Pita pôvabná (Pitta elegans)

Pittidae (pitovité)

Pita pôvabná

Pitta elegans — pozemný pita indonézskej Wallacey s tyrkysovo-modrými plecami a červeným bruchom — endemit Malých Sund a Moluky; nominátny poddruh sťahovavý medzi Timorom a Molokami

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, taxón ID 22698694). Druh má veľký areál v indonézskej Wallacei a stabilnú populáciu. Populačný trend je hodnotený ako stabilný. Hlavnou dlhodobou hrozbou je strata a degradácia monzúnových lesov Malého Sundalandu a Moluky (odlesnenie, premena na plantáže). Ilegálne odchytávanie pít na miestnych vtáčích trhoch je rizikové, no aktuálne neohrozuje populáciu v miere relevantnej pre vyššiu kategóriu ohrozenia. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka19 cm
Hmotnosť47–77 g
Dožitieorientačne 5–10 r vo voľnej prírode (presné údaje neoverené)
IUCNLC (najmenej ohrozený, stabilný trend)
RozšírenieMalé Sundy a Moluky, Indonézia (Wallacea); endemit
BiotopMonzúnové a tropické lesy, kroviny a lesné okraje Wallacey
StravaDážďovky, hmyz, larvy, slimáky, príl. malé plazy
HniezdenieNov.–feb. (na Timore); znáška pravdepodobne 3–4 vajcia (presné údaje neoverené)
MigráciaNominate elegans sťahovavý: Timor (hniezdisko) — Moluky/Sulawesi (zimovisko)
HlasCharakteristický tri-elementový hvizd (prvé dva prvky rýchlo, tretí s pauzou)
TaxonómiaTemminck, 1836; Avibase 1267C963FE58E2B7; sesterské druhy: P. concinna, P. vigorsii
CITESNie je v žiadnej prílohe CITES

Výživa

  • Dážďovky a pôdne bezstavovce — kľúčová živočíšna zložka, lovená hrabaním v lesnej podstielke a mäkkej pôde monzúnových lesov
  • Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, termity, húsenice; loví sa preborávaním vlhkého lístia a kôry
  • Pavúky a iné článkonožce — vyhľadávané v podstielke a medzi koreňmi stromov
  • Malé plazy a obojživelníky — príležitostná bielkovinová zložka (geckovia, skinkovia, žabky)
  • Bobule a semená — zriedkavý rastlinný doplnok
Tip od odborníka Pita pôvabná je v prírode predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — skaká po lesnej zemi a hrabá v podstielke za dážďovkami, slimákmi, chrobákmi, mravcami a pavúkmi; príležitostne loví aj malé plazy. Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová — je to voľne žijúci sťahovavý druh indonézskej Wallacey. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter. V prípade dočasnej záchrannej starostlivosti o zraneného jedinca je základom živý hmyz (cvrčky, zofobas, múčne červy), doplnený o dážďovky a mäkké plody. Presné kŕmne normy v zajatí nie sú k dispozícii — vždy kontaktovať aviárneho veterinára.

Hlasový prejav

Pita pôvabná vydáva charakteristický tri-elementový teritoriálny hvizd — prvé dva prvky zaznievajú rýchlo za sebou, tretí nasleduje s kratšou pauzou (zdroj: Yue et al. 2020, Avian Research). Tento vzor je diagnostickým bioacustickým znakom skupiny P. elegans (poddruhy elegans, virginalis, maria) a odlišuje ju od sesterského P. concinna (ktorý vydáva iba dva-elementový motív). Hlas nesie ďaleko tichým monzúnovým lesom a druh spieva intenzívne za úsvitu a súmraku počas hniezdnej sezóny. Okrem teritoriálneho volania vydáva aj tichšie kontaktné hlásky pri pohybe po lesnom dne. Druh je skôr počuť než vidieť — pestré sfarbenie mizne v mozaike tieňa a lístia monzúnového lesa. Xeno-canto eviduje viac ako 26 nahrávok (kód druhu Pitta-elegans); pôvodná nahrávka XC115283 zachytáva dva jedince pri výmene teritoriálnych volaní na Timore (rec. Frank Lambert).

