Pittidae (pitovité)
Pita tmavohlavá má výrazný a nosný hlas výnimočný pre rod pittas — jej charakteristickým prejavom je silný dvojslabičný hvizd „qweeek-qweeek“ (alebo „want-a-whip“), ktorý nesie ďaleko cez hustý les a znie trvalo z teritória, niekedy aj v noci. Hvizd je hlboký, nosový a prenikavý — v biotope ho ťažko prehliadnuť, hoci samotného vtáka pozorovatelia zriedka vidia. Okrem tohto základného volania vydáva pita kratšie kontaktné hlásky a poplašné volania pri narušení teritória. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Na xeno-canto je zdokumentovaných viac ako 137 nahrávok druhu (Pitta sordida) z celého areálu.
Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.
Pita tmavohlavá je monogamný druh s výrazne teritoriálnym správaním. Oba pohlavie hadjú teritórium hlasovými prejavmi — hvizd „qweeek-qweeek“ slúži ako teritoriálny a reprodukčný signál. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi; druh-špecifické dáta nie sú v dostupných zdrojoch overené). Druh je monomorfný — samec a samica sú sfarbením takmer totožní.
Oba pohlavie spoločne stavajú veľké guľovité hniezdo zo suchých listov, koreňov, machov a konárov s bočným vstupom a krátkou cestičkou z vetvičiek ku vchodu — hniezdo je prevažne na zemi alebo nízko (zriedka do 20 m), stavba trvá 3–8 dní. Znáška: 2–5 vajec (priemer 3,9 vajca). Hniezdna sezóna sa líši podľa regiónu: India august, Thajsko/Malajzia máj–október, Jáva/Borneo december–máj (zdroj: Kidadl). Hniezdo na zemi je zraniteľné voči pozemným predátorom.
Inkubácia trvá priemerne 14–16 dní a vykonávajú ju obaja rodičia — striedajú sa na vajciach; hniezdo je zriedkakedy opustené (striedanie aj 87-minútové inkubačné periódy zdokumentované v terénnej štúdii). Keďže hniezdo leží na zemi, obaja rodičia sú počas inkubácie vystavení vyššiemu riziku predácie, než arborikálne hniezdne druhy.
Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia. Hlavnou potravou mláďat sú dážďovky, slimáky a hmyz — živočíšna bielkovina je nevyhnutná pre rast. Mláďatá ostávajú v hniezdnom teritóriu rodičov 15–20 dní po vyletení z hniezda, kým sa osamostatnia (zdroj: Kidadl). Juvenily sú odlíšiteľné od dospelcov celkovo hnedastejším sfarbením a belavým hrdlom.
Juvenilné jedince sú celkovo hnedastejšie a majú belavé hrdlo — na rozdiel od čiernej hlavy s gaštanovým temenom dospelcov. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Keďže druh je monomorfný, sfarbenie ani u dospelcov neprezradí pohlavie. Po osamostatnení sa juvenily rozptýlia do okolitých lesných plôch.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s príbuznými pittas sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode pre rod Pitta sa odhaduje na 5–10 rokov (pre Pitta moluccensis zaznamenané >5,5 roka po krúžkovaní); druh-špecifické dáta pre P. sordida nie sú overené. Presné údaje o dožití pity tmavohlavej nie sú k dispozícii — uvádzame ako orientačné.
| Pita tmavohlavá (Pitta sordida, Hooded Pitta) | Pita modrokrídla (Pitta moluccensis, Blue-winged Pitta) | Pita pestrá (Pitta brachyura, Indian Pitta) | Pita maľovaná (Pitta nympha, Fairy Pitta) | Pitta novaeguineae (Eastern Hooded Pitta) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 16–19 cm | 18–20,5 cm | 17–19 cm (~ 18 cm) | 16–19,5 cm | presné údaje neoverené |
| Váha | 42–70 g | 74–90 g | 47–66 g | priemer 91 g (samce 110 g, samice 72 g — výrazný pohlavný dimorfizmus v hmotnosti pri podobnom sfarbení) | presné údaje neoverené |
| Dožitie | presné údaje neoverené; pre rod Pitta orientačne 5–10 r vo voľnej prírode | presné údaje neoverené; zaznamenaná >5,5 r po krúžkovaní | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Ochrana | IUCN LC (2024, stable); nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN VU (zraniteľná); CITES II (Príloha II) | IUCN LC; nie je v CITES |
