Pita červenobruchá (Erythropitta erythrogaster)

Pittidae (pitovité)

Pita červenobruchá

Erythropitta erythrogaster — pozemný pita filipínskeho pralesa s nápadne červeným bruchom a kobaltovo-modrým chrbtom — endemit Filipínskeho súostrovia a ostrovov Talaud; sedavý celoročný rezident tropického lesa

IUCN: LC (Least Concern, 2025) | Least Concern (najmenej ohrozeny, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2025, taxon ID 103656341). Druh ma velky areal v ramci Filipinskeho suostrovia a ostrovov Talaud a populacia je celkovo pocetna. Populacny trend je hodnoteny ako klesajuci — pokles je sposobeny masivnym odlesnovanim filipinskeho tropickeho lesa (slash-and-burn polnohospodarstvo, nezakonna tazba, premena na plantaze, tazba nerastov). Ilegalne odchytavanie pittov na miestnych ptacich trhoch a lov na bushmeat su dalsie hrozby, no aktualne neohrozuju populaciu v miere relevantnej pre vyssiu kategoriu ohrozenia. Poddruh inspeculata na Talaudach je malo preštudovany a potencialne zranitelnejsi. Druh nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES.
Dĺžka18 cm
Hmotnosť~72 g
Dožitieorientačne 5–10 r vo voľnej prírode (presné údaje neoverené)
IUCNLC (najmenej ohrozený, klesajúci trend; BirdLife 2025)
RozšírenieFilipínske súostrovie a ostrovy Talaud (SV Indonézia); endemit
BiotopPrimárne a sekundárne tropické dažďové lesy od nížin do 2 100 m n. m.
StravaDážďovky, hmyz, larvy, pavúky, slimáky; príl. malé plazy
HniezdenieCeloročné; 2–4 vajcia; misovité hniezdo blízko zeme (presné údaje neoverené)
MigráciaSedavý druh — všetky štyri poddruhy sú celoroční rezidenti
HlasDvoj-elementový chvejúci sa hvizd (prvá časť stúpa, druhá klesá); poplašné whit
TaxonómiaTemminck, 1823; Avibase A52D9A680225931F; komplex Red-bellied Pitta rozdelený do 9–10 druhov
CITESNie je v žiadnej prílohe CITES
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

35% 35% 18% STRAVA zloženie
Dážďovky a pôdne červy — kľúčová potrava lovená hrabaním v opadanom listí a vlhkej lesnej pôde 35%
Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, termity, húsenice; loví sa pereborávaním lesného dna 35%
Pavúky a iné článkonožce — vyhľadávané pod kôrou, v listí a medzi koreňmi stromov 18%
Malé plazy, slimáky a mäkkýše — príležitostná bielkovinová zložka 7%
Rastlinný materiál — bobule a semená ako sezónny doplnok (malá zložka) 5%

Odporúčané potraviny

  • Dážďovky — kľúčová potrava v prirodzenom prostredí, lovená hrabaním v lesnej podstielke a vlhkej pôde
  • Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, termity, húsenice; nevyhnutná bielkovinová zložka pozemného lovca
  • Pavúky a iné článkonožce — vyhľadávané pod kôrou, v listí a medzi koreňmi
  • Malé plazy a mäkkýše (slimáky) — príležitostná potrava na vlhkejších miestach lesného dna
  • Čerstvá pitná voda denne — druh vyhľadáva potoky, vlhké kaluže a mokré miesta v lesnom podraste

