Pletiarka baja (Ploceus philippinus)

Ploceidae (tkáčikovité)

Pletiarka baja

Ploceus philippinus — ikonický ázijský tkáč s hruškovitými visutými hniezdami — hniezdny samec so zlatožltou korunou a tmavou maskou, samica nenápadná ako vrabec

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2016). Populácia je predpokladaná ako stabilná v absencii výraznych poklesov alebo závažných hrozieb. Druh je široko rozšírený a prispôsobivý, hniezdi aj v kultivovanej krajine (ryžové polia, plantáže) a obýva veľký areál. Medzi potenciálnymi hrozbami sú strata biotopov v dôsledku intenzívneho poľnohospodárstva, urbanizácia a prenasledovanie farmermi (druh je pokladaný za škodcu ryžových úrody). Druh nie je zaradený v CITES.
Dĺžka15 cm (18–28 g)
PôvodIndia, Srí Lanka, JV Ázia (Thajsko, Malajzia, Jáva)
PovahaKolonálny, polygýnny; samec tkáč hniezd
StravaSemená tráv, ryža; hmyz pri odchove mláďat
Dožitiecca 7 r (vo voľnej prírode, oiseaux.net)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
0/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

60% 25% 10% STRAVA zloženie
Semená tráv, ryža a obilniny — základ celoročnej stravy; v poliach a na trávnatých plochách zbieraná zo stebiel aj zo zeme 60%
Hmyz a bezstavovce — nevyhnutný doplnok najmä pri odchove mláďat; koníky, muchy, termity, chrobáky, húsenice, pavúky 25%
Drobné semená divých rastlín a burín — vrátane semien morušky a ďalších plodín; morušové listy niekedy aj s hmyzom 10%
Drobné stavovce, mäkkýše a príležitostná potrava — malé žaby, gekony, slimáky a ďalšie živočíchy, hlavne pri kŕmení mláďat 3%
Nektár a minerály — príležitostne nektár z kvetov; minerálne látky, grit a vápenec pre trávenie semien 2%

Odporúčané potraviny

  • Komerčná zmes pre finky a tkáče — proso (biele, červené, žlté), kanárske semeno, slezy, sorgo, drobné trávové semená; základ každodennej stravy
  • Klíčené semená — naklíčené proso, pšenica a drobné trávové semená; zvyšujú výživnú hodnotu a sú ľahšie stráviteľné
  • Živá potrava — potemníky (Tenebrio molitor), svrčky, octomilky, mealwormy; nevyhnutné pri odchove mláďat a vhodné ako pravidelný doplnok
  • Hmyz sušený — dried mealworms, gammarus, artémia; náhrada živej potravy v období mimo hniezdenia
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná (špinátnik), mladá púpava, naklíčené zrno, nezrelé klasy tráv; bohatý zdroj vitamínov
  • Čerstvé ovocie a bobule — jablko, hruška, malina, čerešne; podávané v malom množstve ako sezónny doplnok
  • Vaječné krmivo (eggfood) — komerčné suché alebo vlhké; dôležitý proteínový zdroj pri hniezdení a odchove mláďat
  • Sépiová kosť a minerálny blok — trvalo k dispozícii; vápnik nevyhnutný pre samice v hniezdnom období
  • Grit a drobné kamienky — podporujú trávenie semien vo svalnatom žalúdku
  • Čerstvá pitná voda denne — meniť každý deň; plytká miska na kúpanie tiež vítaná

