Pita žltoprsá (Pitta concinna)

Pittidae (pitovité)

Pita žltoprsá

Pitta concinna — pozemný pita Malých Sund so zelenými chrbtom, elektrickými modrými plecami a zlatobuffým spodkom — stálý endemický rezident Lomboku, Flores a Aloru; odštiepený od pity pôvabnej na základe bioacustickej analýzy

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozeny, hodnotenie BirdLife International / IUCN, BirdLife taxon ID 216710576). Druh ma areal roztiahnuty na viac ako 1000 km Malych Sund indonezskej Wallacey a je podla dostupnych zdrojov relativne tolerantny k druhotnym lesom a plantazam. Hlavnou hrozbou je strata a degradacia nizinnych lesov Malych Sund (odlesnenie, premena na plantaze palmy olejnej) — ostrovy su inherentne zranitelne a ich vtaky mozu byt 40-krat nachylnejsie na vyhynutie ako kontinentalne druhy (zdroj: BirdLife DataZone). Ilegalne odchytavanie pittov na miestnych vtacich trhoch je dalsim rizikom. Populacny trend pre P. concinna nie je v dostupnych otvorench zdrojoch explicitne specificovany (dostupne zdroje uvadjaju LC bez detailneho trend-komentara). Druh nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES.
Dĺžkacca 18–19 cm (presné druh-špecifické meranie neoverené)
Hmotnosťcca 56 g (zdroj: oiseaux.net)
Dožitieorientačne 5–10 r vo voľnej prírode (presné údaje neoverené)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
RozšírenieMalé Sundy: Nusa Penida, Lombok, Sumbawa, Flores, Adonara, Lomblen, Alor (Indonézia)
BiotopNížinné a pahorkatinové pralesy, krovinné porasty, plantáže a druhotné lesy
StravaDážďovky, hmyz, larvy, slimáky, príl. malé plazy
HniezdeniePravdepodobne guľovité hniezdo na zemi; presné parametre neoverené
SťahovavosťStálý rezident — nemigrant (na rozdiel od sesterského P. elegans)
HlasCharakteristický dva-elementový hvizd (oba prvky tesne za sebou)
TaxonómiaGould, 1857; Avibase 86D1B826FC69CFC2; sesterské druhy: P. elegans, P. vigorsii
CITESNie je v žiadnej prílohe CITES
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

35% 35% 15% 10% STRAVA zloženie
Dážďovky a pôdne bezstavovce — kľúčová živočíšna zložka, lovená hrabaním v lesnej podstielke a mäkkej pôde lesov Malých Sund 35%
Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, termity, húsenice; loví sa preborávaním vlhkého lístia a kôry stromov 35%
Pavúky a iné článkonožce — vyhľadávané v podstielke a medzi koreňmi stromov 15%
Malé plazy a obojživelníky — príležitostná bielkovinová zložka (geckovia, skinkovia, žabky) 10%
Bobule a semená — zriedkavý rastlinný doplnok 5%

Odporúčané potraviny

  • Dážďovky — kľúčová potrava v prirodzenom prostredí, lovená hrabaním v lesnej podstielke a vlhkej pôde
  • Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, termity, húsenice; nevyhnutná bielkovinová zložka pozemného lovca
  • Pavúky a iné článkonožce — vyhľadávané pod kôrou, v listí a medzi koreňmi
  • Malé plazy a obojživelníky — príležitostná potrava (geckovia, skinkovia, žabky)
  • Mäkkýše (slimáky) — dôležitá zložka, loví sa na vlhkejších miestach lesného dna
  • Bobule a mäkké plody — sezónny rastlinný doplnok
  • Čerstvá pitná voda denne — druh vyhľadáva potoky a kaluže v lesnom podraste

