Pita tmavohlavá (Pitta sordida) — farebný pozemný vták tropických lesov Ázie s čiernou hlavou,…

Q: Ako vyzerá pita tmavohlavá a ako spoznám pohlavie?

Pita tmavohlavá je **farebný, stredne veľký pozemný vták** (16–19 cm, 42–70 g) s **čiernou hlavou a gaštanovým temenným záhybom** (čiapkou), **sýto zeleným telom a krídlami s modrými krovkami**, čiernym chvostom s modrými špičkami a výrazným **červeným podchvostím**. Druh je **monomorfný — samec a samica sú sfarbením prakticky zhodní**; pohlavie z farby nerozoznáte. Juvenily sú celkovo **hnedastejšie s belavým hrdlom** a bledším sfarbením.

Q: Kde žije pita tmavohlavá?

Pita tmavohlavá obýva **vlhké tropické a subtropické lesy** od **Himalájskeho podhorí a severovýchodnej Indie** cez **juhovýchodnú Áziu** (Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia, Indočína), **Filipíny** a **Veľké Sundy** (Borneo, Sumatra, Jáva) po okolité ostrovy (Bangka, Belitung, Sangihe). Okrem pralesa toleruje aj sekundárne porasty, záhrady a plantáže s hustým podrastom. Žije v nížinách a podhhorí, zriedkavejšie až do ~1 500 m n. m.

Q: Je pita tmavohlavá sťahovavá?

Len čiastočne — **sťahovavý je iba poddruh *cucullata***, ktorý hniezdi v Himalájskom podhhorí a severnej časti juhovýchodnej Ázie a zimuje na Sumatra a Jáve (Sundy). Ostatných päť poddruhov (*mulleri*, *bangkana*, *sordida*, *palawanensis*, *sanghirana*) je **celoročne stálych** na svojich ostrovných alebo pevninových teritóriách.

Q: Čím sa pita tmavohlavá živí?

Je to **prevažne pozemný insektivor a vermivora** — ťažisko stravy tvorí hrabanie a prevrácanie opadu listov na vlhkej lesnej pôde pri hľadaní **dážďoviek, slimákov, chrobákov, mravcov a termitov**. Doplnkovo konzumuje bobule a drobné lesné plody. Slimáky rozbíja zobákom o tvrdý podklad — podobne ako iné pittovité vtáky.

Q: Ako hniezdi pita tmavohlavá?

Pita tmavohlavá stavia **veľké guľovité hniezdo** prevažne na zemi alebo nízko nad ňou zo suchých listov, koreňov, machov a vetvičiek; charakteristická je krátka cestička z vetvičiek vedúca ku bočnému vchodu. **Znáška: 2–5 vajec**; obaja rodičia sa striedajú v inkubácii, ktorá trvá **14–16 dní**. Mláďatá ostávajú v teritóriu rodičov ešte 15–20 dní po vyletení.

Q: Je pita tmavohlavá ohrozená?

IUCN hodnotí druh (2024) ako **najmenej ohrozený (Least Concern, LC)** so **stabilnou populáciou**. Druh **nie je zaradený v CITES**. Hlavnou dlhodobou hrozbou je **odlesňovanie tropických lesov** v areáli — palmolejové plantáže, ťažba dreva a poľnohospodárska expanzia v Juhovýchodnej Ázii redukujú vhodný biotop. Druh sice toleruje sekundárne porasty, no intenzívne monokultúrne plantáže mu nevyhovujú.

Q: Dá sa pita tmavohlavá chovať doma?

**V praxi nie.** Pita tmavohlavá je **voľne žijúci tropický druh**, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová. Je to plachý, samotársky a výrazne teritoriálny vták s nárokmi na hustý tienistý les s vlhkou pôdou bohatou na dážďovky, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Táto stránka má **predovšetkým atlasový a poznávací charakter**.

Q: Čo je Western Hooded Pitta vs. Eastern Hooded Pitta?

Čo bolo tradične považované za jeden druh *Pitta sordida*, moderná molekulárna systematika rozdelila na päť druhov. **Pitta sordida** dnes zahŕňa populácie od Indie po Filipíny a Veľké Sundy — je to **Western Hooded Pitta (Západná hooded pitta)**. Populácie Novej Guiney a Molúk tvoria samostatný druh **Pitta novaeguineae (Eastern Hooded Pitta — Východná hooded pitta)**. IOC World Bird List a Birds of the World toto rozdelenie uznávajú.

🔊

Hlučnosť

3/5

🤝

Priľnavosť

1/5

⚡

Aktivita

3/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

5/5

Výživa

Dážďovky — hlavná potravová zložka; intenzívne vyhľadávané hrabaním v opade a pôde v tieni lesa 35%

Slimáky a mäkkýše — dôležitá živočíšna bielkovina, lovená na vlhkej lesnej pôde 20%

Chrobáky, mravce, termity a ďalší hmyz vrátane lariev — lovený pri hrabaní v opade listov a rozoberaní tlejúceho dreva 30%

Bobule a drobné plody — sezónny doplnok; lesné plody sbierané zo zeme alebo z nízkej vegetácie 12%

Iné bezstavovce (pavúky, mnohonôžky) — príležitostná zložka pri zemnom hľadaní potravy 3%