Typické zvuky

  • Tri-elementový teritoriálny hvizd — prvé dva prvky zaznievajú rýchlo za sebou, potom nasleduje tretí; vydávaný intenzívne za úsvitu a súmraku počas hniezdnej sezóny; nesie ďaleko monzúnovým lesom; diagnostický bioacustický znak skupiny elegans/virginalis/maria (zdroj: Yue et al. 2020, Avian Research)
  • Kontaktné hlásky pri pohybe — tichšie, menej nápadné hlásky vydávané pri skakaní po lesnom dne; slúžia na udržanie kontaktu páru alebo na orientáciu
  • Poplašné hlásky pri ohrození hniezda — ostrejšie, rýchlejšie volania pri priblížení predátora alebo rušiteľa v hniezdnom revíri
  • Tiché hlásky počas migrácie — nominátny poddruh elegans na ťahu z Timoru na Moluky a Sulawesi a späť; presné charakteristiky migračných hlások pre tento druh nie sú v literatúre podrobne opísané (presné údaje neoverené)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna nominátneho poddruhu elegans (november–február) na Timore a Rote — naviazaná na monzúnové obdobie dažďov, kedy je pôda mäkká a bezstavovce dostupné
Tok a prílet na hniezdiská — samec zaujíma teritórium a ozýva sa charakteristickým tri-elementovým hvizdom pred hniezdnou sezónou
Odchov mláďat — inkubácia obomi rodičmi (orientačne ~17 dní, analógiou s pittami; presné údaje pre P. elegans neoverené); mláďatá závislé na bezstavvovcoch
Pelichanie a príprava na migráciu — pred odletom z Timoru na severné zimoviská
Zimovanie (mart–november) — nominátny poddruh elegans migruje severne na Moluky a Sulawesi (až po Talaud); poddruhy virginalis a maria sú celoročne stáli na svojich ostrovoch
Nominátny poddruh elegans: sťahovavý medzi Timorom (hniezdisko, nov.–feb.) a Molokami/Sulawesi (zimovisko, mar.–okt.). Poddruhy virginalis (Flores Sea ostrovy) a maria (Sumba) sú stáli celoročne.

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Monzúnové lesy, tropické suché a vlhké nížinné lesy, kroviny, druhotné lesy a lesné okraje Wallacey — Malé Sundy (Timor, Sumba, Rote, Flores Sea ostrovy) a Moluky
Pita pôvabná je pozemný druh lesného dna — preferuje monzúnové lesy, tropické suché a vlhké nížinné lesy, húštiny a kroviny s hustou podstielkou. Na Timore obýva aj druhotné lesy a lesné okraje. Vyhýba sa otvorenej bezlesej krajine. Zdroj: oiseaux.net, BirdLife DataZone, Wikipedia EN.
Sociálne správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej väčšinou jednotlivci; netvorí kŕdle
Počas hniezdenia žijú teritoriálne páry — samec intenzívne vydáva tri-elementový hvizd a háji revír. Mimo hniezdenia sa pohybuje prevažne jednotlivo a je plachý a skrytý. Na zimoviskách (Moluky, Sulawesi) žijú jedince roztrúsene.
Podnebie a klimatické nároky
Tropické a monzúnové podnebí Wallacey; hniezdna sezóna nominátneho poddruhu elegans naviazaná na monzúnové obdobie dažďov (november–február) na Timore
Druh je prispôsobený na tropické monzúnové podnebí so striedaním vlhkej a suchej sezóny. Hniezdi práve počas obdobia dažďov, kedy je pôda mäkká a bezstavovce — dážďovky, hmyz — sú hojné a ľahko dostupné. Presuny (migrácia nad otvoreným morom) vykonáva nominátny poddruh mimo hniezdnej sezóny.
Hniezdo a hniezdny typ
Pravdepodobne guľovitá alebo vajcovitá stavba z listov a trávy s bočným vchodom na zemi alebo nízko — typický vzor pre rod Pitta; konkrétne parametre pre P. elegans nie sú v dostupnej literatúre podrobne overené
Rod Pitta všeobecne stavia guľovité alebo domčekovité hniezdo z listov, trávy a vetvičiek s bočným vchodom, umiestené na zemi alebo nízko v kríkoch alebo na kameni. Znáška pozostáva typicky z 3–4 vajec (analógiou s príbuznými pittami), inkubáciu vykonávajú obaja rodičia. Presné hniezdne parametre (rozmery hniezda, farba vajec, dĺžka inkubácie) pre P. elegans špecificky nie sú v dostupnej literatúre overené — presné údaje neoverené.
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké vodné zdroje — potoky, kaluže a vlhké miesta v lesnom podraste
Pita pôvabná ako pozemný druh pravidelne vyhľadáva plytké lesné potoky a kaluže na kúpanie a pitie. Čistota peria je nevyhnutná pre let aj pri medziostrovnej migrácii nominátneho poddruhu.
Denná aktivita a sezónny rytmus
Denný vták; najaktívnejší za úsvitu a súmraku (crepuskulárny vzor vokalizácie); migrácia pravdepodobne v noci
Pita pôvabná je denný vták s výrazným vrcholom aktivity a vokalizácie za úsvitu a súmraku — vtedy samec vydáva tri-elementový hvizd. Nominátny poddruh elegans vykonáva medziostrovnú migráciu — konkrétna denná/nočná dynamika ťahu nie je pre P. elegans podrobne zdokumentovaná.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Október–november (pred hniezdnou sezónou na Timore)

