Pletiarka červenohlavá (Anaplectes rubriceps)

Ploceidae (tkáčikovité)

Pletiarka červenohlavá

Anaplectes rubriceps — africký snovač s jedinečnou šarlátovou hlavou a sivohnedým chrbtom — jediný druh rodu Anaplectes, majster pletenia vetvičkových hniezd v savane

IUCN: LC (Least Concern, 2022) | Least Concern (najmenej ohrozený), hodnotenie BirdLife International pre IUCN. Populácia je hodnotená ako stabilná a neklesajúca — druh nemá zjavné kontinentálne ohrozenia. Rozsah výskytu je rozsiahly (viac ako 13 miliónov km²), populácia nie je fragmentovaná. Príkladové hodnoty: viac ako 16 000 jedincov v Krugerskom národnom parku (JAR) a viac ako 30 000 v strednom a južnom Mozambiku. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Odkaz IUCN: https://www.iucnredlist.org/species/103812581/94611878
Dĺžka15 cm (17–26 g)
PôvodSubsaharská Afrika — savany a krovinné lesy
StravaPrevažne hmyz; semená a plody ako doplnok
PovahaAktívny voliérový druh, neochočuje sa na ruku
Dožitie9–11 rokov (dokumentované, odhad)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

60% 22% 12% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — chrobáky (Coleoptera), plošice (Hemiptera), termity, bohomolky (Mantodea), pavúky, drobné mäkkýše; dominantná zložka celoročne 60%
Semená — semená akácií a iných stromov a krov; doplnok prevažne mimo hniezdneho obdobia 22%
Plody a bobule — Premna ovocie, imelo-plody, rôzne lesné bobule; sezónny doplnok 12%
Nektár — príležitostne z kvetov stromov a krov; lokálne zaznamenané 4%
Drobné mäkkýše a slimáky — najmä pri odchove mláďat (zdroj vápnika) 2%

Odporúčané potraviny

  • Živá potrava — múčne červy (Tenebrio), svrčky, drobné cvrčky, termity; nevyhnutná najmä pri odchove mláďat a mimo hniezdnej sezóny ako bielkovinový doplnok
  • Semená akácií a iných afrických stromov — základ semennej zložky; v chove nahradzujú zmiešanou semenovnicou (proso, kanárske semeno, pohánka, saflorové semeno)
  • Mäkké ovocie a bobule — Premna plody, fíky, hrozno, jablko, papája v malých kúskoch; sezónny vitamínový doplnok
  • Vaječná kaša (egg food) — mokrá alebo suchá; dôležitá pri hniezdení (aminokyseliny, vitamíny B)
  • Zelené krmivo — repa, pupava, hviezdica (umyté, nepostriekané); jemná vláknina a vitamíny
  • Vápnik — sépiová kosť, drvená vaječná škrupina, minerálna zmes; zvlášť dôležitý pre samice pred znáškou
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky smrteľne toxické (persín), aj malé množstvo ohrozuje život
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa a cesnak — poškodzujú červené krvinky vtákov
  • Soľ, slané a korenené jedlá — preťažujú obličky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) ovocie, zelenina a živá potrava neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé alebo navlhnuté krmivo — riziko aspergilózy a mykotoxínov
  • Citrusové plody v nadmernom množstve — príliš kyslé, môžu dráždiť tráviaci trakt
Tip od odborníka Pletiarka červenohlavá je v prírode prevažne hmyzožravý druh — chrobáky, plošice, termity a pavúky tvorí základ celoročnej stravy, kým semená, plody a nektár sú doplnkom. V avikultúre je preto kľúčové pravidelne ponúkať živú potravu: múčne červy, svrčky a vaječnú kašu, najmä počas hniezdenia a odchovu mláďat. Semenová zmes (proso, kanárske semeno) tvorí pohodlný základ, ale bez živočíšnej bielkoviny sa mláďatá nevydarí. Čerstvé ovocie a bobule pridávaj niekoľkokrát do týždňa. Voda musí byť k dispozícii vždy čerstvá a čistá, vymieňaná každý deň.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pletiarka červenohlavá je stredne hlasitý voliérový druh — samec vydáva počas toku rýchle, škrípavé a chrčavé tóny a krátky pierok (chu-tsee-tsi chu-tsi tsee-tsi tswi-tsi-tswee tzirrrr), poplašný hlas je krátke ostré chi-chi. Kolónie snovačov bývajú hlučnejšie, no jednotlivec alebo pár nie je rušivý do bytu cez steny — vhodnejší je do záhradnej voliéry.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pletiarka červenohlavá nie je maznavý vták na ruku — ide o aktívny voliérový druh, ktorý si zachováva prirodzenú plaché správanie a fyzický kontakt s človekom aktívne nevyhľadáva. Párový vzťah samca a samice je úzky, no vzťah k ošetrovateľovi ostáva rezervovaný. Pozorovanie hniezdneho správania (stavba hniezda, tok) je atrakciou tohto druhu.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a zvedavý druh — pletiarka červenohlavá trávi väčšinu dňa pátram po hmyze v korune stromov, vise dolu hlavou pri prezeraní vetvičiek a listov, a samec neustále pracuje na hniezde. V malej klietke trpí — potrebuje priestrannú voliéru s vegetáciou, kde môže liezť a preskúmavať prostredie.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pletiarka červenohlavá nenapodobňuje ľudskú reč — snovače túto schopnosť nemajú. Vokalizácia je vrodená: škrípavý tok, krátke chrčavé tóny a poplašné ciknutia. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pletiarka červenohlavá má rýchly, škrípavý a chrčavý spev, typický pre samca počas toku: znie ako rýchle striedanie vysokých tónov — popis oiseaux.net uvádza chu-tsee-tsi chu-tsi tsee-tsi tswi-tsi-tswee tzirrrr. Počas letu vydáva kratší jednoalebo dvojslabičný tón tsi alebo tsi-whoo. Poplašné volanie je krátke ostré chi-chi. Keďže je to nie klenotný speváč, ale skôr aktívny voliérový druh so škrípavou vokalizáciou, nie je vhodný pre bytový chov. Xeno-canto obsahuje 12 terénnych nahrávok druhu (https://xeno-canto.org/species/Anaplectes-rubriceps).

