Pita pestrá (Pitta brachyura) — malý pozemný skakalec indického lesa s takmer desiatimi farbami —…

Q: Prečo sa pita pestrá volá Navrang alebo deváťfarebná?

Ľudový hindi názov **Navrang** znamená *deväťfarebná* (nav = deväť, rang = farba). Sfarbenie pitoví skutočne zahŕňa takmer desať výrazných odtieňov — zelená na chrbte, kobaltová modrá chvostová pokrývka, krémovožltohnedý spodok, ohnivo-červené podchvostie, čierne líce a pruh cez oko, biele hrdlo a krémové obočie. Napriek tejto palete farieb je druh v hustom lesnom podraste prekvapivo nenápadný — sfarbenie zanikne v mozaike tieňa a lístia.

Q: Ako rozoznám samca od samice pittí pestrée?

Prakticky **nie je to možné spoľahlivo určiť pohľadom** — pita pestrá je takmer monomorfný druh (obe pohlavia sú sfarbením totožné). Niektoré zdroje naznačujú, že šírka svetlého korunného prúžku sa môže medzi pohlaviami jemne líšiť, no tento znak nie je v teréne spoľahlivo použiteľný. Na rozdiel od väčšiny spevavcov teda sfarbenie neurčí pohlavie.

Q: Kedy a kde hniezdi pita pestrá?

Hniezdi počas **juhozápadného monzúnu (jún–august)** — v himalájskych predhorí (Pákistán až Sikkim, do ~1 200 m n. m.), kopcoch strednej a záp. Indie, prípadne W Ghats. Vrchol hniezdenia je v júni v strednej a júli v severnej Indii. Hniezdo je veľká **guľovitá stavba s bočným vchodom**, na zemi alebo nízko v kríkoch. Znáša **4–5 lesklých bielych vajec s tmavohnedými a kaštanovými škvrnami**; inkubujú **obaja rodičia** (~14–17 dní); mláďatá vyletia po ~15 dňoch.

Q: Kam migruje pita pestrá na zimu?

Na zimu (október–november) sa sťahuje do **južnej Indie** (Kerala, Tamil Nadu, Andhra Pradesh, Karnataka) a na **Srí Lanku**, kde zimuje v listnatých a krovinatých lesoch do ~1 700 m n. m. Na jar (apríl–máj) sa vracia na hniezdiska v Himalájach a strednej Indii. Migrácia prebieha v noci.

Q: Čím sa pita pestrá živí?

Je to predovšetkým **pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov** — loví hrabaním v lesnej podstielke. Kľúčová potrava sú **dážďovky a slimáky**; dôležitý doplnok tvoria **chrobáky, mravce, termity, húsenice a pavúky**; príležitostne loví aj malé plazy (geckovia, skinkovia) a obojživelníky. Hniezdenie za monzúnu je priamo naviazané na dostupnosť dážďoviek v mokrej pôde.

Q: Je pita pestrá ohrozená alebo chránená?

IUCN hodnotí druh ako **najmenej ohrozený (LC)**, no s **klesajúcim populačným trendom**. Druh **nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES**. V Indii je chránený zákonom Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV), ktorý zakazuje odchyt, chov a predaj. Hlavnými hrozbami sú **strata lesných biotopov** (odlesňovanie, urbanizácia) a **ilegálny odchyt na predaj v klietkach**. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR); v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva.

Q: Aký je hlas pittí pestrée a ako ju spoznám sluchom?

Pita pestrá má veľmi charakteristický hlas — **hlasný dvojslabičný hvizd wheeet-tieu** (alebo wieet-pyou), vydávaný intenzívne **za úsvitu a súmraku** počas hniezdnej sezóny. Hlas nesie ďaleko v tichom lese a je o niekoľko stupňov hlasnejší než väčšina porovnateľne veľkých spevavcov. Samec pri speve zakláňa hlavu a namieri zobák nahor. Príležitostne vydáva **trojslabičnú variantu hh-wit-wiyu** a tichšie mňavkavé kontaktné hlásky. Druh je v lese **skôr počuť než vidieť** — naučiť sa jeho hlas je kľúčom k jeho nájdeniu.

Q: Dá sa pita pestrá chovať doma alebo je to legálne?

**V SR a v celej EÚ nie je pita pestrá bežne chovaným druhom.** V Indii je odchyt a predaj voľne žijúcich pittí zakázaný zákonom (Wildlife Protection Act 1972). Druh nie je zaradený v CITES, no akýkoľvek import divých jedincov do EÚ podlieha prísnym veterinárnym a dovozným predpisom. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prospievajú — sú stresované a rýchlo hynú. Táto stránka má **výhradne atlasový a poznávací charakter** — nie je to chovateľský inzerát ani odporúčanie k chovu.

