Pita bornejská (Hydrornis schwaneri)

Pittidae (pitovité)

Pita bornejská

Hydrornis schwaneri — pozemný skakalec dipterokarpových lesov Bornea s vaječnožltým superciliom a indigo-modrou škvrnou na bruchu — farebný endemit spomedzi troch sestier Banded Pitta

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2024, ID e.T22736530A264134723). Druh má rozsiahly areál (EOO 939 000 km2), ale populačný trend je klesajúci — pokles zatiaľ nie je dosť rýchly na zaradenie do kategórie Vulnerable. Hlavnými hrozbami sú strata a fragmentácia dipterokarpových lesov Bornea (palmové plantáže, ťažba dreva) a nelegálny odchyt na trhy s klietkovými vtákmi. Druh je Alliance for Zero Extinction (AZE) druh. Zaradený v CITES príloha II — medzinárodný obchod podlieha povoleniu.
Dĺžkaasi 20–23 cm
Hmotnosť70–81 g
Dožitiedo asi 10 r (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený, 2024)
CITESpríloha II
RozšírenieEndemit Bornea (Brunej, Indonézia, Malajzia)
BiotopNížinný a podhorský dipterokarpový les, do 1 500 m
StravaHmyz, dážďovky, slimáky, drobné bobule
HniezdenieGuľovité hniezdo, 2–5 vajec (feb–aug)
MigráciaStály, nemigrujúci druh

Výživa

  • Hmyz (mravce, šváby, chrobáky, termity, húsenice, larvy) — hlavná živočíšna zložka; loví sa hrabaním na lesnom dne a v opade listov
  • Dážďovky a pôdne bezstavovce — dôležitá bielkovinová zložka, vyhľadávaná vo vlhkej pôde a humusovej podstielke lesného dna
  • Slimáky (mäkkýše) — pravidelná zložka, lovená na mokrejších miestach a v opade, rozbíjaná silným zobákom
  • Drobné bobule a rastlinné doplnky — príležitostne malé plody z pôdneho krytu lesného dna
  • Iné — drobné pavúky, červy, minerály zo zeminy
Tip od odborníka Pita bornejská je v prírode predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — pohybuje sa poskakovaním po lesnej zemi a hrabaním v opade loví hmyz, dážďovky a slimáky. Príležitostne dopĺňa potravu drobnými bobuľami. Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová a táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Pri prípadnej dočasnej záchrannej starostlivosti o zraneného jedinca je základom živý hmyz (cvrčky, múčne červy, malé šváby), doplnený o dážďovky a mäkké bezstavovce. Presné kŕmne normy v zajatí pre tento druh nie sú overené — vždy kontaktovať aviárneho veterinára.

Hlasový prejav

Pita bornejská má výrazný a ľahko rozpoznateľný hlas — jej charakteristické volanie je opisované ako séria dobre od seba oddelených, výbušných, no mäkkých BYOW volaní (opisovaných aj ako „mellow byow!“). Tieto výbušné hlásky nesú lesným prostredím na veľkú vzdialenosť a sú spoľahlivým terénnym znakom. Samec vokalizuje z lesnej zeme alebo nízkeho bidla, najmä v hniezdnej sezóne. Druh je v hustom lesnom podraste skôr počuť než vidieť — napriek výraznej farebnosti samca ho vegetácia dobre maskuje. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto.org (Hydrornis schwaneri, recordisti Kim Chuah Lim, Pritam Baruah, David Edwards a Peter Boesman).

