Pittidae (pitovité)
Pita granátová je mimoriadne plachý druh — v husté zarastenom nížinnom lese ju človek skôr počuje než zazrie. Jej hlas je dlhý, mierne prerušovaný hvizd (long, slightly broken whistle), ktorý sa niesie tmavým porastom dažďového lesa. Na xeno-canto je archivovaných 57 záznakov (pozadie aj popredno), nasnímaných najmä na Malajskom polostrove a v Indonézii. Okrem hlavného hvizdu druh vydáva kratšie kontaktné hlásky a poplašné volania pri ohrození hniezda. Druh je skrytý a vokalizuje striedmo, takže orientácia podľa hlasu je v lese kľúčovým nástrojom jeho detekcie.
Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.
Samec vokalizuje dlhým prerušovaným hvizdom a háji teritórium v hustom nížinnom lese. Druh je exceedingly shy a tok prebieha skryto v podraste. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje nie sú overené). Pár je monogamný v hniezdnej sezóne.
Hniezdo je guľovitá domčekovitá stavba zo stebiel, kôry, jemných koreňov a listov. Samica znáša 2 biele vajcia s tmavočervenými a čiernymi škvrnami tvoriacimi kruh pri tupom konci (zdroj: Wikipedia EN). Hniezdna sezóna trvá od marca do augusta.
Presná dĺžka inkubácie pre pitu granátovú nie je v dostupných zdrojoch overená. Analógiou s príbuznými pittami rodu Erythropitta sa odhaduje na 14–17 dní; kto sedí na vajciach (samica, samec alebo obaja) nie je pre tento druh spoľahlivo zdokumentované (presné údaje neoverené).
Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich pravdepodobne obaja rodičia (analógiou s príbuznými pittami). Hlavnou potravou mláďat sú dážďovky, hmyz a larvy — živočíšna bielkovina je nevyhnutná pre rast.
Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je spoľahlivo zdokumentovaný (presné údaje neoverené). Juvenilné jedince sú celkovo hnedé bez sýtych granátových a kobaltových farieb dospelého vtáka. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním.
Presný vek pohlavnej dospelosti nie je druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na prvý rok života. Orientačné dožitie vo voľnej prírode je uvádzané ako do 10 rokov (zdroj: oiseaux.net — uvádzané orientačne, nie druh-špecificky verifikované).
Pita granátová je exceedingly shy (mimoriadne plachý) voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto v lesnom podraste a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v zajatí sa prakticky nechová, takže overené postupy kontaktu s ľuďmi preň neexistujú. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode bez rušenia.
Neusiluj sa o ochočenie — pita granátová je voľne žijúci mimoriadne plachý druh, ktorý sa v zajatí nedrží; kontakt s človekom ho stresuje
Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo na zemi
Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu
Rešpektuj ochranu voľne žijúceho vtáctva — nepodporuj odchyt ani obchod s pittami
| Pita granátová (Erythropitta granatina, Garnet Pitta) | Erythropitta venusta (Black-crowned Pitta) | Erythropitta ussheri (Black-and-crimson Pitta) | Pita vlnkovaná (Hydrornis elliotii, Bar-bellied Pitta) | Pita pestrá (Pitta brachyura, Indian Pitta) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 17 cm | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | 17–19 cm |
| Váha | 55–61 g | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | 47–66 g |
| Dožitie | orientačne do ~10 r (zdroj: oiseaux.net — orientačné) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | do ~8 r vo voľnej prírode (orientačne, zdroj: oiseaux.net) |