Zakázané potraviny

  • Spracované ľudské jedlá, soľ, koreniny — jedovaté pre vtáky
  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický aj v malom množstve
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) bezstavovce alebo hmyz — riziko vážnej otravy
  • Čokoláda, kakao, kofeín — poškodzujú srdce a nervovú sústavu vtákov
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií
Tip od odborníka Pita žltoprsá je v prírode predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — skaká po lesnej zemi a hrabá v podstielke za dážďovkami, slimákmi, chrobákmi, mravcami a pavúkmi; príležitostne loví aj malé plazy. Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová — je to voľne žijúci stálý rezident indonézskych Malých Sund. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter. V prípade dočasnej záchrannej starostlivosti o zraneného jedinca je základom živý hmyz (cvrčky, zofobas, múčne červy), doplnený o dážďovky a mäkké plody. Presné kŕmne normy v zajatí nie sú k dispozícii — vždy kontaktovať aviárneho veterinára.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pita žltoprsá je hlasná najmä počas hniezdnej sezóny a toku — charakteristický dva-elementový hvizd nesie ďaleko nížinným lesom Malých Sund. Keďže sa v SR v zajatí nechová, hodnotenie platí pre voľne žijúcich jedincov v prírode.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pita žltoprsá je plachý, skrytý voľne žijúci druh — žije utajene v podraste a pred človekom ustupuje. Nie je to vták na ruku ani domáci maznáčik. Fyzický kontakt je preňho silne stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny pozemný skakalec — pita žltoprsá sa neustále pohybuje skokaním po lesnej zemi, hrabá v podstielke a preskakuje korene a kamene. Na rozdiel od sesterského P. elegans (čiastočne sťahovavý) je P. concinna stálym rezidentom, no jej prirodzená pohybová potreba v lesnom teritóriu je veľká.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pita žltoprsá nenapodobňuje ľudskú reč — jej repertoár tvorí vrodený dva-elementový hvizd a jednoduché kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh indonézskych lesov.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pita žltoprsá vydáva charakteristický dva-elementový teritoriálny hvizd — oba prvky zaznievajú v tesnej následnosti, čím sa líši od sesterského P. elegans, ktorý má tri-elementový motív (prvé dva prvky rýchlo za sebou, tretí s pauzou). Tento bioacustický rozdiel je hlavným diagnostickým znakom pri identifikácii P. concinna na terciálnom území; playback pokusy (Yue et al. 2020) preukázali, že P. elegans na volania P. concinna nereaguje — čo potvrdzuje reprodukčnú izoláciu oboch druhov. Hlas nesie ďaleko tichým lesným porastom a druh spieva intenzívne za úsvitu a súmraku počas hniezdnej sezóny. Okrem teritoriálneho volania vydáva aj tichšie kontaktné hlásky pri pohybe po lesnom dne. Druh je skôr počuť než vidieť — pestré sfarbenie sa stráca v mozaike tieňa a lístia lesného dna. Xeno-canto eviduje viac ako 33 nahrávok (kód Pitta-concinna) vrátane záznamov z Lomboku, Flores a ďalších ostrovov.

Dokáže hovoriť? Pita žltoprsá nenapodobňuje ľudskú reč. Jej repertoár — dva-elementový hvizd a tichšie kontaktné hlásky — je vrodený a druhovo špecifický. Nie je to hovoriaci klietkový druh.

Typické zvuky

  • Dva-elementový teritoriálny hvizd — oba prvky zaznievajú tesne za sebou; vydávaný intenzívne za úsvitu a súmraku počas hniezdnej sezóny; nesie ďaleko nížinným lesom; kľúčový bioacustický znak odlišujúci P. concinna od P. elegans (tri-elementový) a P. vigorsii (variabilný) — zdroj: Yue et al. 2020, Avian Research
  • Kontaktné hlásky pri pohybe — tichšie, menej nápadné hlásky vydávané pri skakaní po lesnom dne; slúžia na udržanie kontaktu páru alebo pri orientácii v podraste
  • Poplašné hlásky pri ohrození — ostrejšie, rýchlejšie volania pri priblížení predátora alebo rušiteľa v hniezdnom revíri
  • Tiché hlásky v rámci teritória — druh je stálym rezidentom (nie migrant), takže jeho hlasová aktivita sa sústredí na obhajovanie trvalého teritória na konkrétnom ostrove; presné sezónne vzorce pre P. concinna nie sú v literatúre podrobne opísané (presné údaje neoverené)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Pravdepodobná hniezdna sezóna — odhadovaná analógiou s príbuznými pittami (október–január); presné hniezdne mesiace pre P. concinna nie sú v dostupnej literatúre overené
Tok — samec zaujíma teritórium a vydáva charakteristický dva-elementový hvizd; presný termín neoverený
Odchov mláďat — pravdepodobne počas a po hniezdení; mláďatá závislé na bezstavvovcoch; presné parametre pre P. concinna neoverené
Stálý rezident — P. concinna nie je sťahovavý druh; celoročne obýva Malé Sundy (Lombok–Alor vrátane Nusy Penidy); žiadna migracia zdokumentovaná