Typické zvuky

  • Výbušné BYOW (opisované ako mellow byow!) — hlavné a najcharakteristickejšie volanie; séria dobre od seba oddelených, výbušných, no mäkkých hlások vydávaná v hniezdnej sezóne zo zeme alebo nízkeho bidla; ďalekonosné v tichom lesnom prostredí (zdroj: BirdForum Opus, search.macaulaylibrary.org)
  • Poplašné hlásky — pri ohrození vydáva ostrejšie, kratšie varovné zvuky; typické pre piteky rodu Hydrornis pri blízkosti predátora alebo narušiteľa teritória
  • Tiché kontaktné hlásky — jemné zvuky vydávané pri pohybe po lesnom dne a pri kontakte páru mimo hlavnej hniezdnej sezóny; podstatne menej nápadné než hlavné terénne BYOW volanie
  • Nahrávky dostupné na xeno-canto.org — hľadaj Hydrornis schwaneri; dostupné nahrávky spievaného BYOW volania, alarmu a kontaktných hlások od viacerých recordistov z Bornea (Sabah, Sarawak, Kalimantan)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec vokalizuje z lesnej zeme alebo nízkeho bidla; vydáva hlasné, doznievajúce BYOW volania a háji teritórium pred hlavnou hniezdnou sezónou (február–marec)
Hniezdna sezóna (február–august s vrcholom marec–máj na Borneo); hniezdo guľovité z listov s bočným vchodom, umiestnené nízko v kríkoch, saplingoch alebo rotangu (zdroj: BirdForum Opus, search results)
Odchov mláďat — znáška 2–5 vajec (zvyčajne 3–4); inkubácia druh-špecificky neoverená, analógiou s Pittidae 14–18 dní; obaja rodičia kŕmia mláďatá
Pohniezdny pokoj — stály (rezidentný) druh; nevydáva sa na pravidelné sťahovanie; zostáva v areáli Bornea celoročne
Stály (rezidentný) druh — celoročný obyvateľ dipterokarpových lesov Bornea; aktívny celoročne pri pohybe na lesnom dne; hniezdna perióda zhruba február–august

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Vlhké nížinné a podhorské dipterokarpové lesy Bornea; uprednostňuje suché hrebene, pahorkatiny a vápencové oblasti; príležitostne staré sekundárne lesy; do 1 500 m n. m.
Pita bornejská je pozemný druh lesného dna — preferuje vlhké tropické nížinné a podhorské lesy s hustou podstielkou a bohatým opadom. Na rozdiel od sesterskej H. guajanus (Jáva) uprednostňuje suché hrebene, pahorkatinné a vápencové oblasti v rámci dipterokarpového lesa (zdroj: BirdForum Opus). Toleruje aj okraje starých sekundárnych lesov, no primárny dipterokarpový les je jej kľúčovým biotopom.
Sociálne správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej väčšinou jednotlivci; druh je plachý a skrytý
Počas hniezdenia žijú teritoriálne monogamné páry — samec intenzívne vokalizuje a háji teritórium. Mimo hniezdenia sa druh pohybuje prevažne jednotlivo a je veľmi plachý. Netvorí kŕdle ani skupiny.
Podnebie a klimatické nároky
Tropické vlhké podnebí Bornea; nížinné a podhorské dipterokarpové lesy; stály druh bez pravidelnej migrácie
Pita bornejská je prispôsobená na teplé, vlhké tropické podnebí Bornea — obýva lesy celoročne. Stály (nemigrujúci) druh — nepresúva sa. Zvýšená vlhkosť pôdy je kľúčová v hniezdnej sezóne (dostupnosť dážďoviek a hmyzu).
Hniezdo a hniezdny typ
Veľká guľovitá stavba z listov s bočným vchodom; umiestnená nízko v kríkoch, saplingoch alebo rotangu; znáška 2–5 vajec (zvyčajne 3–4)
Hniezdo pittí je charakteristické: veľká guľovitá stavba s bočným vchodom postavená zo širokých listov, kostier bambusových listov, tenkých konárikov a trávy, umiestnená nízko v kríkoch, saplingoch alebo rotangu (zdroj: BirdForum Opus). Znáška 2–5 vajec (zvyčajne 3–4). Inkubácia druh-špecificky neoverená — analógiou s Pittidae 14–18 dní; inkubujú obaja rodičia.
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké lesné potoky, kaluže a vlhké miesta v lesnom podraste
Pita bornejská ako pozemný druh pravidelne vyhľadáva plytké lesné potoky a kaluže na kúpanie a pitie. Čistota peria je nevyhnutná pre zachovanie termoregulačných a letových vlastností.
Denná aktivita
Denný vták; najaktívnejší za úsvitu; stály druh bez pravidelnej migrácie
Pita bornejská je denný vták s výrazným vrcholom vokalizácie za úsvitu — vtedy znie hlasné BYOW z lesného porastu. Stály (rezidentný) druh — nevydáva sa na pravidelné sťahovanie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Január–marec (pred vrcholnou hniezdnou sezónou na Borneo)

