Piranga šarlátová (Piranga olivacea)

Cardinalidae (kardinálovité)

Piranga šarlátová

Piranga olivacea — severoamerický spevavec so žiarivo šarlátovočerveným samcom a čiernymi krídlami — trans-Golfský migrant zimujúci v andských pralesoch Južnej Ameriky

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený) podla hodnotenia BirdLife International a IUCN. Populácia je veľká, no zaznamenávajú sa miestne poklesy vplyvom úbytku listnatých lesov a broodparazitizmu hnedochvostého kukučníka (Molothrus ater) v fragmentovaných biotopoch. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Zákon 543/2002 Z. z. SR sa naňho nevzťahuje — nejde o európsky pôvodný druh.
Dĺžka16–19 cm
Hmotnosť23,5–38 g
Dožitie5–10 rokov (max. 11,9 r)
IUCNLC — najmenej ohrozený
PôvodVýchodná Severná Amerika; zimuje v Andách
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

65% 25% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — osy, včely, chrobáky, cikády, húsenice, mravce, vážky, termity; dominantná zložka počas hniezdenia a odchovu mláďat 65%
Bobule a divé ovocie — moruše, maliny, čučoriedky, čerešne; dôležitá zložka v mimohniezdnom období a počas migrácie 25%
Rastlinné semená a mäkké plody — príležitostný doplnok, najmä počas zimovísk v Južnej Amerike 7%
Minerály a grit — drobné kamienky a minerálne látky absorbované pri zbere potravy na zemi 3%

Odporúčané potraviny

  • Mäkké ovocie a bobule — moruše, maliny, čučoriedky, čerešne, figy; základná zložka potravenia v klietkových podmienkach (druh sa bežne nechová, no v zooparku sa kŕmi ovocím)
  • Živá alebo sušená potrava — tenebriové larvy (molitor), cvrčky, múčne červy; nevyhnutné počas obdobia odchovu mláďat alebo zvýšenej záťaže
  • Nektárové roztoky (nízkokoncentrované) — v zooparku sa niektoré tangary kŕmia nektárovým roztokom ako doplnkom energie
  • Zelené krmivo a naklíčené semená — špenát, púpava, hviezdica; sezónny minerálny doplnok
  • Vápnik a vitamín D3 — pre samice v hniezdnom období nevyhnutné; sépiová kosť k dispozícii
  • Grit a minerálne doplnky — drobné kamienky a zdroje minerálov; trvalo prístupné
  • Čerstvá pitná voda — denne vymieňaná; plytká miska na kúpanie

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané ovocie (pesticídmi) — riziko akútnej otravy; vždy umyť alebo voliť BIO
  • Suché tvrdé semená ako základ stravy — piranga šarlátová je prevažne insektivorno-frugivórny druh a nie granivór; nie je na semenách prirodzene závislá
  • Slané, korenené, sladené ľudské jedlá — zaťažujú obličky
Tip od odborníka Piranga šarlátová je v prírode prevažne insektivórny a frugivórny druh — počas hniezdenia loví obratne hmyz (osy, cikády, chrobáky, húsenice) vo vrcholoch listnatých stromov, zatiaľ čo v mimohniezdnom období a počas migrácie dopĺňa potravu bobulami a divým ovocím (moruše, maliny, čučoriedky). V zooparku a v špecializovanej klietkovej starostlivosti sa kŕmi čerstvým ovocím, živým hmyzom a nektármi. Druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová, takže konkrétne kŕmne recepty pre domáce prostredie nie sú overené a odporúčania tu sú len rámcové.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Piranga šarlátová je stredne hlasný druh — samec vydáva dunivú, zachrípnutú pieseň pripomínajúcu „drozda s boľavým hrdlom“ (hoarser version of American robin) a ostrý výkrik chip-burr alebo chick-bree, ktorý je v lesnom biotope výrazný. V klietkovom prostredí by spev mohol byť počuteľný v susedných miestnostiach; druh sa však nechová.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Piranga šarlátová nie je maznavý vták — ide o plachý voľne žijúci druh, ktorý sa v zajatí takmer nechová. Je to divý americký sťahovavý spevavec; fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny, pohyblivý druh — piranga šarlátová strávi väčšinu dňa pohybom v korunách listnatých stromov, kde loví hmyz. Je to dlhý migrant (trans-Golfský ťah Severná Amerika–Južná Amerika), s obrovskou prirodzenou potrebou pohybu a veľkého lesného teritória.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Piranga šarlátová nenapodobňuje ľudskú reč — patrí do čeľade kardinálovitých (Cardinalidae), nie papagájov; jej repertoár tvorí vrodená pieseň a výkrik chip-burr. Ľudskú reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Piranga šarlátová spieva dunivú, zachrípnutú pieseň zloženú z krátkych frází — pozorovatelia vtákov ju opisujú ako „drozd americký s boľavým hrdlom“ (hoarser version of American robin's song). Samec aj samica vydávajú výraznú volanie chip-burr alebo chick-bree, ktoré je v lesnom prostredí okamžite rozoznateľné a odlišné od príbuzných druhov. Pieseň si nachádza cestu cez hustú listovú strechu a slúži predovšetkým na ohraničenie teritória. Oba pohlavia spievajú počas hniezdnej sezóny, čo je u severoamerických lesných spevákov neobvyklé.