Odporúčané potraviny

Dážďovky — hlavná a najprirodzenejšia zložka stravy; v lese denne hrabú a prevracajú opad listov pri hľadaní
Slimáky a ulitníky — dôležitá bielkovinová zložka; pita ich rozbíja zobákom o tvrdý podklad
Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, termity, kakaby a ich larvy z tlejúceho dreva a pôdy
Bobule a drobné lesné plody — sezónny cukrový doplnok; zbierané zo zeme alebo nízkej vegetácie
Pavúky a iné bezstavovce — príležitostný doplnok pri zemnom hrabaní
Čerstvá pitná voda — plytké lesné potôčiky a kaluže; pita sa pravidelne kúpe a pije

Zakázané potraviny

Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický aj v malom množstve
Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre všetky vtáky; poškodzujú srdce a nervovú sústavu
Soľ a silne korenené ľudské jedlá — preťažujú obličky
Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií
Postriekané semená alebo hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy pesticídmi; v tropickom poľnohospodárstve vážna hrozba pre insektívory

Tip od odborníka Pita tmavohlavá je v prírode prevažne zemný insektivor a vermivora — ťažiskom stravy sú dážďovky, slimáky a rozmanitý hmyz (chrobáky, mravce, termity a larvy), lovené hrabaním v opade a rozoberaním tlejúceho dreva na vlhkej lesnej pôde. Bobule a drobné plody sú sezónnym doplnkom. Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúceho tropického vtáka; táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Pri dočasnej záchrannej starostlivosti o zraneného jedinca tvoria základ živé dážďovky a hmyz; presné kŕmne normy v zajatí pre tento druh nie sú overené.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Pita tmavohlavá je stredne hlasný, no nenápadne sídliaci druh — jej nosný dvojslabičný hvizd „qweeek-qweeek“ znie silno a prenikavo, no vokalizuje najmä v rámci lesného teritória. Hlas je typicky počuteľný skôr, ako vtáka zahliadnete. Druh sa v SR nechová — hodnotenie je orientačné.

Priľnavosť

Pita tmavohlavá je plachý, samotársky a výrazne teritoriálny voľne žijúci druh — nie je to vták na ruku ani domáci maznáčik. V lese je skrytý a pred ľuďmi ustupuje. Fyzický kontakt je pre pitu silne stresujúci.

Aktivita

Aktívny, no skrytý pozemný druh — pita je neúnavná pri každodennom hrabaní a prevrhávaní lístia na lesnej pôde; je to denná, soliterná a územne veľmi aktívna pita. Mimo lesa sa však pohybuje len výnimočne, pri prerušení teritória vo vzduchu rýchlo letí nízko nad zemou.

Reč

Pita tmavohlavá nenapodobňuje ľudskú reč — jej vokálny repertoár tvoria vrodené dvojslabičné hvizdy a kontaktné volania. Ide o voľne žijúci druh, nie hovoriacieho klietkového vtáka.

Hlasový prejav a reč

Pita tmavohlavá má výrazný a nosný hlas výnimočný pre rod pittas — jej charakteristickým prejavom je silný dvojslabičný hvizd „qweeek-qweeek“ (alebo „want-a-whip“), ktorý nesie ďaleko cez hustý les a znie trvalo z teritória, niekedy aj v noci. Hvizd je hlboký, nosový a prenikavý — v biotope ho ťažko prehliadnuť, hoci samotného vtáka pozorovatelia zriedka vidia. Okrem tohto základného volania vydáva pita kratšie kontaktné hlásky a poplašné volania pri narušení teritória. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Na xeno-canto je zdokumentovaných viac ako 137 nahrávok druhu (Pitta sordida) z celého areálu.

Dokáže hovoriť? Pita tmavohlavá nenapodobňuje ľudskú reč. Jej vokálny repertoár — dvojslabičný hvizd a kontaktné hlásky — je vrodený. Nejde o hovoriaci klietkový druh.

Typické zvuky

Dvojslabičný hvizd „qweeek-qweeek“ (alebo „want-a-whip“) — hlavné teritoriálne volanie; hlboký, nosový, prenikavý; nesie ďaleko hustým lesom; počuteľný aj v noci; na xeno-canto zdokumentovaný pre viaceré poddruhy z celého areálu od Indie po Borneo (napr. XC19066 — Pitta sordida, Indonézia)
Kratšie kontaktné hlásky — jednoduché krátke hlásky vydávané pri pohybe po lesnom dne alebo ako odozva na narušenie; menej nápadné než teritoriálny hvizd
Poplašné a agresívne volania pri narušení teritória — ostrejšie, rýchlejšie sekvencie pri priblížení predátora alebo rivala; pita je výrazne teritoriálna a bráni teritórium vokálne aj fyzicky
Juvenilné hlásky mláďat — naléhavé, piskľavé žobranie po vymladení, kým rodičia mláďatá dokrmujú v okolo hniezda (15–20 dní po vyletení z hniezda)

Sezónny kalendár

Hlavná hniezdna sezóna (február–august) — líši sa podľa regiónu: India aug., Thajsko/Malajzia máj–okt., Jáva/Borneo dec.–máj (zdroj: Wikipedia EN, Kidadl)

