Pita azúrovoprsá (Pitta steerii)

Pittidae (pitovité)

Pita azúrovoprsá

Pitta steerii — pozemný pita filipínskych tropických lesov s azúrovým hrudníkom a šarlátovým bruchom — endemit ostrovov Mindanao, Bohol, Leyte a Samar; IUCN zraniteľný

IUCN: VU (Vulnerable, 2016) | Vulnerable (zranitelny, hodnotenie BirdLife International / IUCN, taxon ID 22698644, eBird azbpit1). Odhadovana populacia 2 500 az 9 999 dospelych jedincov s klesajucim trendom. Druh je endemic pre styre filipinske ostrovy (Mindanao, Bohol, Leyte, Samar) a oblhyva nizinne tropicke lesy, ktore su vystavene masivnemu odlesneniu. Bohol si zachoval len 4% povodneho lesneho pokryvu. Hlavne hrozby: tazba dreva, premena lesov na polnohospodarske pody a tazba nerastov. Druh sa nachadza v chranenych oblastiach (Rajah Sikatuna Protected Landscape, Samar Island Natural Park), no presadzovanie ochrany je nedostatocne. Druh nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES.
Dĺžka19 cm
Hmotnosť84–113 g
Dožitieorientačne 8 r vo voľnej prírode (zdroj: oiseaux.net)
IUCNVU (zraniteľný, klesajúci trend)
RozšírenieFilipíny: Mindanao, Bohol, Leyte, Samar — endemit
BiotopVlhké nížinné tropické lesy s vápencovými výchozmi, bežne pod 600 m
StravaDážďovky, hmyz, larvy, pavúky, slimáky
HniezdenieApríl–jún; juvenily jún–júl; hniezdo vedecky nepopísané
MigráciaStálý rezident — nesťahuje sa
HlasSéria 4–5 výbušných píšťaliek, najintenzívnejší po daždi
TaxonómiaSharpe, 1876; Avibase 7B5AEE20076A6D94; 2 poddruhy: steerii, coelestis
CITESNie je v žiadnej prílohe CITES
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

35% 35% 15% 10% STRAVA zloženie
Dážďovky a pôdne červy — kľúčová zložka, lovená prehrabávaním suchého lístia a mäkkej pôdy nížinných tropických lesov 35%
Hmyz a larvy — chrobáky, termity, mravce, húsenice; loví sa pod padnutými kmeňmi, pri balvanoch a vo vlhkej podstielke 35%
Pavúky a iné článkonožce — vyhľadávané medzi koreňmi, pod kôrou a v lesnej podstielke 15%
Mäkkýše (slimáky) — príležitostná zložka na vlhkých miestach lesného dna 10%
Drobné plody a bobule — zriedkavý rastlinný doplnok (presné podiely neoverené) 5%

Odporúčané potraviny

  • Dážďovky — primárna potrava lovená hrabaním v lesnej podstielke a vlhkej pôde nížinných tropických lesov
  • Hmyz a larvy — chrobáky, termity, mravce, húsenice; nevyhnutná živočíšna bielkovina
  • Pavúky a iné článkonožce — vyhľadávané pod kôrou, medzi koreňmi a v lesnej podstielke
  • Mäkkýše (slimáky) — lovené na vlhkejších miestach lesného dna pri balvanoch a padnutých kmeňoch
  • Drobné plody a bobule — príležitostný rastlinný doplnok (dokladovanie v literatúre obmedzené)
  • Čerstvá pitná voda — druh vyhľadáva lesné potoky a kaluže v podraste