Dokáže hovoriť? Piranga šarlátová nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Je to voľne žijúci sťahovavý druh z čeľade kardinálovitých — jej vokálny repertoár (pieseň a chip-burr volanie) je vrodený a napodobňovanie reči nie je súčasťou jej správania.

Typické zvuky

  • Dunivá zachrípnutá pieseň — séria krátkych frází pripomínajúcich hlas drozda amerického, ale drsnýchšia a menej melodická; typická zvuková vizitka samca v listnatom lese
  • Ostrý výkrik chip-burr (alebo chick-bree) — bezprostredne nápadné volanie, ľahko rozoznateľné od iných druhov; vydávajú ho obe pohlavia
  • Varujúce hlásky — ostrý pípavý chip pri vyrušení alebo prítomnosti predátora pri hniezde
  • Samičin spev — samice spievajú počas hniezdenia (neobvyklé u severoamerických spevákov), ich pieseň je tichšia a menej prepracovaná než samcova

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a dvorenie — samec prilieta na hniezdiská skôr než samica a zaujíma teritórium; dvorí sa speváckymi výkonmi
Hniezdna sezóna (máj–august) — samica stavia hniezdo a sedí na vajciach (4 vajcia, inkubácia 13–14 dní)
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia mláďatá; hniezdo opúšťajú po 9–15 dňoch; nutný dostatok hmyzu
Pelichanie — samec prechádza do žltasto-zeleného mimohniezdneho sfarbenia (podobné samici), no krídla a chvost zostávajú čierne
Zimovanie (október–marec) — druh zimuje v andských horských pralesoch severozápadnej Južnej Ameriky (Kolumbia, Ekvádor, Peru, severné Bolívio) na výškach 100–1 300 m n. m.
Sťahovavý druh — jar prílet apríl–máj (trans-Golfská migrácia), jeseň odlet august–október; cez migráciu sa zastavuje v stredoamerickej džungli

