Pletiarka červenozobá (Quelea quelea)

Ploceidae (pletiarovité / snovačovité)

Pletiarka červenozobá

Quelea quelea — najpočetnejší voľne žijúci vták sveta a africká „operená kobylka" — drobný kŕdľový pletiar, ktorého hniezdny samček má červený zobák a premenlivú tvárovú masku; spoločenský voliérový druh

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozená, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — druh má obrovský areál naprieč subsaharskou Afrikou a populáciu odhadovanú v miliardách jedincov, je dokonca najpočetnejším voľne žijúcim vtákom sveta. NIE je v CITES; v niektorých afrických krajinách sa pre škody na úrode obilnín cielene reguluje. V chove je to spoločenský kŕdľový voliérový pletiar.
Dĺžka~11–13 cm (~15–20 g)
PôvodSubsaharská Afrika (savany, polia)
PovahaDružná, kŕdľová, plachšia
StravaSemená a obilniny; mláďatá hmyz
Dožitie~8 rokov (v chove dlhšie)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

55% 22% 10% STRAVA zloženie
Drobné semená divých tráv — základ stravy (proso, mohár Setaria, lesknica kanárska a ďalšie trávové semená) 55%
Obilniny — proso, cirok, pšenica, jačmeň, ovos, ryža (v prírode pri dozrievaní polí, v chove zrnová zmes) 22%
Živá potrava — hmyz, larvy, múčne červy, drobné pavúky (kľúčová pri odchove mláďat) 10%
Klíčené a namočené semená — zvyšujú obsah vitamínov a stráviteľnosť, dôležité v hniezdení 6%
Zelené krmivo a polozrelé metličky tráv — žabinec, šalát, púpava, mliečne semená 4%
Minerály — sépiová kosť (cuttlebone), grit, drvené lastúry, vápnik 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zrnová zmes pre exotické pinky a pletiare — rôzne druhy prosa, mohár (Setaria), lesknica kanárska a ďalšie semená divých tráv ako základná denná strava
  • Obilniny — proso, cirok, pšenica, jačmeň, ovos a ryža (pletiarka je v prírode zrnožravec živiaci sa aj semenami obilnín)
  • Živá potrava — hmyz, drobné larvy, múčne červy, pinkie a drobné pavúky; pri odchove mláďat NEVYHNUTNÁ, lebo rodičia mláďatá kŕmia hmyzom
  • Klíčené a namočené semená — denne čerstvo, vysoko stráviteľné, dôležité v hniezdení a pelichaní
  • Vaječná (vajcová) zmes alebo mäkké vaječné krmivo — varené vajce so strúhankou ako zdroj bielkovín pri odchove (pletiare ju však niekedy prijímajú neradi, preto je dôležitý živý hmyz)
  • Polozrelé (mliečne) metličky tráv a burín — semená v mliečnej zrelosti sú mimoriadne vyhľadávané, najmä v hniezdení
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná (žabinec), šalát, mladá púpava, špenát, vňať mrkvy (umyté, nepostriekané)
  • Metličky prosa (spray millet) — obľúbená pochúťka, dobrá na priučenie mláďat a zníženie stresu kŕdľa
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit (drvený piesok/lastúry) — trvalý zdroj vápnika a minerálov, dôležité pre samičky znášajúce vajcia
  • Čerstvá pitná voda denne + možnosť kúpania v plytkej miske