Samec zaujíma teritórium a ozýva sa charakteristickým tri-elementovým hvizdom — prvé dva prvky rýchlo za sebou, tretí s krátkou pauzou. Toto volanie je biologickým diagnostickým znakom skupiny P. elegans a slúži ako signál územia aj vábenie samice. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje nie sú overené).

Hniezdo a znáška
Hniezdenie november–február (na Timore); znáška pravdepodobne 3–4 vajcia (presné údaje pre P. elegans neoverené)

Hniezdo pittí je typicky guľovitá alebo domčekovitá stavba z listov a trávy s bočným vchodom — na zemi alebo nízko v kríkoch. Hniezdna sezóna nominátneho poddruhu elegans sa kryje s monzúnovým obdobím dažďov na Timore (november–február), kedy je pôda mäkká a bezstavovce hojné. Parametre hniezda a farba vajec špecificky pre P. elegans nie sú v dostupnej literatúre overené — presné údaje neoverené.

Inkubácia
Orientačne ~17 dní (analógiou s príbuznými pittami — presné druh-špecifické číslo neoverené); inkubujú obaja rodičia

Analógiou s inými pittami inkubáciu vykonávajú obaja rodičia striedavo. Presná dĺžka inkubácie pre Pitta elegans nie je v dostupnej vedeckej literatúre overená — orientačná hodnota ~17 dní je odvodená zo všeobecných údajov o rodu Pitta.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia — hmyz a dážďovky nevyhnutné pre rast

Mláďatá pittí sa liahnu altriciálne (holé a slepé). Kŕmia ich obaja rodičia prevažne živočíšnou potravou — dážďovky, hmyz, larvy. Práve preto druh hniezdi počas monzúnu, kedy je pôda vlhká a bezstavovce maximálne dostupné.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje pre P. elegans neoverené; analógiou s príbuznými pittami ~15 dní po vyliahnutí