Tok a teritoriálne správanie — obaja partneri sú výrazne teritoriálni; hlasová aktivita (qweeek-qweeek) vrcholí pred hniezdením a slúži ako teritoriálny signál

Odchov mláďat — inkubácia 14–16 dní (obaja rodičia); mláďatá ostávajú v hniezdnom teritóriu 15–20 dní po vyletení (zdroj: Kidadl, thainationalparks.com)

Mimohniezdne obdobie (j. populácie) — stále, pohybujú sa po ustálených lesných teritóriách; pita je samotársky druh aj mimo hniezdnej sezóny

Pelichanie — po hniezdnej sezóne; pita potrebuje hustý, tienistý les na regeneráciu peria

Poddruh cucullata: sťahovavý — hniezdi v Himalájskom podhhorí a JV Ázii, zimuje na Sumatra a Jáve (Sundy). Ostatné poddruhy sú celoročne stále na svojich ostrovných alebo pevninových teritóriách.

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci tropický druh — v SR ani v európskej avikultúre sa bežne nechová. Pita tmavohlavá je pozemný vták vlhkých tropických lesov Ázie; nie je to etablovaný chovateľský druh. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o juhoázijské a juhovýchoázijské vtáctvo, terénnych birdwatcherov a ornitológov.

Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. V prírode obýva rozsiahle lesné teritóriá s hustým podrastom a vlhkou pôdou bohatou na dážďovky. Nie je to druh vhodný do klietky ani bežnej voliéry.

Deti v domácnosti Pita tmavohlavá nie je domáci maznáčik pre deti. Deťom ju možno predstaviť ako jeden z najpestrejšie sfarbených lesných vtákov Ázie: žiarivé zelené telo, čierna hlava, modré krídlové krovky a červené podchvostie. Skrytý životný štýl pittas — „drahokamy tropického lesa“ — a ich hlasné hvizdy ozývajúce sa nočným pralesom sú fascinujúcim príkladom tropickej biodiverzity. Najlepší kontakt s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode v Ázii alebo cez databázy eBird a xeno-canto.

Hlučnosť Hlasný teritoriálny hvizd „qweeek-qweeek“ môže znieť aj v noci — v tropickom lese prenikavo; v domácom prostredí nie je relevantný, keďže druh sa v zajatí bežne nechová.

Verdikt odborníka Pita tmavohlavá (Pitta sordida) je farebný pozemný spevavec (16–19 cm, 42–70 g) z čeľade Pittidae (pitovité), rozšírený od Himalájskeho podhorí a severovýchodnej Indie cez juhovýchodnú Áziu, Filipíny a Veľké Sundy (Borneo, Sumatra, Jáva) po okolité ostrovy. Druh je monomorfný — samec a samica sú sfarbením takmer zhodní: čierna hlava s gaštanovým temenným záhybom (čiapkou), sýto zelené telo a krídla s modrými krovkami, čierny chvost s modrými špičkami, červené podchvostie a modrozelená hruď. Juvenily sú celkovo hnedastejšie s belavým hrdlom. Sú to pozemné vtáky hustého tienistého lesa — neúnavne hrabú opad listov a pôdu a hľadajú dážďovky, slimáky, chrobáky, mravce a termity; doplnkovo konzumujú bobule. Typickým prejavom je silný dvojslabičný hvizd „qweeek-qweeek“, prenikajúci lesom aj v noci. Guľovité hniezdo pár buduje prevažne na zemi alebo tesne nad ňou (max. do 20 m); znáška pozostáva zo 2–5 vajec a inkubácia trvá 14–16 dní — vykonávajú ju obaja rodičia. Šesť poddruhov sa líši distribúciou: poddruh cucullata je sťahovavý (hniezdi v Himalájskom podhhorí, zimuje na Sundách), ostatné poddruhy sú stále. Po moderných revíziách IOC bol pôvodný P. sordida sensu lato rozdelený na päť druhov; dnešná Pitta sordida je Západná hooded pitta (Western Hooded Pitta), kým Pitta novaeguineae (Nová Guinea, Molukky) je Východná hooded pitta (Eastern Hooded Pitta). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC, 2024) so stabilnou populáciou; hlavnou hrozbou je odlesňovanie tropických lesov v areáli. V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje a v avikultúre sa bežne nechová — táto stránka má atlasový charakter.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)

Nížinné a podhorské dažďové lesy, peat-swampové lesy, sekundárne porasty s hustým tienistým podrastom; tiež záhrady, lesoparky a dobre zazálesnené plantáže

Pita tmavohlavá je pozemný druh závisly na hustom, tienistom lese s vlhkou pôdou bohatou na dážďovky a bezstavovce — bez tejto pôdnej fauny nemôže prežiť. Obýva nížiny až podhorí (väčšinou do 1 000–1 500 m n. m.); vyšší terén preferuje menej. Toleruje sekundárne porasty a dobre zarastené plantáže (napr. kakaové, kokosové), ale intenzívne monokultúry bez podrastu nevyhovujú. V Singapure bola zaznamenaná na hrobových záhradách a v botanickej záhrade (migrujúci poddruh cucullata).

