Pittidae (pitovité)
Pita bledolíca má charakteristický a prenikavý hlasový prejav v hniezdnej sezóne. Jej základný repertoár tvoria dve odlišné jednonotové volania — jedno je výbušné a krátke, druhé je inflektované a flautové (tekuté, melódické). Spev pozostáva z týchto volaní opakovaných v dlhých pravidelných intervaloch — tempo pripomína barbety (čeľaď Megalaimidae), čo je zaujímavá konvergencia napriek nepríbuznosti. Séria opakovane rozostúpených „choo“ nôt znie hlboko a melodicky v tichu lesa. Samec zvyčajne vokalizuje zo zeme alebo nízkeho bidla. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto (hľadaj Hydrornis soror). Druh je v hustom lesnom podraste nad 900 m n. m. oveľa ľahšie počuť než vidieť — sivasto-hnedá samica splýva s prostredím a aj výraznejší samec ostáva skrytý vo vegetácii.
Samec intenzívne vokalizuje dvoma odlišnými jednonotovými volaniami — výbušným a inflektovaným flautovým — zo zeme alebo nízkeho bidla a háji teritórium. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje pre H. soror nie sú overené). Pár je monogamný v hniezdnej sezóne.
Hniezdo je veľká guľovitá stavba z listov a trávy s bočným vchodom, skrytá v hustom podraste alebo priamo na zemi. Hniezdna sezóna je viazaná na vlhké obdobie, keď je pôda mokrá a dážďovky ľahko dostupné. Presný počet vajec pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — udávaná hodnota 2–7 vychádza z rozsahu celého rodu Pittidae (zdroj: Wikipedia EN).
Inkubácia trvá 14–16 dní analógiou s príbuznými pittami (zdroj: Wikipedia EN — Pittidae) a vykonávajú ju obaja rodičia striedavo. Hniezdo je citlivo umiestnené na zemi alebo nízko v kríkoch, kde je ohrozené pozemnými predátormi.
Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne) — holé a slepé. Kŕmia ich obaja rodičia. Hlavnou potravou mláďat sú dážďovky, hmyz a larvy — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná. Práve preto druh hniezdi v dažďovom období, keď je pôda mokrá a dážďovky ľahko dostupné.
Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na ~12–16 dní. Juvenilné jedince sú celkovo matnejšie a menej kontrastné než dospelé. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním.
Presný vek pohlavnej dospelosti nie je druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie je orientačne uvádzané do ~12 rokov (zdroj: oiseaux.net — jediný dostupný kvantitatívny zdroj pre tento druh). Dĺžka života závisí od dostupnosti biotopu, predácie a hrozieb z ľudskej strany.
Pita bledolíca je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto na lesnom dne a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode bez rušenia.
Neusiluj sa o ochočenie — pita bledolíca je voľne žijúci plachý druh, ktorý sa v zajatí nedrží; kontakt s človekom ho stresuje
Ak pozoruješ druh v prírode (Thajsko, Vietnam, Laos, Kambodža), sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo na zemi
Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu
Rešpektuj ochranu voľne žijúceho vtáctva — nepodporuj odchyt ani obchod s pittami
Pita bledolíca sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúci druh subtropickej Ázie, ktorý sa štandardne neponúka u chovateľov ani na burzách. Štandardná trhová cena preň neexistuje. Druh nie je zaradený v CITES, no v krajinách pôvodného výskytu (Vietnam, Thajsko, Čína) platia národné ochranné predpisy. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter.