Zakázané potraviny

  • Spracované ľudské jedlá, soľ, koreniny — jedovaté pre vtáky
  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) bezstavovce alebo hmyz — riziko vážnej otravy
  • Čokoláda, kakao, kofeín — poškodzujú srdce a nervovú sústavu vtákov
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií
Tip od odborníka Pita červenobruchá je v prírode predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — skaká po lesnej zemi a hrabá v podstielke za dážďovkami, červami, chrobákmi, mravcami, termitmi a pavúkmi; príležitostne loví aj malé plazy a slimáky. Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová — je to voľne žijúci endemický druh filipínskeho tropického lesa. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter. V prípade dočasnej záchrannej starostlivosti o zraneného jedinca je základom živý hmyz (cvrčky, zofobas, múčne červy), doplnený o dážďovky a mäkké mäsité plody. Presné kŕmne normy v zajatí nie sú k dispozícii — vždy kontaktovať aviárneho veterinára.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pita červenobruchá je hlasná najmä počas hniezdnej sezóny a toku — dvoj-elementový chvejúci sa hvizd nesie ďaleko tropickým lesom Filipín. Keďže sa v SR v zajatí bežne nechová, hodnotenie platí pre voľne žijúcich jedincov v prírode.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pita červenobruchá je plachý, skrytý voľne žijúci druh — žije utajene v podraste a pred človekom ustupuje. Nie je to vták na ruku ani domáci maznáčik. Fyzický kontakt je preňho silne stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny pozemný skakalec — pita červenobruchá sa neustále pohybuje skokaním po lesnej zemi, hrabá v podstielke a preskakuje korene a kamene. Jej prirodzená pohybová potreba je veľká; je to sedavý druh, no v rámci teritória aktívne pátruje po potrave v hustom lesnom podraste.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pita červenobruchá nenapodobňuje ľudskú reč — jej repertoár tvorí vrodený dvoj-elementový hvizd a jednoduché poplašné hlásky. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh filipínskych lesov.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pita červenobruchá vydáva charakteristický dvoj-elementový chvejúci sa hvizd — prvá časť tónu stúpa nahor, druhá smutne klesá nadol (foneticky opisovaný ako „waaaaaaopop-aaaaawwwwwow“; zdroj: dibird.com). Spev znie najmä za úsvitu a súmraku počas hniezdnej sezóny a nesie ďaleko hustým tropickým lesom. Okrem teritoriálneho spevu vydáva prenikavú poplašnú hlásku „whit“, keď je vyrušená alebo cíti nebezpečenstvo. Druh je skôr počuť než vidieť — pestré brucho mizne v mozaike tieňa a hnedého listia na lesnom dne. Xeno-canto eviduje 35 nahrávok z rôznych lokalít na Filipínach a Talaudách (kód druhu: Erythropitta-erythrogaster).

Dokáže hovoriť? Pita červenobruchá nenapodobňuje ľudskú reč. Jej repertoár — dvoj-elementový hvizd a prenikavé poplašné whit — je vrodený a druhovo špecifický. Nie je to hovoriaci klietkový druh.