Sociálne správanie

Samotársky a výrazne teritoriálny druh; páry sa spájajú len počas hniezdnej sezóny

Pita tmavohlavá je soliterný a výrazne teritoriálny druh — hniezdne páry bránia teritórium hlasovými prejavmi (hvizd „qweeek-qweeek“). Mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje jednotlivo po ustálených lesných teritóriách. Druh nie je sociálny ani kŕdľový; v prírode sa zvyčajne pohybuje osamote pri zemnom hrabaní.

Podnebie a klimatické nároky

Vlhké tropické a subtropické podnebie; nížiny a podhorí od Himalájskeho podhorí po ekvatoriálne Sundy

Druh je prispôsobený na vlhké tropické a subtropické podnebie s vysokou vlhkosťou vzduchu a stálymi teplotami. Sťahovavý poddruh cucullata znáša sezónne teplotné výkyvy himalájskeho podhorí a vykonáva dlhé migrácie na Sundy; ostatné poddruhy sú celoročne v ekvatoriálnom vlhku. Pita nie je druh vhodný pre mierny alebo chladný klimát strednej Európy.

Hniezdo a hniezdny typ

Guľovité hniezdo prevažne na zemi alebo nízko, zo suchých listov, koreňov a konárov, s bočným vstupom a cestičkou z vetvičiek ku vchodu; znáška 2–5 vajec

Pita tmavohlavá si stavia veľké guľovité hniezdo (dome-shaped nest) väčšinou priamo na zemi alebo na nízkom mieste (zriedka do 20 m); oba pohlavie budujú hniezdo za 3–8 dní. Hniezdo je zložené z koreňov, listov (často bambusových), machov a vetvičiek, vnútro je vystlané jemným materiálom; typická krátka cestička z vetvičiek vedie ku bočnému vchodu. Znáška: 2–5 vajec (priemer 3,9 vajca v niektorých štúdiách). Inkubácia: 14–16 dní, oba rodičia sa striedajú. Mláďatá ostávajú v hniezdnom teritóriu 15–20 dní po vyletení. (Zdroj: Kidadl, thainationalparks.com, Academia.edu — first breeding record Sumatra)

Kúpanie a hygiena

V prírode vyhľadáva plytké lesné potôčiky, kaluže a vlhký opad; kúpanie je bežné správanie v tienistom lese

Pita sa pravidelne kúpe v plytkých lesných vodných zdrojoch — potôčiky, kaluže a vlhký opad sú súčasťou jej denného biotopu. Čistota peria je nevyhnutná pre termoreguláciu a parazitárnu ochranu. Pri dočasnom chove zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou.

Denná aktivita a sezónne pohyby

Denný, pozemný druh aktívny od svitania; sťahovavý poddruh cucullata migruje z Himalájskeho podhorí na Sundy na zimu

Pita tmavohlavá je denný vták aktívny od svitania; hlas je počuteľný aj v noci počas teritoriálnych prejavov. Poddruh cucullata je sťahovavý — vykonáva sezónne migrácie medzi hniezdiskami v Himalájskom podhhorí/JV Ázii a zimovískami na Sumatra a Jáve. Ostatné poddruhy sú celoročne stále na svojich ostrovných alebo pevninových teritóriách.

Rozmnožovací cyklus

Tok a formovanie páru

Pred hniezdnou sezónou; oba pohlavie sú výrazne teritoriálni (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com)

Pita tmavohlavá je monogamný druh s výrazne teritoriálnym správaním. Oba pohlavie hadjú teritórium hlasovými prejavmi — hvizd „qweeek-qweeek“ slúži ako teritoriálny a reprodukčný signál. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi; druh-špecifické dáta nie sú v dostupných zdrojoch overené). Druh je monomorfný — samec a samica sú sfarbením takmer totožní.

Hniezdo a znáška

Znáška 2–5 vajec; hniezdna sezóna podľa regiónu feb.–aug. (zdroj: Wikipedia EN, Kidadl)

Oba pohlavie spoločne stavajú veľké guľovité hniezdo zo suchých listov, koreňov, machov a konárov s bočným vstupom a krátkou cestičkou z vetvičiek ku vchodu — hniezdo je prevažne na zemi alebo nízko (zriedka do 20 m), stavba trvá 3–8 dní. Znáška: 2–5 vajec (priemer 3,9 vajca). Hniezdna sezóna sa líši podľa regiónu: India august, Thajsko/Malajzia máj–október, Jáva/Borneo december–máj (zdroj: Kidadl). Hniezdo na zemi je zraniteľné voči pozemným predátorom.

Inkubácia

Priemerne 14–16 dní; inkubujú obaja rodičia (zdroj: Kidadl, thainationalparks.com)

Inkubácia trvá priemerne 14–16 dní a vykonávajú ju obaja rodičia — striedajú sa na vajciach; hniezdo je zriedkakedy opustené (striedanie aj 87-minútové inkubačné periódy zdokumentované v terénnej štúdii). Keďže hniezdo leží na zemi, obaja rodičia sú počas inkubácie vystavení vyššiemu riziku predácie, než arborikálne hniezdne druhy.

Liahnutie a kŕmenie mláďat

Obaja rodičia kŕmia; živočíšna bielkovina (dážďovky, slimáky, hmyz) nevyhnutná

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia. Hlavnou potravou mláďat sú dážďovky, slimáky a hmyz — živočíšna bielkovina je nevyhnutná pre rast. Mláďatá ostávajú v hniezdnom teritóriu rodičov 15–20 dní po vyletení z hniezda, kým sa osamostatnia (zdroj: Kidadl). Juvenily sú odlíšiteľné od dospelcov celkovo hnedastejším sfarbením a belavým hrdlom.

