Pita mangrovová (Pitta megarhyncha)

Pittidae (pitovité)

Pita mangrovová

Pitta megarhyncha — pozemný špecialista mangrovových lesov s masívnym zobákom na lúpanie krabov — takmer ohrozený pre rýchlu stratu mangrovových biotopov v JV Ázii

IUCN: NT (Near Threatened, 2016) | Near Threatened (takmer ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2016). Druh je zaradený do NT pretože mangrovové lesy — jeho jediný biotop — sú globálnym tempom rastu akvakultúry, ťažby dreva a klimatickej zmeny rýchlo ničené a fragmentované. Populačný trend je klesajúci. Pokles zatiaľ nenapĺňa kritériá pre kategóriu Vulnerable (VU), no pri pokračovaní súčasného tempa ničenia mangrových lesov v JV Ázii bude druh pravdepodobne preradený do VU v budúcom hodnotení. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR); v rámci EÚ platia všeobecne pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva.
Dĺžka18–21 cm
Hmotnosť92–120 g
Dožitieasi do 9 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNNT (takmer ohrozený, klesajúci trend)
RozšírenieJ Bangladéš, Mjanmarsko, Malajský polostrov, Sumatra, Borneo (mangrovové pobrežia)
BiotopVýhradne mangrovové lesy a nipa palmové porasty; 0–100 m n. m.
StravaKraby, lastúrniky, kôrovce; doplnkovo hmyz a larvy
Hniezdenie4–5 vajec; inkubácia asi 14–15 dní; apríl–august
MigráciaNesťahovavý — celoročne rezidentný v mangrovoch
HlasOpakovaný dvojslabičný tón wieuw-wieuw

Výživa

  • Kraby, krevety a ďalšie kôrovce — kľúčová potrava, lovená priamo z bahna mangrovníkov; masívny zobák umožňuje lúpanie tvrdých schránok
  • Lastúrniky a mäkkýše — dôležitá živočíšna zložka, zbieraná z bahna pri odlive; silný zobák je nevyhnutný na otváranie schránok
  • Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, termity, larvy; loví ich v bahne, koreňovom systéme mangrovov a opadanom lístí
  • Dážďovky a iní pôdni bezstavovce — doplnková potrava z bahnitej mangrovovej pôdy
Tip od odborníka Pita mangrovová je v prírode špecializovaný pozemný lovec tvrdých bezstavovcov — jej extrémne silný a dlhý zobák je priamou evolučnou adaptáciou na lúpanie krabov, kreviet a lastúrnikov z bahnitého dna mangrovníkov. Doplnkovú zložku tvoria hmyz, larvy a dážďovky. Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúceho rezidentného vtáka mangrovových ekosystémov tropickej Ázie. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter. V prípade dočasnej záchrannej starostlivosti o zraneného jedinca je základom živý hmyz (cvrčky, múčni červy, vojačky) a mäkké mäkkýše; nie semená. Presné kŕmne normy v zajatí nie sú overené — vždy kontaktovať aviárneho veterinára.

Hlasový prejav

Pita mangrovová patrí medzi aktívne vokalizujúce druhy počas hniezdnej sezóny — jej hlas je charakteristický a druhu-špecifický. Hlavným volaním je opakovaný dvojslabičný tón wieuw-wieuw (niekedy transkribovaný aj ako oieuw-oieuw alebo wheew-wheew), ktorý rezonuje cez husté mangrovové porasty a nesie sa ďalej cez priesvitné přílivoké kanály. Na rozdiel od pitoví modrokrídlej (Pitta moluccensis) je volanie pitoví mangrovovej mierne „rozmazanejšie" a menej ostré. Druh je pri hniezdení hlasný, počas ostatných mesiacov podstatne tichší a skrytejší. V literatúre sa uvádza, že je hlasná aj počas sedenia na vajciach — takmer jediný čas, kedy sa dá spoľahlivo lokalizovať v hustej vegetácii. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto pod kľúčovým slovom Pitta megarhyncha.