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje (káva, čaj, kola) — jedovaté pre drobné vtáky
  • Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobného vtáka
  • Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo a metličky z ciest a polí — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Nadbytok tučného krmiva (živá potrava, vaječná zmes) mimo hniezdenia a chov v tesnej klietke — vedú k obezite, na ktorú je pletiarka náchylná
Tip od odborníka Pletiarka červenozobá (Quelea quelea) je typický zrnožravec — v prírode sa živí najmä semenami divých tráv, a keďže obrovské kŕdle nalietavajú aj na polia, je vážnym škodcom obilnín (proso, cirok, pšenica, jačmeň, ryža). Základom stravy v chove je preto kvalitná zrnová zmes pre exotické pinky a pletiare — rôzne druhy prosa, mohár, lesknica kanárska a ďalšie trávové semená, doplnené o obilniny. Na rozdiel od astrildov so silným sklonom k hmyzožravosti pletiarka mimo hniezdenia hmyz nutne nepotrebuje, no počas odchovu mláďat je živá potrava kľúčová — rodičia kŕmia mláďatá hmyzom (drobné larvy, múčne červy, pinkie, pavúky), preto v hniezdnom období podávaj živý hmyz aj niekoľkokrát týždenne. Pletiare navyše často neochotne prijímajú vaječnú zmes, takže živý hmyz je pri odchove o to dôležitejší. Stravu dopĺňaj o klíčené a namočené semená (vitamíny, stráviteľnosť), zelené krmivo (žabinec, šalát, púpava) a polozrelé metličky tráv. Trvalo musí byť k dispozícii sépiová kosť a grit (vápnik — prevencia zadržania vajca). Pozor na obezitu: pletiarka je k nej v tesnej klietke náchylná, preto jej dopraj priestrannú voliéru na lietanie a mimo hniezdenia obmedz tučné krmivo. Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak — sú pre drobné vtáky jedovaté. Vodu meň denne a dopraj kŕdľu plytkú misku na kúpanie.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.4
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pletiarka červenozobá je spoločenský, kŕdľový a pomerne hlučný vták — práve kŕdľový hluk je jej najtypickejším prejavom. Vo väčšej skupine vtáky takmer neprestajne vydávajú čvirikavé, štebotavé a cvrlikavé tóny, ktorými sa v kŕdli dorozumievajú; v prírode tvoria miliónové kŕdle, ktorých hluk je počuteľný na diaľku. V chove je hlas skôr ako neutíchajúce štebotanie a čvirikot kŕdľa než prenikavý skrek — nie je to však tichý druh ako mnohé astrildy. Čím viac vtákov pohromade, tým výraznejší je spoločný čvirikavý šum, najmä ráno a pri kŕmení. Samček pridáva jednoduchý vŕzgavo-čvirikavý spev pri hniezde.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pletiarka červenozobá nie je maznavý vták „na ruku" — ako väčšina pletiarov a drobných pínk je to vták výhradne na pozorovanie, nie na fyzický kontakt. Je plachšia a ostražitá a manipulácia ju silno stresuje. Najprirodzenejšie sa cíti v kŕdli vo voliére, kde naplno prejaví svoje družné správanie a fascinujúcu kŕdľovú dynamiku. Radosť spraví živým správaním celej skupiny — spoločným kŕmením, kúpaním a u samčekov v sezóne aj pletením hniezd. Brať ju do ruky má zmysel len pri nevyhnutnom ošetrení či presune — nikdy nie ako „maznanie".
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívna, čulá kŕdľová pinka — celý deň lieta, poletuje medzi bidielkami, prehľadáva voliéru a kŕmidlá a v skupine sa neustále presúva. V prírode pletiarka tvorí obrovské, vysoko pohyblivé a kočovné kŕdle (za potravou prelieta veľké vzdialenosti), čo zodpovedá jej veľkej potrebe pohybu. V chove preto potrebuje priestrannú voliéru s dostatkom miesta na lietanie — v tesnej klietke trpí a priberá. V hniezdnom období výrazne stúpa aktivita samčekov, ktoré pletú z trávy hniezda a predvádzajú sa trepotaním krídel. Je to denný vták — aktívny cez deň, v noci odpočíva; dôležitý je pokojný úkryt na nocovanie a teplo (druh je citlivý na chlad).
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pletiarka červenozobá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — pletiare a drobné pinky nemajú schopnosť učiť sa hlasy ako papagáje či niektoré spevavce. Samček má vrodený jednoduchý vŕzgavo-čvirikavý spev pri hniezde a celý kŕdeľ sa dorozumieva čvirikavým štebotaním; repertoár je vrodený a v zajatí sa nemení. Reč ani hvizd ju nenaučíte.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pletiarka červenozobá je spoločenský kŕdľový vták s výraznejším čvirikavým hlasom — jej najtypickejším prejavom je kŕdľový čvirikot. Vo väčšej skupine vtáky takmer neustále vydávajú čvirikavé, štebotavé a cvrlikavé tóny, ktorými sa v kŕdli dorozumievajú; čím viac vtákov pohromade, tým výraznejší je spoločný čvirikavý šum, najmä ráno a pri kŕmení. Samček pridáva jednoduchý, vŕzgavo-čvirikavý spev, ktorý predvádza pri pletenom hniezde počas toku (sprevádza ho trepotaním krídel). Oba vtáky používajú kontaktné a varovné volania — krátke ostrejšie čvirikavé tóny, ktorými udržiavajú súdržnosť kŕdľa a varujú pred nebezpečenstvom. Hlas nie je prenikavý skrek ako pri papagájoch, no nejde ani o tichý druh — ide skôr o neutíchajúce štebotanie kŕdľa. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Pletiarka červenozobá nenapodobňuje ľudskú reč, hvizd ani melódie — pletiare a drobné pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov či niektorých spevavcov). Samček má vrodený jednoduchý vŕzgavo-čvirikavý spev pri hniezde a kŕdeľ sa dorozumieva čvirikavým štebotaním; repertoár sa v zajatí nemení a reč sa naučiť nedá.

Typické zvuky

  • Kŕdľový čvirikot a štebotanie — takmer neustále čvirikavé, štebotavé a cvrlikavé tóny celej skupiny, najmä ráno a pri kŕmení (najtypickejší prejav druhu)
  • Jednoduchý vŕzgavo-čvirikavý spev samčeka — predvádzaný pri pletenom hniezde počas toku, sprevádzaný trepotaním krídel
  • Kontaktné volania — krátke čvirikavé tóny, ktorými vtáky udržiavajú súdržnosť kŕdľa a kontakt s ostatnými
  • Ostrejšie varovné / vzrušené čvirikanie — pri vyrušení, prílete dravca alebo náhlom rušení, kedy sa celý kŕdeľ ozve naraz
  • Tiché štebotanie pri oddychu a hriadovaní — pokojnejší šum kŕdľa na bidielkach pred nocovaním
  • Žobravé čvirikanie mláďat — pri kŕmení rodičmi, utíchne po osamostatnení

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v chove (jar–leto) — pri dlhšom dni, teple a dostatku zrelých semien a živej potravy; v prírode hniezdi koloniálne po príchode dažďov
Tok — samček v hniezdnom šate (červený zobák, tmavá maska) pletie z trávy hniezdo a predvádza sa pri ňom trepotaním krídel a spevom
Inkubácia ~11–12 dní + odchov mláďat (vyletujú približne v 2 týždňoch, dokrmované ešte ~1–2 týždne); mláďatá kŕmené najmä hmyzom
Pokojové obdobie — kratší deň a chlad mimo sezóny; samček je v nehniezdnom (vrabcovitom) šate, obmedz tučné krmivo a dopraj kŕdľu oddych
Pelichanie — samček strieda hniezdny a nehniezdny šat (pred sezónou získava červený zobák a masku); pri pelichaní zvýš príjem bielkovín a vápnika
Hygiena a prevencia — pri kŕdľovom chove pravidelná kontrola trusu, čisté suché prostredie a karanténa nových vtákov