🔊

Hlučnosť

3/5

🤝

Priľnavosť

1/5

⚡

Aktivita

4/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

5/5

Výživa

Dážďovky a mäkkýše (slimáky) — hlavná živočíšna zložka lovenená hrabaním v lesnej podstielke a vlhkej pôde 35%

Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, termity, húsenice, háďatka; loví ich preborávaním listia a kôry 35%

Pavúky a iné článkonožce — vyhľadávané v podstielke a medzi koreňmi stromov 15%

Malé plazy (geckovia, skinkovia) a drobné obojživelníky — príležitostná belkovinová zložka 10%

Bobule a semená — zriedkavý rastlinný doplnok, najmä keď je hmyzu menej 5%

Odporúčané potraviny

Dážďovky — kľúčová potrava v prirodzenom prostredí, lovená hrabaním v lesnej podstielke a vlhkej pôde
Mäkkýše (slimáky) — dôležitá zložka, loví ich na mokrejších miestach lesného dna
Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, termity, húsenice; pre lesného skakalca nevyhnutná bielkovinová zložka
Pavúky a iné článkonožce — vyhľadávané pod kôrou, v listí a medzi koreňmi
Malé plazy a obojživelníky — príležitostná potrava (geckovia, skinkovia, žabky)
Bobule a mäkké plody — sezónny rastlinný doplnok
Čerstvá pitná voda denne — druh vyhľadáva potoky a kaluže v lesnom podraste

Zakázané potraviny

Spracované ľudské jedlá, soľ, koreniny — jedovaté pre vtáky
Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický aj v malom množstve
Postriekané (pesticídmi ošetrené) dážďovky alebo hmyz — riziko vážnej otravy, v lesnom prostredí reálna hrozba
Čokoláda, kakao, kofeín — poškodzujú srdce a nervovú sústavu vtákov
Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií

Tip od odborníka Pita pestrá je v prírode predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — skaká po lesnej zemi a hrabá v podstielke za dážďovkami, slimákmi, chrobákmi, mravcami a termitmi; príležitostne loví aj malé plazy. Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová — je to voľne žijúci sťahovavý druh indického subkontinentu. Stránka má atlasový a poznávací charakter; konkrétne chovateľské kŕmne recepty preň nie sú overené. V prípade dočasnej záchrannej starostlivosti o zraneného jedinca je základom živý hmyz (crickets, meelworms, vojačky), doplnený o dážďovky a mäkké plody. Presné kŕmne normy v zajatí nie sú k dispozícii — vždy kontaktovať aviárneho veterinára.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Pita pestrá je nápadne hlasný druh za úsvitu a súmraku — jej charakteristický hlasný dvojslabičný hvizd wheeet-tieu alebo wieet-pyou nesie ďaleko tichým lesom. Počas hniezdnej sezóny spieva intenzívne zo zemského povrchu alebo nízkeho bidla; mimo hniezdenia je oveľa tichšia. Keďže sa v SR nechová, hodnotenie platí pre voľne žijúcich jedincov v prírode.

Priľnavosť

Pita pestrá je plachý, skrytý voľne žijúci druh — žije utajene v podraste a pred človekom ustupuje. Nie je to vták na ruku ani domáci maznáčik. Fyzický kontakt je preňho silne stresujúci.

Aktivita

Aktívny pozemný skakalec — pita pestrá sa neustále pohybuje skokaním po lesnej zemi, hrabá v podstielke a preskakuje korene a kamene. Je to aj dlhý migrant prelietavajúci stovky kilometrov medzi hniezdiskami a zimovískami. Jej prirodzená pohybová potreba je veľká.

Reč

Pita pestrá nenapodobňuje ľudskú reč — jej repertoár tvorí vrodený hvizd a jednoduché kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh indického lesa.

Hlasový prejav a reč

Pita pestrá patrí medzi nápadne hlasné vtáky za úsvitu a súmraku — jej vokálny prejav je charakteristický a neprehliadnuteľný. Hlavný hlas je hlasný dvojslabičný hvizd wheeet-tieu (alebo wieet-pyou), ktorý znie ako jasné ostré pípnutie zo zeme alebo nízkeho bidla — dosť silné na to, aby preniklo cez vegetáciu a nieslo sa tichým lesom. Samec pri speve zakláňa hlavu a namieri zobák nahor. Okrem základného dvojslabičného volania vydáva niekedy trojslabičnú variantu hh-wit-wiyu a tlmené jemné mňavkavé hlásky (single mewing call) ako kontaktný prejav. Nahrávky na xeno-canto sú dostupné pod kľúčovým slovom Pitta brachyura. Druh je skôr počuť než vidieť — farebné sfarbenie je v hustom podraste prekvapivo nenápadné.

Dokáže hovoriť? Pita pestrá nenapodobňuje ľudskú reč. Jej repertoár — hlasný dvojslabičný hvizd a tlmené kontaktné hlásky — je vrodený a druhovo špecifický. Nie je to hovoriaci klietkový druh.