Samec intenzívne vokalizuje — vydáva hlasné série BYOW volaní a háji teritórium. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje nie sú overené). Pár je monogamný v hniezdnej sezóne.

Hniezdo a znáška
Hniezdenie február–august (vrchol marec–máj); znáška 2–5 vajec (zvyčajne 3–4)

Hniezdo je veľká guľovitá stavba s bočným vchodom zo širokých listov, bambusových kostier, konárikov a trávy, umiestnená nízko v kríkoch, saplingoch alebo rotangu (zdroj: BirdForum Opus). Samica znáša 2–5 vajec (zvyčajne 3–4). Hniezdna sezóna sa zhoduje s vlhkejším obdobím, keď je dostatok potravy.

Inkubácia
Druh-špecifické údaje neoverené; analógiou s Pittidae 14–18 dní; inkubujú obaja rodičia

Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overená — pri Pittidae všeobecne sa uvádza 14–18 dní a inkubujú obaja rodičia striedavo. Hniezdo umiestnené nízko je ohrozené pozemnými predátormi.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz a dážďovky kľúčové

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia. Hlavnou potravou mláďat je hmyz, larvy a dážďovky — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná. Druh preto hniezdi v dažďovom období, keď je pôda vlhká a potrava dostupnejšia.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia pre tento druh neoverené; juvenily matnejšie

