Pittidae (pitovité)
Pita modrokrídla má výrazný a ľahko zapamätateľný hlas — jej hlavný hlas je hlasné dvoj-slabičné volanie transkribované ako taew-laew taew-laew (zdroj: Wikipedia EN, Thailand National Parks), vydávané predovšetkým v hniezdnom čase za svitania a pri súmraku, keď samec vyhlasuje teritórium. Volanie je prenikavé a nesie sa ďaleko cez lesný porast — v JV Ázii sa pity počujú oveľa skôr, než ich uvidíte. Okrem tohto základného volania druh vydáva kontaktné hlásky, poplašné volania a tichšie vokalizácie počas kŕmenia na zemi. Na xeno-canto je pre druh zaznamenaných viac ako 111 nahrávok (xeno-canto.org/species/pitta-moluccensis). Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.
Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.
Pita modrokrídla je monogamný druh na hniezdnu sezónu — páry sa formujú po prílete na hniezdiská. Samec zaujíma teritórium a intenzívne vola prenikavé taew-laew taew-laew za svitania; hlas nesie lesným porastom dobre a slúži ako teritoriálny signál. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne po prvom roku života (analógiou s príbuznými pitami; druh-špecifické údaje nie sú spoľahlivo overené). Pohlavný dimorfizmus minimálny — samec a samica sfarbením takmer totožní.
Pár stavia veľké guľovité (sférické) hniezdo zo suchého rastlinného materiálu (vetvičky, korene, trávy, lístie, mach) s bočným vstupným otvorom. Hniezdo umiestňujú na zemi alebo nízko v kríkoch, typicky medzi koreňmi stromov v blízkosti vody (zdroj: Wikipedia EN). Znáška: 4–6 bielych alebo krémových vajec s fialovými škvrnami (zdroj: Wikipedia EN); niektoré pozorovania uvádzajú 3–4 jemne škvrnitých vajec (BESG Singapore). Hniezdna sezóna na Malajskom poloostrove vrcholí máj–júl.
Inkubácia trvá 15–17 dní podľa prevažnej väčšiny zdrojov (Wikipedia EN, Thailand National Parks); Bird Ecology Study Group Singapore z priameho pozorovania uvádza odhad 7–10 dní, čo je výrazne kratší údaj — do celkového porovnania ho zahŕňame s upozornením na neistotu. Obaja rodičia sa striedajú pri sedení na vajciach. V tomto období je hniezdo skryté v hustom podraste alebo medzi koreňmi a pár ho aktívne bráni.
Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne) — tmavohnedé a s jemnými chlpmi (zdroj: BESG). Kŕmia ich obaja rodičia; podľa priameho pozorovania BESG návratová frekvencia kŕmenia na vrchole nikdy nepresahuje 30 minút. Hlavnou potravou mláďat sú dážďovky, slimáky a hmyz — živočíšna bielkovina je nevyhnutná pre rast. Rodičia neskôr aktívne strhávajú strešný kyt hniezda, čím stimulujú mláďatá k vyleteniu.
Juvenilné jedince majú rovnaký základný vzor kresby ako dospelci, no celkovo tlmenejší a menej kontrastný (zdroj: Wikipedia EN). Po vyletení z hniezda robia mláďatá krátke poskoky a lety k nízkym konárom (zdroj: BESG); rodičia ich niekoľko dní dokrmujú. Pred jesennou migráciou rodina migruje spoločne na juh. Presný vek vyletenia z hniezda pre tento druh nie je spoľahlivo overený v dostupných zdrojoch.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch detailne overený — analógiou s príbuznými pitami sa odhaduje na prvý rok života. Najstarší zaznamenaný jedinec pity modrokrídlej bol opätovne odchytený 5,5 roka po krúžkovaní (zdroj: Pittidae data, animaldiversity.org); pitty všeobecne dosahujú maximálne dožitie okolo 5–10 rokov vo voľnej prírode a viac ako 12 rokov v dobre riadenom chove ZOO (Giant pitta v ZOO — referenčné).