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci druh indonézskej Wallacey — v SR sa bežne nechová. Pita žltoprsá je stálý pozemný rezident nížinných a pahorkatinových lesov Malých Sund. V európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Odchyt a chov voľne žijúcich pít bez príslušného povolenia je v Indonézii zakázaný.
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. Pita žltoprsá je pozemný skakalec, ktorý v prírode preskakuje rozsiahle lesné plochy. Nie je vhodná do klietky ani štandardnej záhradnej voliéry.
Deti v domácnosti Pita žltoprsá nie je domáci maznáčik pre deti. Deti ju môžu spoznať ako fascinujúci príklad vtáka ostrovného endemizmu — učí o Wallacej (biogeografickej oblasti medzi Ázijou a Australáziou), o druhovom odštiepení (P. concinna vs. P. elegans) a o dôležitosti nížinných lesov Malých Sund pre biodiverzitu Indonézie. Najlepší kontakt s týmto druhom je sledovanie fotografií a nahrávok v databázach ako eBird alebo xeno-canto.
Hlučnosť Pita žltoprsá vydáva počas hniezdenia výrazný dva-elementový hvizd, ktorý nesie tichým lesom. Mimo hniezdenia je tichšia. V SR sa v zajatí prakticky nechová — hodnotenie má atlasový charakter.
Verdikt odborníka Pita žltoprsá (Pitta concinna) je stredne veľký pozemný skakalec (cca 18–19 cm, cca 56 g) z čeľade Pittidae (pitovité) s výrazným kontrastným sfarbením — zelený chrbát s elektrickými modrými plecami a trupcom, čierna hlava s nápadným svetlým obočím (supercilium), zlatobuffy spodok s čiernou a jasne červenou farbou na bruchu. Juvenily sú tlmenejšie — bledší vzor, oranžové hroty zobáka a ružovkasté brucho. Druh je takmer monomorfný — samec a samica sú sfarbením prakticky totožní. Obýva nížinné a pahorkatinové pralesy, krovinné porasty, plantáže a druhotné lesy Malých Sund indonézskej Wallacey — od Nusy Penidy (JV od Bali) a Lomboku až po Alor. Je to stálý rezident — na rozdiel od sesterského P. elegans nemigruje. Je to pozemný druh — pohybuje sa skokaním po lesnej zemi a loví dážďovky, slimáky, hmyz, larvy a príl. malé plazy. Druh vydáva charakteristický dva-elementový hvizd, ktorý je bioacustickým diagnostickým znakom odlišujúcim ho od sesterských druhov P. elegans (tri-elementový hvizd) a P. vigorsii (Banda Sea Pitta) — oba odštiepené na základe štúdie Yue et al. (2020, Avian Research). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC). V SR a v európskej avikultúre sa bežne nechová.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Nížinné a pahorkatinové pralesy, krovinné porasty, plantáže a druhotné lesy Malých Sund (Lombok–Alor, Nusa Penida), Indonézia
Pita žltoprsá je pozemný druh lesného dna — preferuje nížinné a pahorkatinové pralesy, húštiny a kroviny s hustou podstielkou. Druh je podľa dostupných popisov relatívne tolerantný k druhotným lesom a plantážam v blízkosti ľudských sídel — môže pretrvávať v malých lesných fragmentoch. Vyhýba sa však otvorenej bezlesej krajine. Zdroj: dibird.com, BirdLife DataZone.
Sociálne správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej väčšinou jednotlivci; netvorí kŕdle
Počas hniezdenia žijú teritoriálne páry — samec intenzívne vydáva dva-elementový hvizd a háji revír. Mimo hniezdenia sa pohybuje prevažne jednotlivo a je plachý a skrytý. Ako stálý rezident drží teritórium celoročne na danom ostrove.
Podnebie a klimatické nároky
Tropické podnebie Malých Sund indonézskej Wallacey; teplé a vlhké celoročné prostredie nížin
Druh je prispôsobený na tropické podnebie Malých Sund so striedaním vlhkej a suchej sezóny. Je to stálý rezident — nemá sezónne sťahovavé presuny. Hniezdna sezóna je zrejme naviazaná na dostupnosť bezstavovcov v lesnej podstielke, čo v tropickom prostredí súvisí s vlahou.
Hniezdo a hniezdny typ
Pravdepodobne guľovitá alebo vajcovitá stavba z listov a trávy s bočným vchodom na zemi alebo nízko — typický vzor pre rod Pitta; presné parametre pre P. concinna nie sú v dostupnej literatúre podrobne overené
Rod Pitta všeobecne stavia guľovité alebo domčekovité hniezdo z listov, trávy a vetvičiek s bočným vchodom, umiestené na zemi alebo nízko v kríkoch. Väčšina informácií o P. concinna pochádza zo zberov v 19. storočí; systematická štúdia hniezdnej biológie tohto druhu dosiaľ podľa dostupných zdrojov nebola vykonaná. Presné hniezdne parametre (rozmery hniezda, farba vajec, dĺžka inkubácie) pre P. concinna nie sú v dostupnej literatúre overené — presné údaje neoverené.
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké vodné zdroje — potoky, kaluže a vlhké miesta v lesnom podraste
Pita žltoprsá ako pozemný druh pravidelne vyhľadáva plytké lesné potoky a kaluže na kúpanie a pitie — typický vzor pittí.
Denná aktivita a sezónny rytmus
Denný vták; najaktívnejší za úsvitu a súmraku (crepuskulárny vzor vokalizácie); stálý rezident bez migrácie
Pita žltoprsá je denný vták s výrazným vrcholom aktivity a vokalizácie za úsvitu a súmraku — vtedy samec vydáva dva-elementový hvizd. Ako stálý rezident nemá sezónne migračné presuny, no hniezdna aktivita a vokalizácia sú zrejme sezónne intenzívnejšie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Pravdepodobne pred hniezdnou sezónou (presný termín pre P. concinna neoverený)