Zakázané potraviny

  • Spracované ľudské jedlá, soľ, koreniny — toxické pre vtáky
  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) bezstavovce alebo hmyz — riziko vážnej otravy
  • Čokoláda, kakao, kofeín — poškodzujú srdce a nervovú sústavu vtákov
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií
Tip od odborníka Pita azúrovoprsá je v prírode výhradne pozemný lovec bezstavovcov — skaká po lesnej zemi, prehrabáva suché lístie a loví dážďovky, červy, chrobáky, termity, pavúky a slimáky pod padnutými kmeňmi a pri vápencových balvanoch. Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová — je to voľne žijúci filipínsky endemit. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Pri dočasnej záchrannej starostlivosti o zraneného jedinca je základom živý hmyz (cvrčky, múčne červy), dážďovky a voda. Presné kŕmne normy v zajatí nie sú overené — vždy kontaktovať aviárneho veterinára.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pita azúrovoprsá je hlasná najmä počas hniezdnej sezóny (apríl–jún) a po daždi — séria 4–5 výbušných píšťaliek nesie ďaleko tropickým lesom a druh sa ozýva z vyvýšeného bidla. Mimo hniezdenia je oveľa tichší a ťažšie pozorovateľný. Keďže sa v SR nechová, hodnotenie platí pre voľne žijúcich jedincov v prírode.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pita azúrovoprsá je plachý, skrytý voľne žijúci druh — žije utajene v hustom podraste tropického lesa a pred človekom ustupuje. Nie je to vták na ruku ani domáci maznáčik; fyzický kontakt je preňho silne stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny pozemný skakalec — pita azúrovoprsá neustále skaká po lesnej zemi, prehrabáva lístie a pohybuje sa medzi balvanmi a padnutými kmeňmi. Jej prirodzená pohybová potreba je veľká, čo zodpovedá typickému správaniu pít.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pita azúrovoprsá nenapodobňuje ľudskú reč — jej repertoár tvorí inštinktívna séria výbušných píšťaliek a jednoduché kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh filipínskych tropických lesov.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pita azúrovoprsá vydáva charakteristickú sériu 4–5 výbušných krátkych píšťaliek — fonematicky opísateľných ako „whep-whep-whep-whep“ — opakovanú v niekoľkosekundových intervaloch (zdroj: BirdLife DataZone / HBW). Volanie nesie ďaleko vlhkým tropickým lesom a je najintenzívnejšie po daždi a počas hniezdnej sezóny (apríl–jún). Druh volá predovšetkým z vyvýšeného bidla — napriek tomu, že je pozemný skakalec, na hlasový prejav si vyberá konáre nad zemou. Volaním je najspoľahlivejšie lokalizovateľný — v hustom podraste nížinného lesa ho uvidieť je náročné. Česká Wikipedia uvádza sériu 4–5 vysokých píšťaľových tónov opakovaných s niekoľkosekundovými prestávkami — oba opisy sa zhodujú v charaktere sériovej štruktúry. Xeno-canto eviduje nahrávky druhu (kód P. steerii). Druh je skôr počuť než vidieť — pestré sfarbenie mizne v hre tieňa a zelene lesného podrasta.

Dokáže hovoriť? Pita azúrovoprsá nenapodobňuje ľudskú reč. Jej repertoár — séria výbušných píšťaliek a tichšie kontaktné hlásky — je vrodený a druhovo špecifický. Nie je to hovoriaci klietkový druh.

Typické zvuky

  • Séria 4–5 výbušných krátkych píšťaliek (whep-whep-whep-whep) — primárne teritoriálne a kontaktné volanie, opakované v niekoľkosekundových intervaloch; vydávané z vyvýšeného bidla, najintenzívnejšie počas hniezdnej sezóny (apríl–jún) a po daždi (zdroj: BirdLife DataZone / HBW)
  • Poplašné hlásky pri ohrození — ostrejšie, rýchlejšie volania vydávané pri priblížení predátora alebo rušiteľa pri hniezde; presný charakter v literatúre podrobne neopísaný (presné údaje neoverené)
  • Kontaktné hlásky pri pohybe po lesnom dne — tichšie, menej nápadné zvuky vydávané pri prehrabávaní lístia a pohybe medzi koreňmi; slúžia na orientáciu a kontakt páru
  • Tichý prejav mimo hniezdenia — druh je výrazne menej vokálny mimo hniezdnej sezóny (júl–február); v tomto období je lokalizácia podstatne náročnejšia

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a prílet na hniezdiská — samce sa ozývajú sériou výbušných píšťaliek, intenzívna vokálna aktivita pred hniezdnou sezónou
Hniezdna sezóna (apríl–jún) — vrchol vokálnej aktivity na Bohol; zodpovedá sezóne rozmnožovania väčšiny filipínskych vtákov; hniezdo zostáva vedecky nepopísané (zdroj: BirdLife/Wikipedia EN)
Odchov mláďat — juvenilné jedince pozorované na Samar a Bohol v júni a júli (zdroj: BirdLife DataZone / Wikipedia EN); presné trvanie inkubácie a odchovu v hniezde neoverené
Mimohniezdne obdobie (august–február) — druh zostáva na ostrovoch celoročne ako stály rezident; mimo hniezdenia menej vokálny a ťažšie pozorovateľný
Stály rezident Filipín — druh nie je sťahovavý; celoročne prítomný na Mindanao, Bohol, Leyte a Samar; nevykonáva medziostrovné ani regionálne migrácie