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Druh sa v európskej avikultúre takmer nechová — piranga šarlátová je severoamerický sťahovavý spevavec, ktorý v Európe nie je etablovaný ako chovateľský druh. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. V USA je chov divokých vtákov bez licencie zakázaný (Migratory Bird Treaty Act); v Európe sa druh sporadicky objavuje v špecializovaných zooparkov. Pre domáci chov nie je vhodný.
Priestor Druh sa v bežnej avikultúre nechová, preto preň neexistuje štandardizovaný klietkový rozmer. Teoreticky — pre insektivórno-frugivórny druh tejto veľkosti — by bola potrebná priestranná voliéra (min. 2 × 1 × 1,5 m) s vegetáciou, úkrytmi a možnosťou letu. V skutočnosti je to dlhý migrant, ktorého potreby klietka nedokáže naplniť.
Deti v domácnosti Piranga šarlátová nie je domáci maznáčik pre deti — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa v avikultúre takmer nechová. Deti ju môžu spoznať ako fascinujúci príklad pohlavného dimorfizmu a dlhej migrácie v atlasoch vtákov alebo počas birdwatchingu v lesoch východnej Severnej Ameriky. Najlepší spôsob „interakcie“ s týmto druhom je pokojné pozorovanie z diaľky.
Hlučnosť Samec spieva hlavne vo vrcholoch listnatých stromov — hlasný, ale skrytý. V klietke by mohol rušiť; druh sa v avikultúre takmer nechová, takže posudzovanie rušenia susedov je len teoretické.
Verdikt odborníka Piranga šarlátová (Piranga olivacea) je stredne veľký spevavec (16–19 cm, 23,5–38 g) z čeľade Cardinalidae (kardinálovité) — nie tangarovitých, ako sa dlho predpokladalo; preradenie potvrdili molekulárne štúdie. Samec v hniezdnom sfarbení patrí k najnápadnejším severoamerickým vtákom: celé telo je žiarivo šarlátovočervené, kým krídla a chvost sú čierne — kontrast viditeľný z diaľky aj v hustom lese. Samica a mimohniezdny samec sú žltozelené s olivovým chrbtom a čiernymi krídlami. Druh hniezdi v listnatých a zmiešaných lesoch východnej Severnej Ameriky (od Manitoby a Ontária po juhové štáty USA), je citlivý na fragmentáciu lesa a vyžaduje minimálne 10 ha súvislého porastu. Zimuje v andských horských pralesoch severozápadnej Južnej Ameriky (Kolumbia, Ekvádor, Peru, severné Bolívio) na výškach 100–1 300 m n. m. — uskutočňuje teda trans-Golfskú transatlantickú migráciu cez Stredomorie Mexického zálivu a Strednej Ameriky. Živí sa predovšetkým hmyzom (osy, cikády, chrobáky, húsenice) uchytávaným vo vrcholoch stromov; v mimohniezdnom období dopĺňa stravu bobulami a divým ovocím. Hniezdna sezóna trvá máj–august: samica stavia miskovité hniezdo na horizontálnej vetve, znáša 4 (3–5) svetlomodrozelené vajcia s hnedými škvrnami, inkubuje ich 13–14 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo 9–15 dní po vyliahnutí. Pieseň je dunivá zachrípnutá séria frází, typický výkrik je chip-burr. Dožitie vo voľnej prírode dosahuje bežne 5–10 rokov, maximum zaznamenané bandaskou stanicou bolo 11,9 roka. IUCN: LC (najmenej ohrozený); druh nie je v CITES; zákon 543/2002 Z. z. SR sa naňho nevzťahuje (nie je európsky pôvodný druh). Hlavné hrozby: úbytok a fragmentácia lesných biotopov, broodparazitizmus hnedochvostého kukučníka (Molothrus ater) a straty pri nočnej migrácii.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — jeho prirodzeným prostredím sú listnaté a zmiešané lesy; pre dočasnú starostlivosť priestranná, zarastená voliéra s vegetáciou
Piranga šarlátová je voľne žijúci sťahovavý druh a overený štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene obýva horné pásmo koruny listnatých a zmiešaných lesov s duby a bukami; dáva prednosť veľkým súvislým porastom (min. 10 ha). Ak by sa jedinec dočasne nachádzal v ľudskej starostlivosti (napr. zranenie), potrebuje pokojné, bezpečné prostredie s úkrytmi, bidlami a prístupom k ovocnému krmeniu.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo hniezdenia solitérny alebo v malých skupinách na zimoviskách
Počas hniezdenia samec háji teritórium speváckym výkonom a je agresívny voči iným samcom. Na zimoviskách v Andách sa druh sporadicky združuje v zmiešaných kŕdlikoch s inými tangarovitými druhmi. Na migračných zastávkach sa pohybuje sám alebo v malých voľných skupinách.
Teplota a podnebie
Hniezdi v miernom lístnaté lese východnej Severnej Ameriky; zimuje v tropicko-subtropických horských pralesoch Ánd (100–1 300 m n. m.)
Druh zvláda sezónne kontrasty — miernu letnú klímu severojamerických lesov (máj–august) aj zimné podmienky andských horských pralesov. Je to dlhý migrant s trans-Golfskou tranzitnou trasou — cez Mexický záliv prekonáva stovky kilometrov bez prestávky.
Hniezdenie a hniezdo
Miskovité hniezdo zo suchých tráv a konárekov na horizontálnej vetve (20–30 stôp nad zemou); samica stavia, 4 vajcia, inkubácia 13–14 dní
Samica stavia plytké miskovité hniezdo (saucer-shaped nest) zo suchých tráv, tenkých vetvičiek a koreňov, zvyčajne na horizontálnej vetve 6–9 m nad zemou, ďaleko od kmeňa. Znáša 4 (3–5) svetlomodrozelené vajcia s hnedými škvrnami. Na vajciach sedí výlučne samica (inkubácia 13–14 dní), obaja rodičia kŕmia mláďatá; mláďatá opúšťajú hniezdo 9–15 dní po vyliahnutí. (Zdroje: Wikipedia EN, Animal Diversity Web, National Smithsonian Zoo.)
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode; pri dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Spevavce sa pravidelne kúpu pre hygienickú starostlivosť o perie. Pri prípadnej dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca ponúknuť plytkú misku s čistou vodou (max. 2–3 cm hlbokú) a zabezpečiť suché, čisté prostredie ako prevenciu plesní.
Svetlo, migrácia a sezónny rytmus
Denný vták s výrazným sezónnym rytmom — jar prílet apríl–máj, jeseň odlet august–október; dlhá trans-Golfská migrácia
Piranga šarlátová je denný vták s výrazne sezónnym rytmom riadeným dĺžkou dňa. Jar (apríl–máj) sa vráti na severoamerické hniezdiská krátko po rozvinutí listov; jeseň (august–október) odlieta na zimoviská. Nočná migrácia cez Mexický záliv je náročná a vtáky počas nej strácajú značnú časť telesnej hmotnosti.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Máj — po prílete na hniezdiská (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web)