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín); aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — poškodzujú červené krvinky a dráždia tráviaci trakt
  • Soľ, slané a korenené ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Ryža varená s korením alebo soľou — nevhodná; surová ryža je naopak prirodzenou súčasťou stravy
  • Postriekané semená, ovocie a zelenina neznámeho pôvodu — riziko otravy pesticídmi
  • Výlučne tučné olejnaté semená (slnečnica, ľan, konope) ako základ — vedú k obezite a pečeňovej steatóze
Tip od odborníka Pletiarka baja je v prírode prevažne semenožravec s výrazným hmyzím doplnkom. Základ stravy tvoria semená tráv, ryža a drobné obilniny zbierané v kŕdľoch priamo zo stebiel aj zo zeme; podiel hmyzu prudko stúpa v hniezdnom období, keď mláďatá potrebujú živočíšne bielkoviny (koníky, termity, muchy, chrobáky). V zajatí odporúčame komerčnú zmes pre finky a tkáče (proso, kanárske semeno, sorgo) ako denný základ, doplnenú klíčenými semenami, pravidelnou živou potravou (najmä v hniezdnom období), vaječným krmivom, čerstvou zeleninou/ovocím a trvalo dostupnou sépiovou kosťou. Druh je sociálny a najlepšie prosperuje v skupinách — pri skupinovom chove zabezpeč dostatok kŕmidiel, aby slabšie vtáky neprichádzali o potravu.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 0 Reč 3 Zriedkavosť 2.4
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pletiarka baja je stredne hlučný koloniálny druh — v hniezdnej sezóne samce vydávajú charakteristické drkotavé a bzučiace volania (chit-chit-chit-cah-zeeeza), čo pri skupinovom chove vo voliére vytvára typický hluk snovačov. Mimo hniezdnej sezóny sú výrazne tichšie. Do bytu nie je najvhodnejší práve kvôli koloniálnej hlučnosti v hniezdnom období.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pletiarka baja nie je maznavý vták na ruku — ide o spoločnostný voliérový druh, ktorý lepšie prosperuje v kŕdli rovnakého druhu než v úzkom vzťahu s človekom. Dlhodobo chované vtáky sú síce menej plachejšie, ale fyzický kontakt znáša len zriedka. Najkrajšie interakcie ponúka pri pozorovaní stavebníckeho umenia hniezda.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a pohyblivý druh — pletiarka baja je v prírode neúnavná pri zbere potravy v kŕdloch a samce trávia obrovské množstvo času a energie staviebou a prezentáciou hniezda počas toku. V zajatí potrebuje priestrannú voliéru s prírodným rastlinným materiálom, do ktorého môže samec slobodne tkáť.
0/5 Žiadna Výborná
Reč
Pletiarka baja nenapodobňuje ľudskú reč — jej vokálny repertoár zahŕňa drkotavé kontaktné hlásky a bzučiace tokové spevy typické pre tkáče. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pletiarka baja patrí medzi stredne hlučné voliérové vtáky — jej hlas je pre tkáče typický a pomerne drkotavý a brzčiaci. Hlavný tokový spev samca začína radom 10–20 rýchlych „chit“ hlások nasledovaných bzučivým „cah-zeeeza“ s dlhým zostupným klesaním, ktoré môže končiť krátkou sériou dlrkotavých chirpov. Pri kolonálnom hniezdení samce spievajú súbežne a vytvárajú typický cacophony of rasping chatters and buzzing whistles. Kontaktná hláska je krátke, ostré „chit“, vydávané pri pohybe v kŕdli. Keďže ide o spoločenský druh, v skupinovom chove sú vtáky výrazne hlučnejšie než jednotlivci. Nenapodobňujú ľudskú reč.

Dokáže hovoriť? Pletiarka baja nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — tkáče túto schopnosť nemajú. Repertoár drkotavých a bzučiavych hlások je vrodený a nemôže sa naučiť hovoriť.

Typické zvuky

  • Tokový spev samca — sled 10–20 rýchlych „chit“ hlások, po ktorých nasleduje bzučivý „cah-zeeeza“ s dlhým zostupným klesavým pískaním; samce spievajú z bidla pri hniezde
  • Kontaktná hláska — krátke, ostré „chit“ alebo „chit-chit“ vydávané pri pohybe v kŕdli a pri výstrahe; najčastejšia každodenná vokalizácia
  • Koloniálny ruch — pri väčšom zoskupení samcov v hniezdnej sezóne sa individuálne spevy prelínajú do hlasného bzučivého drkotania charakteristického pre snovačové kolónie
  • Bzučivý poplachový tón — vydávaný pri vyrušení alebo pri priblížení predátora; intenzívnejší a vyšší ako bežné kontaktné hlásky

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna — počas monzúnov (jún–september); v Indii väčšinou júl–september, v JV Ázii podľa miestnych zrážok
Tok — samec začína stavať hniezdo („helmet stage“) a speváckymi výstavami láka samice na výber hniezda
Odchov mláďat — inkubácia 14–17 dní (sedí samica), mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 17 dňoch; kŕmia obaja rodičia
Mimohniezdne obdobie — oba pohlavia v nenápadnom strakato-hnedom šate; húfy sa potulujú za potravou v poliach a trávnatých plochách
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; samec stráca žltý hniezdny šat a prezlieka sa do nenápadného nerozmnožovacieho šatu
Stálý druh — neprelietavý v rámci areálu; húfy celoročne v nížinách, poliach a krovitých biotopoch v blízkosti vody