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie

Juvenily hnedastejšie s belavým hrdlom; dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním (zdroj: Singapore Birds, Wikipedia EN)

Juvenilné jedince sú celkovo hnedastejšie a majú belavé hrdlo — na rozdiel od čiernej hlavy s gaštanovým temenom dospelcov. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Keďže druh je monomorfný, sfarbenie ani u dospelcov neprezradí pohlavie. Po osamostatnení sa juvenily rozptýlia do okolitých lesných plôch.

Pohlavná dospelosť a dožitie

Pravdepodobne 1. rok — presné údaje neoverené; dožitie vo voľnej prírode 5–10 r (pre rod pittas orientačne, nie druh-špecifické)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s príbuznými pittas sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode pre rod Pitta sa odhaduje na 5–10 rokov (pre Pitta moluccensis zaznamenané >5,5 roka po krúžkovaní); druh-špecifické dáta pre P. sordida nie sú overené. Presné údaje o dožití pity tmavohlavej nie sú k dispozícii — uvádzame ako orientačné.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí bežne nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho tropického insektivora. Aklimatizácia na fyzický kontakt s ľuďmi nie je reálnym cieľom.

Pita tmavohlavá je plachý, samotársky a výrazne teritoriálny voľne žijúci druh, ktorý sa v európskej avikultúre bežne nechová. Nie je to vták na ruku ani domáci maznáčik. Najlepší spôsob kontaktu s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode v Ázii alebo cez databázy eBird/xeno-canto.

Neusiluj sa o ochočenie — pita tmavohlavá je voľne žijúci tropický vták; odchyt a chov bez povolenia je regulovaný miestnymi zákonmi v krajinách areálu

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode — v lesoch Thajska, Malajzie, Bornea alebo na Filipínach je možné ju zastihnúť pri zemnom hrabaní; varuje príchod hlasným hvizdom

Ak pozoruješ zraneného jedinca v areáli, odovzdaj ho miestnej záchrannej stanici — nemanipuluj bez odbornej pomoci

Záujem o druh uspokojí databáza eBird, xeno-canto (137+ nahrávok) a Avibase — mapy, nahrávky a fotografie z celého areálu

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Pita tmavohlavá sa v SR ani v európskej avikultúre bežne nepredáva a nechová. Druh nie je zaradený v CITES. Táto stránka nie je chovateľský inzerát — má výhradne atlasový a poznávací charakter. Krajiny v areáli (Indonézia, Malajzia, Filipíny, India) majú vlastné zákonné predpisy o odchyte a vývoze divých vtákov.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúceho tropického spevavca; druh je regulovaný miestnymi zákonmi v krajinách areálu

Sledovanie vo voľnej prírode počas návštevy Thajska, Malajzie, Bornea alebo Filipín — pita je skrytá, no jej hlasný hvizd ju prezradí

Databázy eBird, Avibase a xeno-canto — najlepší zdroj nahrávok, fotografií a máp rozšírenia druhu