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná pre mierne pokročilých chovateľov — pletiarka červenozobá je nenáročná na kŕmenie (zrnožravec so zrnovou zmesou a obilninami), no má niekoľko špecifík. (1) Je to spoločenský kŕdľový druh, ktorý sa nehodí chovať jednotlivo — vyžaduje skupinu a tým aj zodpovedajúci priestor. (2) Potrebuje priestrannú voliéru s dostatkom miesta na lietanie — v tesnej klietke trpí a priberá (obezita). (3) Je citlivá na chlad (africký druh — neznáša mráz ani prievan) a vonkajšia voliéra potrebuje na zimu zastrešený, suchý a vykurovaný úkryt. (4) Pri odchove mláďat je nevyhnutný živý hmyz. Pre úplného začiatočníka s jednou klietkou nie je ideálna; je však vďačná pre chovateľa s voliérou, ktorý ocení dynamiku kŕdľa a u samčekov fascinujúce pletenie hniezd.
Priestor Pre kŕdeľ priestranná voliéra (izbová alebo záhradná, čím väčšia, tým lepšia — orientačne od ~150–200 cm dĺžky a viac) s dostatkom miesta na lietanie; v malej klietke len dočasne, lebo pletiarka v nej priberá. Chová sa v skupine, nie jednotlivo — je to družný kŕdľový vták a v dostatočne veľkej voliére znáša aj iné pokojné druhy (mixovaná voliéra). Drôtové rozstupy max. 10–12 mm (drobný vták). Bidielka rôznej hrúbky, vetvičky a tráva na pletenie hniezd, plytká miska na kúpanie, pokojný kút na nocovanie. Záhradná voliéra musí byť zastrešená a v závetrí; druh vyžaduje teplo (neznáša mráz ani prievan).
Deti v domácnosti Vhodná pre rodiny ako kŕdľový vták na pozorovanie — nie však ako jednotlivec do klietky a nie na maznanie. Pletiarka červenozobá je spoločenská a živá a deti najviac zaujme dynamikou kŕdľa — spoločným poletovaním, kŕmením a kúpaním, a u samčekov v sezóne aj fascinujúcim pletením hniezd z trávy. Treba však počítať s tým, že ide o kŕdľový voliérový druh, ktorý potrebuje skupinu, priestor a teplo. Dôležité pravidlá pre deti: (1) vták nie je na chytanie a maznanie — manipulácia ho stresuje, deti ho majú pozorovať a kŕmiť, nie naháňať; (2) pokoj a tichšie okolie — náhle pohyby a hluk plašia celý kŕdeľ; (3) chová sa v skupine, nie jeden vták „pre dieťa"; (4) po manipulácii s krmivom a voliérou umývanie rúk. Edukatívne témy: najpočetnejší vták sveta a jeho miliónové kŕdle, prečo dostal prezývku „operená kobylka" a je v Afrike škodcom obilnín, a ako samček pletie z trávy hniezdo (preto pletiar/snovač).
Hlučnosť Čiastočne — pletiarka je spoločenský kŕdľový vták s výraznejším čvirikavým hlukom, nie tichý druh. Jednotlivý hlas nie je prenikavý, no v kŕdli vtáky takmer neprestajne štebocú a čviríkajú, najmä ráno a pri kŕmení — neustály čvirikavý šum kŕdľa môže byť pre citlivého suseda či v malom byte rušivý. Do záhradnej alebo priestrannej izbovej voliéry sa hodí lepšie než do tichej obývačky. V noci sú vtáky pokojné (sú aktívne cez deň). Prenikavé skreky ako pri papagájoch alebo hrdličkách však pletiarka nevydáva.
Verdikt odborníka Pletiarka červenozobá (Quelea quelea) je asi 11–13 cm dlhý africký pletiar (snovač) z čeľade pletiarovitých (Ploceidae) a drží hneď niekoľko rekordov — je to najpočetnejší voľne žijúci vták sveta s populáciou presahujúcou 1,5 miliardy jedincov, ktorý tvorí obrovské, miliónové kŕdle. Pre tieto „živé mračná", ktoré v Afrike spásajú polia, dostal prezývku „operená kobylka" a je považovaný za vážneho škodcu obilnín (proso, cirok, pšenica, jačmeň, ryža). Sfarbenie je nápadné najmä u hniezdneho samčeka: má červený kužeľovitý zobák, premenlivú (polymorfnú) tvárovú masku, ktorá môže byť od čiernej až po bielu, a ružovkasto až plavo (niekedy do červena) sfarbené temeno a hruď — práve tá premenlivosť robí každého samčeka trochu iným. Samica a nehniezdny samček sú naopak vrabcovito hnedé, prúžkované, so svetlými lemami pier; samček si červený zobák ponecháva po celý rok, samica má mimo sezóny žltooranžový zobák. Druh opísal Carl Linné (1758) ako Emberiza quelea, dnes patrí do samostatného rodu Quelea (Reichenbach 1850) spolu s ďalšími dvoma africkými pletiarmi; IOC uznáva 3 poddruhy naprieč subsaharskou Afrikou. V prírode obýva savany, kroviny, polia a okolie vôd a je sťahovavý a kočovný — kŕdle sa presúvajú podľa dažďov a dozrievania semien. Mimoriadne je koloniálne hniezdenie: pletiarka hniezdi v obrovských kolóniách, kde môže byť od státisícov po milióny pletených hniezd a jeden strom uniesť aj 6 000 hniezd. Samček pletie z prúžkov trávy oválne, kryté hniezdo s bočným vchodom, zavesené na tŕnitých konárikoch, trstine alebo cukrovej trstine. Hniezdenie spúšťajú dažde a celý cyklus je rýchly: samica znáša spravidla 2–4 (najčastejšie 3) bledomodré vajíčka, inkubácia trvá len približne 11–12 dní, mláďatá vyletujú asi po dvoch týždňoch a krátko sa ešte dokrmujú. Mláďatá rodičia kŕmia hmyzom (housenice, drobné larvy), preto je v chove pri odchove nevyhnutný živý hmyz. V chove (aviristike) je pletiarka spoločenský, čulý a hlučný kŕdľový druh: na rozdiel od mnohých astrildov sa chová v skupine (nie jednotlivo) a v dostatočne veľkej voliére znáša aj iné pokojné druhy. Kľúčový je priestor — vták potrebuje priestrannú voliéru s miestom na lietanie, lebo v tesnej klietke priberá a je náchylný na obezitu. Kŕmenie je jednoduché (zrnožravec — zrnová zmes, obilniny, klíčky, zeleň, trvalo sépiová kosť a grit), len v hniezdení treba doplniť živý hmyz. Je to africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — záhradná voliéra musí byť zastrešená, suchá a v chladnom období vykurovaná. Hlas je čvirikavé štebotanie kŕdľa — nie prenikavý skrek, no ani tichý druh; pletiarka nenapodobňuje ľudskú reč. Druh nie je v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) s obrovskou stabilnou populáciou; vo voľnej prírode sa dožíva približne 8 rokov, v starostlivom chove spravidla dlhšie. Záver: pletiarka červenozobá je fascinujúci kŕdľový pletiar pre chovateľa s priestrannou voliérou — odmenou je dynamika družného kŕdľa, jednoduché kŕmenie a u samčekov pútavé pletenie hniezd; netreba ju však chovať jednotlivo ani v tesnej klietke a treba jej dopriať teplo a v hniezdení živý hmyz.

