Pita granátová (Erythropitta granatina)

Pittidae (pitovité)

Pita granátová

Erythropitta granatina — malý pozemný skakalec nížinných dažďových lesov Bornea a Malajského polostrova s granátovo-červeným temennom a kobaltovo-modrým prúžkom cez čiernu hlavu; v hustom lese sa skrýva a prezrádza sa dlhým prerušovaným hvizdom

IUCN: NT (Near Threatened, 2016) | Near Threatened (takmer ohrozeny, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Populacny trend je klesajuci — druh je NT pretoze je pravdepodobne postihnuty pretrvavajucimi vysokymi tempami deforestácie v Sundskej oblasti (Borneo, Sumatra, Malajský polostrov), co pravdepodobne vedie k mierne rychlemu poklesu populacie. Hrozby: ilegalna tazba dreva a nicive lesne poziary. EOO: 2 300 000 km2. Krajiny vyskytu: Brunej, Indonézia, Malajzia, Mjanmarsko, Singapur, Thajsko. Druh nie je zaradeny v CITES.
Dĺžka17 cm
Hmotnosť55–61 g
Dožitieorientačne do ~10 r (zdroj: oiseaux.net)
IUCNNT (takmer ohrozený, klesajúci trend)
RozšírenieMalajský polostrov, Sumatra, Borneo; J Thajsko, J Mjanmarsko, Brunej, Singapur
BiotopNížinné dažďové lesy a bažinaté lesy do 600 m n. m.
StravaDážďovky, slimáky, mravce, termity, drevokazný hmyz, chrobáky
Hniezdenie2 vajcia; guľovité domčekovité hniezdo; marec–august
MigráciaStály nesťahovavý druh
HlasDlhý, mierne prerušovaný hvizd; exceedingly shy
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

35% 25% 25% 10% STRAVA zloženie
Dážďovky a mäkkýše (slimáky) — kľúčová živočíšna zložka lovená hrabaním v lesnom opade a vlhkej pôde 35%
Mravce a termity — dôležitá bielkovinová zložka lovenená v lesnom opade a kôre 25%
Drevokazný hmyz a larvy (chrobáky, potemníky) — loví ich v trúchnijúcom dreve a kôre 25%
Iný hmyz a článkonožce — šváby, chrobáky, pavúky; vyhľadávané v podstielke a pod kôrou 10%
Príležitostne drobné obojživelníky a plazy — sezónna bielkovinová zložka 5%

Odporúčané potraviny

  • Dážďovky — kľúčová potrava, lovená hrabaním v lesnej podstielke a vlhkej pôde nížinného lesa
  • Slimáky a mäkkýše — dôležitá zložka, loví ich na mokrejších miestach lesného dna
  • Mravce a termity — bežná každodenná potrava v lesnom opade
  • Drevokazný hmyz a larvy (chrobáky, drevokazné larvy) — loví ich v trúchnijúcom dreve a pod kôrou
  • Šváby a iný hmyz z lesného dna — vyhľadávané pod kôrou a v hromadách lístia
  • Pavúky a iné článkonožce — zbierané v podstielke a medzi koreňmi stromov
  • Čerstvá pitná voda denne — vyhľadáva lesné potôčiky a kaluže

