Pita tmavohlavá (Pitta sordida)

Pittidae (pitovité)

Pita tmavohlavá

Pitta sordida — farebný pozemný vták tropických lesov Ázie s čiernou hlavou, gaštanovým temenom, zeleným telom a červeným podchvostím — nosný hvizd qweeek-qweeek prenikajúci lesom aj v noci

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern (najmenej ohrozená) podľa BirdLife International a IUCN, hodnotenie 2024 (T103656903A259169187, doi: 10.2305/IUCN.UK.2024-2.RLTS.T103656903A259169187.en). Druh má rozsiahly areál od sev. Indie cez JV Áziu po Filipíny a Veľké Sundy, početnú populáciu a stabilný populačný trend. Hlavnou dlhodobou hrozbou je odlesňovanie tropických lesov v areáli (palmolejové plantáže, ťažba dreva, poľnohospodárska expanzia). Druh toleruje sekundárny porast a dobre zarastené plantáže; intenzívne monokultúrne plantáže mu nevyhovujú. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody sa na tento druh priamo nevzťahuje, keďže sa na území SR vo voľnej prírode nevyskytuje.
Dĺžka16–19 cm
Hmotnosť42–70 g
Dožitiepresné údaje neoverené; pre rod Pitta orientačne 5–10 r
IUCNLC (najmenej ohrozená, stable, 2024)
RozšírenieOd Himalájí a SV Indie cez JV Áziu, Filipíny po Borneo a Jávu
BiotopVlhké tropické lesy nížin a podhorí; sekundárny porast, plantáže
StravaDážďovky, slimáky, hmyz (chrobáky, mravce, termity); doplnkovo bobule
HniezdenieGuľovité hniezdo na zemi; 2–5 vajec; inkubácia 14–16 dní; oba rodičia
MigráciaPoddruh cucullata sťahovavý; ostatné poddruhy stále
SfarbenieMonomorfný — samec a samica prakticky rovnaké (pohlavie nerozoznať podľa farby)

Výživa

  • Dážďovky — hlavná potravová zložka; intenzívne vyhľadávané hrabaním v opade a pôde v tieni lesa
  • Slimáky a mäkkýše — dôležitá živočíšna bielkovina, lovená na vlhkej lesnej pôde
  • Chrobáky, mravce, termity a ďalší hmyz vrátane lariev — lovený pri hrabaní v opade listov a rozoberaní tlejúceho dreva
  • Bobule a drobné plody — sezónny doplnok; lesné plody sbierané zo zeme alebo z nízkej vegetácie
  • Iné bezstavovce (pavúky, mnohonôžky) — príležitostná zložka pri zemnom hľadaní potravy
Tip od odborníka Pita tmavohlavá je v prírode prevažne zemný insektivor a vermivora — ťažiskom stravy sú dážďovky, slimáky a rozmanitý hmyz (chrobáky, mravce, termity a larvy), lovené hrabaním v opade a rozoberaním tlejúceho dreva na vlhkej lesnej pôde. Bobule a drobné plody sú sezónnym doplnkom. Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúceho tropického vtáka; táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Pri dočasnej záchrannej starostlivosti o zraneného jedinca tvoria základ živé dážďovky a hmyz; presné kŕmne normy v zajatí pre tento druh nie sú overené.

Hlasový prejav

Pita tmavohlavá má výrazný a nosný hlas výnimočný pre rod pittas — jej charakteristickým prejavom je silný dvojslabičný hvizd „qweeek-qweeek“ (alebo „want-a-whip“), ktorý nesie ďaleko cez hustý les a znie trvalo z teritória, niekedy aj v noci. Hvizd je hlboký, nosový a prenikavý — v biotope ho ťažko prehliadnuť, hoci samotného vtáka pozorovatelia zriedka vidia. Okrem tohto základného volania vydáva pita kratšie kontaktné hlásky a poplašné volania pri narušení teritória. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Na xeno-canto je zdokumentovaných viac ako 137 nahrávok druhu (Pitta sordida) z celého areálu.

