Pita krikľavá (Pitta versicolor)

Pittidae (pitovité)

Pita krikľavá

Pitta versicolor — farebný pozemný spevavec austrálskych dažďových pralesov — na lesnom dne rozbíja ulity slimákov o kamennú nákovu a za úsvitu ohlasuje svoju prítomnosť hlasným hvizdom walk-to-work

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) podla BirdLife International a IUCN. Populacny trend je hodnoteny ako klesajuci — hlavnymi pricinama su strata a degradacia dazdzovych pralesov a sclerophyll lesov na vychodnom pobrezi Australie pre polnohospodarstvo a urbanizaciu, ako aj predacia pozemnych hniezd introdukovanymi zvieratami (zdivocele macky Felis catus, lisky Vulpes vulpes). Pokles zatial nedosahuje prahy kategorie Near Threatened. Druh nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES. V Australii chraneny zakonom EPBC Act 1999; jednotlive australske staty maju vlastne ochranne legislativy.
Dĺžka19–21 cm
Hmotnosť70–128 g
Dožitiemax. 6 r vo voľnej prírode (banding)
IUCNLC (najmenej ohrozený, klesajúci trend)
RozšírenieVýchodná Austrália (Torres Strait–Hunter River NSW) a južná Nová Guinea
BiotopTropické a subtropické dažďové pralesy; sclerophyll lesy, mangrovníky
StravaDážďovky, slimáky (nákova), hmyz, pavúky — výhradne pozemný lovcovský druh
Hniezdenie2–5 vajec; guľovité hniezdo na zemi; inkubácia 17 dní; obaja rodičia
HlasHlasný hvizd walk-to-work (trojnotovelé stúpajúce volanie); xeno-canto XC295237
ZvláštnosťMonomorfný druh — samec a samica sfarbením prakticky totožní; nákova na ulitníky
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

35% 30% 25% 8% STRAVA zloženie
Dážďovky — hlavná zložka potravy; prehrabávanie opadaného lístia a mäkkej pôdy lesného dna (zdroj: Birds in Backyards, Wikipedia EN) 35%
Slimáky a ulitníky — rozbíjané o nákovu (obľúbený kameň alebo pňatina); výrazná zložka v dažďových pralesoch (zdroj: Birds in Backyards, Wikipedia EN) 30%
Hmyz a larvy — chrobáky, cvrčky, termity a iné lesné druhy; lovené pri prehrabávaní lístia (zdroj: Wikipedia EN, birdsinbackyards.net) 25%
Pavúky a iné bezstavovce — drobné článkonožce zo zemného pokryvu lesa (zdroj: Birds in Backyards) 8%
Drobné plody a semená — príležitostný doplnok (zdroj: Birds in Backyards) 2%

Odporúčané potraviny

  • Dážďovky — hlavná potravová zložka; druh ich vyhľadáva prehrabávaním vlhkého lístia a mäkkej pôdy lesného dna
  • Slimáky a ulitníky — rozbíjané o nákovu; kľúčová a charakteristická potrava; ulita sa uchopí zobákom a mlátí sa o obľúbený pevný kameň alebo pňatinu
  • Hmyz a larvy — chrobáky, cvrčky, termity; lovené zo zemného pokryvu lesa pri obracaní lístia
  • Pavúky a iné drobné bezstavovce — vyhľadávané v hnilobnivom lístí a mäkkom substráte
  • Drobné plody a semená — príležitostný sezónny doplnok

