Ploceidae (tkáčikovité)
Pletiarka červenohlavá má rýchly, škrípavý a chrčavý spev, typický pre samca počas toku: znie ako rýchle striedanie vysokých tónov — popis oiseaux.net uvádza chu-tsee-tsi chu-tsi tsee-tsi tswi-tsi-tswee tzirrrr. Počas letu vydáva kratší jednoalebo dvojslabičný tón tsi alebo tsi-whoo. Poplašné volanie je krátke ostré chi-chi. Keďže je to nie klenotný speváč, ale skôr aktívny voliérový druh so škrípavou vokalizáciou, nie je vhodný pre bytový chov. Xeno-canto obsahuje 12 terénnych nahrávok druhu (https://xeno-canto.org/species/Anaplectes-rubriceps).
Samec stavia hniezdo a tokuje súčasne — charakteristicky visí na polodokončenom hniezde, macha krídlami a vydáva škrípavý tok, čím láka samice. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v druhom roku života (druh-špecifické údaje presne neoverené — analógiou so snovačmi rodu Ploceus).
Samica znáša do hotového hniezda 2–4 vajcia, zvyčajne 3, modrastej alebo modrozelenej farby (zdroj: oiseaux.net). Hniezdo je závisnutá fľaša z tenkých suchých vetvičiek s dlhým vstupným tunelom, unikátna medzi snovačmi — ostatné Ploceidae plecia hniezda prevažne z trávy. Hniezdna sezóna: september–február pre nominátny poddruh rubriceps; poddruh leuconotos hniezdí prakticky celoročne.
Inkubácia trvá 12–13 dní (overené oiseaux.net, potvrdené analógiou s príbuznými Ploceidae). Na vajciach sedí prevažne samica, samec príležitostne prispieva. V zajatí zabezpeč dostatočný pokoj okolo hniezda — rušenie počas inkubácie vedie k opusteniu hniezda.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Kŕmia ich obaja rodičia, prevažne živou potravou (hmyz, pavúky, drobné mäkkýše) — v hniezdnom období je nevyhnutné ponúkať dostatok živej potravy, inak rodičia mláďatá opustia alebo zabijú. Mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 17 dňoch (zdroj: oiseaux.net); ešte niekoľko dní ich rodičia dokrmujú po vyletení.
Juvenilné pletiarky sú bledšie než samica — svetložltkavé so sivohnedým chrbtom a bez červene; oranžové tóny na hlave sa vyvíjajú postupne. Plné dospelé hniezdne sfarbenie u samca sa objaví pelichaním v prvom alebo druhom roku. Po úplnej nezávislosti zostávajú mladé vtáky v malých skupinách v blízkosti hniezdnej kolónie.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je spoľahlivo overený v dostupných zdrojoch. Analógiou s príbuznými snovačmi rodu Ploceus sa pohlavná dospelosť odhaduje na druhý rok života (prvé hniezdne sfarbenie samca naplno nastupuje po prvom pelichaní). Dokumentovaná dĺžka života je do 9 rokov 1 mesiaca (overené krúžkovaním podľa Wikipedia EN), odhadovaný maximálny vek okolo 11 rokov.
Pletiarka červenohlavá je aktívny voliérový druh, ktorý si zachováva prirodzenú plachosť voči človeku. Neochočuje sa na ruku — nevyhľadáva fyzický kontakt a na uchopenie reaguje stresom. Pri dlhodobom chove v pokojnej voliére si zvykne na prítomnosť chovatela a nebojí sa kŕmenia, no zostáva rezervovaná. Atrakciou druhu je sledovanie prirodzeného správania — tok samca, stavba hniezda a hniezdny rituál — nie ochočenosť. Zbytočné rušenie a manipulácia sú kontraproduktívne.
