Pittidae (pitovité)
Pita dúhová má výrazné a dobre počuteľné hlasové prejavy, typické pre rod Pitta. Hlavným teritoriálnym volaním je dvojdielné piskľavé „teow-whit, teow-whit“ (opisované aj ako choowip-choowip), ktoré samec opakuje intenzívne pri svitaní a za súmraku, predovšetkým počas hniezdnej sezóny. Samce volajú podstatne viac než samice. Okrem tohto teritoriálneho volania vydáva ostrý „keow“ ako poplašnú hlásku pri ohrození. Volania sú dobre počuteľné v monzúnnom lese a patria k spoľahlivým orientačným znakom druhu, keďže vizuálne pozorovanie plachého lesného vtáka je ťažšie. Nie je to napodobiteľ ani hovoriaci druh — vokálny repertoár je vrodený.
Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.
Pita dúhová je monogamný druh — samec háji teritórium intenzívnym volaním teow-whit opakovaným pri svitaní a za súmraku. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi rodu Pitta; druh-špecifické údaje nie sú v literatúre uvedené). Obaja rodičia participujú na všetkých fázach hniezdenia.
Obaja rodičia spoločne stavajú veľkú guľatú hniezdo-kupolu s bočným vchodom (trvá asi týždeň) z vetvičiek, mŕtvych lian a rastlinného materiálu vystlaného kôrou a jemnými vláknami. Hniezdo je umiestnené v priemere 5,4 m nad zemou (rozsah: pri zemi až 20 m; v štúdii 111 hniezd). 34 % hniezd bolo ozdobených trusom vallabyho pri vchode. Vajcia sú biele so sépiovo-hnedými škvrnami a bodkami a sivomodrými podkladovými skvrnami; znáška 3–5, priemer 3,9. Hniezdna sezóna trvá od polovice októbra do konca februára, výnimočne až do marca.
Inkubácia trvá v priemere 14 dní a vykonávajú ju obaja rodičia striedavo (zdroj: Emu Vol 103/3 — 111 hniezd, 6 bútov v priemere 87 minút). Hniezdo zostáva takmer nepretržite obsadené, predácia vajec je hlavnou príčinou hniezdneho zlyhania (60 % strát hniezd v monzúnových lesoch). Hniezdna sezóna sa kryje s dažďovým monzúnom — vtedy sú dážďovky najhojnejšie.
Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Obaja rodičia ich kŕmia živočíšnou potravou — dážďovkami, hmyzom a slimákmi — nevyhnutnými pre rast. Vymládzanie trvá v priemere 14 dní (zdroj: Emu Vol 103/3). Po vymládzaní zostávajú fledglings v natálnom teritóriu 15–20 dní pred rozptylom do okolitých lesných plôch.
Juvenilné jedince majú matnejšie, menej sýte sfarbenie než dospelé — čierne partie sú skôr tmavohnedé a zelená a červená sú tlmenejšie. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Po vymládzaní rodičia mláďatá ešte 15–20 dní dochodia v natálnom teritóriu; potom juvenily migrujú do susedných lesných plôch (zdroj: Emu Vol 103/3). Pár môže v rámci jednej hniezdnej sezóny odchovať dve hniezda.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch detailne overený — analógiou s príbuznými spevavcami sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie je orientačne 9 rokov (zdroj: oiseaux.net; druh-špecifické banding-data pre P. iris nie sú v dostupných zdrojoch citované). Oiseaux-birds.com uvádza hmotnosť 60–82 g, Wikipedia EN rozsah 52–88 g (s údajmi pre samca priem. 62 g a samicu priem. 67 g).