Typické zvuky

  • Dvoj-elementový chvejúci sa teritoriálny hvizd — prvá časť stúpa, druhá smutne klesá nadol; vydávaný intenzívne za úsvitu a súmraku počas hniezdnej sezóny; nesie ďaleko lesom; diagnostický zvukový znak druhu (zdroj: dibird.com, xeno-canto)
  • Prenikavá poplašná hláska whit — vydávaná pri vyrušení, priblížení predátora alebo pri obrane hniezda; krátka, ostrá a hlasná
  • Tiché kontaktné hlásky pri pohybe po lesnom dne — menej nápadné, slúžia na udržanie kontaktu páru pri spoločnom hladaní potravy
  • Squirrel-like trill — repoštovateľné drrkotavé zvuky zaznamenané v teréne; spolu s tvrdšími hláaskami dopĺňa vokálny repertoár (zdroj: dibird.com)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna — zaznamenaná takmer po celý rok (podľa Wikipedia EN: recorded to breed throughout the year); zrejme viazaná na dostupnosť potravy a lokálne sezóny dažďov
Tok a intenzívna vokalizácia — samec vydáva charakteristický dvoj-elementový hvizd a háji teritórium; presné mesačné vrcholy pre jednotlivé poddruhy nie sú v dostupnej literatúre podrobne overené
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia; 2–4 vajcia; presná dĺžka inkubácie a čas vyletenia nie sú spoľahlivo overené (hniezdna biológia druhu je málo preštudovaná)
Stály druh — všetky štyri poddruhy sú celoroční rezidenti na svojich ostrovoch; žiaden poddruh nemigruje (sedavý druh bez výrazného sezónneho sťahovania)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci druh filipínskeho tropického lesa — v SR sa bežne nechová. Pita červenobruchá je celoročný rezident primárnych aj sekundárnych lesov Filipínskeho súostrovia a ostrovov Talaud. V európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Odchyt a chov voľne žijúcich pít bez príslušného povolenia je zakázaný.
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. Pita červenobruchá je pozemný skakalec, ktorý v prírode preskakuje rozsiahle lesné plochy. Nie je vhodná do klietky ani štandardnej záhradnej voliéry.
Deti v domácnosti Pita červenobruchá nie je domáci maznáčik pre deti. Deti ju môžu spoznať ako fascinujúci príklad vtáka s výnimočnými farbami tropického lesa — učí o biodiverzite filipínskeho pralesa, o endemizme ostrovov a o dôležitosti ochrany lesov pre prežitie ohrozených druhov. Najlepší kontakt s týmto druhom je sledovanie fotografií a nahrávok v databázach eBird a xeno-canto.
Hlučnosť Pita červenobruchá vydáva výrazný dvoj-elementový hvizd; mimo toku je tichšia. V SR sa v zajatí prakticky nechová — hodnotenie má atlasový charakter.
Verdikt odborníka Pita červenobruchá (Erythropitta erythrogaster) je stredne veľký pozemný skakalec (18 cm, ~72 g) z čeľade Pittidae (pitovité) s výnimočne výrazným sfarbením: intenzívne červeno-šarlátové brucho a podchvost, kobaltovo-modré boky hrude, chrbtica a lumbálna oblasť, čierne hrdlo, matne hnedá korunka a hnedé vrchy krídel; nohy žlté. Druh je takmer monomorfný — samec a samica sú sfarbením prakticky totožní. Mláďatá sú oveľa tlmenejšie — matné hnedé s modrastým kostrcom. Obýva primárne aj sekundárne tropické dažďové lesy Filipínskeho súostrovia a ostrovov Talaud (SV Indonézia) od nížin až po 2 100 m n. m. Ide o celoročného rezidenta — sedavý druh bez výrazného sezónneho sťahovania. Je to pozemný druh — pohybuje sa skokaním po lesnej zemi a loví dážďovky, červy, hmyz, larvy a slimáky. Vydáva charakteristický dvoj-elementový chvejúci sa hvizd, ktorý nesie ďaleko lesom. Druh bol historicky súčasťou komplexu Red-bellied Pitta; pri novšej taxonomii (IOC, HBW) bol tento komplex rozdelený do 9–10 samostatných druhov rodu Erythropitta a filipínske populácie si ponechali pôvodné meno erythrogaster. IUCN (BirdLife 2025) hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s klesajúcim populačným trendom — hlavnou hrozbou je intenzívne odlesňovanie filipínskeho pralesa. V SR a v európskej avikultúre sa bežne nechová.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Primárne a sekundárne tropické dažďové lesy, kroviny, okraje lesov, bambusové hájiky a plantáže Filipínskeho súostrovia a ostrovov Talaud (Indonézia); od nížin až do 2 100 m n. m.
Pita červenobruchá je pozemný druh lesného dna — preferuje primárne a sekundárne tropické dažďové lesy nížin a nižších polôh hôr s hustou podstielkou z opadaného listia. Toleruje narušené biotopy — sekundárny les, okraje lesa, kroviny, bambusové hájiky a dokonca aj plantáže, pokiaľ zostáva dostatočná hustota podrastu a lesný porast. Vyhýba sa holej otvorenej krajine bez tieňa. Zdroj: Wikipedia EN Philippine pitta, oiseaux.net.
Sociálne správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej väčšinou jednotlivci; netvorí kŕdle
Počas hniezdenia žijú teritoriálne páry — samec intenzívne vydáva dvoj-elementový hvizd a háji revír. Mimo hniezdenia sa pohybuje prevažne jednotlivo a je plachý a skrytý. Druh je sedavý — nevykonáva dlhé migrácie.
Podnebie a klimatické nároky
Tropické a vlhké tropické podnebí filipínskeho súostrovia; celoročne teplé prostredie vlhkého tropického lesa
Druh je prispôsobený na tropické vlhké podnebí s vysokou vlhkosťou vzduchu a relatívne stabilnou teplotou. Vyskytuje sa od nížin až do 2 100 m n. m. — čo naznačuje istú klimatickú plasticitu. Hniezdi celoročne (zaznamenané na väčšine Filipín), pravdepodobne s vrcholmi spojenými s miestnym dažďovým obdobím.
Hniezdo a hniezdny typ
Misovité hniezdo z listí, vetvičiek a trávy, dobre ukryté v hustej vegetácii blízko zeme; znáška 2–4 vajcia; presné parametre inkubácie a vyletenia nie sú overené
Samica buduje misovité alebo miskovité hniezdo z listí, vetvičiek a trávy — dobre ukryté v hustej vegetácii blízko zeme (zdroj: Wikipedia EN Philippine pitta). Typická znáška pozostáva z 2–4 vajec a o mláďatá sa starajú obaja rodičia. Presná dĺžka inkubácie, farba vajec a čas vyletenia mláďat pre tento druh nie sú v dostupnej literatúre spoľahlivo overené (hniezdna biológia druhu je málo preštudovaná) — presné údaje neoverené.
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké lesné potoky, kaluže a vlhké miesta na lesnom dne
Pita červenobruchá ako pozemný druh pravidelne vyhľadáva plytké lesné potoky a kaluže na kúpanie a pitie. Vlhké prostredie tropického lesa Filipín mu poskytuje dostatok vodných zdrojov počas celého roka.
Denná aktivita a rytmus
Denný vták; najaktívnejší za úsvitu a súmraku (crepuskulárny vzor vokalizácie); celoročne aktívny
Pita červenobruchá je denný vták s výrazným vrcholom aktivity a vokalizácie za úsvitu a súmraku — vtedy samec vydáva dvoj-elementový hvizd. Keďže ide o sedavý druh bez výraznej migrácie, je aktívna celoročne na rovnakých teritóriách.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Takmer celoročne, s možným vrcholom v suchej sezóne; presné vrcholy pre jednotlivé poddruhy neoverené

