Pittidae (pitovité)
Pita bornejská má výrazný a ľahko rozpoznateľný hlas — jej charakteristické volanie je opisované ako séria dobre od seba oddelených, výbušných, no mäkkých BYOW volaní (opisovaných aj ako „mellow byow!“). Tieto výbušné hlásky nesú lesným prostredím na veľkú vzdialenosť a sú spoľahlivým terénnym znakom. Samec vokalizuje z lesnej zeme alebo nízkeho bidla, najmä v hniezdnej sezóne. Druh je v hustom lesnom podraste skôr počuť než vidieť — napriek výraznej farebnosti samca ho vegetácia dobre maskuje. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto.org (Hydrornis schwaneri, recordisti Kim Chuah Lim, Pritam Baruah, David Edwards a Peter Boesman).
Samec intenzívne vokalizuje — vydáva hlasné série BYOW volaní a háji teritórium. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje nie sú overené). Pár je monogamný v hniezdnej sezóne.
Hniezdo je veľká guľovitá stavba s bočným vchodom zo širokých listov, bambusových kostier, konárikov a trávy, umiestnená nízko v kríkoch, saplingoch alebo rotangu (zdroj: BirdForum Opus). Samica znáša 2–5 vajec (zvyčajne 3–4). Hniezdna sezóna sa zhoduje s vlhkejším obdobím, keď je dostatok potravy.
Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overená — pri Pittidae všeobecne sa uvádza 14–18 dní a inkubujú obaja rodičia striedavo. Hniezdo umiestnené nízko je ohrozené pozemnými predátormi.
Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia. Hlavnou potravou mláďat je hmyz, larvy a dážďovky — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná. Druh preto hniezdi v dažďovom období, keď je pôda vlhká a potrava dostupnejšia.
Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s Pittidae sa odhaduje na 12–16 dní. Juvenilné jedince sú celkovo matnejšie, bez výraznej farebnej kresby dospelých. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním.
Presný vek pohlavnej dospelosti nie je druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie je orientačne uvádzané do asi 10 rokov (zdroj: oiseaux.net). Presné druh-špecifické dáta o dožití nie sú k dispozícii.
Pita bornejská je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto na lesnom dne a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode v lesoch Bornea bez rušenia.
Neusiluj sa o ochočenie — pita bornejská je voľne žijúci plachý druh, ktorý sa v zajatí nedrží; kontakt s človekom ho stresuje
Ak pozoruješ druh v prírode v lesoch Bornea, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo
Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu
Rešpektuj ochranu voľne žijúceho vtáctva — odchyt a obchod s pittami je regulovaný prílohou II CITES; nepodporuj nelegálny trh s klietkovými vtákmi v Indonézii a Malajzii
Pita bornejská sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúci druh endemický pre Borneo, ktorý sa štandardne neponúka u chovateľov ani na burzách. Štandardná trhová cena v SR neexistuje. Druh je zaradený v prílohe II CITES — medzinárodný obchod podlieha CITES povoleniu. V krajinách pôvodného výskytu (Indonézia, Malajzia, Brunej) druh podlieha národným ochranným predpisom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter.
| Pita bornejská (Hydrornis schwaneri, Bornean Banded Pitta) | Pita pásikavá (Hydrornis guajanus, Javan Banded Pitta) | Hydrornis irena (Malayan Banded Pitta) — pita malajská | Hydrornis baudii (Blue-headed Pitta) — pita hnedochrbtá | Hydrornis cyaneus (Blue Pitta) — pita modrá | Hydrornis soror (Blue-rumped Pitta) — pita bledolíca | |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | asi 20–23 cm | 20–23 cm | presné údaje neoverené (podobná veľkosť) | asi 20–22 cm (presné údaje neoverené) | asi 22–23 cm (presné údaje neoverené) | presné údaje neoverené |