Prostredie a požiadavky

Klietka / voliéra
Pre kŕdeľ priestranná voliéra (izbová alebo zastrešená záhradná, od ~150–200 cm dĺžky a viac); malá klietka len dočasne — vták v nej priberá
Pletiarka červenozobá je kŕdľový druh, ktorý sa darí v priestrannej voliére s dostatkom miesta na lietanie — v tesnej klietke je náchylná na obezitu a trpí. Chová sa v skupine (nie jednotlivo) a v dostatočne veľkej voliére znáša aj iné pokojné druhy (mixovaná voliéra). Rozstup drôtov max. 10–12 mm (drobný vták). Vybav voliéru bidielkami rôznej hrúbky, vetvičkami a trávou na pletenie hniezd, plytkou miskou na kúpanie, miskami na zrno, zeleň a vodu a pokojným kútom na nocovanie. Voliéru umiestni do pokojného, teplého a bezprievanového prostredia; záhradná voliéra musí byť zastrešená a v závetrí.
Spoločnosť
Družný kŕdľový druh — chová sa v skupine, nie jednotlivo; v dostatočne veľkej voliére znáša aj iné pokojné druhy
Pletiarka červenozobá je vyslovene spoločenský, kŕdľový vták — v prírode tvorí miliónové kŕdle a v chove sa cíti najlepšie v skupine, nie jednotlivo. V dostatočne veľkej, dobre členenej voliére ju možno kombinovať s inými pokojnými druhmi podobnej veľkosti (mixovaná voliéra). Nepreplňuj voliéru — priveľa vtákov na malom priestore vedie k stresu, šíreniu chorôb a potýčkam. V hniezdnom období si samčeky bránia okolie pleteného hniezda, no druh zostáva v zásade kolóniovým, družným vtákom (na rozdiel od výrazne teritoriálnych samotárskych astrildov).
Teplota
Teplo; neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vonkajšia voliéra potrebuje zastrešený a vykurovaný suchý úkryt
Pôvodom z teplej subsaharskej Afriky — znáša teplo, ale citlivá je na chlad, vlhko a prievan; čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. V byte/voliére jej vyhovuje teplo bežnej izbovej teploty a vyššie. Vo vonkajšej voliére ju možno chovať v teplej časti roka, no na chladné obdobie potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt (mráz neznáša a pri podchladení rýchlo chradne). Vyhýbaj sa náhlym výkyvom teploty a umiestneniu voliéry do prievanu.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Samček pletie z trávy oválne kryté hniezdo s bočným vchodom; materiál — čerstvá tráva, prúžky listov, kokosové vlákno, jemné stebla
Pletiarka je pletiar (snovač) — samček pletie z prúžkov trávy a listov oválne, kryté hniezdo s bočným vchodom, zavesené na vetvičkách či v hustej vegetácii. V chove mu preto poskytni dostatok čerstvej trávy, prúžkov listov, kokosového vlákna a jemných stebiel a vetvičky na zavesenie hniezda. V prírode hniezdi koloniálne v obrovských kolóniách a hniezdenie spúšťajú dažde; v chove je podnetom dlhší deň, teplo a dostatok zrelých semien. Samica znáša spravidla 2–4 (najčastejšie 3) bledomodré vajíčka. Na odchov mláďat je nevyhnutný živý hmyz.
Svetlo a denný režim
Pravidelný denný cyklus svetla a tmy; v hniezdení dlhší deň, mimo neho kratší deň a pokoj
Pletiarky sú aktívne cez deň a potrebujú pravidelný cyklus svetla a tmy a pokojné, tmavé nocovanie (8–10 h tmy). Dlhší deň, teplo a dostatok zrelých semien sú prirodzeným podnetom na hniezdenie; mimo sezóny dopraj kratší deň a pokoj, aby si kŕdeľ oddýchol. Svetlé (nie však priamo prepekané) stanovište podporuje aktivitu a kondíciu. Vyhýbaj sa nočnému rušeniu a náhlemu rozsvecovaniu, ktoré plachý kŕdeľ splaší naraz a hrozia poranenia o drôt.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie; denná výmena vody, pravidelné čistenie voliéry a misiek (pri kŕdľovom chove dôležité)
Pletiarka červenozobá sa rada kúpe — ponúkni jej plytkú misku s čistou vodou (pomáha kondícii peria). Pitnú vodu meň denne, misky na krmivo a kúpanie pravidelne umývaj a voliéru čisti. Keďže ide o kŕdľový druh, je dôraz na hygienu obzvlášť dôležitý — v skupine sa ľahšie šíria parazity a infekcie, preto nepreplňuj voliéru, pravidelne čisti substrát a kontroluj trus. Suché, čisté a vetrané (no nie prievanové) prostredie je základom zdravia kŕdľa.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar–leto v chove (pri dlhšom dni, teple a dostatku semien); v prírode po príchode dažďov

V prírode spúšťajú hniezdenie sezónne dažde a celá kolónia hniezdi naraz. Samček v hniezdnom šate (červený zobák, tmavá tvárová maska, ružovkasto-plavé temeno a hruď) pletie z trávy hniezdo a pri ňom sa predvádza trepotaním krídel a jednoduchým vŕzgavo-čvirikavým spevom. Druh je koloniálny — aj v chove je to družný kŕdľový vták, nie samotár; podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo a dostatok zrelých semien.

Hniezdo a znáška
Znáška spravidla 2–4 vajcia (najčastejšie 3)

Samček pletie z prúžkov trávy a listov oválne, kryté hniezdo s bočným vchodom, zavesené na tŕnitých vetvičkách, trstine alebo v hustej vegetácii. V prírode hniezdi v obrovských kolóniách — v jednej kolónii môže byť od státisícov po milióny hniezd a jeden strom uniesť aj 6 000 hniezd. Samica znáša spravidla 2–4 (najčastejšie 3) bledomodré vajíčka. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný (prevencia zadržania vajca).

