suché stebla trávy, listové pásiky, sisal, kokosové vlákno (samec ich potrebuje na pletenie hniezd)
  • Čerstvá pitná voda denne + možnosť kúpania v plytkej miske

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje (káva, čaj, kola) — jedovaté pre drobné vtáky
  • Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobného vtáka
  • Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo a metličky z ciest a polí — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Nadbytok tučného krmiva (živá potrava, vaječná zmes) mimo hniezdenia — vedie k obezite a problémom s pečeňou
Tip od odborníka Pletiarka dedinská (Ploceus cucullatus) je prevažne zrnožravý africký snovač — základom stravy je kvalitná zmes drobných semien tráv a drobného obilia (proso žlté, červené a biele, mohár, lesknica kanárska). V prírode je dokonca významným škodcom obilnín (ryža, kukurica, cirok), takže semená a zrno tvoria jadro jedálnička. Popri zrne však ochotne prijíma živú potravu — najmä v sezóne hniezdenia, keď ňou kŕmi mláďatá: drobné larvy, múčne červy, pinkie, vaječné a mravčie kukly. Stravu treba denne dopĺňať o klíčené a namočené semená (vitamíny, stráviteľnosť), zelené krmivo (žabinec, púpava, špenát), polozrelé metličky tráv, kúsky ovocia a vaječnú (vajcovú) zmes ako zdroj bielkovín v hniezdení. Trvalo musí byť k dispozícii sépiová kosť a grit (vápnik — prevencia zadržania vajca). Špecifická je potreba hniezdneho materiálu: samec potrebuje dlhé čerstvé i suché stebla trávy a listové pásiky, z ktorých si pletie hniezda — bez nich nemôže prejaviť svoje prirodzené správanie. Pozor na obezitu: mimo hniezdenia tučné krmivo obmedz a dopraj vtákovi priestor na lietanie. Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak — sú pre drobné vtáky jedovaté. Vodu meň denne a dopraj pinke plytkú misku na kúpanie.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.6
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pletiarka dedinská je hlučný a hlasovo nápadný druh — v prírode tvorí veľké, mimoriadne hlučné kolónie v dedinách, mestách a pri ľudských sídlach. Samec je najhlasnejší počas hniezdneho obdobia, keď pri stavbe hniezda a dvorení vydáva charakteristické vŕzgavé, drnčivé, „šušťavé" a švitorivé zvuky a krátke prenikavé volania. Celodenné kŕkanie, čvirikanie a vŕzganie kolónie je výrazne počuteľné a môže rušiť okolie. Hlas preniká cez steny citeľnejšie než pri tichších astrildoch, preto je druh vhodnejší do voliéry mimo obytných miestností. Žiadny melodický spev — ide skôr o spoločenské, ruchové prejavy.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pletiarka dedinská nie je maznavý vták „na ruku" — ako väčšina snovačov a drobných zrnožravcov je to vták výhradne na pozorovanie, nie na fyzický kontakt. Je ostražitá a aktívna, manipulácia ju silno stresuje. V hniezdnom období je samec navyše výrazne aktívny a teritoriálny pri svojich hniezdach. Najväčšiu radosť spraví v priestrannej, zarastenej voliére v kŕdli alebo malej kolónii, kde naplno prejaví svoje fascinujúce hniezdne (pletačské) správanie. Brať ju do ruky má zmysel len pri nevyhnutnom ošetrení či presune — nikdy nie ako „maznanie".
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny a čulý vták — celý deň poletuje, prehľadáva vegetáciu, zbiera semená a hmyz a najmä v sezóne neúnavne pletie hniezda (samec za pár dní upletie pevné visiace guľovité hniezdo a často ich postaví viac). Potrebuje veľa priestoru na lietanie a priestrannú voliéru s konármi, vyššími trávami a dostatkom hniezdneho materiálu. Je to vysoko spoločenský druh — v prírode žije v hlučných kolóniách a aj v chove sa cíti najlepšie v kŕdli/skupine. Vo voliére býva deštruktívny k vegetácii (oddeľuje a obhrýza trávu a listy na hniezda). Je to denný vták — aktívny cez deň, v noci odpočíva.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pletiarka dedinská nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — snovače nemajú schopnosť učiť sa hlasy ako papagáje. Samec má vrodené vŕzgavé, drnčivé a švitorivé prejavy, ktorými dvorí samiciam pri hniezde a komunikuje v kolónii; repertoár je vrodený a v zajatí sa nemení. Reč ani hvizd ju nenaučíte.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Pletiarka dedinská patrí medzi hlasovo nápadné a hlučnejšie voliérové druhy — v prírode tvorí veľké, mimoriadne hlučné kolónie pri ľudských sídlach. Jej prejav nie je melodický spev, ale skôr spoločenské, ruchové zvuky: samec vydáva charakteristické vŕzgavé, drnčivé, „šušťavé" a švitorivé tóny a krátke prenikavé volania, ktoré sú najintenzívnejšie počas hniezdenia, keď pri svojom visiacom hniezde trepoce krídlami a dvorí samiciam. V kolónii sa hlas zosilňuje a je počuteľný cez celý deň. Oba vtáky používajú aj kratšie kontaktné a varovné volania. Hlas preniká cez steny citeľnejšie než pri tichších astrildoch, preto je druh vhodnejší do priestrannej (ideálne vonkajšej) voliéry. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Pletiarka dedinská nenapodobňuje ľudskú reč, hvizd ani melódie — snovače túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov). Samec má vrodené vŕzgavé, drnčivé a švitorivé prejavy, ktorými dvorí pri hniezde a komunikuje v kolónii; repertoár sa v zajatí nemení a reč sa naučiť nedá.