Zakázané potraviny

  • Spracované, solené alebo korenené ľudské jedlá — zaťažujú obličky vtákov
  • Avokádo — persín je toxický pre vtáky; aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda a kakao — jedovaté pre všetky vtáky
  • Kŕmenie v prírode — pity sú voľne žijúce vtáky; priame kŕmenie ľuďmi narúša prirodzené správanie a ich závislosť od lesného dna ako zdroja potravy
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a infekcií pri prípadnej záchrannej starostlivosti
Tip od odborníka Pita krikľavá je v prírode výhradne pozemný lovcovský druh — živí sa takmer výlučne živočíšnou potravou (dážďovky, slimáky, hmyz, pavúky) lovnou zo zemného pokryvu lesa. Charakteristickým správaním je používanie nákovy: druh si vyberá obľúbený pevný kameň alebo pňatinu, na ktorú opakovane mlátí ulitou slimáka, kým ju nerozlomí a nedostane sa k mäkkému telu. V prírode ide o voľne žijúci druh, ktorý sa v európskej avikultúre bežne nechová. Stránka má atlasový charakter; pri prípadnej záchrannej starostlivosti o zraneného jedinca je základom živý mäkký hmyz (dážďovky, crickets), podávaný v miske s podestielkou imitujúcou lesné dno. Presné kŕmne normy pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pita krikľavá je hlasný druh — jej charakteristický hvizd walk-to-work je hlasný a ďaleko nesúci, najintenzívnejší za úsvitu a v hniezdnej sezóne. V austrálskych dažďových pralesoch je jej hlas oveľa ľahšie počuteľný než samotný skrytý vták. Keďže sa v SR bežne nechová, hodnotenie sa vzťahuje na voľne žijúce jedince.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pita krikľavá je voľne žijúci plachý druh — nie je to vták na ruku ani domáci maznáčik. Žije skryto pri zemi v lesnom podklade a fyzický kontakt s človekom je preň silne stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny pozemný lovcovský vták — pita krikľavá sa celý deň pohybuje po lesnom dne, rýchlo prehrabáva lístie (podobne ako kura) a patroluje územie pri hľadaní potravy. Je to krátkonohý, ale rýchly bežec po zemi; lieta menej, ale keď je vzrušená, presúva sa krátkymi letmi medzi stromami.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pita krikľavá nenapodobňuje ľudskú reč — jej repertoár tvorí vrodený hvizd a poplašné hlásky. Ide o voľne žijúci druh, nie hovoriaci klietkový vták.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Pita krikľavá má výrazný a hlasný vokálny prejav — v austrálskych dažďových pralesoch ju pozorovatelia oveľa ľahšie počujú, než uvidia. Hlavným volaním je hlasný, čistý, stúpajúci hvizd opisovaný ako „walk-to-work“ alebo „want-a-watch“ (dvojslabičná až trojslabičná fráza z troch stúpajúcich tónov, zvyčajne opakovaná dvakrát za sebou). Najintenzívnejší je za úsvitu a v hniezdnej sezóne. Okrem tohto hlavného volania vydáva aj hlasné žalostné „keow“ a rôzne poplašné hlásky pri vzrušení. Druh nenapodobňuje iné vtáky ani ľudskú reč — repertoár je vrodený. Na xeno-canto sú dostupné nahrávky (napr. XC295237, XC526011, XC436310, XC839935) z rôznych lokalít v Queensland a NSW.

Dokáže hovoriť? Pita krikľavá nenapodobňuje ľudskú reč ani iné vtáky. Jej vokálny repertoár — hvizd walk-to-work a poplašné hlásky — je vrodený. Nejde o hovoriaci klietkový druh.

Typické zvuky

  • Hlavné volanie walk-to-work (want-a-watch) — hlasný, čistý, stúpajúci hvizd z troch ascendentných tónov, zvyčajne opakovaný dvakrát za sebou; ďaleko nesúci, najaktívnejší za úsvitu a v hniezdnej sezóne; nahrávky na xeno-canto XC295237 (Chaelundi NP, NSW), XC526011 (Julatten, QLD), XC436310 (Iron Range NP, Cape York)
  • Hlasné žalostné keow — mäkšia, melancholickejšia hláska vydávaná pri vzrušení alebo v mimohniezdnom období; opisovaná ako loud mournful keow (zdroj: Birds in Backyards)
  • Poplašné volania pri hniezde — ostrejšie a rýchlejšie hlásky vydávané oboma rodičmi pri obrane hniezda pred predátorom; druh je pri hniezde odvážnejší než v iných situáciách (zdroj: Wikipedia EN)
  • Juvenilné žobranie (begging calls) — mláďatá vydávajú naléhavé hlásky po vyletení, kým ich rodičia dofutujú a sprevádzajú ich po lesnom dne

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (október–január) v JV Queenslande a SV NSW; na Cape York november–február; ostrovy v Torresovom prielive január–apríl (zdroj: Wikipedia EN, Debus & Baker 1994)
Tok — samec hlasno spieva hlasitý hvizd walk-to-work z pňatiny alebo z nízkeho bidla, najaktívnejší za úsvitu; obaja pohlavne prakticky rovnako sfarbení
Odchov mláďat — znáška 2–5 vajec, inkubácia 17 dní, obaja rodičia inkubujú a kŕmia; samec poskytuje najviac potravy pred vyletením mláďat (zdroj: Wikipedia EN)
Mimohniezdne obdobie — druh naďalej obýva lesy; severné populácie migrujú do Novej Guiney; južnejšie populácie sa pohybujú medzi pobrežím a vnútrozemím
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred sezónnymi pohybmi
Celoročne v rámci austrálskeho areálu; simillima čiastočne migruje na Novú Guineu v zime; versicolor sa pohybuje medzi pobrežím a horami

