Cardinalidae (kardinálovité)
Piranga čiernochrbtá spieva krátku fázovitú pieseň zloženú zo štyroch až piatich tónov oddelených krátkymi prestávkami — pozorovatelia vtákov ju opisujú ako hrubšiu a menej melodickú verziu piesne drozda amerického (hoarser Robin-like song). Typické volanie je ostrý pit-ick alebo put-a-tick (dvojslabičný výkrik), ľahko odlíšiteľné od príbuzných druhov. Pieseň si nachádza cestu cez hustú ihličnaté klenbu a slúži predovšetkým na ohraničenie teritória. Vták spieva zvyčajne z vrcholkov stromov, takže je skôr počuteľný, než viditeľný.
Samec prilieta na hniezdiská o niekoľko dní skôr ako samica a zaujíma teritórium speváckym výkonom z vrcholkov ihličnatých stromov. Jeho ohnivo sfarbená hlava a kontrastné žlté a čierne telo sú vizuálnym signálom kondície a genetickej kvality pri výbere partnerky. Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými kardinálovitými — presné druh-špecifické údaje neoverené). Druh je monogamný na jednu sezónu.
Samica stavia plytké miskovité hniezdo (open cup) z tenkých vetvičiek, trávy a koreňov, vyložené zvieraciou srsťou, na horizontálnej vetve ihličnatého stromu, zvyčajne 3–20 m nad zemou ďaleko od kmeňa. Znáša 3–5 bledozelených až bledoamodrých vajec s hnedými škvrnami.
Na vajciach sedí výlučne samica, ktorá hniezdo opúšťa len na krátke kŕmne výlety. Inkubácia trvá 13 dní (zhodne uvádzajú Wikipedia EN, Audubon, Animal Diversity Web a Whidbey Audubon). Samec samica samicu kŕmi pri hniezde počas tohto obdobia. Samec vajcia nezahreje, ale zabezpečuje potravu.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia. Hmyz je v tomto období nevyhnutný pre rýchly rast mláďat. Rodičia lovia prevažne osy, chrobáky a iný mäkký hmyz a dopravujú ho do hniezda.
Mláďatá opúšťajú hniezdo 11–15 dní po vyliahnutí (rôzne zdroje uvádzajú 11–15 dní — Wikipedia EN — a 15 dní — Animal Diversity Web; prezentujeme celý rozsah). Juvenilné vtáky sú žltozelené, podobné samici, no perie majú jemnejšie. Plné dospelé sfarbenie samca sa vyvíja postupne pelichaním — plná červená na hlave závisí od dostupnosti rhodoxantínu v strave. Rodičia mláďatá kŕmia aj po opustení hniezda.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch druh-špecificky overený — analógiou s porovnateľnými kardinálovitými sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode je priemerne uvádzané na okolo 8 rokov (Animal Diversity Web); maximálny zaznamenaný vek bol 15,3 roka (ADW). Oiseaux.net uvádza dožitie 11 rokov.
Piranga čiernochrbtá je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — v korunách ihličnatých stromov je pohyblivá a na priblíženie človeka reaguje únikom. Niet overených postupov domestikácie a ani nemajú zmysel — v USA je chov bez licencie zakázaný zákonom o ochrane sťahovavých vtákov (Migratory Bird Treaty Act 1918). Jediný zmysluplný vzťah je pozorovanie ďalekohľadom vo voľnej prírode.
Neusilovať sa o chov ani ochočenie — piranga čiernochrbtá je chránený sťahovavý druh; odchyt bez licencie je v USA zakázaný zákonom (Migratory Bird Treaty Act)
Pozorovanie vo voľnej prírode — v ihličnatých lesoch západnej Severnej Ameriky počas jarného sťahovania (apríl–máj) je nájsť relatívne ľahké, ak vieš, kde hľadať
Pri náleze zraneného jedinca ho zveriť odbornej záchrannej stanici; minimalizovať manipuláciu a stres
Rešpektovať ochranu sťahovavých vtákov — nepodporovať odchyt ani obchod s divokými jedincami
Piranga čiernochrbtá sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — ide o severoamerický sťahovavý spevavec, ktorý nie je etablovaný ako chovateľský druh; na burzy ani do inzerátov sa bežne nedostáva. V USA je odchyt a chovanie divých jedincov zakázané zákonom (Migratory Bird Treaty Act 1918) bez špeciálnej licencie. Druh sa objavuje sporadicky v špecializovaných zoolevoch. Akákoľvek súkromná ponuka na predaj živého exemplára musí byť posudzovaná s obozretnosťou. Štandardná trhová cena neexistuje a presné údaje nie sú overené.