Dokáže hovoriť? Pletiarka červenohlavá reč nenapodobňuje. Snovače (Ploceidae) túto schopnosť nemajú — vokalizácia je vrodená a skladá sa zo škrípavých kontaktných tónov, toku a poplašného volania.

Typické zvuky

  • Tok samca — rýchle, škrípavé a chrčavé tóny striedajúce vysoké slabiky (chu-tsee-tsi tswi-tsi-tswee tzirrrr), vydávané z blízkosti hniezda počas dvorenia
  • Letový kontaktný hlas — krátke tsi alebo tsi-whoo, jeden až dva tóny pri prelietaní medzi stromami
  • Poplašné volanie — krátke ostré chi-chi pri vyrušení alebo nebezpečenstve
  • Tichý vrčavý kontaktný styk v páre a kolónii — nenápadné hlásky pri zbere potravy a pri hniezde

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna podľa polohy: nominátny poddruh rubriceps (južná Afrika) hniezdí september–február; poddruh leuconotos (záp./vých. Afrika) hniezdí takmer celoročne (zdroj: oiseaux.net)
Tok — samec začína pliesť hniezdo a spevom a demonštračným lietaním láka samice; typicky jeden samec na malú kolóniu asi 10 hniezd
Odchov mláďat — inkubácia 12–13 dní; mláďatá zostávajú v hniezde asi 17 dní; obaja rodičia, prevažne samica, kŕmia hmyzom
Mimohniezdne obdobie — pár sa zdržiava v zmiešaných hejnách s inými druhmi, aktívne pátra po hmyze v korune stromov
Stály (nesťahovavý) druh s celoročnou aktivitou; niektoré populácie vykonávajú lokálne presúvania podľa dostupnosti potravy