Inkubácia
Približne 11–12 dní

Inkubácia je krátka — približne 11–12 dní, čo umožňuje rýchle hniezdne cykly naviazané na dažde a dozrievanie semien. Na vajciach sedí najmä samica, samček v čase inkubácie stráži a bráni okolie pleteného hniezda. V tomto období je dôležitý pokoj a stabilné, teplé prostredie; voliéru zbytočne neruš a dopĺňaj len krmivo a vodu.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené oboma rodičmi; nevyhnutný živý hmyz

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia, pričom mláďatá pletiarky sú prvé dni kŕmené najmä hmyzom (housenice, drobné larvy) ako zdrojom bielkovín, neskôr aj nezrelými semenami. V chove je preto pri odchove nevyhnutný živý hmyz (múčne červy, pinkie, drobné larvy) — bez neho sa odchov spravidla nepodarí, najmä preto, že pletiare často neochotne prijímajú vaječnú zmes.

Vyletenie mláďat
Vyletujú približne po 2 týždňoch, dokrmovanie ešte ~1–2 týždne

Mláďatá vyletujú z hniezda približne po dvoch týždňoch, no ešte 1–2 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú vrabcovito hnedé a prúžkované, pripomínajú samičku — chýba im hniezdny šat samčeka (červený zobák a maska); plné sfarbenie a hniezdny šat získavajú samčeky postupne. V tomto čase neobmedzuj kvalitné krmivo vrátane živého hmyzu.

Osamostatnenie a zaradenie do chovu
Samostatné ~4–6 týždňov; do chovu po dosiahnutí pohlavnej dospelosti v dobrej kondícii

Mladé sa úplne osamostatnia približne 4–6 týždňov po vyliahnutí a možno ich ponechať v kŕdli alebo oddeliť. Keďže pletiarka je kŕdľový druh s rýchlym hniezdnym cyklom, mladé rýchlo dospievajú; do chovu zaraď vtáky v dobrej kondícii a hniezdi len so zdravými, dobre ustajnenými jedincami. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva približne 8 rokov (vo voľnej prírode), v chove spravidla dlhšie.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Privykanie na opatrovateľa a prostredie trvá týždne až mesiace; nejde však o „ochočenie na ruku" — cieľom je len získať pokoj, aby kŕdeľ pri obsluhe a kŕmení nepanikáril. Pletiarka zostáva celý život plachšia a ostražitá, je to vták na pozorovanie v skupine.

Pletiarka červenozobá nie je vták „na ruku" a patrí medzi plachšie a ostražité kŕdľové druhy — cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju silno stresuje), ale dopriať kŕdľu pokoj a dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostal čo najpokojnejší. Ako družný druh sa najlepšie cíti v skupine a v kŕdli je pokojnejšia než osamotený vták. Postup získania pokoja: (1) po prevoze nechaj vtáky dlhšie aklimatizovať v priestrannej voliére; (2) pri voliére sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú pochúťku (metličku prosa, klíčky, v hniezdení živý hmyz) podávaj nenápadne — vtáky si tak spoja tvoju prítomnosť s krmivom; (4) nikdy kŕdeľ nenaháňaj a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby nedošlo k panike a poraneniu o drôt. Najviac sa pletiarke darí v skupine v priestrannej voliére s dostatkom priestoru na lietanie, kde naplno prejaví prirodzené kŕdľové správanie. Ochočovanie „na ruku" pri tomto druhu nemá zmysel.

1

Po prevoze nechaj kŕdeľ dlhšie (1–3 týždne) v pokoji aklimatizovať v priestrannej voliére — nehýb voliérou, nechytaj vtáky, len dopĺňaj krmivo a vodu

2

Pri voliére sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — pletiarka je plachšia a náhle pohyby plašia celý kŕdeľ naraz

3

Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú pochúťku (metličku prosa, klíčky, v hniezdení živý hmyz) podávaj nenápadne — vtáky si tak spoja tvoju prítomnosť s krmivom

4

Nikdy kŕdeľ nenaháňaj — chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby nedošlo k panike a poraneniu o drôt

5

Chovaj pletiarku v SKUPINE, nie jednotlivo — je to družný kŕdľový vták a v skupine je pokojnejšia a vyrovnanejšia

6

Zabezpeč priestrannú voliéru s dostatkom miesta na lietanie a teplom — spokojný, dobre ustajnený kŕdeľ je pokojnejší a menej stresovaný

7

Na hniezdenie ponúkni samčekom dostatok trávy a vetvičiek na pletenie hniezd a v hniezdení živý hmyz na odchov mláďat

8

Nečakaj krotkosť „na ruku" — pletiarka červenozobá zostáva celoživotne plachšia a ostražitá; je to vták na pozorovanie v kŕdli, nie na maznanie

Cena a kde kúpiť

15–35 € / ks (skupina/pár podľa počtu vtákov)

Pletiarka červenozobá je menej bežný voliérový druh než základné pinky (zebrička, bengalka), no u špecializovaných chovateľov afrických pletiarov (snovačov) a exotov v SR aj ČR sa dá zohnať. Nie je vzácna v zmysle ochrany — nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (v prírode je dokonca najpočetnejším vtákom sveta). Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 15–35 €; keďže ide o kŕdľový druh, počítaj rovno s kúpou viacerých vtákov a so zodpovedajúcou voliérou. Cena kolíše podľa veku, kondície, pôvodu a toho, či ide o voliérovo odchované, krúžkované jedince. Náklady na chov sú primerané — kŕmenie je jednoduché (zrnová zmes a obilniny), no treba počítať s priestrannou voliérou (v tesnej klietke vták priberá), v hniezdení so živým hmyzom na odchov a u záhradnej voliéry so zastrešením a teplom na zimu. Pre dostupnosť i úspešný odchov sú kľúčové voliérovo odchované jedince od skúseného chovateľa.