Typické zvuky

  • Opakovaný dvojslabičný tón wieuw-wieuw (alebo oieuw-oieuw) — hlavné a najcharakteristickejšie volanie; opakuje sa viackrát za sebou; rezonuje cez husté mangrovové porasty; vydávané predovšetkým počas hniezdnej sezóny (apríl–august) (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com, roundglasssustain.com)
  • Hlasné volanie počas inkubácie a sedenia na hniezde — druh je pozoruhodne hlasný aj pri hniezdení, čo je neobvyklé a uľahčuje lokalizáciu hniezda (zdroj: thainationalparks.com, Wikipedia EN)
  • Tlmené kontaktné hlásky — jemnejšie tóny vydávané pri pohybe po mangrovovom dne; menej nápadné než hlavné volanie (zdroj: indianbirds.thedynamicnature.com)
  • Poplašné volania — pri vyrušení vydáva ostrejšie hlásky a rýchlo ustupuje do hustej vegetácie; podobne ako iné pittí je plachý a rýchlo sa ukryje

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec háji teritórium opakovaným hlasným volaním wieuw-wieuw; aktívna vokalizácia pred hniezdnou sezónou v mangrovových lesoch
Hniezdna sezóna (apríl–august): apríl–jún v JV Ázii, apríl–august na indickom subkontinente; kupovité hniezdo s bočným vchodom v koreňovom systéme mangrovov alebo nipa palmách (zdroj: indianbirds.thedynamicnature.com)
Odchov mláďat — 4–5 vajec, inkubácia asi 14–15 dní, obaja rodičia; kŕmenie mláďat kravcami, lastúrnikmi a hmyzom (zdroj: indianbirds.thedynamicnature.com, Wikipedia EN)
Mimo hniezdnej sezóny — druh zostáva celoročne v mangrovových lesoch (nesťahovavý); znižuje vokalizáciu; druh je viac skrytý a tichší
Celoročne rezidentný, nesťahovavý druh — zostáva v mangrovových lesoch po celý rok; biotopový špecialista viazaný výhradne na mangrovové ekosystémy