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný voliérový druh. Pletiarka červenohlavá nie je vhodná do malej klietky — potrebuje priestrannú voliéru (minimálne 2 × 1 × 2 m) s prirodzenou vegetáciou alebo vetvami, kde môže liezť, visieť a preskúmavať okolie. Vyžaduje pravidelnú živú potravu (hmyz), vhodné hniezdiace podmienky a zábranu kontaktu s agresívnymi druhmi. Pre skúseného chovatela voliérových vtákov z Afriky je chovom atraktívnym pre divácky efektný hniezdny rituál samca. Pre začiatočníka nie je vhodná.
Priestor Pletiarka červenohlavá potrebuje priestrannú vonkajšiu alebo vnútornú voliéru minimálne 2 × 1 × 2 m — ideálne väčšiu — s hrubšími vetvami, vyvýšenými bidlami a možnosťou závesenia hniezdiaceho košíka alebo prírodného materiálu (suchých vetvičiek, trávy). Malá klietka je nevhodná. V záhradnej voliére dobre znáša tropické a subtropické podmienky; v zime vyžaduje vykurovaný kryt (minimálna teplota 12–15 °C). Hrubšie vetvy a kroviny umožňujú prirodzené správanie (hľadanie hmyzu visením na vetvičkách).
Deti v domácnosti Pletiarka červenohlavá môže byť zaujímavá pre staršie deti a mládež so záujmom o prírodu — stavba hniezda samcom je fascinujúce správanie, ktoré sa dá sledovať vo voliére. Nie je to však vták na ruku ani maznáčik; fyzický kontakt nevyhľadáva a nemá zrkadlový vzťah s človekom. Vhodné skôr ako ukážkový/atlasový druh v záhradnej voliére — deti sa naučia o Afrike, snovačoch a inštinktívnych staviteľských schopnostiach vtákov.
Hlučnosť Jednotlivý pár pleterky červenohlavej je stredne hlasitý — škrípavý tok a krátke kontaktné hlásky neprenikajú rušivo cez steny bežného bytu. V záhradnej vonkajšej voliére je druh nenápadný. Do bytovej klietky nie je odporúčaný — jeho prirodzenou potrebou je priestranná voliéra s vegetáciou.
Verdikt odborníka Pletiarka červenohlavá (Anaplectes rubriceps) je africký snovač (15 cm, 17–26 g) z čeľade snovačovitých (Ploceidae), jediný druh monotypického rodu Anaplectes. Hniezdny samec je nápadný jasne šarlátovou alebo červenou hlavou a hruďou, sivohnedým chrbtom, oranžovými okrajmi letiek a charakteristickou krátkou čiernou maskou okolo červeno-oranžového zobáka a oka — toto spojenenie odlišuje druh od príbuzného červeného biskupa (Euplectes orix), ktorý má celú spodnú časť tela čiernu. Samica a nehniezdny samec sú žltkavo-oranžové na hlave a prednej časti tela, s bledým bruchom a sivohnedým chrbtom. Druh je prevažne hmyzožravý (chrobáky, termity, plošice, pavúky) a príležitostne dopĺňa stravu semenami, plodmi a nektárom. Stavba hniezda je atrakciou druhu — samec plecieje z tenkých suchých vetvičiek charakteristickú závisnutú fľašu s dlhým vstupným tunelom, zavesenú vo výške 1,5 až 15 m; jeden samec môže postaviť za sezónu až päť hniezd a sformovať malú kolóniu s desiatimi hniezdami, čo zodpovedá polygýnnemu spôsobu hniezdenia. Samica znáša 2–4 vajcia (zvyčajne 3), modrastej farby; inkubácia trvá 12–13 dní a mláďatá ostávajú v hniezde asi 17 dní. Druh obýva savany, krovinné lesy, miombo a akáciové lesy subsaharskej Afriky od Senegambii po Juhoafrickú republiku. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Voliéra — minimálne rozmery
2 × 1 × 2 m (dך×v) — ideálne väčšia záhradná voliéra
Pletiarka červenohlavá potrebuje priestrannú voliéru s vegetáciou — hrubé vetvy, živé alebo suché kroviny, možnosť závesenia hniezdiaceho košíka. Malá klietka je nevhodná; vták v tesnom priestore trpí, nerozmnoží sa a stane sa apatickým. Záhradná vonkajšia voliéra s vykurovaným nočným úkrytom (min. 12–15 °C v zime) je ideálom.
Prirodzený biotop
Akáciové savany, miombo (Brachystegia), krovinné lesy, galériové lesy pri riekach; do 1 600 m n. m.
V prírode druh obýva prechodné lesy a savany — uprednostňuje akáciové porasty, miombo (Brachystegia), mopane a krovinné formácie, ako aj galériové (riečne) lesy. Hniezdi na stromoch, nikdy pri zemi. Vyhnáva sa čistým trávnatým plochám bez stromov a hustým uzavretým lesom. Výšková hranica je asi 1 600 m n. m. (zdroj: oiseaux.net).
Spoločenské správanie
Polygýnny — jeden samec, malá kolónia asi 10 hniezd; mimo hniezdenia sa zdržiava v zmiešaných hejnách
V hniezdnej sezóne je polygýnny: jeden samec stráži malú kolóniu (zvyčajne 5–10 hniezd) a pári sa s viacerými samicami, hoci výskyt monogamných párov je tiež zaznamenaný. Mimo hniezdenia sa druhy zhromažďujú v zmiešaných hejnách s inými voliérovými druhmi a pátraju po hmyze spoločne. V zajatí znáša pokojné menšie voliérové druhy, agresívnym snovačom sa vyhýba.
Teplota a podnebie
Tropické a subtropické pásmo; v zime min. 12–15 °C; letné teplo znáša dobre
Africký druh ze subtropických saván neznáša trvalý mráz — v slovenskom podnebí si vyžaduje vykurovaný kryt počas jesene a zimy. Dennú teplotu 20–30 °C znáša výborne; dôležité je zabrániť prievanu a vlhkosti, ktoré spúšťajú respiračné infekcie.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Závisnutá fľaša z tenkých suchých vetvičiek s dlhým vstupným tunelom, vo výške 1,5–15 m na strome
Samec pletie charakteristickú závisnutú fľašu z tenkých suchých vetvičiek (inak ako ostatné snovače, ktoré plecia z trávy) s dlhým vstupným tunelom smerujúcim nadol. Stavba trvá 2–3 týždne; jeden samec postaví za sezónu až 5 hniezd. Do voliéry treba ponúknuť hniezdiaci košík alebo prírodný záves a zásobu tenkých suchých vetvičiek a trávy ako stavebný materiál.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska s čistou vodou, vymieňaná každý deň
Snovače sa radi kúpu v plytkej vode — ponúkni plytkú misku (max. 3–5 cm hlboká) s čistou vodou, vymieňanú každý deň. Vlhkosť vo vode neskĺzni na podlahu voliéry — zabráni aspergilóze. Kúpacia miska by mala byť umiestnená oddelene od kŕmnych miest.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Trvá niekoľko týždňov; samec spieva a stavia hniezdo súčasne