Typické zvuky

  • Vŕzgavé a drnčivé „šušťavé" zvuky samca — charakteristický prejav pri stavbe hniezda a dvorení, keď visí pod hniezdom a trepoce krídlami
  • Švitorivé a čvirikavé tóny — bežná spoločenská komunikácia v kŕdli/kolónii, počuteľná cez celý deň
  • Krátke prenikavé volania a kŕkanie — pri vzrušení, prílete vtákov či v hlučnej kolónii
  • Kontaktné volania — krátke tóny, ktorými vtáky udržiavajú vzájomný kontakt v kŕdli
  • Ostrejšie varovné volania — pri vyrušení alebo pocítení nebezpečenstva
  • Žobravé pískanie mláďat — pri kŕmení rodičmi, utíchne po osamostatnení

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v chove (jar–leto) — pri dlhšom dni, teple ~20–25 °C a dostatku hniezdneho materiálu (dlhé stebla trávy, listové pásiky); samec vtedy oblečie pestrý svadobný šat
Tok — samec si upletie visiace guľovité hniezdo, zavesí sa pod ním, trepoce krídlami a hlasno spieva, aby prilákal samicu; je výrazne aktívny a hlučný
Inkubácia ~12–14 dní (sedí samica) + odchov mláďat (vyletujú ~17–21 dní, dokrmované ešte ~1–2 týždne); v období kŕmenia mláďat dôležitá živá potrava
Pokojové (mimohniezdne) obdobie — samec preperí do nenápadného eklipsného šatu podobného samici; kratší deň a chlad mimo sezóny, dopraj páru/kolónii oddych
Pelichanie najmä po hniezdnej sezóne (samec stráca pestrý svadobný šat) — zvýš príjem bielkovín a vápnika
Odčervovanie a hygiena — pri skupinovom chove na zemi sa odporúča pravidelná kontrola trusu a odčervenie (orientačne ~každé 3 mesiace)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná skôr pre pokročilejších chovateľov a majiteľov priestranných voliér — pletiarka dedinská nie je typický „izbový" vták pre úplných začiatočníkov. Náročná je najmä (1) nárokmi na priestor — ide o aktívny, spoločenský kolóniový druh, ktorý potrebuje veľkú voliéru a najlepšie kŕdeľ/skupinu; (2) hlučnosťou — v hniezdení je výrazne vokálna a do tichej obytnej miestnosti sa hodí menej; (3) deštruktívnosťou k vegetácii a potrebou hniezdneho materiálu — samec neustále pletie a obhrýza trávu a listy; (4) citlivosťou na chlad (neznáša mráz ani prievan). Pre úplného začiatočníka sú vhodnejšie zebrička alebo bengalka; pletiarka je odmenou pre chovateľa, ktorý dokáže poskytnúť priestrannú voliéru a chce pozorovať fascinujúce pletačské a koloniálne správanie afrického snovača.
Priestor Pre tento aktívny, spoločenský a koloniálny druh je nutná priestranná voliéra (ideálne od ~200 cm dĺžky, čím väčšia, tým lepšia), najlepšie vonkajšia s krytým vyhrievaným úkrytom; malá izbová klietka dlhodobo nestačí. Najlepšie sa cíti v kŕdli alebo malej kolónii (jeden samec s viacerými samicami, prípadne viac párov v dosť veľkej voliére). Drôtové rozstupy max. 10–12 mm. Vybav voliéru bidielkami a konármi rôznej hrúbky, vyššími trávami a kríkmi, plytkou miskou na kúpanie a najmä dostatkom hniezdneho materiálu (dlhé stebla trávy, listové pásiky, sisal). Počítaj s tým, že vták je deštruktívny k živej vegetácii a hlučný. Vyžaduje teplo (neznáša mráz ani prievan, ideálne nad ~18–20 °C), na zimu suchý vyhrievaný úkryt.
Deti v domácnosti Vhodná pre rodiny ako vták na pozorovanie — nie však ako prvý „izbový" vták pre úplných začiatočníkov a nie na maznanie. Pletiarka dedinská je nádherne sfarbená (hniezdny samec žltý s čiernou maskou a škvrnitým chrbtom) a deti zaujme najmä fascinujúcou stavbou pletených visiacich hniezd a živým, spoločenským správaním v kŕdli. Treba však počítať s tým, že ide o priestorovo náročný a hlučnejší druh do voliéry, nie do detskej izby. Dôležité pravidlá pre deti: (1) vták nie je na chytanie a maznanie — manipulácia ho stresuje, deti ho majú pozorovať a kŕmiť, nie naháňať; (2) pokoj a tichšie okolie — náhle pohyby a hluk vtáky plašia, najmä počas hniezdenia; (3) chová sa v kŕdli/kolónii, nie ako jeden vták „pre dieťa"; (4) po manipulácii s krmivom a voliérou umývanie rúk. Edukatívne témy: pletenie hniezd (ako samec „tká" hniezdo z trávy), koloniálny a polygýnny život snovačov v africkej dedine a savane a sezónna premena šatu samca (svadobný vs. eklipsný šat).