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Výhradne mangrovové lesy a nipa palmové porasty na prílivových brehoch tropickej Ázie; 0–100 m n. m.; vyhýba sa vnútrozemiu a nemangrovovým biotopom
Pita mangrovová je absolútny biotopový špecialista — prakticky sa nevyskytuje mimo mangrovových lesov a nipa palmových porastov pozdĺž prílivových riek a pobrežia. Preferuje zrelé husté mangrovové lesy s rozvinutým koreňovým systémom vzdušných koreňov (pneumatofory), kde skaká po bahnitom dne počas odlivu. Oproti príbuznej pite modrokrídlej (Pitta moluccensis), ktorá obýva aj vnútrozemské lesy, je viazanosť pitoví mangrovovej na mangrovový biotop absolútna — to je jej najzraniteľnejší aspekt z pohľadu ochrany. (Zdroj: Wikipedia EN, indianbirds.thedynamicnature.com, singaporebirds.com.)
Sociálne správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej väčšinou jednotlivci; netvorí kŕdle
Počas hniezdenia žijú teritoriálne monogamné páry — samec intenzívne volá a háji teritórium. Mimo hniezdenia sa druh pohybuje prevažne jednotlivo a je plachý a skrytý v husté mangrovovej vegetácii. Nepozorovaný v kŕdľoch ani skupinách.
Podnebie a klimatické nároky
Tropické vlhké podnebie; prílivové prostredie s slanou a brakickou vodou; celoročne teplé a vlhké podmienky mangrovových lesov
Pita mangrovová je prispôsobená na tropické a subtropické vlhké podnebie pobrežnej Ázie — teplé celoročné podmienky s vysokou vzdušnou vlhkosťou a pravidelným prílivom. Mangrovové lesy, v ktorých žije, sú pravidelne zaplavované brakickou vodou pri prílivoch. Druh toleruje aj brakické prostredie, ale pitná voda musí byť sladká. Nevyhľadáva ani horské ani vysoko suché prostredie.
Hniezdo a hniezdny typ
Kupovitá stavba s bočným vchodom z vetvičiek, suchých listov, trávy a kokosových vlákien; v koreňovom systéme mangrovov alebo nipa palmách; znáška 4–5 vajec
Hniezdo pitoví mangrovovej je kupovitá alebo guľovitá stavba s bočným vchodom, vyrobená z vetvičiek, suchých listov, trávy a kokosových vlákien; zvnútra vystlaná jemnejším materiálom. Umiestňuje sa v koreňovom systéme mangrovov, nipa palmách alebo nízko nad bahnistým povrchom. Znáška: 4–5 bledých vajec s fialovastým nádychom, červeno-hnedými a fialovo-šedými škvrnami (rozmery orientačne 26 x 22 mm); inkubujú obaja rodičia, trvanie asi 14–15 dní. Hniezdenie prebieha apríl–august (podľa geografickej polohy). (Zdroj: indianbirds.thedynamicnature.com, Wikipedia EN.)
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva plytké sladkovodné zdroje v mangrovoch — riečne toky, sladkovodné kaluže pri prílivových kanáloch
Pita mangrovová ako pobrežný druh žijúci v brakickom prostredí vyhľadáva na kúpanie a pitie sladkovodné toky a kaluže v mangrovovom komplexe. Čistota peria je dôležitá pre pohyb v hustej mangrovovej vegetácii.
Denná aktivita a sezónny rytmus
Denný vták; najaktívnejší za úsvitu a súmraku; rezidentný (nesťahovavý) — bez sezónnej migrácie
Pita mangrovová je denný vták s výraznou aktivitou a vokalizáciou za úsvitu a súmraku — vtedy je počuť opakované wieuw-wieuw. Počas horúcich poldenných hodín je tichšia a skrytejšia v hustej vegetácii. Na rozdiel od pitoví pestrée (Pitta brachyura) je nesťahovavý rezidentný druh — zostáva v mangrovových lesoch celoročne bez sezónnej migrácie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Marec–apríl (pred hlavnou hniezdnou sezónou)

Samec háji teritórium opakovaným hlasným dvojslabičným volaním wieuw-wieuw vydávaným z nízkych bidiel v mangrovoch alebo zo zemského povrchu. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje nie sú overené). Pár je monogamný v hniezdnej sezóne.

Hniezdo a znáška
Hniezdenie apríl–august (JV Ázia: apríl–jún; India: apríl–august); znáška 4–5 vajec

Obaja rodičia spoločne stavajú kupovitú hniezdo (domčekovú stavbu) z vetvičiek, suchých listov, trávy a kokosových vlákien s bočným vchodom — v koreňovom systéme mangrovov alebo nipa palmách. Samica znáša 4–5 bledých vajec s červeno-hnedými a fialovo-šedými škvrnami (orientačné rozmery 26 x 22 mm). (Zdroj: indianbirds.thedynamicnature.com, Wikipedia EN.)

Inkubácia
Asi 14–15 dní; inkubujú obaja rodičia (zdroj: indianbirds.thedynamicnature.com, Wikipedia EN)

Inkubácia trvá asi 14–15 dní a vykonávajú ju obaja rodičia striedavo. Pozoruhodné je, že druh volá aj počas inkubácie — je jednou z mála pití, pri ktorých to ornitológovia zaznamenali; to uľahčuje lokalizáciu hniezda v hustej vegetácii. Hniezdo je citlivo umiestnené v koreňovom systéme mangrovov, kde je ohrozené prílivovými výkyvmi a pozemnými predátormi.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; kraby, lastúrniky a hmyz sú kľúčové (zdroj: indianbirds.thedynamicnature.com)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne) — holé a slepé. Kŕmia ich obaja rodičia. Hlavnou potravou mláďat sú kraby, lastúrniky, hmyz a larvy — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. Rodičia loví priamo z bahnitého dna mangrovníkov.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá vyletia pravdepodobne po 14–16 dňoch (presné dáta nie sú overené; analógiou s príbuznými pittami)