Zakázané potraviny

  • Spracované ľudské jedlá, soľ, koreniny — jedovaté pre vtáky
  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický
  • Postriekané pesticídmi ošetrené dážďovky alebo hmyz — riziko vážnej otravy, v lesnom prostredí reálna hrozba
  • Čokoláda, kakao, kofeín — poškodzujú srdce a nervovú sústavu vtákov
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií
Tip od odborníka Pita granátová je v prírode predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — skaká po lesnej zemi a hrabá v opade za dážďovkami, slimákmi, mravcami, termitmi a drevokazným hmyzom. Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúci stály druh nížinných dažďových lesov Sundskej oblasti. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter. V prípade dočasnej záchrannej starostlivosti o zraneného jedinca je základom živý hmyz (cvrčky, potemníky, vojačky) doplnený o dážďovky a mäkké plody. Presné kŕmne normy v zajatí nie sú k dispozícii — vždy kontaktovať aviárneho veterinára.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pita granátová je exceedingly shy a skrytý druh — v lese je skôr počuť než vidieť. Jej hlas je dlhý, mierne prerušovaný hvizd, ktorý nesie hustým porastom nížinného lesa. Vokalizuje striedmo a utajene; hodnotenie platí pre voľne žijúcich jedincov v prírode.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pita granátová je exceedingly shy (mimoriadne plachý) voľne žijúci druh — žije utajene v lesnom podraste a pri kontakte s človekom skrytne uniká. Nie je to vták na ruku ani domáci maznáčik.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny pozemný skakalec — pita granátová sa neustále pohybuje skokaním po lesnom dne, hrabá v opade a preskakuje korene a kamene. Prirodzená pohybová potreba je veľká; nížinný les poskytuje nepretržité potravné príležitosti.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pita granátová nenapodobňuje ľudskú reč — jej repertoár tvorí dlhý prerušovaný hvizd a kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh tropického lesa.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Pita granátová je mimoriadne plachý druh — v husté zarastenom nížinnom lese ju človek skôr počuje než zazrie. Jej hlas je dlhý, mierne prerušovaný hvizd (long, slightly broken whistle), ktorý sa niesie tmavým porastom dažďového lesa. Na xeno-canto je archivovaných 57 záznakov (pozadie aj popredno), nasnímaných najmä na Malajskom polostrove a v Indonézii. Okrem hlavného hvizdu druh vydáva kratšie kontaktné hlásky a poplašné volania pri ohrození hniezda. Druh je skrytý a vokalizuje striedmo, takže orientácia podľa hlasu je v lese kľúčovým nástrojom jeho detekcie.

Dokáže hovoriť? Pita granátová nenapodobňuje ľudskú reč. Jej repertoár — dlhý prerušovaný hvizd a kontaktné hlásky — je vrodený a druhovo špecifický. Nie je to hovoriaci klietkový druh.

Typické zvuky

  • Dlhý, mierne prerušovaný hvizd — hlavné a najcharakteristickejšie volanie; nesie sa hustým porastom nížinného dažďového lesa; slúži na teritóriálne ohlasovanie a komunikáciu páru (zdroj: Wikipedia EN, xeno-canto.org/species/erythropitta-granatina)
  • Kratšie kontaktné hlásky — vydávané pri pohybe na lesnom dne; tichšie a ťažšie zaznamenateľné než hlavný hvizd
  • Poplašné a obranné volania pri hniezde — druh reaguje na priblíženie predátora ostrými volaním a nervóznym pohybom v podraste
  • Juvenilné hlásky — mláďatá vydávajú tichšie prosebné hlásky; presné popisy v literatúre nie sú pre tento druh podrobne zdokumentované (presné údaje neoverené)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (marec–august) v nížinnom dažďovom lese Malajského polostrova, Sumatry a Bornea (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com)
Tok — samec háji teritórium dlhým prerušovaným hvizdom v hustom lesnom podraste; druh je exceedingly shy a skôr počuteľný než viditeľný
Odchov mláďat — znáška 2 vajcia (biele s tmavočervenými a čiernymi škvrnami); krmivé mláďatá vyžadujú živočíšnu bielkovinu; obaja rodičia kŕmia (zdroj: Wikipedia EN)
Stály nesťahovavý druh — žije celoročne v nížinných dažďových lesoch Sundskej oblasti (Malajský polostrov, Sumatra, Borneo); nevykonáva dlhú sezónnu migráciu; lokálne pohyby závislé od dostupnosti potravy a zrážok