Špecializovaní chovatelia afrických pletiarov (snovačov) a exotov v SR/ČR — voliérovo odchované, krúžkované jedince, najlepšie rovno menšia skupina
Chovateľské burzy a výstavy exotov (ZO Slovenského zväzu chovateľov, ČSCH) — možnosť výberu z viacerých vtákov a poradenstvo skúsených chovateľov
Overení predajcovia okrasného vtáctva — uprednostni odchov v zajatí pred náhodným inzerátom; pýtaj si informácie o veku, pohlaví, pôvode a krmive
Na čo si dať pozor Keďže je pletiarka červenozobá spoločenský kŕdľový druh, plánuj kúpu viacerých vtákov naraz (nie jedného jedinca) a zabezpeč im priestrannú voliéru. Pohlavie sa najlepšie rozlišuje v hniezdnom šate: samček má červený zobák, tmavú (premenlivú) tvárovú masku a ružovkasto-plavé temeno a hruď, kým samica je vrabcovito hnedá a prúžkovaná; mimo hniezdneho šatu sú si pohlavia podobné (samček si však ponecháva červený zobák, samica máva žltooranžový). Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým, priliehavým perím, jasnými očami, čistým zobákom aj nozdrami a čistým okolím kloaky (zlepené, znečistené perie = tráviace ťažkosti). Zdravý vták sedí spevnene, nie nahrbený s napuchnutým perím v kúte. Skontroluj nohy a prsty (žiadne chrastavé šupiny) a dýchanie (žiadne klikanie ani dýchanie s otvoreným zobákom — riziko vzdušníkových roztočov). Uprednostni krúžkované, voliérovo odchované jedince a NEkupuj jedného vtáka samostatne — pletiarka v kŕdli prospieva. Po prevoze dopraj skupine pokoj a teplo na aklimatizáciu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pletiarka červenozobá ~11–13 cm Pletiarka dedinská ~15–17 cm Pletiarka škrabošková ~11–15 cm Pletiarka ohnivá ~13–14 cm
Pletiarka červenozobá Pletiarka dedinská (Ploceus cucullatus) Pletiarka škrabošková (Ploceus velatus) Pletiarka ohnivá (Euplectes orix)
Dĺžka~11–13 cm~15–17 cm~11–15 cm~13–14 cm
Váha~15–20 g~24–40 g~25–35 g~19–25 g
Dožitie~8 r (v chove dlhšie)~8–10 r~8–10 r~5–8 r
Hlučnosť4/53/53/53/5
Stav IUCNIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITES
PovahaHniezdny samček: červený zobák, tmavá (premenlivá) maska, ružovkasto-plavé temeno a hruď; samica vrabcovito hnedá prúžkovanáHniezdny samček žiarivo žltý s čiernou (kapucňovou) maskou a červeným okom; pletie nápadné visiace hniezdaHniezdny samček žltý s čiernou tvárovou škraboškou a červeným okom; samica nenápadná olivovo-žltáHniezdny samček ohnivo červeno-čierny (svadobný šat), mimo sezóny vrabcovito hnedý; samica prúžkovaná hnedá
AreálSubsaharská Afrika — najpočetnejší vták sveta, družný kŕdľový pletiar do priestrannej voliéry, „operená kobylka"Subsaharská Afrika — väčší a nápadne žltý pletiar, majster pletených visiacich hniezd, družnýJužná Afrika — žltý pletiar (maskovaný snovač), tiež pletie kryté hniezda, družný kŕdľový druhSubsaharská Afrika — efektný „bishop" s ohnivým svadobným šatom, polygamný, kŕdľový druh otvorených močaristých plôch

Choroby a prevencia

Obezita z tesného ustajnenia a nevhodného kŕmenia
stredná

Príznaky: Nadmerné priberanie, znížená pohyblivosť a kondícia, znížená plodnosť, dýchavičnosť pri námahe

Pletiarka je v tesnej klietke obzvlášť náchylná na obezitu — v prírode lieta v kŕdli na veľké vzdialenosti a potrebuje veľa pohybu. Bez priestoru na lietanie a pri nadbytku tučného krmiva (živá potrava, vaječná zmes) rýchlo priberá, horšie hniezdi a žije kratšie. Prevencia: priestranná voliéra s možnosťou lietania, obmedzenie tučného krmiva mimo hniezdneho obdobia a dostatok pohybu.

Podchladenie a respiračné infekcie (citlivosť na chlad)
vysoká

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, nechutenstvo, triaška

Ide o africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan; čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. Pri podchladení rýchlo chradne a je náchylná na nasadajúce bakteriálne respiračné infekcie. Prevencia: teplo, suché bezprievanové prostredie, vo vonkajšej voliére zastrešený a na chladné obdobie vykurovaný úkryt. Pri príznakoch zabezpeč teplo a vyhľadaj veterinára.

Zadržanie vajca (egg binding) u samičiek
vysoká

Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo nevhodnom veku samičky. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit), teplo, dostatok pohybu a hniezdenie len so samičkami v dobrej kondícii.

Vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu, vyčerpanosť

Roztoče osídľujú dýchacie cesty a pri silnej infekcii ich úplne upchajú. Drobné pinky a pletiare sú citlivé, riziko stúpa v preplnenom kŕdli a pri zlom vetraní. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov, dostatočný priestor a dobré vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.

Črevné parazity a infekcie z preplnenia kŕdľa
stredná

Príznaky: Riedky až krvavý trus, chudnutie napriek žraniu, naježené perie, apatia, vyšší úhyn v skupine

Pri kŕdľovom chove v preplnenej alebo nedostatočne čistenej voliére rastie riziko šírenia črevných parazitov a bakteriálnych infekcií (kontaminácia krmiva a vody trusom). Prevencia: dostatočný priestor (nepreplňovať), denná výmena vody, pravidelné čistenie voliéry a misiek, kontrola trusu a karanténa nových vtákov. Diagnostika vyšetrením trusu, liečba u aviárneho veterinára.

Stres a poranenia o drôt pri vyplašení kŕdľa
stredná

Príznaky: Panické nárazy do steny/drôtu voliéry, poranenia hlavy a krídel, dlhodobý stres, oslabenie

Plachý kŕdľový druh — pri náhlom vyplašení (najmä v noci) sa celý kŕdeľ splaší naraz a vtáky môžu naraziť do drôtu či steny voliéry a poraniť sa. Dlhodobý stres oslabuje imunitu. Prevencia: pokojné umiestnenie voliéry, žiadne nočné rušenie a náhle rozsvecovanie, dostatok úkrytov a priestoru a pokojná, predvídateľná obsluha.