Typické zvuky

  • Dvojslabičný hvizd „qweeek-qweeek“ (alebo „want-a-whip“) — hlavné teritoriálne volanie; hlboký, nosový, prenikavý; nesie ďaleko hustým lesom; počuteľný aj v noci; na xeno-canto zdokumentovaný pre viaceré poddruhy z celého areálu od Indie po Borneo (napr. XC19066 — Pitta sordida, Indonézia)
  • Kratšie kontaktné hlásky — jednoduché krátke hlásky vydávané pri pohybe po lesnom dne alebo ako odozva na narušenie; menej nápadné než teritoriálny hvizd
  • Poplašné a agresívne volania pri narušení teritória — ostrejšie, rýchlejšie sekvencie pri priblížení predátora alebo rivala; pita je výrazne teritoriálna a bráni teritórium vokálne aj fyzicky
  • Juvenilné hlásky mláďat — naléhavé, piskľavé žobranie po vymladení, kým rodičia mláďatá dokrmujú v okolo hniezda (15–20 dní po vyletení z hniezda)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (február–august) — líši sa podľa regiónu: India aug., Thajsko/Malajzia máj–okt., Jáva/Borneo dec.–máj (zdroj: Wikipedia EN, Kidadl)
Tok a teritori­álne správanie — obaja partneri sú výrazne teritoriálni; hlasová aktivita (qweeek-qweeek) vrcholí pred hniezdením a slúži ako teritori­álny signál
Odchov mláďat — inkubácia 14–16 dní (obaja rodičia); mláďatá ostávajú v hniezdnom teritóriu 15–20 dní po vyletení (zdroj: Kidadl, thainationalparks.com)
Mimohniezdne obdobie (j. populácie) — stále, pohybujú sa po ustálených lesných teritóriách; pita je samotársky druh aj mimo hniezdnej sezóny
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; pita potrebuje hustý, tienistý les na regeneráciu peria
Poddruh cucullata: sťahovavý — hniezdi v Himalájskom podhhorí a JV Ázii, zimuje na Sumatra a Jáve (Sundy). Ostatné poddruhy sú celoročne stále na svojich ostrovných alebo pevninových teritóriách.