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s Pittidae sa odhaduje na 12–16 dní. Juvenilné jedince sú celkovo matnejšie, bez výraznej farebnej kresby dospelých. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku; dožitie orientačne do 10 r (zdroj: oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie je orientačne uvádzané do asi 10 rokov (zdroj: oiseaux.net). Presné druh-špecifické dáta o dožití nie sú k dispozícii.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pita bornejská asi 20–23 cm Pita pásikavá 20–23 cm Hydrornis irena (Malayan Band… presné údaje neoverené (podobná veľkosť) Hydrornis baudii (Blue-headed… asi 20–22 cm (presné údaje neoverené) Hydrornis cyaneus (Blue Pitta… asi 22–23 cm (presné údaje neoverené) Hydrornis soror (Blue-rumped … presné údaje neoverené
Pita bornejská (Hydrornis schwaneri, Bornean Banded Pitta) Pita pásikavá (Hydrornis guajanus, Javan Banded Pitta) Hydrornis irena (Malayan Banded Pitta) — pita malajská Hydrornis baudii (Blue-headed Pitta) — pita hnedochrbtá Hydrornis cyaneus (Blue Pitta) — pita modrá Hydrornis soror (Blue-rumped Pitta) — pita bledolíca
Dĺžkaasi 20–23 cm20–23 cmpresné údaje neoverené (podobná veľkosť)asi 20–22 cm (presné údaje neoverené)asi 22–23 cm (presné údaje neoverené)presné údaje neoverené
Váha70–81 g93–106 gpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Dožitiedo asi 10 r vo voľnej prírode (orientačne, zdroj: oiseaux.net)do asi 10 r vo voľnej prírode (orientačne)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (klesajuci trend); CITES priloha II; AZE druhIUCN LC; CITES príloha IIIUCN LCIUCN NT (takmer ohrozený)IUCN LCIUCN LC
CharakteristikaSamec: cierne temeno, siroké vajocnozlte supercilium, cierna maska, kavovohnedy chrbat, zlte hrdlo, indigo-modra skvrna na bruchu, jemne pasikavý spodok, zlte boky; samica: bledohnedu temeno, tlmene zltkaste supercilium, bledly spodok bez indigoSamec: cierne temeno, zlty nadocny pruzok, biele hrdlo, modry hrudny stit, zlto-modrasty pasikavy spodok; samica: hnede temeno, tlmeny zltkastohmedy nadocny, pasikavy spodok; bez indigo-skvrny na bruchu (klucore odlisenie od schwaneri)Samec má orangovejsi (nie vajocnozlty) nadocny pruzok a vačší modry bruch — klucove odlisenie od H. schwaneri (vajocnozlty supercilium + indigo skvrna) a H. guajanus (zlty nadocny + pasikavy spodok bez indigo); samica matnejsiaSamec: modra hlava a hrudk, oranzove brucho a chrbat — velmi odlisny od H. schwaneri; samica hneda; tento druh sa na Borneo ciastocne sympatricky prekryva s H. schwaneri, no biotopova separacia je ciastocnaSamec: jasne modry s ciernobielym nadocnym pruzhom; ziadne zlte supercilium ani indigo-skvrna ako u schwaneri — inak sfarbeny druh; vyskytuje sa v pevninskom juhovychodnej Azii mimo BorneaModrasty zadok, cierny pruh cez oko, hnedy chrbat; bez zlatého supercilia schwaneri; tento druh je v inej geografickej oblasti (pevninská JV Ázia) a nie je sympatricky s H. schwaneri
AreálEndemit Bornea (Brunej, indonézsky Kalimantan, malajske Sarawak a Sabah); vlhke nizinne a podhorske diépterokarpy; uprednostnuje suché hrebene, pahorkatiny a vapencove oblasti; do 1 500 m n. m.; stály, nemigrujuci druh; pozemny skakalecEndemit Jávy a Bali (Indonézia); primárny a starý sekundárny nížinny les, do 1 500 m n. m.; stály druh; hniezdi 2x rocneMalajský polostrov, Malajzia (Peninsular Malaysia), Sumatra; vlhké nizinne tropicke lesy; zdroj Wikipedia EN Banded pittaEndemit Bornea (Brunej, indonézsky Kalimantan, malajske Sarawak a Sabah); nizinne lesy; IUCN NT — ohrozenejsi než schwaneriPevninská juhovýchodná Ázia (Myanmar, Thajsko, Kambodža, Vietnam, Laos, juh Číny); nizinne vlhke tropicke lesy; zdroj AvibasePevninská juhovýchodná Ázia (Vietnam, Laos, Kambodža, južné Thajsko); horske a podhorske lesy; zdroj Avibase

Zaujímavosti

1

Komplex Banded Pitta rozdelený na 3 druhy — pita bornejská (H. schwaneri) bola dlho považovaná za jediný druh spolu s H. guajanus (Jáva, Bali) a H. irena (Malajský polostrov, Sumatra). Rheindt a Eaton (2010) na základe morfologických a vokálnych rozdielov navrhli rozdelenie na tri plnohodnotné druhy. Kľúčové rozlíšenie samcov: H. schwaneri (Borneo) — vaječnožlté supercilium + indigo-modrá škvrna na bruchu; H. guajanus (Jáva) — žltý nadočný prúžok + žlto-modrastý pásikavý spodok bez indigo; H. irena (Malajský polostrov) — oranžovejší nadočný prúžok + väčší modrý bruch.

2

Vaječnožlté supercilium + indigo brucho — terénne znaky samca — najdôležitejší identifikačný znak samca H. schwaneri je kombinácia širokého vaječnožltého (egg-yolk yellow) nadočného prúžku s indigo-modrou škvrnou na strede brucha a jemne pásikavým spodkom so žltými bokmi. Táto kombinácia jednoznačne odlišuje bornejský druh od javanského (bez indigo) a malajského (oranžovejší nadočný prúžok, väčší modrý bruch).

3

Biotop s prekvapivou preferenciou — na rozdiel od mnohých pittí, ktoré preferujú vlhké údolia, H. schwaneri uprednostňuje suché hrebene, pahorkatiny a vápencové oblasti v rámci dipterokarpového lesa Bornea. Táto preferencia suššieho mikrobiótopu ho odlišuje od príbuzných druhov a čiastočne vysvetľuje jeho výskyt aj v nadmorských výškach do 1 500 m n. m.