Typické zvuky

Dvojslabičný hvizd wheeet-tieu — hlavné a najcharakteristickejšie volanie; hlasné, jasné, nesie sa tichým lesom; vydávané intenzívne za úsvitu a súmraku počas hniezdnej sezóny zo zemského povrchu alebo nízkeho bidla (zdroj: Wikipedia EN, indianbirds.thedynamicnature.com)
Trojslabičná varianta hh-wit-wiyu — alternatívne volanie občas vydávané namiesto základného dvojslabičného hvizdu; rovnaký silný tón (zdroj: Wikipedia EN)
Jemné mňavkavé hlásky (single mewing call) — tichšie kontaktné zvuky vydávané v iných situáciách, napr. keď sa jedinec pohybuje po lese; oveľa menej nápadné než hvizd (zdroj: indianbirds.thedynamicnature.com)
Poplašné a obranné volania pri hniezde — druh sa energicky bráni, keď je hniezdo ohrozené, vydáva ostrejšie volania a pohybuje sa nervózne pri zemi

Sezónny kalendár

Tok — samec háji teritórium hlasným dvojslabičným hvizdom wheeet-tieu vydávaným intenzívne za úsvitu a súmraku; tok predchádza príchodu monzúnu

Hlavná hniezdna sezóna (jún–august, vrchol za monzúnu SW); hniezdi v himalájskych predhorí a kopcoch strednej/záp. Indie; obaja rodičia spoločne stavajú guľovité hniezdo (zdroj: Wikipedia EN, indianbirds.thedynamicnature.com)

Odchov mláďat — inkubácia 14–17 dní (obaja rodičia); mláďatá vyletia po ~15 dňoch; kľúčová je dostupnosť dážďoviek a hmyzu (zdroj: indianbirds.thedynamicnature.com, theworldsrarestbirds.com)

Pelichanie a príprava na migráciu — pred odletom na zimoviská (október–november)

Zimovanie (november–február/marec) — druh migruje do južnej Indie a na Srí Lanku; žije skryto v listnatých a krovinatých lesoch zimovisiek do výšky ~1 700 m n. m.

Celoročne sťahovavý druh: jar (apríl–máj) návrat na hniezdiská v himalájskych predhorí a strednej Indii, jeseň (október–november) odlet na zimoviská v j. Indii a Srí Lanke

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci druh indického subkontinentu — v SR sa bežne nechová. Pita pestrá je sťahovavý pozemný vták listnatých a krovinatých lesov Indie, Himáláj a Srí Lanky; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Akékoľvek chovateľské odporúčania sú len hypotetické a pre tento druh nie sú overené. Odchyt a chov voľne žijúcich pít bez príslušného povolenia je v krajinách pôvodného výskytu zakázaný.

Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. Pita pestrá je pozemný skakalec, ktorý v prírode preskakuje rozsiahle lesné plochy. Nie je vhodná do klietky ani štandardnej záhradnej voliéry.

Deti v domácnosti Pita pestrá nie je domáci maznáčik pre deti. Deti ju môžu spoznať ako fascinujúci príklad vtáka so skoro desiatimi farbami — učí o maskovaní (tak pestré sfarbenie je prekvapivo nenápadné v lese), o monzúne a migrácii v Ázii a o dôležitosti lesných biotopov. Najlepší kontakt s týmto druhom je sledovanie fotografií a nahrávok v databázach ako eBird alebo xeno-canto.

Hlučnosť Za hniezdnej sezóny (jún–august) je pita pestrá hlasná za úsvitu a súmraku — hlasný hvizd nesie tichým lesom. Mimo hniezdenia a na zimoviskách je podstatne tichšia. V SR sa v zajatí prakticky nechová — hodnotenie má atlasový charakter.

Verdikt odborníka Pita pestrá (Pitta brachyura) je malý pozemný skakalec (17–19 cm, 47–66 g) z čeľade Pittidae (pitovité) so zábleskovo pestrým sfarbením — zelený chrbát, kobaltová chvostová pokrývka, čierny pruh cez oko s krémovým obočím (superciliom), žlto-hnedý spodok s ohnivo-červeným podchvostím a bielym hrdlom. Ľudovo sa nazýva Navrang (deváťfarebná). Na rozdiel od mnohých spevavcov je takmer monomorfná — samec a samica sú sfarbením prakticky zhodní. Obýva listnaté a krovinaté lesy himalájskych predhorí a pahorkatín strednej a záp. Indie, kde hniezdi počas monzúnu (jún–august). Na zimu migruje do južnej Indie a na Srí Lanku. Je to pozemný druh — pohybuje sa poskakovaním po lesnej zemi, hrabá v podstielke a loví dážďovky, slimáky, hmyz a larvy. Hniezdo je veľká guľovitá stavba (domčeková) z listov a trávy s bočným vchodom, na zemi alebo nízko na vetvičke; znáška pozostáva z 4–5 lesklých bielych vajec s tmavohnedými a kaštanovými škvrnami; inkubujú obaja rodičia (~14–17 dní); mláďatá vyletia po ~15 dňoch. Druh je pozoruhodný hlasným dvojslabičným hvizdom wheeet-tieu vydávaným za úsvitu a súmraku — je skôr počuť než vidieť, napriek pestrej farbe. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), no populačný trend je klesajúci — hlavnými hrozbami sú strata lesných biotopov (odlesňovanie, premena na poľnohospodársku pôdu) a ilegálny odchyt na predaj v klietkach. V SR a v európskej avikultúre sa bežne nechová.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)

Listnaté a krovinaté lesy, vlhké rokle a hustý podrast; himalájske predhorí (do ~1 200 m n. m.) v hniezdnom čase, lesy j. Indie a Srí Lanky (do ~1 700 m n. m.) v zime

Pita pestrá je pozemný druh lesného dna — preferuje vlhký listnatý les, húštiny, bambusové porasty, tŕnisté kroviny a lesy sal/dub s hustou podstielkou. V hniezdnom areáli obýva himalájske predhorí a kopcovitú krajinu strednej a záp. Indie; na zimu sa presúva do listnatých lesov j. Indie a Srí Lanky. Vyhýba sa otvorenej krajine bez stromovej pokrývky. Niekedy sa objavuje aj na okrajoch záhrad a plantáží (zdroj: Wikipedia EN, indianbirds.thedynamicnature.com).