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Nížinné a podhorské dažďové lesy, peat-swampové lesy, sekundárne porasty s hustým tienistým podrastom; tiež záhrady, lesoparky a dobre zazálesnené plantáže
Pita tmavohlavá je pozemný druh závisly na hustom, tienistom lese s vlhkou pôdou bohatou na dážďovky a bezstavovce — bez tejto pôdnej fauny nemôže prežiť. Obýva nížiny až podhorí (väčšinou do 1 000–1 500 m n. m.); vyšší terén preferuje menej. Toleruje sekundárne porasty a dobre zarastené plantáže (napr. kakaové, kokosové), ale intenzívne monokultúry bez podrastu nevyhovujú. V Singapure bola zaznamenaná na hrobových záhradách a v botanickej záhrade (migrujúci poddruh cucullata).
Sociálne správanie
Samotársky a výrazne teritoriálny druh; páry sa spájajú len počas hniezdnej sezóny
Pita tmavohlavá je soliterný a výrazne teritoriálny druh — hniezdne páry bránia teritórium hlasovými prejavmi (hvizd „qweeek-qweeek“). Mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje jednotlivo po ustálených lesných teritóriách. Druh nie je sociálny ani kŕdľový; v prírode sa zvyčajne pohybuje osamote pri zemnom hrabaní.
Podnebie a klimatické nároky
Vlhké tropické a subtropické podnebie; nížiny a podhorí od Himalájskeho podhorí po ekvatoriálne Sundy
Druh je prispôsobený na vlhké tropické a subtropické podnebie s vysokou vlhkosťou vzduchu a stálymi teplotami. Sťahovavý poddruh cucullata znáša sezónne teplotné výkyvy himalájskeho podhorí a vykonáva dlhé migrácie na Sundy; ostatné poddruhy sú celoročne v ekvatoriálnom vlhku. Pita nie je druh vhodný pre mierny alebo chladný klimát strednej Európy.
Hniezdo a hniezdny typ
Guľovité hniezdo prevažne na zemi alebo nízko, zo suchých listov, koreňov a konárov, s bočným vstupom a cestičkou z vetvičiek ku vchodu; znáška 2–5 vajec
Pita tmavohlavá si stavia veľké guľovité hniezdo (dome-shaped nest) väčšinou priamo na zemi alebo na nízkom mieste (zriedka do 20 m); oba pohlavie budujú hniezdo za 3–8 dní. Hniezdo je zložené z koreňov, listov (často bambusových), machov a vetvičiek, vnútro je vystlané jemným materiálom; typická krátka cestička z vetvičiek vedie ku bočnému vchodu. Znáška: 2–5 vajec (priemer 3,9 vajca v niektorých štúdiách). Inkubácia: 14–16 dní, oba rodičia sa striedajú. Mláďatá ostávajú v hniezdnom teritóriu 15–20 dní po vyletení. (Zdroj: Kidadl, thainationalparks.com, Academia.edu — first breeding record Sumatra)
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké lesné potôčiky, kaluže a vlhký opad; kúpanie je bežné správanie v tienistom lese
Pita sa pravidelne kúpe v plytkých lesných vodných zdrojoch — potôčiky, kaluže a vlhký opad sú súčasťou jej denného biotopu. Čistota peria je nevyhnutná pre termoreguláciu a parazitárnu ochranu. Pri dočasnom chove zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou.
Denná aktivita a sezónne pohyby
Denný, pozemný druh aktívny od svitania; sťahovavý poddruh cucullata migruje z Himalájskeho podhorí na Sundy na zimu
Pita tmavohlavá je denný vták aktívny od svitania; hlas je počuteľný aj v noci počas teritoriálnych prejavov. Poddruh cucullata je sťahovavý — vykonáva sezónne migrácie medzi hniezdiskami v Himalájskom podhhorí/JV Ázii a zimovískami na Sumatra a Jáve. Ostatné poddruhy sú celoročne stále na svojich ostrovných alebo pevninových teritóriách.

Rozmnožovací cyklus

Tok a formovanie páru
Pred hniezdnou sezónou; oba pohlavie sú výrazne teritoriálni (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com)

Pita tmavohlavá je monogamný druh s výrazne teritoriálnym správaním. Oba pohlavie hadjú teritórium hlasovými prejavmi — hvizd „qweeek-qweeek“ slúži ako teritoriálny a reprodukčný signál. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi; druh-špecifické dáta nie sú v dostupných zdrojoch overené). Druh je monomorfný — samec a samica sú sfarbením takmer totožní.

Hniezdo a znáška
Znáška 2–5 vajec; hniezdna sezóna podľa regiónu feb.–aug. (zdroj: Wikipedia EN, Kidadl)

Oba pohlavie spoločne stavajú veľké guľovité hniezdo zo suchých listov, koreňov, machov a konárov s bočným vstupom a krátkou cestičkou z vetvičiek ku vchodu — hniezdo je prevažne na zemi alebo nízko (zriedka do 20 m), stavba trvá 3–8 dní. Znáška: 2–5 vajec (priemer 3,9 vajca). Hniezdna sezóna sa líši podľa regiónu: India august, Thajsko/Malajzia máj–október, Jáva/Borneo december–máj (zdroj: Kidadl). Hniezdo na zemi je zraniteľné voči pozemným predátorom.