Samec prilieta na hniezdiská o niekoľko dní skôr ako samica a zaujíma teritórium speváckym výkonom z vrcholka stromov. Obe pohlavia spievajú počas hniezdenia — u severoamerických lesných spevákov neobvyklé. Druh je monogamný na jednu sezónu, no partnerov si každý rok mení. Pohlavná dospelosť nastáva v prvom roku života (analógiou s príbuznými kardinálovitými — presné druh-špecifické údaje neoverené).

Hniezdo a znáška
Máj–jún; znáška 4 (3–5) vajec (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web, National Zoo)

Samica stavia plytké miskovité hniezdo (saucer-shaped nest) zo suchých tráv, tenkých vetvičiek a koreňov na horizontálnej vetve stromu, zvyčajne 6–9 m nad zemou ďaleko od kmeňa. Znáša 4 (3–5) svetlomodrozelené vajcia s hnedými škvrnami (zriedkavo 1–6). Hniezdo nie je masívne — je necharakteristicky ploché a tenké.

Inkubácia
13–14 dní; sedí výlučne samica (zdroj: Animal Diversity Web, birdfact.com; Wikipedia uvádza 11–14 dní)

Na vajciach sedí výlučne samica, ktorá hniezdo opúšťa len na krátke kŕmne výlety. Inkubácia trvá 13–14 dní (Wikipedia EN uvádza 11–14 dní — prezentujeme range). Samica je pri hniezde pomerne smelá a pri vyrušení vydáva poplašné hlásky. Samec nezahreje vajcia, ale kŕmi samicu pri hniezde.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný; hniezdna hmotnosť mláďat ~4 g pri liahnutí, do 10. dňa ~20–22 g

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia. Hmyz je v tomto období nevyhnutný pre rýchly rast mláďat (zo 4 g na 20–22 g do 10. dňa). Pri hniezdaní v fragmentovaných lesoch hrozí broodparazitizmus hnedochvostého kukučníka (Molothrus ater), ktorý kladie vajcia do hniezda.

Vyletenie a vývoj mláďat
9–15 dní po vyliahnutí (zdroj: Animal Diversity Web); birdfact.com uvádza 9–11 dní

Mláďatá opúšťajú hniezdo 9–15 dní po vyliahnutí (rôzne zdroje uvádzajú 9–11 a 9–15 dní — prezentujeme širší range ADW). Juvenilné vtáky sú žltastozelené, podobné samici, no perie majú jemnejšie a kontrastnejšie. Plné dospelé sfarbenie samca sa vyvíja postupne pelichaním — naplno sa prejaví v druhom roku. Rodičia mláďatá kŕmia aj po opustení hniezda.

Pohlavná dospelosť
Prvý rok; dožitie 5–10 rokov bežne, max. 11,9 roka (zdroj: AnAge, birdfact.com)

Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života — mladé samce hniezdnej sezóny ešte nemajú plné šarlátové sfarbenie. Dožitie vo voľnej prírode dosahuje bežne 5–10 rokov (birdfact.com); maximálny zaznamenaný vek bandaskou stanicou bol 11,9 rokov (AnAge database, genomics.senescence.info). Dĺžka života v zajatí nie je pre tento druh zdokumentovaná.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — je to plachý voľne žijúci migrant. V USA je odchyt chránený zákonom (Migratory Bird Treaty Act).