Samec zaujíma teritórium a ozýva sa charakteristickým dva-elementovým hvizdom — oba prvky zaznievajú tesne za sebou. Toto volanie je biologickým diagnostickým znakom skupiny P. concinna a slúži ako signál územia aj vábenie samice. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje nie sú overené).

Hniezdo a znáška
Hniezdenie pravdepodobne v suchšom období roka; znáška pravdepodobne 3–4 vajcia (presné údaje pre P. concinna neoverené)

Hniezdo pittí je typicky guľovitá alebo domčekovitá stavba z listov a trávy s bočným vchodom — na zemi alebo nízko v kríkoch. Parametre hniezda a farba vajec špecificky pre P. concinna nie sú v dostupnej literatúre overené — presné údaje neoverené. Väčšina informácií pochádza zo starých 19. storočných zberov.

Inkubácia
Orientačne okolo 17 dní (analógiou s príbuznými pittami — presné druh-špecifické číslo neoverené); inkubujú obaja rodičia

Analógiou s inými pittami inkubáciu vykonávajú obaja rodičia striedavo. Presná dĺžka inkubácie pre Pitta concinna nie je v dostupnej vedeckej literatúre overená — orientačná hodnota okolo 17 dní je odvodená zo všeobecných údajov o rodu Pitta. Presné údaje neoverené.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia — hmyz a dážďovky nevyhnutné pre rast

Mláďatá pittí sa liahnu altriciálne (holé a slepé). Kŕmia ich obaja rodičia prevažne živočíšnou potravou — dážďovky, hmyz, larvy. Juvenily majú bledší farebný vzor, oranžové hroty zobáka a ružovkasté brucho namiesto červeného.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje pre P. concinna neoverené; analógiou s príbuznými pittami cca 15 dní po vyliahnutí

Juvenilné jedince sú celkovo bledšie a tlmenejšie než dospelé — menej intenzívne červené podchvostie, tlmené farby a oranžové hroty zobáka. Dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním. Presný čas vyletenia mláďat pre Pitta concinna nie je v dostupnej literatúre špecifikovaný — orientačná hodnota odvodená analógiou s príbuznými pittami.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku; dožitie vo voľnej prírode orientačne 5–10 rokov (presné druh-špecifické údaje neoverené)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre P. concinna nie je druh-špecificky overený — odhaduje sa analógiou na prvý rok života (typické pre rod Pitta). Dožitie vo voľnej prírode orientačne 5–10 rokov — konkrétne krúžkovacie záznamy pre tento druh nie sú v dostupnej literatúre citované (presné údaje neoverené).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho rezidenta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Pita žltoprsá je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto v podraste a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v zajatí sa prakticky nechová, takže overené postupy kontaktu s ľuďmi preň neexistujú a ani nedávajú zmysel. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode bez rušenia.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pita žltoprsá je voľne žijúci plachý druh, ktorý sa v zajatí nedrží; kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode na Lomboku, Flores alebo iných Malých Sundách, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo na zemi

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu voľne žijúceho vtáctva v Indonézii — nepodporuj odchyt ani obchod s pittami