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný druh pre skúsených chovateľov voliérových vtákov. Pletiarka baja sa bežne drží vo vonkajších alebo krytých voliérach v skupinách, kde je možné pozorovať prirodzené staviteľské správanie samcov. Nie je vhodná pre úplných začiatočníkov — potrebuje priestranné ubytovanie, pestrú stravu, vhodný hniezdny materiál a spoločnosť rovnakého druhu. Druh je na site zachytený ako voliérový klietkový vták; pri kúpe vyžaduj doklad o legálnom pôvode (zajatecký odchov, nie divý odchyt).
Priestor Pletiarka baja vyžaduje priestrannú voliéru — odporúčaná dĺžka aspoň 150–200 cm, šírka 60–80 cm, výška 80–100 cm pre pár, pre skupinu podstatne väčšia. Vnútri by mali byť prírodné bidlá, hustejšia vegetácia alebo kríky a tŕnité konáre či palmové listy ako hniezdny a stavebný materiál. Pri skupinovom chove je nevyhnutný dostatok priestoru, aby dominantný samec nepotláčal ostatné. Vonkajšia voliéra (s krytou časťou od zrážok a vetra) je ideálna — druh pochádza z tropického a subtropického pásma a neznáša mráz.
Deti v domácnosti Pletiarka baja môže byť fascinujúcim výchovným vtákom pre staršie deti, ktoré zaujíma pozorovanie prírody — jej hniezdenie a tkanie hniezda je jedno z najúžasnejších správaní spomedzi všetkých spevavcov. Priamy kontakt a ochočovanie nie sú reálnym cieľom. Mladší chovateľ by mal dbať na to, aby vták nebol rušený a aby bola zabezpečená správna strava a podmienky.
Hlučnosť Do bytu menej vhodná kvôli koloniálnej hlučnosti samcov v hniezdnom období — drkotavé a bzučiace vokalizácie môžu pri skupinovom chove rušiť susedov. Mimo hniezdnej sezóny je omnoho tichšia. Najvhodnejšia do vonkajšej voliéry.
Verdikt odborníka Pletiarka baja (Ploceus philippinus) je neuveriteľný staviteľ hniezd a jeden z najikonickejších vtákov Ázie. Samec v hniezdnom šate nesie zlatožltú korunu, tmavohnedú masku na tvári a žlté hrudiach, zatiaľ čo samica a samec mimo hniezdneho obdobia sú nenápadné, strakato hnedasté vtáky s výrazným bufovým obočím. Druh je rozšírený od Pakistanu a Indie cez Srí Lanku, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Malajziu až po Jávu a Bali — vo 5 poddruhoch. Hniezda pliesť vie len samec — z prúžkov trávy a palmových listov spletie hruškovitú retortu s dlhým vstupným tunelom smerujúcim nadol, zavesí ju na konár tŕnitého stromu alebo palmy, ideálne nad vodou, kde k nej hadoch a iní predátori ťažšie dostanú. Je to polygýnny kolonálny druh — samec môže stavať až desiatky hniezd a pripojiť si viacero samíc; samice si samy vyberajú z „helmet stage“ hniezd a podľa kvality hniezda aj samca. Hniezdenie je viazané na monzúnový cyklus: inkubácia trvá 14–17 dní (sedí výhradne samica), mláďatá vyletia po cca 17 dňoch. Živia sa prevažne semenami tráv, ryžou a obilninami s výrazným podielom hmyzu v hniezdnej sezóne. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s predpokladanou stabilnou populáciou, bez zaradenia do CITES. V avikultúre je chovaná ako voliérový vták — fascinuje pozorovateľov staviteľskými schopnosťami samcov, ale pre harmonický chov vyžaduje priestrannú voliéru, skupinové ubytovanie a pestrú stravu.

Prostredie a požiadavky

Voliéra — rozmery a vybavenie
Vonkajšia alebo krytá voliéra min. 150–200 cm × 60–80 cm × 80–100 cm pre pár; pre skupinu výrazne väčšia
Pletiarka baja potrebuje priestrannú voliéru — tesná klietka jej nevyhovuje. Ideálna je vonkajšia voliéra s krytou (chránenou od dažďa a vetra) časťou, kde môžu vtáky zotrvať za nepriaznivého počasia. Vnútri: prírodné bidlá rôznych hrúbok, hustejšia vegetácia alebo kríky, dostatok hniezdneho materiálu (palmové listy, dlhé prúžky trávy, tŕstie). Druh nepripúšťa zimu — pri teplotách pod cca +10 °C by mal byť presunutý do vyhrievaného priestoru.
Spoločenské správanie a kompatibilita
Kolonálny druh — chov v skupinách je optimálny; kompatibilný s väčšími finkami a drobnými tkáčmi rovnakej veľkosti
Pletiarka baja je kolonálny druh — v hniezdnej sezóne tvorí kolónie s desiatkami párov. V zajatí sa najlepšie darí v skupinovom ubytovaní (minimálne 2–3 páry). Môže byť chovaná spolu s inými väčšími finkami (napr. zebrovka, bengalka) alebo tkáčmi podobnej veľkosti, ak má voliéra dostatok priestoru. Polygýnny samec sa snaží pripojiť viacero samíc — pri rovnakom počte pohlaví to vedie ku konfliktom. Vhodný pomer: 1 samec : 2–3 samice.
Teplotné nároky
Tropický druh — min. +15 °C celoročne; hniezdna aktivita pri 24–35 °C (monzúnové podmienky)
Pochádza z tropického a subtropického pásma Ázie — nesnáša dlhodobé chladné teploty. Minimálna bezpečná teplota je cca +15 °C, pri nižších teplotách je nutné vtáky presunúť do vyhrievaného prístrešku alebo zimoviska. Hniezdna aktivita je stimulovaná dlhším dňom a vyššou teplotou (monzúnový cyklus); v EÚ môžu hniezdiť od jari do jesene.
Hniezdny materiál a hniezdo
Samec spletá visutú retortu (40–60 cm) s downward-facing tunelom z prúžkov trávy, palmových listov a rastlinných vlákien
Kľúčovým prvkom chovu je dostatok hniezdneho stavebného materiálu: dlhé tenké prúžky trávy (napr. Guinea grass), pruhy palmových listov, tŕstie, kokosové vlákno. Samec si tká hniezdo sám — v kolónii stavia viacero hniezd a prezentuje ich samiciam. Hniezda zavesuje na konáre alebo palmy — v zajatí môže byť upevnené na prírodné konáre vo voliére. Samica vyberá a dokončuje interiér; inkubuje a kŕmi sama (samec pokračuje v stavbe a ďalšom dvorení).
Kúpanie a hygiena
Plytká miska s čistou vodou trvalo k dispozícii — vtáky sa rady kúpu
Pletiarka baja sa pravidelne kúpe v plytkých miskách — vo voľnej prírode v plytčinách, loužiach a na listoch po daždi. V zajatí ponúkaj plytkú misku (hlbka max. 2 cm) s čistou vodou, trvalo dostupnú a denne vymieňanú. Kúpanie udržiava perie v dobrej kondícii a zvyšuje pohodu vtákov.
Svetlo a sezónnosť
Denný druh; hniezdna aktivita spúšťaná dlhším dňom a teplom (monzúnový cyklus); min. 10–12 hod. denného svetla
Dĺžka dňa je kľúčovým spúšťačom hniezdnej aktivity — ako u väčšiny tropických tkáčov, dlhší deň a teplo stimulujú samcov k budovaniu hniezd a tokaniu. V EÚ hniezdenie zvyčajne prebieha od apríla–mája do septembra–októbra. Zabezpeč minimálne 10–12 hodín denného svetla počas hniezdnej sezóny; v zime prirodzene kratší deň znižuje hornmonálnu aktivitu.