Samec stavia hniezdo a tokuje súčasne — charakteristicky visí na polodokončenom hniezde, macha krídlami a vydáva škrípavý tok, čím láka samice. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v druhom roku života (druh-špecifické údaje presne neoverené — analógiou so snovačmi rodu Ploceus).

Hniezdo a znáška
Znáška 2–4 vajcia (zvyčajne 3), modrastej farby (zdroj: oiseaux.net)

Samica znáša do hotového hniezda 2–4 vajcia, zvyčajne 3, modrastej alebo modrozelenej farby (zdroj: oiseaux.net). Hniezdo je závisnutá fľaša z tenkých suchých vetvičiek s dlhým vstupným tunelom, unikátna medzi snovačmi — ostatné Ploceidae plecia hniezda prevažne z trávy. Hniezdna sezóna: september–február pre nominátny poddruh rubriceps; poddruh leuconotos hniezdí prakticky celoročne.

Inkubácia
12–13 dní (zdroj: oiseaux.net); prevažne samica

Inkubácia trvá 12–13 dní (overené oiseaux.net, potvrdené analógiou s príbuznými Ploceidae). Na vajciach sedí prevažne samica, samec príležitostne prispieva. V zajatí zabezpeč dostatočný pokoj okolo hniezda — rušenie počas inkubácie vedie k opusteniu hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá ostávajú v hniezde asi 17 dní (zdroj: oiseaux.net)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Kŕmia ich obaja rodičia, prevažne živou potravou (hmyz, pavúky, drobné mäkkýše) — v hniezdnom období je nevyhnutné ponúkať dostatok živej potravy, inak rodičia mláďatá opustia alebo zabijú. Mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 17 dňoch (zdroj: oiseaux.net); ešte niekoľko dní ich rodičia dokrmujú po vyletení.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá vyletujú po asi 17 dňoch; juvenilné sfarbenie bledšie než samica

Juvenilné pletiarky sú bledšie než samica — svetložltkavé so sivohnedým chrbtom a bez červene; oranžové tóny na hlave sa vyvíjajú postupne. Plné dospelé hniezdne sfarbenie u samca sa objaví pelichaním v prvom alebo druhom roku. Po úplnej nezávislosti zostávajú mladé vtáky v malých skupinách v blízkosti hniezdnej kolónie.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne druhý rok — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je spoľahlivo overený v dostupných zdrojoch. Analógiou s príbuznými snovačmi rodu Ploceus sa pohlavná dospelosť odhaduje na druhý rok života (prvé hniezdne sfarbenie samca naplno nastupuje po prvom pelichaní). Dokumentovaná dĺžka života je do 9 rokov 1 mesiaca (overené krúžkovaním podľa Wikipedia EN), odhadovaný maximálny vek okolo 11 rokov.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Plaché — úplné ochočenie na ruku nie je reálny cieľ; adaptácia na prítomnosť chovatela trvá týždne až mesiace

Pletiarka červenohlavá je aktívny voliérový druh, ktorý si zachováva prirodzenú plachosť voči človeku. Neochočuje sa na ruku — nevyhľadáva fyzický kontakt a na uchopenie reaguje stresom. Pri dlhodobom chove v pokojnej voliére si zvykne na prítomnosť chovatela a nebojí sa kŕmenia, no zostáva rezervovaná. Atrakciou druhu je sledovanie prirodzeného správania — tok samca, stavba hniezda a hniezdny rituál — nie ochočenosť. Zbytočné rušenie a manipulácia sú kontraproduktívne.