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa bežne nechová — trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Pita žltoprsá sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúci endemický druh indonézskych Malých Sund, ktorý sa štandardne neponúka u chovateľov ani na burzách. Štandardná trhová cena preň neexistuje. Druh nie je zaradený v CITES, no v Indonézii platia národné predpisy zakazujúce odchyt a predaj voľne žijúcich vtákov. Akákoľvek ponuka na predaj pitoví je podozrivá z hľadiska legálnosti pôvodu. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode na Lomboku, Sumbave alebo Flores
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, iNaturalist) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke pittí over legálnosť pôvodu a nahlás podozrenie z nelegálneho odchytu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Pita žltoprsá nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúci endemický druh. Akákoľvek ponuka na kúpu pittí v SR alebo ČR by mala byť varovným signálom — druh v európskej avikultúre nemá tradíciu a legálnosť pôvodu je otázna. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí pozorovanie vo voľnej prírode na Malých Sundách, prípadne sledovanie záznamov cez databázy eBird a xeno-canto.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pita žltoprsá cca 18–19 cm (presné druh-špecifické údaje neoverené) Pita pôvabná 19 cm Pita modrokrídla 17–20 cm Pita mangrovová 20–22 cm Pita krikľavá 18–22 cm
Pita žltoprsá (Pitta concinna, Ornate Pitta) Pita pôvabná (Pitta elegans, Elegant Pitta) Pita modrokrídla (Pitta moluccensis, Blue-winged Pitta) Pita mangrovová (Pitta megarhyncha, Mangrove Pitta) Pita krikľavá (Pitta versicolor, Noisy Pitta)
Dĺžkacca 18–19 cm (presné druh-špecifické údaje neoverené)19 cm17–20 cm20–22 cm18–22 cm
Váhacca 56 g (zdroj: oiseaux.net)47–77 g50–150 g (poddruhovo)presné údaje neoverené80–130 g
Dožitieorientačne 5–10 r vo voľnej prírode (presné druh-špecifické údaje neoverené)orientačne 5–10 r vo voľnej prírode (presné údaje neoverené)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci endemit Malých Sund — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci endemit indonézskej Wallacey — Timor, Sumba, Rote, Moluky; v SR sa nechovávoľne žijúci — JV Ázia, Malajzia, Indonézia; v SR sa nechovávoľne žijúci — mangrovové lesy JV Ázie (Bangladéš, Myanmar, Thajsko, Malajzia, Indonézia); v SR sa nechovávoľne žijúci — východné pobrežie Austrálie a Nová Guinea; v SR sa nechová
Stav IUCNIUCN LC; nie je v CITES; Indonézia: národné ochranné predpisyIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC (klesajúci trend pre stratu mangrovov); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
PovahaZelený chrbát s elektrickými modrými plecami a trupcom; čierna hlava s nápadným svetlým obočím; zlatobuffy spodok s čiernou a jasne červenou farbou na bruchu; juvenily bledšie s oranžovými hrotmi zobáka a ružovkastým bruchom; monomorfný druhČierna hlava s gaštanovým temenným klobúkom a čiernym stredovým prúžkom; béžovo-okrový spodok s červeným bruchom a podchvostom; zelený chrbát; tyrkysovo-modré plecia — mierne odlišné sfarbenie od P. concinna; spoľahlivejšie rozlíšenie podľa hlasuČierna hlava s krémovým obočím (supercilium), biela brada, zelený chrbát, výrazne fialovo-modré krídlové škvrny, žlto-hnedý spodok s červeným podchvostím; modré krídelné škvrny výraznejšie fialové než tyrkysové u concinna; väčší zobákPodobný farebný vzor ako P. moluccensis — biela brada, zelený chrbát, modré krídlové škvrny, červené brucho; väčšia a robustnejšia než P. concinna s dlhším zobákomČierna hlava s gaštanovým temenným klobúkom (podobný vzor temena ako u P. concinna), zelený chrbát, modrá chvostová pokrývka, biele hrdlo, okrový spodok s červeným podchvostím; väčšia a robustnejšia než P. concinna; odlišná rumpálna oblasť
AreálEndemit Malých Sund (Nusa Penida, Lombok, Sumbawa, Flores, Adonara, Lomblen, Alor — Indonesia); stálý rezident (nie migrant); pozemný skakalec lesného dna; dva-elementový hvizd; odštiepený od P. elegans na základe Yue et al. 2020Sesterský druh, odštiepený Yue et al. 2020; areál: Timor/Sumba/Rote/Moluky; nominate elegans sťahovavý (Timor hniezdisko nov.–feb., Moluky/Sulawesi zimovisko mar.–okt.); tri-elementový hvizd (vs. dvojelementový u concinna)Rozšírená naprieč JV Áziou (Mjanmarsko, Thajsko, Malajský polostrov, Sumatra, Borneo, Filipíny); sťahovavá; väčší areál a iný región než P. concinna; príbuzná, nie sesterskáViazaná striktne na mangrovový biotop; nedávno uznaná ako samostatný druh odštiepený od P. moluccensis; iný areál a biotop (mangrovy) než P. concinna (nížinné lesy)Hniezdi vo vlhkých subtropických a tropických lesoch vých. Austrálie a Novej Guiney; čiastočne sťahovavá; podobná farebná schéma s tmavou hlavou ako vizuálne prepojenie; iný areál (Austrália) bez prekryvu s P. concinna