Piranga šarlátová je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — v korune listnatého lesa je pohyblivá a na priblíženie človeka reaguje únikom. Vo voľnej prírode sa drží skrytá v hustej listovej streche a kontakt s človekom ju stresuje. Niet overených postupov domestikácie a ani nemajú zmysel — v USA je chov bez licencie zakázaný zákonom o ochrane sťahovavých vtákov (Migratory Bird Treaty Act 1918). Jediný zmysluplný vzťah je pozorovanie ďalekohľadom vo voľnej prírode.

1

Neusilovať sa o chov ani ochočenie — piranga šarlátová je chránený sťahovavý druh; odchyt bez licencie je v USA zakázaný zákonom (Migratory Bird Treaty Act)

2

Pozorovanie vo voľnej prírode — na migračných zastávkach (pobrežie Mexického zálivu, Apalachicola National Forest) sa dá v máji nájsť relatívne ľahko

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zveriť odbornej záchrannej stanici; minimalizovať manipuláciu a stres

4

Rešpektovať ochranu sťahovavých vtákov — nepodporovať odchyt ani obchod s divokými jedincami

Cena a kde kúpiť

v európskej avikultúre sa bežne nechová — trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Piranga šarlátová sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — ide o severoamerický sťahovavý spevavec, ktorý nie je etablovaný ako chovateľský druh; na burzy ani do inzerátov sa bežne nedostáva. V USA je odchyt a chovanie divokých jedincov zakázané zákonom (Migratory Bird Treaty Act 1918) bez špeciálnej licencie. Druh sa objavuje sporadicky v špecializovaných zoolevoch, kde sa kŕmi ovocím a hmyzom. Akákoľvek súkromná ponuka na predaj živého exemplára musí byť posudzovaná s obozretnosťou — zdrojová transparentnosť a legalita sú kľúčové. Štandardná trhová cena neexistuje a presné údaje nie sú overené.

Druh sa bežne nepredáva — v európskej avikultúre sa nechová; kontaktovať špecializované zooparky pre odborné informácie
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Cornell All About Birds) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke živého exemplára overiť legálnosť pôvodu a dokumentáciu; v USA je odchyt bez licencie trestný
Na čo si dať pozor Piranga šarlátová nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh — ide o voľne žijúci sťahovavý spevavec chránený zákonom o ochrane sťahovavých vtákov v USA. Najlepší spôsob, ako ju spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode v listnatých lesoch východnej Severnej Ameriky alebo na migračných zastávkach počas jarného sťahovania.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Piranga šarlátová 16–19 cm Pápežík ultramarínový 14–16 cm Tangara purpurová 17–18 cm Tangara sedemfarebná 13–14 cm Tangara modrá 15–17 cm
Piranga šarlátová Pápežík ultramarínový (Cyanoloxia brissonii) Tangara purpurová (Ramphocelus bresilius) Tangara sedemfarebná (Tangara chilensis) Tangara modrá (Thraupis episcopus)
Dĺžka16–19 cm14–16 cm17–18 cm13–14 cm15–17 cm
Váha23,5–38 g20–28 g25–35 g18–25 g27–38 g
Dožitie5–10 rokov bežne, max. 11,9 r (vo voľnej prírode)do cca 8–10 rdo cca 10 rdo cca 10 rdo cca 12 r
Hlučnosťvoľne žijúci, v avikultúre sa takmer nechovástredná; obľúbený klietkový spevák v Brazíliistrednástredná; frugivórny druh, vyžaduje mäkkú stravunízka; robustný všežravec, vhodný pre začiatočníkov
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec hniezdny: žiarivo šarlátovočervený so čiernymi krídlami a chvostom. Samica a mimohniezdny samec: žltastozelené s olivovým chrbtom a tmavými krídlami. Výrazný pohlavný dimorfizmus.Samec intenzívne ultramarínovo modrý; samica hnedá — výrazný dimorfizmus. Silný zobák (Cardinalidae). Spev slávičí, dlhý, mimoriadne hudobný.Samec intenzívne purpurovo-červený s bielym spodkom zobáka (gape); samica hnedastá. Thraupidae — na rozdiel od pirangy šarlátovej patrí skutočne medzi tangarovité.Obe pohlavia rovnako farebné — zelená, modrá, čierna, červená, fialová, žltá; považovaná za jednu z najfarebnejších vtákov sveta. Thraupidae.Obe pohlavia svetlomodrá s modravou; monomorfná. Jeden z najrozšírenejších druhov Thraupidae v oblastiach od Mexika po Brazíliu.
AreálHniezdi v listnatých lesoch východnej Severnej Ameriky (od Manitoby po stred. USA); zimuje v andských pralesoch SZ Južnej Ameriky (Kolumbia–Bolívio). Trans-Golfský migrant.Juhovýchodná Južná Amerika (E Brazília, Bolívio, Paraguaj, Argentína); lesy a kroviny; v Brazílii súťažný spevákAtlantická Brazília — vzácna endemická tangara priateľská k záhradám a výškovej vegetáciiSeverozápadná Amazónia (Peru, Brazília, Bolívio, Ekvádor, Kolumbia); podhorské lesyStredná Amerika a severná Južná Amerika; prispôsobivá aj k ľudskému osídleniu, záhradám

