Pita dúhová (Pitta iris)

Pittidae (pitovité)

Pita dúhová

Pitta iris — jediný australský endemit rodu Pitta s tmavým zamatovým telom, zeleným chrbtom a červeným bruchom — pozemný lovec monzúnových lesov Severného územia a Kimberley; hniezdo zdobí trusom vallabyho

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) podla BirdLife International a IUCN. Druh ma rozsahly areal v monzunovej oblasti severnej Australie, je lokalne bezny a nevykazuje dramaticky pokles populacie. Populacny trend je hodnoteny ako klesajuci (declining) v suvislosti s degradaciou monzunovych lesov poziarmi a poskodzovanim biotopov divymi dobytcami (hovadziaky, osipane), ktore su problemom najmä pre poddruh johnstoneiana v Kimberley. Druh nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES. Australsky zakon EPBC Act 1999 chrani vsetky dive australske vtaky pred odchytom a vyvozom.
Dĺžka16–18 cm
Hmotnosť52–88 g
Dožitiedo cca 9 r (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený, klesajúci trend)
RozšírenieEndemit S Austrálie (Top End NT + Kimberley WA)
BiotopMonzúnové lesy, galérijné lesy, viničnaté húštiny
StravaDážďovky (až 70 % v monzúne), slimáky, hmyz
Hniezdenie3–5 vajec; inkubácia 14 dní; vymládzanie 14 dní; október–február
MigráciaStály (nesťahovavý) druh
ZvláštnosťHniezdo 34 % s trusom vallabyho pri vchode (funkcia neobjasnená)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

50% 25% 12% 8% STRAVA zloženie
Dážďovky — dominantná zložka potravy, najmä počas dažďového obdobia; pri Darwine tvoria až dve tretiny stravy (zdroj: Wikipedia EN) 50%
Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, kobylky, húsenice; lovené prevrátením opadanky a hrabaním (zdroj: oiseaux-birds.com, Wikipedia EN) 25%
Slimáky a ostatné mäkkýše — dôležitý zdroj bielkovín a vápnika (zdroj: Wikipedia EN, oiseaux-birds.com) 12%
Pavúky a iné článkonožce — vyhľadávané v podstielke a pri koreňoch stromov 8%
Príležitostne malé žaby, skinks a plody Carpentaria — výnimočná zložka (zdroj: Wikipedia EN, oiseaux-birds.com) 5%

Odporúčané potraviny

  • Dážďovky — hlavná a dominantná potrava v dažďovom období; tvorí až 70 % stravy pri Darwine počas monzúnu
  • Slimáky a mäkkýše — dôležitý zdroj bielkovín a vápnika, zbierané z podstielky opadanky
  • Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, kobylky, húsenice a iné článkonožce; lovené prevrátením listov a kúskov dreva
  • Pavúky — vyhľadávané pri koreňoch stromov a v opade
  • Príležitostne malé obojživelníky a jašterice (skinks) — vzácna živočíšna bielkovina v suchom období
  • Plody stromu Carpentaria acuminata — výnimočná rastlinná zložka (zdroj: Wikipedia EN)
  • Čerstvá pitná voda — dennodenne nevyhnutná; druh je viazaný na vlhké biotopy s dostupnosťou vody