Rozmnožovací cyklus

Tok a stavba hniezda
Jar–leto (v EÚ apríl–júl; v prírode viazané na monzúny)

Samec začína tokovú sezónu stavbou základnej časti hniezda (helmet stage) a zo svojho bidla na tejto konštrukci prezentuje ju samiciam speváckymi výstavami — dvíha krídla, mávni chvostom a vydáva charakteristický bzučivý tokový spev. Samica si sama vyberie samca podľa kvality hniezda a jeho umiestnenia — hniezda umiestnené vyššie a na tŕnitých stromoch nad vodou sú preferované. Polygýnny samec môže pripojiť 2–8 samíc za jednu sezónu a staví pre každú novú samicu ďalšie hniezdo.

Znáška
2–4 biele vajcia; znáška prebieha po príjatí hniezda samicou

Po výbere hniezda samica znáša 2–4 biele vajcia (väčšinou 3) do hotovej dutiny hniezda. Vajcia sú čisto biele bez škvrnatenia. Samec medzitým dokončí hniezdo a zvyšky materiálu chodí zbierať na ďalšiu stavbu. Znáška vo voliérovom chove prebieha spravidla od jari do jesene ak sú podmienky (teplo, dlhý deň, dostatok potravy).

Inkubácia
14–17 dní; sedí výhradne samica

Inkubácia trvá 14–17 dní a na vajciach sedí výhradne samica — samec sa na inkubácii nepodieľa (venuje sa stavbe ďalších hniezd alebo ďalšiemu dvoreniu). Vstupný tunel hniezda (smerujúci nadol) samicu počas sedia chráni pred predátormi. Zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks.

Vyliahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; živočíšna bielkovina nevyhnutná

Mláďatá sa liahnu helpless (holé, slepé, kŕmivé) — kŕmia ich obaja rodičia, pričom živočíšna bielkovina (hmyz, drobné bezstavovce) je v tomto období nevyhnutná pre rast. V chovateľskej praxi odporúčame počas odchovu intenzívne kŕmiť živou potravou (svrčky, mealwormy) a vaječným krmivom. Samica zostáva v hniezde s mláďatami aj v noci.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 17 dňoch; juvenilné sfarbenie podobné samici

Mláďatá vyletia z hniezda po cca 17 dňoch (zdroj: Wikipedia EN). Juvenilné sfarbenie je podobné samici a mimohniezdnemu samcovi — strakato hnedé s bufovým obočím, bez masky. Mláďatá nemajú výrazné obočie samice — to sa vyvinie neskôr. Rodičia mláďatá ešte niekoľko dní dokrmujú po vyletení. Plné dospelé sfarbenie samca (žltá koruna, maska) sa vyvinie po prvom pelichaní, zvyčajne v prvom roku života.