| Charakteristika | Monomorfný: čierna hlava s gaštanovým temenom, zelené telo a krídla s modrými krovkami, červené podchvostie; juvenily hnedastejšie s belavým hrdlom | Čierna hlava s BÉŽOVÝM (buff) prúžkom nad okom a bielym golierovým nádychom; greenish chrbát; výrazne modré krídlové krovky; béžový spodok s červeným podchvostím — líši sa béžovým nadočným prúžkom a bielym golierom oproti čistej čiernej hlave tmavohlavej | Čiernobiele obočie a líca, béžové temeno s čiernym okrajom, biela škvrna na hrdle; zelený chrbát, modrý chvost; teplý béžový spodok s červenou škvrnou na bruchu a podchvostí — výrazné biele a béžové vzory hlavy ju odlišujú od tmavohlavej | Farebná a nápadná: zeleno-modrý chrbát, béžové temeno s čiernym nadočným prúžkom, biela škvrna na hrdle, béžový spodok s červenou na bruchu; menšia ako Blue-winged Pitta, s gaštanovými (nie béžovými) okrajmi temena; ohrozenejšia než ostatné druhy | Veľmi podobná Pitta sordida (obe monomorfné, čierna hlava, zelené telo); líši sa menšími morfologickými znakmi a geograficky — kľúčový rozdiel je distribúcia: P. novaeguineae je Nová Guinea a Molukky, P. sordida je západ (India–Filipíny–Sundy); odštiepená ako samostatný druh modernou molekulárnou systematiku |
| Areál | Od Himalájskeho podhorí a SV Indie cez JV Áziu, Filipíny po Borneo, Sumatra, Jávu; 6 poddruhov; cucullata je sťahovavý; guľovité hniezdo na zemi; pozemný insektivor | Hniezdi v JV Ázii od Mjanmarska po j. Čínu, Malajzský polostrov, Sumatra, Jáva, Borneo; sťahovavý — zimuje na JZ Thajska a Malajzijskom polostrove; guľovité hniezdo na zemi, 4–6 vajec, inkubácia 15–17 dní | Hniezdi v Himalájskom podhhorí a strednej Indii (jún–aug.), zimuje po celom polostrove India a na Šrí Lanke; guľovité hniezdo na zemi, 4–5 vajec, sťahovavý druh Indie | Najsevernejšia zo všetkých pitts — hniezdi v SV Ázii (Čína, Japonsko, Taiwan, Kórea), zimuje na Borneu a Filipínach; IUCN VU pre stratu lesného biotopu a odchyt; CITES II reguluje obchod | Nová Guinea a Molukky; 3 poddruhy podľa IOC; predtým klasifikovaná ako P. sordida novaeguineae (poddruh tmavohlavej), dnes samostatný druh (Eastern Hooded Pitta) — taxonomická pozícia závisí od klasifikačného systému |
Monomorfný „drahokam“ tropického lesa — pita tmavohlavá je farebný, no monomorfný druh (samec a samica prakticky rovnaké sfarbenie): žiarivé zelené telo s modrými krídlovými krovkami, čierna hlava s gaštanovým temenom a výrazné červené podchvostie tvoria kombináciu, ktorá inšpirovala prirovnanie pittas ku „drahokamom lesa“. Napriek farbám je pita v tieni hustého lesa prekvapivo ťažko viditeľná.
Pozemný insektivor a vermivora — pita tmavohlavá trávi takmer celý aktívny deň hrabaním na lesnej pôde: prevraciava opad listov, rozoberá tlejúce drevo a prehľadáva koreňovú sieť v hľadaní dážďoviek, slimákov, chrobákov, mravcov a termitov. Tento pozemný spôsob hľadania potravy je kľúčovým adaptačným znakom celej čeľade Pittidae.
Hlasný, no neviditeľný spevák — napriek farebnosti pity takmer nikdy neuvidíte skôr, ako ju počujete: jej silný dvojslabičný hvizd „qweeek-qweeek“ nesie hustým lesom ďaleko a znie aj v noci. Pozorovatelia v Ázii ju preto často dlho hľadajú podľa hlasu, kým obočia skrytého vtáka hľadajúceho potravu v opade pri zemi.
Guľovité hniezdo na zemi s cestičkou — pita stavia veľké guľovité hniezdo zo suchých listov, koreňov a machov priamo na zemi alebo nízko nad ňou. Charakteristická je krátka cestička z vetvičiek vedúca ku bočnému vchodu — slúži pravdepodobne na odvádzanie vody a maskovanie vchodu. Toto pozemné hniezdenie je zraniteľné, no typické pre celú čeľaď Pittidae.
Sťahovavá rasa a 6 poddruhov — zo šiestich poddruhov je sťahovavý iba poddruh cucullata, ktorý hniezdi v Himalájskom podhhorí od sev. Indie po j. Čínu a Indočínu a zimuje na Sumatra a Jáve. Ostatné poddruhy sú celoročne stále na svojich ostrovných alebo pevninových teritóriách (Filipíny, Borneo, ostrovy Bangka/Belitung, Sangihe).