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci druh austrálskych a novoguinejských lesov — v SR sa bežne nechová. Pita krikľavá je divoký austrálsky vták; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o austrálske vtáctvo, ornitológiu a birdingové cestovanie. Austrálsky zákon (Environment Protection and Biodiversity Conservation Act 1999 — EPBC Act) a štátne predpisy chránia pitty pred odchytom a vývozom.
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený klietkový štandard preň neexistuje. V prírode obíha rozsiahle lesné teritóriá na zemnom povrchu; potrebuje vlhký lesný podklad s opadaným lístím. Nie je to druh vhodný do klietky ani bežnej záhradnej voliéry.
Deti v domácnosti Pita krikľavá nie je domáci maznáčik pre deti. Deťom ju možno predstaviť ako pozoruhodný príklad austrálskej fauny: farebný drahokam lesného dna s geniálnym trikom — rozbíja ulity slimákov o kamennú nákovu. Učí o prispôsobení vtákov na pozemný spôsob života, o ekológii dažďových pralesov a o tom, prečo je ochrana lesných biotopov dôležitá. Najlepší kontakt s týmto druhom je sledovanie vo voľnej prírode — alebo cez databázy eBird a xeno-canto.
Hlučnosť Hlasný hvizd walk-to-work je výrazný a prenikavý. Druh sa v SR bežne nechová — toto hodnotenie má atlasový charakter.
Verdikt odborníka Pita krikľavá (Pitta versicolor) je farebný pozemný spevavec (19–21 cm, 70–128 g) z čeľade Pittidae (pitovité), rozšírený pozdĺž východného pobrežia Austrálie (od Torresovho prielivu po región rieky Hunter v NSW) a v južnej Novej Guinei. Má čiernu hlavu s gaštanovou temennou čiapkou, zelený vrch tela s tyrkysovomodrými ramenami, sýtožltý spodok s výraznou červeno-oranžovou podchvostovou oblasťou a čierny chvost. Druh je prakticky monomorfný — samec a samica sú sfarbením takmer zhodní. Mláďatá sú tlmeno sfarbené so sivasto naznačeným vzorom. Pita krikľavá je výhradne pozemný lovcovský druh — prehrabáva opadané lístie (podobne ako slepica) a živí sa dážďovkami, slimákmi, hmyzom a pavúkmi. Charakteristickým správaním je nákova: vyberá si obľúbený pevný kameň alebo pňatinu, o ktorú opakovane mlátí ulitu slimáka, kým ju nerozlomí. Hniezdna sezóna sa líši podľa polohy: na Cape York október–február, juž. Queensland–NSW júl–február. Pár stavia guľovité hniezdo (dome-shaped) so vstupom zboku z vetvičiek, lístia, koreňov a trávy; umiestňuje sa na zemi alebo nízko — medzi bočnými koreňmi stromov, pri klátine alebo kameni. Znáška: 2–5 vajec (bielo-bledomodrých s fialovohnedými škvrnami; rozmery ~32×25 mm). Obaja rodičia inkubujú (17 dní vo voľnej prírode) a kŕmia mláďatá. Najvýraznejší prejav druhu je hlasný hvizd walk-to-work — trojnotovelé stúpajúce volanie, ďaleko nesúce, najintenzívnejšie za úsvitu. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s klesajúcim populačným trendom spôsobeným stratou lesných biotopov. V SR sa bežne nechová — ide o atlasový voľne žijúci austrálsky druh.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Tropické a subtropické dažďové pralesy; tiež sclerophyll lesy, kroviny a mangrovníky; vždy preferuje vlhký lesný podklad s hrubou vrstvou opadaného lístia
Pita krikľavá obýva predovšetkým tropické a subtropické dažďové pralesy (IUCN) na východnom pobreží Austrálie; vyskytuje sa aj v suchšom sclerophyll lese, kroviskách a pobrežných mangrovníkoch. Kľúčovým mikrobiotopom je vlhký lesný podklad s hrubou vrstvou opadaného lístia — tu prehrabáva potravu a stavia hniezdo. Obýva výšky od morskej hladiny po montánne polohy (zdroj: Wikipedia EN, IUCN).
Sociálne správanie
Solitérny alebo v pároch v hniezdnej sezóne; teritoriálny; mimo hniezdenia jednotlivci
Pita krikľavá žije solitérne alebo v monogamných pároch počas hniezdnej sezóny. Je teritoriálny druh — samec hlasno ohraničuje a háji teritórium spevom (hvizd walk-to-work). Mimo hniezdnej sezóny sa jedince pohybujú jednotlivo po lesnom dne. Nie je to koloniálny ani kŕdľový druh.
Podnebie a klimatické nároky
Tropické až subtropické podnebie východnej Austrálie; vlhké lesy a dažďové pralesy
Druh je viazaný na vlhké, teplé podnebie tropického a subtropického pásu východnej Austrálie — od Queensland po NSW. Vyskytuje sa v pobrežných dažďových pralesoch a vlhkých sclerophyll lesoch; v suchom vnútrozemí sa nevyskytuje. Poddruh simillima migruje v zime do tropickej Novej Guiney.
Hniezdo a hniezdny typ
Guľovité (dome-shaped) hniezdo so vstupom zboku; na zemi medzi bočnými koreňmi, pri klátine alebo kameni; z vetvičiek, lístia, koreňov, kôry a trávy; 30×30×20 cm
Pár stavia guľovité hniezdo so vstupom zboku z vetvičiek, lístia, koreňov, kôry a trávy (zdroj: Wikipedia EN). Rozmery: cca 30×30×20 cm. Umiestňuje sa typicky na zemi alebo tesne pri zemi — medzi bočnými koreňmi stromov, pri padnutom klátine alebo kameni. Znáška: 2–5 vajec (bielo-bledomodrých s fialovohnedými škvrnami a sivastými podkladovými škvrnami; ~32×25 mm; zdroj: Debus & Baker 1994). Inkubácia: 17 dní vo voľnej prírode (oba rodičia; zdroj: Wikipedia EN). Oba pohlavne zhodne sfarbení jedinci sa striedajú pri inkubácii.
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké vodné zdroje, potôčky a vlhký lesný podklad; typický pre vlhké prostredie dažďových pralesov
Pita krikľavá žije v prostredí s vysokou vlhkosťou; kúpanie v plytkých potôčkoch a lesných prameňoch je prirodzenou súčasťou jej správania. Čistota peria je dôležitá pre letovú schopnosť a parazitárnu ochranu.
Denná aktivita a sezónne pohyby
Striktne denný vták; najaktívnejší za úsvitu; čiastočne sťahovavý druh
Pita krikľavá je striktne denný vták, najaktívnejší za úsvitu, keď vydáva najhlasnejšie volanie walk-to-work. Severné populácie (simillima) sú čiastoční migranti — v zime sa presúvajú z Cape York do južnej Novej Guiney; južnejšie populácie sa pohybujú medzi pobrežím a hornatejším vnútrozemím (zdroj: Wikipedia EN, BirdLife DataZone).