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus fumigatus)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena alebo strata hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest zo zatuchnutého ovocia, vlhkej podestielky alebo zle vetraných podmienok. Riziko najmä u stresovaných vtákov. Prevencia: čerstvé ovocie, suché a vetrané prostredie, pravidelné čistenie kŕmidiel. Liečba antiinotikami patrí k aviárnemu veterinárovi. (Druh sa bežne nechová — platí ako všeobecné riziko insektivórno-frugivórnych vtákov.)

Endoparazity — helminti, kokcídie
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce pirány bežne nesú črevné parazity, ktoré sa pri zhoršenej kondícii alebo stiesnenom prostredí premnožia. Koprologická kontrola trusu a cielené antiparazitiká patria veterinárovi. Noví jedinci vždy do karantény.

Stres, nárazy a poranenia pri odchyte alebo manipulácii
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre tento plachý voľne žijúci druh. Odchyt, transport a manipulácia spôsobujú silný stres a fyzické poranenia. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma a minimum manipulácie. Stres výrazne oslabuje imunitu.

Broodparazitizmus hnedochvostého kukučníka (Molothrus ater)
stredná

Príznaky: Znížená reprodukčná úspešnosť — znáška obsahuje vajce kukučníka, vlastné mláďatá sú podkŕmené alebo vytlačené

Hlavná reprodukčná hrozba pre druh vo voľnej prírode — hnedochvostý kukučník (cowbird) kladie vajcia do hniezda pirangy; jeho mláďa je väčšie a dostáva väčší podiel potravy. Riziko stúpa s fragmentáciou lesa (kukučníci preferujú okraje). V zajatí nie je relevantné. (Zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web.)

Podvýživa a metabolické poruchy pri nevhodnej strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, mdlobná kondícia, zhoršenie sfarbenia samca

Insektivórno-frugivórny druh vyžaduje pestrú živočíšnu bielkovinu (hmyz) a čerstvé ovocie. Jednostranná strava (suché semená bez hmyzu a ovocia) vedie k podvýžive a strate imunity. Presné kŕmne potreby v zajatí nie sú klinicky overené pre tento druh.

Prevencia Piranga šarlátová sa v zajatí prakticky nechová, preto nasledujúce zásady platia najmä pre dočasnú starostlivosť o zranené jedince v záchranných staniciach: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre plachý druh najväčším rizikom. (2) Pestrá strava — čerstvé ovocie a živý hmyz (larvy, cvrčky), nie suché semená; čistá voda denne. (3) Suché, vetrané a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy a črevných parazitov. (4) Karanténa pri nových jedincoch, koprologická kontrola trusu. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody.

Zaujímavosti

1

Najšarlátovejší severoamerický vták — samec pirangy šarlátovej v hniezdnom sfarbení je žiarivo šarlátovočervený na celom tele, kým krídla a chvost sú celé čierne — kontrast je nápadný aj v hustej listovej strope a radí ho medzi najnápadnejšie vtáky kontinentu.