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre všetky vtáky smrteľne toxický
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky, poškodzujú srdce a nervovú sústavu
  • Soľ, silne korenené a spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Plesnivé, skazené alebo zatuchnuté krmivo — riziko mykotoxínov a aspergilózy
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) červy alebo hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy organofosforečnými zlúčeninami
Tip od odborníka Pita dúhová je v prírode výhradne pozemný predátor mäkkých živočíchov — prevracia opadanku a hrabie v podstielke za dážďovkami, slimákmi a hmyzom. V monzúnovom období tvoria dážďovky až dve tretiny potravy (dokumentované pri Darwine, Wikipedia EN). Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová — je to voľne žijúci austrálsky endemit s prísnou zákonnou ochranou. Pri dočasnej záchrannej starostlivosti o zraneného jedinca (záchranná stanica v Austrálii) je základom živá potrava: dážďovky, slimáky, krikety, larvy tenebria a prípadne mäkké plody. Presné kŕmne normy pre tento druh v zajatí nie sú vedecky overené pre chovateľské podmienky.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pita dúhová je stredne hlučný druh — samec vokalizuje intenzívne pri svitaní a za súmraku, najmä v hniezdnej sezóne. Hlavné volanie teow-whit, teow-whit (alebo choowip-choowip) je dvojdielne piskľavé volanie dobre počuteľné v lese. Mimo hniezdnej sezóny je oveľa tichší. Keďže sa bežne nechová, otázka hlučnosti v domácnosti je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pita dúhová je plachý, skrytý lesný vták — hoci môže byť prekvapivo dôverčivý voči tichému pozorovateľovi, ide o voľne žijúci druh, ktorý sa v zajatí bežne nechová a fyzický kontakt s človekom ho stresuje. Nie je to vták na ruku.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a pohyblivý pozemný lovec — pita dúhová sa celý deň pohybuje po lesnom dne, prevracia lístie a hľadá potravu. Jej energetická aktivita je vysoká počas denného svetla, no je viazaná výhradne na lesné prostredie a pohyb po zemi. Nie je to hyperaktívny aerobický letec, ale vytrvalý pozemný hľadač.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pita dúhová nenapodobňuje ľudskú reč — jej vokálny repertoár je vrodený a tvorí ho sada charakteristických horacích volaní a poplašných hlások. Nejde o klietkového hovoriackeho vtáka.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pita dúhová má výrazné a dobre počuteľné hlasové prejavy, typické pre rod Pitta. Hlavným teritoriálnym volaním je dvojdielné piskľavé „teow-whit, teow-whit“ (opisované aj ako choowip-choowip), ktoré samec opakuje intenzívne pri svitaní a za súmraku, predovšetkým počas hniezdnej sezóny. Samce volajú podstatne viac než samice. Okrem tohto teritoriálneho volania vydáva ostrý „keow“ ako poplašnú hlásku pri ohrození. Volania sú dobre počuteľné v monzúnnom lese a patria k spoľahlivým orientačným znakom druhu, keďže vizuálne pozorovanie plachého lesného vtáka je ťažšie. Nie je to napodobiteľ ani hovoriaci druh — vokálny repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Pita dúhová nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky. Jej vokálny repertoár — teritoriálne teow-whit volanie a poplašná hláska keow — je druhovo špecifický a vrodený. Nie je to klietkový hovoriaci vták.