1

Zabezpeč priestrannú, pokojnú voliéru s hustou vegetáciou a vyšším bidlom — vtákom s úkrytom klesá stres

2

Kŕm každý deň v rovnakom čase na rovnakom mieste — predvídateľnosť buduje dôveru

3

Živá potrava (múčne červy v miske) láka vtáka bližšie ku chovateli — miske sa postupne priblíž bez náhlych pohybov

4

Nikdy nestíhaj, nechytaj rukou bez nutnosti — stres narúša dôveru aj dlhotrvajúci vzťah

Cena a kde kúpiť

vzácne v ponuke v SR/ČR — cena orientačne 25–60 € za kus (presné údaje neoverené, závisí od poddruhu a importu)

Pletiarka červenohlavá sa v slovenskej a českej avikultúre objavuje vzácne — nie je to bežný obchodný druh ako zebra alebo mandarin. Príležitostne sa ponúka od dovozcov afrického voliérového vtáctva alebo na burzách spevákov. Orientačná cena sa pohybuje podľa európskeho trhu a poddruhu od 25 do 60 € za kus (presné údaje neoverené — overujte aktuálne ponuky na bazos.sk, aves.sk, burzy spevákov). Druh nie je v CITES, preto nevyžaduje CITES certifikát pri predaji; veterinárny pas a označenie krúžkom alebo čipom môžu byť požadované podľa platnej legislatívy.

Overiť legálnosť pôvodu — vyžiadaj si veterinárny pas alebo doklad o chove v zajatí; druh nie je v CITES, ale dovoz z Afriky podlieha EU nariadeniam
Kúpiť pár — druh je sociálny a hniezdny, v samotárskom chove stagnuje; samec a samica sú potrební pre hniezdne správanie
Záhradná voliéra je ideálna — pred nákupom priprav priestrannú voliéru (min. 2 × 1 × 2 m) s vetvami a krovím; kúpa pred voliérou je chyba
Vynechaj nákup v zime bez vykurovaného útulku — druh potrebuje min. 12–15 °C v noci
Na čo si dať pozor Pred nákupom pletiarka červenohlavej si zabezpeč priestrannú voliéru s vegetáciou a zdroj živej potravy (živý hmyz, múčne červy). Kupuj od overeného chovatela alebo importéra s dokladmi — overiť veterinárny pas, podmienky chovu a zdravie (aktívny, žravý jedinec, čisté perie, bez výtoku z nozdrí a zobáka). Pár je minimum — jednotlivec bez partnera má obmedzenú motiváciu a nezanechá hniezdne správanie. Vyhni sa ponukám bez dokladov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pletiarka červenohlavá 15 cm Pletiarka ohnivá 10–11 cm Pletiarka dedinská 15–17 cm Pletiarka škrabošková 14–16 cm
Pletiarka červenohlavá Pletiarka ohnivá (Euplectes orix) Pletiarka dedinská (Ploceus cucullatus) Pletiarka škrabošková (Ploceus velatus)
Dĺžka15 cm10–11 cm15–17 cm14–16 cm
Váha17–26 g16–25 g32–48 g28–40 g
Dožitiedo 9–11 rokov (dokumentované krúžkovaním)do 8–10 rdo 10–15 r v zajatído 10 r
Hlučnosťstredne náročná voliérová — potrebuje živý hmyz a priestrannú voliérustredne náročná voliérovástredne náročná voliérovástredne náročná voliérová, v hniezdnej sezóne agresívnejšia
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaHniezdny samec: šarlátová hlava a hruď, sivohnedý chrbát, oranžové okraje letiek, krátka čierna maska okolo zobáka. Samica: žltkasto-oranžová hlava, bledé brucho, sivohnedý chrbátHniezdny samec: jasne červený plášť a hruď s ČIERNOU spodnou časťou tela a tvárou; mimo sezóny hnedo-pásikovaný. Menší než pletiarka červenohlavá a bez sivého chrbtaHniezdny samec: sýto žltý s čierno-žlto škvrnitým chrbtom a čiernou maskou/hlavou, červené oko. Väčší a mohutnejší než pletiarka červenohlavá; hniezdi z trávy (nie z vetvičiek)Hniezdny samec: žltá s výraznou čiernou maskou tváre a tmavohnedasté-škvrnitý chrbát; červené oko. Bez červenej na hlave — zámenný omyl s pleterkou červenohlavou v nevhodnom osvietení
AreálSavany, krovinné lesy, miombo a akáciové lesy subsaharskej Afriky — od Senegambii po Juhoafrickú republiku; 2 poddruhy (leuconotos záp./vých., rubriceps juh)Subsaharská Afrika: vlhké savany, trstinové porasty a poľnohospodárska krajina; introdukovaná aj mimo AfrikySubsaharská Afrika: savany, poľnohospodárska krajina, okolie dedín; introdukovaná na viacerých ostrovochJužná Afrika (Botswana, Namibia, Juhoafrická republika, Zimbabwe, Mozambik)

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, sipot

Plesňová infekcia dýchacích ciest z navlhnutého alebo plesnivého krmiva a vlhkého prostredia voliéry. Riziko stúpa pri strese (nový príchod, zima, prehustenosť). Prevencia: suché, vetrané prostredie, čerstvé krmivo, pravidelné čistenie miest kŕmenia. Liečba antifungálnymi liekmi patrí veterinárovi — aviárny vet nevyhnutný.