| Pita modrokrídla (Pitta moluccensis, Blue-winged Pitta) | Pitta megarhyncha (Mangrove Pitta) | Pita pestrá (Pitta brachyura, Indian Pitta) | Pita maľovaná (Pitta nympha, Fairy Pitta) | Pita tmavohlavá (Pitta sordida, Hooded Pitta) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 18–20,5 cm | 18–20 cm | 17–19 cm | 16–20 cm | 16–19 cm |
| Váha | 74–90 g | presné údaje neoverené | 50–95 g | 65–90 g | 42–85 g |
| Dožitie | max. 5,5 r zaznamenaných (krúžkovanie); orientačne do 8–10 r vo voľnej prírode | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Ochrana | IUCN LC (klesajúci trend); nie je v CITES; národné zákony krajín výskytu chránia | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN VU (zraniteľná); CITES Appendix II | IUCN LC; nie je v CITES |
| Charakteristika | Čierna hlava s pieskovo-okrovým nadočným prúžkom a bočným prúžkom koruny; biela brada s čiernou škvrnou; zelený chrbát; sýto fialovo-modré krovky krídel (diagnostický znak); pieskovo-okrový spodok; červená ventrálna oblasť; monomorfný druh | Takmer identická s modrokrídlou, ale dlhší zobák (nad 38 mm oproti do 32,5 mm), biela brada (nie čierna škvrna) a rovnomernejšia, tmavšia a menej kontrastná koruna — kľúčové rozlišovacie znaky od modrokrídlej | Menší ako modrokrídla; nápadná kombinácia čiernej masky, bieleho hrdla, hnedého vrchu a intenzívne zelenej hrude; modrá v krídlach je azure (nie violet-blue); menej modré krídla než modrokrídla; iný tvar hlavy | Veľmi podobná modrokrídlej, no azure-blue (nie violet-blue) krídlový panel a menej výrazné biele v krídlach; bledší spodok než modrokrídla; výraznejší kontrast kresby hlavy; superdruh s modrokrídlou | Výrazná tmavohnedá až čierna kapucňa pokrývajúca celú hlavu (bez výrazného nadočného prúžku); zelený chrbát; červené brucho; modrá v krídlach prítomná, no celkový vzor hlavy úplne odlišný od modrokrídlej (bez obočia, bez bočného prúžku koruny) |
| Areál | Hniezdi v listnatých lesoch, krovinách a záhradách pevninskej JV Ázie (Mjanmarsko, Thajsko, Indočína, J Čína, sever Malajského polostrova); zimuje na Sumatre a Borneu; výrazne sťahovavý, nočná migrácia | Viazaná na mangrovy JV Ázie (juh Mjanmarska, Thajsko, Malajzia, Sumatra, Borneo); stála, nesťahovavá alebo len lokálne pohyblivá; superdruh s modrokrídlou | Hniezdi v listnatých lesoch Indie a nepálu (Himaláje), zimuje na juhu Indie a Srí Lanke; superdruh s modrokrídlou; areál sa neprekrýva | Hniezdi v listnatých lesoch Číny, Japonska a Kórey; zimuje na Borneu a Sundsých ostrovoch; ohrozená stratou lesných biotopov a odchytom; zaradená CITES II | Rozsiahly areál: Himaláje cez JV Áziu, Filipíny, Indonéziu po Melanéziu; viacero poddruhov; čiastočne sťahovavá, čiastočne stála; sporadicky sa vyskytuje v podobnom biotope ako modrokrídla |
Fialovo-modré krídla — diagnostický znak — kľúčovým poľným znakom pity modrokrídlej sú sýto fialovo-modré krovky krídel (median a greater coverts) vytvárajúce nápadný modrý panel na krídle, viditeľný ako pri sedení, tak pri lete. Práve tento znak ju odlišuje od mnohých príbuzných pít s menej intenzívnou modrou farbou a dal druhu slovenský aj anglický názov.