Zabezpeč priestrannú, pokojnú voliéru s hustou vegetáciou a vyšším bidlom — vtákom s úkrytom klesá stres
Kŕm každý deň v rovnakom čase na rovnakom mieste — predvídateľnosť buduje dôveru
Živá potrava (múčne červy v miske) láka vtáka bližšie ku chovateli — miske sa postupne priblíž bez náhlych pohybov
Nikdy nestíhaj, nechytaj rukou bez nutnosti — stres narúša dôveru aj dlhotrvajúci vzťah
Pletiarka červenohlavá sa v slovenskej a českej avikultúre objavuje vzácne — nie je to bežný obchodný druh ako zebra alebo mandarin. Príležitostne sa ponúka od dovozcov afrického voliérového vtáctva alebo na burzách spevákov. Orientačná cena sa pohybuje podľa európskeho trhu a poddruhu od 25 do 60 € za kus (presné údaje neoverené — overujte aktuálne ponuky na bazos.sk, aves.sk, burzy spevákov). Druh nie je v CITES, preto nevyžaduje CITES certifikát pri predaji; veterinárny pas a označenie krúžkom alebo čipom môžu byť požadované podľa platnej legislatívy.
| Pletiarka červenohlavá | Pletiarka ohnivá (Euplectes orix) | Pletiarka dedinská (Ploceus cucullatus) | Pletiarka škrabošková (Ploceus velatus) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 15 cm | 10–11 cm | 15–17 cm | 14–16 cm |
| Váha | 17–26 g | 16–25 g | 32–48 g | 28–40 g |
| Dožitie | do 9–11 rokov (dokumentované krúžkovaním) | do 8–10 r | do 10–15 r v zajatí | do 10 r |
| Hlučnosť | stredne náročná voliérová — potrebuje živý hmyz a priestrannú voliéru | stredne náročná voliérová | stredne náročná voliérová | stredne náročná voliérová, v hniezdnej sezóne agresívnejšia |
| Stav IUCN | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Hniezdny samec: šarlátová hlava a hruď, sivohnedý chrbát, oranžové okraje letiek, krátka čierna maska okolo zobáka. Samica: žltkasto-oranžová hlava, bledé brucho, sivohnedý chrbát | Hniezdny samec: jasne červený plášť a hruď s ČIERNOU spodnou časťou tela a tvárou; mimo sezóny hnedo-pásikovaný. Menší než pletiarka červenohlavá a bez sivého chrbta | Hniezdny samec: sýto žltý s čierno-žlto škvrnitým chrbtom a čiernou maskou/hlavou, červené oko. Väčší a mohutnejší než pletiarka červenohlavá; hniezdi z trávy (nie z vetvičiek) | Hniezdny samec: žltá s výraznou čiernou maskou tváre a tmavohnedasté-škvrnitý chrbát; červené oko. Bez červenej na hlave — zámenný omyl s pleterkou červenohlavou v nevhodnom osvietení |
| Areál | Savany, krovinné lesy, miombo a akáciové lesy subsaharskej Afriky — od Senegambii po Juhoafrickú republiku; 2 poddruhy (leuconotos záp./vých., rubriceps juh) | Subsaharská Afrika: vlhké savany, trstinové porasty a poľnohospodárska krajina; introdukovaná aj mimo Afriky | Subsaharská Afrika: savany, poľnohospodárska krajina, okolie dedín; introdukovaná na viacerých ostrovoch | Južná Afrika (Botswana, Namibia, Juhoafrická republika, Zimbabwe, Mozambik) |
Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, sipot
Plesňová infekcia dýchacích ciest z navlhnutého alebo plesnivého krmiva a vlhkého prostredia voliéry. Riziko stúpa pri strese (nový príchod, zima, prehustenosť). Prevencia: suché, vetrané prostredie, čerstvé krmivo, pravidelné čistenie miest kŕmenia. Liečba antifungálnymi liekmi patrí veterinárovi — aviárny vet nevyhnutný.
Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, apatia
Voliérové snovače si pri životapriestore s prírodným substrátom ľahko preniesajú črevné parazity — hlísty (Ascaridia) a kokcídie. Noví jedinci choď do karantény a daj koproskopiu trusu. Liečba cieleným antiparazitikom podľa výsledku náterov; pravidelné čistenie voliéry zásadná prevencia.
Príznaky: Nepokoj, škrabanie, vypadávanie peria, bledosť hrebeňa, chudnutie, nízka produkcia vajec
Červené roztoče (Dermanyssus) aktivní v noci — vo dne sa ukrývajú v škárach voliéry. Kontroluj voliéru bielou plachtou ráno. Liečba akaricidom (permetrín, prírodné diatomitové prázdno), ošetrenie celej voliéry vrátane škár. Perie-vši (Phthiraptera) trápia perie a redukujú jeho kvalitu; liečba pudrovým insekticídom určeným pre vtáky.
Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, obezita, slabosť, náhly úhyn, hepatomegália pri pitve
Druh prispôsobený na prevažne hmyzovú stravu trpí pri chove na samých olejnatých semenách (slnečnica, konope) — tuk sa hromadí v pečeni. Prevencia: pestrá strava s dennou živou potravou, obmedziť olejnaté semená, pravidelné ovocné a vitamínové doplnky.
Príznaky: Nahrbený vták, kýchanie, výtok z nozdrí, sťažené dýchanie, nechutenstvo
Africký druh zo subtropických saván neznáša trvalé teploty pod 12 °C — v zime musí mať vykurovaný kryt. Náhle teplotné výkyvy, prievan a vlhkosť otvárajú cestu bakteriálnym respiračným infekciám (Mycoplasma, Pasteurella). Záhradná voliéra musí mať zateplený nočný úkryt. Pri príznakoch ihneď k aviárnemu veterinárovi.
Príznaky: Rany na hlave, zobáku a na nohách, krvácanie, vypadávanie peria v hniezdnom období
V prehustenej voliére alebo pri nevhodnom párovom zložení (viacero samcov na malý priestor) dochádza ku konfliktom. Zabezpeč dostatok priestoru a úkrytov; pri ťažkých poraneniach ošetri antisepticky a izoluj agresívneho jedinca.
Jediný druh monotypického rodu Anaplectes — pletiarka červenohlavá (Anaplectes rubriceps) je jediný druh svojho rodu; rod Anaplectes stojí v rámci snovačov Ploceidae izolovane, bez blízkych príbuzných v rovnakom rode. Druh opísal Carl Jakob Sundevall v roku 1850.
Samec stavia hniezdo z vetvičiek, nie z trávy — kým väčšina snovačov (Ploceus, Euplectes) pletie hniezda z trávy a listových pásikov, pletiarka červenohlavá je výnimka: samec stavia charakteristickú závisnutú fľašu z tenkých suchých vetvičiek s dlhým vstupným tunelom. Táto stavebná technika je v čeľadi Ploceidae unikátna.
Červená hlava + sivý chrbát + čierna maska = nezameniteľný terénny znak — kombinácia šarlátovo-červenej hlavy a hrude, sivohnedého chrbta a krátkej čiernej masky okolo zobáka a oka odlišuje hniezdneho samca od červeného biskupa (Euplectes orix), ktorý má celú spodnú časť tela čiernu, a od iných červených snovačov. Žiadny iný subsaharský vták nemá presne túto kombináciu.
Samec postaví až päť hniezd za sezónu — jeden samec stráži malú kolóniu (zvyčajne okolo 10 hniezd) a stavia nové hniezda po celé obdobie dvoch mesiacov; polygýnne môže pariť sa s viacerými samicami. Výnimočne bola zaznamenaná kolónia 210 hniezd v severozápadnej Juhoafrickej republike.
Prevažne hmyzožravý snovač — na rozdiel od väčšiny klietkových snovačov (Ploceus, Euplectes), ktorí sú prevažne semenožraví, pletiarka červenohlavá je v prírode primárne hmyzožravá. Chrobáky, plošice, termity, bohomolky a pavúky tvoria jadro stravy; semená a plody sú doplnkom. Tento dietetický rozdiel je kľúčovým pre úspešný chov v zajatí.
Vajcia modrastej farby — vajcia sú modrasté alebo modrozelené (oiseaux.net), čo ich odlišuje od väčšiny snovačov s bielymi alebo škvrnitými vajciami. Znáška obsahuje zvyčajne 3 vajcia (rozsah 2–4); inkubácia trvá 12–13 dní a mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 17 dňoch.
Spev je škrípavý a rýchly, nie melodický — vokalizácia samca pri toku je rýchle striedanie chrčavých a piskľavých tónov (chu-tsee-tsi tswi-tsi-tswee tzirrrr), ktoré nepripomínajú nápadný spev klenotných spevákov. Druh priťahuje chovateľov skôr vizuálnym sfarbením a hniezdnym správaním než hlasom.
Dva uznávané poddruhy sa líšia maskou a sfarbením plášťa — A. r. leuconotos (západ a východ Afriky) má výraznejšiu čiernu masku a menej červeného na plášti; obaja pohlavie sú sivastejší. A. r. rubriceps (južná Afrika) má viac červeného na plášti samca. Tretí taxón jubaensis (Somálsko a časť Kene) je niektorými autoritami vyčleňovaný ako samostatný druh (Red Weaver).