| Váha | 70–81 g | 93–106 g | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Dožitie | do asi 10 r vo voľnej prírode (orientačne, zdroj: oiseaux.net) | do asi 10 r vo voľnej prírode (orientačne) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Hlučnosť | voľne žijúci stály druh — endemit Bornea; v SR sa bežne nechová | voľne žijúci druh — endemit Jávy a Bali; v SR sa nechová | voľne žijúci druh — Malajský polostrov a Sumatra; v SR sa nechová | voľne žijúci druh — endemit Bornea; v SR sa nechová | voľne žijúci druh — pevninská JV Ázia; v SR sa nechová | voľne žijúci druh — pevninská JV Ázia; v SR sa nechová |
| Stav IUCN | IUCN LC (klesajuci trend); CITES priloha II; AZE druh | IUCN LC; CITES príloha II | IUCN LC | IUCN NT (takmer ohrozený) | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Samec: cierne temeno, siroké vajocnozlte supercilium, cierna maska, kavovohnedy chrbat, zlte hrdlo, indigo-modra skvrna na bruchu, jemne pasikavý spodok, zlte boky; samica: bledohnedu temeno, tlmene zltkaste supercilium, bledly spodok bez indigo | Samec: cierne temeno, zlty nadocny pruzok, biele hrdlo, modry hrudny stit, zlto-modrasty pasikavy spodok; samica: hnede temeno, tlmeny zltkastohmedy nadocny, pasikavy spodok; bez indigo-skvrny na bruchu (klucore odlisenie od schwaneri) | Samec má orangovejsi (nie vajocnozlty) nadocny pruzok a vačší modry bruch — klucove odlisenie od H. schwaneri (vajocnozlty supercilium + indigo skvrna) a H. guajanus (zlty nadocny + pasikavy spodok bez indigo); samica matnejsia | Samec: modra hlava a hrudk, oranzove brucho a chrbat — velmi odlisny od H. schwaneri; samica hneda; tento druh sa na Borneo ciastocne sympatricky prekryva s H. schwaneri, no biotopova separacia je ciastocna | Samec: jasne modry s ciernobielym nadocnym pruzhom; ziadne zlte supercilium ani indigo-skvrna ako u schwaneri — inak sfarbeny druh; vyskytuje sa v pevninskom juhovychodnej Azii mimo Bornea | Modrasty zadok, cierny pruh cez oko, hnedy chrbat; bez zlatého supercilia schwaneri; tento druh je v inej geografickej oblasti (pevninská JV Ázia) a nie je sympatricky s H. schwaneri |
| Areál | Endemit Bornea (Brunej, indonézsky Kalimantan, malajske Sarawak a Sabah); vlhke nizinne a podhorske diépterokarpy; uprednostnuje suché hrebene, pahorkatiny a vapencove oblasti; do 1 500 m n. m.; stály, nemigrujuci druh; pozemny skakalec | Endemit Jávy a Bali (Indonézia); primárny a starý sekundárny nížinny les, do 1 500 m n. m.; stály druh; hniezdi 2x rocne | Malajský polostrov, Malajzia (Peninsular Malaysia), Sumatra; vlhké nizinne tropicke lesy; zdroj Wikipedia EN Banded pitta | Endemit Bornea (Brunej, indonézsky Kalimantan, malajske Sarawak a Sabah); nizinne lesy; IUCN NT — ohrozenejsi než schwaneri | Pevninská juhovýchodná Ázia (Myanmar, Thajsko, Kambodža, Vietnam, Laos, juh Číny); nizinne vlhke tropicke lesy; zdroj Avibase | Pevninská juhovýchodná Ázia (Vietnam, Laos, Kambodža, južné Thajsko); horske a podhorske lesy; zdroj Avibase |
Príznaky: Pokles početnosti, strata hniezdnych lokalít, izolácia populácií, znížená hniezdna úspešnosť
Najzávažnejšia dokumentovaná hrozba pre pitak bornejskú. Borneo patrí medzi oblasti s najrýchlejším tempom odlesňovania na svete — nížinné dipterokarpové lesy sú konvertované na palmové plantáže, ťažbu dreva a poľnohospodársku pôdu. Druh je označený ako Alliance for Zero Extinction (AZE) druh, čo signalizuje jeho závislosť od obmedzeného počtu lokalít. Fragmentácia obmedzuje tok génov medzi populáciami a zmenšuje dostupnosť hniezdnych revírov (zdroj: BirdLife DataZone, Avibase).
Príznaky: Priamy úbytok jedincov z voľnej prírody, stres a úhyn odchytených vtákov, narušenie hniezdnych populácií
Pittí sú na trhoch s exotickými vtákmi v juhovýchodnej Ázii vyhľadávané pre nápadné sfarbenie. Nelegálny odchyt pittí v Borneo bol dokumentovaný, hoci v menšom rozsahu než pre Javan Banded Pitta (H. guajanus) na Jáve. Pittí v zajatí veľmi zle prosperujú. CITES príloha II reguluje medzinárodný obchod, no domáci obchod v Indonézii a Malajzii podlieha primárne národnému právu (zdroj: BirdLife DataZone).