| Pita bledolíca (Hydrornis soror, Blue-rumped Pitta) | Pita modrá (Hydrornis cyaneus, Blue Pitta) | Pita modrotylová (Hydrornis nipalensis, Blue-naped Pitta) | Pita ryšavá (Hydrornis oatesi, Rusty-naped Pitta) | Pita hnedochrbtá (Hydrornis baudii, Blue-headed Pitta) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 24 cm | 23–24 cm | presné údaje neoverené (podobná veľkosť ako H. cyaneus) | presné údaje neoverené | ~17 cm |
| Váha | ~114 g (zdroj: oiseaux.net — jediný dostupný kvantitatívny zdroj) | ~109 g | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Dožitie | do ~12 r vo voľnej prírode (orientačne, zdroj: oiseaux.net — single source) | do ~10 r vo voľnej prírode (orientačne, zdroj: oiseaux.net) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Hlučnosť | voľne žijúci stály druh — v SR sa bežne nechová | voľne žijúci stály druh — SV India, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Indočína, JZ Čína; v SR sa bežne nechová | voľne žijúci druh — Bangladéš, Bhután, Čína, India, Laos, Mjanmarsko, Nepál, Vietnam; v SR sa nechová | voľne žijúci druh — Čína, Laos, Mjanmarsko, Thajsko, Vietnam; v SR sa nechová | voľne žijúci druh — endemit Bornea (Brunej, Kalimantan, Sarawak, Sabah); v SR sa nechová |
| Stav IUCN | IUCN LC; nie je v CITES; v Thajsku národná kategória VU | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC | IUCN LC | IUCN VU (zraniteľný) |
| Povaha | Samec: olivovozelený chrbát, tyrkysovo-modrý zatylok a modrý trupec (rump), hnedo-ryšavé spodné časti, tmavá tvárna maska; samica: výrazne matnejšia — prevažne hnedá s jemným zeleným nádychom na chrbte; diagnostický modrý trupec samca viditeľný za letu | Samec: sýto modrý chrbát a chvost, zlatožlté temeno, oranžový zatylok, bledomodrá hruď s čiernymi škvrnami, čierny pruh cez oko; samica: modrastošedá, rovnaký vzor zlatého temena a oranžového zatylka, celkovo tlmenejšia — odlíšenie od H. soror: celoplošná modrá vs. modrý rump pity bledolícej | Samec: hnedasto-zelená vrchná časť tela, jasne modrý zatylok a zadné krčie (kľúčový rozlišovací znak od H. soror ktorý má aj modrý rump), reddish-yellow spodok; samica: reddish-brown korunka; odlíšenie od H. soror: pita modrotylová má modrý len zatylok, nie trupec | Odlišuje sa od H. soror ryšavým (rusty) zatylokovom namiesto modrého; hnedo-zelená vrchná časť tela, žltý spodok; žiadny modrý trupec — diagnostické odlíšenie jednoznačné pri pohľade spredu aj zozadu | Samec: žiarivá modrá koruna, čierne líca, biele hrdlo, gaštanový chrbát, fialovo-modrá brucho a chvost, čierne krídla s bielymi škvrnami; samica: buff hlava a chrbát, modrá len na chvoste; IUCN VU pre rýchlu stratu borneanských lesov |
| Areál | Kambodža, Čína (vrátane Hainan), Laos, Thajsko, Vietnam; subtropické sezónne lesy a vlhké horské lesy, prevažne nad 900 m n. m.; stály, nemigrujúci druh; 5 poddruhov (tonkinensis/douglasi/petersi/soror/flynnstonei); druh opísaný Wardlaw-Ramsay 1881 zo Saigonu | SV India, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodža, JZ Čína; vlhké tropické nížinné a horské lesy do ~2 000 m n. m.; 3 poddruhy | Himaláje a hory SV Indie, Nepál, Bhután, Bangladéš, Mjanmarsko, SZ Indočína, JZ Čína; vlhké nížinné a horské lesy | Indočína a juh Číny; horské lesy; podobné rozšírenie ako H. soror v niektorých regiónoch, preto je terénne odlíšenie relevantné pre ornitológov v teréne | Endemit Bornea — Brunej, indonézsky Kalimantan, Sarawak a Sabah (Malajzia); tropický nížinný vždyzelený les do ~600 m n. m.; ohrozený ťažbou lesa na Borneo |
Príznaky: Pokles početnosti, strata hniezdnych lokalít, izolácia populácií, znížená hniezdna úspešnosť
Najzávažnejšia hrozba pre pitoví — ťažba dreva, premena lesov na poľnohospodársku pôdu a rozrast ľudských sídiel ničia subtropické lesy Indočíny. Fragmentácia biotopu narúša hniezdne revíry a znižuje dostupnosť potravy. V Thajsku ONEP a BCST preto zaraďujú druh do kategórie VU (zraniteľný) napriek globálnemu LC hodnoteniu IUCN (zdroj: Wikipedia EN, IUCN).
Príznaky: Priamy úbytok jedincov, narušenie hniezdnych populácií, stres a úhyn odchytených vtákov
Pittí sú pre výrazné sfarbenie potenciálne vyhľadávané na nelegálny obchod s klietkovými vtákmi v krajinách juhovýchodnej Ázie. Odchyt pittí je v krajinách pôvodného výskytu zakázaný, no presadzovanie zákonov je nerovnomerné. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prospievajú — sú stresované a rýchlo hynú (zdroj: BirdLife DataZone).