Juvenilné jedince pittí sú celkovo bledšie a tlmenejšie než dospelé — menej intenzívne červené podchvostie, tlmené farby. Dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním. Presný čas vyletenia mláďat pre Pitta elegans nie je v dostupnej literatúre špecifikovaný — orientačná hodnota odvodená analógiou s príbuznými pittami.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku; dožitie vo voľnej prírode orientačne 5–10 rokov (presné druh-špecifické údaje neoverené)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre P. elegans nie je druh-špecificky overený — odhaduje sa analógiou na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí, typicky pre rod Pitta). Dožitie vo voľnej prírode orientačne 5–10 rokov — konkrétne krúžkovacie záznamy pre tento druh nie sú v dostupnej literatúre citované (presné údaje neoverené).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pita pôvabná 19 cm Pitta concinna ~19 cm (presné údaje neoverené) Pita modrokrídla 17–20 cm Pita krikľavá 18–22 cm Pita pestrá 17–19 cm
Pita pôvabná (Pitta elegans, Elegant Pitta) Pitta concinna (Ornate Pitta) Pita modrokrídla (Pitta moluccensis, Blue-winged Pitta) Pita krikľavá (Pitta versicolor, Noisy Pitta) Pita pestrá (Pitta brachyura, Indian Pitta)
Dĺžka19 cm~19 cm (presné údaje neoverené)17–20 cm18–22 cm17–19 cm
Váha47–77 gpresné údaje neoverené50–150 g (poddruhovo)80–130 g47–66 g
Dožitieorientačne 5–10 r vo voľnej prírode (presné druh-špecifické údaje neoverené)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenédo ~8 r vo voľnej prírode (orientačne, zdroj: oiseaux.net)
OchranaIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITES; Indonézia: národné ochranné predpisyIUCN LC (ohrozená stratou biotopu podľa Ornate pitta Wikipedia stub); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC (klesajúci trend); nie je v CITES; India WPA 1972 Sched. IV
CharakteristikaČierna hlava s gaštanovým temenným klobúkom a čiernym stredovým prúžkom; béžovo-okrový spodok s červeným bruchom a podchvostom; zelený chrbát; tyrkysovo-modré plecia; monomorfný druh (samec = samica)Podobný farebný vzor ako P. elegans; mierne odlišná kresba temena a spodku — morfologické rozdiely sú jemné; spoľahlivejšie rozlíšenie podľa hlasu (dva-elementový motív u concinna vs. tri-elementový u elegans)Čierna hlava s krémovým obočím (supercilium), biela brada, zelený chrbát, výrazne fialovo-modré krídlové škvrny, žlto-hnedý spodok s červeným podchvostím; väčší a silnejší zobák než P. elegans; modré krídelné škvrny výraznejšie fialové než tyrkysové u elegansČierna hlava s gaštanovým temenným klobúkom (podobný vzor ako u P. elegans), zelený chrbát, modrá chvostová pokrývka, biele hrdlo, okrový spodok s červeným podchvostím; väčšia a robustnejšia stavba tela než P. elegans; modrejšia rumpálna oblasťZelený chrbát, kobaltová chvostová pokrývka, čierny pruh cez oko s krémovým obočím, žlto-hnedý spodok s ohnivo-červeným podchvostím a bielym hrdlom; monomorfná; malá biela škvrna pod okom; menšia než P. elegans, bez gaštanového temenného klobúka
AreálEndemit Wallacey (Malé Sundy a Moluky, Indonesia); nominate elegans sťahovavý (Timor hniezdisko nov.–feb., Moluky/Sulawesi zimovisko mar.–okt.); poddruhy virginalis a maria stáli; pozemný skakalec monzúnových lesov; tri-elementový hvizdOdštiepený sesterský druh na základe štúdie Yue et al. 2020 (Avian Research); areál: Lombok–Alor (okrem Sumby); dva-elementový teritoriálny hvizd; playback pokusy ukázali reprodukčnú izoláciu od P. elegans; SK názov zatiaľ neoverený v slovenských zdrojochRozšírená naprieč JV Áziou (Mjanmarsko, Thajsko, Malajský polostrov, Sumatra, Borneo, Filipíny); sťahovavá; väčší areál než P. elegans; príbuzná, nie sesterskáHniezdi vo vlhkých subtropických a tropických lesoch vých. Austrálie a Novej Guiney; čiastočne sťahovavá; podobná farebná schéma s gaštanovým temenným klobúkom ako kľúčové vizuálne prepojenie; iný areál (Austrália) bez prekryvu s P. elegansHniezdi v Himalájach a kopcoch strednej/záp. Indie (jún–aug., monzún); zimuje v j. Indii a Srí Lanke; pozemný skakalec lesného dna; hlasný hvizd wheeet-tieu za úsvitu/súmraku; iný areál (indický subkontinent) bez prekryvu s P. elegans

Zaujímavosti

1

Endemit Wallacey — pita pôvabná je endemická pre indonézsku Wallacej: Malé Sundy a Moluky. Wallacea je biogeografická oblasť medzi Sundalandom a Australáziou, oddelená od oboch Wallacovou a Weberovou líniou. Ostrovy v tomto regióne majú mimoriadne vysoké percento endemitov pre svoju dlhú geografickú izoláciu.

2

Tri-elementový hvizd ako bioacustická DNA — výskum Yue et al. (2020, Avian Research) analyzoval 134 nahrávok pittí naprieč Wallacej a zistil, že skupiny taxónov vydávajú jednoznačne odlišné vzory volania. Skupiny elegans/virginalis/maria (tri-elementový motív) a concinna (dva-elementový motív) na seba navzájom nereagujú v playback pokusoch — čo naznačuje reprodukčnú izoláciu a teda druhový status.

3

Sťahovavý pita nad otvoreným morom — nominátny poddruh elegans je pozoruhodný tým, že je sťahovavý napriek tomu, že ide o malého pozemného vtáka. Migruje stovky kilometrov nad otvoreným morom medzi Timorom/Rote (hniezdisko) a Molokami/Sulawesi (zimovisko) — unikátna adaptácia v kontexte inak prevažne sedavého rodu Pitta.