Príznaky: Pokles dostupnosti hmyzu, dážďoviek a slimákov; oslabenie kondície vtákov v degradovaných lesoch
Pita bornejská toleruje staré sekundárne lesy a okraje plantáží, no intenzívne poľnohospodárstvo so širokým využívaním pesticídov znižuje dostupnosť pôdneho hmyzu a dážďoviek. Druh loví výhradne na lesnom dne — bez dostatočnej potravy klesá hniezdna úspešnosť.
Príznaky: Zmena načasovania hniezdnej sezóny, suchšie podmienky v nížinnom lese, znížená dostupnosť dážďoviek
Hniezdna sezóna pittí je naviazaná na vlhké obdobie. Zmena intenzity a načasovania zrážok môže narušiť fenológiu hniezdenia a dostupnosť potravy (vlhká pôda = viac dážďoviek). Borneo je identifikované ako región s výrazne sa meniacim zrážkovým režimom v dôsledku klimatickej zmeny a El Niño cyklov.
Príznaky: Priame straty vajec a mláďat, opakované hniezdne zlyhania
Hniezda pittí sú umiestnené nízko (v kríkoch, saplingoch a rotangu) a sú ohrozené pozemnými predátormi — hadmi, lasicovitými a cicavcami. Guľovitá stavba s bočným vchodom poskytuje určitú ochranu, no pri zvýšenej hustote predátorov na okrajoch fragmentovaných lesov zlyhávajú hniezdne pokusy častejšie.
Komplex Banded Pitta rozdelený na 3 druhy — pita bornejská (H. schwaneri) bola dlho považovaná za jediný druh spolu s H. guajanus (Jáva, Bali) a H. irena (Malajský polostrov, Sumatra). Rheindt a Eaton (2010) na základe morfologických a vokálnych rozdielov navrhli rozdelenie na tri plnohodnotné druhy. Kľúčové rozlíšenie samcov: H. schwaneri (Borneo) — vaječnožlté supercilium + indigo-modrá škvrna na bruchu; H. guajanus (Jáva) — žltý nadočný prúžok + žlto-modrastý pásikavý spodok bez indigo; H. irena (Malajský polostrov) — oranžovejší nadočný prúžok + väčší modrý bruch.
Vaječnožlté supercilium + indigo brucho — terénne znaky samca — najdôležitejší identifikačný znak samca H. schwaneri je kombinácia širokého vaječnožltého (egg-yolk yellow) nadočného prúžku s indigo-modrou škvrnou na strede brucha a jemne pásikavým spodkom so žltými bokmi. Táto kombinácia jednoznačne odlišuje bornejský druh od javanského (bez indigo) a malajského (oranžovejší nadočný prúžok, väčší modrý bruch).
Biotop s prekvapivou preferenciou — na rozdiel od mnohých pittí, ktoré preferujú vlhké údolia, H. schwaneri uprednostňuje suché hrebene, pahorkatiny a vápencové oblasti v rámci dipterokarpového lesa Bornea. Táto preferencia suššieho mikrobiótopu ho odlišuje od príbuzných druhov a čiastočne vysvetľuje jeho výskyt aj v nadmorských výškach do 1 500 m n. m.
Alliance for Zero Extinction (AZE) druh — H. schwaneri je označený ako AZE druh, čo znamená, že je hodnotený ako úplne závislý od obmedzeného počtu kriticky ohrozených lokalít. Napriek hodnoteniu IUCN LC ide o druh zasluhujúci zvýšenú pozornosť z hľadiska ochrany; jeho populačný trend je klesajúci.
Hlas ako terénny znak — BYOW volania H. schwaneri sú charakteristické a ľahko odlíšiteľné v teréne. Séria výbušných, no mäkkých BYOW znie lesom na veľkú vzdialenosť a je spoľahlivejším terénnym znakom než vizuálne odlíšenie samca v hustom lesnom podraste — druh je v Borneo skôr počuť než vidieť.
Palmové plantáže ako ničiteľ biotopu — rozsiahla premena nížinných dipterokarpových lesov Bornea na plantáže olejovej palmy patrí medzi najzávažnejšie hrozby pre H. schwaneri. Ostrov Borneo stratil v posledných desaťročiach obrovské plochy primárneho nížinného lesa a tempo odlesňovania zostáva vysoké napriek medzinárodným záväzkom. Druh toleruje staré sekundárne lesy, no palmové monokultúry mu poskytujú nevhodné prostredie.