Inkubácia
Priemerne 14–16 dní; inkubujú obaja rodičia (zdroj: Kidadl, thainationalparks.com)

Inkubácia trvá priemerne 14–16 dní a vykonávajú ju obaja rodičia — striedajú sa na vajciach; hniezdo je zriedkakedy opustené (striedanie aj 87-minútové inkubačné periódy zdokumentované v terénnej štúdii). Keďže hniezdo leží na zemi, obaja rodičia sú počas inkubácie vystavení vyššiemu riziku predácie, než arborikálne hniezdne druhy.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; živočíšna bielkovina (dážďovky, slimáky, hmyz) nevyhnutná

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia. Hlavnou potravou mláďat sú dážďovky, slimáky a hmyz — živočíšna bielkovina je nevyhnutná pre rast. Mláďatá ostávajú v hniezdnom teritóriu rodičov 15–20 dní po vyletení z hniezda, kým sa osamostatnia (zdroj: Kidadl). Juvenily sú odlíšiteľné od dospelcov celkovo hnedastejším sfarbením a belavým hrdlom.

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Juvenily hnedastejšie s belavým hrdlom; dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním (zdroj: Singapore Birds, Wikipedia EN)

Juvenilné jedince sú celkovo hnedastejšie a majú belavé hrdlo — na rozdiel od čiernej hlavy s gaštanovým temenom dospelcov. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Keďže druh je monomorfný, sfarbenie ani u dospelcov neprezradí pohlavie. Po osamostatnení sa juvenily rozptýlia do okolitých lesných plôch.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok — presné údaje neoverené; dožitie vo voľnej prírode 5–10 r (pre rod pittas orientačne, nie druh-špecifické)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s príbuznými pittas sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode pre rod Pitta sa odhaduje na 5–10 rokov (pre Pitta moluccensis zaznamenané >5,5 roka po krúžkovaní); druh-špecifické dáta pre P. sordida nie sú overené. Presné údaje o dožití pity tmavohlavej nie sú k dispozícii — uvádzame ako orientačné.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pita tmavohlavá 16–19 cm Pita modrokrídla 18–20,5 cm Pita pestrá 17–19 cm (~ 18 cm) Pita maľovaná 16–19,5 cm Pitta novaeguineae presné údaje neoverené
Pita tmavohlavá (Pitta sordida, Hooded Pitta) Pita modrokrídla (Pitta moluccensis, Blue-winged Pitta) Pita pestrá (Pitta brachyura, Indian Pitta) Pita maľovaná (Pitta nympha, Fairy Pitta) Pitta novaeguineae (Eastern Hooded Pitta)
Dĺžka16–19 cm18–20,5 cm17–19 cm (~ 18 cm)16–19,5 cmpresné údaje neoverené
Váha42–70 g74–90 g47–66 gpriemer 91 g (samce 110 g, samice 72 g — výrazný pohlavný dimorfizmus v hmotnosti pri podobnom sfarbení)presné údaje neoverené
Dožitiepresné údaje neoverené; pre rod Pitta orientačne 5–10 r vo voľnej prírodepresné údaje neoverené; zaznamenaná >5,5 r po krúžkovanípresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (2024, stable); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN VU (zraniteľná); CITES II (Príloha II)IUCN LC; nie je v CITES
CharakteristikaMonomorfný: čierna hlava s gaštanovým temenom, zelené telo a krídla s modrými krovkami, červené podchvostie; juvenily hnedastejšie s belavým hrdlomČierna hlava s BÉŽOVÝM (buff) prúžkom nad okom a bielym golierovým nádychom; greenish chrbát; výrazne modré krídlové krovky; béžový spodok s červeným podchvostím — líši sa béžovým nadočným prúžkom a bielym golierom oproti čistej čiernej hlave tmavohlavejČiernobiele obočie a líca, béžové temeno s čiernym okrajom, biela škvrna na hrdle; zelený chrbát, modrý chvost; teplý béžový spodok s červenou škvrnou na bruchu a podchvostí — výrazné biele a béžové vzory hlavy ju odlišujú od tmavohlavejFarebná a nápadná: zeleno-modrý chrbát, béžové temeno s čiernym nadočným prúžkom, biela škvrna na hrdle, béžový spodok s červenou na bruchu; menšia ako Blue-winged Pitta, s gaštanovými (nie béžovými) okrajmi temena; ohrozenejšia než ostatné druhyVeľmi podobná Pitta sordida (obe monomorfné, čierna hlava, zelené telo); líši sa menšími morfologickými znakmi a geograficky — kľúčový rozdiel je distribúcia: P. novaeguineae je Nová Guinea a Molukky, P. sordida je západ (India–Filipíny–Sundy); odštiepená ako samostatný druh modernou molekulárnou systematiku
AreálOd Himalájskeho podhorí a SV Indie cez JV Áziu, Filipíny po Borneo, Sumatra, Jávu; 6 poddruhov; cucullata je sťahovavý; guľovité hniezdo na zemi; pozemný insektivorHniezdi v JV Ázii od Mjanmarska po j. Čínu, Malajzský polostrov, Sumatra, Jáva, Borneo; sťahovavý — zimuje na JZ Thajska a Malajzijskom polostrove; guľovité hniezdo na zemi, 4–6 vajec, inkubácia 15–17 dníHniezdi v Himalájskom podhhorí a strednej Indii (jún–aug.), zimuje po celom polostrove India a na Šrí Lanke; guľovité hniezdo na zemi, 4–5 vajec, sťahovavý druh IndieNajsevernejšia zo všetkých pitts — hniezdi v SV Ázii (Čína, Japonsko, Taiwan, Kórea), zimuje na Borneu a Filipínach; IUCN VU pre stratu lesného biotopu a odchyt; CITES II reguluje obchodNová Guinea a Molukky; 3 poddruhy podľa IOC; predtým klasifikovaná ako P. sordida novaeguineae (poddruh tmavohlavej), dnes samostatný druh (Eastern Hooded Pitta) — taxonomická pozícia závisí od klasifikačného systému