Rozmnožovací cyklus

Tok a formovanie páru
Pred hniezdnou sezónou; hniezdna sezóna závisí od poddruhu a polohy (okt.–jan. JV Queensland a NSW; nov.–feb. Cape York; jan.–apr. ostrovy Torresovho prielivu); zdroj: Wikipedia EN, Debus & Baker 1994

Pita krikľavá je monogamný druh. Samec si ohraničuje teritórium hlasným opakovaným hvizdom walk-to-work, prednášaným z pňatiny alebo nízkeho bidla, najintenzívnejšie za úsvitu. Obaja partneri sú sfarbením takmer totožní — druh je monomorfný. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhy; druh-špecifické údaje neoverené).

Hniezdo a znáška
Znáška 2–5 vajec (priemer 3 na Cape York, 4 v juž. Queensland–NSW); hniezdna sezóna podľa zemepisnej polohy; zdroj: Debus & Baker 1994, Wikipedia EN

Pár stavia guľovité hniezdo so vstupom zboku (rozmery ~30×30×20 cm) z vetvičiek, lístia, koreňov, kôry a trávy, umiestňované na zemi — medzi bočnými koreňmi stromov, pri padnutom klátine alebo kameni (zdroj: Wikipedia EN). Vajcia sú bielo-bledomodré s fialovohnedými škvrnami a sivastými podkladovými škvrnami; rozmer ~32×25 mm; u južnejších populácií sú vajcia väčšie (zdroj: Debus & Baker 1994).

Inkubácia
17 dní vo voľnej prírode (od posledného vajca); obaja rodičia inkubujú (zdroj: Wikipedia EN)

Inkubácia trvá 17 dní (od znesenia posledného vajca) a vykonávajú ju obaja rodičia (zdroj: Wikipedia EN). V zajatí bol zaznamenaný kratší čas 14 dní, no za referenčný sa považuje 17 dní z voľnej prírody. V tomto období obaja rodičia aktívne strážia okolie hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; samec poskytuje väčšinu potravy pred vyletením mláďat (zdroj: Wikipedia EN)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia — dážďovkami, slimákmi a hmyzom prinesenými z lesného dna. Pred samotným vyletením sa podiel kŕmenia samcom zvyšuje (zdroj: Wikipedia EN). Po vyletení sú mláďatá nocľahovaní rodičmi len v noci.