Na čo si dať pozor Pita tmavohlavá nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — v lesoch Thajska, Malajzie, Bornea, Filipín alebo na Sumatra/Jáve. Skúste eBird na mapovanie lokalít a xeno-canto na trénovaní sluchu — hvizd „qweeek-qweeek“ je kľúčom k nájdeniu pity v hustom tmavom lese.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Pita tmavohlavá (Pitta sordida, Hooded Pitta)	Pita modrokrídla (Pitta moluccensis, Blue-winged Pitta)	Pita pestrá (Pitta brachyura, Indian Pitta)	Pita maľovaná (Pitta nympha, Fairy Pitta)	Pitta novaeguineae (Eastern Hooded Pitta)
Dĺžka	16–19 cm	18–20,5 cm	17–19 cm (~ 18 cm)	16–19,5 cm	presné údaje neoverené
Váha	42–70 g	74–90 g	47–66 g	priemer 91 g (samce 110 g, samice 72 g — výrazný pohlavný dimorfizmus v hmotnosti pri podobnom sfarbení)	presné údaje neoverené
Dožitie	presné údaje neoverené; pre rod Pitta orientačne 5–10 r vo voľnej prírode	presné údaje neoverené; zaznamenaná >5,5 r po krúžkovaní	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené
Hlučnosť	voľne žijúci druh tropických lesov Ázie — v SR sa bežne nechová	voľne žijúci druh — JV Ázia (Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia, Sumatra, Jáva, Borneo); v SR sa nechová	voľne žijúci druh — India, Šrí Lanka; v SR sa nechová	voľne žijúci druh — hniezdi v SV Ázii (Čína, Japonsko, Taiwan, Kórea), zimuje na Borneu a Filipínach; v SR sa nechová	voľne žijúci druh — Nová Guinea, Molukky; v SR sa nechová
Stav IUCN	IUCN LC (2024, stable); nie je v CITES	IUCN LC; nie je v CITES	IUCN LC; nie je v CITES	IUCN VU (zraniteľná); CITES II (Príloha II)	IUCN LC; nie je v CITES
Povaha	Monomorfný: čierna hlava s gaštanovým temenom, zelené telo a krídla s modrými krovkami, červené podchvostie; juvenily hnedastejšie s belavým hrdlom	Čierna hlava s BÉŽOVÝM (buff) prúžkom nad okom a bielym golierovým nádychom; greenish chrbát; výrazne modré krídlové krovky; béžový spodok s červeným podchvostím — líši sa béžovým nadočným prúžkom a bielym golierom oproti čistej čiernej hlave tmavohlavej	Čiernobiele obočie a líca, béžové temeno s čiernym okrajom, biela škvrna na hrdle; zelený chrbát, modrý chvost; teplý béžový spodok s červenou škvrnou na bruchu a podchvostí — výrazné biele a béžové vzory hlavy ju odlišujú od tmavohlavej	Farebná a nápadná: zeleno-modrý chrbát, béžové temeno s čiernym nadočným prúžkom, biela škvrna na hrdle, béžový spodok s červenou na bruchu; menšia ako Blue-winged Pitta, s gaštanovými (nie béžovými) okrajmi temena; ohrozenejšia než ostatné druhy	Veľmi podobná Pitta sordida (obe monomorfné, čierna hlava, zelené telo); líši sa menšími morfologickými znakmi a geograficky — kľúčový rozdiel je distribúcia: P. novaeguineae je Nová Guinea a Molukky, P. sordida je západ (India–Filipíny–Sundy); odštiepená ako samostatný druh modernou molekulárnou systematiku
Areál	Od Himalájskeho podhorí a SV Indie cez JV Áziu, Filipíny po Borneo, Sumatra, Jávu; 6 poddruhov; cucullata je sťahovavý; guľovité hniezdo na zemi; pozemný insektivor	Hniezdi v JV Ázii od Mjanmarska po j. Čínu, Malajzský polostrov, Sumatra, Jáva, Borneo; sťahovavý — zimuje na JZ Thajska a Malajzijskom polostrove; guľovité hniezdo na zemi, 4–6 vajec, inkubácia 15–17 dní	Hniezdi v Himalájskom podhhorí a strednej Indii (jún–aug.), zimuje po celom polostrove India a na Šrí Lanke; guľovité hniezdo na zemi, 4–5 vajec, sťahovavý druh Indie	Najsevernejšia zo všetkých pitts — hniezdi v SV Ázii (Čína, Japonsko, Taiwan, Kórea), zimuje na Borneu a Filipínach; IUCN VU pre stratu lesného biotopu a odchyt; CITES II reguluje obchod	Nová Guinea a Molukky; 3 poddruhy podľa IOC; predtým klasifikovaná ako P. sordida novaeguineae (poddruh tmavohlavej), dnes samostatný druh (Eastern Hooded Pitta) — taxonomická pozícia závisí od klasifikačného systému

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie

vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Pita je plachý a veľmi stresujúci sa druh — stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynu. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)

stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého prostredia — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Hoci pita žije vo vlhkých lesoch, patogénne huby z nečistého prostredia v zajatí sú inou hrozbou než prirodzená vlhkosť lesa. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie a čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Odlesňovanie a strata biotopu

vysoká

Príznaky: Na úrovni populácie: pokles počtov, fragmentácia biotopov, strata hniezdnych teritórií — nie je to choroba jedinca, ale kľúčová ekologická hrozba pre druh

Pita tmavohlavá je závislá na hustom tienistom tropickom lese s vlhkou pôdou bohatou na dážďovky a slimáky. Odlesňovanie v Juhovýchodnej Ázii (palmolejové plantáže, ťažba dreva, poľnohospodárska expanzia) je IUCN identifikované ako hlavná dlhodobá hrozba pre druh. Druh sice toleruje sekundárne porasty a plantáže s hustým podrastom, no intenzívne monokultúrne plantáže bez podrastu mu nevyhovujú.

Endoparazity a črevné infekcie

stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie, nastŕpané perie, slabosť, pokles aktivity

Voľne žijúce pitty vyhľadávajú dážďovky a slimáky, ktoré môžu byť medzihostiteľmi črevných parazitov (hlísty, kokcídie). U dočasne držaných jedincov pomáha hygiena, čerstvé krmivo a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi.

Otravy pesticídmi v poľnohospodárskych oblastiach

stredná

Príznaky: Chvenie, kŕče, ochrnutie, dezorientácia, náhly úhyn

Pita jako zemný insektivor a vermivora je vystavená kontaminácii pôdy pesticídmi (organofosforečné insekticídy, rodenticídy) v poľnohospodársky obhospodarovaných oblastiach. Konzumácia otrávenej pôdy alebo otrávených bezstavovcov môže byť pre pitu smrteľná. Táto hrozba je závažná v oblastiach s intenzívnym poľnohospodárstvom v areáli (Jáva, poloostrov Malajzia, Filipíny).

Prevencia Pita tmavohlavá sa v SR bežne nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabnuté voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je najväčšou hrozbou. (2) Vhodná strava — živé dážďovky, slimáky, crickets a drobný hmyz; nie semená. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

Monomorfný „drahokam“ tropického lesa — pita tmavohlavá je farebný, no monomorfný druh (samec a samica prakticky rovnaké sfarbenie): žiarivé zelené telo s modrými krídlovými krovkami, čierna hlava s gaštanovým temenom a výrazné červené podchvostie tvoria kombináciu, ktorá inšpirovala prirovnanie pittas ku „drahokamom lesa“. Napriek farbám je pita v tieni hustého lesa prekvapivo ťažko viditeľná.