| Piranga čiernochrbtá | Piranga červená (Piranga rubra) | Piranga šarlátová (Piranga olivacea) | Piranga plamennofarebná (Piranga bidentata) | Kardinál červený (Cardinalis cardinalis) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 16–19 cm | 17–19 cm | 16–19 cm | 18–20 cm | 21–23 cm |
| Váha | 24–36 g | 25–30 g | 23,5–38 g | 34–40 g | 42–48 g |
| Dožitie | priemerne okolo 8 r (max. 15,3 r vo voľnej prírode) | do cca 8 r | 5–10 r, max. 11,9 r | presné údaje neoverené | do cca 15 r |
| Hlučnosť | voľne žijúci, v avikultúre sa prakticky nechová | voľne žijúci, v avikultúre sa nechová | voľne žijúci, v avikultúre sa takmer nechová | voľne žijúci, v avikultúre sa nechová | nízka; populárny záhradný vták v USA, niekde chovaný v Európe |
| Stav IUCN | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Samec hniezdny: ziarivo žlty so cerveno-oranzovou hlavou, ciernym chrbtom, krídlami a chvostom; dve krycoperá (horna zlta, dolna biela). Samica a mimohniezdy samec: zltozeleně, šedy chrbat, tmave kridla s krycoperami, bez cervenej. | Samec celý červený (bez čiernych krídel ani chvosta, bez krycoper) — najjednoduchší na identifikáciu z 3 červených tanagar. Samica žltozelená, bez krycoper. | Samec hniezdny: šarlátovočervené telo + celé čierne krídla a chvost, bez krycoper. Samica žltozelená s tmavými krídlami. Hniezdí na VÝCHODE, piranga čiernochrbtá na ZÁPADE Severnej Ameriky. | Samec oranžovo-červený s PRUHOVANÝM chrbtom, dve BIELE krycoperá (na rozdiel od žltej/bielej u čiernochrbtej), bielo lemované chvostové perie — zámeňa pri hybridoch s čiernochrbtou zaznamenané. | Samec celý žiarivo červený s chocholíkom a silným tučným zobákom (Cardinalidae — rovnaká čeľaď ako piranga). Samica hnedavo-červenastá. Robustnejší a väčší než piranga, bez žltej a čiernych krídel. |
| Areál | Hniezdi v ihličnatých lesoch západ Severnej Ameriky (JV Aljaška po S Baju Kaliforniju); zimuje v Mexiku a Strednej Amerike (po Kostariku). Najsevernejšie hniezdisko spomedzi tanagar. | Hniezdi na juhu a stred USA a v Mexiku (listnaté lesy, záhrady); zimuje v Strednej a Južnej Amerike. Sympatrický len okrajovo so šarlátovou (východ) — menovite iný areál než čiernochrbtá (západ). | Hniezdi v listnatých lesoch východnej Severnej Ameriky; zimuje v andských pralesoch SZ Južnej Ameriky. Trans-Golfský migrant. | Pôvodne Stredná Amerika (Mexiko po Panamu); vzácny hosť v západ USA. Hybridizuje s piranga čiernochrbtou na kontaktnom území. | Celý rok stálý v záhradách, lesoch a kríkoch východného USA, Mexika, Karibiku; celá Amerika (zavedený na Bermudách, Havaji) |
Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena alebo strata hlasu
Plesňová infekcia dýchacích ciest zo zatuchnutého ovocia, vlhkej podestielky alebo zle vetraných podmienok. Riziko najmä u stresovaných vtákov. Prevencia: čerstvé ovocie, suché a vetrané prostredie, pravidelné čistenie kŕmidiel. Liečba antifungálnymi liekmi patrí k aviárnemu veterinárovi. (Druh sa bežne nechová — platí ako všeobecné riziko insektivórno-frugivórnych vtákov.)
Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť
Voľne žijúce pirانgy bežne nesú črevné parazity, ktoré sa pri zhoršenej kondícii alebo stiesnenom prostredí premnožia. Koprologická kontrola trusu a cielené antiparazitiká patria veterinárovi. Noví jedinci vždy do karantény.
Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn
Najväčšie riziko pre tento plachý voľne žijúci druh. Odchyt, transport a manipulácia spôsobujú silný stres a fyzické poranenia. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma a minimum manipulácie. Stres výrazne oslabuje imunitu.
Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, mdlobná kondícia, u samcov zhoršenie farebnosti (strata rhodoxantínu)
Insektivórno-frugivórny druh vyžaduje pestrú živočíšnu bielkovinu (hmyz) a čerstvé ovocie. Jednostranná strava (suché semená bez hmyzu a ovocia) vedie k podvýžive a strate imunity. Rhodoxantín pre červenú farbu samca pochádza výlučne zo stravy — bez správneho hmyzu v potrave samica nemá dostatok pigmentu. Presné kŕmne potreby v zajatí nie sú klinicky overené pre tento druh.
Príznaky: Hnisavé výtoky z zobáka, ťažkosti s prehĺtaním, hubovité lézie v zobáku a hrdle, chudnutie, dýchacie ťažkosti
Prvokové ochorenie dýchacích a tráviacich ciest rozšírené u voľne žijúcich spevákov v Severnej Amerike, šírené kontaminovanou vodou a krmivom. Ohrozuje najmä jedince oslabené migráciou alebo stresom. Prevencia: hygienické kŕmidlá a napájačky, čistá voda. Liečba metronidazolom patrí veterinárovi.
Najfarebnejší vták ihličnatých lesov západ Severnej Ameriky — samec pirangy čiernochrbtej v hniezdnom sfarbení je žiarivo žltý s ohnivo červeno-oranžovou hlavou a čiernym chrbtom, krídlami a chvostom — kontrast viditeľný z diaľky aj v hustej ihličnatej korune. Krycoperá — horná žltá a dolná biela — dopĺňajú trojfarebný vzor.
Rhodoxantín — vzácny pigment zo stravy — červená farba hlavy samca nepochádza z vlastného metabolizmu, ale z rhodoxantínu, vzácneho karotenoidného pigmentu. Samec ho získava zo stravy: hmyz prijíma rhodoxantín z rastlín (predovšetkým ihličnanov). Bez správneho hmyzu v potrave samica nemôže vyvinúť plnú červenú — vlastnosť výnimočná v ríši vtákov a dôkaz úzkej väzby druhu na ihličnaté lesy.
Jediný pravidelný severoamerický tanagier s krycoperami — piranga čiernochrbtá je jediný bežný severoamerický druh s dvoma výraznými krycoperami (hornú žltou a dolnou bielou). Práve krycoperá ju okamžite odlišujú od pirangy červenej (bez krycoper, celý samec červený) a pirangy šarlátovej (červené telo, čierne krídla, bez krycoper — výskyt na východe).
Najsevernejšie hniezdisko spomedzi všetkých tanagar — piranga čiernochrbtá hniezdi ďalej na sever než ktorýkoľvek iný druh skupiny tanagier v Amerike: jej areál saha od juhovýchodnej Aljašky a severozápadnej Kanady cez Skalnaté pohorie. Táto odolnosť voči chladnému klíme je možná vďaka väzbe na ihličnaté lesy a sezónnej migrácii.
Taxonómická záhada: tanagara, ktorá nie je tanagara — piranga čiernochrbtá (ako aj ostatné pirangy) bola dlhodobo zaradená do čeľade Thraupidae (tangarovité), kým molekulárne štúdie nepreukázali jej príslušnosť ku Cardinalidae (kardinálovité) — čeľaď, do ktorej patrí napr. kardinál červený alebo grosbeak ružovoprsý. Revízia je uznávaná IOC a väčšinou moderných klasifikácií.
Pieseň ako zachrípnutý drozd — spev pirangy čiernochrbtej opisuje väčšina ornitológov ako hrubšiu, menej melodickú verziu piesne drozda amerického (Turdus migratorius). Typické volanie pit-ick (alebo put-a-tick) je dvojslabičné a nezameniteľné; vták spieva prevažne z vrcholkov ihličnatých stromov, takže je skôr počuteľný, než viditeľný.
Protažená migrácia — jar najneskôr, jeseň najskôr — migrácia pirangy čiernochrbtej je v Severnej Amerike známa tým, že prebieha neskoro na jar a skoro na jeseň; v niektorých oblastiach (napr. mimo hniezdiská) sa exempláre stretávajú ešte v polovici jari aj začiatkom jesene súčasne. Zimuje od Mexika po Kostariku.
Prekvapenie záhradných kŕmidiel — počas jarnej migrácie piranga čiernochrbtá pravidelne navštevuje záhradné kŕmidlá s ovocím a nektárovými roztokmi v celom západ USA, čo z nej robí jeden z najpôsobivejších birdwatchingových zážitkov pre domácich pozorovateľov vtákov.