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Mláďatá tlmeno sfarbené; dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním; presný vek vyletenia pre tento druh neoverený

Juvenilné jedince majú tlmenejšie sfarbenie než dospelci: zelené krídla sú olivovejšie, hruď má šedastý nádych a celkový kontrast je nižší (zdroj: Wikipedia EN, birdsinbackyards.net). Plné dospelé sfarbenie vrátane kontrastu gaštanovej koruny a čiernej masky nadobúdajú postupne pelichaním. Po vyletení rodičia mláďatá sprevádzajú a dokrmujú pri love na lesnom dne; prevádzajú ich na nákovu a učia taktiku rozbíjania ulíc.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode 6 rokov (zdroj: AnAge, ABBBS banding scheme)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch podrobne overený — analógiou s porovnateľnými spevavcami sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 6 rokov (zdroj: AnAge Database — Australian Bird and Bat Banding Scheme; vzorka malá, dáta hodnotené ako akceptovateľné). Hmotnosť dospelcov: 70–128 g (samice mierne ťažšie; zdroj: Wikipedia EN).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v SR bežne nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho pozemného diviaka austrálskych lesov. Aklimatizácia na fyzický kontakt s ľuďmi nie je reálnym cieľom.

Pita krikľavá je voľne žijúci plachý druh, ktorý sa v európskej avikultúre bežne nechová. Pohybuje sa skryto pri zemi v lesnom podklade a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani domáci maznáčik. Najlepší kontakt s týmto druhom je tiché pozorovanie vo voľnej prírode v austrálskych dažďových pralesoch — kde ju oveľa skôr počujete, než uvidíte.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pita krikľavá je voľne žijúci austrálsky vták; odchyt a chov bez povolenia je zakázaný austrálskym zákonom EPBC Act

2

V austrálskych dažďových pralesoch ju vyhľadávaj podľa hlasu walk-to-work — vydáva ho najhlasnejšie za úsvitu; sleduj ticho z diaľky

3

Ak nájdeš zraneného jedinca v Austrálii, odovzdaj ho záchrannej stanici WIRES alebo Queensland Parks — nemanipuluj bez odbornej pomoci

4

Záujem o druh uspokojí eBird, xeno-canto a databáza Avibase — mapy výskytu, nahrávky hlasov a fotografie v prirodzenom prostredí

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Pita krikľavá sa v SR ani v európskej avikultúre bežne nepredáva. Austrálsky zákon EPBC Act 1999 zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. Druh nie je zaradený v CITES. Táto stránka nie je chovateľský inzerát — má výhradne atlasový a poznávací charakter.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúci austrálsky spevavec; EPBC Act zakazuje odchyt a vývoz divých jedincov
Sledovanie vo voľnej prírode počas návštevy Austrálie — dažďové pralesy Queensland a NSW, prehrabávajúci sa pta na lesnom dne je nezabudnuteľný zážitok
Databázy eBird, Avibase a xeno-canto — najlepší zdroj nahrávok walk-to-work hvizdu, fotografií a máp rozšírenia
Na čo si dať pozor Pita krikľavá nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR ani EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — v austrálskych dažďových pralesoch a sclerophyll lesoch; hlasný hvizd walk-to-work je spoľahlivým navádzačom. Skús eBird na lokalizáciu potvrdených výskytov a xeno-canto na načúvanie charakteristického hlasu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pita krikľavá 19–21 cm Pita dúhová 17–18 cm Pita tmavohlavá 16–19 cm Pitta erythrogaster / Erythro… 15–19 cm Pita modrokrídla 18–20 cm
Pita krikľavá (Pitta versicolor, Noisy Pitta) Pita dúhová (Pitta iris, Rainbow Pitta) Pita tmavohlavá (Pitta sordida, Hooded Pitta) Pitta erythrogaster / Erythropitta (Red-bellied Pitta) Pita modrokrídla (Pitta moluccensis, Blue-winged Pitta)
Dĺžka19–21 cm17–18 cm16–19 cm15–19 cm18–20 cm
Váha70–128 g50–80 g42–90 gpresné údaje neoverené70–95 g
Dožitiemax. 6 r vo voľnej prírode (banding records, AnAge)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci pozemný druh — dažďové pralesy a sclerophyll lesy východnej Austrálie a j. Novej Guiney; v SR sa bežne nechovávoľne žijúci pozemný druh — severná Austrália (okolie Darwinu, NT); v SR sa bežne nechovávoľne žijúci — rozsiahly areál od SV Indie, Bangladéša, cez JV Áziu po Nová Guinea a ostrovy Tichomoria; v SR sa bežne nechovávoľne žijúci — ostrovy JV Ázie, Nová Guinea, sev. Queensland (Austrália); v SR sa bežne nechovávoľne žijúci — JV Ázia (Thajsko, Malajzia, Indočína, Borneo, Sumatera, Filipíny); v SR sa bežne nechová
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend); nie je v CITES; chránená EPBC ActIUCN LC; nie je v CITES; chránená EPBC ActIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC (súhrnne pre skupinu); niektoré populácie môžu byť prehodnotené po rozdelení komplexu druhov; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
PovahaČierna hlava s gaštanovou korunou; zelený vrch s tyrkysovomodrými ramenami; sýtožltý spodok; červeno-oranžová podchvostová oblasť; pohlavne prakticky totožní (monomorfný); mláďatá tlmeno sfarbenéČierna hlava, hrdlo, prsia a brucho (výrazná čierna); lesklý tmavozelený vrch; červená podchvostová oblasť; tyrkysovomodré ramenné škvrny; monomorfný; areály s krikľavou sa neprekrývajúČierna hlava a tváre; zelený vrch tela; jasnozelené spodné krídlové krovky; červené brucho; biela škvrna na krídle v lete viditeľná; monomorfný; jeden z najrozšírenejších druhov rodu PittaKomplexná skupina poddruhov/kryptických druhov; červené brucho; sfarbenie vrchu variabilné podľa populácie; v Austrálii (Iron Range) zastúpená populácia s tmavomodrým hrdlom; SK overený názov nie je k dispozíciiVýrazne tyrkysovemodrá škvrna na krídle (väčšia než u krikľavej); gaštanová koruna; čierne líce; biely krk; bledožltý spodok s červeným bruchom; pozoruhodne podobná pitám Juznej Ázie; monomorfný
AreálPrehrabáva lesné dno; loví dážďovky, slimáky (nákova!), hmyz, pavúky; guľovité hniezdo na zemi; hlasný hvizd walk-to-work; Torres Strait–Hunter River NSW + j. Nová Guinea; čiastočne sťahovavý (simillima→Nová Guinea)Pozemný lovcovský druh; tiež využíva nákovu; guľovité hniezdo na zemi alebo nízko; endemit severnej Austrálie (NT); sesterský druh pity krikľavejPozemný lovcovský druh monsúnových pralesov a bambusových húštin; tiež hniezdi pozemne v guľovitom hniezde; čiastočne sťahovavý v rámci rozsiahleho areáluPozemný lovcovský druh vlhkých tropických lesov; monomorfný; guľovité hniezdo; hniezdi aj v sev. Queenslande (Iron Range NP) — malá populáciaSťahovavý druh — hniezdi v pevninskom JV Ázii, zimuje na ostrovoch Malajského súostrovia; pozemný lovcovský druh vlhkých a monsúnových lesov; obľúbený cieľ birdwatcherov