Pozemný insektivor a vermivora — pita tmavohlavá trávi takmer celý aktívny deň hrabaním na lesnej pôde: prevraciava opad listov, rozoberá tlejúce drevo a prehľadáva koreňovú sieť v hľadaní dážďoviek, slimákov, chrobákov, mravcov a termitov. Tento pozemný spôsob hľadania potravy je kľúčovým adaptačným znakom celej čeľade Pittidae.

Hlasný, no neviditeľný spevák — napriek farebnosti pity takmer nikdy neuvidíte skôr, ako ju počujete: jej silný dvojslabičný hvizd „qweeek-qweeek“ nesie hustým lesom ďaleko a znie aj v noci. Pozorovatelia v Ázii ju preto často dlho hľadajú podľa hlasu, kým obočia skrytého vtáka hľadajúceho potravu v opade pri zemi.

Guľovité hniezdo na zemi s cestičkou — pita stavia veľké guľovité hniezdo zo suchých listov, koreňov a machov priamo na zemi alebo nízko nad ňou. Charakteristická je krátka cestička z vetvičiek vedúca ku bočnému vchodu — slúži pravdepodobne na odvádzanie vody a maskovanie vchodu. Toto pozemné hniezdenie je zraniteľné, no typické pre celú čeľaď Pittidae.

Sťahovavá rasa a 6 poddruhov — zo šiestich poddruhov je sťahovavý iba poddruh cucullata, ktorý hniezdi v Himalájskom podhhorí od sev. Indie po j. Čínu a Indočínu a zimuje na Sumatra a Jáve. Ostatné poddruhy sú celoročne stále na svojich ostrovných alebo pevninových teritóriách (Filipíny, Borneo, ostrovy Bangka/Belitung, Sangihe).

Taxonomický split: Západná vs. Východná hooded pitta — čo bolo historicky považované za jeden druh Pitta sordida, rozdelila moderná molekulárna systematika na päť druhov. IOC a Birds of the World uznávajú Pitta sordida ako Západnú hooded pittu (Western Hooded Pitta), kým populácie Novej Guiney a Molúk tvoria samostatný druh Pitta novaeguineae (Eastern Hooded Pitta — Východná hooded pitta). Okrem toho boli vyčlenené aj Nicobar (P. abbotti), Minahasa (P. forsteni) a Biak hooded pitta (P. rosenbergii).

Biotop: dažďový les aj plantáže — hoci pita preferuje nížinné a podhorské dažďové lesy s hustým tienistým podrastom, preukazuje prekvapivú plasticitu: obýva tiež sekundárne porasty, záhrady, hrobové záhrady a dobre zarastené plantáže (kakaové, kokosové). V Singapure — silno urbanizovanej krajine — ju pravidelne hlási birdingová komunita počas jesennej migrácie (poddruh cucullata) v botanickej záhrade a bývalej záhrade Bidadari.

Žije od hladiny mora po hory — hoci preferuje nížiny, pita tmavohlavá zasahuje až do podhorí: v niektorých častiach areálu (napr. Borneo) bola zaznamenaná do 1 500 m n. m. Jej tolerancia voči výškovému gradientu je vyššia ako u viacerých iných pitts, no hustý les s vlhkou pôdou ostáva podmienkou sine qua non.

Taxonomická klasifikácia

species Pita tmavohlavá (Pitta sordida)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Pittidae (pitovité)

Rod Pitta Vieillot, 1816

Druh Pitta sordida (Müller, PLS 1776)

Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoázijsko-juhovýchoázijský druh vlhkých tropických lesov; v európskej avikultúre sa bežne nechová

Poddruhy Šesť poddruhov (Avibase, Wikipedia EN): P. s. cucullata (Himalájske podhorie od sev. Indie po j. Čínu, Mjanmarsko, Indočína, SZ poloostrov Malajzia; sťahovavý — zimuje na Sundách), P. s. mulleri (Sumatra, Jáva, Borneo, záp. ostrovy Sulu), P. s. bangkana (ostrovy Bangka a Belitung), P. s. sordida (Filipíny okrem skupiny Palawan), P. s. palawanensis (juhozápad. Filipíny — Palawan, Culion, Balabac, Calauit, Busuanga), P. s. sanghirana (ostrovy Sangihe). Taxonómia: IOC World Bird List a Birds of the World uznávajú Pitta sordida ako Západnú hooded pittu (Western Hooded Pitta) po odštiepení viacerých príbuzných druhov. Čo bolo tradičné P. novaeguineae (Nová Guinea, Molukky) je dnes uznávané ako samostatný druh Pitta novaeguineae (Eastern Hooded Pitta — Východná hooded pitta). Okrem toho boli vyčlenené aj Nicobar Hooded Pitta (P. abbotti), Minahasa Hooded Pitta (P. forsteni) a Biak Hooded Pitta (P. rosenbergii).