Príznaky: Pokles dostupnosti dážďoviek a hmyzu v poľnohospodársky využívanej krajine, oslabenie kondície vtákov
Intenzívne poľnohospodárstvo s pestrou škálou pesticídov znižuje dostupnosť dážďoviek a pôdneho hmyzu — kľúčovej potravy pittí. Pri strate potravy klesá hniezdna úspešnosť a kondícia jedincov.
Príznaky: Posun hniezdnej sezóny, nesúlad medzi hniezdením a vrcholom dostupnosti dážďoviek, narušenie lesných biotopov
Pita bledolíca je úzko naviazaná na vlhké lesné prostredie nad 900 m n. m. — hniezdi keď je pôda mokrá a dážďovky ľahko dostupné. Neistota načasovania a intenzity zrážok v dôsledku klimatickej zmeny môže narušiť fenológiu hniezdenia a dostupnosť potravy pre mláďatá.
Príznaky: Priame straty vajec a mláďat, opakované hniezdne zlyhania, stres rodičov
Hniezda pittí sú umiestnené na zemi alebo nízko v podraste a sú ohrozené pozemnými predátormi (hady, cicavce). Guľovitá stavba s bočným vchodom poskytuje určitú ochranu, no nie je neprekonateľná. Fragmentácia lesa zvyšuje hustotu predátorov na okraji lesa.
Modrý trupec ako diagnostický znak — pita bledolíca je medzi pittami Hydrornis jednoznačne identifikovateľná vďaka výraznému elektrickému modro-tyrkysovému trupcu (rump), viditeľnému za letu alebo pri skoku. Tento znak chýba u príbuznej pity modrej (H. cyaneus) aj pity modrotylovi (H. nipalensis) — ide preto o spoľahlivý terénny identifikátor.
Wardlaw-Ramsay 1881 a Saigon — druh opísal škótsky ornitológ R. G. Wardlaw-Ramsay v roku 1881 na základe typového exemplára z Kochincíny (dnešný juh Vietnamu, Hočiminovo mesto). Vtedy bola Kochincína francúzska kolónia, čo vysvetľuje francúzskú vedeckú komunikáciu z tohto obdobia. Latinský epiteton soror (latinský výraz pre sestru) bol zrejme vybraný na zdôraznenie blízkej príbuznosti s inými pittami.
Päť poddruhov — päť príbehov — poddruh douglasi je izolovaný endemit ostrova Hainan (Čína), oddelený od pevninských populácií. Poddruh flynnstonei bol popísaný relatívne neskoro a viazaný na Kambodžu. Tieto geograficky izolované formy majú odlišný evolučný osud v závislosti od zachovania lesných biotopov na Hainane a v kambodžských horách.
Horský, nie nížinný druh — väčšina zaznamenaných výskytov pochádza z výšok nad 900 m n. m., čo pitu bledolícu odlišuje od mnohých iných pittí, ktoré preferujú nížinné pralesy. Táto vertikálna niklasifikácia naznačuje špecifické ekologické nároky na vlhkejšie a chladnejšie podmienky horských lesov Indočíny.
Stály druh bez migrácie — na rozdiel od mnohých spevavcov pita bledolíca nevydáva sa na pravidelné sezónne sťahovanie; v areáli zostáva celoročne. Hniezdna sezóna je viazaná na vlhké obdobie, keď sú dážďovky a hmyz najdostupnejší — toto je kľúčová ekologická adaptácia celej čeľade Pittidae.
Diskrepancia medzi globálnym a národným hodnotením — IUCN hodnotí druh globálne ako LC (najmenej ohrozený), no thajské organizácie ONEP a BCST zaraďujú druh do kategórie VU (zraniteľný) na úrovni Thajska. Dôvodom je lokálna strata a fragmentácia vhodných lesných biotopov, ktorá znižuje početnosť populácie v Thajsku rýchlejšie než celkový globálny trend.
Rod Hydrornis versus Pitta — pita bledolíca bola historicky zaraďovaná do rodu Pitta. Na základe molekulárnych fylogenetických analýz (~2014–2015) bola skupina veľkých ázijských pittí presunová do rodu Hydrornis Blyth, 1843. Slovenský názov pita sa pre skupinu napriek tomu používa ďalej ako zaužívaný. Oba rody patria do čeľade Pittidae, do radu Passeriformes.
Ľahšie počuť než vidieť — napriek relatívne nápadnému modrému trupcu samca je pita bledolíca v hustom horskom lesnom podraste prekvapivo nenápadná. Olivovozelený chrbát splýva s machom a vegetáciou; samica je prevažne hnedá. Hlas — séria oddelených volaní — umožňuje ornitológom druh rozpoznať sluchom oveľa skôr, než ho zahliadnu.