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci pozemný druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynu. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici (WIRES, Queensland Parks). Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z vlhkého prostredia alebo plesnivého krmiva — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej starostlivosti. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie a čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Predácia introdukovanými zvieratami (mačky, líšky)
vysoká

Príznaky: Poranenia od predátorov; straty hniezd (vajec a mláďat); nižšia hniezdna úspešnosť v urbanizovanom prostredí

Introdukované šelmy — zdivočelé mačky (Felis catus) a líšky (Vulpes vulpes) — sú hlavnou hrozbou pre pozemne hniezdiace druhy. Pita krikľavá hniezdi na zemi a je preto obzvlášť zraniteľná. V záhradách a na okrajoch lesov v Austrálii je predácia mačkami dokumentovaná ako jedna z hlavných príčin strát pri hniezdení pít.

Endoparazity a črevné infekcie
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, pokles aktivity

Voľne žijúce pity sa kŕmia pri zemi a prehrabávaním vlahing lístia môžu nabrať črevné parazity (hlísty, kokcídie). U dočasne ošetrovaných jedincov v záchranných staniciach pomáha hygiena a koprologická kontrola trusu; cielená antiparazitárna liečba patrí veterinárovi.

Strata a degradácia lesných biotopov
stredná

Príznaky: Na úrovni populácie: pokles početnosti, fragmentácia areálu, nižšia hustota hniezdiacich párov

Hlavná dlhodobá hrozba pre druh podľa BirdLife International a IUCN. Odlesňovanie pre poľnohospodárstvo a urbanizáciu redukuje dostupný dažďový prales a sclerophyll les na východnom pobreží Austrálie. Tento tlak prispieva k hodnotenému klesajúcemu populačnému trendu, hoci pokles zatiaľ nedosahuje prahy kategórie Zraniteľný.

Prevencia Pita krikľavá sa v SR bežne nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabnuté jedince v austrálskych záchranných staniciach: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je najväčšou hrozbou a oslabuje imunitu. (2) Vhodná strava — živé dážďovky, mäkký hmyz (crickets), nie granule ani zrno; pita je výhradne živočíšny lovcovský druh. (3) Suché a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy; no dostatočná vlhkosť pôdy/podestielky na imitáciu lesného dna. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj austrálsku záchrannú stanicu (WIRES / Queensland Parks).

Zaujímavosti

1

Nákova na slimákov — jednou z najcharakteristickejších čŕt pity krikľavej je systematické využívanie tzv. nákovy: druh si vyberá obľúbený pevný kameň, koreň alebo pňatinu a na toto fixné miesto opakovane prináša slimáky s ulitou, o ktorú mlátí, kým ju nerozlomí a nezíska mäkké telo. Nákova môže byť opakovaně používaná — v blízkosti takýchto miest sa hromadia fragmenty ulít, čo je v teréne zreteľný dôkaz prítomnosti pity.

