Pittidae (pitovité)
Pita hnedochrbtá patrí medzi hlasné pittí v hniezdnej sezóne — jej vokálny prejav je prekvapivo silný na veľkosť vtáka. Hlavné volanie je opísané ako melódický tiahly hvizd puh-yih'wooooo! — záverečná slabika je predĺžená a klesavá, čím sa hlas nesie tichým dipterokarpovým lesom na veľkú vzdialenosť (zdroj: Field Guides trip list Borneo 2020). Na platforme Xeno-canto je dostupných viac ako 53 nahrávok druhu (od recordistov Hansa Matheve, Petera Boesmana, Davida Edwardsa a Mikea Nelsona z lokalít v Sabahu a Sarawaku), ktoré dokumentujú ako pieseň, tak aj kontaktné a poplašné hlásky. Samec typicky vokalizuje zo zeme alebo nízkeho bidla na lesnom dne. Mimo hniezdnej sezóny je druh výrazne tichší. V hustom borneánskom lese je pita hnedochrbtá skôr počuť než vidieť — napriek výraznému sfarbeniu samca ho stienisté prostredie dokonale skrýva.
Samec intenzívne volá melódickým hvizdom puh-yih'wooooo! zo zeme alebo nízkeho bidla a háji teritórium. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje nie sú overené). Pár je monogamný v hniezdnej sezóne.
Hniezdo je guľovitá stavba z mŕtvych listov s bočným kruhovým vchodom, umiestnená na koreňovom systéme spadnutého stromu alebo v nízkom bylinnom podraste, cca 50 cm nad zemou. Samica znáša 2 vajcia: lesklé biele s pásom nepravidelných fialovohnedých škvŕn okolo najširšieho miesta (zdroj: Wikipedia EN). Hniezdna sezóna je viazaná na vlhké obdobie, keď je pôda mokrá a dážďovky ľahko dostupné.
Presné trvanie inkubácie nie je v dostupných zdrojoch pre Hydrornis baudii overené — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na ~13–16 dní. Samec bol zaznamenaný pri inkubácii minimálne na dvoch príležitostiach (zdroj: Wikipedia EN, BirdLife DataZone). Nie je vylúčená striedavá inkubácia oboch rodičov, no dáta pre tento druh chýbajú.
Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé a slepé). Kŕmia ich rodičia; hlavnou potravou mláďat sú dážďovky, hmyz a larvy — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná. Juvenilné jedince boli zaznamenané v júli až polovici októbra (zdroj: Wikipedia EN).
Presný vek vyletenia mláďat pre Hydrornis baudii nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na ~12–16 dní. Juvenilné jedince sú celkovo matnejšie a menej kontrastné než dospelé; dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním.
Presný vek pohlavnej dospelosti nie je druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na prvý rok života. Dĺžka života vo voľnej prírode pre Hydrornis baudii nie je v dostupných zdrojoch kvantitatívne doložená — presné údaje neoverené.
Pita hnedochrbtá je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto na lesnom dne a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode bez rušenia.
Neusiluj sa o ochočenie — pita hnedochrbtá je voľne žijúci plachý druh, ktorý sa v zajatí nedrží; kontakt s človekom ho stresuje
Ak pozoruješ druh v prírode na Borneo, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo na zemi
Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu
Rešpektuj ochranu voľne žijúceho vtáctva — nepodporuj odchyt ani obchod s pittami
Pita hnedochrbtá sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúci endemický druh Bornea, ktorý sa štandardne neponúka u chovateľov ani na burzách. Štandardná trhová cena preň neexistuje. Druh je hodnotený IUCN ako VU (zraniteľný) a platia národné ochranné predpisy krajín pôvodného výskytu (Indonézia, Malajzia, Brunej). Táto stránka má atlasový a poznávací charakter.
