Pita mangrovová

Oba druhy sú si veľmi podobné — kľúčové rozlišovacie znaky sú: (1) Zobák — pita mangrovová má výrazne hrubší a dlhší zobák (od toho pochádza aj latinské meno megarhyncha = veľký zobák); (2) Temeno — u pitoví mangrovovej je menej kontrastné, viac jednotvárne okrovo-hnedé bez výrazného stredného prúžku; (3) Hlas — volanie pitoví mangrovovej je wieuw-wieuw, mierne rozmazanejšie a menej ostré ako u modrokrídlej; (4) Biotop — pita mangrovová je takmer výlučne v mangrovových lesoch, kým modrokrídla obýva aj vnútrozemské listnaté a krovinaté lesy, sady a záhrady.

Areál siaha od južného Bangladéša (Sundarbany) pozdĺž pobrežia Mjanmarska, Malajského polostrova (Thajsko, Malajzia, Singapur) po Sumatru, ostrov Bangka a súostrovie Riau (Indonézia). V Indii je rozšírenie obmedzené na pobrežné mangrové lokality — Sundarbany (Záp. Bengálsko), Bhitarkanika NP (Urísa) a niektoré ďalšie pobrežné lokality Ándhrapradéša. Druh je nesťahovavý — zostáva v mangrovových lesoch celoročne.

Pita mangrovová je špecializovaný lovec tvrdých bezstavovcov — hlavnú zložku potravy tvoria kraby, krevety a lastúrniky lovené priamo z bahnitého dna mangrovníkov počas odlivu. Dôležitý doplnok tvoria hmyz a larvy (chrobáky, mravce, termity). Veľký a silný zobák je priamou evolučnou adaptáciou na lúpanie tvrdých krabích a lastúrnich schránok — rovnakú funkciu, akú plní zobák vtákov živiacich sa mäkkýšmi na morskom brehu. Pohybuje sa poskakovaním po bahnitom dne mangrovníkov a hrabá medzi koreňmi.

Hniezdna sezóna je apríl–august — apríl–jún v JV Ázii, apríl–august na indickom subkontinente. Hniezdo je kupovitá stavba s bočným vchodom z vetvičiek, suchých listov, trávy a kokosových vlákien, umiestnená v koreňovom systéme mangrovov alebo nipa palmách. Znáša 4–5 bledých vajec s červeno-hnedými škvrnami; inkubujú obaja rodičia asi 14–15 dní. Druh je pozoruhodný tým, že volá aj počas sedenia na vajciach, čo uľahčuje lokalizáciu hniezda.

Druh je IUCN hodnotený ako takmer ohrozený (NT) predovšetkým pre rýchlu a trvalú stratu mangrovových lesov v celom areáli. Mangrovové lesy sú celosvetovo jedným z najrýchlejšie miznúcich biotopov — ničia sa pre budovanie krevetových a rybných fariem (akvakultúra), ťažbu dreva na drevené uhlie a stavbu, rozvoj pobrežného turizmu a urbanizáciu. Keďže pita mangrovová je absolútnym biotopovým špecialistom (prakticky neopúšťa mangrovy), každá strata tohto biotopu sa priamo premieta do úbytku populácie. K hrozbám prispieva aj klimatická zmena a vzostup hladiny morí.

Na rozdiel od mnohých príbuzných pití je pita mangrovová nesťahovavý rezidentný druh — zostáva vo svojich mangrovových lesoch celoročne bez sezónnej migrácie. Pohybuje sa v rámci mangrového komplexu podľa prílivového cyklu (pri odlive loví na odhalenej bahnistej ploche, pri prílive sa sťahuje do vyšších polôh mangrovov). Táto stálosť je jedným z dôvodov, prečo je druh taký zraniteľný voči deštrukcii biotopu — nemá náhradné zimoviská ani alternatívne biotopy.

V SR a v celej EÚ nie je pita mangrovová bežne chovaným druhom. Druh nie je zaradený v CITES, no v krajinách pôvodného výskytu (Malajzia, Indonézia, Bangladéš, India) platia národné ochranné predpisy zakazujúce odchyt a predaj voľne žijúcich vtákov. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prospievajú — sú stresované, nespievajú a rýchlo hynú. Okrem toho je pita mangrovová biotopový špecialista, ktorý potrebuje špecifické podmienky mangrovových lesov, ktoré v zajatí nie je možné napodobniť. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter — nie je to chovateľský inzerát ani odporúčanie k chovu.

Hlavným volaním pitoví mangrovovej je opakovaný dvojslabičný tón wieuw-wieuw (alebo oieuw-oieuw, wheew-wheew), vydávaný viackrát za sebou. Na rozdiel od pitoví modrokrídlej je toto volanie mierne rozmazanejšie a menej ostré — čo je jemný, no skúsenými pozorovateľmi identifikovateľný rozdiel. Druh je pozoruhodne hlasný aj počas sedenia na vajciach — čo je medzi pittami neobvyklé. Mimo hniezdnej sezóny je oveľa tichší a skrytejší. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto pod kľúčovým slovom Pitta megarhyncha.