Samec zaujíma teritórium a ozýva sa charakteristickým dvoj-elementovým chvejúcim sa hvizdom — prvá časť stúpa nahor, druhá smutne klesá nadol. Toto volanie slúži ako signál územia aj vábenie samice. Druh hniezdi takmer po celý rok — hniezdenie bolo zaznamenané na väčšine Filipínskych ostrovov pri rôznych ročných obdobiach. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje nie sú overené).

Hniezdo a znáška
Hniezdenie zaznamenané takmer celoročne; znáška 2–4 vajcia (presné parametre pre P. erythrogaster neoverené)

Samica buduje misovité hniezdo z listov, vetvičiek a tráv dobre ukryté v hustej vegetácii blízko zeme — čo znižuje riziko predácie vzdušnými predátormi. Typická znáška pozostáva z 2–4 vajec a o mláďatá sa starajú obaja rodičia. Parametre hniezda (rozmer, výška nad zemou), farba vajec a dĺžka inkubácie špecificky pre Erythropitta erythrogaster nie sú v dostupnej literatúre spoľahlivo overené — presné údaje neoverené (zdroj: Wikipedia EN Philippine pitta).

Inkubácia
Presné údaje pre tento druh neoverené; analógiou s inými pittami orientačne ~17 dní; inkubujú pravdepodobne obaja rodičia

Analógiou s inými pittami inkubáciu vykonávajú pravdepodobne obaja rodičia striedavo. Presná dĺžka inkubácie pre Erythropitta erythrogaster nie je v dostupnej vedeckej literatúre overená — hniezdna biológia druhu je málo preštudovaná (konštatuje Wikipedia EN Philippine pitta). Orientačná hodnota ~17 dní je odvodená zo všeobecných údajov o rode Erythropitta.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia — hmyz a dážďovky nevyhnutné pre rast

Mláďatá pittí sa liahnu altriciálne (holé a slepé). Kŕmia ich obaja rodičia prevažne živočíšnou potravou — dážďovky, hmyz, larvy. Presné parametre kŕmenia a vývoja mláďat pre tento druh nie sú spoľahlivo dokumentované.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje pre E. erythrogaster neoverené; analogicky s pittami orientačne ~14–16 dní po vyliahnutí

Juvenilné jedince sú celkovo matnejšie a tlmenejšie než dospelé — hnedé, s modrastým kostrcom a chvostom, rohovitý zobák má svetlú špičku a základňu. Intenzívne červené brucho a modré sfarbenie sa vyvíjajú s prvým pelichaním. Presný čas vyletenia mláďat pre Erythropitta erythrogaster nie je v dostupnej literatúre špecifikovaný — orientačná hodnota odvodená analógiou s príbuznými pittami.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku; dožitie vo voľnej prírode neoverené — presné druh-špecifické údaje chýbajú