| Hlučnosť | voľne žijúci stály druh nížinných dažďových lesov — v SR sa nechová | voľne žijúci — Malajský polostrov a Sumatra; v SR sa nechová | voľne žijúci — endemit severného Bornea (Sabah); v SR sa nechová | voľne žijúci — Indočína (Vietnam, Laos, Kambodža, J Čína); v SR sa nechová | voľne žijúci sťahovavý druh — indický subkontinent; v SR sa nechová |
| Stav IUCN | IUCN NT (takmer ohrozený, klesajúci trend); nie je v CITES; národné predpisy krajín výskytu | IUCN VU (zraniteľná); nie je v CITES | IUCN VU (zraniteľná); nie je v CITES | IUCN NT (takmer ohrozená); nie je v CITES | IUCN LC (najmenej ohrozený, klesajúci trend); nie je v CITES; India WPA 1972 Sched. IV |
| Povaha | Granátovo-červené temeno a záhlavie, čierna hlava s kobaltovo-modrým prúžkom cez oko, tmavé hnedočervené telo, karmínový spodok brucha, modrozelený lesk krídlových kroviek; juvenily hnedé | Čierne temeno (bez červenej) — diagnostický rozdiel oproti E. granatina; karmínový spodok; areál sa čiastočne prekrýva s E. granatina na Malajskom polostrove | Čierne temeno (celé, bez červenej) — kľúčový rozdiel oproti E. granatina; karmínová spodná časť; bola pôvodne považovaná za poddruh E. granatina; teraz väčšinou akceptovaná ako samostatný druh | Modrozelená hlava s oranžovým temenom, biele a čierne prúžkované brucho (bar-bellied) — odlíšenie od tmavočerveného spodku pittí granátovej; iný rod (Hydrornis); odlišný areál | Zelený chrbát, kobaltová chvostová pokrývka, čierny pruh cez oko s krémovým obočím, žlto-hnedý spodok s ohnivo-červeným podchvostím a bielym hrdlom; monomorfná; sťahovavý druh — odlišný areál aj spôsob života oproti stálej E. granatina |
| Areál | Malajský polostrov, Sumatra, Borneo (okrem severu) + J Thajsko, J Mjanmarsko, Brunej, Singapur; nížinný dažďový les do 600 m n. m.; pozemný skakalec; dlhý prerušovaný hvizd | Malajský polostrov a Sumatra; nížinný dažďový les; príbuzný druh s čiernou korunkou namiesto granátovo-červenej | Endemit severného Bornea (Sabah, Malajzia); nížinný a podhorský les; najbližší príbuzný E. granatina | Indočína — horské a podhorské lesy; iný rod a výrazne odlišný areál oproti Sundskej oblasti E. granatina | Hniezdi v Himalájach a kopcoch strednej/záp. Indie (jún–aug.); zimuje v j. Indii a Srí Lanke; sťahovavý; hlasný hvizd wheeet-tieu za úsvitu/súmraku |
Príznaky: Pokles početnosti populácií, strata hniezdnych lokalít, fragmentácia areálu, izolácia subpopulácií
Najzávažnejšia hrozba pre pitoví granátovú — systematická ilegálna ťažba dreva a ničivé lesné požiare v Sundskej oblasti (Borneo, Sumatra, Malajský polostrov) ničia nížinné vždyzelené lesy, na ktoré je druh viazaný. Druh toleruje sekundárne a silne poškodené porasty len vtedy, ak zostane hustý podrast a stromová vrstva; pri totálnom odlesnení lokalitu opúšťa. Klesajúci populačný trend je priamo prepojený s pretrvávajúcimi vysokými tempami odlesňovania v regióne (zdroj: BirdLife DataZone, Wikipedia EN).
Príznaky: Trvalá strata vhodného biotopu, nemožnosť rekolonizácie plantáží bez pôvodnej vegetácie
Nížinné lesy Bornea a Sumatry sú masívne konvertované na plantáže palmy olejovej a akaciové papierenské plantáže — tieto monokultúry neposkytujú vhodný podrast ani dostatočnú potravinovú základňu pre pitu granátovú. Ide o štrukturálny problém, ktorý postihuje celú biodiverzitu Sundskej oblasti.