| Pita hnedochrbtá (Hydrornis baudii, Blue-headed Pitta) | Pita bledolíca (Hydrornis soror, Blue-rumped Pitta) | Pita modrá (Hydrornis cyaneus, Blue Pitta) | Pita pásikavá (Hydrornis guajanus, Javan Banded Pitta) | Pita modrotylová (Hydrornis nipalensis, Blue-naped Pitta) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~17 cm | presné údaje neoverené | 23–24 cm | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Váha | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | ~109 g | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Dožitie | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | do ~10 r vo voľnej prírode (orientačne) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Hlučnosť | voľne žijúci stály druh — endemit Bornea (Kalimantan, Sarawak, Sabah, Brunej); v SR sa bežne nechová | voľne žijúci druh — Kambodža, Čína, Laos, Thajsko, Vietnam; v SR sa nechová | voľne žijúci stály druh — SV India, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Indočína, JZ Čína; v SR sa nechová | voľne žijúci druh — Java (Indonézia) a Bali; v SR sa nechová | voľne žijúci druh — Bangladéš, Bhután, Čína, India, Laos, Mjanmarsko, Nepál, Vietnam; v SR sa nechová |
| Stav IUCN | IUCN VU (zraniteľný); nie je v CITES | IUCN LC | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Samec: žiarivá modrá koruna, čierne líca, biele hrdlo, gaštanovo-červený chrbát, fialovo-modré brucho a chvost, čierne krídla so svetlými škvrnami; samica: výrazne matnejšia, krém-buff hlava a chrbát, modrá len na chvoste | Diagnostický znak: modrý trupec (rump) — odlíšenie od ostatných Hydrornis; subtropický sezónny les a vlhký horský les Indočíny; menej dimorfná než H. baudii | Samec: sýto modrý chrbát a chvost, zlatožlté temeno, oranžový zatylok, bledomodrá hruď s čiernymi škvrnami, čierny pruh cez oko; samica: modrastošedá, rovnaký vzor temena a zatylka, celkovo tlmenejšia; väčšia než H. baudii | Charakteristické horizontálne pásy (barring) na podstielke — kľúčový rozlišovací znak; samec: oranžové temeno, modrá nadočná línia, pásikavý spodok; samica tlmenejšia; javánsky endemit | Diagnostický znak: jasne modrý zatylok a zadné krčie u samca (kľúčové odlíšenie od H. cyaneus); reddish-yellow spodok; samica: hindcrown reddish-brown, hindneck zelený; vlhké nížinné a horské lesy Himalájí |
| Areál | Endemit Bornea — Kalimantan (Indonézia), Sarawak a Sabah (Malajzia), Brunej; tropický nížinný vždyzelený les do ~600 m n. m.; stály rezidentný druh; ohrozený odlesňovaním (palma olejová, ťažba, požiare) | Indočína a juh Číny (Kambodža, Čína, Laos, Thajsko, Vietnam); subtropický a sezónny tropický les; zdroj: Wikipedia EN, Avibase | SV India, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Indočína, JZ Čína; vlhké tropické nížinné a horské lesy do ~2 000 m n. m.; stály, nemigrujúci druh; 3 poddruhy | Endemit Javy a Bali (Indonézia); tropický nížinný les; IUCN LC; taxonomicky oddelená od borneánskej bandovanej pitty (H. schwaneri) a malajskej (H. irena) | Himaláje a hory SV Indie, Nepál, Bhután, Bangladéš, Mjanmarsko, SZ Indočína, JZ Čína; vlhké nížinné a horské lesy vrátane bambusových húštin; zdroj: Wikipedia EN, Avibase |
Príznaky: Pokles početnosti, strata hniezdnych lokalít, fragmentácia populácií, znížená hniezdna úspešnosť
Najzávažnejšia hrozba pre druh — premena borneánskych nížinných lesov na plantáže palmy olejovej a ťažba dreva sú mimoriadne rýchle. Pita hnedochrbtá je silne viazaná na primárny nížinný les a pri jeho strate stráca hniezdny biotop a potravu (dážďovky, hmyz v podstielke). Populácia je podľa IUCN (BirdLife International 2023) odhadovaná ako klesajúca o 25–35 % za tri generácie (zdroj: BirdLife DataZone, Wikipedia EN).
Príznaky: Priama eliminácia jedincov, dlhodobé zničenie biotopu, obnova lesa trvá desaťročia
Borneo trpí opakovanými rozsiahlymi lesnými požiarmi spojenými so suchými obdobiami El Niño a klčovaním lesa. Tieto požiare ničia nížinné biotopy na veľkých plochách a obnova lesnej štruktúry nevyhnutnej pre pittí trvá desaťročia. Druh nemá alternatívny biotop mimo nížinného lesa (zdroj: BirdLife DataZone, Wikipedia EN).