Hlučnosť Skôr nie — patrí medzi hlučnejšie voliérové druhy. Samec je najmä v hniezdnom období hlasný: vydáva vŕzgavé, drnčivé a švitorivé zvuky a krátke prenikavé volania, ktoré sú dobre počuteľné a v kolónii sa zosilňujú. Hlas preniká cez steny viac než pri tichších astrildoch, a vtáky sú vokálne aktívne cez celý deň. Do tichej obytnej miestnosti či do bytu so susedmi za stenou sa druh hodí menej — najlepšie sa cíti v priestrannej (najlepšie vonkajšej) voliére, kde hluk nikoho neruší. V noci je pokojný (aktívny cez deň).
Verdikt odborníka Pletiarka dedinská (Ploceus cucullatus) je asi 15–17 cm dlhý, výrazne sfarbený africký snovač (pletiar) z čeľade snovačovitých a patrí medzi klasické voliérové druhy okrasného vtáctva. Hniezdny samec je sýto žltý s čierno-žlto škvrnitým chrbtom a krídlami, čiernou maskou až hlavou (rozsah čiernej a gaštanovej farby sa líši podľa poddruhu — severné formy majú celú hlavu čiernu, najjužnejšie len čiernu tvár a hrdlo so žltým temenom), výrazným červeným okom a mohutným kužeľovým zobákom. Mimoriadne dôležitá je sezónna premena: samica a nehniezdny samec v eklipsnom (mimohniezdnom) šate sú nenápadné, olivovo-žltkasté a prúžkované — chovateľ tak môže byť mimo sezóny prekvapený, že z pestrého samca sa stane nenápadný vták podobný samici. Druh opísal Statius Müller (1776), v staršej literatúre sa uvádza aj pod menom rodu Textor (české chovateľské „textor černohlavý"); IOC uznáva približne 8 poddruhov naprieč subsaharskou Afrikou. V prírode obýva savany, kroviny, okraje vôd, polia a najmä okolie ľudských sídiel od Senegalu po Etiópiu a na juh po Juhoafrickú republiku; introdukovaný bol aj na Hispaniole a Mauríciu. Najfascinujúcejšou črtou je jeho koloniálny a polygýnny spôsob hniezdenia: druh je vysoko spoločenský a tvorí veľké hlučné kolónie s množstvom hniezd na jednom strome. Samec pletie z trávy a listových pásikov pevné, visiace guľovité hniezda so vstupom zospodu — jedno hniezdo upletie za pár dní a počas sezóny ich postaví viac, pričom sa pod nimi predvádza trepotaním krídel a hlasným prejavom, aby prilákal samice (jeden samec môže mať aj niekoľko partneriek vo viacerých hniezdach). V chove je to efektný kolóniový druh do priestranných voliér, ktorý sa neodporúča úplným začiatočníkom najmä pre nároky na priestor, hlučnosť a deštruktívnosť k vegetácii. Stravou je prevažne zrnožravý — základ tvoria semená tráv a drobné obilie (proso, mohár, lesknica), v Afrike je dokonca významným škodcom obilnín (ryža, kukurica, cirok), no v sezóne ochotne loví hmyz a mláďatá kŕmi živou potravou. Hniezdi v pletenom visiacom hniezde, samica znáša spravidla 2–4 (niekedy až 5) vajec, inkubuje sama približne 12–14 dní, mláďatá vyletujú približne v 17.–21. dni a krátko ešte sú dokrmované. Je to africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vyhovuje mu teplo (ideálne nad ~18–20 °C) a vo vonkajšej voliére potrebuje na zimu suchý vyhrievaný úkryt. Hlas je výrazný a hlučnejší — samec vydáva vŕzgavé, drnčivé a švitorivé zvuky, najmä pri hniezde; druh nenapodobňuje ľudskú reč a do tichej obytnej miestnosti sa hodí menej. Druh nie je v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; pri správnej starostlivosti sa dožíva približne 10–15 rokov (v zajatí výnimočne aj viac). Záver: pletiarka dedinská je nádherný, efektný a spoločenský africký snovač pre chovateľa s priestrannou voliérou, ktorý chce pozorovať jeden z najfascinujúcejších prejavov vtáčieho sveta — pletenie visiacich hniezd a koloniálny, polygýnny život; odmenou je živá, farebná kolónia, ktorá nikdy nenudí.