Presný vek pohlavnej dospelosti pre E. erythrogaster nie je druh-špecificky overený — odhaduje sa analógiou na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode pre tento druh nie je v dostupnej literatúre citované (presné údaje neoverené) — orientačne 5–10 rokov analogicky k iným pittám.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho filipínskeho vtáka. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Pita červenobruchá je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto v podraste a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v zajatí sa prakticky nechová. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode bez rušenia.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pita červenobruchá je voľne žijúci plachý druh, ktorý sa v zajatí nedrží; kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode na Filipínach alebo na Talaudách, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo na zemi

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu voľne žijúceho vtáctva na Filipínach — nepodporuj odchyt ani obchod s pittami

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa bežne nechová — trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Pita červenobruchá sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúci endemický druh filipínskeho tropického lesa, ktorý sa štandardne neponúka u chovateľov ani na burzách. Štandardná trhová cena preň neexistuje. Druh nie je zaradený v CITES, no na Filipínach platia národné predpisy zakazujúce odchyt a predaj voľne žijúcich vtákov. Akákoľvek ponuka na predaj pitoví by bola podozrivá z hľadiska legálnosti pôvodu. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode na Filipínach
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, xeno-canto) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke pittí over legálnosť pôvodu a nahlás podozrenie z nelegálneho odchytu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Pita červenobruchá nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúci endemický druh. Akákoľvek ponuka na kúpu pittí v SR alebo ČR by mala byť varovným signálom — druh v európskej avikultúre nemá tradíciu a legálnosť pôvodu je otázna. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí pozorovanie vo voľnej prírode na Filipínach alebo sledovanie záznamov cez databázy eBird a xeno-canto.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pita červenobruchá 18 cm Pita granátová ~17 cm Pita modrokrídla 17–20 cm Pita tmavohlavá 16–19 cm
Pita červenobruchá (Erythropitta erythrogaster, Philippine Pitta) Pita granátová (Erythropitta granatina, Garnet Pitta) Pita modrokrídla (Pitta moluccensis, Blue-winged Pitta) Pita tmavohlavá (Pitta sordida, Hooded Pitta)
Dĺžka18 cm~17 cm17–20 cm16–19 cm
Váha~72 gpresné údaje neoverené50–150 g42–70 g
Dožitieorientačne 5–10 r vo voľnej prírode (presné druh-špecifické údaje neoverené)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci endemit Filipín a ostrovov Talaud — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci — Borneo, Malajský polostrov, Sumatra; v SR sa nechovávoľne žijúci sťahovavý druh — JV Ázia, Malajzia, Indonézia; v SR sa nechovávoľne žijúci — JV a V Ázia, Maritime SE Ázia; v SR sa nechová
Stav IUCNIUCN LC (klesajuci trend, BirdLife 2025); nie je v CITES; Filipíny: národné ochranné predpisyIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
PovahaIntenzívne červeno-šarlátové brucho a podchvost; kobaltovo-modré boky hrude, chrbtica a lumbálna oblasť; čierne hrdlo; hnedo-čierne temeno; hnedé vrchy krídel; žlté nohy; monomorfný druh (samec = samica)Tmavogranátová červená hlava a telo, kobaltovo-modré chodidlá a chvostová oblasť, čierne hrdlo; tmavší a kompaktnejší vzhľad ako erythrogaster; chýba jasne červený spodokČierna hlava s krémovým obočím (supercilium), biela brada, zelený chrbát, výrazne fialovo-modré krídlové škvrny, žlto-hnedý spodok s červeným podchvostím; iný farebný vzor ako erythrogaster — bez nápadne modrého chrbta a šarlátového bruchaČierna hlava s gaštanovou korunkou, zelené telo a krídla, modré chvostové krovky, biele hrdlo, červený podchvost; zelené (nie modré) telo odlišuje od erythrogaster; menej intenzívne červené brucho
AreálEndemit Filipínskeho súostrovia a ostrovov Talaud (Indonézia); sedavý druh — štyri poddruhy; celoročné hniezdenie; pozemný skakalec tropického lesa; dvoj-elementový chvejúci sa hvizdSesterský druh rodu Erythropitta z Sundalandu — Borneo, Malajský polostrov, Sumatra; vlhký nížinný les a rašelinné lesy; zriedkavejší a obmedzenejší na vlhké biotopy ako erythrogaster; oiseaux.net dlzka 17 cmRozšírená naprieč JV Áziou (Mjanmarsko, Thajsko, Malajský polostrov, Sumatra, Borneo, Filipíny); sťahovavá; iný rod (Pitta, nie Erythropitta); väčší areálRozšírená naprieč JV a V Áziou od Indie po Solomonove ostrovy; Filipíny zahŕňa aj tento druh — ale má zelené telo a čiernu hlavu; iný rod (Pitta); bežnejšia a s väčším areálom než erythrogaster