Monomorfný druh — bez dimorfizmu pohlaví — na rozdiel od mnohých farebných spevavcov sú samec a samica pity modrokrídlej sfarbením prakticky totožní — ide o monomorfný druh. V teréne ich teda nemožno spoľahlivo odlíšiť sfarbením; pohlavie určujú primárne správaním (spev, stavba hniezda) alebo biometrickými meraniami v ruke.
Superdruh a zámenné druhy — pita modrokrídla tvorí superdruh so štyrmi blízko príbuznými druhmi: pitou pestrou (Pitta brachyura, India), pitou maľovanou (Pitta nympha, Čína/Japonsko, IUCN VU), pitou mangrovovou (Pitta megarhyncha, mangrovy JV Ázie) a pita tmavohlavá (Pitta sordida). Najkritickejší je rozhovor od mangrovovej — tú spoznáte podľa dlhšieho zobáka (>38 mm oproti <32,5 mm), bielej brady a menej kontrastného bočného prúžku koruny.
Leap-frog migrácia cez Singapur — populácie z Mjanmarska a Thajska migrujú každoročne v noci na juh cez Malajský polostrov, zastávajú v záhradách a parkoch Singapuru a pokračujú cez ostrovy Riau na Sumatru a Borneo. Singapúrski ornitológovia zaznamenali hniezdenie na Pulau Ubin od roku 2016 — niektoré jedince zostávajú celoročne. Migrácia je prevažne nočná a prebieha v malých skupinkách.
Prehrabávanie a kladivková technika — pita modrokrídla loví výhradne na zemskom povrchu: rýchlymi pohybmi hrábi listovú podstielku a odhaľuje dážďovky a hmyz skryté v pôde. Tvrdé ulity slimákov rozbíja úderom o pevný kameň alebo koreň (anvil behaviour) — táto technika je charakteristická pre celý rod Pitta a je jedným z dôvodov, prečo druh vyhľadáva blízkosť kameňov alebo vyčnievajúcich koreňov.
Guľovité hniezdo na zemi — hniezdo pity modrokrídlej je veľká sférická stavba so vstupným bočným otvorom, umiestnená priamo na zemi alebo nízko v kríkoch medzi koreňmi stromov, typicky v blízkosti vody. Tvar hniezda (uzavretá guľa s vchodom z boku) je charakteristický pre celú čeľaď Pittidae a odlišuje ich hniezda od misovitých hniezd väčšiny spevavcov.
Hlas — spoľahlivý terénny identifikátor — prenikavé taew-laew taew-laew (alebo lokálne prepisy wiet-wiet, tew-lew) sa nesie lesným porastom oveľa ďalej než sa dá zahliadnuť samotný vták. V Thajsku a Malajzii skúsení ornitológovia druh najskôr určia hlasovo — farebná pita sedí skryto pri zemi a pred svitaním a pri súmraku jej volanie prezrádza polohu. Xeno-canto eviduje viac ako 111 nahrávok druhu.
Zraniteľnosť nočnej migrácie — ako nočný migrant je pita modrokrídla ohrozená kolíziami s budovami, vežami a elektrickým vedením. V Singapure a Mjanmarsku bolo zaznamenaných množstvo jedincov nájdených pod svetelnými objektmi po migrácii. Umelé svetelné znečistenie (light pollution) dezorientuje migrujúce jedince a je rastúcou hrozbou pre celý komplex nočných migrantov v regióne.