Sociálne správanie

V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej väčšinou jednotlivci; netvorí kŕdle

Počas hniezdenia žijú teritoriálne monogamné páry — samec intenzívne spieva a háji teritórium. Mimo hniezdenia sa druh pohybuje prevažne jednotlivo a je plachý a skrytý. Neprehliada sa v kŕdľoch ani skupinách; na zimoviskách žijú jedinci roztrúsene v lese.

Podnebie a klimatické nároky

Tropické a subtropické monzúnové podnebí; hniezdna sezóna naviazaná na juhozápadný monzún (jún–august)

Pita pestrá je prispôsobená na monzúnové podnebie indického subkontinentu — hniezdi za najvlhkejšieho obdobia roka, kedy je podstielka mäkká a dážďovky ľahko dostupné. Zimuje v teplých lesoch j. Indie (Kerala, Tamil Nadu) a Srí Lanky. Druh znie v miernych a vlhkých lesoch; nevyhľadáva ani veľmi suché ani vysoko horské prostredie.

Hniezdo a hniezdny typ

Veľká guľovitá stavba (domčeková) z listov a trávy s bočným vchodom; na zemi alebo nízko (do 1–2 m) na konári; znáška 4–5 vajec

Hniezdo pittí je nápadné a charakteristické: veľká guľovitá alebo vajcovitá stavba (domčeková) s bočným kruhovým vchodom, vyrobená z suchých listov, trávy a vetvičiek; zvnútra vystlaná jemnejším materiálom. Stavia sa na zemi alebo nízko na vetvi (do 1–2 m) v hustom podraste. Znáška: 4–5 veľmi lesklých bielych vajec s kaštanovo-fialovými škvrnami; obaja rodičia inkubujú. Hniezdo budujú obaja rodičia spoločne za ~5–7 dní (zdroj: Wikipedia EN, theworldsrarestbirds.com).

Kúpanie a hygiena

V prírode vyhľadáva plytké vodné zdroje — potoky, kaluže, vlhké miesta v lesnom podraste

Pita pestrá ako pozemný druh pravidelne vyhľadáva plytké lesné potoky a kaluže na kúpanie a pitie. Čistota peria je nevyhnutná pre aerodynamiku letu počas dlhých migračných presunov.

Denná aktivita a sezónny rytmus

Denný vták; najaktívnejšia za úsvitu a súmraku (crepuskulárny vzor vokalizácie); nočná migrácia

Pita pestrá je denný vták s výrazným vrcholom aktivity a vokalizácie za úsvitu a súmraku — vtedy znie hlasný hvizd wheeet-tieu z lesného porastu. Počas horúcich poldenných hodín je tichšia a skrytejšia. Migruje v noci, čo je typické pre mnoho sťahovavých pták. Sezónny rytmus riadi migrácia: jar (apríl–máj) prílet na hniezdiská, jeseň (október–november) odlet na zimoviská.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie

Máj–jún (pred začiatkom monzúnu a s jeho príchodom)

Samec spieva energicky zo zemského povrchu alebo nízkeho bidla a háji teritórium hlasným dvojslabičným hvizdom wheeet-tieu. Pri speve zakláňa hlavu a namieri zobák nahor. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje nie sú overené). Pár je monogamný v hniezdnej sezóne.

Hniezdo a znáška

Hniezdenie jún–august (vrchol za juhozápadného monzúnu); znáška 4–5 vajec

Obaja rodičia spoločne stavajú veľkú guľovitú hniezdo (domčekovú stavbu) z suchých listov, trávy a vetvičiek s bočným kruhovým vchodom — na zemi alebo nízko v kríkoch (do 1–2 m). Stavba trvá ~5–7 dní. Samica znáša 4–5 veľmi lesklých bielych vajec s kaštanovo-fialovými škvrnami a bodkami (niektoré zdroje uvádzajú aj 6). Hniezdna sezóna vrcholí v júni (stredná India) a v júli (severná India). Zdroj: Wikipedia EN, indianbirds.thedynamicnature.com.

Inkubácia

14–17 dní; inkubujú obaja rodičia (zdroj: indianbirds.thedynamicnature.com, theworldsrarestbirds.com)

Inkubácia trvá 14–17 dní (rôzne zdroje uvádzajú 14–16 a 16–17 dní; najpravdepodobnejší rozsah 14–17 dní) a vykonávajú ju obaja rodičia striedavo. V poslednom týždni inkubácie inkubujúci rodič hniezdo takmer neopúšťa, ak nie je vyrušený. Hniezdo je citlivo umiestnené na zemi alebo nízko v kríkoch, kde je ohrozené pozemnými predátormi (hady, mnohé šelmy).