4

Monomorfný druh — na rozdiel od väčšiny spevavcov, kde sú samec a samica farebne odlišní, pita pôvabná je prakticky monomorfná — obe pohlavia majú identické sfarbenie. To znemožňuje pohlavné určenie iba na základe pozorovania v teréne.

5

Taxonomické odštiepenie 2020 — druh bol historicky zaraďovaný do skupiny s P. concinna a P. vigorsii; štúdia Yue et al. (2020) definitívne navrhla ich rozdelenie na tri samostatné druhy na základe bioacustiky a morfometrie. Ornate Pitta (P. concinna) je od elegans farebne odlišná — iný vzor kresbu temena a spodku.

6

Typová lokalita Timor — druh opísal holandský zoológ Coenraad Jacob Temminck v roku 1836 zo vzorky z ostrova Timor, čo je typová lokalita pre druh. Timor zostáva aj dnes jadrom areálu nominátneho sťahovavého poddruhu.

7

Pozemný spôsob života — nie stromový — pita pôvabná trávi takmer celý aktívny čas na zemi, kde skaká (nie kráča) a hrabá silnými nohami v podstielke. Vyliezanie na stromy je výnimočné — typický znak celého rodu Pitta.

8

Farebná funkcia peria — nápadné tyrkysovo-modré plecia a červené brucho sú v hustom monzúnovom lese prekvapivo nenápadné v mozaike tieňa a zeleného lístia. Funkcia farieb môže byť kombináciou pohlavného výberu a vizuálnej signalizácie pri vokálnom správaní.

Taxonomická klasifikácia

species Pita pôvabná (Pitta elegans)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pittidae (pitovité)
Rod Pitta Vieillot, 1816
Druh Pitta elegans Temminck, 1836
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — indonézsky endemit Wallacey (Malé Sundy a Moluky); v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Tri poddruhy sú všeobecne uznávané podľa IOC a Avibase: P. e. elegans (nominate, Timor a Rote — sťahovavý, hniezdi nov.–feb., zimuje na Molukách a Sulawesi), P. e. virginalis (Tanahjampea, Kalaotoa, Kalao — stály), P. e. maria (Sumba — stály). Niektoré staršie zdroje uvádzajú štvrtý poddruh P. e. hutzi (Nusa Penida, JV od Bali), ktorý však pri novšej taxonomii spadá pod P. concinna hutzi. Druh opísal Coenraad Jacob Temminck v roku 1836 zo vzorky z Timoru. Štúdia Yue et al. (2020, Avian Research) na základe bioacustickej a morfometrickej analýzy navrhla rozdelenie komplexu na tri druhy: Pitta elegans (elegans/virginalis/maria), Pitta concinna (Ornate Pitta, Lombok–Alor okrem Sumby) a Pitta vigorsii (Banda Sea Pitta, Tanimbar a Kai ostrovy); toto rozdelenie akceptuje čoraz viac taxonomických autorít.
Avibase_ID 1267C963FE58E2B7

? Často kladené otázky

Wallacea je biogeografická oblasť v strednej Indonézii — súbor ostrovov (Malé Sundy, Moluky, Sulawesi a priľahlé ostrovy) leží medzi Sundalandom (západ, ázijská fauna) a Australáziou (východ, australská fauna), oddelená Wallacovou a Weberovou líniou. Geografická izolácia trvajúca milióny rokov viedla k vzniku mnohých endemitov — druhov nájdených výhradne v tomto regióne. Pita pôvabná (Pitta elegans) je jedným z nich — žije výhradne na Malých Sundách (Timor, Sumba, Rote, ostrovy Flores Sea) a Molukách a nikde inde na svete sa nevyskytuje.

Pitta concinna (Ornate Pitta) bola historicky chápaná ako poddruh P. elegans, no štúdia Yue et al. (2020, Avian Research) navrhla jej odštiepenie ako samostatného druhu. Kľúčové rozdiely: (1) Hlas — P. elegans vydáva tri-elementový hvizd (prvé dva prvky rýchlo za sebou, tretí s pauzou), P. concinna má dva-elementový motív; playback pokusy ukazujú, že oba druhy nereagujú na navzájom volania. (2) Areál — P. elegans: Timor, Sumba, Rote, Flores Sea ostrovy; P. concinna: Lombok, Sumbawa, Flores, Adonara, Lomblen, Alor. (3) Sfarbenie — mierne morfologické odlišnosti v kresbe temena a spodku, menej dramatické než bioacustické rozdiely.

