Pittidae (pitovité)
Pita mangrovová patrí medzi aktívne vokalizujúce druhy počas hniezdnej sezóny — jej hlas je charakteristický a druhu-špecifický. Hlavným volaním je opakovaný dvojslabičný tón wieuw-wieuw (niekedy transkribovaný aj ako oieuw-oieuw alebo wheew-wheew), ktorý rezonuje cez husté mangrovové porasty a nesie sa ďalej cez priesvitné přílivoké kanály. Na rozdiel od pitoví modrokrídlej (Pitta moluccensis) je volanie pitoví mangrovovej mierne „rozmazanejšie" a menej ostré. Druh je pri hniezdení hlasný, počas ostatných mesiacov podstatne tichší a skrytejší. V literatúre sa uvádza, že je hlasná aj počas sedenia na vajciach — takmer jediný čas, kedy sa dá spoľahlivo lokalizovať v hustej vegetácii. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto pod kľúčovým slovom Pitta megarhyncha.
Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.
Samec háji teritórium opakovaným hlasným dvojslabičným volaním wieuw-wieuw vydávaným z nízkych bidiel v mangrovoch alebo zo zemského povrchu. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje nie sú overené). Pár je monogamný v hniezdnej sezóne.
Obaja rodičia spoločne stavajú kupovitú hniezdo (domčekovú stavbu) z vetvičiek, suchých listov, trávy a kokosových vlákien s bočným vchodom — v koreňovom systéme mangrovov alebo nipa palmách. Samica znáša 4–5 bledých vajec s červeno-hnedými a fialovo-šedými škvrnami (orientačné rozmery 26 x 22 mm). (Zdroj: indianbirds.thedynamicnature.com, Wikipedia EN.)
Inkubácia trvá asi 14–15 dní a vykonávajú ju obaja rodičia striedavo. Pozoruhodné je, že druh volá aj počas inkubácie — je jednou z mála pití, pri ktorých to ornitológovia zaznamenali; to uľahčuje lokalizáciu hniezda v hustej vegetácii. Hniezdo je citlivo umiestnené v koreňovom systéme mangrovov, kde je ohrozené prílivovými výkyvmi a pozemnými predátormi.
Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne) — holé a slepé. Kŕmia ich obaja rodičia. Hlavnou potravou mláďat sú kraby, lastúrniky, hmyz a larvy — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. Rodičia loví priamo z bahnitého dna mangrovníkov.
Juvenilné jedince sú celkovo bledšie a tlmenejšie než dospelé; nemajú tak intenzívne sýte farby a modro-zelená krídelná škvrna je menej výrazná. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú. Juvenily sú rovnako takmer monomorfné.
Presný vek pohlavnej dospelosti nie je druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie je asi 9 rokov (zdroj: oiseaux.net; presné dáta neoverené). Dĺžka života závisí od dostupnosti mangrovových biotopov, predácie a hrozieb z ľudskej strany.