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci filipínsky endemit — v SR sa bežne nechová. Pita azúrovoprsá je stály pozemný vták vlhkých nížinných tropických lesov štyroch filipínskych ostrovov (Mindanao, Bohol, Leyte, Samar). V európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Odchyt a chov voľne žijúcich pít bez príslušného povolenia je na Filipínach zakázaný.
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. Pita azúrovoprsá je pozemný skakalec, ktorý v prírode pokrýva rozsiahle plochy hustého lesného podrasta s vápencovými balvanmi. Nie je vhodná do klietky ani štandardnej záhradnej voliéry.
Deti v domácnosti Pita azúrovoprsá nie je domáci maznáčik pre deti. Deti ju môžu spoznať ako fascinujúci príklad vtáčej endemičnosti — učí o tropickej biodiverzite filipínskych ostrovov, o tom, čo je „endemit“, a prečo odlesňovanie ohrozuje druhy s obmedzeným areálom. Najlepší kontakt s týmto druhom je sledovanie fotografií, nahrávok na xeno-canto a pozorovaní na iNaturalist.
Hlučnosť Pita azúrovoprsá vydáva počas hniezdnej sezóny výraznú sériu výbušných píšťaliek, dobre počuteľnú po daždi. Mimo hniezdenia je tichá. V SR sa v zajatí prakticky nechová — hodnotenie má atlasový charakter.
Verdikt odborníka Pita azúrovoprsá (Pitta steerii) je stredne veľký pozemný skakalec (19 cm, 84–113 g) z čeľade Pittidae (pitovité) so mimoriadne nápadným kontrastným sfarbením — čierna hlava s bielym hrdlom, žiarivoazúrový (nebesky modrý) hrudník a boky, tmavozelený chrbát a krídla, čierny stred brucha plynule prechádzajúci do šarlátovočerveného dolného brucha a podchvostia a čierny chvost. Druh je takmer monomorfný — samec a samica sú sfarbením prakticky totožní. Dva poddruhy: P. s. steerii (Mindanao — tmavší, sýtejší zelený odtieň) a P. s. coelestis (Samar, Leyte, Bohol — bledší). Druh je stálym rezidentom štyroch filipínskych ostrovov — nesťahuje sa. Obýva vlhké nížinné tropické lesy s hustým podrastom a vápencovými výchozmi, bežne pod 600 m n. m. Je to pozemný druh — pohybuje sa skokaním po lesnom dne, prehrabáva lístie a loví dážďovky, hmyz, pavúky a slimáky pod padnutými kmeňmi a pri balvanoch. Hlas tvorí séria 4–5 výbušných píšťaliek, vydávaná po daždi a z vyvýšeného bidla. Hniezdo zostáva vedecky nepopísané; mláďatá pozorované jún–júl. IUCN hodnotí druh ako zraniteľný (VU) — odhadovaná populácia 2 500–9 999 dospelých jedincov s klesajúcim trendom; hlavnou hrozbou je strata nížinných lesov (ťažba dreva, poľnohospodárstvo, ťažba nerastov). V SR a v európskej avikultúre sa bežne nechová.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Vlhké nížinné tropické lesy s hustým podrastom a vápencovými výchozmi; bežne pod 600 m n. m., výnimočne do 1 000 m n. m.
Pita azúrovoprsá je pozemný druh lesného dna — preferuje vlhké nížinné tropické a subtropické lesy s hustou podstielkou, padnutými kmeňmi a vápencovými balvanmi. Osobitne sa vyskytuje v lesoch na vápencových výchozoch a karsovom teréne. Vyhýba sa otvorenej bezlesej krajine. Druh je stálym rezidentom — nevykonáva migrácie. Zdroj: Wikipedia EN, oiseaux.net, BirdLife DataZone.
Sociálne správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej väčšinou jednotlivci; netvorí kŕdle
Počas hniezdenia (apríl–jún) žijú teritoriálne páry — samec vydáva sériu výbušných píšťaliek a háji revír. Mimo hniezdenia sa pohybuje prevažne jednotlivo a je plachý a skrytý. Netvorí zmiešané kŕdle s inými druhmi.
Podnebie a klimatické nároky
Tropické vlhké podnebie filipínskych ostrovov; celoročne teplé a vlhké; hniezdenie naviazané na apríl–jún
Druh je prispôsobený na tropické vlhké podnebie Filipín s vysokou celoročnou teplotou a vlhkosťou. Hniezdna sezóna (apríl–jún) sa kryje s koncom suchého a začiatkom dažďového obdobia, kedy sú bezstavovce — hlavná potrava — hojne dostupné. Druh nie je sťahovavý a nevykonáva sezónne presídlenie.
Hniezdo a hniezdny typ
Hniezdo zostáva vedecky nepopísané (stav ku dátumu hodnotenia); juvenily pozorované jún–júl naznačujú hniezdnu sezónu apríl–jún
Hniezdo pity azúrovoprsej nebolo doposiaľ vedecky opísané (zdroj: Wikipedia EN / BirdLife). Analógiou s inými pittami (rod Pitta stavia guľovité alebo domčekovité hniezdo z listov s bočným vchodom na zemi alebo nízko) možno predpokladať podobnú stratégiu — no konkrétne parametre (tvar, materiál, poloha, počet vajec, farba) pre P. steerii nie sú v dostupnej literatúre overené.
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké vodné zdroje — potoky, kaluže a vlhké miesta v lesnom podraste filipínskych nížinných lesov
Pita azúrovoprsá ako pozemný druh pravidelne vyhľadáva plytké lesné potoky a kaluže na kúpanie a pitie. Zvýšená hlasová aktivita po daždi naznačuje, že druh je citlivý na vlhkostné podmienky prostredia.
Denná aktivita a sezónny rytmus
Denný vták; najaktívnejší za úsvitu a súmraku (crepuskulárna vokalizácia); stálý rezident bez sezónnych migrácií
Pita azúrovoprsá je denný vták s vrcholom aktivity a vokalizácie za úsvitu a súmraku — vtedy samec vydáva sériu výbušných píšťaliek. Volá intenzívne aj po daždi bez ohľadu na dennú dobu. Druh nevykonáva migrácie a ostáva na filipínskych ostrovoch celoročne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–jún (vrchol vokálnej aktivity na Bohol; zdroj: BirdLife DataZone / Wikipedia EN)