Ide o najdôležitejšie určovacie rozlíšenie v oblasti výskytu oboch druhov. Pita modrokrídla má kratší zobák (menej ako 32,5 mm) a čiernu bradu (malá čierna škvrna pod bielou bradou). Bočný prúžok koruny (lateral coronal band) je výraznejší a kontrastnejší s okolitou kresbou hlavy. Pita mangrovová (Pitta megarhyncha) má dlhší zobák (viac ako 38 mm), bielu bradu (bez čiernej škvrny) a menej kontrastnú, tmavšiu a rovnomernejšiu korunu. Rozdiel v zobáku je najspoľahlivejším znakom v ruke, no je dobre viditeľný aj cez ďalekohľad pri priamom porovnaní. Hlas sa tiež líši. (Zdroj: Oriental Bird Club)
Áno — pita modrokrídla je výrazne sťahovavý druh. Hniezdi v pevninskej JV Ázii (JV Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodža, juh Číny — Yunnan, sever Malajského polostrova) a každoročne migruje na juh na zimoviská — Sumatru, Borneo a priľahlé Sundské ostrovy. Migrácia prebieha prevažne v noci a v malých skupinkách; jedince zastavujú počas dňa v záhradách, parkoch a krovinách. Trasa leap-frog migrácie vedie cez Singapur a Riau Islands. (Zdroj: Wikipedia EN, Avibase, NUS LKCNHM)
Pita modrokrídla je pozemný lovec — loví výhradne na zemskom povrchu hrabaním v lesnom opade a vlhkej pôde. Hlavnou potravou sú dážďovky a iné zemné červy (primárna bielkovinová zložka), slimáky (tvrdé ulity rozbíja o kamene — anvil behaviour), hmyz a larvy (chrobáky, cvrčky, termity) a pavúky a iné bezstavovce. Pri odchove mláďat je podiel živočíšnej potravy ešte vyšší. Semená a rastlinná potrava tvoria zanedbateľnú časť jedálnička.
Hlavné volanie je hlasné, prenikavé taew-laew taew-laew — prepisuje sa tiež ako wiet-wiet alebo tew-lew. Volanie nesie lesným porastom stovky metrov a je najspoľahlivejším terénnym identifikátorom — vták sedí skryto pri zemi, ale hlas ho prezrádza. Druh najhlasnejšie vola pred svitaním a pri súmraku v hniezdnej sezóne (apríl–august). V Thajsku (Doi Inthanon, Kaeng Krachan), Malajzii a Singapure sú najlepšie podmienky na pozorovanie a počúvanie. Nahrávky dostupné na xeno-canto (viac ako 111 nahrávok).
Hniezdo pity modrokrídlej je veľká guľovitá (sférická) stavba z vetvičiek, koreňov, trávy, lístia a machu so vstupným bočným otvorom — táto uzavretá guľa s bočným vstupom je typická pre celú čeľaď Pittidae. Umiestňuje sa priamo na zemi alebo nízko v kríkoch, typicky medzi koreňmi stromov alebo v nízkom podraste v blízkosti vody. Znáška: 4–6 bielych alebo krémových vajec s fialovými škvrnami; obaja rodičia sa striedajú pri inkubácii (15–17 dní podľa väčšiny zdrojov). (Zdroj: Wikipedia EN, BESG)
IUCN hodnotí pitu modrokrídlu ako najmenej ohrozenú (LC), no s klesajúcim populačným trendom. Hlavnými hrozbami sú odlesňovanie v hniezdnom areáli pevninskej JV Ázie (strata biotopov) a odchyt na obchod s klietkovými vtákmi. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES (CITES II zahŕňa len Pitta guajana a Pitta nympha; CITES I zahŕňa Pitta gurneyi a Pitta kochi). Národné zákony v Thajsku, Mjanmarsku a ďalších krajinách výskytu však chránia vtáctvo pred odchytom. Zákon 543/2002 Z. z. SR sa naňho priamo nevzťahuje (nie je európsky druh). (Zdroj: IUCN, CITES Appendices 2021)
Najlepšie lokality sú: Thajsko (Kaeng Krachan NP, Doi Inthanon NP, Khao Yai — v hniezdnej sezóne apríl–august); Malajzia (Fraser's Hill, Taman Negara — celoročne alebo pri ťahu); Singapur (Bukit Timah, Pasir Ris Park, Pulau Ubin — pri ťahu september–október a apríl–máj; od 2016 aj malá hniezdna populácia na Pulau Ubin). Najlepší čas je za svitania, keď samce hlasno volajú. Druh sedí skryto pri zemi, preto je väčšina spoľahlivých pozorovaní vďaka hlasovej identifikácii a následnému trpezlivému čakaniu. eBird (blwpit1) ponúka aktuálne mapy výskytu a hlásenia.