Typické zvuky

  • Teritoriálne volanie teow-whit, teow-whit (alebo choowip-choowip) — dvojdielná piskľavá fráza; intenzívne opakovaná samcom pri svitaní a za súmraku v hniezdnej sezóne; slúži na vymedzenie teritória a lákanie partnerky (zdroj: Wikipedia EN)
  • Poplašná hláska keow — ostrý jednoduchý pisk vydávaný pri ohrození alebo strese; vydávajú oba pohlavia (zdroj: oiseaux-birds.com)
  • Kontaktné hlásky v rámci páru — tichšie volania pri synchronizácii aktivít oboch rodičov pri hniezde; menej zdokumentované než hlavné teritoriálne volanie
  • Rozdiel vo vokálnej aktivite podľa pohlavia — samce volajú podstatne viac než samice; typické pre rody Pitta (zdroj: Wikipedia EN, ods. Behavior)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (október–február/marec) — kryje sa s monzúnovým dažďovým obdobím, ktoré zabezpečuje dostatok dážďoviek a hmyzu pre mláďatá (zdroj: Wikipedia EN, experiencethewild.com.au)
Tok — samce vokalizujú intenzívne pri svitaní a za súmraku, háji teritórium volaním teow-whit teow-whit; samice volajú menej (zdroj: Wikipedia EN)
Stavba hniezda a inkubácia (obaja rodičia, priemer 14 dní); odchov mláďat (obaja rodičia, priemer 14 dní); fledglings zostávajú v teritóriu 15–20 dní (zdroj: Emu Vol 103/3)
Mimohniezdne obdobie — suché obdobie; pita ostáva v teritóriu, menej vokalizuje; potrava suchšia (menej dážďoviek, viac hmyzu)
Stály (nesťahovavý) druh — celoročne v monzúnovom lese Severného územia a Kimberley; nevykonáva dlhé migrácie (zdroj: Wikipedia EN, Avibase)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci endemický druh Austrálie — v zajatí sa bežne nechová. Pita dúhová je divoký austrálsky vták s prísnou zákonnou ochranou podľa EPBC Act 1999. V európskej ani slovenskej avikultúre nie je etablovaný chovateľský druh. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o austrálske vtáctvo, ornitorológiu a birdingové cestovanie. Austrálsky zákon zakazuje odchyt, chov a vývoz divých jedincov bez osobitného povolenia.
Priestor Druh sa v SR bežne nechová — overený priestorový štandard preň neexistuje. V prírode obýva rozsiahle teritóriá v monzúnových lesoch a je výhradne pozemným vtákom, ktorý vyžaduje hustú lesníu podstielku a vlhké prostredie. Klietka ani bežná voliéra nedokážu napodobniť jeho prirodzené prostredie.
Deti v domácnosti Pita dúhová nie je domáci maznáčik pre deti. Deťom ju možno predstaviť ako pozoruhodného predstaviteľa austrálskej džungle: výrazné farby na tmavom zamatovom pozadí, tajomný pozemný lovec skrytý pod opadankou a unikátny zvyk výzdoby hniezda trusom kengurí. Ideálnym kontaktom s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy severnej Austrálie (Darwin, Kakadu, Kimberley) alebo cez databázy eBird a xeno-canto.
Hlučnosť Teritoriálne volanie teow-whit je dobre počuteľné v lese pri svitaní a za súmraku, predovšetkým v hniezdnej sezóne. V prírode slúži na vymedzenie teritória a lákanie partnera; mimo hniezdneho obdobia je druh oveľa tichší. Keďže sa v zajatí bežne nechová, hodnotenie je len teoretické.
Verdikt odborníka Pita dúhová (Pitta iris) je malý pozemný spevavec (16–18 cm, 52–88 g) z čeľade Pittidae (pitovité) — jediný druh pity endemický pre Austráliu. Sfarbenie je nezvyčajne tmavé: zamatovo čierne telo s gaštanovohnedými prúžkami nad očami, sýto zelený chrbát so zlatistým leskom, žiarivý tyrkysový epaulet na krídle a červené brucho. Ide o monomorfný druh — samec a samica sú sfarbením prakticky zhodní, čo ho odlišuje od väčšiny pít s pohlavným dimorfizmom. Obýva monzúnové lesy, galérijné lesy a viničnaté húštiny Severného územia (Top End, Melville Island a priľahlé ostrovy) a oblasti Kimberley v Západnej Austrálii; je to stály (nesťahovavý) druh. Loví výhradne na zemi — prevracia opadanku a hrabie za dážďovkami (tvoria až 70 % potravy v monzúnnom období pri Darwine), slimákmi, hmyzom a článkonožcami. Hniezdna sezóna trvá október–február, kryje sa s dažďovým monzúnom; obaja rodičia stavajú veľkú guľatú hniezdo-kupolu s postranným vchodom a striedajú sa pri inkubácii (priemer 14 dní) aj kŕmení mláďat (vymládzanie priemer 14 dní). Zdokumentovanou raritu je výzdoba vchodu trusom vallabyho/kengurí (34 % hniezd v štúdii Emu 2003). Najbližšia príbuzná je superb pitta (Pitta superba) z ostrova Manus. Dva poddruhy: iris (nomínát, Severné územie) a johnstoneiana (Kimberley, mierne menšia). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC); austrálsky zákon EPBC Act 1999 zakazuje odchyt a chov divých jedincov. V SR sa bežne nechová — ide o voľne žijúci austrálsky endemit s atlasovým charakterom stránky.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Monzúnové lesy, galérijné lesy, viničnaté húštiny, bambusové porasty, eucalyptové lesy pozdĺž tokov a okraje mangrovovcov v severnej Austrálii; závisí od dostatku vlhkej opadanky na lov
Pita dúhová je specialist monzúnového lesa — obýva husté, vlhké, od požiaru chránené biotopy pobrežnej a pobrežno-vnútrozemskej severnej Austrálie. Vyhýba sa otvorenému eukalyptovému bushlandárskemu prostrediu a suchej savane, ako aj hustým vnútorným mangroveniciam. Nadmorská výška: od hladiny mora do 380 m (zdroj: Wikipedia EN). V Severnom území je bežná pri Darwine, Kakadu a East Arnhemland; v Kimberley výskyt viazaný na zachované monzúnové lesíky.
Sociálne správanie
Teritoriálne páry v hniezdnej sezóne; monogamný druh; mimo hniezdenia žije osamelé
Pita dúhová žije v monogamných pároch, ktoré spoločne háji teritórium. Obaja rodičia participujú na stavbe hniezda, inkubácii aj kŕmení mláďat — to je charakteristické pre rod Pitta. Mimo hniezdnej sezóny sa zdržiava osamelá alebo v pároch v rámci teritória. Nie je to spoločenský ani kŕdľový vták.
Podnebie a klimatické nároky
Tropické monzúnové podnebie severnej Austrálie — vlhká horúca sezóna (monzún, október–apríl) a suchá sezóna (máj–september)
Druh je prispôsobený na tropické monzúnové podnebie s výraznou sezónnosťou. Hniezdna sezóna korešponduje s dažďovým obdobím (monzúnom), ktoré zabezpečuje maximum dážďoviek a hmyzu. V suchom období vyhľadáva vlhkejšie mikrohabitaty (lesy pozdĺž tokov, vlhké zahĺbeniny). Druh nie je odolný voči mrazu ani dlhodobej suche.
Hniezdo a typ hniezdenia
Veľká guľatá (kupolová) konštrukcia s postranným vchodom; stavia sa z vetvičiek, mŕtvych lian a rastlinného materiálu; obaja rodičia; priemerná výška 5,4 m nad zemou (rozsah: pri zemi až 20 m)
Hniezdo je rozmerná guľatá kupola s bočným vchodom, podobná hmyzím hniezdam (typická pre rod Pitta). Stavba trvá asi týždeň; pár začína plošinou z vetvičiek, nad ktorou buduje kupolu, a vnútro vystlá kôrou, listami a jemnými vláknami. 34 % hniezd (spomedzi 111 skúmaných) bolo ozdobených trusom vallabyho/kengurí pri vchode — vedecky zdokumentovaný, no funkciou nevysvetlený jav (Emu Vol 103/3). Hniezdna neúspešnosť je vysoká: 60 % strát v monzúnových lesoch (predácia).
Kúpanie a starostlivosť o perie
Vyhľadáva plytké vodné plochy a potoky v lese; kúpanie je bežné správanie
Pita dúhová sa pravidelne kúpe v plytkých potokoch a kalužiach v lese. Čistota peria je kľúčová pre termoreguláciu a parazitárnu ochranu. Zdroje vody sú jedným z faktorov, ktoré určujú mikrodistribúciu druhu v rámci monzúnového biotopu.
Denná aktivita
Striktne denný vták; najaktívnejší ráno a skoro odpoludní; v horúcej časti dňa odpočíva v tieni
Pita dúhová je striktne denný vták aktívny po celý deň, s vrcholom vokálnej aktivity pri svitaní a za súmraku. Počas najteplejšej časti dňa odpočíva v tieni hustého porastu. Nocuje v nízkej vegetácii alebo na zemi v hustom kryte.