Prevencia Pletiarka červenozobá je pri správnom ustajnení vďačný a pomerne odolný kŕdľový druh (vo voľnej prírode sa dožíva ~8 rokov, v chove spravidla dlhšie) — jej zdravie stojí na niekoľkých pilieroch: (1) Priestor a pohyb — druh je náchylný na obezitu, preto potrebuje priestrannú voliéru s miestom na lietanie a mimo hniezdenia obmedzené tučné krmivo. (2) Teplo a žiadny prievan — je to africký teplomilný druh, neznáša mráz ani prudké ochladenie, čerstvo dovezené vtáky sú obzvlášť citlivé; vonkajšia voliéra musí byť zastrešená a na chladné obdobie vykurovaná. (3) Hygiena pri kŕdľovom chove — v skupine rastie riziko šírenia parazitov a infekcií, preto nepreplňuj voliéru, denne meň vodu, pravidelne čisti a kontroluj trus. (4) Vápnik trvalo — sépiová kosť a grit musia byť stále k dispozícii (prevencia zadržania vajca). (5) Živý hmyz v hniezdení — mláďatá sa odchovajú len pri dostatku živého hmyzu. (6) Karanténa nových vtákov aspoň 2–4 týždne — kvôli roztočom a parazitom. (7) Pokoj a žiadne nočné rušenie — vyplašený kŕdeľ sa splaší naraz a vtáky sa môžu poraniť o drôt. Pri každom príznaku choroby (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, riedky trus) vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú rýchlo.

Zaujímavosti

1

Najpočetnejší voľne žijúci vták sveta — populácia pletiarky červenozobej sa odhaduje na viac než 1,5 miliardy jedincov a v čase hniezdenia môže byť ešte vyššia. Žiadny iný voľne žijúci druh vtáka nedosahuje takéto počty.

2

„Operená kobylka" — pletiarka tvorí obrovské, miliónové kŕdle, ktoré sa valia oblohou ako živé mračná a spásajú polia; práve preto dostala prezývku „operená kobylka" a je v subsaharskej Afrike považovaná za vážneho škodcu obilnín (cirok, pšenica, jačmeň, proso, ryža).

3

Koloniálny hniezdič s miliónmi hniezd — hniezdi v obrovských kolóniách, kde môže byť od státisícov po milióny pletených hniezd; jeden strom môže uniesť aj 6 000 hniezd. Ide o jedny z najväčších vtáčích hniezdnych zoskupení na svete.

4

Samček pletie hniezdo — odtiaľ „pletiar/snovač" — samček z prúžkov trávy a listov upletie oválne, kryté hniezdo s bočným vchodom, zavesené na vetvičkách či v hustej vegetácii. Práve táto schopnosť pletenia dala čeľadi pletiarovitých (Ploceidae) i slovenskému menu „pletiar" (česky „snovač").

5

Premenlivý (polymorfný) hniezdny šat samčeka — hniezdny samček má červený kužeľovitý zobák a tvárovú masku, ktorá môže byť od čiernej až po bielu, plus ružovkasto až plavo (niekedy do červena) sfarbené temeno a hruď. Vďaka tejto premenlivosti vyzerá takmer každý samček trochu inak.

6

Vrabcovitá samica a nehniezdny samček — mimo hniezdneho šatu sú samica aj samček vrabcovito hnedé, prúžkované, so svetlými lemami pier. Samček si červený zobák ponecháva po celý rok, kým samica máva mimo sezóny žltooranžový zobák — to pomáha pri rozlišovaní pohlaví.

7

Sťahovavá a kočovná za dažďami — kŕdle pletiarky sa presúvajú podľa dažďov a dozrievania semien; hniezdenie spúšťajú sezónne dažde a celý hniezdny cyklus je veľmi rýchly (krátka inkubácia ~11–12 dní), čo umožňuje rýchle „nárazové" rozmnožovanie, keď sú podmienky priaznivé.

8

Zrnožravec, mláďatá však kŕmi hmyzom — dospelé vtáky sa živia najmä semenami divých tráv a obilnín, no mláďatá kŕmia hmyzom (housenice, drobné larvy). V chove je preto pri odchove nevyhnutný živý hmyz, najmä keď pletiare často neochotne prijímajú vaječnú zmes.

9

Spoločenský, ale v tesnej klietke priberá — na rozdiel od mnohých samotárskych astrildov je pletiarka družný kŕdľový druh, ktorý sa chová v skupine a znáša aj iné pokojné vtáky. Keďže v prírode lieta na veľké vzdialenosti, v tesnej klietke je náchylná na obezitu — potrebuje priestrannú voliéru na lietanie.

10

Bežná v prírode, v CITES nie je — v prírode je pletiarka najmenej ohrozená (IUCN LC) s obrovskou stabilnou populáciou a nie je v CITES; v niektorých afrických krajinách sa pre škody na úrode dokonca cielene reguluje. Vo voľnej prírode sa dožíva približne 8 rokov, v starostlivom chove spravidla dlhšie.

Taxonomická klasifikácia

species Pletiarka červenozobá (Quelea quelea)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Ploceidae (pletiarovité / snovačovité)
Rod Quelea Reichenbach, 1850
Druh Quelea quelea (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — africký druh chovaný v zajatí ako spoločenský kŕdľový voliérový pletiar
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 3 poddruhy, ktoré sa líšia najmä rozšírením a detailmi sfarbenia hniezdneho samčeka (rozsah tvárovej masky a odtieň temena/hrude) — nominátny Q. q. quelea v západnej Afrike (Sahel od Senegalu po Čad), Q. q. aethiopica vo východnej Afrike a Q. q. lathamii v južnej a juhozápadnej Afrike. Druh pôvodne opísal Carl Linné v roku 1758 ako Emberiza quelea, neskôr bol zaradený do samostatného rodu Quelea (Reichenbach 1850). Rod Quelea zahŕňa 3 druhy afrických pletiarov (okrem pletiarky červenozobej ešte Quelea erythrops — pletiarka červenohlavá a Quelea cardinalis — pletiarka kardinálska). Pletiarka červenozobá je najpočetnejším voľne žijúcim vtákom sveta a typickým koloniálnym hniezdičom — v jedinej kolónii môže byť od státisícov po milióny pletených hniezd.