Liahnutie a kŕmenie mláďat

Obaja rodičia kŕmia; hmyz a dážďovky nevyhnutné (zdroj: indianbirds.thedynamicnature.com)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne) — holé a slepé. Kŕmia ich obaja rodičia. Hlavnou potravou mláďat sú dážďovky, hmyz a larvy — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. Práve preto druh hniezdi počas monzúnu, keď je pôda mokrá a dážďovky ľahko dostupné.

Vyletenie a vývoj mláďat

Mláďatá vyletia po ~15 dňoch (zdroj: indianbirds.thedynamicnature.com, theworldsrarestbirds.com)

Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~15 dňoch (niektoré zdroje uvádzajú 11–17 dní). Juvenilné jedince sú celkovo bledšie a tlmenejšie než dospelé; nemajú tak intenzívne červené podchvostie a farby sú menej sýte. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú. Juvenily sú rovnako takmer monomorfné.

Pohlavná dospelosť a dožitie

Pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku; maximálne dožitie vo voľnej prírode do ~8 rokov (zdroj: oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je do ~8 rokov (zdroj: oiseaux.net). Dĺžka života závisí od dostupnosti biotopov, predácie a hrozieb z ľudskej strany.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Pita pestrá je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto v lesnom podraste a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v zajatí sa prakticky nechová, takže overené postupy kontaktu s ľuďmi preň neexistujú a ani nedávajú zmysel. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode bez rušenia.

Neusiluj sa o ochočenie — pita pestrá je voľne žijúci plachý druh, ktorý sa v zajatí nedrží; kontakt s človekom ho stresuje

Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo na zemi

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

Rešpektuj ochranu voľne žijúceho vtáctva — nepodporuj odchyt ani obchod s pittami

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa bežne nechová — trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Pita pestrá sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúci sťahovavý druh indického subkontinentu, ktorý sa štandardne neponúka u chovateľov ani na burzách. Štandardná trhová cena preň neexistuje. Druh nie je zaradený v CITES, no v krajinách pôvodného výskytu (India, Srí Lanka, Nepál, Bangladéš) platia národné ochranné predpisy zakazujúce odchyt a predaj voľne žijúcich vtákov. Akúkoľvek ponuku na predaj pitoví treba považovať za podozrivú z hľadiska legálnosti pôvodu. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — nie je chovateľský inzerát.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v Indii a Srí Lanke

Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, iNaturalist) — najlepší zdroj poznania tohto druhu

Pri akejkoľvek ponuke pittí over legálnosť pôvodu a nahlás podozrenie z nelegálneho odchytu príslušným orgánom

Na čo si dať pozor Pita pestrá nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúci sťahovavý druh. Akúkoľvek ponuku na kúpu „divej" pittí ber ako varovný signál — druh je v niektorých oblastiach nelegálne odchytávaný na predaj do klietok. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy Indie alebo Srí Lanky alebo sledovanie záznamov cez databázy eBird a xeno-canto.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Pita pestrá (Pitta brachyura, Indian Pitta)	Pita modrokrídla (Pitta moluccensis, Blue-winged Pitta)	Pita maľovaná (Pitta nympha, Fairy Pitta)	Pita tmavohlavá (Pitta sordida, Hooded Pitta)	Pitta megarhyncha (Mangrove Pitta)
Dĺžka	17–19 cm	17–20 cm	16–19,5 cm	16–19 cm	18–21 cm
Váha	47–66 g	50–150 g (poddruhovo)	40–91 g	42–70 g	presné údaje neoverené
Dožitie	do ~8 r vo voľnej prírode (orientačne, zdroj: oiseaux.net)	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené
Hlučnosť	voľne žijúci sťahovavý druh — v SR sa bežne nechová	voľne žijúci — JV Ázia, Malajzia, Indonézia; v SR sa nechová	voľne žijúci — hniezdi vo v. Ázii (Japonsko, Korea, Taiwan, V Čína); v SR sa nechová	voľne žijúci — od s. Indie cez JV Áziu po Filipíny; v SR sa nechová	voľne žijúci — mangrovové lesy Bangladéš, Mjanmarsko, Malajzia, Sumatra; v SR sa nechová
Stav IUCN	IUCN LC (klesajúci trend); nie je v CITES; India WPA 1972 Sched. IV	IUCN LC; nie je v CITES	IUCN VU (zraniteľná, klesajúci trend); nie je v CITES	IUCN LC; nie je v CITES	IUCN NT (takmer ohrozená); nie je v CITES
Povaha	Zelený chrbát, kobaltová chvostová pokrývka, čierny pruh cez oko s krémovým obočím, žlto-hnedý spodok s ohnivo-červeným podchvostím a bielym hrdlom; monomorfná (samec = samica); malá biela škvrna pod okom; najmenšia spomedzi superdruhu brachyura	Čierna hlava s krémovým obočím (superciliom), biela brada (kľúčový rozdiel oproti Hooded Pitta), zelený chrbát, výrazne fialovo-modré krídlové škvrny, žlto-hnedý spodok s červeným podchvostím; väčší a silnejší zobák než Indian Pitta	Azúrovo-modré krídlové škvrny (jemnejšie než Blue-winged, svetlejšie než Indian), kontrastnejšia kresba hlavy, bledší spodok; veľkostne medzi Indian a Blue-winged Pitta; najsevernejší druh pitoví	Výrazná čierna hlava s kaštanovým temenným klobúkom — diagnostický znak; zelené telo a krídla; biela škvrna na krídle viditeľná v lete; spodok zelený s červeným podchvostím; žiadne výrazné obočie (supercilium) ako pri Indian Pitta	Veľmi podobná Blue-winged Pitta, no s výrazne silnejším a väčším zobákom (>38 mm) — diagnostický znak; brada biela (nie čierna ako u Blue-winged); korunné pruhy menej kontrastné, tmavšie hnedé; celkovo väčšia stavba tela
Areál	Hniezdi v Himalájach a kopcoch strednej/záp. Indie (jún–aug., monzún); zimuje v j. Indii a Srí Lanke; pozemný skakalec lesného dna; hlasný hvizd wheeet-tieu za úsvitu/súmraku	Rozšírená naprieč JV Áziou (Mjanmarsko, Thajsko, Malajský polostrov, Sumatra, Borneo, Filipíny); sťahovavá; superdruh príbuzný Indian Pitta; odlíšenie: čierna brada, fialovejšia modrá krídelná škvrna, väčší zobák	Hniezdi v Japonsku, Kórei, Taiwane a v. Číne; zimuje v j. a jv. Ázii (India, Indočína, Borneo, Nová Guinea); ohrozená hlavne stratou biotopu a odchytom; jediný druh pittí hniezdiacich vo vých. Ázii	Rozsiahly areál od s. Indie, Nepálu cez JV Áziu (Thajsko, Malajzia, Sumatra, Java, Borneo) po Filipíny; čiastočne sťahovavá; niekedy sa vyskytuje aj v záhradách a mestských parkoch	Výhradne mangrovové lesy od Sundarbans (Bangladéš) po Sumatru a Malajský polostrov; IUCN NT pre stratu a fragmentáciu mangrových biotopov; väzba na mangrovy je absolútna — mimo nich sa nevyskytuje