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Nížinné vždyzelené dažďové lesy a bažinaté lesy do 600 m n. m.; sekundárne a silne poškodené lesy s hustým podrastom a stromovou vrstvou
Pita granátová je pozemný druh lesného dna nížinného dažďového lesa — preferuje hustý podrast vlhkých nížinných lesov (nížinná vždyzelená vegetácia, bažinatý les, dipterokarpový les) do 600 m n. m. Toleruje silne poškodené a sekundárne porasty za predpokladu, že zostane hustá prízemná vegetácia a niekoľko vrstvová stromová pokrývka. Vyhýba sa plantážam a oblastiam bez lesnej vegetácie (zdroj: Wikipedia EN, BirdLife DataZone, observation.org).
Sociálne správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej väčšinou jednotlivci; druh je exceedingly shy
Počas hniezdenia žijú teritoriálne páry — samec intenzívne vokalizuje a háji teritórium. Mimo hniezdenia sa druh pohybuje prevažne jednotlivo a je mimoriadne plachý a skrytý. Netvorí kŕdle ani skupiny.
Podnebie a klimatické nároky
Tropické vlhké ekvatoriálne podnebie; celoročne teplé a vlhké; nevykonáva dlhú sezónnu migráciu
Pita granátová je prispôsobená na tropické vlhké ekvatoriálne podnebie Sundskej oblasti — celoročne teplé (25–35 stupnov C), vysoká vlhkosť, pravidelné zrážky. Druh je stály (nesťahovavý); lokálne pohyby sú závislé od dostupnosti potravy a zrážok.
Hniezdo a hniezdny typ
Guľovité domčekovité hniezdo zo stebiel, kôry a jemných koreňov s listami; znáška 2 vajcia; hniezdenie marec–august
Hniezdo pittí je guľovitá domčekovitá stavba zo stebiel, kôry, jemných koreňov a listov. Znáška: 2 biele vajcia s tmavočervenými a čiernymi škvrnami tvoriacimi kruh pri tupom konci vajíčka (zdroj: Wikipedia EN). Hniezdna sezóna trvá od marca do augusta. Presné trvanie inkubácie a vek vyletenia mláďat nie sú pre tento druh spoľahlivo zdokumentované (presné údaje neoverené).
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké lesné potoky, kaluže a vlhké miesta v podstielke
Pita granátová ako pozemný druh vlhkého lesa pravidelne vyhľadáva plytké lesné potoky a kaluže na kúpanie a pitie. Vysoká vlhkosť tropického nížinného lesa zabezpečuje dostatok vodných zdrojov v bezprostrednom okolí.
Denná aktivita
Denný vták; najaktívnejší za ranného a podvečerného súmraku (crepuskulárny vzor vokalizácie)
Pita granátová je denný vták s výrazným vrcholom vokalizácie za ranného a podvečerného súmraku — vtedy sa ozýva dlhým prerušovaným hvizdom z lesného porastu. Počas horúcich poldenných hodín je tichšia a skrytejšia v hustom podraste.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Február–marec (pred začiatkom hlavnej hniezdnej sezóny)

Samec vokalizuje dlhým prerušovaným hvizdom a háji teritórium v hustom nížinnom lese. Druh je exceedingly shy a tok prebieha skryto v podraste. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje nie sú overené). Pár je monogamný v hniezdnej sezóne.

Hniezdo a znáška
Hniezdenie marec–august; znáška 2 vajcia

Hniezdo je guľovitá domčekovitá stavba zo stebiel, kôry, jemných koreňov a listov. Samica znáša 2 biele vajcia s tmavočervenými a čiernymi škvrnami tvoriacimi kruh pri tupom konci (zdroj: Wikipedia EN). Hniezdna sezóna trvá od marca do augusta.

Inkubácia
Presné trvanie inkubácie nie je pre tento druh spoľahlivo zdokumentované (presné údaje neoverené)

Presná dĺžka inkubácie pre pitu granátovú nie je v dostupných zdrojoch overená. Analógiou s príbuznými pittami rodu Erythropitta sa odhaduje na 14–17 dní; kto sedí na vajciach (samica, samec alebo obaja) nie je pre tento druh spoľahlivo zdokumentované (presné údaje neoverené).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia pravdepodobne kŕmia; živočíšna bielkovina nevyhnutná

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich pravdepodobne obaja rodičia (analógiou s príbuznými pittami). Hlavnou potravou mláďat sú dážďovky, hmyz a larvy — živočíšna bielkovina je nevyhnutná pre rast.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; juvenily hnedasté

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je spoľahlivo zdokumentovaný (presné údaje neoverené). Juvenilné jedince sú celkovo hnedé bez sýtych granátových a kobaltových farieb dospelého vtáka. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku; dožitie orientačne do 10 rokov (zdroj: oiseaux.net, orientačné)