Zaujímavosti

1

Monomorfný „drahokam“ tropického lesa — pita tmavohlavá je farebný, no monomorfný druh (samec a samica prakticky rovnaké sfarbenie): žiarivé zelené telo s modrými krídlovými krovkami, čierna hlava s gaštanovým temenom a výrazné červené podchvostie tvoria kombináciu, ktorá inšpirovala prirovnanie pittas ku „drahokamom lesa“. Napriek farbám je pita v tieni hustého lesa prekvapivo ťažko viditeľná.

2

Pozemný insektivor a vermivora — pita tmavohlavá trávi takmer celý aktívny deň hrabaním na lesnej pôde: prevraciava opad listov, rozoberá tlejúce drevo a prehľadáva koreňovú sieť v hľadaní dážďoviek, slimákov, chrobákov, mravcov a termitov. Tento pozemný spôsob hľadania potravy je kľúčovým adaptačným znakom celej čeľade Pittidae.

3

Hlasný, no neviditeľný spevák — napriek farebnosti pity takmer nikdy neuvidíte skôr, ako ju počujete: jej silný dvojslabičný hvizd „qweeek-qweeek“ nesie hustým lesom ďaleko a znie aj v noci. Pozorovatelia v Ázii ju preto často dlho hľadajú podľa hlasu, kým obočia skrytého vtáka hľadajúceho potravu v opade pri zemi.

4

Guľovité hniezdo na zemi s cestičkou — pita stavia veľké guľovité hniezdo zo suchých listov, koreňov a machov priamo na zemi alebo nízko nad ňou. Charakteristická je krátka cestička z vetvičiek vedúca ku bočnému vchodu — slúži pravdepodobne na odvádzanie vody a maskovanie vchodu. Toto pozemné hniezdenie je zraniteľné, no typické pre celú čeľaď Pittidae.

5

Sťahovavá rasa a 6 poddruhov — zo šiestich poddruhov je sťahovavý iba poddruh cucullata, ktorý hniezdi v Himalájskom podhhorí od sev. Indie po j. Čínu a Indočínu a zimuje na Sumatra a Jáve. Ostatné poddruhy sú celoročne stále na svojich ostrovných alebo pevninových teritóriách (Filipíny, Borneo, ostrovy Bangka/Belitung, Sangihe).

