Pittidae (pitovité)
Pita granátová je mimoriadne plachý druh — v husté zarastenom nížinnom lese ju človek skôr počuje než zazrie. Jej hlas je dlhý, mierne prerušovaný hvizd (long, slightly broken whistle), ktorý sa niesie tmavým porastom dažďového lesa. Na xeno-canto je archivovaných 57 záznakov (pozadie aj popredno), nasnímaných najmä na Malajskom polostrove a v Indonézii. Okrem hlavného hvizdu druh vydáva kratšie kontaktné hlásky a poplašné volania pri ohrození hniezda. Druh je skrytý a vokalizuje striedmo, takže orientácia podľa hlasu je v lese kľúčovým nástrojom jeho detekcie.
Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.
Samec vokalizuje dlhým prerušovaným hvizdom a háji teritórium v hustom nížinnom lese. Druh je exceedingly shy a tok prebieha skryto v podraste. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje nie sú overené). Pár je monogamný v hniezdnej sezóne.
Hniezdo je guľovitá domčekovitá stavba zo stebiel, kôry, jemných koreňov a listov. Samica znáša 2 biele vajcia s tmavočervenými a čiernymi škvrnami tvoriacimi kruh pri tupom konci (zdroj: Wikipedia EN). Hniezdna sezóna trvá od marca do augusta.
Presná dĺžka inkubácie pre pitu granátovú nie je v dostupných zdrojoch overená. Analógiou s príbuznými pittami rodu Erythropitta sa odhaduje na 14–17 dní; kto sedí na vajciach (samica, samec alebo obaja) nie je pre tento druh spoľahlivo zdokumentované (presné údaje neoverené).
Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich pravdepodobne obaja rodičia (analógiou s príbuznými pittami). Hlavnou potravou mláďat sú dážďovky, hmyz a larvy — živočíšna bielkovina je nevyhnutná pre rast.
Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je spoľahlivo zdokumentovaný (presné údaje neoverené). Juvenilné jedince sú celkovo hnedé bez sýtych granátových a kobaltových farieb dospelého vtáka. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním.
Presný vek pohlavnej dospelosti nie je druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na prvý rok života. Orientačné dožitie vo voľnej prírode je uvádzané ako do 10 rokov (zdroj: oiseaux.net — uvádzané orientačne, nie druh-špecificky verifikované).
| Pita granátová (Erythropitta granatina, Garnet Pitta) | Erythropitta venusta (Black-crowned Pitta) | Erythropitta ussheri (Black-and-crimson Pitta) | Pita vlnkovaná (Hydrornis elliotii, Bar-bellied Pitta) | Pita pestrá (Pitta brachyura, Indian Pitta) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 17 cm | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | 17–19 cm |
| Váha | 55–61 g | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | 47–66 g |
| Dožitie | orientačne do ~10 r (zdroj: oiseaux.net — orientačné) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | do ~8 r vo voľnej prírode (orientačne, zdroj: oiseaux.net) |
| Ochrana | IUCN NT (takmer ohrozený, klesajúci trend); nie je v CITES; národné predpisy krajín výskytu | IUCN VU (zraniteľná); nie je v CITES | IUCN VU (zraniteľná); nie je v CITES | IUCN NT (takmer ohrozená); nie je v CITES | IUCN LC (najmenej ohrozený, klesajúci trend); nie je v CITES; India WPA 1972 Sched. IV |