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na prvý rok života. Orientačné dožitie vo voľnej prírode je uvádzané ako do 10 rokov (zdroj: oiseaux.net — uvádzané orientačne, nie druh-špecificky verifikované).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o mimoriadne plachého voľne žijúceho vtáka. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Pita granátová je exceedingly shy (mimoriadne plachý) voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto v lesnom podraste a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v zajatí sa prakticky nechová, takže overené postupy kontaktu s ľuďmi preň neexistujú. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode bez rušenia.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pita granátová je voľne žijúci mimoriadne plachý druh, ktorý sa v zajatí nedrží; kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo na zemi

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu voľne žijúceho vtáctva — nepodporuj odchyt ani obchod s pittami

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pita granátová 17 cm Erythropitta venusta presné údaje neoverené Erythropitta ussheri presné údaje neoverené Pita vlnkovaná presné údaje neoverené Pita pestrá 17–19 cm
Pita granátová (Erythropitta granatina, Garnet Pitta) Erythropitta venusta (Black-crowned Pitta) Erythropitta ussheri (Black-and-crimson Pitta) Pita vlnkovaná (Hydrornis elliotii, Bar-bellied Pitta) Pita pestrá (Pitta brachyura, Indian Pitta)
Dĺžka17 cmpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené17–19 cm
Váha55–61 gpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené47–66 g
Dožitieorientačne do ~10 r (zdroj: oiseaux.net — orientačné)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenédo ~8 r vo voľnej prírode (orientačne, zdroj: oiseaux.net)
Hlučnosťvoľne žijúci stály druh nížinných dažďových lesov — v SR sa nechovávoľne žijúci — Malajský polostrov a Sumatra; v SR sa nechovávoľne žijúci — endemit severného Bornea (Sabah); v SR sa nechovávoľne žijúci — Indočína (Vietnam, Laos, Kambodža, J Čína); v SR sa nechovávoľne žijúci sťahovavý druh — indický subkontinent; v SR sa nechová
Stav IUCNIUCN NT (takmer ohrozený, klesajúci trend); nie je v CITES; národné predpisy krajín výskytuIUCN VU (zraniteľná); nie je v CITESIUCN VU (zraniteľná); nie je v CITESIUCN NT (takmer ohrozená); nie je v CITESIUCN LC (najmenej ohrozený, klesajúci trend); nie je v CITES; India WPA 1972 Sched. IV
PovahaGranátovo-červené temeno a záhlavie, čierna hlava s kobaltovo-modrým prúžkom cez oko, tmavé hnedočervené telo, karmínový spodok brucha, modrozelený lesk krídlových kroviek; juvenily hnedéČierne temeno (bez červenej) — diagnostický rozdiel oproti E. granatina; karmínový spodok; areál sa čiastočne prekrýva s E. granatina na Malajskom polostroveČierne temeno (celé, bez červenej) — kľúčový rozdiel oproti E. granatina; karmínová spodná časť; bola pôvodne považovaná za poddruh E. granatina; teraz väčšinou akceptovaná ako samostatný druhModrozelená hlava s oranžovým temenom, biele a čierne prúžkované brucho (bar-bellied) — odlíšenie od tmavočerveného spodku pittí granátovej; iný rod (Hydrornis); odlišný areálZelený chrbát, kobaltová chvostová pokrývka, čierny pruh cez oko s krémovým obočím, žlto-hnedý spodok s ohnivo-červeným podchvostím a bielym hrdlom; monomorfná; sťahovavý druh — odlišný areál aj spôsob života oproti stálej E. granatina
AreálMalajský polostrov, Sumatra, Borneo (okrem severu) + J Thajsko, J Mjanmarsko, Brunej, Singapur; nížinný dažďový les do 600 m n. m.; pozemný skakalec; dlhý prerušovaný hvizdMalajský polostrov a Sumatra; nížinný dažďový les; príbuzný druh s čiernou korunkou namiesto granátovo-červenejEndemit severného Bornea (Sabah, Malajzia); nížinný a podhorský les; najbližší príbuzný E. granatinaIndočína — horské a podhorské lesy; iný rod a výrazne odlišný areál oproti Sundskej oblasti E. granatinaHniezdi v Himalájach a kopcoch strednej/záp. Indie (jún–aug.); zimuje v j. Indii a Srí Lanke; sťahovavý; hlasný hvizd wheeet-tieu za úsvitu/súmraku