Pohlavná dospelosť
Samice po 1 roku; samce po cca 1,5 roku (zdroj: Wikipedia EN)

Samice sú pohlavne dospelé po 1 roku; samce dospiehajú pohlavne neskôr — po cca 1,5 roku a plné dospelé hniezdne sfarbenie nadobúdajú pelichaním. Dožitie vo voľnej prírode je orientačne uvádzané ako ~7 rokov (oiseaux.net). V zajatí môže byť dožitie dlhšie pri správnej starostlivosti, no presné captive-lifespan dáta pre tento druh nie sú overené.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Ochočovanie nie je reálnym cieľom — pletiarka baja je spoločenský voliérový druh, ktorý lepšie prosperuje v kŕdli rovnakého druhu než v úzkom vzťahu s človekom. Aklimatizácia na prítomnosť človeka trvá niekoľko týždňov.

Pletiarka baja nie je ochočovateľný spoločenský mazáč — je to voliérový druh, ktorého krása spočíva v pozorovaní prirodzeného skupinového správania a stavby hniezda, nie v kontakte s rukou. Dlhodobo chované vtáky znášajú prítomnosť opatrovníka bez paniky, ale fyzický kontakt vyhľadávajú len zriedka. Najväčší zážitok ponúka v dobre zariadenom skupinovom ubytovaní s prírodným tkáčskym materiálom, kde samec vystavuje svoje staviteľské umenie.

1

Umiestni vtáky do kľudnej miestnosti alebo vonkajšej voliéry — prvý týždeň minimalizuj rušenie, nechaj ich aklimatizovať sa

2

Pravidelne pristupuj k voliére v rovnakú dobu — vtáky si zvyknú na tvoju rutinu a prestanú panikáriť

3

Ponúkaj živú potravu (svrčky, mealwormy) rukou cez mriežku — postupne sa môžu priblížiť dobrovoľne

4

Nezakladaj chov na jedinom páre — skupinové ubytovanie výrazne znižuje stres a podporuje prirodzené správanie

Cena a kde kúpiť

50–150 EUR za pár (orientačne; trhová cena v EÚ je premenlivá)

Pletiarka baja sa v európskej avikultúre objavuje len príležitostne — v SR a ČR ide o pomerne vzácnu ponuku na burzách spevavcov a u špecializovaných chovateľov. Orientačná cena za zajatecky odchovaný pár sa pohybuje okolo 50–150 EUR podľa veku, zdravia a pôvodu, no konkrétne slovenské ani české inzeráty nie sú bežne k dispozícii (presná SR trhová cena neoverená). Vždy vyžaduj doklad o legálnom pôvode (chovateľský preukaz/krúžok). Druh nie je zaradený v CITES — nákup legálne odchovaných jedincov v EÚ nie je podmienený CITES povolením, ale platia veterinárne predpisy a predpisy o ochrane živočíchov.

Hľadaj u špecializovaných chovateľov voliérových afrických a ázijských finiek a tkáčov — burzy spevavcov (Slovakia, ČR, Rakúsko, Nemecko)
Vyžaduj doklad o legálnom pôvode — zajatecký odchov, krúžok, chovateľský preukaz; neakceptuj vtáky bez pôvodu
Kupuj radšej pár alebo malú skupinu — pletiarka baja je sociálny druh, jednotlivec trpí vo voliére osamelý
Pred kúpou si priprav dostatočne veľkú voliéru s prírodným tkáčskym materiálom (palmové listy, prúžky trávy, dlhé kúsky tŕstia)
Po kúpe drž nové vtáky aspoň 2–4 týždne v karanténe pred zaradením do spoločnej voliéry
Na čo si dať pozor Pletiarka baja je v stredoeurópskej avikultúre vzácnym hosťom — pred kúpou sa uistí, že máš dostatočne priestrannú vonkajšiu alebo krytú voliéru (minimálne 150–200 cm dĺžky) a dostatok prírodného tkáčskeho materiálu. Bez dokladu o legálnom zajateckom pôvode nekupuj — v Indii a v niektorých krajinách JV Ázie sú pletiarkam zákonom chránené a odchyt divých vtákov je nezákonný. Dobrý chovateľ ti vždy doklad rád poskytne. Ak chceš spoznať hniezdne správanie, kupuj aspoň jeden pár a niekoľko ďalších samíc — polygýnny samec v malej skupinke oveľa živšie predvádza tkáčske umenie.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pletiarka baja 15 cm Pletiarka dedinská 15–17 cm Pletiarka škrabošková 11–13 cm Tkáčik nomádsky 10–11 cm Pletiarka ohnivá 11–13 cm
Pletiarka baja Pletiarka dedinská (Ploceus cucullatus) Pletiarka škrabošková (Ploceus velatus) Tkáčik nomádsky (Euplectes afer) Pletiarka ohnivá (Euplectes orix)
Dĺžka15 cm15–17 cm11–13 cm10–11 cm11–13 cm
Váha18–28 g26–40 g22–35 g14–19 g17–28 g
Dožitie~7 r (oiseaux.net; captive presné údaje neoverené)10–15 r (captive)8–12 r6–10 r8–12 r
Hlučnosťstredne náročná voliérová; skupina; min. 150 cm voliérastredne náročná; skupinová voliérastredne náročná; skupinová voliéraľahšia; skupinová klietka/voliérastredne náročná; skupinová voliéra
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec v hniezdnom šate: zlatožltá koruna, tmavohnedá maska, žlté hrudiach, streakovaný hnedý chrbát. Samica a mimohniezdny samec: strakato hnedo-bufové, dlhé bufové obočie, bez masky — podobajú sa vrabcomSamec: žltá hlava s ČIERNOU maskou pokrývajúcou celú tvár a hrdlo; žltá hruď; hnedý prúžkovaný chrbát. Väčší a s čiernou (nie tmavohnedou) maskou ako pletiarka bajaSamec: žltá hlava s čiernou maskou pokrývajúcou čelo a bočné časti tváre; hruď rôznych odtieňov podľa poddruhu. Menší než dedinská; sfarbenie masky v tvare škraboškySamec: jasne žltá koruna a spodok, čierne hrudiach; samica hnedostrakato. Menší ako pletiarka baja; netkáč v pravom zmysle — stavia jednoduchšie guľovité hniezdoSamec: ohňovočervená hlava a hrudiach, čierny brucho a krídelká — výrazne odlišný od žlto-hnedej platiarka baja; samica hnedá a strakato sfarbená
AreálPakistan, India, Srí Lanka, Bangladéš, Nepál, Bhután, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Malajzia, Borneo, Sumatra, Jáva, Bali; 5 poddruhov; trávnaté plochy, ryžové polia, kroviny, nad vodouSubsaharská Afrika; jeden z najikonickejších afrických tkáčov; v avikultúre rozšírenejší než pletiarka bajaJužná Afrika (Namíbia, Zimbabwe, JAR a okolie); suchšie prostredie než dedinskáSubsaharská Afrika; trávnaté savany a mokrade; bežnejší v avikultúre EÚSubsaharská Afrika; juh Sahary; bežný v avikultúre