Samec zaujíma teritórium a ozýva sa charakteristickou sériou 4–5 výbušných píšťaliek — vydávanou z vyvýšeného bidla a najintenzívnejšou po daždi. Toto volanie slúži ako signál územia a vábenie samice. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje nie sú overené).

Hniezdo a znáška
Hniezdenie apríl–jún; hniezdo a vajcia vedecky nepopísané (stav ku dátumu hodnotenia)

Hniezdo pity azúrovoprsej nebolo doposiaľ vedecky opísané — je to výnimočný prípad, keď základná hniezdna ekológia druhu zostáva neznáma napriek desaťročiam ornithologických výskumov (zdroj: Wikipedia EN, BirdLife). Analógiou s príbuznými pittami možno predpokladať guľovité alebo domčekovité hniezdo z listov s bočným vchodom na zemi alebo nízko v krovine; počet vajec a ich farba sú neoverené.

Inkubácia
Presné druh-špecifické údaje neoverené; analógiou s pittami orientačne 17 dní

Presná dĺžka inkubácie pre pitoví azúrovoprsú nie je v dostupnej vedeckej literatúre overená. Analógiou s inými druhmi rodu Pitta inkubujú obaja rodičia striedavo a inkubácia trvá orientačne okolo 17 dní. Tieto hodnoty nie sú druh-špecificky potvrdené.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Juvenily pozorované v júni a júli na Samar a Bohol (zdroj: BirdLife DataZone / Wikipedia EN)

Juvenilné jedince boli pozorované na Samar a Bohol v mesiacoch jún a júl, čo potvrdzuje hniezdenie v apríli až júni. Mláďatá pittí sa liahnu altriciálne (holé a slepé) — kŕmia ich obaja rodičia prevažne živočíšnou potravou (dážďovky, hmyz). Presná dĺžka odchovu v hniezde pre P. steerii nie je overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje neoverené; juvenily pozorovateľné od júna

Juvenilné jedince sú celkovo bledšie a tlmenejšie než dospelé — menej intenzívne azúrové sfarbenie hrudníka, tlmené farby. Dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním. Presný čas vyletenia mláďat a dĺžka rodičovskej starostlivosti po opustení hniezda nie sú pre P. steerii v dostupnej literatúre špecifikované — presné údaje neoverené.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku; dožitie orientačne 8 rokov (zdroj: oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre P. steerii nie je druh-špecificky overený — odhaduje sa analógiou na prvý rok života (typicky pre rod Pitta). Dožitie vo voľnej prírode orientačne 8 rokov (zdroj: oiseaux.net; presné krúžkovacie záznamy pre tento druh nie sú k dispozícii).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho endemita. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Pita azúrovoprsá je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto v hustom lesnom podraste a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik; v zajatí sa prakticky nechová, takže overené postupy kontaktu s ľuďmi preň neexistujú. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode bez rušenia.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pita azúrovoprsá je voľne žijúci plachý endemit, ktorý sa v zajatí nedrží; kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode na Bohol, Mindanao, Leyte alebo Samar, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo na zemi