Taxonomický split: Západná vs. Východná hooded pitta — čo bolo historicky považované za jeden druh Pitta sordida, rozdelila moderná molekulárna systematika na päť druhov. IOC a Birds of the World uznávajú Pitta sordida ako Západnú hooded pittu (Western Hooded Pitta), kým populácie Novej Guiney a Molúk tvoria samostatný druh Pitta novaeguineae (Eastern Hooded Pitta — Východná hooded pitta). Okrem toho boli vyčlenené aj Nicobar (P. abbotti), Minahasa (P. forsteni) a Biak hooded pitta (P. rosenbergii).
Biotop: dažďový les aj plantáže — hoci pita preferuje nížinné a podhorské dažďové lesy s hustým tienistým podrastom, preukazuje prekvapivú plasticitu: obýva tiež sekundárne porasty, záhrady, hrobové záhrady a dobre zarastené plantáže (kakaové, kokosové). V Singapure — silno urbanizovanej krajine — ju pravidelne hlási birdingová komunita počas jesennej migrácie (poddruh cucullata) v botanickej záhrade a bývalej záhrade Bidadari.
Žije od hladiny mora po hory — hoci preferuje nížiny, pita tmavohlavá zasahuje až do podhorí: v niektorých častiach areálu (napr. Borneo) bola zaznamenaná do 1 500 m n. m. Jej tolerancia voči výškovému gradientu je vyššia ako u viacerých iných pitts, no hustý les s vlhkou pôdou ostáva podmienkou sine qua non.
Pita tmavohlavá je farebný, stredne veľký pozemný vták (16–19 cm, 42–70 g) s čiernou hlavou a gaštanovým temenným záhybom (čiapkou), sýto zeleným telom a krídlami s modrými krovkami, čiernym chvostom s modrými špičkami a výrazným červeným podchvostím. Druh je monomorfný — samec a samica sú sfarbením prakticky zhodní; pohlavie z farby nerozoznáte. Juvenily sú celkovo hnedastejšie s belavým hrdlom a bledším sfarbením.
Pita tmavohlavá obýva vlhké tropické a subtropické lesy od Himalájskeho podhorí a severovýchodnej Indie cez juhovýchodnú Áziu (Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia, Indočína), Filipíny a Veľké Sundy (Borneo, Sumatra, Jáva) po okolité ostrovy (Bangka, Belitung, Sangihe). Okrem pralesa toleruje aj sekundárne porasty, záhrady a plantáže s hustým podrastom. Žije v nížinách a podhhorí, zriedkavejšie až do ~1 500 m n. m.
Len čiastočne — sťahovavý je iba poddruh cucullata, ktorý hniezdi v Himalájskom podhhorí a severnej časti juhovýchodnej Ázie a zimuje na Sumatra a Jáve (Sundy). Ostatných päť poddruhov (mulleri, bangkana, sordida, palawanensis, sanghirana) je celoročne stálych na svojich ostrovných alebo pevninových teritóriách.
Je to prevažne pozemný insektivor a vermivora — ťažisko stravy tvorí hrabanie a prevrácanie opadu listov na vlhkej lesnej pôde pri hľadaní dážďoviek, slimákov, chrobákov, mravcov a termitov. Doplnkovo konzumuje bobule a drobné lesné plody. Slimáky rozbíja zobákom o tvrdý podklad — podobne ako iné pittovité vtáky.
Pita tmavohlavá stavia veľké guľovité hniezdo prevažne na zemi alebo nízko nad ňou zo suchých listov, koreňov, machov a vetvičiek; charakteristická je krátka cestička z vetvičiek vedúca ku bočnému vchodu. Znáška: 2–5 vajec; obaja rodičia sa striedajú v inkubácii, ktorá trvá 14–16 dní. Mláďatá ostávajú v teritóriu rodičov ešte 15–20 dní po vyletení.
IUCN hodnotí druh (2024) ako najmenej ohrozený (Least Concern, LC) so stabilnou populáciou. Druh nie je zaradený v CITES. Hlavnou dlhodobou hrozbou je odlesňovanie tropických lesov v areáli — palmolejové plantáže, ťažba dreva a poľnohospodárska expanzia v Juhovýchodnej Ázii redukujú vhodný biotop. Druh sice toleruje sekundárne porasty, no intenzívne monokultúrne plantáže mu nevyhovujú.
V praxi nie. Pita tmavohlavá je voľne žijúci tropický druh, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová. Je to plachý, samotársky a výrazne teritoriálny vták s nárokmi na hustý tienistý les s vlhkou pôdou bohatou na dážďovky, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.
Čo bolo tradične považované za jeden druh Pitta sordida, moderná molekulárna systematika rozdelila na päť druhov. Pitta sordida dnes zahŕňa populácie od Indie po Filipíny a Veľké Sundy — je to Western Hooded Pitta (Západná hooded pitta). Populácie Novej Guiney a Molúk tvoria samostatný druh Pitta novaeguineae (Eastern Hooded Pitta — Východná hooded pitta). IOC World Bird List a Birds of the World toto rozdelenie uznávajú.