4

Alliance for Zero Extinction (AZE) druh — H. schwaneri je označený ako AZE druh, čo znamená, že je hodnotený ako úplne závislý od obmedzeného počtu kriticky ohrozených lokalít. Napriek hodnoteniu IUCN LC ide o druh zasluhujúci zvýšenú pozornosť z hľadiska ochrany; jeho populačný trend je klesajúci.

5

Hlas ako terénny znak — BYOW volania H. schwaneri sú charakteristické a ľahko odlíšiteľné v teréne. Séria výbušných, no mäkkých BYOW znie lesom na veľkú vzdialenosť a je spoľahlivejším terénnym znakom než vizuálne odlíšenie samca v hustom lesnom podraste — druh je v Borneo skôr počuť než vidieť.

6

Palmové plantáže ako ničiteľ biotopu — rozsiahla premena nížinných dipterokarpových lesov Bornea na plantáže olejovej palmy patrí medzi najzávažnejšie hrozby pre H. schwaneri. Ostrov Borneo stratil v posledných desaťročiach obrovské plochy primárneho nížinného lesa a tempo odlesňovania zostáva vysoké napriek medzinárodným záväzkom. Druh toleruje staré sekundárne lesy, no palmové monokultúry mu poskytujú nevhodné prostredie.

7

CITES príloha II — regulácia medzinárodného obchodu — napriek hodnoteniu IUCN LC je pita bornejská zaradená v prílohe II CITES, čo znamená, že medzinárodný obchod podlieha povinnému povoleniu a kontrole. Táto regulácia má zabrániť nadmernému využívaniu a zhoršeniu stavu populácií. Domáci obchod v Indonézii a Malajzii podlieha primárne národnému právu ochrany prírody.

Taxonomická klasifikácia

species Pita bornejská (Hydrornis schwaneri)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pittidae (pitovité)
Rod Hydrornis Blyth, 1843
Druh Hydrornis schwaneri (Bonaparte, 1850)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit Bornea; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List ani oiseaux.net nerozoznávajú uznané poddruhy. Opísal ho Charles Lucien Bonaparte v roku 1850 pod pôvodným názvom Pitta schwaneri; rod Hydrornis bol oddelený na základe molekulárnych analýz (2008). Druh bol dlho zaraďovaný do komplexu Banded Pitta spolu s H. guajanus (Jáva, Bali) a H. irena (Malajský polostrov, Sumatra) — tieto boli osamostatnené na základe práce Rheindt and Eaton (2010) a vokálnych a morfologických rozdielov.
Avibase_ID 90ED68D36600A46F

? Často kladené otázky

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec má čierne temeno, výrazné vaječnožlté (egg-yolk yellow) nadočné supercilium (nadočný prúžok), čiernu masku, kávovohnedý chrbát, žlté hrdlo a charakteristickú indigo-modrú škvrnu na strede brucha s jemne pásikavým (pruhovaným) spodkom; boky sú žlté. Samica je celkovo matnejšia — bledohnedé temeno, tlmené žltkasté supercilium, bledší spodok bez indigo. Juvenily sú ešte matnejšie (zdroj: Wikipedia EN Bornean banded pitta, BirdForum Opus, search results).

Toto sú tri druhy vzniknuté rozdelením pôvodného komplexu Banded Pitta. H. schwaneri (Borneo) má vaječnožlté supercilium a indigo-modrú škvrnu na strede brucha s žltými bokmi. H. guajanus (Jáva a Bali) má tiež žltý nadočný prúžok, no spodok je žlto-modrastý pásikavý bez výraznej indigo škvrny. H. irena (Malajský polostrov a Sumatra) má skôr oranžovejší nadočný prúžok a väčší modrý bruch. Kľúčom na terénne odlíšenie samcov je práve farba nadočného prúžku (vaječnožltá vs. oranžovejšia) a vzor brucha (indigo škvrna + žlté boky vs. pásikavý spodok) (zdroj: Wikipedia EN Banded pitta, pita-pasikava data.json).