Prostredie a požiadavky

Klietka / voliéra
Priestranná voliéra (od ~200 cm dĺžky, čím väčšia, tým lepšie), ideálne vonkajšia s krytým vyhrievaným úkrytom; malá izbová klietka dlhodobo nestačí
Pletiarka dedinská je aktívny, spoločenský a koloniálny druh, ktorý potrebuje priestrannú voliéru s dostatkom miesta na lietanie a najlepšie kŕdeľ alebo malú kolóniu (jeden samec s viacerými samicami, prípadne viac párov v dosť veľkej voliére). Malá klietka jej dlhodobo nestačí — vedie k stresu a obezite. Rozstup drôtov max. 10–12 mm. Vybav voliéru bidielkami a konármi rôznej hrúbky, vyššími trávami a kríkmi, plytkou miskou na kúpanie, miskami na zrno, zeleň a živú potravu a najmä dostatkom hniezdneho materiálu (dlhé stebla trávy, listové pásiky, sisal). Počítaj s tým, že vták je deštruktívny k živej vegetácii (obhrýza a oddeľuje trávu/listy na hniezda) a hlučný. Voliéru umiestni do teplého a bezprievanového prostredia.
Spoločnosť
Vysoko spoločenský — chovať v kŕdli/kolónii (jeden samec s viacerými samicami); v hniezdení samec aktívny a teritoriálny pri hniezdach
Pletiarka dedinská je vysoko spoločenský, koloniálny druh — v prírode hniezdi v hlučných kolóniách s množstvom hniezd na jednom strome, a aj v chove sa cíti najlepšie v kŕdli alebo malej kolónii (samota mu nesvedčí). Druh je polygýnny: jeden samec si pletie viac hniezd a láka do nich viac samíc. V hniezdnom období je samec aktívny a môže byť útočný pri svojich hniezdach, preto je dôležitý dostatok priestoru a primeraný počet samíc. V dostatočne veľkej voliére sa dá kombinovať s inými pokojnými, podobne veľkými druhmi, no nikdy nechovaj kolóniu v preplnenej či malej voliére — hrozia potýčky, stres a poranenia.
Teplota
Teplo, ideálne nad ~18–20 °C; neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vonkajšia voliéra potrebuje na zimu suchý vyhrievaný úkryt
Pôvodom z teplej subsaharskej Afriky — znáša teplo, ale citlivá je na chlad, vlhko a prievan; čerstvo dovezené alebo neaklimatizované vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. V byte/voliére jej vyhovuje teplo nad ~18–20 °C. Vo vonkajšej voliére ju možno chovať v teplej časti roka, no na chladné obdobie potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt (mráz neznáša a pri podchladení rýchlo chradne). Vyhýbaj sa náhlym výkyvom teploty a umiestneniu voliéry do prievanu.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Pletené visiace guľovité hniezdo, ktoré si samec sám upletie; materiál — dlhé stebla trávy, listové pásiky, sisal, kokosové vlákno
Toto je najfascinujúcejšia črta druhu: samec si z dlhých stebiel trávy a listových pásikov sám pletie pevné, visiace guľovité hniezdo so vstupom zospodu — jedno hniezdo upletie za pár dní a počas sezóny ich postaví viac (polygýnia). Preto je kľúčové dodať dostatok hniezdneho materiálu (dlhé čerstvé i suché stebla trávy, listové pásiky, sisal, kokosové vlákno), prípadne vŕbové či palmové listy. Samec sa pod hotovým hniezdom predvádza trepotaním krídel a hlasným prejavom, aby prilákal samicu. Hniezda zavesí na konáre alebo do hustej vegetácie. Pri hniezde dopraj vtákom pokoj — zbytočné vyrušovanie znižuje úspešnosť odchovu.
Svetlo a denný režim
Pravidelný denný cyklus svetla a tmy; v hniezdení dlhší deň, mimo neho kratší deň a pokoj
Pletiarky sú aktívne cez deň a potrebujú pravidelný cyklus svetla a tmy a pokojné, tmavé nocovanie (8–10 h tmy). Dlhší deň, teplo a dostatok hniezdneho materiálu sú prirodzeným podnetom na hniezdenie a na oblečenie pestrého svadobného šatu samca; mimo sezóny dopraj kratší deň a pokoj, aby si vtáky oddýchli (samec vtedy preperí do nenápadného eklipsného šatu). Svetlé (nie však priamo prepekané) stanovište podporuje aktivitu a kondíciu. Vyhýbaj sa nočnému rušeniu a náhlemu rozsvecovaniu, ktoré vtáky plaší.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie; denná výmena vody, pravidelné čistenie voliéry a misiek (pri chove na zemi pozor na črevné parazity)
Pletiarka dedinská sa rada kúpe — ponúkni jej plytkú misku s čistou vodou (pomáha kondícii peria). Pitnú vodu meň denne, misky na krmivo a kúpanie pravidelne umývaj a voliéru čisti. Keďže pri chove na zemi a v skupine je druh náchylnejší na črevné parazity, je dôraz na hygienu a suché prostredie obzvlášť dôležitý — pravidelne čisti substrát a kontroluj trus. Suché, čisté a vetrané (no nie prievanové) prostredie je základom zdravia.

Rozmnožovací cyklus

Tok, stavba hniezda a dvorenie
Jar–leto (pri dlhšom dni, teple a dostatku hniezdneho materiálu)

Druh je koloniálny a polygýnny. Samec si z dlhých stebiel trávy a listových pásikov sám upletie pevné, visiace guľovité hniezdo (jedno za pár dní), zavesí sa pod ním a trepoce krídlami a hlasno spieva, aby prilákal samicu. Počas sezóny postaví viac hniezd a môže mať niekoľko partneriek (až päť hniezd s viacerými samicami). Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo a dostatok hniezdneho materiálu; vtedy samec oblečie pestrý svadobný šat.

Hniezdo a znáška
Znáška spravidla 2–4 (niekedy až 5) vajec

Po prijatí hniezda samicou znáša samica spravidla 2–4 (niekedy až 5) vajec, ktoré bývajú jednofarebné alebo jemne škvrnité. Pletiarky sú v prírode hostiteľmi hniezdneho parazitizmu a samice majú výbornú schopnosť rozoznať cudzie vajce vo vlastnom hniezde. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný (prevencia zadržania vajca). V chove sa hniezdi v kŕdli/kolónii v dostatočne priestrannej voliére.

Inkubácia
Približne 12–14 dní (sedí samica)

Na vajciach sedí spravidla samica sama; inkubácia trvá približne 12–14 dní. V tomto období je dôležitý pokoj — zbytočné vyrušovanie pri hniezde znižuje úspešnosť odchovu. Voliéru a hniezdo zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo (v sezóne aj živú potravu) a vodu a udržuj stabilné, teplé a pokojné prostredie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené rodičmi; v sezóne dôležitá živá potrava

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Kŕmené sú rodičmi, pričom pletiarka na odchov mláďat využíva živú potravu (drobné larvy, múčne červy, pinkie, kukly) popri zrnovej a vaječnej zmesi. Zabezpeč preto v hniezdnej sezóne dostatok živej potravy, pokoj a teplo. Pri nedostatku kvalitnej (najmä bielkovinnej) potravy klesá úspešnosť odchovu.

Vyletenie mláďat
Vyletujú ~17–21 dní, krátko ešte dokrmované

Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 17.–21. dni a ešte krátky čas (zhruba ~1–2 týždne) ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matne, olivovo-žltkasto sfarbené a pripomínajú samicu — chýba im výrazná čierna maska a kontrastný škvrnitý chrbát dospelého samca; plné svadobné sfarbenie samce získavajú postupne v ďalších sezónach. V tomto čase neobmedzuj kvalitné krmivo vrátane živej potravy.

Osamostatnenie a zaradenie do chovu
Samostatné ~4–6 týždňov; do chovu zvyčajne v ďalšej sezóne

Mladé sa osamostatnia približne 4–6 týždňov po vyliahnutí a vtedy ich možno oddeliť, ak je voliéra preplnená alebo ak je samec voči odrastenejším mláďatám útočný. Do chovu sa vtáky zvyčajne zaraďujú v nasledujúcej hniezdnej sezóne, keď sú v plnej kondícii a samce oblečú svadobný šat. Pri správnej starostlivosti je druh dlhoveký — dožíva sa ~10–15 rokov (v zajatí výnimočne aj výrazne viac).