Choroby a prevencia

Strata biotopu — ilegálna ťažba dreva a lesné požiare
vysoká

Príznaky: Pokles početnosti populácií, strata hniezdnych lokalít, fragmentácia areálu, izolácia subpopulácií

Najzávažnejšia hrozba pre pitoví granátovú — systematická ilegálna ťažba dreva a ničivé lesné požiare v Sundskej oblasti (Borneo, Sumatra, Malajský polostrov) ničia nížinné vždyzelené lesy, na ktoré je druh viazaný. Druh toleruje sekundárne a silne poškodené porasty len vtedy, ak zostane hustý podrast a stromová vrstva; pri totálnom odlesnení lokalitu opúšťa. Klesajúci populačný trend je priamo prepojený s pretrvávajúcimi vysokými tempami odlesňovania v regióne (zdroj: BirdLife DataZone, Wikipedia EN).

Deforestácia na plantáže (palma olejová, papier, akácia)
vysoká

Príznaky: Trvalá strata vhodného biotopu, nemožnosť rekolonizácie plantáží bez pôvodnej vegetácie

Nížinné lesy Bornea a Sumatry sú masívne konvertované na plantáže palmy olejovej a akaciové papierenské plantáže — tieto monokultúry neposkytujú vhodný podrast ani dostatočnú potravinovú základňu pre pitu granátovú. Ide o štrukturálny problém, ktorý postihuje celú biodiverzitu Sundskej oblasti.

Fragmentácia a izolácia populácií
stredná

Príznaky: Znížená genetická variabilita, narušená výmena jedincov medzi lokalitami, vyššia zraniteľnosť voči lokálnemu vymretiu

Rozdeľovanie súvislých nížinných lesov na izolované fragmenty znižuje dlhodobú životaschopnosť lokálnych populácií. Hoci druh toleruje sekundárne lesy, silne izolované fragmenty bez prepojovacích koridorov sú dlhodobo neudržateľné.

Ilegálny odchyt a obchod so živými vtákmi
stredná

Príznaky: Priamy úbytok jedincov, stres a úhyn odchytených vtákov, oslabenie hniezdnej populácie

Pita granátová je pre výraznú karmínovú a kobaltovú farbu atraktívna pre nelegálny obchod s klietkovými vtákmi na miestnych trhoch v JV Ázii. Pittí v zajatí veľmi zle prosperujú — sú stresované a rýchlo hynú, čo z klietkového chovu robí etický aj biologický nezmysel. Kupovanie pittí na trhu priamo podporuje ilegálny odlov.

Stres a poranenia pri odchyte a nelegálnom transporte
vysoká

Príznaky: Panika, poranenia, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Pre tento mimoriadne plachý druh je stres z odchytu a manipulácie smrteľne nebezpečný. Nelegálne odchytené pittí v stiesnenej preprave spravidla hynú pred predajom alebo krátko po ňom. Záchranné stanice musia pri ošetrovaní zranených jedincov uplatňovať protokol minimálnej manipulácie a maximálneho ticha.

Prevencia Pita granátová sa v zajatí prakticky nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené voľne žijúce jedince v záchrannej stanici: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tento mimoriadne plachý druh najväčšou hrozbou. (2) Pozemné prostredie s podstielkou — druh prirodzene skaká po zemi, nie vylieza na bidlá. (3) Živý hmyz a dážďovky ako základ potravy. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára. V bežnom živote je najlepšou starostlivosťou ochrana nížinných lesov a odmietanie nelegálneho obchodu s pittami.