Príznaky: Znížená genetická variabilita, narušená výmena jedincov medzi lokalitami, vyššia zraniteľnosť voči lokálnemu vymretiu
Rozdeľovanie súvislých nížinných lesov na izolované fragmenty znižuje dlhodobú životaschopnosť lokálnych populácií. Hoci druh toleruje sekundárne lesy, silne izolované fragmenty bez prepojovacích koridorov sú dlhodobo neudržateľné.
Príznaky: Priamy úbytok jedincov, stres a úhyn odchytených vtákov, oslabenie hniezdnej populácie
Pita granátová je pre výraznú karmínovú a kobaltovú farbu atraktívna pre nelegálny obchod s klietkovými vtákmi na miestnych trhoch v JV Ázii. Pittí v zajatí veľmi zle prosperujú — sú stresované a rýchlo hynú, čo z klietkového chovu robí etický aj biologický nezmysel. Kupovanie pittí na trhu priamo podporuje ilegálny odlov.
Príznaky: Panika, poranenia, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn
Pre tento mimoriadne plachý druh je stres z odchytu a manipulácie smrteľne nebezpečný. Nelegálne odchytené pittí v stiesnenej preprave spravidla hynú pred predajom alebo krátko po ňom. Záchranné stanice musia pri ošetrovaní zranených jedincov uplatňovať protokol minimálnej manipulácie a maximálneho ticha.
Karmínové temeno a kobaltový prúžok — unikátna kombinácia — pita granátová má pozoruhodnú farebnú kombináciu, ktorú v rode Erythropitta zdieľa len niekoľko druhov: granátovo-červené (karmínové) temeno a záhlavie spolu s žiarivým kobaltovo-modrým prúžkom (superciliom) cez čiernu hlavu a modrozeleným leskom krídlových kroviek. Juvenily sú väčšinou hnedé a farebné vzory nadobúdajú až pelichaním.
Dva poddruhy rozdelené geografiou Sundskej oblasti — poddruh E. g. coccinea (Malajský polostrov, J Thajsko, J Mjanmarsko, Sumatra) sa líši od nominátneho poddruhu E. g. granatina (Borneo), pričom populácia severného Sabahu bola vyčlenená ako samostatný druh E. ussheri (pita čiernohlavá). Taxonomická história pittí Sundskej oblasti je zložitá a podlieha revíziám.
Pozemný skakalec, nie stromový druh — pita granátová trávi takmer celý aktívny čas na zemi, kde skaká (nie kráča) a hrabá silnými nohami v lesnom opade. Vyliezanie na stromy je výnimočné; hniezdo stavia nízko. Toto správanie je pre rod Erythropitta typické a výrazne odlišuje pittí od väčšiny iných spevavcov.
Exceedingly shy — mimoriadne plachý druh — hoci sfarbenie pittí je okato farebné, druh je v hustom nížinnom lese prekvapivo ťažko viditeľný. Prvý kontakt s ním je takmer vždy sluchový — dlhý prerušovaný hvizd prezrádza prítomnosť skôr než čokoľvek iné. Orientácia podľa hlasu je kľúčovým nástrojom terénnej detekcie.
Guľovité domčekovité hniezdo so špeciálnymi vajíčkami — hniezdo pittí je architektúrne pozoruhodné: guľovitá alebo vajcovitá stavba zo stebiel a koreňov. Znáška obsahuje len 2 vajcia (nie 4–5 ako u mnohých drobných spevavcov) s typickými tmavočervenými a čiernymi škvrnami tvoriacimi kruh na tupom konci — tento vzor je diagnostický pre pittí rodu Erythropitta.
NT status pre devastáciu sundských lesov — IUCN hodnotí pitu granátovú ako takmer ohrozenú (NT) s klesajúcim populačným trendom. Príčinou nie je priamy lov, ale systémové ničenie nížinných lesov Bornea, Sumatry a Malajského polostrova — ilegálna ťažba dreva, konverzia na plantáže palmy olejovej a ničivé lesné požiare. Druh toleruje degradované porasty, ale nie ich úplnú likvidáciu.