Juvenilné jedince sú celkovo bledšie a tlmenejšie než dospelé; nemajú tak intenzívne sýte farby a modro-zelená krídelná škvrna je menej výrazná. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú. Juvenily sú rovnako takmer monomorfné.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku; maximálne dožitie asi do 9 rokov (zdroj: oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie je asi 9 rokov (zdroj: oiseaux.net; presné dáta neoverené). Dĺžka života závisí od dostupnosti mangrovových biotopov, predácie a hrozieb z ľudskej strany.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pita mangrovová 18–21 cm Pita modrokrídla 18–20 cm Pita pestrá 17–19 cm Pita maľovaná 16–19,5 cm Pita tmavohlavá 16–19 cm
Pita mangrovová (Pitta megarhyncha, Mangrove Pitta) Pita modrokrídla (Pitta moluccensis, Blue-winged Pitta) Pita pestrá (Pitta brachyura, Indian Pitta) Pita maľovaná (Pitta nympha, Fairy Pitta) Pita tmavohlavá (Pitta sordida, Hooded Pitta)
Dĺžka18–21 cm18–20 cm17–19 cm16–19,5 cm16–19 cm
Váha92–120 g50–150 g (poddruhovo)47–66 g40–91 g42–70 g
Dožitieasi do 9 r (orientačne, zdroj: oiseaux.net; presné údaje neoverené)presné údaje neoverenédo asi 8 r vo voľnej prírode (orientačne, zdroj: oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN NT (takmer ohrozený, klesajúci trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC (klesajúci trend); nie je v CITES; India WPA 1972 Sched. IVIUCN VU (zraniteľná, klesajúci trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
CharakteristikaČierna hlava s okrovo-hnedým temenným klobúkom, biele hrdlo, zelený chrbát, veľká modro-zelená lesklá krídelná škvrna, okrový spodok, ohnivo-červený podchvost; monomorfná; kľúčový diagnostický znak: výrazne silnejší a dlhší zobák než u pitoví modrokrídlejČierna hlava s krémovým obočím (superciliom), biela brada, zelený chrbát, výrazne fialovo-modré krídlové škvrny, žlto-hnedý spodok s červeným podchvostím; menší a ľahší zobák než u pitoví mangrovovej — kľúčový rozlišovací znakZelený chrbát, kobaltová chvostová pokrývka, čierny pruh cez oko s krémovým obočím, žlto-hnedý spodok s ohnivo-červeným podchvostím a bielym hrdlom; monomorfná; malá biela škvrna pod okom; najmenší a najľahší spomedzi superdruhu brachyuraAzúrovo-modré krídlové škvrny, kontrastná kresba hlavy, bledší spodok; najsevernejší hniezdny druh pitoví — jediný hniezdajúci vo vých. ÁziiVýrazná čierna hlava s kaštanovým temenným klobúkom — diagnostický znak; zelené telo a krídla; biela škvrna na krídle viditeľná v lete; spodok zelený s červeným podchvostím; žiadne výrazné obočie (supercilium)
AreálMangrovové lesy od J Bangladéša a Mjanmarska cez Malajský polostrov po Sumatru a Borneo; nesťahovavý rezident; pozemný skakalec bahnitého dna mangrových lesov; loví kraby, lastúrniky a hmyz; hlas opakovane wieuw-wieuwObýva aj vnútrozemské listnaté lesy, sady a záhrady (nielen mangrovy); sťahovavá v severnej časti areálu; hlas ostrejší a jasnejší než u pitoví mangrovovej; rozšírená od Mjanmarska po Filipíny a Veľké SundyHniezdi v Himalájach a kopcoch strednej/záp. Indie (jún–aug., monzún); zimuje v j. Indii a Srí Lanke; listnaté lesy a krovinaté porasty (nie mangrovy); hlasný hvizd wheeet-tieu za úsvitu/súmrakuHniezdi v Japonsku, Kórei, Taiwane a v. Číne; zimuje v j. a jv. Ázii; ohrozená stratou biotopu a odchytomRozsiahly areál od s. Indie cez JV Áziu po Filipíny; čiastočne sťahovavá; obýva aj záhrady a mestské parky; najrozšírenejší druh pitoví