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Privykanie na opatrovateľa a prostredie trvá týždne až mesiace; nejde však o „ochočenie na ruku" — cieľom je len získať pokoj, aby vták pri obsluhe a kŕmení nepanikáril. Pletiarka zostáva celý život ostražitá a v hniezdení je samec hlasný a aktívny pri svojich hniezdach.

Pletiarka dedinská nie je vták „na ruku" a patrí medzi ostražitejšie, čulé voliérové druhy — cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju silno stresuje), ale dopriať jej pokoj a dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostala čo najpokojnejšia. Na opatrovateľa si zvyká pomalšie a je vysoko spoločenská — najlepšie sa cíti v kŕdli alebo malej kolónii v priestrannej voliére, nie sama. V hniezdnom období je samec hlasný a aktívny pri svojich pletených hniezdach. Postup získania pokoja: (1) po prevoze nechaj vtáky dlhšie aklimatizovať vo voliére; (2) pri voliére sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú živú potravu i metličku prosa podávaj nenápadne — vták si tak spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ho nenaháňaj a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne. Najviac sa mu darí v kŕdli v priestrannej, zarastenej voliére s dostatkom hniezdneho materiálu, kde môže nerušene pliesť hniezda. Ochočovanie „na ruku" pri tomto druhu nemá zmysel.

1

Po prevoze nechaj vtáky dlhšie (1–3 týždne) v pokoji aklimatizovať v priestrannej voliére s úkrytmi — nehýb voliérou, nechytaj vtáky, len dopĺňaj krmivo a vodu

2

Pri voliére sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — pletiarka je čulá a ostražitá, náhle pohyby a hluk ju plašia

3

Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú živú potravu (larvy, múčne červy) a metličku prosa podávaj nenápadne — najsilnejší nástroj dôvery

4

Nikdy pletiarku nenaháňaj — chytaj ju len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu

5

Chovaj ju SPOLOČENSKY — v kŕdli alebo malej kolónii (jeden samec s viacerými samicami); je to vysoko spoločenský druh, samota mu nesvedčí

6

Zabezpeč dostatok priestoru, hniezdneho materiálu (dlhé stebla trávy, listové pásiky) a živej potravy v sezóne — spokojný, dobre kŕmený vták je pokojnejší

7

Na hniezdenie ponechaj samcovi pokoj pri stavbe hniezd a pri hniezde vtáky zbytočne NErušíš ani nekontroluješ — vyrušovanie znižuje úspešnosť odchovu

8

Nečakaj krotkosť „na ruku" — pletiarka dedinská zostáva celoživotne ostražitá; je to vták na pozorovanie, nie na maznanie

Cena a kde kúpiť

25–55 € / ks (pár ~50–110 €)

Pletiarka dedinská je menej bežná než základné voliérové druhy (zebrička, bengalka), no u špecializovaných chovateľov afrického a exotického vtáctva v SR aj ČR sa dá zohnať — snovače patria medzi obľúbené, hoci nie každodenne chované voliérové druhy. Nie je vzácna v zmysle ochrany — nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 25–55 €, pár (samec + samica) zvyčajne 50–110 €; cena kolíše podľa veku, kondície, pôvodu a toho, či ide o voliérovo odchované, krúžkované jedince. Náklady na chov sú dané najmä potrebou priestrannej voliéry (ideálne vonkajšej s vyhrievaným úkrytom) a stálym prísunom hniezdneho materiálu a v sezóne živej potravy; samotná zrnová zmes je lacná. Keďže je druh spoločenský, počítaj s kúpou viacerých vtákov (kŕdeľ/kolónia), nie jedného samotného. Pre dostupnosť i úspešný odchov sú kľúčové chovne overené jedince od skúseného chovateľa.

Špecializovaní chovatelia afrického a exotického vtáctva (snovačov) v SR/ČR — voliérovo odchované, krúžkované jedince, najlepšie rovno skupina/kolónia
Chovateľské burzy a výstavy exotov (ZO Slovenského zväzu chovateľov, ČSCH) — možnosť výberu a poradenstvo skúsených chovateľov snovačov
Overení predajcovia okrasného vtáctva — uprednostni odchov v zajatí pred náhodným inzerátom; pýtaj si informácie o veku, pohlaví, pôvode a krmive
Na čo si dať pozor Keďže je pletiarka dedinská spoločenský a koloniálny druh, plánuj kúpu viacerých vtákov (kŕdeľ alebo malú kolóniu) a priestrannú voliéru, najlepšie od jedného špecializovaného chovateľa snovačov (nie z náhodného inzerátu). Pohlavie sa rozlišuje dobre LEN v hniezdnom šate: hniezdny samec je sýto žltý s čiernou maskou/hlavou, škvrnitým chrbtom a červeným okom, zatiaľ čo samica a nehniezdny samec (eklipsa) sú nenápadné, olivovo-žltkasté a prúžkované — mimo sezóny preto pýtaj informácie o pohlaví od chovateľa. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým, priliehavým perím, jasnými očami, čistým zobákom aj nozdrami a čistým okolím kloaky (zlepené, znečistené perie = tráviace ťažkosti). Zdravý vták sedí spevnene, nie nahrbený s napuchnutým perím v kúte. Skontroluj nohy a prsty (žiadne chrastavé šupiny) a dýchanie (žiadne klikanie ani dýchanie s otvoreným zobákom). Uprednostni krúžkované, voliérovo odchované jedince a počítaj s tým, že druh je hlučný a deštruktívny k vegetácii — preto skôr do vonkajšej voliéry než do bytu. Po prevoze dopraj vtákom pokoj a teplo na aklimatizáciu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pletiarka dedinská ~15–17 cm Pletiarka škrabošková ~14–16 cm Pletiarka ohnivá ~13–15 cm Pletiarka červenozobá ~11–13 cm
Pletiarka dedinská Pletiarka škrabošková (Ploceus velatus) Pletiarka ohnivá (Euplectes orix) Pletiarka červenozobá (Quelea quelea)
Dĺžka~15–17 cm~14–16 cm~13–15 cm~11–13 cm
Váha~34–45 g~25–45 g~18–28 g~15–26 g
Dožitie~10–15 r~8–14 r~6–10 r~3–6 r
Hlučnosť4/54/54/53/5
Stav IUCNIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITES
PovahaHniezdny samec: žltý so škvrnitým čierno-žltým chrbtom, čiernou maskou/hlavou, červeným okom a mohutným zobákom; samica a eklipsný samec matní, olivovo-žltkastíHniezdny samec žltý s čiernou „škraboškou" (maskou) a červeným okom; samica a nehniezdny samec olivovo-žltkastí — veľmi podobný príbuzný snovačHniezdny samec ohnivo červeno-čierny (nápadný svadobný šat); mimo sezóny a samica hnedo prúžkovaní ako vrabec — výrazná sezónna premenaDrobný snovač s červeným zobákom; hniezdny samec s čiernou maskou a ružovkastým nádychom, inak nenápadný; mimoriadne spoločenský
AreálSubsaharská Afrika — efektný koloniálny snovač, ktorý pletie visiace hniezda; hlučný, deštruktívny k vegetácii, do priestrannej voliéryJužná a východná Afrika — blízky príbuzný, tiež pletie visiace hniezda a hniezdi koloniálne; podobné nároky na chovSubsaharská Afrika — príbuzný „vdováčik"/snovač s ohnivým svadobným šatom; koloniálny a polygýnny, do priestrannej voliérySubsaharská Afrika — najpočetnejší voľne žijúci vták na svete, tvorí obrovské kŕdle; v Afrike obávaný škodca obilnín