| Pita dúhová (Pitta iris, Rainbow Pitta) | Pita krikľavá (Pitta versicolor, Noisy Pitta) | Pita tmavohlavá (Pitta sordida, Hooded Pitta) | Pita modrokrídla (Pitta moluccensis, Blue-winged Pitta) | Pita pestrá (Pitta brachyura, Indian Pitta) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 16–18 cm | 18–21 cm | 16–19 cm | 18–20 cm | 17–19 cm |
| Váha | 52–88 g (samec priem. 62 g, samica priem. 67 g) | 75–143 g | 42–82 g | 60–80 g | 28–55 g |
| Dožitie | do cca 9 r (orientačne, oiseaux.net) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Ochrana | IUCN LC; nie je v CITES; EPBC Act 1999 zakazuje odchyt | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES |
| Charakteristika | Zamatovo čierne telo; gaštanové prúžky nad očami; sýto zelený chrbát so zlatistým leskom; tyrkysový kridlový epaulet; červené brucho; monomorfný druh (samec a samica sfarbením prakticky zhodní) | Zelený chrbát, modrý chvost, červené brucho, čierna hlava s gaštanovým temenom a bielym hrdlom — výraznejšia biela a gaštanová na hlave, väčší a robustnejší ako P. iris; monomorfný | Čierna kapucňatá hlava s gaštanovým temenom, zelený chrbát, červená podchvostná oblasť, biele kridlové zrkadlo — najrozšírenejší druh rodu; 13 poddruhov; pohlavie takmer rovnaké (jemný dimorfizmus) | Výrazné modré krídla s bielym zrkadlom, gaštanové temeno a líca, zelený chrbát, červené brucho — veľmi pestrá; pohlavie veľmi podobné; v teréne podobná k iris ale má biele kridlové zrkadlo a modré krídla | Zelený chrbát, modré kridlové zrkadlo, červené brucho, biele hrdlo a čierny tvárový pás — národný vták Inda v ľudovej tradícii; hovorovo nazývaná Nine-coloured Bird (deväťfarebný vták) |
| Areál | Endemit severnej Austrálie: Top End Severného územia (Darwin, Kakadu, Groote Eylandt) a Kimberley (ZA); monzúnové lesy, galérijné lesy, viničnaté húštiny; stály (nesťahovavý); pozemný lovec (dážďovky/slimáky/hmyz); hniezdo kupolové s trusom vallabyho | Vlhké subtropické a tropické dažďové lesy vých. Austrálie (Queensland, NSW) a Nová Guinea; čiastočne sťahovavý; sporadicky zaznamenaná na juhu (Sydney region); pozemný lovec, hlasné volania (odtiaľ noisy) | Od Himalájí cez juhovýchodnú Áziu, Filipíny a Sulawesi po Novu Guineu; obýva nížinné tropické lesy, mangrovy a záhrady; čiastočne sťahovavý (niektoré populácie) | Juhovýchodná Ázia (Thajsko, Malajzia, Indonézia); dlhý migrant — hniezdi v SV Indii a J Číne, zimuje na Sumatre a Borneu; zaznamenané tuláckych jedincov aj v SR/strednej Európe (vzácne) | Hniezdi vo vlhkých lesoch S Indie a Himálájí, zimuje na pobreží a v nížinách J Indie; pravidelný sťahovavý druh; v záhradách Indie bežne pozorovaný na tahu |
Jediný pitta endemický pre Austráliu — pita dúhová (Pitta iris) je jedinou pitou, ktorá sa vyvíjala a žije výhradne v Austrálii; všetky ostatné pity rodu sú rozšírené v tropickej Ázii alebo v Afrike. Najbližšia príbuzná je superb pitta (Pitta superba) z ostrova Manus (Papua Nová Guinea) — vzájomná blízkosť naznačuje spoločného predka v indo-tichomorskej oblasti.
Tmavé, nie dúhové — napriek menovaniu „dúhová“ (Rainbow Pitta, Brève iris) je sfarbenie druhu zamatovo čierne na väčšine tela, nie skutočne dúhové v bežnom zmysle. „Dúhové“ odkazuje na kombináciu farieb: zelený chrbát, tyrkysový epaulet, červené brucho a gaštanový prúžok — nie na celoplošnú farebnú škálu. V rámci rodu Pitta je považovaná za jednu z tmavšie sfarbených druhov.
Monomorfný druh — samec a samica takmer identickí — väčšina pít má zreteľný pohlavný dimorfizmus (samce sú pestrosanejšie). U pity dúhavej sú pohlavia sfarbením prakticky rovnaké; samica môže mať mierne viac béžovožltého na bokoch a odlišný odtieň červenej na brušku, ale tieto rozdiely neumožňujú spoľahlivé rozlíšenie pohlavia v teréne.
Hniezdo ozdobené trusom vallabyho — vedci v štúdii 111 hniezd zistili, že 34 % hniezd pity dúhavej bolo pri vchode ozdobených čerstvým alebo suchým trusom vallabyho alebo kengurí. Funkcia tohto správania nie je definitívne objasnená — navrhované hypotézy zahŕňajú maskovanie pachu pred čuchovými predátormi (mačky, líšky), antiparazitárne vlastnosti fermentovaného trusu alebo komunikáciu medzi partnermi.
Pozemný lovec s prevahou dážďoviek — pita dúhová je v rámci vtákov svojho areálu výnimočná tým, že loví výhradne na zemi prevrátením opadanky. Počas dažďového monzúnu tvoria dážďovky až dve tretiny potravy pri vtákoch žijúcich pri Darwine — tento podiel výrazne klesá v suchom období, keď narastá podiel hmyzu a slimákov.
Hniezdna neúspešnosť — 60 % strát — štúdia Emu (2003) na 111 hniezdach zistila dramaticky vysokú mieru predácie: 60 % hniezd bolo predátormi rozlúpených v monzúnových lesoch, kým v eucalyptových lesoch bola predácia 12 %. Hlavnými predátormi sú introdukované zdivočelé mačky a líšky; vysoký počet hniezd zdokumentovaný štúdiou naznačuje, že pár sa hniezdenia opakovane pokúša aj po strate hniezda.