Choroby a prevencia

Kokcidia a črevné parazity (Coccidiosis, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, letargia

Črevní paraziti sú bežnou hrozbou u vtákov chovaných vo vonkajších voliérach v kontakte s pôdou. Prevencia: pravidelná dezinfekcia podlahy voliéry, čistá voda denne, karanténa nových jedincov. Liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi.

Herpesviróza a respiračné infekcie
vysoká

Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, vodnatý výtok z nosa, kýchanie, zmena hlasu, letargia

Bakteriálne a vírusové respiračné infekcie sú pri koloniálnych vtákoch v stiesnenej voliére nebezpečné — jeden chorý vták rýchlo nakazí celú skupinu. Prevencia: dobré vetranie bez prievanu, dostatok priestoru, karanténa nových vtákov. Pri prvých príznakoch okuliaru okamžite izoluj postihnutého jedinca a vyhľadaj aviárneho veterinára.

Roztočová infestácia — červené roztoče (Dermanyssus gallinae)
vysoká

Príznaky: Nočný nepokoj, anémia (bledé sliznice), slabosť, úhyn mláďat v hniezde, viditeľné červené roztoče v škárach klietky/voliéry v noci

Červené roztoče sú pre kolonálne hniezdiacich tkáčov mimoriadne nebezpečné — drvivé infestácie môžu zabiť mláďatá v hniezde a oslabovať dospelé vtáky. Roztoče sú aktívne v noci a cez deň sa skrývajú v škárach. Prevencia: pravidelné čistenie a dezinfekcia voliéry špeciálnymi prípravkami proti roztočom, kontrola hniezd.

Podvýživa a hypovitaminóza A
stredná

Príznaky: Nastŕpané matné perie, apatia, chudnutie, opuchnuté oči, zvýšená náchylnosť na infekcie

Jednostranná strava (iba suché semená bez zeleniny, hmyzu a vaječného krmiva) vedie k nedostatku vitamínu A, esenciálnych aminokyselín a minerálov. Pletiarkam treba pestrú stravu s klíčenými semenami, zeleninou, živou potravou a vitamín-minerálnym doplnkom — najmä v hniezdnom období.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, malátnosť, strata chuti do jedla, chudnutie, zhoršený hlas, zmena trusu

Plesňová infekcia dýchacieho traktu z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého hniezdneho materiálu. Riziko stúpa pri vysokej vlhkosti a nedostatočnom vetraní voliéry. Prevencia: čerstvé suché krmivo, suchá podestielka, pravidelné čistenie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí veterinárovi.