Rozmnožovací cyklus

Tok a formovanie páru
September–október pred hlavnou hniezdnou sezónou; samce intenzívne vokalizujú

Pita dúhová je monogamný druh — samec háji teritórium intenzívnym volaním teow-whit opakovaným pri svitaní a za súmraku. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi rodu Pitta; druh-špecifické údaje nie sú v literatúre uvedené). Obaja rodičia participujú na všetkých fázach hniezdenia.

Hniezdo a znáška
Znáška 3–5 vajec, priemer 3,9 (zdroj: Emu Vol 103/3); hniezdna sezóna október–február/marec

Obaja rodičia spoločne stavajú veľkú guľatú hniezdo-kupolu s bočným vchodom (trvá asi týždeň) z vetvičiek, mŕtvych lian a rastlinného materiálu vystlaného kôrou a jemnými vláknami. Hniezdo je umiestnené v priemere 5,4 m nad zemou (rozsah: pri zemi až 20 m; v štúdii 111 hniezd). 34 % hniezd bolo ozdobených trusom vallabyho pri vchode. Vajcia sú biele so sépiovo-hnedými škvrnami a bodkami a sivomodrými podkladovými skvrnami; znáška 3–5, priemer 3,9. Hniezdna sezóna trvá od polovice októbra do konca februára, výnimočne až do marca.

Inkubácia
Priemerná inkubácia 14 dní; inkubujú obaja rodičia (zdroj: Emu Vol 103/3)

Inkubácia trvá v priemere 14 dní a vykonávajú ju obaja rodičia striedavo (zdroj: Emu Vol 103/3 — 111 hniezd, 6 bútov v priemere 87 minút). Hniezdo zostáva takmer nepretržite obsadené, predácia vajec je hlavnou príčinou hniezdneho zlyhania (60 % strát hniezd v monzúnových lesoch). Hniezdna sezóna sa kryje s dažďovým monzúnom — vtedy sú dážďovky najhojnejšie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; vymládzanie priemer 14 dní (zdroj: Emu Vol 103/3)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Obaja rodičia ich kŕmia živočíšnou potravou — dážďovkami, hmyzom a slimákmi — nevyhnutnými pre rast. Vymládzanie trvá v priemere 14 dní (zdroj: Emu Vol 103/3). Po vymládzaní zostávajú fledglings v natálnom teritóriu 15–20 dní pred rozptylom do okolitých lesných plôch.