Choroby a prevencia

Strata biotopu — odlesňovanie a fragmentácia lesov

vysoká

Príznaky: Pokles početnosti, strata hniezdnych lokalít, izolácia populácií, znížená hniezdna úspešnosť

Najzávažnejšia hrozba pre pitoví — ťažba dreva, premena lesov na poľnohospodársku pôdu a rozrast ľudských sídiel ničia listnaté a krovinaté lesy, v ktorých druh hniezdi a zimuje. Fragmentácia biotopu narúša migračné trasy a zmenšuje populáciu. Ochrana lesných ekosystémov Indie a Srí Lanky je kľúčom k prežitiu druhu (zdroj: theworldsrarestbirds.com, IUCN).

Ilegálny odchyt a obchod s klietkovými vtákmi

vysoká

Príznaky: Priamy úbytok jedincov, narušenie hniezdnej populácie, stres a úhyn odchytených vtákov

Pita pestrá je pre svoju nápadne pestrú farbu vyhľadávaná na ilegálny obchod s klietkovými vtákmi — predovšetkým na miestnych trhoch. Odchyt počas migrácie a na zimoviskách priamo znižuje populáciu. V Indii platia ochranné predpisy (Wildlife Protection Act 1972), no presadzovanie je nedostatočné. Kupovanie pittí na trhu priamo podporuje ilegálny odlov (zdroj: theworldsrarestbirds.com).

Pesticídy a strata potravy

stredná

Príznaky: Pokles počtu dostupných dážďoviek a hmyzu v poľnohospodárskej krajine, oslabenie kondície vtákov

Intenzívne poľnohospodárstvo s používaním pesticídov znižuje dostupnosť dážďoviek a pôdneho hmyzu — kľúčovej potravy pittí. Druh loví v lesnej podstielke a v okolí vlhkých miest; pri strate potravy klesá hniezdna úspešnosť a kondícia jedincov.

Klimatická zmena a narušenie monzúnu

stredná

Príznaky: Posun hniezdnej sezóny, nesúlad medzi hniezdením a vrcholom dostupnosti potravy, narušenie migračného rytmu

Pita pestrá je úzko naviazaná na monzún — hniezdi za juhozápadného monzúnu (jún–august), keď je pôda mokrá a dážďovky sú ľahko dostupné. Neistota intenzity a načasovania monzúnu v dôsledku klimatickej zmeny môže narušiť hniezdnu fenológiu a dostupnosť potravy pre mláďatá.

Strety s oknom, autá a iná antropogénna mortalita

nízka

Príznaky: Priame straty jedincov pri migrácii, najmä v blízkosti osvetlených budov

Počas nočnej migrácie sa pittí môžu zraziť s osvetlenými budovami a oknami alebo s automobilmi. Tento typ mortality je dokumentovaný pre mnohé sťahovavé druhy; pre pitoví nie sú k dispozícii presné štatistiky, no ide o potenciálny rizikový faktor v urbanizovanej krajine.