Samec pity bledolícej má olivovozelený chrbát, výrazný tyrkysovo-modrý zatylok a modrý trupec (rump) — to je hlavný diagnostický znak druhu — hnedo-ryšavé spodné časti tela a tmavú tvárnu masku s tmavými lícami. Samica je výrazne matnejšia — prevažne hnedá s jemným zeleným nádychom na chrbte, bez výrazného modrého zatylka. Pohlavný dimorfizmus je výrazný: spoľahlivé rozlíšenie pohlavia v teréne je možné, no samica splýva s prostredím. Modrý trupec samca je viditeľný za letu alebo pri skoku (zdroj: Wikipedia EN, oiseaux.net, Avibase).
Pita bledolíca obýva subtropické sezónne lesy a vlhké horské lesy — od Kambodže, Laosu a Vietnamu cez Thajsko po juh Číny (vrátane ostrova Hainan cez poddruh douglasi). Väčšina výskytov pochádza z nadmorských výšok nad 900 m n. m. Druh je stálý (rezidentný) — v areáli zostáva celoročne bez pravidelnej migrácie. Má päť poddruhov s mierne odlišným rozšírením v rámci areálu (zdroj: Wikipedia EN, Avibase, oiseaux.net).
Je to predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — loví hrabaním v lesnej humusovej podstielke. Kľúčová potrava sú dážďovky a slimáky; dôležitý doplnok tvoria chrobáky, kobyly, húsenice, pavúky a larvy; príležitostne aj červy a húžvičky. Hniezdenie v dažďovom období je priamo naviazané na dostupnosť dážďoviek, keď je pôda mokrá a ľahko prístupná (zdroj: Wikipedia EN, analogia Pittidae).
Hniezdi počas vlhkého obdobia — presná hniezdna sezóna závisí od geografickej polohy a nadmorskej výšky. Hniezdo je veľká guľovitá stavba z listov a trávy s bočným vchodom, ukrytá na zemi alebo nízko v podraste. Druh-špecifický počet vajec nie je overený (rod Pittidae: 2–7); inkubujú obaja rodičia (~14–16 dní analógiou s čeľaďou). Mláďatá sú po vyliahnutí altriciálne; kŕmia ich obaja rodičia (zdroj: Wikipedia EN — Pittidae).
IUCN hodnotí druh globálne ako najmenej ohrozený (LC). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V Thajsku národné organizácie ONEP a BCST zaraďujú druh do kategórie VU (zraniteľný) pre lokálnu stratu lesov — to je pozoruhodná diskrepancia medzi globálnym a národným hodnotením. V krajinách pôvodného výskytu platia národné ochranné predpisy zakazujúce odchyt. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Hlavnými hrozbami sú strata subtropických lesov a nelegálny odchyt (zdroj: Wikipedia EN, IUCN).
Pita bledolíca má dve odlišné jednonotové volania — jedno je výbušné a krátke, druhé je inflektované a flautové (melodické). Spev pozostáva z týchto volaní opakovaných v dlhých pravidelných intervaloch — rytmus a charakter pripomína barbety; séria oddelených „choo“ nôt. Druh je v hustom horskom podraste oveľa ľahšie počuť než vidieť. Nahrávky sú dostupné na portáli xeno-canto (Hydrornis soror; zdroj: shanghaibirding.com, BirdLife DataZone).
V SR a v celej EÚ nie je pita bledolíca bežne chovaným druhom. V krajinách pôvodného výskytu (Vietnam, Thajsko, Čína, Kambodža, Laos) je odchyt a predaj voľne žijúcich pittí zakázaný zákonom. Druh nie je zaradený v CITES, no akýkoľvek import do EÚ podlieha prísnym veterinárnym predpisom. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prosperujú. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter.
Tri príbuzné druhy rodu Hydrornis možno v teréne rozlíšiť nasledovne: Pita bledolíca (H. soror) má olivovozelený chrbát a výrazný modrý trupec (rump) — modrá farba prevláda na zadnej časti tela; samica prevažne hnedá. Pita modrá (H. cyaneus) má sýto modrý chrbát, chvost a krycie perá, zlatožlté temeno a oranžový zatylok — modrá farba pokrýva veľkú plochu tela. Pita modrotylová (H. nipalensis) má výrazne modrý zatylok a zadné krčie, no chrbát je hnedo-zelený; samica má reddish-brown vrchovú korunky. Modrý trupec je teda výlučným znakom pity bledolícej (zdroj: Wikipedia EN, Avibase, pita-modra data.json).