Zaujímavosti

1

Karmínové temeno a kobaltový prúžok — unikátna kombinácia — pita granátová má pozoruhodnú farebnú kombináciu, ktorú v rode Erythropitta zdieľa len niekoľko druhov: granátovo-červené (karmínové) temeno a záhlavie spolu s žiarivým kobaltovo-modrým prúžkom (superciliom) cez čiernu hlavu a modrozeleným leskom krídlových kroviek. Juvenily sú väčšinou hnedé a farebné vzory nadobúdajú až pelichaním.

2

Dva poddruhy rozdelené geografiou Sundskej oblasti — poddruh E. g. coccinea (Malajský polostrov, J Thajsko, J Mjanmarsko, Sumatra) sa líši od nominátneho poddruhu E. g. granatina (Borneo), pričom populácia severného Sabahu bola vyčlenená ako samostatný druh E. ussheri (pita čiernohlavá). Taxonomická história pittí Sundskej oblasti je zložitá a podlieha revíziám.

3

Pozemný skakalec, nie stromový druh — pita granátová trávi takmer celý aktívny čas na zemi, kde skaká (nie kráča) a hrabá silnými nohami v lesnom opade. Vyliezanie na stromy je výnimočné; hniezdo stavia nízko. Toto správanie je pre rod Erythropitta typické a výrazne odlišuje pittí od väčšiny iných spevavcov.

4

Exceedingly shy — mimoriadne plachý druh — hoci sfarbenie pittí je okato farebné, druh je v hustom nížinnom lese prekvapivo ťažko viditeľný. Prvý kontakt s ním je takmer vždy sluchový — dlhý prerušovaný hvizd prezrádza prítomnosť skôr než čokoľvek iné. Orientácia podľa hlasu je kľúčovým nástrojom terénnej detekcie.

5

Guľovité domčekovité hniezdo so špeciálnymi vajíčkami — hniezdo pittí je architektúrne pozoruhodné: guľovitá alebo vajcovitá stavba zo stebiel a koreňov. Znáška obsahuje len 2 vajcia (nie 4–5 ako u mnohých drobných spevavcov) s typickými tmavočervenými a čiernymi škvrnami tvoriacimi kruh na tupom konci — tento vzor je diagnostický pre pittí rodu Erythropitta.

6

NT status pre devastáciu sundských lesov — IUCN hodnotí pitu granátovú ako takmer ohrozenú (NT) s klesajúcim populačným trendom. Príčinou nie je priamy lov, ale systémové ničenie nížinných lesov Bornea, Sumatry a Malajského polostrova — ilegálna ťažba dreva, konverzia na plantáže palmy olejovej a ničivé lesné požiare. Druh toleruje degradované porasty, ale nie ich úplnú likvidáciu.

7

Temminck 1830 — historická typová lokalita Pontianak — druh opísal holandský zoológ Coenraad Jacob Temminck v roku 1830; typová lokalita je Pontianak na západnom Borneo (dnes Indonézia). Pôvodné meno bolo Pitta granatina; presun do rodu Erythropitta Reichenbach, 1850, je odrazom moderného fylogenetického pochopenia pittí ako polyfyletickej skupiny.

8

Ohrozená príbuzná ussheri z Sabahu — populácia pittí z severného Sabahu (malajská časť Bornea) bola vyčlenená ako samostatný druh Erythropitta ussheri (pita čiernohlavá, Black-crowned Pitta), ktorý je endemický pre Borneo. Obe formy sú si morfologicky veľmi podobné; kľúčovým rozlišovacím znakom je čierny vršok hlavy bez červeného temena u E. ussheri oproti karmínovému temenu E. granatina.

Taxonomická klasifikácia

species Pita granátová (Erythropitta granatina)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pittidae (pitovité)
Rod Erythropitta Reichenbach, 1850
Druh Erythropitta granatina (Temminck, 1830)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — druh nížinných dažďových lesov Sundskej oblasti; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Rozoznávajú sa dva poddruhy. E. g. coccinea (Malay Peninsula, J Thajsko, J Mjanmarsko, Sumatra) a E. g. granatina (Borneo okrem severu; typová lokalita Pontianak). Populácia v severnom Sabahu (Borneo) bola vyčlenená ako samostatný druh E. ussheri (Black-crowned Pitta / pita čiernohlavá). Druh pôvodne opísaný ako Pitta granatina Temminck, 1830; neskoršie preradený do rodu Erythropitta Reichenbach, 1850.
Avibase_ID FE4701A97533887E

? Často kladené otázky

Pita granátová obýva nížinné vždyzelené dažďové lesy Malajského polostrova (vrátane J Thajska a J Mjanmarska), Sumatry a Bornea (okrem severu). Uprednostňuje hustý podrast vlhkých nížinných lesov — bažinaté lesy, dipterokarpové lesy a sekundárne porasty do 600 m n. m. za predpokladu, že zostane hustá prízemná vegetácia. Je to stály nesťahovavý druh.