2

Výrazný pohlavný dimorfizmus s „eklipsným“ sfarbením samca — po hniezdení samec pelichá do žltozeleného mimohniezdneho sfarbenia podobného samici, no krídla a chvost zostávajú čierne. Niektorí pozorovatelia túto fázu (pelichajúci alebo mimohniezdny samec) nazývajú „zelené vtáky s čiernymi krídlami“.

3

Preradenie z tangarovitých do kardinálovitých — druhové meno olivacea (olivová) pochádza z chyby pri prvom opise v roku 1789, keď Gmelin popísal žltozelenú samicu. Paradoxne, druh bol dlhodobo radený do čeľade tangarovitých (Thraupidae), kým moleculárne štúdie nepotvrili jeho príslušnosť ku kardinálovitým (Cardinalidae) — čeľaď obsahuje napr. kardinála červeného alebo grosbeak ružovoprsý.

4

Trans-Golfská migrácia — jarná migrácia pirangy šarlátovej je jednou z najnápadnejších v Severnej Amerike: vtáky prelietavajú stovky kilometrov cez Mexický záliv bez zastávky (nonstop); po pristátí na severnom brehu (Louisiana, Mississippi) sú vyčerpané a ľahko pozorovateľné. Jeseň sa vracajú cez Yucatán a Strednou Amerikou.

5

Životná závislosť na veľkých súvislých lesoch — piranga šarlátová je citlivá na fragmentáciu lesa a vyžaduje minimálne 10 ha súvislého listnatého porastu pre úspešné hniezdenie. V malých lesíkoch a okrajoch lesa je náchylnejšia na broodparazitizmus hnedochvostého kukučníka (Molothrus ater), ktorý ju vyraďuje z reprodukcie.

6

Pieseň „drozda s boľavým hrdlom“ — spev pirangy šarlátovej opisuje väčšina ornitológov ako zachrípnutú, dunivú verziu piesne drozda amerického (Turdus migratorius). Typické volanie chip-burr (alebo chick-bree) je nezameniteľné a birdwatcheri ho používajú na lokalizáciu vtáka skôr, než ho uvidia v korune.

7

Oba pohlavia spievajú — počas hniezdnej sezóny vydávajú teritoriálnu pieseň aj samice, čo je u severoamerických lesných spevákov neobvyklé. Samičina pieseň je tichšia a menej prepracovaná než samcova.

8

Ohrozenie broodparazitizmom — hnedochvostý kukučník (Molothrus ater) kladie vajcia do hniezda pirangy; jeho mláďa je väčšie a súperí s vlastnými mláďatami pirangy o potravu. Toto parazitovanie je čoraz väčší problém so zvyšujúcou sa fragmentáciou lesa.

9

Dĺžka letu cez zátoky — niektoré jedince prekonajú počas jednorazového prelietu Mexického zálivu až 800 km bez zastavenia; pred odletom sa na Yukatáne priberú a uložia energetické zásoby vo forme telesného tuku.

Taxonomická klasifikácia

species Piranga šarlátová (Piranga olivacea)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Cardinalidae (kardinálovité)
Rod Piranga Vieillot, 1808
Druh Piranga olivacea (Gmelin, JF 1789)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický sťahovavý druh; v európskej avikultúre sa takmer nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List ani Avibase nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Johann Friedrich Gmelin v roku 1789 pod menom Tanagra olivacea; druhové meno olivacea (olivová) vzniklo omylom — pri prvom opise boli zvolené juvenilné samice so žltozeleným sfarbením. Hoci bola chyba neskoršie zaznamenaná, zavedené meno sa nezmenilo. Druh bol dlhodobo radený do čeľade Thraupidae (tangarovité), no molekulárne štúdie preukázali jeho príslušnosť k Cardinalidae (kardinálovité) — revízia uznávaná IOC, AOU a väčšinou moderných klasifikácií.
Avibase_ID 4210163221C2E458

? Často kladené otázky

V bežnej európskej avikultúre nie. Piranga šarlátová je severoamerický sťahovavý spevavec, ktorý sa v Európe etablovaný ako chovateľský druh. V USA je odchyt a chovanie divokých jedincov bez špeciálnej licencie zakázané zákonom (Migratory Bird Treaty Act 1918). Druh sa sporadicky objavuje v špecializovaných zoolevoch, no domáci chov nie je obvyklý ani odporúčaný. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.