Chránený zákonom v USA — piranga čiernochrbtá je chránená zákonom Migratory Bird Treaty Act (1918) v USA; odchyt, chov alebo obchod s divým exemplárom bez špeciálnej licencie sú zakázané. V Európe zákon 543/2002 Z. z. SR sa na tento druh nevzťahuje (nejde o pôvodný európsky druh), no platia veterinárne a dovozné predpisy EÚ.
V bežnej európskej avikultúre nie. Piranga čiernochrbtá je severoamerický sťahovavý spevavec, ktorý v Európe nie je etablovaný ako chovateľský druh. V USA je odchyt a chovanie divých jedincov bez špeciálnej licencie zakázané zákonom (Migratory Bird Treaty Act 1918). Druh sa objavuje sporadicky v špecializovaných zoolevoch, no domáci chov nie je obvyklý ani odporúčaný. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.
Samec pirangy čiernochrbtej má žiarivé žlté telo, ohnivo červeno-oranžovú hlavu a čierny chrbát, krídla a chvost — toto sfarbenie je signálom genetickej kvality a kondície pri výbere partnerky. Zaujímavé je, že červená farba hlavy pochádza z potravy: rhodoxantín, vzácny karotenoid, získava vták zo stravy (hmyz ho prijíma z ihličnanov). Bez správneho hmyzu samec červenú farbu stráca — čo je dôkaz úzkej väzby druhu na biotop ihličnatých lesov.
Tri najčastejší zámeny: (1) Piranga červená (Piranga rubra — Summer Tanager): samec je celý červený bez čiernych krídel ani chvosta, bez krycoper — výrazne odlišný; samica žltozelená bez krycoper. (2) Piranga šarlátová (Piranga olivacea — Scarlet Tanager): samec má šarlátovočervené telo + čierne krídla a chvost, ale bez krycoper a bez žltej farby; hniezdí na východe Severnej Ameriky, piranga čiernochrbtá na západe. (3) Piranga plamennofarebná (Piranga bidentata — Flame-colored Tanager): pruhovaný chrbát, dve biele krycoperá (nie žltá/biela), iné sfarbenie — vzácny hosť zo Strednej Ameriky. Krycoperá pirangy čiernochrbtej (horná žltá, dolná biela) sú teda kľúčovým rozlišovacím znakom.
Hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch západ Severnej Ameriky — od juhovýchodnej Aljašky a severozápadnej Kanady (Britská Kolumbia) cez Rocky Mountains a západ USA po severnú Baju Kaliforniju; dosahuje výšky až 3 000 m n. m. Je to druh s najsevernejším hniezdiskovým areálom spomedzi tanagar Ameriky. Zimuje v Mexiku a Strednej Amerike (prevažne po Kostariku) v borovicových a borovicovo-dubových porastoch.
Je to prevažne insektivórny a frugivórny druh — počas hniezdenia loví vo vrcholkoch ihličnatých stromov najmä osy, chrobáky, mravce, termity a cikády; v mimohniezdnom období a počas migrácie dopĺňa stravu bobulami a divým ovocím (divoké čerešne, bazy, maliny, moruše). Potravinovú bilanciu Wikipedia EN opisuje ako cca 82 % hmyz a 18 % ovocie počas hniezdenia. Nie je to granivórny druh.
Samica znáša 3–5 bledozelených až bledamodrých vajec s hnedými škvrnami do plytného miskovitého hniezda na horizontálnej vetve ihličnana, zvyčajne 3–20 m nad zemou. Na vajciach sedí výlučne samica, inkubácia trvá 13 dní (zhodne uvádzajú Wikipedia EN, Audubon a Animal Diversity Web). Mláďatá opúšťajú hniezdo 11–15 dní po vyliahnutí; kŕmia ich obaja rodičia.
Spev pirangy čiernochrbtej opisujú ornitológovia ako fázovitú pieseň zo štyroch až piatich tónov s krátkymi prestávkami — hrubšia a menej melodická než pieseň drozda amerického. Typické volanie je ostrý pit-ick alebo put-a-tick (dvojslabičné), ľahko odlíšiteľné od príbuzných druhov. Vták spieva prevažne z vrcholkov stromov — zvyčajne ho skôr počuješ, než uvidíš.
IUCN hodnotí pirangu čiernochrbtú ako najmenej ohrozenú (LC) so stabilným populačným trendom — populácia je veľká a v niektorých častiach areálu dokonca rastie. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chránená zákonom Migratory Bird Treaty Act (1918) — odchyt a chovanie bez licencie sú zakázané. Zákon 543/2002 Z. z. SR sa naňho nevzťahuje, keďže nejde o európsky pôvodný druh.