Prevencia Pletiarka baja je stredne náročná na zdravotnú starostlivosť a pri správnych podmienkach ide o odolného voliérového vtáka. Kľúčové zásady: (1) Karanténa 2–4 týždne pre každého nového jedinca pred zaradením do skupiny — zabráni šíreniu parazitov a infekcií. (2) Pestrá strava — semená + klíčeniny + živá potrava + zelenina + sépiová kosť; monotónna semenná strava vedie k podvýžive a hypovitaminóze A. (3) Pravidelná dezinfekcia voliéry — najmä v teplejšom počasí kontroluj červené roztoče (nočná kontrola). (4) Hygienická voda — meniť denne, piť aj kúpať. (5) Pri prvom príznaku choroby okamžite izoluj postihnutého jedinca a vyhľadaj aviárneho veterinára. V hniezdnom období intenzívne kŕm vaječným krmivom a živou potravou.

Zaujímavosti

1

Najznámejší staviteľ hniezd na svete — hniezdo pletiarka baja je mimoriadne komplexná stavba: hruškovitá retorta (40–60 cm) s dlhým vstupným tunelom smerujúcim nadol, utkaná výhradne samcom z tenkých prúžkov trávy, palmových listov a rastlinných vlákien bez pomoci akýchkoľvek nástrojov. Stavba jedného hniezda trvá niekoľko týždňov.

2

Zástankyňa férovosti pri výbere partnera — výber samca nechávajú na samiciach. Po skonštruovaní „helmet stage“ (základná kupola) samice navštevujú rôzne hniezda v kolónii, testujú pevnosť konštrukcie a sami si zvolia samca podľa kvality hniezda. Hniezda umiestnené vyššie a na tŕnitých konároch nad vodou sú jednoznačne preferované.

3

Polygýnny rekordér — jeden úspešný samec si môže pripojiť 2–8 samíc za jednu hniezdnu sezónu. Pre každú novú samicu stavia nové hniezdo — aktívne budovanie hniezd je teda aj formou reklamy. Samice sa o inkubáciu a kŕmenie mláďat starajú bez pomoci samca.

4

Protihadová architektúra — vstupný tunel hniezda smeruje nadol, čo sťažuje hadi prístup k vajciam a mláďatám. Umiestnenie na koncoch dlhých konárov tŕnitých stromov (napr. akácia, tamarind) alebo na palmovom liste nad vodou ďalej znižuje riziko predácie.

5

Hniezda ako registrovaná kultúrna ikona — baya weaver hniezda sú zobrazené na indických poštových známkach, v literatúre a umení. V Indii sú synonymom pre tkáčske majstrovstvo a obdivuhodné inžinierstvo v prírode.

6

Monsúnový načasovač — hniezdenie pletiarka baja je presne zosynchronizované s nástupom monzúnových dažďov v Indii a JV Ázii; dĺžka dňa a teplota sú kľúčovými spúšťačmi hniezdnej aktivity, čo je v európskom chove dôležitý faktor pri riadení rozmnožovania.

7

Päť poddruhov naprieč Áziou — od pakistanského Sindhu cez Srí Lanku, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Malajzu až po Jávu a Bali. Nominátny poddruh P. p. philippinus je najrozšírenejší; tmavší travancoreensis zo západoindickej Keraly a burmanicus z SV Indie a Mjanmarska sú tiež rozlíšiteľné.

8

Vzdelanostná inšpirácia — v anglickom názve „Baya Weaver“ odráža tamilské „baya“ (tkáč); v hindčine je druh volený „baya“. Miestne populácie v Indii tradične chytali platiarkam a trénovali ich, aby zapáľali sviečky a vykonávali jednoduché triky — čo odráža ich inteligenciu a adaptabilitu.

9

IUCN Least Concern, nie je v CITES — populácia sa napriek tlaku urbanizácie a intenzívneho poľnohospodárstva považuje za celkovo stabilnú; druh je rozšírený a prispôsobivý. Napriek tomu v Indii a rade krajín JV Ázie platí zákonná ochrana voľne žijúcich jedincov.

Taxonomická klasifikácia

species Pletiarka baja (Ploceus philippinus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Ploceidae (pletiarovité/snovačovité)
Rod Ploceus Cuvier, 1816
Druh Ploceus philippinus (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — juhoázijský a juhovýchodoázijský druh; v európskej avikultúre sa príležitostne chová vo voliérach
Poddruhy Druh má 5 uznávaných poddruhov: P. p. philippinus (Pakistan, väčšina Indie okrem JZ a SV, Srí Lanka, J Nepál), P. p. travancoreensis (JZ India, tmavší chrbát), P. p. burmanicus (Bhután, SV India, Bangladéš, Mjanmarsko, JZ Čína), P. p. angelorum (Thajsko, J Laos), P. p. infortunatus (J Vietnam, Malajský polostrov, Borneo, Sumatra, Jáva, Bali). Zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks.
Avibase_ID 03DE2091738BBC16

? Často kladené otázky

Hniezdo pletiarka baja je jedno z najzložitejších stavieb v živočíšnej ríši: samec spletie z prúžkov trávy a palmových listov hruškovitú retortu s dlhým vstupným tunelom smerujúcim nadol (celková dĺžka hniezda 40–60 cm). Tunel smerujúci nadol bráni hadom v prístupe k vajciam a mláďatám. Samec stavia hniezdo výhradne sám — bez nástrojov, len zobákom a nohami — a samica si vyberá samca podľa kvality hniezda: čím pevnejšia a výhodnejšie umiestnená konštrukcia (na tŕnitom strome alebo palme, vysoká, nad vodou), tým atraktívnejší samec.