Príznaky: Genetická izolácia, neschopnosť kolonizovať vhodné biotopy, dlhodobý demografický pokles
Fragmentácia súvislého lesného krytu delí populácie na menšie izolované skupiny. Len 14,9 % vhodného nížinného biotopu druhu sa nachádza v chránených oblastiach (zdroj: ResearchGate — protected areas Borneo). Menšie izolované populácie sú náchylnejšie na lokálne vyhynutie.
Príznaky: Priamy úbytok jedincov, narušenie hniezdnych populácií, úhyn odchytených vtákov v zajatí
Pittí sú pre svoju výraznú farbu potenciálne vyhľadávané na nelegálny obchod s klietkovými vtákmi v juhovýchodnej Ázii. Odchyt pittí je v krajinách pôvodného výskytu zakázaný, no vymáhanie zákonov je nerovnomerné. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prosperujú — sú stresované a rýchlo hynú.
Príznaky: Priame straty vajec a mláďat, opakované hniezdne zlyhania
Guľovité hniezdo umiestnené len ~50 cm nad zemou (na koreňovom systéme spadnutého stromu alebo v bylinách) je ohrozené pozemnou predáciou (hady, cicavce). Táto prirodzená hrozba sa zosilňuje pri fragmentácii lesa, keď stúpa hustota predátorov na lesných okrajoch.
Endemit Bornea — nikde inde na svete — pita hnedochrbtá obýva výhradne ostrov Borneo: indonézsky Kalimantan, malajzijské Sarawak a Sabah a Brunej. Toto prísne endemické rozšírenie ju robí mimoriadne zraniteľnou voči strate biotopu na ostrove — niet záchrannej populácie inde na svete.
Silný pohlavný dimorfizmus — samec patrí k najnápadnejšie sfarbeným vtákom borneánskych lesov: žiarivá modrá koruna, čierne líca, biele hrdlo, gaštanovo-červený chrbát a fialovo-modré brucho a chvost. Samica je výrazne matnejšia (krém-buff hlava a chrbát, modrá len na chvoste) — rozdiel oboch pohlaví je v teréne okamžite zrejmý.
Pozemný skakalec, nie stromový druh — pita hnedochrbtá trávi takmer celý aktívny čas na zemi, kde skaká (nie kráča) a hrabá v lesnej podstielke. Skakovanie po zemi a prevádzanie listia za potravouje typickým správaním celej čeľade Pittidae.
Rod Hydrornis verzus Pitta — pita hnedochrbtá bola historicky zaraďovaná do rodu Pitta pod názvom Pitta baudii (Müller & Schlegel, 1839). Na základe molekulárnych fylogenetických analýz (del Hoyo a Collar 2016) bola skupina ázijských pittí presunutá do rodu Hydrornis Blyth, 1843. Monotypický druh — bez uznaných poddruhov (IOC, Avibase).
Hniezdo s bočným vchodom — architektonická pozoruhodnosť — ako všetky pittí, aj pita hnedochrbtá stavia guľovitý dómik z mŕtvych listov s bočným kruhovým vstupom, umiestnený len ~50 cm nad zemou na koreňovom systéme spadnutého stromu. Uzavretá konštrukcia chráni pred dažďom, no je zraniteľná voči pozemným predátorom.
Samec inkubuje vajcia — pozoruhodné správanie zaznamenané minimálne na dvoch príležitostiach: samec pity hnedochrbtej bol zaznamenaný priamo pri inkubácii (zdroj: Wikipedia EN, BirdLife DataZone). Zdieľaná starostlivosť o vajcia je v rámci čeľade Pittidae bežná.
IUCN VU — rýchly pokles populácie — druh je klasifikovaný ako zraniteľný (Vulnerable) a populačný pokles je odhadovaný na 25–35 % za tri generácie v dôsledku premeny nížinných lesov Bornea na plantáže palmy olejovej, ťažby dreva a lesných požiarov. Len 14,9 % vhodného biotopu sa nachádza v chránených oblastiach.