Zaujímavosti

1

Zobák ako kľúč — megarhyncha = veľký zobák — druhové meno pochádza z gréčtiny (mega = veľký, rhyncha = zobák). Masívny, silný a dlhý zobák pitoví mangrovovej je priamou evolučnou adaptáciou na lúpanie tvrdých krabích schránok a lastúrnikov z bahna mangrovníkov — to isté prostredie, v ktorom žijú vtáky iných skupín (napr. rybáričky, kol-buby), vyžaduje celkom odlišnú formu nástrojov na lov potravy, aká je pri iných pittách.

2

Absolútny biotopový špecialista — pita mangrovová je jednou z mála pití, ktoré sú takmer výlučne viazané na jediný typ biotopu. Na rozdiel od príbuznej pitoví modrokrídlej (Pitta moluccensis), ktorá obýva aj listnaté vnútrozemské lesy a záhrady, pita mangrovová opúšťa mangrovy len výnimočne — ak vôbec. Táto specializácia ju robí mimoriadne zraniteľnou voči strate a degradácii mangrovových ekosystémov.

3

Spieva aj pri sedení na hniezde — väčšina vtákov pri inkubácii stíchne, aby neupozornila predátorov. Pita mangrovová je pozoruhodnou výnimkou — bola zaznamenaná ako hlasná aj počas broodovania. Ornitológovia využívajú práve toto volanie na lokalizáciu hniezd v hustej mangrovovej vegetácii; paradoxne to možno svedčí o vysokej hustote predátorov, kde tiché sedenie nestačí na zastrašenie konkurentov.

4

Kto je vlastne bližší príbuzný? — historicky bola pita mangrovová zaraďovaná ako poddruh pitoví modrokrídlej (Pitta moluccensis megarhyncha). Moderná taxonómia (IOC, BirdLife, Clements) ju uznáva ako plnohodnotný samostatný druh na základe morfologických rozdielov (veľkosť zobáka, sfarbenie koruny, hlasový prejav) a ekologickej separácie (mangrovy vs. listnaté lesy). V niektorých oblastiach sa areály oboch druhov prekrývajú a vtáky sa nezmiešavajú — čo je silný argument pre druhovú odlišnosť.

5

Sundarbany — najväčší mangrovový les sveta — v Indii je pita mangrovová zistená predovšetkým v Sundarbans (delta Gangy, Záp. Bengálsko), čo je najväčší nepretržitý mangrovový les na svete a lokalita svetového dedičstva UNESCO. Prvý vedecky zdokumentovaný výskyt z indickej pevniny bol publikovaný v roku 2007 z Bhitarkanika NP (Urísa) — predtým bol druh v Indii považovaný za vzácneho hosťa.

6

Mangrovové lesy — najrýchlejšie miznúci ekosystém — mangrovové lesy celosvetovo ubúdajú tempom 1–2 % ročne (FAO) — rýchlejšie než tropické dažďové lesy. V delte Mekongu (Vietnam), deltách Bangladéša a pobrežiach Sumatry sa za posledných 50 rokov stratila viac ako polovica pôvodnej plochy mangrových lesov. Pre pitoví mangrovovú to znamená priamu stratu biotopu bez možnosti náhrady — druh nemá kam ustúpiť.