Choroby a prevencia

Podchladenie a respiračné infekcie (citlivosť na chlad)
vysoká

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, nechutenstvo, triaška

Ide o africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan; čerstvo dovezené alebo neaklimatizované vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. Pri podchladení rýchlo chradne a je náchylná na nasadajúce bakteriálne respiračné infekcie. Prevencia: teplo (ideálne nad ~18–20 °C), suché bezprievanové prostredie, vo vonkajšej voliére na chladnú časť roka suchý vyhrievaný úkryt. Pri príznakoch zabezpeč teplo a vyhľadaj veterinára.

Črevné parazity (helminty, prvoky) a kokcidióza
stredná

Príznaky: Riedky až krvavý trus, chudnutie napriek žraniu, naježené perie, apatia

Pri chove na zemi a v skupine (na prirodzenom substráte) sú vtáky náchylnejšie na črevné parazity a kokcídie. Odporúča sa pravidelná kontrola trusu a odčervovanie (orientačne ~každé 3 mesiace v skupinovom chove). Diagnostika vyšetrením trusu, liečba antiparazitikami od aviárneho veterinára. Prevencia: suché čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov a pravidelné parazitologické kontroly.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo nevhodnom veku samice. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit), teplo, dostatok pohybu a hniezdenie len so samicami v dobrej kondícii a vhodnom veku.

Vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu, vyčerpanosť

Roztoče osídľujú dýchacie cesty a pri silnej infekcii ich úplne upchajú. Drobné zrnožravé vtáky sú citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a dobré vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.

Obezita a problémy s pečeňou z nevhodného kŕmenia a ustajnenia
stredná

Príznaky: Nadmerné priberanie, znížená pohyblivosť a kondícia, znížená plodnosť, apatia

Pri nadbytku tučného krmiva (živá potrava, vaječná zmes, mastné semená) mimo hniezdenia a pri nedostatku priestoru na lietanie môže vták obéznieť, čo zaťažuje pečeň, zhoršuje hniezdenie a skracuje život. Prevencia: priestranná voliéra s možnosťou lietania, prevaha drobných semien tráv, obmedzenie tučného krmiva mimo hniezdneho obdobia a dostatok pohybu.

Poranenia a stres pri preplnení / v hniezdnej sezóne
stredná

Príznaky: Vytrhané perie, ranky, prenasledovaný (utláčaný) vták, neustále naháňanie, vyčerpanie

V hniezdnom období je samec aktívny a môže byť útočný pri svojich hniezdach; v preplnenej alebo malej voliére vznikajú potýčky, stres a poranenia. Prevencia: dostatok priestoru a hniezdneho materiálu, primeraný počet samíc na samca, viac úkrytov a oddelenie utláčaných alebo poranených jedincov. Spokojná kolónia v dostatočne veľkej voliére je pokojnejšia.

Prevencia Pletiarka dedinská je pri správnej starostlivosti vďačný a dlhoveký africký snovač (~10–15 rokov, výnimočne aj viac) — jej zdravie a úspešný chov stoja na niekoľkých pilieroch: (1) Teplo a žiadny prievan — je to africký teplomilný druh, neznáša mráz ani prudké ochladenie (ideálne nad ~18–20 °C), čerstvo dovezené vtáky sú obzvlášť citlivé; vonkajšia voliéra potrebuje v chladnom období suchý vyhrievaný úkryt. (2) Priestor a spoločnosť — ide o aktívny, spoločenský kolóniový druh, ktorý potrebuje priestrannú voliéru, kŕdeľ/skupinu a dostatok hniezdneho materiálu; v preplnení vzniká stres a poranenia. (3) Vyvážená strava — prevaha drobných semien tráv a obilia, v sezóne živá potrava na odchov, pozor na obezitu pri nadbytku tučného krmiva. (4) Vápnik trvalo — sépiová kosť a grit musia byť stále k dispozícii (prevencia zadržania vajca). (5) Odčervovanie a hygiena — pri chove na zemi je druh náchylnejší na črevné parazity, odporúča sa pravidelná kontrola trusu a odčervenie (~každé 3 mesiace), denná výmena vody a suché čisté prostredie. (6) Karanténa nových vtákov aspoň 2–4 týždne — kvôli roztočom a parazitom. Pri každom príznaku choroby (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, riedky trus) vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú rýchlo.