Temminck 1830 — historická typová lokalita Pontianak — druh opísal holandský zoológ Coenraad Jacob Temminck v roku 1830; typová lokalita je Pontianak na západnom Borneo (dnes Indonézia). Pôvodné meno bolo Pitta granatina; presun do rodu Erythropitta Reichenbach, 1850, je odrazom moderného fylogenetického pochopenia pittí ako polyfyletickej skupiny.
Ohrozená príbuzná ussheri z Sabahu — populácia pittí z severného Sabahu (malajská časť Bornea) bola vyčlenená ako samostatný druh Erythropitta ussheri (pita čiernohlavá, Black-crowned Pitta), ktorý je endemický pre Borneo. Obe formy sú si morfologicky veľmi podobné; kľúčovým rozlišovacím znakom je čierny vršok hlavy bez červeného temena u E. ussheri oproti karmínovému temenu E. granatina.
Pita granátová obýva nížinné vždyzelené dažďové lesy Malajského polostrova (vrátane J Thajska a J Mjanmarska), Sumatry a Bornea (okrem severu). Uprednostňuje hustý podrast vlhkých nížinných lesov — bažinaté lesy, dipterokarpové lesy a sekundárne porasty do 600 m n. m. za predpokladu, že zostane hustá prízemná vegetácia. Je to stály nesťahovavý druh.
Kľúčové znaky: granátovo-červené (karmínové) temeno a záhlavie, čierna hlava s kobaltovo-modrým prúžkom cez oko (supercilium), tmavé hnedočervené telo s karmínovým spodkom a modrozeleným leskom krídlových kroviek. Juvenily sú väčšinou hnedé. Druh je exceedingly shy — v lese ho skôr počuješ (dlhý prerušovaný hvizd) než uvidíš. Porovnaj s E. ussheri (Sabah): čierne temeno bez červenej; a E. venusta: odlišný areál.
Hlas je dlhý, mierne prerušovaný hvizd (long, slightly broken whistle), ktorý sa nesie hustým porastom nížinného dažďového lesa. Na xeno-canto je archivovaných 57 záznakov nasnímaných najmä na Malajskom polostrove a v Indonézii. Druh je skôr počuť než vidieť — hlas je hlavným nástrojom jeho detekcie v teréne (zdroj: xeno-canto.org/species/erythropitta-granatina).
Je to pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — loví hrabaním v lesnom opade. Kľúčová potrava sú dážďovky a slimáky; dôležitý doplnok tvoria mravce, termity, drevokazný hmyz a chrobáky; príležitostne drobné plazy a obojživelníky. Hrabá silnými nohami v lesnej podstielke a vlhkej pôde (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com).
IUCN hodnotí druh ako takmer ohrozený (NT) s klesajúcim populačným trendom. Hlavné hrozby sú ilegálna ťažba dreva a ničivé lesné požiare ničiace nížinné lesy Sundskej oblasti (Borneo, Sumatra, Malajský polostrov). Druh toleruje degradované lesy, ale nie úplnú konverziu na plantáže. Druh nie je v CITES. V krajinách výskytu (Malajzia, Indonézia, Brunej) platia národné ochranné predpisy (zdroj: Wikipedia EN, BirdLife DataZone).
Erythropitta granatina (pita granátová) má granátovo-červené temeno — karmínový vršok hlavy. Erythropitta ussheri (pita čiernohlavá, Black-crowned Pitta) má namiesto toho celé čierne temeno bez červenej. E. ussheri je endemická pre severné Borneo (Sabah) a bola pôvodne považovaná za poddruh E. granatina; teraz je väčšinou akceptovaná ako samostatný druh (zdroj: Wikipedia EN, Avibase).
V SR a v celej EÚ nie je pita granátová bežne chovaným druhom. V krajinách pôvodného výskytu platia národné predpisy zakazujúce odchyt a predaj voľne žijúcich vtákov. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prosperujú — sú stresované a rýchlo hynú. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter — nie je to chovateľský inzerát.