Nominátny poddruh P. e. elegans hniezdi na Timore a Rote počas vlhkej sezóny (november–február), kedy je pôda mäkká a bezstavovce — hlavná potrava pittí — sú maximálne dostupné. Po hniezdnej sezóne (marec–november) migruje severne na Moluky a Sulawesi (až po Talaud), kde sú podmienky v tomto období priaznivejšie. Ostatné poddruhy — virginalis (Flores Sea ostrovy) a maria (Sumba) — sú celoročne stáli, zrejme preto, že ich ostrovy poskytujú stabilnejšie podmienky počas celého roka. Ide o príklad vnútrodruhovej variability v migračnom správaní.

Pita pôvabná vydáva charakteristický tri-elementový hvizd — prvé dva prvky zaznievajú rýchlo za sebou, potom nasleduje tretí s krátkou pauzou. Tento vzor je bioacustickým diagnostickým znakom, ktorý odlišuje skupinu P. elegans (poddruhy elegans, virginalis, maria) od sesterského P. concinna (dva-elementový motív). Hlas nesie ďaleko monzúnovým lesom a druh spieva intenzívne za úsvitu a súmraku počas hniezdnej sezóny. Na xeno-canto je dostupná nahrávka XC115283 (rec. Frank Lambert) zachytávajúca dva jedince v teritoriálnej výmene hlasov na Timore.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom (zdroj: BirdLife DataZone). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V Indonézii platia národné predpisy zakazujúce odchyt a obchod s voľne žijúcimi vtákmi. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR); v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva pri dovoze.

Diagnostické znaky: čierna hlava s gaštanovým (kaštanovým) temenným klobúkom a čiernym stredovým prúžkom temena; béžovo-okrový spodok s červeným bruchom a podchvostom; zelený chrbát; tyrkysovo-modré plecia (pokryv malých kroviek); čierny chvost so zeleným hrotom. Druh je monomorfný — samec a samica sú sfarbením takmer totožní. Od sesterského P. concinna (Ornate Pitta) sa P. elegans líši jemnejšími morfologickými znakmi temena a spodku; spoľahlivejšie ich rozlíšime hlasovým prejavom a geografickým výskytom.

V SR a v celej EÚ sa pita pôvabná bežne nechová. V Indonézii je odchyt voľne žijúcich vtákov zakázaný národnými predpismi. Druh nie je zaradený v CITES, no akýkoľvek import divých jedincov do EÚ podlieha prísnym veterinárnym a dovozným predpisom. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prosperujú — sú stresované a rýchlo hynú. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter — nie je to chovateľský inzerát ani odporúčanie k chovu.

Pitu pôvabnú možno pozorovať výhradne v Indonézii — na Malých Sundách a Molukách. Najlepšie možnosti ponúka Timor (vrátane Východného Timoru) a ostrov Sumba počas hniezdnej sezóny (november–február). Nominátny poddruh elegans môžete postrehnúť aj na zimoviskách na Molukách a Sulawesi (mart–október). Druh je plachý a skrytý — najspoľahlivejšia metóda detekovania je počúvanie charakteristického tri-elementového hvizdu za úsvitu. Záznamy výskytu sú dostupné na eBird (kód elepit7).

ZDROJ: Wikipedia EN (Elegant pitta — popis, rozmery 19 cm / 47–77 g, štyri poddruhy vrátane hutzi na Nusa Penide, IUCN LC, monomorfný, chrbát tmavozelený, tyrkysová škvrna na malých krovkách, chvost čierny s

 Video — Pita pôvabná

Pita pôvabná (Pitta elegans) — hlas a správanie v prírode

Pita pôvabná (Pitta elegans) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Elegant Pitta, Česky:   pita ozdobná, Nemecky:   Schmuckpitta, Španielsky:   Pita elegante, Francúzsky:   Brève élégante, Taliansky:   Pitta elegante, Holandsky:   Elegante Pitta, Portugalsky:   pita-elegante, Poľsky:   kurtaczek ozdobny, Maďarsky:   ékszerpitta, Rusky:   Стройная питта, Japonsky:   ティモールノドグロヤイロチョウ, Latinsky:   Pitta elegans Temminck, 1836