Choroby a prevencia

Strata biotopu — odlesňovanie a premena nížinných lesov Malých Sund
stredná

Príznaky: Pokles početnosti, strata hniezdnych lokalít, izolácia ostrovných populácií, znížená hniezdna úspešnosť

Hlavná dlhodobá hrozba pre pitu žltoprsú — ťažba dreva, premena lesov na plantáže palmy olejnej a poľnohospodársku pôdu ničia nížinné a pahorkatinové lesy Malých Sund. Ostrovy Wallacey sú pre svoju geografickú izoláciu inherentne zraniteľné a ich vtáky sú podľa odhadov až 40-krát náchylnejšie na vyhynutie ako kontinentálne druhy. Druh je však IUCN hodnotený LC, naznačujúc, že populácia je dosiaľ stabilná; druh je relatívne tolerantný k druhotným lesom a krovinám (zdroj: BirdLife DataZone, Avibase).

Ilegálny odchyt a obchod s klietkovými vtákmi v Indonézii
stredná

Príznaky: Priamy úbytok jedincov, narušenie ostrovných populácií, stres a úhyn odchytených vtákov

Pittí sú pre svoju nápadnú farbu vyhľadávané na miestnych trhoch s vtáctvom v Indonézii — hoci IUCN súčasný stav hodnotí ako LC, ilegálny odchyt je trvalým rizikom na ostrovoch s obmedzenou populáciou. Pittí v zajatí spravidla slabo prosperujú — sú stresované a rýchlo hynú. Stránka túto problematiku zaznamenáva ako upozornenie, nie ako odporúčanie k chovu.

Stres, aspergilóza a infekcie pri dočasnej ľudskej starostlivosti
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nastŕpané perie, odmietanie potravy, nechutenstvo

Najväčšie riziko pre akéhokoľvek zraneného alebo odchyteného jedinca — stres z manipulácie dramaticky oslabuje imunitu a otvára dvere plesňovej infekcii Aspergillus spp. (aspergilóze) aj bakteriálnym infekciám. Prevencia: ticho, tma, minimum kontaktu; pri prvom príznaku choroby okamžite aviárny veterinár.

Narušenie hniezdneho teritória a fragmentácia ostrova
nízka

Príznaky: Opustenie hniezdneho miesta, znížená hniezdna úspešnosť, zvýšená mortalita mláďat pri oslabení teritoriálneho samca

Pita žltoprsá je stálym rezidentom a drží teritórium celoročne — akékoľvek narušenie (ťažobné aktivity, ekoturistika bez riadenia, premena okolitého lesa) môže stresovať jedincov a znižovať úspešnosť rozmnožovania. Na malých ostrovoch s limitovanou plochou lesa má fragmentácia okamžitý dosah na hustotu populácie.

Prevencia Pita žltoprsá sa v zajatí prakticky nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zraneného voľne žijúceho jedinca: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie. (2) Pozemné prostredie s podstielkou — druh prirodzene skaká po zemi, nie sedí na bidlách. (3) Živý hmyz a dážďovky ako základ potravy; nie semená. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára. V bežnom živote je najlepšou starostlivosťou o tento druh ochrana nížinných lesov Malých Sund a odmietanie nelegálneho obchodu s pittami.

Zaujímavosti

1

Endemit Malých Sund — pita žltoprsá je endemická pre západnú časť indonézskej Wallacey: Malé Sundy od Nusy Penidy (JV od Bali) a Lomboku na východ až po Alor. Wallacea je biogeografická oblasť medzi Sundalandom a Australáziou, oddelená Wallacovou a Weberovou líniou — ostrovy v tomto regióne majú mimoriadne vysoké percento endemitov pre svoju dlhú geografickú izoláciu.

2

Dva-elementový hvizd ako bioacustická DNA — výskum Yue et al. (2020, Avian Research) analyzoval bioacustické vzory pittí naprieč Wallacej a zistil, že P. concinna vydáva dva-elementový teritoriálny hvizd (oba prvky tesne za sebou), zatiaľ čo P. elegans má tri-elementový motív. Playback pokusy ukázali, že oba druhy na volania toho druhého nereagujú — čo naznačuje reprodukčnú izoláciu a teda plnohodnotný druhový status.