Endoparazity — črevné hlísty a kokcídie
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, apatia

Voliérové snovače si pri životapriestore s prírodným substrátom ľahko preniesajú črevné parazity — hlísty (Ascaridia) a kokcídie. Noví jedinci choď do karantény a daj koproskopiu trusu. Liečba cieleným antiparazitikom podľa výsledku náterov; pravidelné čistenie voliéry zásadná prevencia.

Ektoparazity — roztoče (Dermanyssus gallinae) a perie-vši
stredná

Príznaky: Nepokoj, škrabanie, vypadávanie peria, bledosť hrebeňa, chudnutie, nízka produkcia vajec

Červené roztoče (Dermanyssus) aktivní v noci — vo dne sa ukrývajú v škárach voliéry. Kontroluj voliéru bielou plachtou ráno. Liečba akaricidom (permetrín, prírodné diatomitové prázdno), ošetrenie celej voliéry vrátane škár. Perie-vši (Phthiraptera) trápia perie a redukujú jeho kvalitu; liečba pudrovým insekticídom určeným pre vtáky.

Podvýživa a stukovatenie pečene pri nesprávnej strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, obezita, slabosť, náhly úhyn, hepatomegália pri pitve

Druh prispôsobený na prevažne hmyzovú stravu trpí pri chove na samých olejnatých semenách (slnečnica, konope) — tuk sa hromadí v pečeni. Prevencia: pestrá strava s dennou živou potravou, obmedziť olejnaté semená, pravidelné ovocné a vitamínové doplnky.

Tepelný stres a zápal dýchacích ciest pri prechladení
stredná

Príznaky: Nahrbený vták, kýchanie, výtok z nozdrí, sťažené dýchanie, nechutenstvo

Africký druh zo subtropických saván neznáša trvalé teploty pod 12 °C — v zime musí mať vykurovaný kryt. Náhle teplotné výkyvy, prievan a vlhkosť otvárajú cestu bakteriálnym respiračným infekciám (Mycoplasma, Pasteurella). Záhradná voliéra musí mať zateplený nočný úkryt. Pri príznakoch ihneď k aviárnemu veterinárovi.

Poranenia z agresie párových alebo koloniálnych konfliktov
nízka

Príznaky: Rany na hlave, zobáku a na nohách, krvácanie, vypadávanie peria v hniezdnom období

V prehustenej voliére alebo pri nevhodnom párovom zložení (viacero samcov na malý priestor) dochádza ku konfliktom. Zabezpeč dostatok priestoru a úkrytov; pri ťažkých poraneniach ošetri antisepticky a izoluj agresívneho jedinca.

Prevencia Kľúčom k zdraviu pletiarka červenohlavej je pestrá strava s dennou živou potravou, suchá a čistá voliéra a primeraná teplota v zime (min. 12–15 °C v noci). Noví jedinci musia prejsť karanténou (minimálne 3–4 týždne) oddelene od ostatných vtákov; pri nástupe daj koproskopiu trusu na parazity. Čisť kŕmne misky denne, voliéru týždenne, dezinfikuj mesačne. Pravidelná prehliadka u aviárneho veterinára (ideálne dvakrát ročne) odhalí problémy skôr, než sa prejavia viditeľnými príznakmi.

Zaujímavosti

1

Jediný druh monotypického rodu Anaplectes — pletiarka červenohlavá (Anaplectes rubriceps) je jediný druh svojho rodu; rod Anaplectes stojí v rámci snovačov Ploceidae izolovane, bez blízkych príbuzných v rovnakom rode. Druh opísal Carl Jakob Sundevall v roku 1850.

2

Samec stavia hniezdo z vetvičiek, nie z trávy — kým väčšina snovačov (Ploceus, Euplectes) pletie hniezda z trávy a listových pásikov, pletiarka červenohlavá je výnimka: samec stavia charakteristickú závisnutú fľašu z tenkých suchých vetvičiek s dlhým vstupným tunelom. Táto stavebná technika je v čeľadi Ploceidae unikátna.