Prevencia Pita pestrá sa v zajatí prakticky nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené voľne žijúce jedince v záchrannej stanici: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tento plachý druh najväčšou hrozbou. (2) Pozemné prostredie s podstielkou — druh prirodzene skaká po zemi, nie sa vyplazí na bidlá. (3) Živý hmyz a dážďovky ako základ potravy; nie semená. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára. V bežnom živote je najlepšou starostlivosťou o tento druh ochrana jeho lesného biotopu a odmietanie nelegálneho obchodu s pittami.

Zaujímavosti

Navrang — deväťfarebná — ľudový názov Navrang v hindčine znamená deväťfarebná (nav = deväť, rang = farba). Sfarbenie pitoví skutočne zahŕňa takmer desať odtieňov: zelená, kobaltová modrá, krémovožltá, ohnivo-červená, čierna, biela, kaštanová — paleta pozoruhodná u tak malého vtáka. Napriek tejto výbave je druh v hustom podraste prekvapivo nenápadný.

Pozemný skakalec, nie stromový druh — pita pestrá trávi takmer celý aktívny čas na zemi, kde skaká (nie kráča) a hrabá silnými nohami v podstielke. Vyliezanie na stromy je výnimočné — hniezdo stavia nízko, spev vydáva zo zeme alebo nízkeho bidla. Toto správanie je pre rod Pitta typické a výrazne odlišuje pittí od väčšiny iných spevavcov.

Monomorfný druh — na rozdiel od väčšiny spevavcov, kde sú samec a samica výrazne farebne odlišní, pita pestrá je takmer monomorfná — obe pohlavia majú identické, rovnako jasné sfarbenie. Niektoré zdroje naznačujú, že šírka korunného prúžku sa môže medzi pohlaviami jemne líšiť, no v teréne je spoľahlivé rozlíšenie samca od samice na pohľad takmer nemožné.

Guľovité hniezdo na zemi — hniezdo pittí je architektonicky pozoruhodné: veľká guľovitá alebo vajcovitá stavba z listov a trávy s bočným kruhovým vchodom, umiestená na zemi alebo do 1–2 m nízko. Táto uzavretá konštrukcia chráni vajcia a mláďatá pred priamym dažďom počas monzúnu, no je zraniteľná voči pozemným predátorom (hady, líšky).

Hlas skôr než tvar — pita pestrá je vo svojom lesnom biotope skôr počuť než vidieť. Hlasný dvojslabičný hvizd wheeet-tieu je natoľko charakteristický, že skúsení ornitológovia rozpoznajú druh výlučne sluchom ešte pred tým, než zahliadnu vtáka v podraste. Vokalizácia vrcholí za úsvitu a súmraku počas hniezdnej sezóny.

Sťahovavý monzúnový špecialista — migrácia pittí je priamo naviazaná na monzún: druh hniezdi práve vtedy, keď je pôda mokrá a dážďovky vyliezajú na povrch. Táto ekologická synchronizácia je kľúčová pre úspešný odchov mláďat, no zároveň robí druh zraniteľným voči zmenám v načasovaní monzúnu.

Priamy ohrozovateľ: ilegálna klietková zverec — napriek IUCN statusu LC čelí pita pestrá ilegálnemu odchytu na predaj v klietkach. Farebné perie robí z pittí atraktívny tovar na miestnych trhoch v Ázii. Na rozdiel od papagájov a kanáríkov si pittí v zajatí veľmi zle vedú — sú stresované, nespievajú a rýchlo hynú, čo z klietkového chovu robí nielen etický, ale aj biologický nezmysel.

Superdruhový komplex brachyura — pita pestrá patrí do skupiny úzko príbuzných druhov (Indian, Fairy, Blue-winged, Mangrove Pitta), ktoré si sú tvarovo veľmi podobné. Kľúčové rozlišovacie znaky: Indian Pitta je najmenšia, má malú bielú škvrnu pod okom a najkratší zobák; Blue-winged Pitta má čiernu bradu a fialovejšie modrú krídlovú škvrnu; Fairy Pitta je IUCN zraniteľná (VU) a hniezdi vo v. Ázii; Mangrove Pitta má najsilnejší zobák a obýva výhradne mangrovy.

Indický Wildlife Protection Act — v Indii je pita pestrá chránená zákonom o ochrane živočíchov (Wildlife Protection Act 1972, Schedule IV), ktorý zakazuje jej odchyt, chov a obchod. Porušenie je trestné pokutou a odňatím slobody. Napriek tomu ostáva presadzovanie predpisov problematické na miestnych vtáčích trhoch.

Taxonomická klasifikácia

species Pita pestrá (Pitta brachyura)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Pittidae (pitovité)

Rod Pitta Vieillot, 1816

Druh Pitta brachyura (Linnaeus, 1766)

Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — druh indického subkontinentu; v európskej avikultúre sa bežne nechová

Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, Avibase aj Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Carl Linnaeus v roku 1766 ako Corvus brachyurus (typová lokalita Bengálsko); neskoršie preradený do rodu Pitta. Niektoré taxonomické autority historicky zlučovali Pitta brachyura s Pitta nympha (Fairy Pitta) ako jeden superdruh.