Choroby a prevencia

Strata biotopu — odlesňovanie filipínskeho tropického lesa
stredná

Príznaky: Pokles početnosti, strata hniezdnych lokalít, izolácia ostrovných populácií, znížená hniezdna úspešnosť

Hlavná dlhodobá hrozba pre pitoví červenobruchú — výrub lesa z dôvodu poľnohospodárstva (slash-and-burn), ťažby dreva a nerastov, ilegálnej ťažby a premeny lesa na plantáže patria k najväčším problémom Filipín. Napriek IUCN klasifikácii LC populačný trend klesá. Druh sice toleruje sekundárne lesy a okraje lesa, no závisí od dostatku lesnej podstielky a tieňa pre pohlavné páry (zdroj: Wikipedia EN Philippine pitta, BirdLife DataZone).

Ilegálny odchyt do siek a obchod s klietkovými vtákmi
stredná

Príznaky: Priamy úbytok jedincov, narušenie ostrovných populácií, stres a úhyn odchytených vtákov

Pittí sú pre svoju nápadnú farbu vyhľadávané na miestnych trhoch s vtáctvom na Filipínach. Ilegálny odchyt, hoci IUCN zatiaľ hodnotí druh ako LC, je dlhodobým rizikom pre ostrovné populácie s obmedzeným areálom. Pittí v zajatí spravidla slabo prosperujú — sú stresované a rýchlo hynú (zdroj: Wikipedia EN Philippine pitta).

Lov na mäso (bushmeat)
nízka

Príznaky: Priamy úbytok jedincov, predovšetkým v odľahlých oblastiach Filipín mimo chránených území

Na niektorých filipínskych ostrovoch je druh príležitostne lovený na mäso. Ide o lokálny, nie systémový problém — vplyv na celkovú populáciu je odhadovaný ako malý, no pre izolované ostrovné populácie poddruhov (napr. inspeculata na Talaudách) môže byť citlivejší (zdroj: Wikipedia EN Philippine pitta).

Stres, aspergilóza a infekcie pri dočasnej ľudskej starostlivosti
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nastŕpané perie, odmietanie potravy, nechutenstvo

Najväčšie riziko pre akéhokoľvek zraneného alebo odchyteného jedinca — stres z manipulácie dramaticky oslabuje imunitu a otvára dvere plesňovej infekcii Aspergillus spp. (aspergilóze) aj bakteriálnym infekciám. Prevencia: ticho, tma, minimum kontaktu; pri prvom príznaku choroby okamžite aviárny veterinár.

Prevencia Pita červenobruchá sa v zajatí prakticky nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zraneného voľne žijúceho jedinca: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie. (2) Pozemné prostredie s podstielkou — druh prirodzene skaká po zemi, nie sedí na bidlách. (3) Živý hmyz a dážďovky ako základ potravy; nie semená. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára. V bežnom živote je najlepšou starostlivosťou o tento druh ochrana filipínskeho tropického pralesa.

Zaujímavosti

1

Endemit Filipín s výnimočnými farbami — pita červenobruchá patrí medzi vizuálne najnápadnejšie vtáky filipínskeho pralesa. Jej intenzívne červeno-šarlátové brucho v kontraste s kobaltovo-modrým chrbtom a čiernym hrdlom je na lesnom dne neprehliadnuteľné, napriek tomu ju hustá vegetácia spoľahlivo skrýva pred predátormi.

2

Rozpad komplexu Red-bellied Pitta — historicky bol druh súčasťou rodu Pitta (Pitta erythrogaster) a zahŕňal desiatky populácií od Filipín po Nové Guiney. Pri novšej taxonomii IOC a HBW bol tento komplex rozdelený do 9 až 10 samostatných druhov rodu Erythropitta; filipínske populácie si ponechali pôvodné meno erythrogaster a boli povýšené na samostatný druh — Philippine Pitta (pita červenobruchá).

3

Druh takmer monomorfný — na rozdiel od väčšiny spevavcov, kde sú samec a samica farebne odlišní, pita červenobruchá je prakticky monomorfná — obe pohlavia majú identické sfarbenie. To znemožňuje pohlavné určenie iba na základe pozorovania v teréne.