3

Červená hlava + sivý chrbát + čierna maska = nezameniteľný terénny znak — kombinácia šarlátovo-červenej hlavy a hrude, sivohnedého chrbta a krátkej čiernej masky okolo zobáka a oka odlišuje hniezdneho samca od červeného biskupa (Euplectes orix), ktorý má celú spodnú časť tela čiernu, a od iných červených snovačov. Žiadny iný subsaharský vták nemá presne túto kombináciu.

4

Samec postaví až päť hniezd za sezónu — jeden samec stráži malú kolóniu (zvyčajne okolo 10 hniezd) a stavia nové hniezda po celé obdobie dvoch mesiacov; polygýnne môže pariť sa s viacerými samicami. Výnimočne bola zaznamenaná kolónia 210 hniezd v severozápadnej Juhoafrickej republike.

5

Prevažne hmyzožravý snovač — na rozdiel od väčšiny klietkových snovačov (Ploceus, Euplectes), ktorí sú prevažne semenožraví, pletiarka červenohlavá je v prírode primárne hmyzožravá. Chrobáky, plošice, termity, bohomolky a pavúky tvoria jadro stravy; semená a plody sú doplnkom. Tento dietetický rozdiel je kľúčovým pre úspešný chov v zajatí.

6

Vajcia modrastej farby — vajcia sú modrasté alebo modrozelené (oiseaux.net), čo ich odlišuje od väčšiny snovačov s bielymi alebo škvrnitými vajciami. Znáška obsahuje zvyčajne 3 vajcia (rozsah 2–4); inkubácia trvá 12–13 dní a mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 17 dňoch.

7

Spev je škrípavý a rýchly, nie melodický — vokalizácia samca pri toku je rýchle striedanie chrčavých a piskľavých tónov (chu-tsee-tsi tswi-tsi-tswee tzirrrr), ktoré nepripomínajú nápadný spev klenotných spevákov. Druh priťahuje chovateľov skôr vizuálnym sfarbením a hniezdnym správaním než hlasom.

8

Dva uznávané poddruhy sa líšia maskou a sfarbením plášťa — A. r. leuconotos (západ a východ Afriky) má výraznejšiu čiernu masku a menej červeného na plášti; obaja pohlavie sú sivastejší. A. r. rubriceps (južná Afrika) má viac červeného na plášti samca. Tretí taxón jubaensis (Somálsko a časť Kene) je niektorými autoritami vyčleňovaný ako samostatný druh (Red Weaver).

9

Stabilná populácia bez zjavných ohrození — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou (na rozdiel od mnohých snovačov s klesajúcim trendom). Populácia v Krugerskom národnom parku je odhadovaná na viac ako 16 000 jedincov, v strednom a južnom Mozambiku na viac ako 30 000 (zdroj: oiseaux.net). Druh nie je zaradený v CITES.

Taxonomická klasifikácia

species Pletiarka červenohlavá (Anaplectes rubriceps)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Ploceidae (snovačovité / pletiarovité)
Rod Anaplectes Bonaparte, 1850
Druh Anaplectes rubriceps (Sundevall, 1850)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — africký druh, v avikultúre sa objavuje vzácne ako voliérový snovač
Poddruhy IOC World Bird List rozoznáva pre Anaplectes rubriceps dva poddruhy. A. r. leuconotos (typ lokality severná Afrika) obýva rozsiahle územie od Senegambii a južného Mali cez Čad, Sudán, Eritreu a Etiópiu po Ugandu, Keňu, Tanzániu a severnú Malawi — samec má výraznejšiu čiernu masku okolo zobáka a oka, menej červenej na plášti, obaja pohlavie sú sivastejší. A. r. rubriceps (nominátny, opisaný Sundevallom 1850) žije od južnej Angoly, severnej Namíbie a južnej Zambie cez Zimbabwe, Mozambik, Botswanu po severovýchodnú Juhoafrickú republiku — samec má rozsiahlejší šarlátový plášť. Tretí taxón A. r. jubaensis je niektorými autoritami vyčleňovaný ako samostatný druh (Anaplectes jubaensis — Red Weaver), obývajúci južné Somálsko a časti Kene; IOC ho v súčasnosti zaraďuje pod A. rubriceps. Synonym Anaplectes melanotis (Lafresnaye, 1839) je predzaujatý názvom Ploceus melanotis Swainson, 1838, preto sa nepoužíva ako platný.
Avibase_ID 4D19099B8FAD39D6

? Často kladené otázky

Rozdiely sú zreteľné pri hniezdnom samcovi: Pletiarka červenohlavá (Anaplectes rubriceps) má sivohnedý chrbát a celé telo okrem červenej hlavy a hrude je bledé, s krátkou čiernou maskou okolo zobáka a oka. Červený biskup (Euplectes orix) má naopak celú spodnú časť tela čiernu a výrazný červený plášť namiesto sivohnedého chrbta — je to výraznejší kontrast červená–čierna bez sivého tónu. Navyše pletiarka má zobák oranžovo-červený a hniezdi z tenkých vetvičiek, kým bishop pletie z trávy. Mimo hniezdnej sezóny sú oba druhy omnoho menej výrazné (oranžovo-žltkavé alebo hnedé), no pletiarka si zachováva oranžovejší tón na hlave.