| Pita mangrovová (Pitta megarhyncha, Mangrove Pitta) | Pita modrokrídla (Pitta moluccensis, Blue-winged Pitta) | Pita pestrá (Pitta brachyura, Indian Pitta) | Pita maľovaná (Pitta nympha, Fairy Pitta) | Pita tmavohlavá (Pitta sordida, Hooded Pitta) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 18–21 cm | 18–20 cm | 17–19 cm | 16–19,5 cm | 16–19 cm |
| Váha | 92–120 g | 50–150 g (poddruhovo) | 47–66 g | 40–91 g | 42–70 g |
| Dožitie | asi do 9 r (orientačne, zdroj: oiseaux.net; presné údaje neoverené) | presné údaje neoverené | do asi 8 r vo voľnej prírode (orientačne, zdroj: oiseaux.net) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Ochrana | IUCN NT (takmer ohrozený, klesajúci trend); nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC (klesajúci trend); nie je v CITES; India WPA 1972 Sched. IV | IUCN VU (zraniteľná, klesajúci trend); nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES |
| Charakteristika | Čierna hlava s okrovo-hnedým temenným klobúkom, biele hrdlo, zelený chrbát, veľká modro-zelená lesklá krídelná škvrna, okrový spodok, ohnivo-červený podchvost; monomorfná; kľúčový diagnostický znak: výrazne silnejší a dlhší zobák než u pitoví modrokrídlej | Čierna hlava s krémovým obočím (superciliom), biela brada, zelený chrbát, výrazne fialovo-modré krídlové škvrny, žlto-hnedý spodok s červeným podchvostím; menší a ľahší zobák než u pitoví mangrovovej — kľúčový rozlišovací znak | Zelený chrbát, kobaltová chvostová pokrývka, čierny pruh cez oko s krémovým obočím, žlto-hnedý spodok s ohnivo-červeným podchvostím a bielym hrdlom; monomorfná; malá biela škvrna pod okom; najmenší a najľahší spomedzi superdruhu brachyura | Azúrovo-modré krídlové škvrny, kontrastná kresba hlavy, bledší spodok; najsevernejší hniezdny druh pitoví — jediný hniezdajúci vo vých. Ázii | Výrazná čierna hlava s kaštanovým temenným klobúkom — diagnostický znak; zelené telo a krídla; biela škvrna na krídle viditeľná v lete; spodok zelený s červeným podchvostím; žiadne výrazné obočie (supercilium) |
| Areál | Mangrovové lesy od J Bangladéša a Mjanmarska cez Malajský polostrov po Sumatru a Borneo; nesťahovavý rezident; pozemný skakalec bahnitého dna mangrových lesov; loví kraby, lastúrniky a hmyz; hlas opakovane wieuw-wieuw | Obýva aj vnútrozemské listnaté lesy, sady a záhrady (nielen mangrovy); sťahovavá v severnej časti areálu; hlas ostrejší a jasnejší než u pitoví mangrovovej; rozšírená od Mjanmarska po Filipíny a Veľké Sundy | Hniezdi v Himalájach a kopcoch strednej/záp. Indie (jún–aug., monzún); zimuje v j. Indii a Srí Lanke; listnaté lesy a krovinaté porasty (nie mangrovy); hlasný hvizd wheeet-tieu za úsvitu/súmraku | Hniezdi v Japonsku, Kórei, Taiwane a v. Číne; zimuje v j. a jv. Ázii; ohrozená stratou biotopu a odchytom | Rozsiahly areál od s. Indie cez JV Áziu po Filipíny; čiastočne sťahovavá; obýva aj záhrady a mestské parky; najrozšírenejší druh pitoví |
Zobák ako kľúč — megarhyncha = veľký zobák — druhové meno pochádza z gréčtiny (mega = veľký, rhyncha = zobák). Masívny, silný a dlhý zobák pitoví mangrovovej je priamou evolučnou adaptáciou na lúpanie tvrdých krabích schránok a lastúrnikov z bahna mangrovníkov — to isté prostredie, v ktorom žijú vtáky iných skupín (napr. rybáričky, kol-buby), vyžaduje celkom odlišnú formu nástrojov na lov potravy, aká je pri iných pittách.
Absolútny biotopový špecialista — pita mangrovová je jednou z mála pití, ktoré sú takmer výlučne viazané na jediný typ biotopu. Na rozdiel od príbuznej pitoví modrokrídlej (Pitta moluccensis), ktorá obýva aj listnaté vnútrozemské lesy a záhrady, pita mangrovová opúšťa mangrovy len výnimočne — ak vôbec. Táto specializácia ju robí mimoriadne zraniteľnou voči strate a degradácii mangrovových ekosystémov.
Spieva aj pri sedení na hniezde — väčšina vtákov pri inkubácii stíchne, aby neupozornila predátorov. Pita mangrovová je pozoruhodnou výnimkou — bola zaznamenaná ako hlasná aj počas broodovania. Ornitológovia využívajú práve toto volanie na lokalizáciu hniezd v hustej mangrovovej vegetácii; paradoxne to možno svedčí o vysokej hustote predátorov, kde tiché sedenie nestačí na zastrašenie konkurentov.