4

Pozemný skakalec, nie stromový spevavec — napriek zaradeniu do radu Passeriformes trávi pita červenobruchá takmer celý aktívny čas na zemi, kde skaká (nie kráča) a hrabá silnými nohami v podstielke. Vyliezanie na stromy je výnimočné — typický znak celého rodu Erythropitta.

5

Celoročné hniezdenie — na rozdiel od väčšiny vtákov mierneho pásma hniezdi pita červenobruchá takmer po celý rok. Toto správanie odráža tropické prostredie Filipín, kde sú teploty a dostupnosť potravy relatívne stabilné počas celého roka.

6

Poddruh inspeculata na Talaudách — potenciálne ohrozený — populácia na ostrovoch Talaud (SV od Sulawesi) je málo preskúmaná a niektoré autority ju zaraďujú ako samostatný druh. Habitat tohto poddruhu je ohrozený odlesňovaním a odchytom do klietok — odborníci vyzývajú na urýchlené prieskumy (zdroj: Wikipedia EN Philippine pitta).

7

Typová lokalita: Manila, Luzon — druh opísal holandský zoológ Coenraad Jacob Temminck v roku 1823. Originálny materiál pochádzal z Manily na Luzoni; odvtedy sa typová lokalita nezmenila a Filipíny zostávajú centrom výskytu druhu.

8

Biotopová plasticita — hoci preferuje primárny tropický prales, pita červenobruchá toleruje aj sekundárne lesy, ťažkou ťažbou poškodené lesy, bambusové hájiky, kroviny a dokonca plantáže s dostatočným podrastom. Táto plasticita vysvetľuje, prečo je IUCN hodnotená len ako LC napriek obrovskej strate biotopu na Filipínach.

Taxonomická klasifikácia

species Pita červenobruchá (Erythropitta erythrogaster)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pittidae (pitovité)
Rod Erythropitta Bonaparte, 1854
Druh Erythropitta erythrogaster Temminck, 1823
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit Filipín a ostrovov Talaud (SV Indonézia); v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Podľa IOC a Avibase (2024) sú uznávané štyri poddruhy: E. e. erythrogaster (nominát — Filipíny okrem Calamianov, Palawanu a Sulu); E. e. propinqua (Palawan, Balabac a Calamiany); E. e. yairocho (Sulský archipél, SZ Filipíny); E. e. inspeculata (ostrovy Talaud SV od Sulawesi, Indonézia). Historicky bol druh súčasťou komplexu erythrogaster sensu lato, ktorý zahŕňal populácie z Nových Guiney (dnes Erythropitta macklotii), Moluky, Bismarckových ostrovov, Sulawesi a ďalších ostrovov. Pri novšej taxonomii (IOC, HBW, BirdLife) bol tento komplex rozdelený do 9 až 10 samostatných druhov rodu Erythropitta. Druh opísal Coenraad Jacob Temminck v roku 1823; typová lokalita je Manila, Luzon.
Avibase_ID A52D9A680225931F

? Často kladené otázky

Pita červenobruchá (Erythropitta erythrogaster) je stredne veľký pozemný vták (18 cm, ~72 g) z čeľade Pittidae (pitovité), endemický pre Filipínske súostrovie a ostrovy Talaud v severovýchodnej Indonézii. Obýva primárne aj sekundárne tropické dažďové lesy od nížin až do 2 100 m n. m. Je to sedavý druh — nevykonáva dlhé migrácie. Patrí medzi vizuálne najnápadnejšie vtáky filipínskeho pralesa vďaka intenzívne červenému bruchu a kobaltovo-modrému chrbtu.

Pita červenobruchá (Erythropitta erythrogaster) bola historicky súčasťou tzv. komplexu Red-bellied Pitta, ktorý zahŕňal populácie od Filipín po Nové Guiney. Moderná taxonomia (IOC, HBW) tento komplex rozdelila do 9–10 samostatných druhov. Filipínske populácie (štyri poddruhy) si ponechali meno erythrogaster. Od sesterských druhov sa líši areálom (Filipíny a Talaudy), sfarbením a vokalizáciou — napríklad Papuan Pitta (E. macklotii) žije na Novej Guinei a má iný výzor, pita granátová (E. granatina) z Bornea je tmavočervená s granátovým vrchom, pita tmavohlavá (Pitta sordida) má zelené telo s čiernou hlavou.