6

Taxonomický split: Západná vs. Východná hooded pitta — čo bolo historicky považované za jeden druh Pitta sordida, rozdelila moderná molekulárna systematika na päť druhov. IOC a Birds of the World uznávajú Pitta sordida ako Západnú hooded pittu (Western Hooded Pitta), kým populácie Novej Guiney a Molúk tvoria samostatný druh Pitta novaeguineae (Eastern Hooded Pitta — Východná hooded pitta). Okrem toho boli vyčlenené aj Nicobar (P. abbotti), Minahasa (P. forsteni) a Biak hooded pitta (P. rosenbergii).

7

Biotop: dažďový les aj plantáže — hoci pita preferuje nížinné a podhorské dažďové lesy s hustým tienistým podrastom, preukazuje prekvapivú plasticitu: obýva tiež sekundárne porasty, záhrady, hrobové záhrady a dobre zarastené plantáže (kakaové, kokosové). V Singapure — silno urbanizovanej krajine — ju pravidelne hlási birdingová komunita počas jesennej migrácie (poddruh cucullata) v botanickej záhrade a bývalej záhrade Bidadari.

8

Žije od hladiny mora po hory — hoci preferuje nížiny, pita tmavohlavá zasahuje až do podhorí: v niektorých častiach areálu (napr. Borneo) bola zaznamenaná do 1 500 m n. m. Jej tolerancia voči výškovému gradientu je vyššia ako u viacerých iných pitts, no hustý les s vlhkou pôdou ostáva podmienkou sine qua non.

Taxonomická klasifikácia

species Pita tmavohlavá (Pitta sordida)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pittidae (pitovité)
Rod Pitta Vieillot, 1816
Druh Pitta sordida (Müller, PLS 1776)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoázijsko-juhovýchoázijský druh vlhkých tropických lesov; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Šesť poddruhov (Avibase, Wikipedia EN): P. s. cucullata (Himalájske podhorie od sev. Indie po j. Čínu, Mjanmarsko, Indočína, SZ poloostrov Malajzia; sťahovavý — zimuje na Sundách), P. s. mulleri (Sumatra, Jáva, Borneo, záp. ostrovy Sulu), P. s. bangkana (ostrovy Bangka a Belitung), P. s. sordida (Filipíny okrem skupiny Palawan), P. s. palawanensis (juhozápad. Filipíny — Palawan, Culion, Balabac, Calauit, Busuanga), P. s. sanghirana (ostrovy Sangihe). Taxonómia: IOC World Bird List a Birds of the World uznávajú Pitta sordida ako Západnú hooded pittu (Western Hooded Pitta) po odštiepení viacerých príbuzných druhov. Čo bolo tradičné P. novaeguineae (Nová Guinea, Molukky) je dnes uznávané ako samostatný druh Pitta novaeguineae (Eastern Hooded Pitta — Východná hooded pitta). Okrem toho boli vyčlenené aj Nicobar Hooded Pitta (P. abbotti), Minahasa Hooded Pitta (P. forsteni) a Biak Hooded Pitta (P. rosenbergii).
Avibase_ID 7205A7031EECD20C

? Často kladené otázky

Pita tmavohlavá je farebný, stredne veľký pozemný vták (16–19 cm, 42–70 g) s čiernou hlavou a gaštanovým temenným záhybom (čiapkou), sýto zeleným telom a krídlami s modrými krovkami, čiernym chvostom s modrými špičkami a výrazným červeným podchvostím. Druh je monomorfný — samec a samica sú sfarbením prakticky zhodní; pohlavie z farby nerozoznáte. Juvenily sú celkovo hnedastejšie s belavým hrdlom a bledším sfarbením.