Vzácnejší v Kalimantane, bežnejší na severe — zdroje uvádzajú, že druh je vzácny v Kalimantane (indonézska časť Bornea), no bežnejší v severnom Borneo (Sabah a Sarawak v Malajzii, Brunej) — pravdepodobne v dôsledku väčšieho odlesňovania v Kalimantane (zdroj: Wikipedia EN).
Pohlavný dimorfizmus je výrazný. Samec má žiarivú modrú korunu (temeno), čierne líca, biele hrdlo, gaštanovo-červený chrbát, fialovo-modré brucho a chvost a čierne krídla so svetlými škvrnami. Samica je výrazne matnejšia: krém-buff (krémovo-opálová) hlava a chrbát, pričom modrá farba je obmedzená len na chvost. Obe pohlavia sa v teréne spoľahlivo odlíšia (zdroj: Wikipedia EN).
Pita hnedochrbtá je endemit Bornea — obýva výhradne tento ostrov: indonézsky Kalimantan, malajzijské Sarawak a Sabah a Brunej. Inde na svete sa nevyskytuje. Biotopom je tropický nížinný vždyzelený dažďový les, typicky pod 600 m n. m. (výnimočne do 1 200 m n. m.). Je bežnejšia v severnom Borneo než v Kalimantane (zdroj: Wikipedia EN, BirdLife DataZone).
Je to predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — skaká v lesnej podstielke a prevádzaním listia loví dážďovky, slimáky, chrobáky, mravce, kobylky, húsenice, pavúky a larvy. Pittí lámajú ulity slimákov o kamene ako o andil. Hniezdenie je časovo naviazané na vlhké obdobie, keď je pôda mokrá a dážďovky dostupné (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web).
Jedince v hniezdnej kondícii sú nachádzané v marci–júni; juvenilné vtáky sú zaznamenané v júli až polovici októbra, čo naznačuje sezónu od marca do októbra. Hniezdo je guľovitá stavba z listov s bočným vchodom, cca 50 cm nad zemou. Znáška: 2 vajcia (lesklé biele s fialovohnedými škvrnami). Samec bol zaznamenaný pri inkubácii minimálne dvakrát (zdroj: Wikipedia EN, BirdLife DataZone).
IUCN hodnotí druh ako zraniteľný (VU) — populácia klesá odhadovanou mierou 25–35 % za tri generácie v dôsledku rýchleho odlesňovania nížin Bornea (palma olejová, ťažba dreva, požiare). Len 14,9 % vhodného biotopu sa nachádza v chránených oblastiach. Druh nie je zaradený v prílohe CITES. V krajinách pôvodného výskytu (Indonézia, Malajzia, Brunej) platia národné predpisy na ochranu voľne žijúcich vtákov. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (zdroj: BirdLife DataZone, Wikipedia EN).
Pita hnedochrbtá má charakteristický melódický tiahly hvizd puh-yih'wooooo!, pričom záverečná slabika je predĺžená a klesavá. Hlas vydáva zo zeme alebo nízkeho bidla a nesie sa tichým nížinným lesom na veľkú vzdialenosť. Druh je v borneánskom lese skôr počuť než vidieť napriek výraznému sfarbeniu samca. Nahrávky sú dostupné na portáli Xeno-canto (viac ako 53 nahrávok) (zdroj: Field Guides Borneo 2020, Xeno-canto).
V SR a v celej EÚ nie je pita hnedochrbtá bežne chovaným druhom. V krajinách pôvodného výskytu (Indonézia, Malajzia, Brunej) je odchyt voľne žijúcich vtákov zákonom zakázaný. Druh je IUCN VU (zraniteľný). Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prosperujú. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter.
Na Borneo sa vyskytuje viacero pittí. Kľúčové rozlíšenie: pita hnedochrbtá (Hydrornis baudii) má u samca modrú korunu a gaštanovo-červený chrbát s fialovo-modrým bruchom; pita pásikavá borneánska (Hydrornis schwaneri) má charakteristické pásy na podstielke (barring); pita malajská (Hydrornis irena) má podobné sfarbenie, no líši sa rozsahom modrého na tele. Identifikácia v teréne vyžaduje dobrý pohľad; hlas je spoľahlivým doplnkovým znakom (zdroj: Wikipedia EN, Avibase).