Diagnostické znaky: intenzívne červeno-šarlátové brucho a podchvost, kobaltovo-modré bočnice hrude, chrbtica a lumbálna oblasť, čierne hrdlo, matne hnedé temeno a vrchy krídel, žlté nohy. Druh je monomorfný — samec a samica sú sfarbením takmer totožní. Mláďatá sú oveľa tlmenejšie — matné hnedé s modrastým kostrcom a chvostom. Od sesterských druhov (napr. E. macklotii) sa líši sfarbením, od iných pittí aj geografi cky — mimo Filipín a Talaudov sa nevyskytuje.

Pita červenobruchá vydáva charakteristický dvoj-elementový chvejúci sa hvizd — prvá časť tónu stúpa nahor, druhá smutne klesá nadol (foneticky opisovaný ako waaaaaaopop-aaaaawwwwwow). Okrem toho vydáva prenikavú poplašnú hlásku whit a tiché kontaktné hlásky pri pohybe po lesnom dne. Spev je najintenzívnejší za úsvitu a súmraku počas hniezdnej sezóny a nesie ďaleko hustým lesom. Druh je skôr počuť než vidieť. Xeno-canto eviduje 35 nahrávok (kód Erythropitta-erythrogaster).

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s klesajúcim populačným trendom (BirdLife 2025). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Na Filipínach platia národné predpisy zakazujúce odchyt a obchod s voľne žijúcimi vtákmi. Hlavnou hrozbou je masívne odlesňovanie na Filipínach (výrub pralesa, poľnohospodárstvo, ťažba). Poddruh inspeculata na Talaudách je málo preskúmaný a potenciálne zraniteľnejší. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR).

V praxi nie. Pita červenobruchá je voľne žijúci, neudomácnený endemický druh filipínskeho pralesa, ktorý sa v európskej avikultúre bežne nechová. Nie je zaradená v CITES, no import divých jedincov do EÚ podlieha prísnym veterinárnym predpisom a na Filipínach je odchyt zakázaný. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prosperujú — sú stresované a rýchlo hynú. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter.

Pitoví červenobruchú možno pozorovať výhradne na Filipínach a ostrovoch Talaud (SV Indonézia). Dobré možnosti pozorovania ponúka Mindanao, Luzon a Bohol počas rána — spev dvoj-elementového hvizdu za úsvitu je najspoľahlivejší spôsob detekcie. Druh je plachý a skrytý; pomocou ďalekohľaďa a trpezlivosti v hustom lesnom podrastku. Záznamy výskytu sú dostupné na eBird (kód druhu: rebpit1).

IOC uznáva štyri poddruhy: (1) E. e. erythrogaster — nominát na väčšine Filipín (okrem Calamianov, Palawanu a Sulu); (2) E. e. propinqua — Palawan a Calamiany (SZ Filipíny); (3) E. e. yairocho — Sulský archipél (JZ Filipíny); (4) E. e. inspeculata — ostrovy Talaud (SV Indonézia). Nominát má kobaltovejšie sfarbenie a kratšie krídla než sesterské druhy komplexu; morfologické rozdiely medzi poddruhy sú jemné a niektoré autority niektoré poddruhy (napr. yairocho) povyšujú na samostatné druhy.

ZDROJ: Wikipedia EN Philippine pitta (Erythropitta erythrogaster — popis, 4 poddruhy, hlas, biotop, ohrozenie, IUCN LC BirdLife 2025, https://en.wikipedia.org/wiki/Philippine_pitta), Avibase ID A52D9A6802259

 Video — Pita červenobruchá

Pita červenobruchá (Erythropitta erythrogaster) — hlas a správanie v prírode

Pita červenobruchá (Erythropitta erythrogaster) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Philippine Pitta (tiež Blue-breasted Pitta), Česky:   pita červenobřichá, Nemecky:   Blaubrustpitta, Španielsky:   Pita Ventrirroja, Francúzsky:   Breve a ventre rouge, Taliansky:   Pitta panciarossa, Holandsky:   Roodbuikpitta, Portugalsky:   pita-filipina, Poľsky:   kurtaczek czerwonobrzuchy, Maďarsky:   vöröshasú pitta, Rusky:   Краснобрюхая питта, Japonsky:   アカハラヤイロチョウ, Latinsky:   Erythropitta erythrogaster Temminck, 1823