Zaujímavosti

1

Majster pletených hniezd — najfascinujúcejšou črtou pletiarky je, že samec si z dlhých stebiel trávy a listových pásikov sám upletie pevné, visiace guľovité hniezdo so vstupom zospodu — jedno hniezdo dokáže utkať za pár dní. Po dostavbe sa pod ním zavesí, trepoce krídlami a hlasno spieva, aby prilákal samicu.

2

Koloniálny a polygýnny druh — pletiarky hniezdia vo veľkých, hlučných kolóniách s množstvom hniezd na jednom strome. Druh je polygýnny: jeden samec postaví počas sezóny viac hniezd a môže mať niekoľko partneriek (uvádza sa až päť samíc v piatich hniezdach).

3

Sezónna premena šatu (eklipsa) — hniezdny samec je nápadne žltý s čiernou maskou/hlavou, škvrnitým chrbtom a červeným okom, no mimo hniezdenia (v eklipsnom šate) preperí do nenápadného olivovo-žltkastého sfarbenia podobného samici. Chovateľ tak môže byť mimo sezóny prekvapený premenou pestrého samca na nenápadného vtáka.

4

Pohlavný dimorfizmus závisí od sezóny — v hniezdnom šate sa samec a samica rozlíšia ľahko (samec žltý s čiernou maskou, samica matná a prúžkovaná), ale mimo sezóny sú si veľmi podobní (oba nenápadné), čo treba zohľadniť pri kúpe.

5

Africký škodca polí — v prírode je pletiarka prevažne zrnožravá a patrí medzi najvýznamnejších vtáčích škodcov obilnín (ryža, kukurica, cirok) v západnej Afrike; v sezóne však ochotne loví aj hmyz, ktorým kŕmi mláďatá.

6

Samice rozoznajú cudzie vajce — pletiarky čelia v prírode hniezdnemu parazitizmu, a preto si vyvinuli pozoruhodnú schopnosť rozoznať cudzie vajce vo vlastnom hniezde a odmietnuť ho — táto schopnosť je predmetom vedeckých štúdií.

7

Asi 8 poddruhov naprieč Afrikou — druh je rozšírený od Mauretánie a Senegalu po Somálsko, Etiópiu a na juh po Juhoafrickú republiku; poddruhy sa líšia rozsahom čiernej a gaštanovej farby na hlave hniezdneho samca (severné formy majú celú hlavu čiernu, najjužnejšie len čiernu tvár a hrdlo).

8

Hlučný a deštruktívny vo voliére — pre hlučnosť (najmä v hniezdení) a deštruktívnosť k vegetácii (obhrýza a oddeľuje trávu a listy na hniezda) je pletiarka skôr efektný kolóniový druh do priestranných (ideálne vonkajších) voliér než vták do bytu.

9

Dlhoveký snovač — v prírode sa pletiarky dožívajú zhruba 3–8 rokov, v zajatí pri správnej starostlivosti bežne ~10–15 rokov a výnimočne aj výrazne viac — najstarší zaznamenaný jedinec v zajatí mal 24 rokov.

10

Bežná v prírode, menej bežná v chove — v prírode je pletiarka najmenej ohrozená (IUCN LC) so stabilnou populáciou a nie je v CITES; v chove patrí medzi obľúbené, no nie každodenne chované voliérové snovače pre svoje nároky na priestor a hluk.

Taxonomická klasifikácia

species Pletiarka dedinská (Ploceus cucullatus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Ploceidae (snovačovité / pletiarovité)
Rod Ploceus Cuvier, 1816
Druh Ploceus cucullatus (Statius Müller, 1776)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — africký druh chovaný v zajatí ako voliérový snovač (pletiar)
Poddruhy IOC uznáva približne 8 poddruhov rozšírených naprieč subsaharskou Afrikou — od Mauretánie, Senegalu a Gambie po Somálsko, Etiópiu a na juh až po Juhoafrickú republiku. Líšia sa najmä rozsahom čiernej a gaštanovej farby na hlave a hrudi hniezdneho samca: severné formy majú celú hlavu čiernu lemovanú gaštanovou farbou, zatiaľ čo najjužnejšie poddruhy majú čiernu len tvár a hrdlo, kým temeno a zátylok ostávajú žlté. Nominátny poddruh P. c. cucullatus obýva západnú Afriku (Mauretánia, Senegal a Gambia po južný Čad a Kamerun), P. c. nigriceps východnú Afriku. Druh pôvodne opísal Statius Müller v roku 1776; v staršej literatúre sa objavuje aj pod menom rodu Textor (odtiaľ české chovateľské „textor černohlavý"). Rod Ploceus zahŕňa desiatky druhov afrických a ázijských snovačov. Pletiarky sú známe stavbou pletených, visiacich guľovitých hniezd a koloniálnym, polygýnnym spôsobom hniezdenia.

? Často kladené otázky

Skôr nie pre úplných začiatočníkov v izbovom chove — vyžaduje priestrannú voliéru a hodí sa skôr pre pokročilejších chovateľov. Náročná je z týchto dôvodov: (1) nároky na priestor a spoločnosť — ide o aktívny, spoločenský kolóniový druh, ktorý potrebuje veľkú voliéru a najlepšie kŕdeľ/skupinu; (2) hlučnosť — najmä v hniezdení je výrazne vokálna (vŕzgavé, drnčivé zvuky) a do tichej obytnej miestnosti sa hodí menej; (3) deštruktívnosť k vegetácii a stála potreba hniezdneho materiálu; (4) citlivosť na chlad — neznáša mráz ani prievan. Pre úplného začiatočníka sú vhodnejšie zebrička alebo bengalka. Pletiarka je naopak vďačnou voľbou pre chovateľa s priestrannou voliérou, ktorý chce pozorovať fascinujúce pletačské a koloniálne správanie afrického snovača.