| Charakteristika | Granátovo-červené temeno a záhlavie, čierna hlava s kobaltovo-modrým prúžkom cez oko, tmavé hnedočervené telo, karmínový spodok brucha, modrozelený lesk krídlových kroviek; juvenily hnedé | Čierne temeno (bez červenej) — diagnostický rozdiel oproti E. granatina; karmínový spodok; areál sa čiastočne prekrýva s E. granatina na Malajskom polostrove | Čierne temeno (celé, bez červenej) — kľúčový rozdiel oproti E. granatina; karmínová spodná časť; bola pôvodne považovaná za poddruh E. granatina; teraz väčšinou akceptovaná ako samostatný druh | Modrozelená hlava s oranžovým temenom, biele a čierne prúžkované brucho (bar-bellied) — odlíšenie od tmavočerveného spodku pittí granátovej; iný rod (Hydrornis); odlišný areál | Zelený chrbát, kobaltová chvostová pokrývka, čierny pruh cez oko s krémovým obočím, žlto-hnedý spodok s ohnivo-červeným podchvostím a bielym hrdlom; monomorfná; sťahovavý druh — odlišný areál aj spôsob života oproti stálej E. granatina |
| Areál | Malajský polostrov, Sumatra, Borneo (okrem severu) + J Thajsko, J Mjanmarsko, Brunej, Singapur; nížinný dažďový les do 600 m n. m.; pozemný skakalec; dlhý prerušovaný hvizd | Malajský polostrov a Sumatra; nížinný dažďový les; príbuzný druh s čiernou korunkou namiesto granátovo-červenej | Endemit severného Bornea (Sabah, Malajzia); nížinný a podhorský les; najbližší príbuzný E. granatina | Indočína — horské a podhorské lesy; iný rod a výrazne odlišný areál oproti Sundskej oblasti E. granatina | Hniezdi v Himalájach a kopcoch strednej/záp. Indie (jún–aug.); zimuje v j. Indii a Srí Lanke; sťahovavý; hlasný hvizd wheeet-tieu za úsvitu/súmraku |
Karmínové temeno a kobaltový prúžok — unikátna kombinácia — pita granátová má pozoruhodnú farebnú kombináciu, ktorú v rode Erythropitta zdieľa len niekoľko druhov: granátovo-červené (karmínové) temeno a záhlavie spolu s žiarivým kobaltovo-modrým prúžkom (superciliom) cez čiernu hlavu a modrozeleným leskom krídlových kroviek. Juvenily sú väčšinou hnedé a farebné vzory nadobúdajú až pelichaním.
Dva poddruhy rozdelené geografiou Sundskej oblasti — poddruh E. g. coccinea (Malajský polostrov, J Thajsko, J Mjanmarsko, Sumatra) sa líši od nominátneho poddruhu E. g. granatina (Borneo), pričom populácia severného Sabahu bola vyčlenená ako samostatný druh E. ussheri (pita čiernohlavá). Taxonomická história pittí Sundskej oblasti je zložitá a podlieha revíziám.
Pozemný skakalec, nie stromový druh — pita granátová trávi takmer celý aktívny čas na zemi, kde skaká (nie kráča) a hrabá silnými nohami v lesnom opade. Vyliezanie na stromy je výnimočné; hniezdo stavia nízko. Toto správanie je pre rod Erythropitta typické a výrazne odlišuje pittí od väčšiny iných spevavcov.
Exceedingly shy — mimoriadne plachý druh — hoci sfarbenie pittí je okato farebné, druh je v hustom nížinnom lese prekvapivo ťažko viditeľný. Prvý kontakt s ním je takmer vždy sluchový — dlhý prerušovaný hvizd prezrádza prítomnosť skôr než čokoľvek iné. Orientácia podľa hlasu je kľúčovým nástrojom terénnej detekcie.
Guľovité domčekovité hniezdo so špeciálnymi vajíčkami — hniezdo pittí je architektúrne pozoruhodné: guľovitá alebo vajcovitá stavba zo stebiel a koreňov. Znáška obsahuje len 2 vajcia (nie 4–5 ako u mnohých drobných spevavcov) s typickými tmavočervenými a čiernymi škvrnami tvoriacimi kruh na tupom konci — tento vzor je diagnostický pre pittí rodu Erythropitta.
NT status pre devastáciu sundských lesov — IUCN hodnotí pitu granátovú ako takmer ohrozenú (NT) s klesajúcim populačným trendom. Príčinou nie je priamy lov, ale systémové ničenie nížinných lesov Bornea, Sumatry a Malajského polostrova — ilegálna ťažba dreva, konverzia na plantáže palmy olejovej a ničivé lesné požiare. Druh toleruje degradované porasty, ale nie ich úplnú likvidáciu.