7

Identifikačná záhada — pita modrokrídla vs. pita mangrovová — oba druhy sú v teréne ľahko zameniteľné; spoľahlivé rozlíšenie v prírode vyžaduje skúsenosť. Kľúče: (1) zobák — pita mangrovová má výrazne hrubší a dlhší zobák; (2) temeno — u pitoví mangrovovej je menej kontrastné, viac jednotvárne okrovo-hnedé; (3) hlas — volanie pitoví mangrovovej je „rozmazanejšie" a menej ostré; (4) biotop — ak je vták priamo v mangrovovom lese, skôr ide o pitoví mangrovovú; ak vo vnútrozemskom lese, skôr o modrokrídlu.

8

Rezidentný druh v Singapure — pita mangrovová je v Singapure pomerne pravidelne zaznamenaná v mangrovových lokalitách Pulau Ubin, Pulau Tekong a Sungei Buloh — aj napriek tomu, že Singapur je malý ostrovný štát s intenzívnou urbanizáciou. Tieto záznamy dokumentujú odolnosť druhu v prežitých mangrovových fragmentoch, no zároveň ukazujú, aký malý a zraniteľný je každý takýto fragment.

Taxonomická klasifikácia

species Pita mangrovová (Pitta megarhyncha)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pittidae (pitovité)
Rod Pitta Vieillot, 1816
Druh Pitta megarhyncha Schlegel, 1863
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — druh tropickej pobrežnej Ázie (Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia, Singapur, Indonézia, okrajovo India); v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, Avibase aj Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Hermann Schlegel ho opísal v roku 1863; druhové meno megarhyncha pochádza z gréčtiny (mega = veľký, rhyncha = zobák), čo priamo odkazuje na jeho najnápadnejší rozlišovací znak. Niektoré staršie taxonomické autority (napr. Howard a Moore, 2. vydanie) zaraďovali druh ako poddruh pitoví modrokrídlej (Pitta moluccensis megarhyncha), no súčasné systémy (IOC, Clements, BirdLife) ho uznávajú ako samostatný druh.
Avibase_ID B882013B94357E16

? Často kladené otázky

Oba druhy sú si veľmi podobné — kľúčové rozlišovacie znaky sú: (1) Zobák — pita mangrovová má výrazne hrubší a dlhší zobák (od toho pochádza aj latinské meno megarhyncha = veľký zobák); (2) Temeno — u pitoví mangrovovej je menej kontrastné, viac jednotvárne okrovo-hnedé bez výrazného stredného prúžku; (3) Hlas — volanie pitoví mangrovovej je wieuw-wieuw, mierne rozmazanejšie a menej ostré ako u modrokrídlej; (4) Biotop — pita mangrovová je takmer výlučne v mangrovových lesoch, kým modrokrídla obýva aj vnútrozemské listnaté a krovinaté lesy, sady a záhrady.

Areál siaha od južného Bangladéša (Sundarbany) pozdĺž pobrežia Mjanmarska, Malajského polostrova (Thajsko, Malajzia, Singapur) po Sumatru, ostrov Bangka a súostrovie Riau (Indonézia). V Indii je rozšírenie obmedzené na pobrežné mangrové lokality — Sundarbany (Záp. Bengálsko), Bhitarkanika NP (Urísa) a niektoré ďalšie pobrežné lokality Ándhrapradéša. Druh je nesťahovavý — zostáva v mangrovových lesoch celoročne.

Pita mangrovová je špecializovaný lovec tvrdých bezstavovcov — hlavnú zložku potravy tvoria kraby, krevety a lastúrniky lovené priamo z bahnitého dna mangrovníkov počas odlivu. Dôležitý doplnok tvoria hmyz a larvy (chrobáky, mravce, termity). Veľký a silný zobák je priamou evolučnou adaptáciou na lúpanie tvrdých krabích a lastúrnich schránok — rovnakú funkciu, akú plní zobák vtákov živiacich sa mäkkýšmi na morskom brehu. Pohybuje sa poskakovaním po bahnitom dne mangrovníkov a hrabá medzi koreňmi.