Kto je vlastne bližší príbuzný? — historicky bola pita mangrovová zaraďovaná ako poddruh pitoví modrokrídlej (Pitta moluccensis megarhyncha). Moderná taxonómia (IOC, BirdLife, Clements) ju uznáva ako plnohodnotný samostatný druh na základe morfologických rozdielov (veľkosť zobáka, sfarbenie koruny, hlasový prejav) a ekologickej separácie (mangrovy vs. listnaté lesy). V niektorých oblastiach sa areály oboch druhov prekrývajú a vtáky sa nezmiešavajú — čo je silný argument pre druhovú odlišnosť.
Sundarbany — najväčší mangrovový les sveta — v Indii je pita mangrovová zistená predovšetkým v Sundarbans (delta Gangy, Záp. Bengálsko), čo je najväčší nepretržitý mangrovový les na svete a lokalita svetového dedičstva UNESCO. Prvý vedecky zdokumentovaný výskyt z indickej pevniny bol publikovaný v roku 2007 z Bhitarkanika NP (Urísa) — predtým bol druh v Indii považovaný za vzácneho hosťa.
Mangrovové lesy — najrýchlejšie miznúci ekosystém — mangrovové lesy celosvetovo ubúdajú tempom 1–2 % ročne (FAO) — rýchlejšie než tropické dažďové lesy. V delte Mekongu (Vietnam), deltách Bangladéša a pobrežiach Sumatry sa za posledných 50 rokov stratila viac ako polovica pôvodnej plochy mangrových lesov. Pre pitoví mangrovovú to znamená priamu stratu biotopu bez možnosti náhrady — druh nemá kam ustúpiť.
Identifikačná záhada — pita modrokrídla vs. pita mangrovová — oba druhy sú v teréne ľahko zameniteľné; spoľahlivé rozlíšenie v prírode vyžaduje skúsenosť. Kľúče: (1) zobák — pita mangrovová má výrazne hrubší a dlhší zobák; (2) temeno — u pitoví mangrovovej je menej kontrastné, viac jednotvárne okrovo-hnedé; (3) hlas — volanie pitoví mangrovovej je „rozmazanejšie" a menej ostré; (4) biotop — ak je vták priamo v mangrovovom lese, skôr ide o pitoví mangrovovú; ak vo vnútrozemskom lese, skôr o modrokrídlu.
Rezidentný druh v Singapure — pita mangrovová je v Singapure pomerne pravidelne zaznamenaná v mangrovových lokalitách Pulau Ubin, Pulau Tekong a Sungei Buloh — aj napriek tomu, že Singapur je malý ostrovný štát s intenzívnou urbanizáciou. Tieto záznamy dokumentujú odolnosť druhu v prežitých mangrovových fragmentoch, no zároveň ukazujú, aký malý a zraniteľný je každý takýto fragment.
Oba druhy sú si veľmi podobné — kľúčové rozlišovacie znaky sú: (1) Zobák — pita mangrovová má výrazne hrubší a dlhší zobák (od toho pochádza aj latinské meno megarhyncha = veľký zobák); (2) Temeno — u pitoví mangrovovej je menej kontrastné, viac jednotvárne okrovo-hnedé bez výrazného stredného prúžku; (3) Hlas — volanie pitoví mangrovovej je wieuw-wieuw, mierne rozmazanejšie a menej ostré ako u modrokrídlej; (4) Biotop — pita mangrovová je takmer výlučne v mangrovových lesoch, kým modrokrídla obýva aj vnútrozemské listnaté a krovinaté lesy, sady a záhrady.
Areál siaha od južného Bangladéša (Sundarbany) pozdĺž pobrežia Mjanmarska, Malajského polostrova (Thajsko, Malajzia, Singapur) po Sumatru, ostrov Bangka a súostrovie Riau (Indonézia). V Indii je rozšírenie obmedzené na pobrežné mangrové lokality — Sundarbany (Záp. Bengálsko), Bhitarkanika NP (Urísa) a niektoré ďalšie pobrežné lokality Ándhrapradéša. Druh je nesťahovavý — zostáva v mangrovových lesoch celoročne.