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu voľne žijúceho vtáctva na Filipínach — nepodporuj odchyt ani obchod s pittami

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa bežne nechová — trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Pita azúrovoprsá sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúci endemický druh Filipín, ktorý sa štandardne neponúka u chovateľov ani na burzách. Štandardná trhová cena preň neexistuje. Druh nie je zaradený v prílohách CITES, no na Filipínach platia národné predpisy zakazujúce odchyt a predaj voľne žijúcich vtákov. Akákoľvek ponuka pittí je podozrivá z hľadiska legálnosti pôvodu. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode na Bohol (Rajah Sikatuna), Mindanao, Leyte alebo Samar
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, iNaturalist) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke pittí over legálnosť pôvodu a nahlás podozrenie z nelegálneho odchytu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Pita azúrovoprsá nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúci filipínsky endemit klasifikovaný IUCN ako zraniteľný. Akákoľvek ponuka na kúpu v SR alebo ČR by mala byť varovným signálom. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí pozorovanie vo voľnej prírode na Bohol (Rajah Sikatuna, Pitta Trail — jedna z najspoľahlivejších lokalít), prípadne sledovanie záznamov cez eBird a xeno-canto.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pita azúrovoprsá 19 cm Pita tmavohlavá 16–19 cm Pita modrokrídla 17–20 cm Pita dúhová 17–19 cm Pita pôvabná 19 cm
Pita azúrovoprsá (Pitta steerii, Azure-breasted Pitta) Pita tmavohlavá (Pitta sordida, Hooded Pitta) Pita modrokrídla (Pitta moluccensis, Blue-winged Pitta) Pita dúhová (Pitta iris, Rainbow Pitta) Pita pôvabná (Pitta elegans, Elegant Pitta)
Dĺžka19 cm16–19 cm17–20 cm17–19 cm19 cm
Váha84–113 gpresné údaje neoverené50–150 g (poddruhovo)52–88 g47–77 g
Dožitieorientačne 8 r vo voľnej prírode (zdroj: oiseaux.net; presné druh-špecifické údaje neoverené)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenéorientačne 5–10 r vo voľnej prírode (presné druh-špecifické údaje neoverené)
Hlučnosťvoľne žijúci filipínsky endemit — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci — JV Ázia, Filipíny, Nová Guinea; v SR sa nechovávoľne žijúci — JV Ázia, Malajzia, Indonézia; v SR sa nechovávoľne žijúci — severné a severozápadné Austrália; v SR sa nechovávoľne žijúci endemit indonézskej Wallacey (Malé Sundy a Moluky); v SR sa nechová
Stav IUCNIUCN VU (zraniteľný, klesajúci trend); nie je v CITES; Filipíny: národné ochranné predpisyIUCN LC (stabilný); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC (stabilný); nie je v CITES
PovahaČierna hlava s bielym hrdlom; žiarivoazúrový hrudník a boky; tmavozelený chrbát; čierne brucho prechádzajúce do šarlátovočerveného dolného brucha a podchvostia; monomorfný druh (samec = samica)Čiernozelená s tmavozeleno-azúrovými krídlami a žiarivomodrými letkami; tmavohnedé temeno; červené podchvostie; výrazná biela škvrna na krídle v lete; bez výrazného azúrového hrudníka typického pre P. steeriiČierna hlava s krémovým obočím, biela brada, zelený chrbát, výrazne fialovo-modré krídlové škvrny, žlto-hnedý spodok s červeným podchvostím; bez azúrového hrudníka P. steeriiČierna hlava a hrdlo, zelený chrbát, tyrkysovo-azúrové krídlové škvrny, tmavočierne brucho, červené podchvostie; bez výrazného azúrového hrudníka P. steeriiČierna hlava s gaštanovým temenným klobúkom; béžovo-okrový spodok s červeným bruchom a podchvostom; zelený chrbát; tyrkysovo-modré plecia; monomorfný
AreálEndemit 4 filipínskych ostrovov (Mindanao, Bohol, Leyte, Samar); stály rezident; P. s. steerii (Mindanao — tmavší) a P. s. coelestis (Samar+Leyte+Bohol — bledší); nížinný tropický les s vápencovými výchozmi; pozemný skakalecRozšírená naprieč JV Áziou a Filipínami; na Filipínach zdieľa areál s P. steerii na niektorých ostrovochRozšírená naprieč JV Áziou; sťahovavá; nie je endemická pre Filipíny; väčší a pohyblivejší areálAustrálsky endemit (severné Austrália); stálý rezident mokradí a mangrovov; iný areál bez prekryvu s P. steeriiEndemit Wallacey; nominate elegans sťahovavý (Timor — Moluky/Sulawesi); bez azúrového hrudníka typického pre P. steerii