Hniezdna sezóna je apríl–august — apríl–jún v JV Ázii, apríl–august na indickom subkontinente. Hniezdo je kupovitá stavba s bočným vchodom z vetvičiek, suchých listov, trávy a kokosových vlákien, umiestnená v koreňovom systéme mangrovov alebo nipa palmách. Znáša 4–5 bledých vajec s červeno-hnedými škvrnami; inkubujú obaja rodičia asi 14–15 dní. Druh je pozoruhodný tým, že volá aj počas sedenia na vajciach, čo uľahčuje lokalizáciu hniezda.

Druh je IUCN hodnotený ako takmer ohrozený (NT) predovšetkým pre rýchlu a trvalú stratu mangrovových lesov v celom areáli. Mangrovové lesy sú celosvetovo jedným z najrýchlejšie miznúcich biotopov — ničia sa pre budovanie krevetových a rybných fariem (akvakultúra), ťažbu dreva na drevené uhlie a stavbu, rozvoj pobrežného turizmu a urbanizáciu. Keďže pita mangrovová je absolútnym biotopovým špecialistom (prakticky neopúšťa mangrovy), každá strata tohto biotopu sa priamo premieta do úbytku populácie. K hrozbám prispieva aj klimatická zmena a vzostup hladiny morí.

Na rozdiel od mnohých príbuzných pití je pita mangrovová nesťahovavý rezidentný druh — zostáva vo svojich mangrovových lesoch celoročne bez sezónnej migrácie. Pohybuje sa v rámci mangrového komplexu podľa prílivového cyklu (pri odlive loví na odhalenej bahnistej ploche, pri prílive sa sťahuje do vyšších polôh mangrovov). Táto stálosť je jedným z dôvodov, prečo je druh taký zraniteľný voči deštrukcii biotopu — nemá náhradné zimoviská ani alternatívne biotopy.

V SR a v celej EÚ nie je pita mangrovová bežne chovaným druhom. Druh nie je zaradený v CITES, no v krajinách pôvodného výskytu (Malajzia, Indonézia, Bangladéš, India) platia národné ochranné predpisy zakazujúce odchyt a predaj voľne žijúcich vtákov. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prospievajú — sú stresované, nespievajú a rýchlo hynú. Okrem toho je pita mangrovová biotopový špecialista, ktorý potrebuje špecifické podmienky mangrovových lesov, ktoré v zajatí nie je možné napodobniť. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter — nie je to chovateľský inzerát ani odporúčanie k chovu.

Hlavným volaním pitoví mangrovovej je opakovaný dvojslabičný tón wieuw-wieuw (alebo oieuw-oieuw, wheew-wheew), vydávaný viackrát za sebou. Na rozdiel od pitoví modrokrídlej je toto volanie mierne rozmazanejšie a menej ostré — čo je jemný, no skúsenými pozorovateľmi identifikovateľný rozdiel. Druh je pozoruhodne hlasný aj počas sedenia na vajciach — čo je medzi pittami neobvyklé. Mimo hniezdnej sezóny je oveľa tichší a skrytejší. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto pod kľúčovým slovom Pitta megarhyncha.

ZDROJ: Wikipedia EN (Mangrove pitta — Pitta megarhyncha, Schlegel 1863, dĺžka 18–21 cm, čierna hlava s okrovým temenným klobúkom, silnejší zobák než u Pitta moluccensis, hlas wieuw-wieuw, výhradný biotop man

 Video — Pita mangrovová

Pita mangrovová (Pitta megarhyncha) — hlas a správanie v prírode

Pita mangrovová (Pitta megarhyncha) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Mangrove Pitta, Česky:   pita pobřežní, Nemecky:   Mangrovepitta, Španielsky:   Pita de Manglar, Francúzsky:   Brève des palétuviers, Taliansky:   Pitta delle mangrovie, Holandsky:   Mangrovepitta, Portugalsky:   pita-dos-mangais, Poľsky:   kurtaczek namorzynowy, Maďarsky:   mangrovepitta, Rusky:   Мангровая питта, Japonsky:   マングローブヤイロチョウ, Latinsky:   Pitta megarhyncha Schlegel, 1863