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Fledglings ostávajú 15–20 dní v teritóriu; sfarbenie pri vymládzaní matnejšie

Juvenilné jedince majú matnejšie, menej sýte sfarbenie než dospelé — čierne partie sú skôr tmavohnedé a zelená a červená sú tlmenejšie. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Po vymládzaní rodičia mláďatá ešte 15–20 dní dochodia v natálnom teritóriu; potom juvenily migrujú do susedných lesných plôch (zdroj: Emu Vol 103/3). Pár môže v rámci jednej hniezdnej sezóny odchovať dve hniezda.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok (neoverené); dožitie do 9 rokov (oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch detailne overený — analógiou s príbuznými spevavcami sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie je orientačne 9 rokov (zdroj: oiseaux.net; druh-špecifické banding-data pre P. iris nie sú v dostupných zdrojoch citované). Oiseaux-birds.com uvádza hmotnosť 60–82 g, Wikipedia EN rozsah 52–88 g (s údajmi pre samca priem. 62 g a samicu priem. 67 g).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí bežne nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho diviaka austrálskych monzúnových lesov. Austrálska legislatíva zakazuje odchyt aj chov bez povolenia.

Pita dúhová je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa v európskej ani austrálskej súkromnej avikultúre bežne nedrží. Napriek tomu, že v prírode môže byť prekvapivo dôverčivá voči tichému pozorovateľovi (napríklad pri zdrojoch vody), ide o adaptáciu na lesnú divoč — nie o ochočenosť. Fyzický kontakt ju stresuje. Najlepší spôsob kontaktu je pozorovanie z diaľky počas návštevy severnej Austrálie. Pri náleze zraneného jedinca v Austrálii odovzdaj ho záchrannej stanici (WIRES, NT PWCNT).

1

Neusiluj sa o ochočenie — pita dúhová je voľne žijúci endemit, odchyt a chov bez povolenia je zakázaný austrálskym zákonom EPBC Act 1999

2

V prírode sleduj vtáka ticho z odstupu a bez rušenia — môže byť prekvapivo dôverčivá voči nehybným pozorovateľom

3

Ak nájdeš zraneného jedinca v Austrálii, odovzdaj ho záchrannej stanici (WIRES v NSW, NTWCC v Severnom území) — nemanipuluj bez odbornej pomoci

4

Záujem o druh uspokojí databáza eBird, xeno-canto a iNaturalist — online záznamy hlasov, fotografií a máp rozšírenia

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Pita dúhová sa v SR ani európskej avikultúre bežne nepredáva a nechová. Austrálsky zákon (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov bez špeciálneho povolenia. Druh nie je zaradený v CITES. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúci austrálsky endemit; EPBC Act zakazuje odchyt a vývoz divých jedincov
Sledovanie vo voľnej prírode počas návštevy severnej Austrálie — lokalita Darwin (East Point, Howard Springs, Fogg Dam), národný park Kakadu a oblasť Kimberley v ZA
Databázy eBird, Avibase a xeno-canto — najlepší zdroj nahrávok, fotografií a máp rozšírenia druhu
Na čo si dať pozor Pita dúhová nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode v Austrálii — pri Darwine je relatívne dostupná v lokalitách East Point Reserve, Howard Springs a Fogg Dam v monzúnovom lese. Skús eBird na mapovanie aktuálnych zaznamenaní a xeno-canto na počúvanie hlasov pred návštevou.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pita dúhová 16–18 cm Pita krikľavá 18–21 cm Pita tmavohlavá 16–19 cm Pita modrokrídla 18–20 cm Pita pestrá 17–19 cm
Pita dúhová (Pitta iris, Rainbow Pitta) Pita krikľavá (Pitta versicolor, Noisy Pitta) Pita tmavohlavá (Pitta sordida, Hooded Pitta) Pita modrokrídla (Pitta moluccensis, Blue-winged Pitta) Pita pestrá (Pitta brachyura, Indian Pitta)
Dĺžka16–18 cm18–21 cm16–19 cm18–20 cm17–19 cm
Váha52–88 g (samec priem. 62 g, samica priem. 67 g)75–143 g42–82 g60–80 g28–55 g
Dožitiedo cca 9 r (orientačne, oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci endemit Austrálie — v SR sa bežne nechová; atlasový druhvoľne žijúci austrálsky druh — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci druh tropickej Ázie a Novej Guiney — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci dlhý migrant tropickej Ázie — v SR sa nechová; záchranársky zaujímavý pre šport birdingvoľne žijúci dlhý migrant — Indický subkontinent; v SR sa nechová
Stav IUCNIUCN LC; nie je v CITES; EPBC Act 1999 zakazuje odchytIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
PovahaZamatovo čierne telo; gaštanové prúžky nad očami; sýto zelený chrbát so zlatistým leskom; tyrkysový kridlový epaulet; červené brucho; monomorfný druh (samec a samica sfarbením prakticky zhodní)Zelený chrbát, modrý chvost, červené brucho, čierna hlava s gaštanovým temenom a bielym hrdlom — výraznejšia biela a gaštanová na hlave, väčší a robustnejší ako P. iris; monomorfnýČierna kapucňatá hlava s gaštanovým temenom, zelený chrbát, červená podchvostná oblasť, biele kridlové zrkadlo — najrozšírenejší druh rodu; 13 poddruhov; pohlavie takmer rovnaké (jemný dimorfizmus)Výrazné modré krídla s bielym zrkadlom, gaštanové temeno a líca, zelený chrbát, červené brucho — veľmi pestrá; pohlavie veľmi podobné; v teréne podobná k iris ale má biele kridlové zrkadlo a modré krídlaZelený chrbát, modré kridlové zrkadlo, červené brucho, biele hrdlo a čierny tvárový pás — národný vták Inda v ľudovej tradícii; hovorovo nazývaná Nine-coloured Bird (deväťfarebný vták)
AreálEndemit severnej Austrálie: Top End Severného územia (Darwin, Kakadu, Groote Eylandt) a Kimberley (ZA); monzúnové lesy, galérijné lesy, viničnaté húštiny; stály (nesťahovavý); pozemný lovec (dážďovky/slimáky/hmyz); hniezdo kupolové s trusom vallabyhoVlhké subtropické a tropické dažďové lesy vých. Austrálie (Queensland, NSW) a Nová Guinea; čiastočne sťahovavý; sporadicky zaznamenaná na juhu (Sydney region); pozemný lovec, hlasné volania (odtiaľ noisy)Od Himalájí cez juhovýchodnú Áziu, Filipíny a Sulawesi po Novu Guineu; obýva nížinné tropické lesy, mangrovy a záhrady; čiastočne sťahovavý (niektoré populácie)Juhovýchodná Ázia (Thajsko, Malajzia, Indonézia); dlhý migrant — hniezdi v SV Indii a J Číne, zimuje na Sumatre a Borneu; zaznamenané tuláckych jedincov aj v SR/strednej Európe (vzácne)Hniezdi vo vlhkých lesoch S Indie a Himálájí, zimuje na pobreží a v nížinách J Indie; pravidelný sťahovavý druh; v záhradách Indie bežne pozorovaný na tahu