2

Walk-to-work — ikonický hlas austrálskych pralesov — hlasný stúpajúci hvizd walk-to-work (alebo want-a-watch) patrí medzi najcharakteristickejšie zvuky vlhkých lesov východnej Austrálie. Volanie je trojnotovelé, výrazne stúpajúce, ďaleko nesúce a typicky opakované dvakrát za sebou; je oveľa ľahšie počuteľné než viditeľný vták skrytý na lesnom dne.

3

Monomorfný druh — pohlavie neodlíšiteľné sfarbením — na rozdiel od mnohých spevavcov sú samec a samica pity krikľavej sfarbením prakticky totožní (monomorfizmus). Nie je možné ich odlíšiť pohľadom v teréne. Obe pohlavia sa rovnakou mierou podieľajú na inkubácii a kŕmení mláďat.

4

Guľovité hniezdo priamo na zemi — pita krikľavá stavia kupolovité hniezdo so vstupom zboku (dome-shaped) a umiestňuje ho priamo na zemi medzi bočnými koreňmi stromov, pri padnutom klátine alebo pri kameni. Hniezdo je takmer vždy dobre skryté a maskované okolitou vegetáciou a lísťím.

5

Čiastočný migrant s viacerými hniezdnymi sezónami — pita krikľavá je zaujímavou výnimkou v tom, že rôzne populácie majú odlišné hniezdne sezóny: severné ostrovy Torresovho prielivu hniezdia v januári–apríli, Cape York od novembra do februára, JV Queensland a NSW od júla do februára. Poddruh simillima pravidelne migruje na Novú Guineu.

6

Sesterský druh — pita dúhová (Pitta iris) — najbližším príbuzným je pita dúhová (Pitta iris, Rainbow Pitta), endemit severnej Austrálie (Darwin a okolitý severný NT). Obidva druhy sú pozemné, monomorfné, s kupolovitým hniezdom a využívajú nákovu na slimáky; líšia sa farbením (pita dúhová má čiernu bradu a hruď, inú vzorku) a areálom (neprekrývajú sa).

7

Farebný drahokam lesného dna — pitovité (Pittidae) sú medzi spevavcami výnimočnou skupinou: krátky chvost, dlhé nohy, silný zobák a výrazné farebné sfarbenie sú adaptáciou na pozemný spôsob života. Pita krikľavá kombinuje gaštanovú korunu, čiernu hlavu, zelené krídla, tyrkysové ramenné škvrny a sýtožltý spodok — takmer každý článok peria je inou farbou.

8

IUCN LC, no s klesajúcim trendom — napriek statusu Least Concern je populácia pity krikľavej hodnotená ako klesajúca. Hlavnou príčinou je odlesňovanie a degradácia dažďových pralesov na východnom pobreží Austrálie pre poľnohospodárstvo a urbanizáciu, ako aj predácia hniezd introdukovanými šelmami (mačky, líšky). Druh nie je v CITES.

Taxonomická klasifikácia

species Pita krikľavá (Pitta versicolor)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pittidae (pitovité)
Rod Pitta Vieillot, 1816
Druh Pitta versicolor Swainson, 1825
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — austrálsko-novoguinejský endemit; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Dva uznávané poddruhy (Wikipedia EN, Avibase): P. v. simillima — severný Queensland (východný mys York) a ostrovy v Torresovom prielive; čiastočný migrant do južnej Novej Guiney v zime, niektoré jedince zostávajú na myse York celoročne. P. v. versicolor (nomínát) — zvyšok Queenslandu smerom na juh až po rieku Hunter v NSW. Poddruh intermedia (oblasť Cooktown–Cairns–Atherton) bol navrhnutý na základe veľkostných rozdielov, no v súčasnosti sa nepovažuje za platný — ide pravdepodobne o klínálny rozdiel závislý od zemepisnej šírky. Opísal William Swainson v roku 1825.
Avibase_ID 1A23027EB5B7F072

? Často kladené otázky

Pita krikľavá je výrazne farebný pozemný vták (19–21 cm): má čiernu hlavu s gaštanovým (hnedočervené) temenným pruhom a čiernou centrálnou líniou, zelený vrch tela s tyrkysovomodrými ramenami (wing shoulder), sýtožltý spodok tela a výraznú červeno-oranžovú podchvostovú oblasť; chvost je čierny. Samec a samica sú sfarbením prakticky totožní (druh je monomorfný). Mláďatá sú tlmeno sfarbené s olivovejšími krídlami a sivastejšou hruďou. V teréne ju spoznáte ľahšie podľa hlasného hvizdu walk-to-work než podľa pohľadu — živý vták je na lesnom dne dobre zamaskovaný.