3

Odštiepenie od pity pôvabnej v roku 2020 — P. concinna bola historicky chápaná ako poddruh P. elegans; štúdia Yue et al. (2020) definitívne navrhla rozdelenie komplexu na tri druhy: P. elegans (Timor, Sumba, Rote, Moluky), P. concinna (Lombok–Alor) a P. vigorsii (Banda Sea Pitta — Tanimbar, Kai). Toto rozdelenie akceptuje čoraz viac taxonomických autorít vrátane Avibase a IOC.

4

Stálý rezident — nie migrant — na rozdiel od sesterského P. elegans (nominate elegans sťahovavý medzi Timorom a Molokami) je P. concinna celoročne stálym rezidentom na Malých Sundách. Druh drží teritórium na danom ostrove počas celého roka — migrácia nebola zdokumentovaná.

5

Tolerancia k sekundárnym lesom — pita žltoprsá je vo Wallacej pozoruhodná tým, že podľa dostupných opisov môže pretrvávať v druhotných lesoch, krovinách a plantážach v blízkosti ľudských sídel — vlastnosť, ktorá jej dáva určitú odolnosť voči fragmentácii biotopu v porovnaní s úzkymi nížinnými pralesovými špecialistami. Toto neznamená, že je imúnna voči stratám biotopu.

6

Typová lokalita Lombok — druh opísal anglický zoológ John Gould v roku 1857 zo vzorky z ostrova Lombok v Proceedings of the Zoological Society of London (vol. 25, č. 331, s. 65). Lombok zostáva aj dnes súčasťou jadra areálu nominátneho poddruhu.

7

Podruh hutzi na Nuse Penide — podruh P. c. hutzi (Meise, 1941), opísaný pôvodne ako Pitta versicolor hutzi s typovou lokalitou South Nusa Penida, bol dlho zaraďovaný pod P. elegans hutzi. Po revízii v roku 2021 bol preradený do P. concinna hutzi, čím sa Nusa Penida stala súčasťou areálu P. concinna a nie P. elegans.

8

Pozemný spôsob života — nie stromový — pita žltoprsá trávi takmer celý aktívny čas na zemi, kde skaká (nie kráča) a hrabá silnými nohami v podstielke. Vyliezanie na stromy je výnimočné — typický znak celého rodu Pitta. Sfarbenie, zdanlivo nápadné, sa v mozaike lesného tieňa a zeleného lístia stráca, čo z neho robí prekvapivo nenápadný druh v teréne.

Taxonomická klasifikácia

species Pita žltoprsá (Pitta concinna)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pittidae (pitovité)
Rod Pitta Vieillot, 1816
Druh Pitta concinna Gould, 1857
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit indonézskej Wallacey (Malé Sundy); v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Dva poddruhy sú všeobecne uznávané: P. c. concinna (nominátny, Lombok, Sumbawa, Flores, Adonara, Lomblen/Lembata, Alor) a P. c. hutzi (Meise, 1941; typová lokalita South Nusa Penida, JV od Bali — ostrov predtým zaraďovaný pod P. elegans hutzi, preradený do P. concinna hutzi pri revízii Avibase v roku 2021). Druh opísal anglický zoológ John Gould v roku 1857 v Proceedings of the Zoological Society of London (vol. 25, č. 331, s. 65), typová lokalita je Lombok. Štúdia Yue et al. (2020, Avian Research) bioacusticky a morfometricky oddelila P. concinna od P. elegans a P. vigorsii — P. concinna je vymedzená dvojelemntovým teritoriálnym hvizdom a areálom Lombok–Alor (bez Sumby); P. elegans (Timor, Sumba, Rote) a P. vigorsii (Tanimbar, Kai) sú sesterské druhy.
Avibase_ID 86D1B826FC69CFC2

? Často kladené otázky

Pitta concinna (pita žltoprsá) a Pitta elegans (pita pôvabná) boli historicky chápané ako jeden druh alebo poddruhová skupina, no štúdia Yue et al. (2020, Avian Research) ich definitívne oddelila. Kľúčové rozdiely: (1) Hlas — P. concinna vydáva dva-elementový hvizd (oba prvky tesne za sebou), P. elegans má tri-elementový motív; playback pokusy ukazujú, že oba druhy na volania toho druhého nereagujú. (2) Areál — P. concinna: Nusa Penida, Lombok, Sumbawa, Flores, Adonara, Lomblen, Alor; P. elegans: Timor, Sumba, Rote, Flores Sea ostrovy, Moluky. (3) Sťahovavosť — P. concinna je stálym rezidentom, P. elegans (nominate) sťahovavý medzi Timorom a Molokami. (4) Plumáž — obidva druhy sú si sfarbením veľmi podobné; spoľahlivejšie ich rozlíšime hlasovým prejavom a geografickým výskytom.