Avibase_ID DE63114FF792FC2D

Často kladené otázky

Ľudový hindi názov Navrang znamená deväťfarebná (nav = deväť, rang = farba). Sfarbenie pitoví skutočne zahŕňa takmer desať výrazných odtieňov — zelená na chrbte, kobaltová modrá chvostová pokrývka, krémovožltohnedý spodok, ohnivo-červené podchvostie, čierne líce a pruh cez oko, biele hrdlo a krémové obočie. Napriek tejto palete farieb je druh v hustom lesnom podraste prekvapivo nenápadný — sfarbenie zanikne v mozaike tieňa a lístia.

Prakticky nie je to možné spoľahlivo určiť pohľadom — pita pestrá je takmer monomorfný druh (obe pohlavia sú sfarbením totožné). Niektoré zdroje naznačujú, že šírka svetlého korunného prúžku sa môže medzi pohlaviami jemne líšiť, no tento znak nie je v teréne spoľahlivo použiteľný. Na rozdiel od väčšiny spevavcov teda sfarbenie neurčí pohlavie.

Hniezdi počas juhozápadného monzúnu (jún–august) — v himalájskych predhorí (Pákistán až Sikkim, do ~1 200 m n. m.), kopcoch strednej a záp. Indie, prípadne W Ghats. Vrchol hniezdenia je v júni v strednej a júli v severnej Indii. Hniezdo je veľká guľovitá stavba s bočným vchodom, na zemi alebo nízko v kríkoch. Znáša 4–5 lesklých bielych vajec s tmavohnedými a kaštanovými škvrnami; inkubujú obaja rodičia (~14–17 dní); mláďatá vyletia po ~15 dňoch.

Na zimu (október–november) sa sťahuje do južnej Indie (Kerala, Tamil Nadu, Andhra Pradesh, Karnataka) a na Srí Lanku, kde zimuje v listnatých a krovinatých lesoch do ~1 700 m n. m. Na jar (apríl–máj) sa vracia na hniezdiska v Himalájach a strednej Indii. Migrácia prebieha v noci.

Je to predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — loví hrabaním v lesnej podstielke. Kľúčová potrava sú dážďovky a slimáky; dôležitý doplnok tvoria chrobáky, mravce, termity, húsenice a pavúky; príležitostne loví aj malé plazy (geckovia, skinkovia) a obojživelníky. Hniezdenie za monzúnu je priamo naviazané na dostupnosť dážďoviek v mokrej pôde.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), no s klesajúcim populačným trendom. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V Indii je chránený zákonom Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV), ktorý zakazuje odchyt, chov a predaj. Hlavnými hrozbami sú strata lesných biotopov (odlesňovanie, urbanizácia) a ilegálny odchyt na predaj v klietkach. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR); v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva.

Pita pestrá má veľmi charakteristický hlas — hlasný dvojslabičný hvizd wheeet-tieu (alebo wieet-pyou), vydávaný intenzívne za úsvitu a súmraku počas hniezdnej sezóny. Hlas nesie ďaleko v tichom lese a je o niekoľko stupňov hlasnejší než väčšina porovnateľne veľkých spevavcov. Samec pri speve zakláňa hlavu a namieri zobák nahor. Príležitostne vydáva trojslabičnú variantu hh-wit-wiyu a tichšie mňavkavé kontaktné hlásky. Druh je v lese skôr počuť než vidieť — naučiť sa jeho hlas je kľúčom k jeho nájdeniu.

V SR a v celej EÚ nie je pita pestrá bežne chovaným druhom. V Indii je odchyt a predaj voľne žijúcich pittí zakázaný zákonom (Wildlife Protection Act 1972). Druh nie je zaradený v CITES, no akýkoľvek import divých jedincov do EÚ podlieha prísnym veterinárnym a dovozným predpisom. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prospievajú — sú stresované a rýchlo hynú. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter — nie je to chovateľský inzerát ani odporúčanie k chovu.

ZDROJ: Wikipedia EN (Indian pitta — taxonómia, popis sfarbenia, hlas wheeet-tieu, hniezdo guľovité, vajcia 4–5 lesklé biele s tmavými škvrnami, hniezdenie jún–august, migrácia na zimu do j. Indie a Srí Lanky

Cudzie názvy

Anglicky: Indian Pitta, Česky: pita devítibarvá, Nemecky: Bengalenpitta, Španielsky: Pita India, Francúzsky: Brève du Bengale, Taliansky: Pitta indiana, Holandsky: Negenkleurige Pitta, Portugalsky: Pita-da-índia, Poľsky: kurtaczek bengalski, Maďarsky: barnasapkás pitta, Rusky: Индийская питта, Japonsky: インドヤイロチョウ, Latinsky: Pitta brachyura (Linnaeus, 1766)

Pita pestrá

Pitta brachyura — malý pozemný skakalec indického lesa s takmer desiatimi farbami — ľudovo Navrang, deváťfarebná; hniezdi za monzúnu a prezradzuje sa hlasným hvizdom wheeet-tieu za úsvitu