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre tento plachý voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres výrazne oslabuje imunitu. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého uzavretého prostredia — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie a čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity (hlísty, kokcídie)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, apatia

Voľne žijúce pity, ako pozemní lovci mäkkej živočíšnej potravy (dážďovky, slimáky), nesú bežne črevné parazity. Pri dočasnom chove zraneného jedinca pomáha hygiena, čerstvé krmivo a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové jedince drž v karanténe.

Otravy pesticídmi a insekticídmi
vysoká

Príznaky: Chvenie, kŕče, dezorientácia, slinenie, ochrnutie, náhly úhyn

Pita dúhová loví výhradne na zemi a je veľmi zraniteľná voči pesticídom prítomným v pôde a na dážďovkách. V oblastiach s intenzívnym použitím insekticídov (záhrady, farmy) môžu otravy spôsobiť úhyn. V prírode je hlavnou preventívnou ochranou zachovanie prírodných biotopov bez pesticídov.

Predácia introdukovanými mačkami a líškami
vysoká

Príznaky: Poranenia od predátorov; zvýšená hniezdna neúspešnosť; lokálne poklesy populácie

Pita dúhová hniezdi a trávi väčšinu času na zemi alebo blízko nej — je preto zvlášť zraniteľná voči zdivočeným mačkám (Felis catus) a líškam (Vulpes vulpes). Štúdia Emu (2003) zaznamenala 60 % stratu hniezd v monzúnových lesoch pri predácii. Biologická kontrola introdukovaných predátorov je kľúčová pre ochranu druhu.

Prevencia Pita dúhová sa v SR bežne nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabnuté jedince (záchranná stanica v Austrálii): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je najväčšou bezprostrednou hrozbou. (2) Vhodná strava — živé dážďovky, slimáky, krikety a mealwormy; nie semená ani granuly. (3) Suché, bezprievanové prostredie — prevencia aspergilózy pri dlhodobejšom umiestnení. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára alebo austrálsku záchrannú stanicu (WIRES / NT Parks and Wildlife).

Zaujímavosti

1

Jediný pitta endemický pre Austráliu — pita dúhová (Pitta iris) je jedinou pitou, ktorá sa vyvíjala a žije výhradne v Austrálii; všetky ostatné pity rodu sú rozšírené v tropickej Ázii alebo v Afrike. Najbližšia príbuzná je superb pitta (Pitta superba) z ostrova Manus (Papua Nová Guinea) — vzájomná blízkosť naznačuje spoločného predka v indo-tichomorskej oblasti.