Pita bornejská je endemická výhradne pre Borneo — ostrov zdieľaný Brunejom, indonézskym Kalimantanom a malajskými štátmi Sarawak a Sabah. Obýva vlhké nížinné a podhorské dipterokarpové lesy, kde uprednostňuje suché hrebene, pahorkatiny a vápencové oblasti; príležitostne aj staré sekundárne lesy; do 1 500 m n. m. Je to stálý (rezidentný) druh — v areáli zostáva celoročne bez pravidelnej migrácie (zdroj: Wikipedia EN, BirdForum Opus, mybis.gov.my).

Je to predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — loví hrabaním na lesnom dne a v opade. Kľúčová potrava sú hmyz (mravce, šváby, chrobáky, termity, húsenice, larvy), dážďovky, slimáky a príležitostne drobné bobule. Foraging prebieha výhradne na lesnom dne a v opade (zdroj: BirdForum Opus, search results).

Hniezdna sezóna na Borneo trvá orientačne február–august (vrchol marec–máj). Hniezdo je veľká guľovitá stavba s bočným vchodom zo širokých listov, bambusových kostier a trávy, umiestnená nízko v kríkoch, saplingoch alebo rotangu. Znáška: 2–5 vajec (zvyčajne 3–4). Inkubácia: pravdepodobne 14–18 dní (analógiou s Pittidae; druh-špecifické údaje neoverené); inkubujú obaja rodičia (zdroj: BirdForum Opus, search results).

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) (hodnotenie BirdLife International 2024, ID 22736530), no populačný trend je klesajúci. Druh je označený ako Alliance for Zero Extinction (AZE) druh a je zaradený v prílohe II CITES — medzinárodný obchod podlieha povinnému povoleniu. Vážnymi hrozbami sú strata dipterokarpových lesov Bornea (palmové plantáže, ťažba dreva) a nelegálny odchyt na trhy s klietkovými vtákmi. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Európsky dovoz podlieha veterinárnym predpisom a dokladu CITES.

Pita bornejská vydáva charakteristické séria výbušných, no mäkkých BYOW volaní (opisovaných ako mellow byow!), dobre od seba oddelených, ďalekonosných. Tento hlas je spoľahlivým terénnym znakom — druh je v hustom lesnom podraste skôr počuť než vidieť (zdroj: BirdForum Opus, search results). Nahrávky sú dostupné na xeno-canto.org (Hydrornis schwaneri).

V SR a v EÚ sa pita bornejská bežne nechová. Druh je zaradený v prílohe II CITES — dovoz do EÚ vyžaduje CITES povolenie a spĺňanie veterinárnych predpisov. V Indonézii a Malajzii je odchyt a predaj voľne žijúcich pittí regulovaný národným právom. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prosperujú. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter — nie je chovateľský inzerát.

ZDROJ: Wikipedia EN (Bornean banded pitta — Hydrornis schwaneri, Bonaparte 1850, endemit Bornea, IUCN LC 2024, split komplexu Banded Pitta na 3 druhy, https://en.wikipedia.org/wiki/Bornean_banded_pitta), Avi

 Video — Pita bornejská

Pita bornejská (Hydrornis schwaneri) — hlas a správanie v prírode

Pita bornejská (Hydrornis schwaneri) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Bornean Banded Pitta, Česky:   pita žlutobrvá, Nemecky:   Borneobindenpitta, Španielsky:   Pita barrada de Borneo, Francúzsky:   Brève de Schwaner, Taliansky:   Pitta codablu, Holandsky:   Borneoblauwstaartpitta, Portugalsky:   pita-riscada-de-bornéu, Poľsky:   kurtaczek złotawy, Maďarsky:   tűzpitta, Rusky:   Желтолицая питта, Japonsky:   ボルネオシマヤイロチョウ, Latinsky:   Hydrornis schwaneri (Bonaparte, 1850)