Kľúčové znaky: granátovo-červené (karmínové) temeno a záhlavie, čierna hlava s kobaltovo-modrým prúžkom cez oko (supercilium), tmavé hnedočervené telo s karmínovým spodkom a modrozeleným leskom krídlových kroviek. Juvenily sú väčšinou hnedé. Druh je exceedingly shy — v lese ho skôr počuješ (dlhý prerušovaný hvizd) než uvidíš. Porovnaj s E. ussheri (Sabah): čierne temeno bez červenej; a E. venusta: odlišný areál.

Hlas je dlhý, mierne prerušovaný hvizd (long, slightly broken whistle), ktorý sa nesie hustým porastom nížinného dažďového lesa. Na xeno-canto je archivovaných 57 záznakov nasnímaných najmä na Malajskom polostrove a v Indonézii. Druh je skôr počuť než vidieť — hlas je hlavným nástrojom jeho detekcie v teréne (zdroj: xeno-canto.org/species/erythropitta-granatina).

Je to pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — loví hrabaním v lesnom opade. Kľúčová potrava sú dážďovky a slimáky; dôležitý doplnok tvoria mravce, termity, drevokazný hmyz a chrobáky; príležitostne drobné plazy a obojživelníky. Hrabá silnými nohami v lesnej podstielke a vlhkej pôde (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com).

IUCN hodnotí druh ako takmer ohrozený (NT) s klesajúcim populačným trendom. Hlavné hrozby sú ilegálna ťažba dreva a ničivé lesné požiare ničiace nížinné lesy Sundskej oblasti (Borneo, Sumatra, Malajský polostrov). Druh toleruje degradované lesy, ale nie úplnú konverziu na plantáže. Druh nie je v CITES. V krajinách výskytu (Malajzia, Indonézia, Brunej) platia národné ochranné predpisy (zdroj: Wikipedia EN, BirdLife DataZone).

Erythropitta granatina (pita granátová) má granátovo-červené temeno — karmínový vršok hlavy. Erythropitta ussheri (pita čiernohlavá, Black-crowned Pitta) má namiesto toho celé čierne temeno bez červenej. E. ussheri je endemická pre severné Borneo (Sabah) a bola pôvodne považovaná za poddruh E. granatina; teraz je väčšinou akceptovaná ako samostatný druh (zdroj: Wikipedia EN, Avibase).

V SR a v celej EÚ nie je pita granátová bežne chovaným druhom. V krajinách pôvodného výskytu platia národné predpisy zakazujúce odchyt a predaj voľne žijúcich vtákov. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prosperujú — sú stresované a rýchlo hynú. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter — nie je to chovateľský inzerát.

ZDROJ: Wikipedia EN (Garnet pitta — taxonómia, popis, areál, IUCN NT, chov jún–aug, znáška 2 vajcia, https://en.wikipedia.org/wiki/Garnet_pitta), Avibase FE4701A97533887E (Erythropitta granatina Temminck 183

 Video — Pita granátová

Overené YouTube videá:

 Cudzie názvy

Anglicky:   Garnet Pitta, Česky:   pita granátová, Nemecky:   Granatpitta, Španielsky:   Pita Granate, Francúzsky:   Breve grenadine, Taliansky:   Pitta granata, Holandsky:   Granaatpitta, Portugalsky:   pita-granadina, Poľsky:   kurtaczek granatowy, Maďarsky:   granátpitta, Rusky:   Гранатовая питта, Japonsky:   ムラサキヤイロチョウ, Latinsky:   Erythropitta granatina (Temminck, 1830)