2

Tmavé, nie dúhové — napriek menovaniu „dúhová“ (Rainbow Pitta, Brève iris) je sfarbenie druhu zamatovo čierne na väčšine tela, nie skutočne dúhové v bežnom zmysle. „Dúhové“ odkazuje na kombináciu farieb: zelený chrbát, tyrkysový epaulet, červené brucho a gaštanový prúžok — nie na celoplošnú farebnú škálu. V rámci rodu Pitta je považovaná za jednu z tmavšie sfarbených druhov.

3

Monomorfný druh — samec a samica takmer identickí — väčšina pít má zreteľný pohlavný dimorfizmus (samce sú pestrosanejšie). U pity dúhavej sú pohlavia sfarbením prakticky rovnaké; samica môže mať mierne viac béžovožltého na bokoch a odlišný odtieň červenej na brušku, ale tieto rozdiely neumožňujú spoľahlivé rozlíšenie pohlavia v teréne.

4

Hniezdo ozdobené trusom vallabyho — vedci v štúdii 111 hniezd zistili, že 34 % hniezd pity dúhavej bolo pri vchode ozdobených čerstvým alebo suchým trusom vallabyho alebo kengurí. Funkcia tohto správania nie je definitívne objasnená — navrhované hypotézy zahŕňajú maskovanie pachu pred čuchovými predátormi (mačky, líšky), antiparazitárne vlastnosti fermentovaného trusu alebo komunikáciu medzi partnermi.

5

Pozemný lovec s prevahou dážďoviek — pita dúhová je v rámci vtákov svojho areálu výnimočná tým, že loví výhradne na zemi prevrátením opadanky. Počas dažďového monzúnu tvoria dážďovky až dve tretiny potravy pri vtákoch žijúcich pri Darwine — tento podiel výrazne klesá v suchom období, keď narastá podiel hmyzu a slimákov.

6

Hniezdna neúspešnosť — 60 % strát — štúdia Emu (2003) na 111 hniezdach zistila dramaticky vysokú mieru predácie: 60 % hniezd bolo predátormi rozlúpených v monzúnových lesoch, kým v eucalyptových lesoch bola predácia 12 %. Hlavnými predátormi sú introdukované zdivočelé mačky a líšky; vysoký počet hniezd zdokumentovaný štúdiou naznačuje, že pár sa hniezdenia opakovane pokúša aj po strate hniezda.

7

Stály endemit monzúnovej oblasti — na rozdiel od mnohých pít, ktoré sú dlhými migrantmi (napr. Pitta moluccensis z Ázie, Pitta brachyura z Indie), pita dúhová je stálym vtákom a nevykonáva sezónne migrácie. Je striktne viazaná na monzúnové lesy Severného územia a Kimberley; nevyskytuje sa v suchej savane ani v eukalyptovom bushlandárskom vnútrozemí Austrálie.

8

Dve poddruhy v rôznych oblastiach — nomínátna poddruh P. i. iris obýva Severné územie (vrátane Melville Island a ďalších pobrežných ostrovov) a P. i. johnstoneiana obýva oblasť Kimberley v Západnej Austrálii. Poddruh johnstoneiana je mierne menší, s väčším gaštanovým pruhem nad okom a väčšou modrou skvrnou na krídle. Populácia johnstoneiana je považovaná za potenciálne zraniteľnejšiu kvôli ničeniu biotopu dobytkom a ošípanými.

Taxonomická klasifikácia

species Pita dúhová (Pitta iris)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pittidae (pitovité)
Rod Pitta Vieillot, 1816
Druh Pitta iris Gould, 1842
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit severnej Austrálie (Top End Severného územia a Kimberley v Západnej Austrálii); v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Dva poddruhy (Avibase, Wikipedia EN): P. i. iris (nomínát) — Severné územie vrátane Melville Island, Groote Eylandt a Wessel Islands; P. i. johnstoneiana — oblasť Kimberley v Západnej Austrálii, mierne menšia s väčším gaštanovým obočím a väčším kridlovým škvrnením (zdroj: Wikipedia EN, Avibase).
Avibase_ID 91D7118729751991

? Často kladené otázky

Pita dúhová (Pitta iris) je jediný druh pity endemický výhradne pre Austráliu — všetky ostatné pity (rod Pitta má asi 50 druhov) žijú v tropickej Ázii, Afrike alebo na Novej Guinei. Obýva monzúnové lesy, galérijné lesy, viničnaté húštiny a okraje mangrovníkov severnej Austrálie: predovšetkým Top End Severného územia (od Darwinu po East Arnhemland a Groote Eylandt), Melville Island a oblasť Kimberley v Západnej Austrálii. Je to stály (nesťahovavý) druh — na rozdiel od väčšiny pít neprebíja veľké migrácie.