? Často kladené otázky

Skôr pre mierne pokročilého chovateľa s voliérou než pre úplného začiatočníka s jednou klietkou. Kŕmenie je síce jednoduché (je to zrnožravec — zrnová zmes, obilniny, klíčky, zeleň, trvalo sépiová kosť a grit), no druh má niekoľko špecifík: (1) je to spoločenský kŕdľový vták, ktorý sa nehodí chovať jednotlivo a vyžaduje skupinu aj zodpovedajúci priestor; (2) potrebuje priestrannú voliéru s miestom na lietanie, lebo v tesnej klietke priberá (obezita); (3) je citlivá na chlad (neznáša mráz ani prievan); (4) pri odchove mláďat je nevyhnutný živý hmyz. Pre úplného začiatočníka s jednou malou klietkou sú vhodnejšie zebrička alebo bengalka; pletiarka je naopak vďačná pre chovateľa s priestrannou (aj záhradnou) voliérou, ktorý ocení dynamiku kŕdľa.

Pletiarka červenozobá je najpočetnejším voľne žijúcim vtákom na svete — jej populácia sa odhaduje na viac než 1,5 miliardy jedincov. Tvorí obrovské, miliónové kŕdle, ktoré sa valia oblohou ako živé mračná a v subsaharskej Afrike spásajú polia obilnín (cirok, pšenica, jačmeň, proso, ryža) — práve pre tieto škody a pre podobnosť so škodcom dostala prezývku „operená kobylka". V niektorých afrických krajinách sa pre škody na úrode dokonca cielene reguluje. Ide teda o druh, ktorý je v prírode mimoriadne hojný (IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený) a zároveň hospodársky významný.

Najľahšie podľa hniezdneho šatu samčeka: (1) Hniezdny samček má červený kužeľovitý zobák, tmavú (premenlivú) tvárovú masku — od čiernej po bielu — a ružovkasto až plavo (niekedy do červena) sfarbené temeno a hruď; (2) Samica a nehniezdny samček sú vrabcovito hnedé, prúžkované, so svetlými lemami pier. Pomôckou je zobák: samček si červený zobák ponecháva po celý rok, kým samica máva mimo sezóny žltooranžový zobák. Mimo hniezdneho šatu sú si teda pohlavia dosť podobné a najspoľahlivejšie sa rozlišujú práve v sezóne, keď samček získa hniezdny šat. Mladé vtáky pripomínajú samičku.

Pletiarka červenozobá je družný kŕdľový druh — chová sa v skupine, nie jednotlivo. V prírode tvorí miliónové kŕdle a v chove je v skupine pokojnejšia a vyrovnanejšia. V dostatočne veľkej, dobre členenej voliére ju možno kombinovať s inými pokojnými druhmi podobnej veľkosti (mixovaná voliéra), na rozdiel od výrazne teritoriálnych samotárskych astrildov. Dôležité je voliéru nepreplňovať — priveľa vtákov na malom priestore vedie k stresu, šíreniu chorôb a potýčkam. V hniezdnom období si samčeky bránia okolie pleteného hniezda, no druh zostáva v zásade kolóniovým, družným vtákom. Počítaj teda s kúpou viacerých vtákov naraz a s priestrannou voliérou.

Pletiarka je pletiar (snovač) — samček pletie z prúžkov trávy a listov oválne, kryté hniezdo s bočným vchodom. V prírode hniezdi koloniálne v obrovských kolóniách (státisíce až milióny hniezd) a hniezdenie spúšťajú dažde. Samica znáša spravidla 2–4 (najčastejšie 3) bledomodré vajíčka, inkubácia je krátka — približne 11–12 dní, mláďatá vyletujú asi po dvoch týždňoch a ešte 1–2 týždne sa dokrmujú. Kľúčové pri odchove je: (1) dostatok živého hmyzu — mláďatá sú prvé dni kŕmené najmä hmyzom a pletiare často neochotne prijímajú vaječnú zmes, takže bez živého hmyzu sa odchov spravidla nepodarí; (2) dostatok trávy a vetvičiek na pletenie hniezda; (3) teplo a pokoj a trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit).

Pletiarka červenozobá je spoločenský kŕdľový vták s výraznejším čvirikavým hlasom — nie je to tichý druh ako mnohé astrildy. Jednotlivý hlas nie je prenikavý skrek, no v kŕdli vtáky takmer neprestajne štebocú a čviríkajú, najmä ráno a pri kŕmení; tento neustály čvirikavý šum kŕdľa môže byť v malom byte alebo pre citlivého suseda rušivý. Hodí sa preto skôr do priestrannej izbovej alebo zastrešenej záhradnej voliéry než do tichej obývačky. Prenikavé skreky ako pri papagájoch alebo hrdličkách však pletiarka nevydáva a v noci je pokojná (je aktívna cez deň). Druh navyše nenapodobňuje ľudskú reč.

Pletiarka červenozobá je africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé a pri podchladení rýchlo chradnú. Vyhovuje jej teplo a priestranná voliéra s dostatkom miesta na lietanie (v tesnej klietke priberá). Vo vonkajšej voliére ju možno chovať v teplej časti roka, no na chladné obdobie potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt a voliéra musí byť zastrešená a v závetrí. Keďže ide o kŕdľový druh, dôležitý je aj dôraz na hygienu — v skupine sa ľahšie šíria parazity a infekcie, preto voliéru nepreplňuj, denne meň vodu, pravidelne čisti a kontroluj trus.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2 (Quelea quelea, 3 poddruhy), IUCN Red List (Quelea quelea — Least Concern, BirdLife International, 2018), BirdLife DataZone (factsheet Red-billed Quelea), Cornell Lab Birds o

 Video — Pletiarka červenozobá

Pletiarka červenozobá (Quelea quelea) — video o speve a chove

Pletiarka červenozobá (Quelea quelea) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Česky:   Snovač rudozobý (kvelea červenozobá), Anglicky:   Red-billed Quelea (Red-billed Weaver), Nemecky:   Blutschnabelweber, Francúzsky:   Travailleur à bec rouge, Poľsky:   Wikłacz czerwonodzioby (kwelea), Maďarsky:   Piroscsőrű kvelea, Latinsky:   Quelea quelea (syn. Emberiza quelea Linnaeus, 1758)