Stabilná populácia bez zjavných ohrození — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou (na rozdiel od mnohých snovačov s klesajúcim trendom). Populácia v Krugerskom národnom parku je odhadovaná na viac ako 16 000 jedincov, v strednom a južnom Mozambiku na viac ako 30 000 (zdroj: oiseaux.net). Druh nie je zaradený v CITES.
Rozdiely sú zreteľné pri hniezdnom samcovi: Pletiarka červenohlavá (Anaplectes rubriceps) má sivohnedý chrbát a celé telo okrem červenej hlavy a hrude je bledé, s krátkou čiernou maskou okolo zobáka a oka. Červený biskup (Euplectes orix) má naopak celú spodnú časť tela čiernu a výrazný červený plášť namiesto sivohnedého chrbta — je to výraznejší kontrast červená–čierna bez sivého tónu. Navyše pletiarka má zobák oranžovo-červený a hniezdi z tenkých vetvičiek, kým bishop pletie z trávy. Mimo hniezdnej sezóny sú oba druhy omnoho menej výrazné (oranžovo-žltkavé alebo hnedé), no pletiarka si zachováva oranžovejší tón na hlave.
Výhradne voliéra. Pletiarka červenohlavá nie je klietkový vták — je to aktívny druh, ktorý v prírode loví hmyz visením na vetvičkách, stavia zložité hniezda a poletuje po veľkej ploche. Minimálna odporúčaná voliéra má rozmery 2 × 1 × 2 m, ideálne väčšia záhradná voliéra s vegetáciou a hrubými vetvami. V tesnej klietke sa nesplodí, stráca perie a rýchlo sa vyčerpá. V zime potrebuje vykurovaný kryt s minimálnou teplotou 12–15 °C v noci.
Pletiarka červenohlavá je prevažne hmyzožravá — základ stravy musí tvoriť živý hmyz (múčne červy, svrčky, malí cvrčky) a vaječná kaša, nie semená ako u väčšiny snovačov. Semenová zmes (proso, kanárske semeno) je len doplnok. Bez pravidelnej živej potravy sa mláďatá nevydarí a dospelé vtáky trpia podvýživou. Pridávaj sezónne ovocie, bobule a zelené krmivo; vápnik (sépiová kosť) je dôležitý pre samice pred znáškou.
Samec stavia závisnutú fľašu z tenkých suchých vetvičiek s dlhým vstupným tunelom — toto hniezdo je iné ako u väčšiny snovačov (nie z trávy). Do voliéry treba ponúknuť hniezdiaci košík alebo prírodný záves (napr. na vetve) a dostatočnú zásobu tenkých suchých vetvičiek a trávy ako stavebný materiál. Hniezdo nesmieš rušiť počas inkubácie; pri rušení samica vajcia opustí. Inkubácia trvá 12–13 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po asi 17 dňoch.
Nie je v CITES a nie je zaradená v žiadnej CITES prílohe. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR ani Európy). Napriek tomu pri nákupe vždy vyžiadaj doklady o pôvode — dovozy z Afriky podliehajú EU veterinárnym a fytosanitárnym predpisom.
Uznávajú sa dva hlavné poddruhy: A. r. leuconotos (západ a východ Afriky — od Senegambii po Etiópiu, Keňu a Malawi) má samca s výraznejšou čiernou maskou a menej červeným plášťom; obaja pohlavie sú sivastejšie. A. r. rubriceps (nominátny, južná Afrika — Angola, Namibia, Zambia, Zimbabwe, Mozambik, Botswana, Juhoafrická republika) má samca s rozsahlejším šarlátovým plášťom. Tretí taxón jubaensis (Somálsko, časti Kene) je niektorými autoritami vyčleňovaný ako samostatný druh Red Weaver (Anaplectes jubaensis).
Vo všeobecnosti áno, pri správnom výbere spoludruhu. Pletiarka červenohlavá je stredne veľký snovač (15 cm), ktorý sa v prírode zdržiava v zmiešaných hejnách. Vo voliére ju kombinuj s podobne veľkými pokojnými drobnými africkými druhy — astrildami, pinkieskami alebo menšími snovačmi. Vyhýbaj sa agresívnym snovačom (Ploceus velatus v hniezdnom období) a veľkým dominantným druhom. Viac samcov pleterky v jednej voliére bez dostatku priestoru vedie ku konfliktom.