Temminck 1830 — historická typová lokalita Pontianak — druh opísal holandský zoológ Coenraad Jacob Temminck v roku 1830; typová lokalita je Pontianak na západnom Borneo (dnes Indonézia). Pôvodné meno bolo Pitta granatina; presun do rodu Erythropitta Reichenbach, 1850, je odrazom moderného fylogenetického pochopenia pittí ako polyfyletickej skupiny.
Ohrozená príbuzná ussheri z Sabahu — populácia pittí z severného Sabahu (malajská časť Bornea) bola vyčlenená ako samostatný druh Erythropitta ussheri (pita čiernohlavá, Black-crowned Pitta), ktorý je endemický pre Borneo. Obe formy sú si morfologicky veľmi podobné; kľúčovým rozlišovacím znakom je čierny vršok hlavy bez červeného temena u E. ussheri oproti karmínovému temenu E. granatina.
Pita granátová obýva nížinné vždyzelené dažďové lesy Malajského polostrova (vrátane J Thajska a J Mjanmarska), Sumatry a Bornea (okrem severu). Uprednostňuje hustý podrast vlhkých nížinných lesov — bažinaté lesy, dipterokarpové lesy a sekundárne porasty do 600 m n. m. za predpokladu, že zostane hustá prízemná vegetácia. Je to stály nesťahovavý druh.
Kľúčové znaky: granátovo-červené (karmínové) temeno a záhlavie, čierna hlava s kobaltovo-modrým prúžkom cez oko (supercilium), tmavé hnedočervené telo s karmínovým spodkom a modrozeleným leskom krídlových kroviek. Juvenily sú väčšinou hnedé. Druh je exceedingly shy — v lese ho skôr počuješ (dlhý prerušovaný hvizd) než uvidíš. Porovnaj s E. ussheri (Sabah): čierne temeno bez červenej; a E. venusta: odlišný areál.
Hlas je dlhý, mierne prerušovaný hvizd (long, slightly broken whistle), ktorý sa nesie hustým porastom nížinného dažďového lesa. Na xeno-canto je archivovaných 57 záznakov nasnímaných najmä na Malajskom polostrove a v Indonézii. Druh je skôr počuť než vidieť — hlas je hlavným nástrojom jeho detekcie v teréne (zdroj: xeno-canto.org/species/erythropitta-granatina).
Je to pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — loví hrabaním v lesnom opade. Kľúčová potrava sú dážďovky a slimáky; dôležitý doplnok tvoria mravce, termity, drevokazný hmyz a chrobáky; príležitostne drobné plazy a obojživelníky. Hrabá silnými nohami v lesnej podstielke a vlhkej pôde (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com).
IUCN hodnotí druh ako takmer ohrozený (NT) s klesajúcim populačným trendom. Hlavné hrozby sú ilegálna ťažba dreva a ničivé lesné požiare ničiace nížinné lesy Sundskej oblasti (Borneo, Sumatra, Malajský polostrov). Druh toleruje degradované lesy, ale nie úplnú konverziu na plantáže. Druh nie je v CITES. V krajinách výskytu (Malajzia, Indonézia, Brunej) platia národné ochranné predpisy (zdroj: Wikipedia EN, BirdLife DataZone).
Erythropitta granatina (pita granátová) má granátovo-červené temeno — karmínový vršok hlavy. Erythropitta ussheri (pita čiernohlavá, Black-crowned Pitta) má namiesto toho celé čierne temeno bez červenej. E. ussheri je endemická pre severné Borneo (Sabah) a bola pôvodne považovaná za poddruh E. granatina; teraz je väčšinou akceptovaná ako samostatný druh (zdroj: Wikipedia EN, Avibase).
V SR a v celej EÚ nie je pita granátová bežne chovaným druhom. V krajinách pôvodného výskytu platia národné predpisy zakazujúce odchyt a predaj voľne žijúcich vtákov. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prosperujú — sú stresované a rýchlo hynú. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter — nie je to chovateľský inzerát.