Meno „dúhová“ (Rainbow Pitta, Brève iris) odkazuje na kombináciu viacerých výrazných farieb na jednom vtáku — zamatovo čierne telo, gaštanové prúžky nad očami, sýto zelený chrbát so zlatistým leskom, žiarivý tyrkysový epaulet na krídle a červené brucho. Tento farebný kontrast pôsobí ako „dúha“ napriek tmavému základu. V rámci rodu Pitta je považovaná za jednu z tmavšie sfarbených druhov — väčšina ostatných pít má výraznejšie pestré telo.

Pita dúhová je monomorfný druh — samec a samica sú sfarbením prakticky zhodní, čo ju odlišuje od väčšiny pít s pohlavným dimorfizmom. Samica môže mať mierne viac béžovožltého na bokoch a nepatrne odlišný odtieň červenej na spodku brucha, ale tieto rozdiely sú v teréne prakticky nepostrehnuteľné. Pohlavie v prírode spoľahlivo nerozoznáš podľa sfarbenia — samce sa však prezrádzajú intenzívnejšou vokálnou aktivitou (viac volajú než samice).

Vedecky zdokumentovaná a dosiaľ nevysvetlená raritu: 34 % zo 111 skúmaných hniezd pity dúhavej (štúdia Emu 2003) bolo pri vchode ozdobených čerstvým alebo suchým trusom vallabyho alebo kengurí. Navrhované vysvetlenia zahŕňajú: (1) maskovanie pachu pred čuchovými predátormi (zdivočelé mačky, líšky), (2) antiparazitárny efekt fermentovaného trusu, (3) signalizácia medzi partnermi. Žiadna hypotéza nebola definitívne potvrdená — ide o jednu z vedecky otvorených otázok hniezdnej biológie tohto druhu.

Pita dúhová je výhradne pozemný lovec — pohybuje sa po lesnom dne, systematicky prevracia listy opadanky, kúsky dreva a kamene a vyhrabáva potravu zo zeme. Potrava: dážďovky (dominantné, až 70 % stravy v dažďovom monzúnovom období pri Darwine), slimáky a mäkkýše, hmyz a larvy (chrobáky, mravce, húsenice) a pavúky; príležitostne malé žaby, skinks a plody Carpentaria. V suchom období, keď je dážďoviek menej, stúpa podiel hmyzu a slimákov.

Hniezdna sezóna trvá od polovice októbra do februára/marca — kryje sa s dažďovým monzúnom, ktorý zabezpečuje maximum dážďoviek. Obaja rodičia stavajú veľkú guľatú kupolu s bočným vchodom; stavba trvá asi týždeň. Znáška: 3–5 vajec (priemer 3,9; biele so sépiovo-hnedými škvrnami). Inkubácia v priemere 14 dní, inkubujú striedavo obaja. Vymládzanie v priemere 14 dní; mláďatá zostávajú v teritóriu 15–20 dní po vymládzaní. Pár môže za sezónu odchovať dve hniezda.

IUCN hodnotí pitu dúhavú ako najmenej ohrozenú (LC) — druh je lokálne bežný v austrálskej monzúnovej oblasti a nevykazuje dramatický pokles. Poddruh P. i. johnstoneiana (Kimberley, ZA) je však menej preskúmaný a jeho stanovište ohrozuje ničenie vegetácie dobytkom a ošípanými (zdroj: Wikipedia EN). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálsky zákon EPBC Act 1999 zakazuje odchyt, chov a vývoz divých austrálskych vtákov bez povolenia.

ZDROJ: Wikipedia EN (Rainbow pitta — dĺžka 16–18 cm, hmotnosť 52–88 g, samica priem. 67 g, samec priem. 62 g, popis sfarbenia, areál Top End + Kimberley, poddruhy iris+johnstoneiana, biotop monzúnový les, po

 Video — Pita dúhová

Pita dúhová (Pitta iris) — hlas a správanie v prírode

Pita dúhová (Pitta iris) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Rainbow Pitta, Česky:   Pita duhová, Nemecky:   Regenbogenpitta, Španielsky:   Pita Arcoiris, Francúzsky:   Brève iris, Taliansky:   Pitta arcobaleno, Holandsky:   Regenboogpitta, Portugalsky:   Pita-arco-íris, Poľsky:   Kurtaczek tęczowy, Maďarsky:   Szivárványpitta, Rusky:   Радужная питта, Japonsky:   ムナグロヤイロチョウ, Latinsky:   Pitta iris Gould, 1842