Pitu žltoprsú (Pitta concinna) možno pozorovať výhradne v Indonézii na Malých Sundách. Patrí sem Nusa Penida (JV od Bali, podruh hutzi), Lombok, Sumbawa, Flores, Adonara, Lomblen (Lembata) a Alor (nominátny podruh concinna). Druh je celoročným stálym rezidentom — netreba načasovať návštevu na konkrétny migračný čas. Obýva nížinné lesy a krovinné porasty; najspoľahlivejšia detekcia je cez charakteristický dva-elementový hvizd za úsvitu.

Taxonomické odštiepenie navrhla štúdia Yue et al. (2020, Avian Research) na základe bioacustickej analýzy a morfometriky. Druh P. concinna vydáva dva-elementový teritoriálny hvizd, zatiaľ čo P. elegans má tri-elementový motív. Playback pokusy preukázali, že oba taxóny na navzájom ignorujú volania toho druhého — čo je dôkazom reprodukčnej izolácie a teda plnohodnotného druhového statusu. Morfologické (farebné) rozdiely sú menej dramatické než bioacustické, no areály oboch druhov sa prakticky neprekrývajú. Toto rozdelenie akceptuje IOC, Avibase a čoraz viac taxonomických autorít.

Nie — pita žltoprsá je stálym rezidentom a nemá zdokumentované sezónne migrácie. Tým sa líši od sesterského druhu Pitta elegans (pita pôvabná), ktorého nominátny podruh elegans je sťahovavý medzi Timorom (hniezdisko, november–február) a Molokami/Sulawesi (zimovisko). P. concinna drží teritórium na svojich ostrovoch (Lombok, Sumbawa, Flores atď.) celoročne.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) (zdroj: BirdLife DataZone, Wikidata). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V Indonézii platia národné predpisy zakazujúce odchyt a obchod s voľne žijúcimi vtákmi. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Hlavnou dlhodobou hrozbou je strata nížinných lesov Malých Sund v dôsledku odlesňovania a premeny na plantáže.

Diagnostické znaky: zelený chrbát s elektrickými modrými plecami a trupcom, čierna hlava s nápadným svetlým obočím (supercilium), zlatobuffy spodok s čiernym pásom a jasne červenou farbou na bruchu. Druh je monomorfný — samec a samica sú sfarbením takmer totožní. Juvenily sú celkovo bledšie a tlmené — menej intenzívne farby, oranžové hroty zobáka a ružovkasté brucho namiesto červeného. Od sesterského P. elegans sa P. concinna líši hlavne hlasovým prejavom a geografickým výskytom; morfologické rozdiely sú jemné.

V SR a v celej EÚ sa pita žltoprsá bežne nechová. V Indonézii je odchyt voľne žijúcich vtákov zakázaný národnými predpismi. Druh nie je zaradený v CITES, no akýkoľvek import divých jedincov do EÚ podlieha prísnym veterinárnym a dovozným predpisom. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prosperujú — sú stresované a rýchlo hynú. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter — nie je to chovateľský inzerát ani odporúčanie k chovu.

Pita žltoprsá vydáva charakteristický dva-elementový teritoriálny hvizd — oba prvky zaznievajú tesne za sebou. Tým sa odlišuje od sesterského P. elegans (tri-elementový motív: prvé dva prvky rýchlo za sebou, tretí s pauzou). Hlas nesie ďaleko tichým nížinným lesom a druh spieva intenzívne za úsvitu a súmraku počas hniezdnej sezóny. Na xeno-canto je dostupných viac ako 33 nahrávok (kód Pitta-concinna) z rôznych ostrovov Malých Sund.

ZDROJ: Avibase (Pitta concinna, ID 86D1B826FC69CFC2, SK pita žltoprsá, DE Sundaschmuckpitta, FR Brève de Lombok, ES Pita Ventrinegra, CS pita malosundská, NL Ornaatpitta, PL kurtaczek floreski, JA , UA , ZH

 Video — Pita žltoprsá

Pita žltoprsá (Pitta concinna) — hlas a správanie v prírode

 Cudzie názvy

Anglicky:   Ornate Pitta, Česky:   pita malosundská, Nemecky:   Sundaschmuckpitta, Španielsky:   Pita Ventrinegra, Francúzsky:   Brève de Lombok, Taliansky:   presné údaje neoverené, Holandsky:   Ornaatpitta, Portugalsky:   pita-da-pequena-sunda, Poľsky:   kurtaczek floreski, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   presné údaje neoverené, Japonsky:   インドネシアノドグロヤイロチョウ, Latinsky:   Pitta concinna Gould, 1857