CITES príloha II — regulácia medzinárodného obchodu — napriek hodnoteniu IUCN LC je pita bornejská zaradená v prílohe II CITES, čo znamená, že medzinárodný obchod podlieha povinnému povoleniu a kontrole. Táto regulácia má zabrániť nadmernému využívaniu a zhoršeniu stavu populácií. Domáci obchod v Indonézii a Malajzii podlieha primárne národnému právu ochrany prírody.
Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec má čierne temeno, výrazné vaječnožlté (egg-yolk yellow) nadočné supercilium (nadočný prúžok), čiernu masku, kávovohnedý chrbát, žlté hrdlo a charakteristickú indigo-modrú škvrnu na strede brucha s jemne pásikavým (pruhovaným) spodkom; boky sú žlté. Samica je celkovo matnejšia — bledohnedé temeno, tlmené žltkasté supercilium, bledší spodok bez indigo. Juvenily sú ešte matnejšie (zdroj: Wikipedia EN Bornean banded pitta, BirdForum Opus, search results).
Toto sú tri druhy vzniknuté rozdelením pôvodného komplexu Banded Pitta. H. schwaneri (Borneo) má vaječnožlté supercilium a indigo-modrú škvrnu na strede brucha s žltými bokmi. H. guajanus (Jáva a Bali) má tiež žltý nadočný prúžok, no spodok je žlto-modrastý pásikavý bez výraznej indigo škvrny. H. irena (Malajský polostrov a Sumatra) má skôr oranžovejší nadočný prúžok a väčší modrý bruch. Kľúčom na terénne odlíšenie samcov je práve farba nadočného prúžku (vaječnožltá vs. oranžovejšia) a vzor brucha (indigo škvrna + žlté boky vs. pásikavý spodok) (zdroj: Wikipedia EN Banded pitta, pita-pasikava data.json).
Pita bornejská je endemická výhradne pre Borneo — ostrov zdieľaný Brunejom, indonézskym Kalimantanom a malajskými štátmi Sarawak a Sabah. Obýva vlhké nížinné a podhorské dipterokarpové lesy, kde uprednostňuje suché hrebene, pahorkatiny a vápencové oblasti; príležitostne aj staré sekundárne lesy; do 1 500 m n. m. Je to stálý (rezidentný) druh — v areáli zostáva celoročne bez pravidelnej migrácie (zdroj: Wikipedia EN, BirdForum Opus, mybis.gov.my).
Je to predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — loví hrabaním na lesnom dne a v opade. Kľúčová potrava sú hmyz (mravce, šváby, chrobáky, termity, húsenice, larvy), dážďovky, slimáky a príležitostne drobné bobule. Foraging prebieha výhradne na lesnom dne a v opade (zdroj: BirdForum Opus, search results).
Hniezdna sezóna na Borneo trvá orientačne február–august (vrchol marec–máj). Hniezdo je veľká guľovitá stavba s bočným vchodom zo širokých listov, bambusových kostier a trávy, umiestnená nízko v kríkoch, saplingoch alebo rotangu. Znáška: 2–5 vajec (zvyčajne 3–4). Inkubácia: pravdepodobne 14–18 dní (analógiou s Pittidae; druh-špecifické údaje neoverené); inkubujú obaja rodičia (zdroj: BirdForum Opus, search results).
IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) (hodnotenie BirdLife International 2024, ID 22736530), no populačný trend je klesajúci. Druh je označený ako Alliance for Zero Extinction (AZE) druh a je zaradený v prílohe II CITES — medzinárodný obchod podlieha povinnému povoleniu. Vážnymi hrozbami sú strata dipterokarpových lesov Bornea (palmové plantáže, ťažba dreva) a nelegálny odchyt na trhy s klietkovými vtákmi. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Európsky dovoz podlieha veterinárnym predpisom a dokladu CITES.
Pita bornejská vydáva charakteristické séria výbušných, no mäkkých BYOW volaní (opisovaných ako mellow byow!), dobre od seba oddelených, ďalekonosných. Tento hlas je spoľahlivým terénnym znakom — druh je v hustom lesnom podraste skôr počuť než vidieť (zdroj: BirdForum Opus, search results). Nahrávky sú dostupné na xeno-canto.org (Hydrornis schwaneri).
V SR a v EÚ sa pita bornejská bežne nechová. Druh je zaradený v prílohe II CITES — dovoz do EÚ vyžaduje CITES povolenie a spĺňanie veterinárnych predpisov. V Indonézii a Malajzii je odchyt a predaj voľne žijúcich pittí regulovaný národným právom. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prosperujú. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter — nie je chovateľský inzerát.