Stály endemit monzúnovej oblasti — na rozdiel od mnohých pít, ktoré sú dlhými migrantmi (napr. Pitta moluccensis z Ázie, Pitta brachyura z Indie), pita dúhová je stálym vtákom a nevykonáva sezónne migrácie. Je striktne viazaná na monzúnové lesy Severného územia a Kimberley; nevyskytuje sa v suchej savane ani v eukalyptovom bushlandárskom vnútrozemí Austrálie.
Dve poddruhy v rôznych oblastiach — nomínátna poddruh P. i. iris obýva Severné územie (vrátane Melville Island a ďalších pobrežných ostrovov) a P. i. johnstoneiana obýva oblasť Kimberley v Západnej Austrálii. Poddruh johnstoneiana je mierne menší, s väčším gaštanovým pruhem nad okom a väčšou modrou skvrnou na krídle. Populácia johnstoneiana je považovaná za potenciálne zraniteľnejšiu kvôli ničeniu biotopu dobytkom a ošípanými.
Pita dúhová (Pitta iris) je jediný druh pity endemický výhradne pre Austráliu — všetky ostatné pity (rod Pitta má asi 50 druhov) žijú v tropickej Ázii, Afrike alebo na Novej Guinei. Obýva monzúnové lesy, galérijné lesy, viničnaté húštiny a okraje mangrovníkov severnej Austrálie: predovšetkým Top End Severného územia (od Darwinu po East Arnhemland a Groote Eylandt), Melville Island a oblasť Kimberley v Západnej Austrálii. Je to stály (nesťahovavý) druh — na rozdiel od väčšiny pít neprebíja veľké migrácie.
Meno „dúhová“ (Rainbow Pitta, Brève iris) odkazuje na kombináciu viacerých výrazných farieb na jednom vtáku — zamatovo čierne telo, gaštanové prúžky nad očami, sýto zelený chrbát so zlatistým leskom, žiarivý tyrkysový epaulet na krídle a červené brucho. Tento farebný kontrast pôsobí ako „dúha“ napriek tmavému základu. V rámci rodu Pitta je považovaná za jednu z tmavšie sfarbených druhov — väčšina ostatných pít má výraznejšie pestré telo.
Pita dúhová je monomorfný druh — samec a samica sú sfarbením prakticky zhodní, čo ju odlišuje od väčšiny pít s pohlavným dimorfizmom. Samica môže mať mierne viac béžovožltého na bokoch a nepatrne odlišný odtieň červenej na spodku brucha, ale tieto rozdiely sú v teréne prakticky nepostrehnuteľné. Pohlavie v prírode spoľahlivo nerozoznáš podľa sfarbenia — samce sa však prezrádzajú intenzívnejšou vokálnou aktivitou (viac volajú než samice).
Vedecky zdokumentovaná a dosiaľ nevysvetlená raritu: 34 % zo 111 skúmaných hniezd pity dúhavej (štúdia Emu 2003) bolo pri vchode ozdobených čerstvým alebo suchým trusom vallabyho alebo kengurí. Navrhované vysvetlenia zahŕňajú: (1) maskovanie pachu pred čuchovými predátormi (zdivočelé mačky, líšky), (2) antiparazitárny efekt fermentovaného trusu, (3) signalizácia medzi partnermi. Žiadna hypotéza nebola definitívne potvrdená — ide o jednu z vedecky otvorených otázok hniezdnej biológie tohto druhu.
Pita dúhová je výhradne pozemný lovec — pohybuje sa po lesnom dne, systematicky prevracia listy opadanky, kúsky dreva a kamene a vyhrabáva potravu zo zeme. Potrava: dážďovky (dominantné, až 70 % stravy v dažďovom monzúnovom období pri Darwine), slimáky a mäkkýše, hmyz a larvy (chrobáky, mravce, húsenice) a pavúky; príležitostne malé žaby, skinks a plody Carpentaria. V suchom období, keď je dážďoviek menej, stúpa podiel hmyzu a slimákov.
Hniezdna sezóna trvá od polovice októbra do februára/marca — kryje sa s dažďovým monzúnom, ktorý zabezpečuje maximum dážďoviek. Obaja rodičia stavajú veľkú guľatú kupolu s bočným vchodom; stavba trvá asi týždeň. Znáška: 3–5 vajec (priemer 3,9; biele so sépiovo-hnedými škvrnami). Inkubácia v priemere 14 dní, inkubujú striedavo obaja. Vymládzanie v priemere 14 dní; mláďatá zostávajú v teritóriu 15–20 dní po vymládzaní. Pár môže za sezónu odchovať dve hniezda.
IUCN hodnotí pitu dúhavú ako najmenej ohrozenú (LC) — druh je lokálne bežný v austrálskej monzúnovej oblasti a nevykazuje dramatický pokles. Poddruh P. i. johnstoneiana (Kimberley, ZA) je však menej preskúmaný a jeho stanovište ohrozuje ničenie vegetácie dobytkom a ošípanými (zdroj: Wikipedia EN). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálsky zákon EPBC Act 1999 zakazuje odchyt, chov a vývoz divých austrálskych vtákov bez povolenia.