Pita mangrovová je špecializovaný lovec tvrdých bezstavovcov — hlavnú zložku potravy tvoria kraby, krevety a lastúrniky lovené priamo z bahnitého dna mangrovníkov počas odlivu. Dôležitý doplnok tvoria hmyz a larvy (chrobáky, mravce, termity). Veľký a silný zobák je priamou evolučnou adaptáciou na lúpanie tvrdých krabích a lastúrnich schránok — rovnakú funkciu, akú plní zobák vtákov živiacich sa mäkkýšmi na morskom brehu. Pohybuje sa poskakovaním po bahnitom dne mangrovníkov a hrabá medzi koreňmi.
Hniezdna sezóna je apríl–august — apríl–jún v JV Ázii, apríl–august na indickom subkontinente. Hniezdo je kupovitá stavba s bočným vchodom z vetvičiek, suchých listov, trávy a kokosových vlákien, umiestnená v koreňovom systéme mangrovov alebo nipa palmách. Znáša 4–5 bledých vajec s červeno-hnedými škvrnami; inkubujú obaja rodičia asi 14–15 dní. Druh je pozoruhodný tým, že volá aj počas sedenia na vajciach, čo uľahčuje lokalizáciu hniezda.
Druh je IUCN hodnotený ako takmer ohrozený (NT) predovšetkým pre rýchlu a trvalú stratu mangrovových lesov v celom areáli. Mangrovové lesy sú celosvetovo jedným z najrýchlejšie miznúcich biotopov — ničia sa pre budovanie krevetových a rybných fariem (akvakultúra), ťažbu dreva na drevené uhlie a stavbu, rozvoj pobrežného turizmu a urbanizáciu. Keďže pita mangrovová je absolútnym biotopovým špecialistom (prakticky neopúšťa mangrovy), každá strata tohto biotopu sa priamo premieta do úbytku populácie. K hrozbám prispieva aj klimatická zmena a vzostup hladiny morí.
Na rozdiel od mnohých príbuzných pití je pita mangrovová nesťahovavý rezidentný druh — zostáva vo svojich mangrovových lesoch celoročne bez sezónnej migrácie. Pohybuje sa v rámci mangrového komplexu podľa prílivového cyklu (pri odlive loví na odhalenej bahnistej ploche, pri prílive sa sťahuje do vyšších polôh mangrovov). Táto stálosť je jedným z dôvodov, prečo je druh taký zraniteľný voči deštrukcii biotopu — nemá náhradné zimoviská ani alternatívne biotopy.
V SR a v celej EÚ nie je pita mangrovová bežne chovaným druhom. Druh nie je zaradený v CITES, no v krajinách pôvodného výskytu (Malajzia, Indonézia, Bangladéš, India) platia národné ochranné predpisy zakazujúce odchyt a predaj voľne žijúcich vtákov. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prospievajú — sú stresované, nespievajú a rýchlo hynú. Okrem toho je pita mangrovová biotopový špecialista, ktorý potrebuje špecifické podmienky mangrovových lesov, ktoré v zajatí nie je možné napodobniť. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter — nie je to chovateľský inzerát ani odporúčanie k chovu.
Hlavným volaním pitoví mangrovovej je opakovaný dvojslabičný tón wieuw-wieuw (alebo oieuw-oieuw, wheew-wheew), vydávaný viackrát za sebou. Na rozdiel od pitoví modrokrídlej je toto volanie mierne rozmazanejšie a menej ostré — čo je jemný, no skúsenými pozorovateľmi identifikovateľný rozdiel. Druh je pozoruhodne hlasný aj počas sedenia na vajciach — čo je medzi pittami neobvyklé. Mimo hniezdnej sezóny je oveľa tichší a skrytejší. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto pod kľúčovým slovom Pitta megarhyncha.