Walk-to-work (tiež opisovaný ako want-a-watch) je mnemotechnická pomôcka pre charakteristické volanie pity krikľavej — hlasný, čistý, stúpajúci trojnotovelý hvizd, zvyčajne opakovaný dvakrát za sebou. Volanie znie ako tri výrazne stúpajúce noty a je jedným z najcharakteristickejších zvukov vlhkých lesov východnej Austrálie. Druh ho vydáva najmä za úsvitu a v hniezdnej sezóne; znie ďaleko a slúži samcovi na ohraničenie teritória.

Slimáky s tvrdo ulitou sú v dažďových pralesoch bežnou a výživnou potravou, no ulitu nemožno rozlomiť samotným zobákom. Pita krikľavá preto vyvinula techniku nákovy: vyberá si obľúbený pevný kameň, koreň alebo pňatinu a na toto fixné miesto opakovane prináša slimáky s ulitou, o ktorú ich mlátí, kým ju nerozlomí. V blízkosti nákovy sa hromadia fragmenty ulít — charakteristický terénny nález, ktorý prezradí prítomnosť pity aj keď samotný vták nie je viditeľný.

Pita krikľavá stavia guľovité hniezdo so vstupom zboku (dome-shaped nest) z vetvičiek, lístia, koreňov, kôry a trávy; umiestňuje ho priamo na zemi — medzi bočnými koreňmi stromov, pri padnutom klátine alebo pri kameni (zdroj: Wikipedia EN). Hniezdo má rozmery cca 30×30×20 cm. Znáška: 2–5 vajec (bielomodrastých s fialovohnedými škvrnami; ~32×25 mm). Inkubácia trvá 17 dní vo voľnej prírode a vykonávajú ju obaja rodičia. Hniezdna sezóna sa líši podľa polohy: júl–február v NSW a juž. Queensland, oktober–február na Cape York, január–apríl na ostrovoch Torresovho prielivu.

Druh je čiastočne sťahovavý, závislý od poddruhu a populácie. Poddruh simillima (severný Queensland, Torres Strait) je čiastočný migrant — v zime sa presúva z Cape York do južnej Novej Guiney; niektoré jedince zostávajú na Cape York celoročne. Poddruh versicolor (južný Queensland–NSW) sa pohybuje medzi pobrežím a hornatejším vnútrozemím sezónne. Druh teda nie je striktne stály ani striktne migrujúci — pohyby závisia od populácie, sezóny a dostupnosti potravy.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), no s klesajúcim populačným trendom — pokles zatiaľ nedosahuje prahy kategórie Near Threatened (BirdLife DataZone). Hlavnou hrozbou je strata a degradácia lesných biotopov (odlesňovanie pre poľnohospodárstvo a urbanizáciu) a predácia pozemných hniezd introdukovanými zvieratami (mačky, líšky). Druh nie je v žiadnej prílohe CITES. V Austrálii ho chráni zákon EPBC Act 1999 a štátne legislatívy, ktoré zakazujú odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov.

Pita dúhová (Pitta iris, Rainbow Pitta) je sesterský druh pity krikľavej a jej najbližší austrálsky príbuzný. Pita dúhová je endemit severnej Austrálie (okolie Darwinu, Northern Territory) — areály oboch druhov sa neprekrývajú. Oba druhy sú pozemné, monomorfné, s kupolovitým hniezdom a využívajú nákovu na slimáky. Líšia sa farbením: pita dúhová má čiernu bradu, hruď a brucho (výrazná čierna a lesklá zelená) oproti žltému spodku pity krikľavej. Ich separácia do rôznych areálov (Queensland–NSW vs. Northern Territory) zjednodušuje determinizáciu v teréne.

ZDROJ: Wikipedia EN (Noisy pitta — taxonómia, 2 poddruhy simillima/versicolor, dĺžka 19–21 cm, hmotnosť 70–128 g, popis sfarbenia, biotop, potrava, hniezdo dome-shaped 30×30×20 cm, znáška 2–5 vajec bielo-ble

 Video — Pita krikľavá

Pita krikľavá (Pitta versicolor) — hlas a správanie v prírode

Pita krikľavá (Pitta versicolor) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Noisy Pitta, Česky:   pita hřmotivá, Nemecky:   Lärmpitta, Španielsky:   Pita Bulliciosa, Francúzsky:   Brève versicolore, Taliansky:   Pitta chiassosa, Holandsky:   Australische Pitta, Portugalsky:   pita-ruidosa, Poľsky:   kurtaczek hałaśliwy, Maďarsky:   lármás pitta, Rusky:   Крикливая питта, Japonsky:   ノドグロヤイロチョウ, Latinsky:   Pitta versicolor Swainson, 1825