Choroby a prevencia

Strata biotopu — odlesňovanie nížinných tropických lesov
vysoká

Príznaky: Pokles početnosti, strata hniezdnych lokalít, izolácia ostrovných populácií, znížená hniezdna úspešnosť

Hlavná hrozba pre druh — ťažba dreva, premena lesov na plantáže a poľnohospodársku pôdu a ťažba nerastov ničia nížinné tropické lesy Filipín. Bohol si zachoval len 4% pôvodného lesného pokryvu — čo dramaticky redukuje dostupný biotop druhu práve na ostrove s najlepšie zdokumentovanými populáciami (Rajah Sikatuna). Druh je IUCN hodnotený VU s klesajúcim trendom (zdroj: BirdLife DataZone, Wikipedia EN).

Ťažba dreva a banská činnosť v chránených oblastiach
vysoká

Príznaky: Fragmentácia biotopu, zmiznutie lokálnych populácií, narušenie hniezdnych miest

Napriek tomu, že druh sa vyskytuje v chránených oblastiach (Rajah Sikatuna Protected Landscape, Samar Island Natural Park), presadzovanie ochrany zostáva nedostatočné — ilegálna ťažba dreva a ťažba nerastov v nich pokračuje. Ochranné opatrenia zahŕňajú monitoring, budovanie povedomia a posilnenie vynucovania zákonov (zdroj: BirdLife DataZone).

Stres, aspergilóza a infekcie pri dočasnej ľudskej starostlivosti
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nastŕpané perie, odmietanie potravy, nechutenstvo

Najväčšie riziko pre akéhokoľvek zraneného alebo odchyteného jedinca — stres z manipulácie dramaticky oslabuje imunitu a otvára dvere plesňovej infekcii Aspergillus spp. (aspergilóze) aj bakteriálnym infekciám. Prevencia: ticho, tma, minimum kontaktu; pri prvom príznaku choroby okamžite aviárny veterinár.

Ilegálny odchyt a obchod s vtáctvom
stredná

Príznaky: Priamy úbytok jedincov z ohrozených populácií, stres a úhyn odchytených vtákov

Pittí sú pre svoju nápadnú farbu vyhľadávané na miestnych trhoch s vtáctvom. Pri populácii odhadovanej na 2 500–9 999 jedincov má aj relatívne malý tlak odchytu citeľný dopad na ostrovné populácie s obmedzeným areálom. Pittí v zajatí spravidla zle prosperujú — sú stresované a rýchlo hynú.

Prevencia Pita azúrovoprsá sa v zajatí prakticky nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zraneného voľne žijúceho jedinca: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie. (2) Pozemné prostredie s podstielkou — druh prirodzene skaká po zemi, nie sedí na bidlách. (3) Živý hmyz a dážďovky ako základ potravy; nie semená. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. V bežnom živote je najlepšou starostlivosťou o tento druh ochrana nížinných lesov Filipín a odmietanie nelegálneho obchodu s pittami.

Zaujímavosti

1

Jeden z dvoch pittí endemických pre Filipíny — pita azúrovoprsá a Fúzatá pitta (Erythropitta sanguinolenta) sú jediné dve pittí endemické pre Filipínske ostrovy. Pita azúrovoprsá je zaradená do rodu Pitta (kmeňový rod čeľade), zatiaľ čo fúzatá patrí do rodu Erythropitta — ide o dva odlišné rody filipínskych pittí.

2

Hniezdo zostáva záhadou — napriek tomu, že druh bol opísaný v roku 1876, jeho hniezdo nebolo vedecky zdokumentované ani po viac ako 140 rokoch výskumov. Ide o jeden z najmenej preštudovaných aspektov biológie tohto druhu — ilustruje, ako málo vieme o ekológii ohrozených tropických vtákov ukrývajúcich sa v hustom lesnom podraste.