Avibase_ID 7205A7031EECD20C

Často kladené otázky

Pita tmavohlavá je farebný, stredne veľký pozemný vták (16–19 cm, 42–70 g) s čiernou hlavou a gaštanovým temenným záhybom (čiapkou), sýto zeleným telom a krídlami s modrými krovkami, čiernym chvostom s modrými špičkami a výrazným červeným podchvostím. Druh je monomorfný — samec a samica sú sfarbením prakticky zhodní; pohlavie z farby nerozoznáte. Juvenily sú celkovo hnedastejšie s belavým hrdlom a bledším sfarbením.

Pita tmavohlavá obýva vlhké tropické a subtropické lesy od Himalájskeho podhorí a severovýchodnej Indie cez juhovýchodnú Áziu (Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia, Indočína), Filipíny a Veľké Sundy (Borneo, Sumatra, Jáva) po okolité ostrovy (Bangka, Belitung, Sangihe). Okrem pralesa toleruje aj sekundárne porasty, záhrady a plantáže s hustým podrastom. Žije v nížinách a podhhorí, zriedkavejšie až do ~1 500 m n. m.

Len čiastočne — sťahovavý je iba poddruh cucullata, ktorý hniezdi v Himalájskom podhhorí a severnej časti juhovýchodnej Ázie a zimuje na Sumatra a Jáve (Sundy). Ostatných päť poddruhov (mulleri, bangkana, sordida, palawanensis, sanghirana) je celoročne stálych na svojich ostrovných alebo pevninových teritóriách.

Je to prevažne pozemný insektivor a vermivora — ťažisko stravy tvorí hrabanie a prevrácanie opadu listov na vlhkej lesnej pôde pri hľadaní dážďoviek, slimákov, chrobákov, mravcov a termitov. Doplnkovo konzumuje bobule a drobné lesné plody. Slimáky rozbíja zobákom o tvrdý podklad — podobne ako iné pittovité vtáky.

Pita tmavohlavá stavia veľké guľovité hniezdo prevažne na zemi alebo nízko nad ňou zo suchých listov, koreňov, machov a vetvičiek; charakteristická je krátka cestička z vetvičiek vedúca ku bočnému vchodu. Znáška: 2–5 vajec; obaja rodičia sa striedajú v inkubácii, ktorá trvá 14–16 dní. Mláďatá ostávajú v teritóriu rodičov ešte 15–20 dní po vyletení.

IUCN hodnotí druh (2024) ako najmenej ohrozený (Least Concern, LC) so stabilnou populáciou. Druh nie je zaradený v CITES. Hlavnou dlhodobou hrozbou je odlesňovanie tropických lesov v areáli — palmolejové plantáže, ťažba dreva a poľnohospodárska expanzia v Juhovýchodnej Ázii redukujú vhodný biotop. Druh sice toleruje sekundárne porasty, no intenzívne monokultúrne plantáže mu nevyhovujú.

V praxi nie. Pita tmavohlavá je voľne žijúci tropický druh, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová. Je to plachý, samotársky a výrazne teritoriálny vták s nárokmi na hustý tienistý les s vlhkou pôdou bohatou na dážďovky, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.

Čo bolo tradične považované za jeden druh Pitta sordida, moderná molekulárna systematika rozdelila na päť druhov. Pitta sordida dnes zahŕňa populácie od Indie po Filipíny a Veľké Sundy — je to Western Hooded Pitta (Západná hooded pitta). Populácie Novej Guiney a Molúk tvoria samostatný druh Pitta novaeguineae (Eastern Hooded Pitta — Východná hooded pitta). IOC World Bird List a Birds of the World toto rozdelenie uznávajú.

ZDROJ: Wikipedia EN (Western hooded pitta — merania 16–19 cm / 42–70 g, popis monomorfného sfarbenia, 6 poddruhov, biotop, strava, hniezdenie feb.–aug., guľovité hniezdo na zemi, inkubácia 14–16 dní, obaja r

Cudzie názvy

Anglicky: Western Hooded Pitta, Česky: pita kápová, Nemecky: Kappenpitta, Španielsky: Pita encapuchada occidental, Francúzsky: Brève à capuchon, Taliansky: Pitta monaca, Holandsky: Westelijke kappitta, Portugalsky: Pita-de-capuz, Poľsky: kurtaczek kapturowy, Maďarsky: kucsmás pitta, Rusky: Черноголовая питта, Japonsky: ズグロヤイロチョウ, Latinsky: Pitta sordida (Müller, PLS 1776)

Pita tmavohlavá

Pitta sordida — farebný pozemný vták tropických lesov Ázie s čiernou hlavou, gaštanovým temenom, zeleným telom a červeným podchvostím — nosný hvizd qweeek-qweeek prenikajúci lesom aj v noci

Výživa

Odporúčané potraviny

Zakázané potraviny

Správanie a komunikácia

Hlasový prejav a reč

Typické zvuky

Sezónny kalendár

Vhodný pre teba?

Prostredie a požiadavky

Areál výskytu

Rozmnožovací cyklus

Ochočenie a kontakt

Cena a kde kúpiť

Porovnanie s podobnými druhmi

Choroby a prevencia

Zaujímavosti

Taxonomická klasifikácia

? Často kladené otázky

Video — Pita tmavohlavá

Cudzie názvy

Často kladené otázky