Samec pirangy šarlátovej prešiel evolučným výberom intenzívneho sfarbenia — nápadné červené sfarbenie je signálom kondície a genetickej kvality pre samice pri výbere partnera. Samica a juvenilné vtáky sú krypticky žltozelené — ich sfarbenie ich chráni pri sedení na hniezde a pohybe v lese. Po hniezdení samec pelichá do žltozeleného mimohniezdneho sfarbenia (eklipsného perilau), pričom krídla a chvost zostávajú čierne.

Hniezdi v listnatých a zmiešaných lesoch východnej Severnej Ameriky — od Manitoby a Ontária v Kanade po juhové štáty USA (Karolíny, Georgia, Arkansas, Mississippi). Vyžaduje veľké, súvislé porasty (min. 10 ha). Zimuje v andských horských pralesoch severozápadnej Južnej Ameriky — predovšetkým v Kolumbii, Ekvádore, Peru a severnom Bolívii, na výškach 100–1 300 m n. m. Uskutočňuje trans-Golfskú migráciu cez Mexický záliv.

Je to prevažne insektivórny a frugivórny druh — počas hniezdenia loví vo vrcholkoch stromov najmä osy, včely, cikády, chrobáky a húsenice; v mimohniezdnom období a počas migrácie dopĺňa stravu bobulami a divým ovocím (moruše, maliny, čučoriedky, figy). Na zimoviská v Andách sa živí prevažne ovocím. Nie je to granivórny druh ako pinka alebo strnádka.

Samica znáša 4 (3–5) svetlomodrozelené vajcia s hnedými škvrnami do plytného miskovitého hniezda na horizontálnej vetve vo výške 6–9 m. Na vajciach sedí výlučne samica, inkubácia trvá 13–14 dní (niektoré zdroje uvádzajú 11–14 dní). Mláďatá opúšťajú hniezdo 9–15 dní po vyliahnutí; kŕmia ich obaja rodičia. (Zdroje: Animal Diversity Web, Wikipedia EN.)

Spev pirangy šarlátovej opisujú ornitológovia ako dunivú zachrípnutú sériu frází — ako „drozd americký s boľavým hrdlom“. Typické volanie je ostrý chip-burr alebo chick-bree, ľahko odlíšiteľný od príbuzných druhov. Obe pohlavia spievajú počas hniezdenia. Vták sa pohybuje vysoko v korune listnatého lesa a spev je zvyčajne počuť skôr, než sa vtáka podarí uvidieť.

IUCN hodnotí pirangu šarlátovú ako najmenej ohrozenú (LC). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chránená zákonom Migratory Bird Treaty Act (1918) — odchyt a chovanie bez licencie sú zakázané. Zákon 543/2002 Z. z. SR sa naňho nevzťahuje, keďže nejde o európsky pôvodný druh. Medzi hlavné hrozby patrí úbytok listnatých lesov a broodparazitizmus hnedochvostého kukučníka.

Druhové meno olivacea vzniklo omylom pri prvom opise v roku 1789 — Johann Friedrich Gmelin opísal juvenilnú samicu so žltozeleným (olivovým) sfarbením. Hoci bola chyba neskoršie zaznamenaná, zavedené meno sa podľa pravidiel nomenklatúry nezmenilo — meno roka 1789 má prioritu. Podobne bol druh dlhodobo radený do čeľade tangarovitých (Thraupidae), kým molekulárne štúdie nepotvrdili jeho príslušnosť ku kardinálovitým (Cardinalidae).

ZDROJ: Avibase (Piranga olivacea, ID 4210163221C2E458, SK názov piranga šarlátová, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=4210163221C2E458&lang=SK), Wikipedia EN (Scarlet tanager — dĺžka 16–19 cm,

 Video — Piranga šarlátová

Piranga šarlátová (Piranga olivacea) — spev a hlas v prírode

Piranga šarlátová (Piranga olivacea) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Scarlet Tanager, Česky:   Tangara šarlatová (tiež piranga šarlatová — Avibase), Nemecky:   Scharlachkardinal, Španielsky:   Piranga Escarlata, Francúzsky:   Piranga écarlate, Taliansky:   Tangara scarlatta, Holandsky:   Zwartvleugeltangare, Portugalsky:   sanhaço-escarlate, Poľsky:   piranga szkarłatna, Maďarsky:   skarláttangara, Rusky:   Чернокрылая пиранга, Japonsky:   アカフウキンチョウ, Latinsky:   Piranga olivacea (Gmelin, JF 1789)