3

Vápencové výchozy ako kľúčový biotop — pita azúrovoprsá prejavuje osobitú preferenciu pre lesy s vápencovými výchozmi, skalami a balvanmi. Tieto štruktúry poskytujú úkryty pred predátormi, miesta na vokalizáciu (vyvýšené bidlá) a bohaté mikrohabitaty s množstvom bezstavovcov pod kameňmi a v štrbinách.

4

Rajah Sikatuna — najspoľahlivejšia lokalita — Chránená krajinná oblasť Rajah Sikatuna na ostrove Bohol je jednou z najlepšie zdokumentovaných lokalít výskytu druhu. Park má dedikovanú Pitta Trail a birdwatchingové sprievodcovské služby; ranné návštevy počas dažďového obdobia prinášajú najvyššiu pravdepodobnosť pozorovania.

5

Pomenovaný po dlhovekom americkom prírodovedcovi — Joseph Beal Steere (1842–1940) bol americký zoológ, paleontológ, antropológ a zberateľ, ktorý sa dožil 97 rokov. V rokoch 1874–1875 zhromaždil na Filipínach a Molukách rozsiahle zbierky vtákov a materiál priviezol do Londýna, kde ho Richard Bowdler Sharpe v roku 1876 opísal — vrátane nového druhu pittí pomenovaného na Steerov honor.

6

Kritický stav lesného pokryvu na Bohol — ostrov Bohol, kde je pita azúrovoprsá pravidelne pozorovaná, si zachoval len 4% pôvodného lesného pokryvu. Pritom práve Bohol je jednou z kľúčových lokalít druhu — Chránená krajinná oblasť Rajah Sikatuna je jedným z posledných ostrovov zachovaného lesa na tomto ostrove.

7

Populácia 2 500–9 999 dospelých jedincov — IUCN odhaduje celosvetovú populáciu na 2 500 až 9 999 dospelých jedincov s klesajúcim trendom. Táto hodnota zaraďuje druh medzi vzácne filipínske endemity; kombinácia malého areálu (štyri ostrovy), straty biotopu a obmedzenej vedeckej znalosti robí z druhu prioritu v ochrane filipínskej biodiverzity.

8

Dokonalé, no málo preštudované sfarbenie — azúrovomodrý hrudník v kombinácii so šarlátovočerveným bruchom a tmavozeleným chrbtom robí z pity azúrovoprsej jedného z farebne najnápadnejších vtákov Filipín. Napriek tomu zostávajú mnohé aspekty jej biológie (hniezdo, vajcia, inkubácia) vedecky nepreskúmané — dôsledok jej skrytého spôsobu života v hustom lesnom podraste.

Taxonomická klasifikácia

species Pita azúrovoprsá (Pitta steerii)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pittidae (pitovité)
Rod Pitta Vieillot, 1816
Druh Pitta steerii Sharpe, 1876
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — filipínsky endemit ostrovov Mindanao, Bohol, Leyte a Samar; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Rozoznávajú sa dva poddruhy podľa IOC a Avibase: P. s. steerii (nominátny, Mindanao — tmavší, sýtejšia zelená na chrbte) a P. s. coelestis (Samar, Leyte a Bohol — bledší celkovo). Druh opísal Richard Bowdler Sharpe v roku 1876 podľa vzorky z Dulomanu (Mindanao); pomenovaný po americkom prírodovedcovi Josephovi Bealovi Steerovi (1842–1940), ktorý v rokoch 1874–1875 zostavoval rozsiahle zbierky vtákov na Filipínach a Molukách. Spolu s Fúzatou pittou (Erythropitta sanguinolenta) je pita azúrovoprsá jednou z dvoch pittí endemických pre Filipíny.
Avibase_ID 7B5AEE20076A6D94

? Často kladené otázky

Pita azúrovoprsá (Pitta steerii) je stredne veľký pozemný vták (19 cm, 84–113 g) z čeľade Pittidae (pitovité). Je endemická pre štyri filipínske ostrovy — Mindanao, Bohol, Leyte a Samar — čo znamená, že nikde inde na svete sa voľne nevyskytuje. Obýva vlhké nížinné tropické lesy s hustým podrastom a vápencovými výchozmi, bežne pod 600 m n. m. Je to stály rezident — nesťahuje sa. IUCN ju hodnotí ako zraniteľnú (VU) s odhadovanou populáciou 2 500–9 999 dospelých jedincov.