Stavba hniezda je najfascinujúcejšou črtou druhu. Samec si z dlhých stebiel trávy a listových pásikov sám upletie pevné, visiace guľovité hniezdo so vstupom zospodu — pracuje zobákom a nohami a jedno hniezdo dokáže utkať za pár dní. Po dostavbe sa pod ním zavesí, trepoce krídlami a hlasno spieva, aby prilákal samicu; ak samica hniezdo prijme, znesie doň vajcia. Druh je polygýnny, takže samec počas sezóny postaví viac hniezd a snaží sa získať viac partneriek (uvádza sa až päť samíc). Preto je v chove kľúčové dodať dostatok hniezdneho materiálu (dlhé čerstvé i suché stebla trávy, listové pásiky, sisal, kokosové vlákno).

Rozlíšenie závisí od ročného obdobia: (1) V hniezdnom (svadobnom) šate je samec nápadne žltý s čiernou maskou až hlavou (rozsah čiernej a gaštanovej sa líši podľa poddruhu), čierno-žlto škvrnitým chrbtom, výrazným červeným okom a mohutným kužeľovým zobákom, kým samica je matná, olivovo-žltkastá a jemne prúžkovaná; vtedy sa pohlavia rozlíšia ľahko. (2) Mimo hniezdenia (eklipsa) samec preperí do nenápadného šatu podobného samici, takže oba vtáky sú si veľmi podobné a pohlavie sa určuje ťažšie — vtedy je vhodné pýtať informácie o pohlaví od chovateľa. Mladé vtáky tiež pripomínajú samicu a plné sfarbenie získavajú postupne.

Pletiarka dedinská je vysoko spoločenský, koloniálny druh, preto sa odporúča chovať ju v kŕdli alebo malej kolónii (jeden samec s viacerými samicami, prípadne viac párov v dosť veľkej voliére) — samota mu nesvedčí. V hniezdnom období je samec aktívny a môže byť útočný pri svojich hniezdach, preto je dôležitý dostatok priestoru a primeraný počet samíc. V dostatočne veľkej, priestrannej voliére sa dá kombinovať s inými pokojnými, podobne veľkými druhmi, no nikdy nechovaj kolóniu v preplnenej či malej voliére — hrozia potýčky, stres a poranenia. Pre úspešný a pohodový chov je teda potrebné počítať s priestrannou voliérou (ideálne vonkajšou s vyhrievaným úkrytom) a viacerými vtákmi.

Po tom, čo samica prijme samcom upletené visiace hniezdo, znáša spravidla 2–4 (niekedy až 5) vajec; inkubuje ich spravidla sama približne 12–14 dní, mláďatá vyletujú približne v 17.–21. dni a krátko (zhruba ~1–2 týždne) ich rodičia ešte dokrmujú. Na odchov mláďat pletiarka popri zrnovej a vaječnej zmesi využíva živú potravu (drobné larvy, múčne červy, pinkie, kukly), preto v hniezdnej sezóne zabezpeč jej dostatok. Dôležitý je aj pokoj pri hniezde (zbytočné vyrušovanie znižuje úspešnosť), teplo a trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) ako prevencia zadržania vajca.

Tak ako mnohé snovače, aj pletiarka dedinská má sezónne dvojaký šat. V hniezdnom období samec oblečie pestrý svadobný šat — sýto žltý s čiernou maskou/hlavou a škvrnitým chrbtom — ktorý slúži na dvorenie samiciam. Po skončení hniezdnej sezóny preperí do tzv. eklipsného (mimohniezdneho) šatu, ktorý je nenápadný, olivovo-žltkastý a prúžkovaný, veľmi podobný samici. Je to prirodzený jav daný hormonálnym cyklom a dĺžkou dňa; pestrý šat sa samcovi vráti pred ďalšou hniezdnou sezónou. Pre chovateľa to znamená, že mimo sezóny sú samce a samice ťažšie rozlíšiteľné.

Pletiarka dedinská je africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — čerstvo dovezené alebo neaklimatizované vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé a pri podchladení rýchlo chradnú. Vyhovuje jej teplo, ideálne nad ~18–20 °C, a priestranná voliéra (ideálne vonkajšia s krytým úkrytom) s konármi, vyššími trávami a dostatkom hniezdneho materiálu. Vo vonkajšej voliére ju možno chovať v teplej časti roka, no na chladné obdobie potrebuje suchý, bezprievanový a vyhrievaný úkryt. Druh je hlučný a deštruktívny k vegetácii, preto sa hodí skôr do voliéry mimo obytných miestností. Dôležitý je aj dôraz na hygienu (najmä pri chove na zemi) — pravidelne čisti substrát, meň vodu a kontroluj trus.

ZDROJ: IOC World Bird List (Ploceus cucullatus, Village weaver, ~8 poddruhov), IUCN Red List (Ploceus cucullatus — Least Concern, BirdLife International), BirdLife DataZone (factsheet Village Weaver), Cornel

 Video — Pletiarka dedinská

Pletiarka dedinská (Ploceus cucullatus) — video o speve a chove

Pletiarka dedinská (Ploceus cucullatus) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Česky:   Snovač zahradní (chovateľsky textor černohlavý), Anglicky:   Village Weaver (black-headed / spotted-backed weaver), Nemecky:   Textorweber (Dorfweber), Francúzsky:   Tisserin gendarme, Poľsky:   Wikłacz czarnogłowy, Maďarsky:   Maszkos szövőmadár, Staršie SK:   tkáčik (tkáčik dedinský), Latinsky:   Ploceus cucullatus (Statius Müller, 1776)