Pita tmavohlavá obýva vlhké tropické a subtropické lesy od Himalájskeho podhorí a severovýchodnej Indie cez juhovýchodnú Áziu (Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia, Indočína), Filipíny a Veľké Sundy (Borneo, Sumatra, Jáva) po okolité ostrovy (Bangka, Belitung, Sangihe). Okrem pralesa toleruje aj sekundárne porasty, záhrady a plantáže s hustým podrastom. Žije v nížinách a podhhorí, zriedkavejšie až do ~1 500 m n. m.

Len čiastočne — sťahovavý je iba poddruh cucullata, ktorý hniezdi v Himalájskom podhhorí a severnej časti juhovýchodnej Ázie a zimuje na Sumatra a Jáve (Sundy). Ostatných päť poddruhov (mulleri, bangkana, sordida, palawanensis, sanghirana) je celoročne stálych na svojich ostrovných alebo pevninových teritóriách.

Je to prevažne pozemný insektivor a vermivora — ťažisko stravy tvorí hrabanie a prevrácanie opadu listov na vlhkej lesnej pôde pri hľadaní dážďoviek, slimákov, chrobákov, mravcov a termitov. Doplnkovo konzumuje bobule a drobné lesné plody. Slimáky rozbíja zobákom o tvrdý podklad — podobne ako iné pittovité vtáky.

Pita tmavohlavá stavia veľké guľovité hniezdo prevažne na zemi alebo nízko nad ňou zo suchých listov, koreňov, machov a vetvičiek; charakteristická je krátka cestička z vetvičiek vedúca ku bočnému vchodu. Znáška: 2–5 vajec; obaja rodičia sa striedajú v inkubácii, ktorá trvá 14–16 dní. Mláďatá ostávajú v teritóriu rodičov ešte 15–20 dní po vyletení.

IUCN hodnotí druh (2024) ako najmenej ohrozený (Least Concern, LC) so stabilnou populáciou. Druh nie je zaradený v CITES. Hlavnou dlhodobou hrozbou je odlesňovanie tropických lesov v areáli — palmolejové plantáže, ťažba dreva a poľnohospodárska expanzia v Juhovýchodnej Ázii redukujú vhodný biotop. Druh sice toleruje sekundárne porasty, no intenzívne monokultúrne plantáže mu nevyhovujú.

V praxi nie. Pita tmavohlavá je voľne žijúci tropický druh, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová. Je to plachý, samotársky a výrazne teritoriálny vták s nárokmi na hustý tienistý les s vlhkou pôdou bohatou na dážďovky, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.

Čo bolo tradične považované za jeden druh Pitta sordida, moderná molekulárna systematika rozdelila na päť druhov. Pitta sordida dnes zahŕňa populácie od Indie po Filipíny a Veľké Sundy — je to Western Hooded Pitta (Západná hooded pitta). Populácie Novej Guiney a Molúk tvoria samostatný druh Pitta novaeguineae (Eastern Hooded Pitta — Východná hooded pitta). IOC World Bird List a Birds of the World toto rozdelenie uznávajú.

ZDROJ: Wikipedia EN (Western hooded pitta — merania 16–19 cm / 42–70 g, popis monomorfného sfarbenia, 6 poddruhov, biotop, strava, hniezdenie feb.–aug., guľovité hniezdo na zemi, inkubácia 14–16 dní, obaja r

 Video — Pita tmavohlavá

Pita tmavohlavá (Pitta sordida) — hlas a správanie v prírode

Pita tmavohlavá (Pitta sordida) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Western Hooded Pitta, Česky:   pita kápová, Nemecky:   Kappenpitta, Španielsky:   Pita encapuchada occidental, Francúzsky:   Brève à capuchon, Taliansky:   Pitta monaca, Holandsky:   Westelijke kappitta, Portugalsky:   Pita-de-capuz, Poľsky:   kurtaczek kapturowy, Maďarsky:   kucsmás pitta, Rusky:   Черноголовая питта, Japonsky:   ズグロヤイロチョウ, Latinsky:   Pitta sordida (Müller, PLS 1776)