Pita azúrovoprsá má mimoriadne nápadné kontrastné sfarbenie: čierna hlava s bielym hrdlom, žiarivoazúrový (nebesky modrý) hrudník a boky, tmavozelený chrbát a krídla, čierny stred brucha plynule prechádzajúci do šarlátovočerveného dolného brucha a podchvostia, čierny chvost. Samec a samica sú sfarbením takmer totožní (monomorfný druh). Dva poddruhy sa mierne líšia: P. s. steerii (Mindanao) je tmavší so sýtejšou zelenou, P. s. coelestis (Samar, Leyte, Bohol) je celkovo bledší.

Pita azúrovoprsá vydáva charakteristickú sériu 4–5 výbušných krátkych píšťaliek — opísateľnú ako „whep-whep-whep-whep“ — opakovanú v niekoľkosekundových intervaloch (zdroj: BirdLife DataZone / HBW). Volanie je najintenzívnejšie po daždi a počas hniezdnej sezóny (apríl–jún). Druh volá z vyvýšeného bidla, napriek tomu, že je inak pozemný skakalec. V hustom lesnom podraste je druh oveľa jednoduchšie počuť než vidieť.

IUCN hodnotí druh ako zraniteľný (VU) s klesajúcim populačným trendom. Hlavnou hrozbou je strata nížinných tropických lesov v dôsledku ťažby dreva, premeny na poľnohospodársku pôdu a ťažby nerastov. Ostrov Bohol — jedna z kľúčových lokalít druhu — si zachoval len 4% pôvodného lesného pokryvu. Druh sa síce nachádza v chránených oblastiach (Rajah Sikatuna, Samar Island Natural Park), no presadzovanie ochrany zostáva nedostatočné. Odhadovaná populácia 2 500–9 999 dospelých jedincov je pri obmedzenom areáli (štyri ostrovy) znepokojujúco malá.

Na Filipínach druh chránia vnútroštátne predpisy zakazujúce odchyt a obchod s voľne žijúcimi vtákmi. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES (Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi). Slovenský zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR); v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva pri dovoze. IUCN kategória VU potvrdzuje ohrozenie druhu na globálnej úrovni.

Najspoľahlivejším miestom pozorovania je Chránená krajinná oblasť Rajah Sikatuna na ostrove Bohol (Filipíny). Park má dedikovanú Pitta Trail a ponúka sprievodcovské birdwatchingové služby; ranné návštevy počas alebo tesne po daždi zvyšujú pravdepodobnosť pozorovania, keďže druh je najhlasnejší po daždi. Ďalšie lokality: Mindanao (okolie Bisligu) a Samar Island Natural Park. Záznamy sú dostupné aj na eBird (kód azbpit1) a iNaturalist.

Napriek tomu, že druh bol vedecky opísaný už v roku 1876, jeho hniezdo, vajcia a inkubácia zostávajú v literatúre nepopísané. Dôvodom je kombinácia faktorov: druh je vzácny (malá populácia), obýva neprístupný hustý tropický podrast, je plachý a skrytý, a výskum na Filipínach (najmä v odľahlých lesoch Mindanao a Samar) čelí logistickým a finančným obmedzeniam. Hniezdne správanie sa doteraz dá rekonštruovať len nepriamo — z načasovania vokálnej aktivity (apríl–jún) a pozorovania juvenilov (jún–júl).

V SR a v celej EÚ sa pita azúrovoprsá bežne nechová. Na Filipínach je odchyt voľne žijúcich vtákov zakázaný národnými predpismi. Druh nie je v CITES, no akýkoľvek import divých jedincov do EÚ podlieha prísnym veterinárnym a dovozným predpisom. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prosperujú — sú stresované a rýchlo hynú. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter — nie je to chovateľský inzerát ani odporúčanie k chovu.

ZDROJ: Wikipedia EN (Azure-breasted pitta — popis, dva poddruhy steerii/coelestis, biotop s vápencovými výchozmi do 1000 m, hniezdenie apr.–jún, mláďatá jún–júl, hniezdo nepopísané, IUCN VU 2500–9999 jedinco

 Video — Pita azúrovoprsá

Pita azúrovoprsá (Pitta steerii) — hlas a správanie v prírode

Pita azúrovoprsá (Pitta steerii) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Azure-breasted Pitta, Česky:   pita azurovoprsá, Nemecky:   Azurbrustpitta, Španielsky:   Pita de Mindanao, Francúzsky:   Brève de Steere, Taliansky:   Pitta pettazzurro, Holandsky:   Steeres Pitta, Portugalsky:   pita-de-peito-azul, Poľsky:   kurtaczek sinopierśny, Maďarsky:   azúrmellű pitta, Rusky:   Лазурная питта, Japonsky:   ソライロヤイロチョウ, Latinsky:   Pitta steerii Sharpe, 1876