Výhradne voliéra. Pletiarka červenohlavá nie je klietkový vták — je to aktívny druh, ktorý v prírode loví hmyz visením na vetvičkách, stavia zložité hniezda a poletuje po veľkej ploche. Minimálna odporúčaná voliéra má rozmery 2 × 1 × 2 m, ideálne väčšia záhradná voliéra s vegetáciou a hrubými vetvami. V tesnej klietke sa nesplodí, stráca perie a rýchlo sa vyčerpá. V zime potrebuje vykurovaný kryt s minimálnou teplotou 12–15 °C v noci.

Pletiarka červenohlavá je prevažne hmyzožravá — základ stravy musí tvoriť živý hmyz (múčne červy, svrčky, malí cvrčky) a vaječná kaša, nie semená ako u väčšiny snovačov. Semenová zmes (proso, kanárske semeno) je len doplnok. Bez pravidelnej živej potravy sa mláďatá nevydarí a dospelé vtáky trpia podvýživou. Pridávaj sezónne ovocie, bobule a zelené krmivo; vápnik (sépiová kosť) je dôležitý pre samice pred znáškou.

Samec stavia závisnutú fľašu z tenkých suchých vetvičiek s dlhým vstupným tunelom — toto hniezdo je iné ako u väčšiny snovačov (nie z trávy). Do voliéry treba ponúknuť hniezdiaci košík alebo prírodný záves (napr. na vetve) a dostatočnú zásobu tenkých suchých vetvičiek a trávy ako stavebný materiál. Hniezdo nesmieš rušiť počas inkubácie; pri rušení samica vajcia opustí. Inkubácia trvá 12–13 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po asi 17 dňoch.

Nie je v CITES a nie je zaradená v žiadnej CITES prílohe. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR ani Európy). Napriek tomu pri nákupe vždy vyžiadaj doklady o pôvode — dovozy z Afriky podliehajú EU veterinárnym a fytosanitárnym predpisom.

Uznávajú sa dva hlavné poddruhy: A. r. leuconotos (západ a východ Afriky — od Senegambii po Etiópiu, Keňu a Malawi) má samca s výraznejšou čiernou maskou a menej červeným plášťom; obaja pohlavie sú sivastejšie. A. r. rubriceps (nominátny, južná Afrika — Angola, Namibia, Zambia, Zimbabwe, Mozambik, Botswana, Juhoafrická republika) má samca s rozsahlejším šarlátovým plášťom. Tretí taxón jubaensis (Somálsko, časti Kene) je niektorými autoritami vyčleňovaný ako samostatný druh Red Weaver (Anaplectes jubaensis).

Vo všeobecnosti áno, pri správnom výbere spoludruhu. Pletiarka červenohlavá je stredne veľký snovač (15 cm), ktorý sa v prírode zdržiava v zmiešaných hejnách. Vo voliére ju kombinuj s podobne veľkými pokojnými drobnými africkými druhy — astrildami, pinkieskami alebo menšími snovačmi. Vyhýbaj sa agresívnym snovačom (Ploceus velatus v hniezdnom období) a veľkým dominantným druhom. Viac samcov pleterky v jednej voliére bez dostatku priestoru vedie ku konfliktom.

ZDROJ: Avibase (Anaplectes rubriceps, ID 4D19099B8FAD39D6, SK: pletiarka červenohlavá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=4D19099B8FAD39D6), oiseaux.net (Red-headed Weaver — dĺžka 15 cm, hmotn

 Video — Pletiarka červenohlavá

Pletiarka červenohlavá (Anaplectes rubriceps) — spev a hlas v prírode

Pletiarka červenohlavá (Anaplectes rubriceps) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Red-headed Weaver, Česky:   snovač červenohlavý, Nemecky:   Scharlachweber, Španielsky:   Tejedor de cabeza roja, Francúzsky:   Anaplecte écarlate, Taliansky:   Tessitore testarossa, Holandsky:   Scharlaken Wever, Portugalsky:   tecelão-de-cabeça-vermelha, Poľsky:   wikłacz czerwonogłowy, Maďarsky:   skarlát szövőmadár, Rusky:   Краснокрылый малимбус, Japonsky:   アカガシラモリハタオリ, Latinsky:   Anaplectes rubriceps Sundevall, 1850