Druh má výrazný sezónny pohlavný dimorfizmus. V hniezdnom šate má samec zlatožltú korunu, tmavohnedú masku na tvári, žlté hrudiach a streakovaný hnedý chrbát. Mimo hniezdneho obdobia je samec rovnako nenápadný ako samica — obe pohlavia sú strakato hnedé s dlhým bufovým obočím a bez masky, podobajúc sa vrabcovi. Juvenilné vtáky sa podobajú samici, ale nemajú tak výrazné obočie.

Áno, ale nie je vhodná pre začiatočníkov ani do malej bytovej klietky. Pletiarka baja potrebuje priestrannú voliéru (min. 150–200 cm dĺžky), skupinové ubytovanie (min. pár, ideálne 3–6 vtákov), dostatok prírodného tkáčskeho materiálu (palmové listy, prúžky trávy), teplé prostredie (min. +15 °C) a pestrú stravu. Pri týchto podmienkach je fascinujúcim voliérovým vtákom — predovšetkým vďaka staviteľskému správaniu samcov v hniezdnej sezóne. Pri kúpe vyžaduj doklad o legálnom zajateckom pôvode.

Pletiarka baja je rozšírená naprieč Južnou a Juhovýchodnou Áziou: Pakistan (dolina rieky Indus), India (väčšina krajiny), Srí Lanka, Bangladéš, Nepál (nížiny), Bhután (nížiny), Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Malajský polostrov, Borneo, Sumatra, Jáva, Bali. Existuje 5 poddruhov s rôznymi areálmi. Obýva trávnaté plochy, kultivovanú krajinu (ryžové polia, pšeničné lány), kroviny a sekundárny rast, vždy v blízkosti vody.

Nie je zaradená v CITES, takže obchod s legálne odchovanými jedincami v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenie CITES. V Indii a rade krajín JV Ázie sú voľne žijúce jedince chránené národnými zákonmi a odchyt či držanie divých vtákov je nezákonné. V SR a EÚ platia všeobecné veterinárne predpisy a predpisy o dobrých životných podmienkach zvierat. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa na tento druh (nie je pôvodný druh SR) priamo nevzťahuje.

Samica znáša 2–4 biele vajcia (najčastejšie 3). Inkubácia trvá 14–17 dní a na vajciach sedí výhradne samica — samec sa na inkubácii nezúčastňuje. Mláďatá vyletia z hniezda po cca 17 dňoch po vyliahnutí. Zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks.

Spev pletiarka baja nie je melodický v klasickom zmysle — je to typický drkotavý a bzučiaci hlas tkáčov. Tokový spev samca pozostáva z rýchlej série „chit“ hlások nasledovaných bzučivým „cah-zeeeza“ s klesavým zakončením. V kolonálnom hniezdení samce spievajú súbežne a vytvárajú typický hluk snovačov. Je to exotický, zaujímavý hlasový prejav — ale pre tých, čo hľadajú tichý jemný spev, nie je to správna voľba.

Všetky tri sú africké/ázijské tkáče s podobným hniezdnym správaním, ale líšia sa areálom a sfarbením. Pletiarka dedinská (P. cucullatus) a pletiarka škrabošková (P. velatus) sú africké druhy — samce majú čiernu masku pokrývajúcu celú prednú časť hlavy. Pletiarka baja (P. philippinus) je ázijský druh — hniezdny samec má zlatožltú korunu a tmavohnedú (nie čiernu) masku pokrývajúcu iba tvár a hrdlo; mimo hniezdneho obdobia sú vtáky nenápadne hnedé. Hniezda pletiarka baja majú navyše výrazne dlhší vstupný tunel než u väčšiny afrických tkáčov.

ZDROJ: Avibase (Ploceus philippinus, ID 03DE2091738BBC16, SK názov pletiarka baja, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=03DE2091738BBC16&lang=SK), oiseaux.net (Tisserin baya — dĺžka 15 cm, hmotn

 Video — Pletiarka baja

Pletiarka baja (Ploceus philippinus) — spev a hlas v prírode

Pletiarka baja (Ploceus philippinus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Baya Weaver, Česky:   snovač indomalajský, Nemecky:   Bayaweber, Španielsky:   Tejedor Baya, Francúzsky:   Tisserin baya, Taliansky:   Tessitore baya, Holandsky:   Bayawever, Portugalsky:   Tecelão-baia, Poľsky:   wikłacz złotogłowy, Maďarsky:   bájaszövőmadár, Rusky:   Ткач-байя, Japonsky:   キムネコウヨウジャク, Latinsky:   Ploceus philippinus (Linnaeus, 1766)